Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Taťána Poláková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/208/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213412
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1410213412.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: B. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., W. XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, Košice, Humenská
18, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné
nám. č. 8, IČO: 36 022 047, OZ Bratislava, so sídlom Bratislava, Karloveská č. 2, IČO: 36 022 047 01,
o zaplatenie 30.795,67 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30.777,48 eur s úrokom z omeškania 6% ročne zo sumy
13.242,32 eur od 06.11.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 17.535,16 eur
od 30.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. V časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.260,51 eur za
obdobie od 04.11.2010 do 05.11.2010 sa konanie zastavuje.
V. V časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.535,16 eur za
obdobie od 25.06.2013 do 27.06.2013 sa konanie zastavuje.
VI. V zastavujúcej časti sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal, zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 13.260,51 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania od 2.11.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Senica, obec Senica, okres Senica,
zapísanej v Katastri nehnuteľností, vedenom na Správe katastra Senica, na liste vlastníctva č. XXXX
a to parcely č. KN- E XXX - trvalé porasty o výmere 1135 m2, KN- E XXX - orná pôda o výmere 1230
m2, KN -E XXXX/X - orná pôda o výmere 1111 m2. Uvedený pozemok je zastavaný vodohospodárskou
výstavbou ,,Tok Vrbovčianka“. Žalobca ďalej uviedol, že odkedy nadobudol uvedené pozemky do svojho
vlastníctva, žalovaný ich užíval bez toho, aby mu za ich užívanie platil nájomné. Na strane žalovaného
takto došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko užíva pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve bez toho,
aby za ne platil a taktiež, aby aj mal právne ošetrený vzťah s ním, teda žalovaný užíva jeho pozemky
bez právneho dôvodu.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.6.2013 žalobca žiadal súd o pripustenie zmeny
žaloby - rozšírenie v časti istiny o sumu 17.535,16 eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od
25.6.2013 do zaplatenia.3. Uznesením zo dňa 23.9.2013 súd zmenu žaloby pripustil.
4. Predmetom posúdenia tak bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 30.795,67 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.260,51 eur od 2.11.2010 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.535,16 eur od 25.6.2013 do zaplatenia.
5. Rozsudkom zo dňa 15.04.2014, č.k. 9C/208/11-236 súd prvej inštancie žalobu zamietol
s odôvodnením, že výlučne štát môže byť podľa č. 4 Ústavy SR ako aj vodného zákona vlastníkom
vodného toku, ktorého súčasťou je prirodzené alebo umelé koryto vodného toku (§ 43 ods. 1 zák. č.
364/04 Z.z. o vodách). Čo sa týka právnej stránky, súčasť veci zdieľa osud hlavnej veci. Preto, keď
vlastníkom vodných tokov je štát, je tiež vlastníkom pozemkov, tvoriacich korytá vodných tokov ako ich
súčastí.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.
7. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.02.2018, č.k. 5Co/771/2014-296 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom znesení uviedol, že i keď vodný
tok je vo vlastníctve štátu a koryto je podľa ustanovenia § 43 zákona o vodách (zák. č. 364/04 Z.z.)
súčasťou vodného toku, pre posúdenie opodstatnenosti žaloby je potrebné vychádzať zo skutočnosti,
že na pozemku vo vlastníctve žalobcu sa nachádza vodná stavba, za ktorú sa podľa § 52 ods. 1 písm.
a/ zákona považuje úprava, zmena alebo zriadenie koryta. Ak je vodná stavba na cudzom pozemku,
prichádza do úvahy vyvlastnenie pozemku (§ 26 ods. 7), pri obmedzení vlastníka pozemku prislúcha
náhrada za obmedzenie podľa § 26 ods. 9. V prejednávanej veci medzi stranami bolo nesporné, že na
pozemku vo vlastníctve žalobcu sa nachádza vodná stavba (umelé koryto). Táto stavba predstavuje
obmedzenie vlastníka cudzieho pozemku, za ktoré prislúcha náhrada. Žalovaný (prostredníctvom iných
odštepnýchzávodov)vobdobnýchprípadochvlastníctvopozemkov,naktorýchjezriadenávodnástavba
nespochybňuje, s vlastníkmi uzatvára nájomné zmluvy, ako napokon rokovali i strany sporu. Z týchto
dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
je pre súd záväzne vyriešená otázka danosti základu nároku. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní
preskúma opodstatnenosť uplatneného nároku požadovanej náhrady.
8. V intenciách uznesenia krajského súdu tunajší súd opätovne vykonal dokazovanie prednesmi
strán sporu, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, identifikáciou parciel, znaleckým posudkom č.
1/2010 znalca Ing. M. D. zo dňa 4.1.2010, usmernením Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky zo dňa 5.6.2013, súkromným znaleckým posudkom Ing. N. C. č. 166/2018 zo dňa 12.11.2018,
listinou predloženou stranou žalovaného na ostanom pojednávaní s názvom Čiastková úprava toku
Vrbovčianka, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca jepodľavýpisu z listuvlastníctvač. XXXXvlastníkomnehnuteľnostínachádzajúcich sav
katastrálnom území Senica, obec Senica, okres Senica, zapísanej v Katastri nehnuteľností, vedenom na
Správe katastra Senica, na liste vlastníctva č. XXXX a to parcely č. KN- E XXX - trvalé porasty o výmere
1135 m2, KN- E XXX - orná pôda o výmere 1230 m2, KN -E XXXX/X - orná pôda o výmere 1111 m2.
Nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy V- 2044/07 zo dňa 31.8.2007 vz. 1228/07, kúpnej
zmluvy V - 2627/07 zo dňa 30.10.2007 vz. 1568/07, Zápis geom. plánu do KN Z - XXX/XX. vz.XX. .
10. Právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že nie je možno jednoznačne stanoviť, že vlastníkom
predmetných pozemkov je štát. Tomuto tvrdeniu žalovaného odporuje právna úprava okrem iných, aj
ust.§120Obč.zákonníka. Naopak,žalobcasvojetvrdenie,žejevlastníkompredmetnýchnehnuteľností
preukázal listom vlastníctva. Odporca sa pohybuje len v rovine hypotéz, vlastníctvo štátu k predmetným
pozemkom neosvedčil. Má za to, že sa jedná len o účelové konanie žalovaného. V predmetnej veci sa
jedná o dve samostatné veci, u žalobcu o pozemky a u žalovaného je to vodná stavba, a nie ako to
prezentuje žalovaný, že vec vo vlastníctve žalobcu je súčasťou veci vo vlastníctve štátu a tak je štát aj
vlastníkom uvedených pozemkov. Má za to, že takýto výklad odporuje samotnej Ústave SR.
11. Žalobca vypovedal, že je vlastníkom nehnuteľností, cez ktoré preteká potok. Žalovaný mal vôľu platiť
mu nájomné, avšak v preňho neprijateľnej výške.
12. Zástupca žalovaného poukazoval na to, že upravený vodný tok je majetkom štátu, vrátane
pozemkov. Žalobca preto nemôže byť vlastníkom predmetných pozemkov. Na pozemkoch je upravený
vodný tok, ktorý je vlastníctvom štátu. Má za to, že v predmetnom konaní by si súd mal ako predbežnú
riešiť otázku, či žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Akcentoval, že podľa ústavy vodné
toky sú vlastníctvom štátu a aj pozemky, po ktorých vodný tok preteká. Poukazoval na to, že je síce
pravdou, že podľa ust. § 120 ods. 2 Obč. zákonníka vodný tok nie je súčasťou pozemku, avšak toto
zákonné ustanovenie žiadne z tvrdení žalovaného uvedených na obranu proti žalobe nevyvracia, práve
naopak, dáva žalovanému za pravdu. V zákone o vodách sa uvádza, že súčasťou vodného toku je
koryto. Korytom vodného toku je pozemok, po ktorom vodný tok preteká. Z týchto zákonných ustanovení
vyplýva, že pozemok tvoriaci koryto vodného toku je súčasťou vodného toku a nie naopak. Ustanovenie§120Obč.zákonníkanielenženeodporujecitovanýmustanoveniamvodnéhozákona,alelenodstraňuje
pochybnosti, ktoré by mohli ohľadne vzťahu vodného toku, ako veci (hlavnej) a koryta (pozemku, po
ktorom vodný tok preteká), ako súčasti vodného toku vzniknúť. V danom prípade vecou (hlavnou) vodný
tok a koryto tvorené pozemkom je jeho súčasťou. Uviedol, že hoci pozemok, ako taký má na prvý pohľad
charakter samostatnej veci v danom vzťahu túto svoju vlastnosť stráca a je iba súčasťou inej veci, ktorou
je vodný tok, preto vodný tok nemôže byť súčasťou pozemku (nemôže byť súčasťou vlastnej súčasti)
a podľa § 120 ods. 2 Obč. zákonníka ani nie je. Ustanovenie § 120 ods. 2 Obč. zákonníka teda v
podstate nedeklaruje nič iné, ako ustanovenie § 43 vodného zákona s cieľom zákonodarcu bolo týmto
ustanovením zamedziť, aby si niekto iný, okrem štátu, mohol robiť nárok na vlastníctvo vodného toku
z titulu vlastníctva pozemku, po ktorom vodný tok preteká a prípadným sporom o vlastníctvo vodných
tokov, ku ktorým by určite dochádzal, ak by bolo na základe inej (inakšej) právnej úpravy možno dospieť
k záveru, že vodný tok je súčasťou pozemku. Poukazoval na príslušnú judikatúru, podľa ktorej vlastník
veci je tiež vlastníkom súčasti tejto veci, a to bez ohľadu na to, kto bol majiteľom tejto súčasti veci pred
tým, než sa stala súčasťou veci, či kto vynaložil náklady na obstaranie tejto súčasti. Je nepochybné
(aj medzi stranami predmetného sporu), že vlastníkom vodných tokov na území Slovenskej republiky
je štát (článok 4 Ústavy Slovenskej republiky). Treba konštatovať, že štát je tiež vlastníkom pozemkov
tvoriacich korytá vodných tokov, ako súčastí vodných tokov. Má za to, že vlastníkom pozemkov, za
užívanie ktorých žalovaný sa žalobca domáha zaplatenia nájomného je štát (Slovenská republika), nie
žalobca a zápis v katastri nehnuteľností deklarujúci vlastníctvo k týmto pozemkom žalobcovi nie je v
súlade s platnou právnou úpravou.
13. Zo znaleckého posudku č. 1/2010 znalca Ing. M. D. zo dňa 4.1.2010 súd zistil, že pozemky parcelné
číslaXXXaXXXsanachádzajúvintravilánek.ú.Senicanazačiatkuobytnejzónymiestnejčasti,,Čačov“.
Na parcelách sa nachádza vodohospodárska stavba - upravené koryto vodného toku Vrbovčianka. V
lokalite sa nachádzajú rodinné domy so záhradami a radová zástavba garáží. Prístup k pozemkom je
možný z cesty 2. triedy č. 2/500 z ulice U.. Prístupová cesta okolo potoka ku garážam je asfaltová. V
lokalite je možnosť napojenia na všetky IS. pozemok je rovinatý. Z južnej strany vodného toku pozemky
susedia s poľnohospodárskou pôdou v intraviláne. Všeobecná hodnota parc. č. XXX znalec určil sumou
28.647,40 eur, parc. č. XXX sumou 31.045,20 eur. Spolu všeobecnú hodnotu týchto dvoch parciel sumou
59.692,60 eur. Všeobecnú hodnotu parc. č. XXXX/X znalec určil na sumu 17.709,34 eur. Cenu nájmu
parciel XXX a XXX znalec ustálil sumou 2.166 eur/m2/rok a sumou 2.365 eur/m2/rok, pri výmere 2.365
m2 cena nájmu predstavuje sumu 5.122,59 eur/rok. Cenu nájmu parc. č. XXXX/X znalec ustálil sumou
1,368 eur/m2/rok, pri výmere 1.111 m2 cena nájmu predstavuje sumu 1.519,85 eur/rok.
14. Zo stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 5.6.2013
vypracovaného na základe žiadosti žalovaného o právnu analýzu a o usmernenie vo veci majetkového
vysporiadania pozemkov, ktoré tvoria koryto vodného toku a nachádzajú sa vo vlastníctve iných
fyzických alebo právnických osôb pod vodnými tokmi, ministerstvo zaujalo stanovisko, že už v právnej
úprave vyjadrenej zákonom č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v nadväznosti na Ústavu Českej
a Slovenskej Federatívnej republiky, boli tieto pozemky ,,národným majetkom“, a taktiež vo vodnom
zákone č. 182/2002 Z.z. boli vodné toky, t.j. aj pozemky pod vodnými tokmi, rovnako definované
ako v súčasnej právnej úprave a boli vo vlastníctve SR. Ustanovenie § 43 vodného zákona definuje
pojem ,,vodný tok“, zo znenia ktorého v spojení s čl. 4 Ústavy SR vyplýva, že pozemky pod
vodnými tokmi sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. V zmysle § 48 ods. 1 druhá veta vodného
zákona je správca vodného toku aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky. Správu vodných tokov podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia vodného zákona
vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia
ministerstva, t.j. SVP, š.p. Ďalej ministerstvo v usmernení uvádza, že zmenu vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam (pozemkom pod vodnými tokmi) vykoná správa katastra záznamom. Príslušná správa
katastra mala uvedenú zmenu v dôsledku novej zákonnej úpravy vykonať ex offo bez návrhu, resp.
bolo potrebné iniciovať vykonanie zmeny vlastníckeho práva k predmetným pozemkom už na základe
predchádzajúcich zákonných úprav. Nakoľko však v evidencii katastra nehnuteľností sú naďalej vedení
ako vlastníci predmetných pozemkov iné právnické a fyzické osoby, je žiadúce dosiahnuť zosúladenie
aktuálneho skutkového stavu s vodným zákonom a Ústavou SR, a to návrhom na vykonanie záznamu
na správe katastra. V usmernení sa ďalej uvádza, že ŠVP, š.p. je v zmysle zákona o štátnom
podniku právnickou osobou vystupujúcou v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene. Podľa
vodného zákona je SVP, š.p. správcom vodohospodársky významných vodných tokov. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam je preto SVP, š.p., ktorý je podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona
inou oprávnenou osobou, v katastrálnom konaní príslušný na podanie návrhu na vykonanie zmeny
vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom záznamom, a to na základe ustanovení vodného zákonaako listiny preukazujúcej uvedenú zmenu. Správa katastra podľa názoru ministerstva nemá dôvod
nevyhovieť návrhu na vykonanie zmeny záznamom, keďže zmena vlastníckych práv nastala priamo
zo zákona. V prípade, ak správa katastra z nejakého dôvodu nevyhovie návrhu na vykonanie zmeny
vlastníckeho práva záznamom, odporučilo obrátiť sa na príslušný súd, nakoľko zosúladenie skutkového
stavu so zákonnou úpravou nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. SVP, š.p. ako správca vodného
toku je v zmysle vyššie uvedeného v danom prípade aktívne legitimovaný na podanie žaloby na súd.
15. Po zrušení rozsudku prvej inštancie krajským súdom, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie
prednesmi právneho zástupcu žalobcu a prednesom poverenej zástupkyne žalovaného, súkromným
znaleckým posudkom Ing. N. C. č. 166/2018 zo dňa 12.11.2018, listinou predloženou stranou
žalovaného na ostanom pojednávaní označenou ako čiastková úprava toku č. Vrbovčianka.
16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že naďalej neuznáva argumenty žalovaného.
Poukazoval na zrušujúce uznesenie krajského súdu, ktorý jasne uviedol, že otázka danosti nároku
žalobcu je pre súd záväzne vyriešená.
17. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný naďalej zotrváva na svojich
písomných vyjadreniach i všetkých ústnych prednesov na pojednávaniach. Poukazovala na nesúlad,
ktorý bol spôsobený správou katastra, ktorá ex offo nevykonala zmenu vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam v dôsledku novej právnej úpravy. Preto, ak v zmysle zákonných ustanovení i judikatúry
je vlastníkom nehnuteľností tvoriacich koryto vodného toku žalovaný, je nárok žalobcu na náhradu
za zriadenie vodnej stavby na cudzom pozemku neopodstatnený. V zmysle interných záznamov
žalovaného, úprava toku Vrbovčianka bola realizovaná v rokoch 1970-1975 a spočívala v spevňovaní
brehov a dna koryta za účelom ochrany poľnohospodárskej pôdy, intravilánu komunikácií a objektov
pred povodňami. Predmetná úprava bola vykonaná v pôvodnom koryte vodného toku a žiadnym
spôsobom nezasahovala do vedľajšieho pozemku. Tieto úpravy nemožno považovať za zriadenie
nového koryta. Uvedené úpravy toku XXXX boli ukončené v novembri 1975. Neskôr bola zo strany
žalovaného vykonávaná len bežná údržba v súlade so zákonom č. 7/2010 o ochrane pred povodňami.
Žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemkom, ktorými preteká tok XX.XX.XXXX,, pôvodne XXXX
dňa 30.10.2007. Žalobca mal mať pri nadobúdaní vlastníckeho práva vedomosť o ústavne zakotvenom
vlastníctve štátu k vodným tokom, ktorých súčasťou sú ich korytá. Vzhľadom na uvedené, žalovaný
opätovne navrhuje predmetnú žalobu zamietnuť.
18. Zo súkromného znaleckého posudku Ing. N. C., znalca pre odbor stavebníctvo, č. 166/2018 zo
dňa 12.11.2018, predloženého súdu stranou žalobcu súd zistil, že všeobecnú hodnotu pozemkov a to
parc. č. XXX znalec určil sumou 32.824,20 eur, parc. č. XXX sumou 35.571,60 eur a parc. č. XXXX/
X sumou 27.263,94 eur. Všeobecnú hodnotu všetkých troch parciel znalec určil sumou 95.659,74 eur.
Nárok žalobcu na nájomné za 58 dní roku 2010 predstavuje sumu 1.086,92 eur (18,74x58), za rok 2011
je to suma 6.840,63 eur, za rok 2012 suma 6.840,63 eur, a za 176 dní roku 2013 je to suma 3.298,24
eur. Všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov za obdobie od 04.11.2010 do 25.06.2013 znalec určil sumou
18.066,42 eur.
19. Z listiny s názvom Čiastková úprava toku XXXX predloženej stranou žalovaného na pojednávaní
konanom dňa 30.01.2019 súd zistil, že v decembri 2010 bola začatá a v novembri 1975 dokončená
úprava toku XXXX za účelom ochrany poľnohospodárskej pôdy intravilánu G. a XX. a komunikácií a
objektovpredpovodňami,zabezpečeniestabilitybrehov,dnakoryta,zlepšenievlahovýchahygienických
pomerov.
20. Žalobca sa domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 30.795,67 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.260,51 eur od 2.11.2010 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.535,16 eur od 25.6.2013 do zaplatenia, predstavujúcej
bezdôvodné obohatenie sa odporcu za užívanie jeho pozemkov v období od 04.11.2008 do 25.6.2013.
21. Napojednávaníkonanomdňa30.01.2019právnyzástupcažalobcuuviedol,žežalobcasiaktuálne
uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.260,51 eur od 06.11.2010 do zaplatenia
a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.535,16 eur od 28.6.2013 do zaplatenia.
22. Predmetomposúdeniajetaknárokžalobcunazaplateniesumy30.795,67eursúrokomzomeškania
9% ročne zo sumy 13.260,51 eur od 06.11.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5% ročne
zo sumy 17.535,16 eur od 28.06.2013 do zaplatenia. Pritom, suma 13.260,51 eur, predstavuje dlh za
obdobie od 04.11.2008 - 03.11.2010 a suma 17.535,16 eur, predstavuje dlh za obdobie od 04.11.2010
- 25.06.2013.
23. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko,čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Podľa § 456 OZ predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal,
nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
24. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné
obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a
následného nevyplatenia faktúry.
25. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu
došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo
sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy
konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného
obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej
úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.).
26. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny
dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho
sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo
vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia
zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.
27. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale
aj vtedy, ak dodatočne odpadol.
28. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou
dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to:
subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná.
29. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do
svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu
na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).
30. Vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal otázkou, či nárok žalobcu
nie je premlčaný.
31. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že námietka žalovaného v tom, že nárok žalobcu je sčasti
premlčaný je dôvodná. Žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za deň 04.11.2008
mohol uplatniť na súde najneskôr 04.11.2010. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od 05.11.2008.
32. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej len Vodný zákon), vodným tokom je vodný
útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo
v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného
útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách,
ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným
tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
33. Podľa odseku 2 citovaného zákona ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, 56) je tento pozemok
korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.
34. Podľa odseku 3 citovaného zákona prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch,
ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje
aj koryto upraveného vodného toku.
35. Podľa § 43 ods. 4 citovaného zákona umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo
vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.36. Podľa § 48 ods. 1 Vodného zákona správa vodných tokov je všestranne zameraná na starostlivosť
o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom
pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (čl. 20 Ústavy slovenskej republiky).
37. Podľa ods. 2 citovaného zákona správu vodných tokov vykonávajú:
a) správca vodohospodárskych významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia
ministerstva,
b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných
tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods.
38. Podľa § 120 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby , vodné toky a podzemné vody
nie sú súčasťou pozemku.
39. Podľa čl. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších zmien nerastné
bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky.
40. Podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl.
4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a
verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, alebo určených právnických osôb. Zákon tiež
môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom
v Slovenskej republike.
41. Podľa § 517 ods.2 Obč. zák. ak je dlžník v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, je popri plnení
povinný zaplatiť veriteľovi aj úroky z omeškania, ak podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z
omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania určuje vykonávací predpis.
42. Výšku úroku z omeškania upravuje § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. S poukazom na právny názor Krajského súdu v Bratislave, ktorý v zrušujúcom znesení zo dňa
16.02.2018, č.k. 5Co/771/2014- 296 vyslovil právny názor, že i keď vodný tok je vo vlastníctve štátu a
koryto je podľa ustanovenia § 43 zákona o vodách (zák. č. 364/04 Z.z.) súčasťou vodného toku, pre
posúdenie opodstatnenosti žaloby je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že na pozemku vo vlastníctve
žalobcu sa nachádza vodná stavba, za ktorú sa podľa § 52 ods. 1 písm. a/ zákona považuje úprava,
zmenaalebozriadeniekoryta.Akjevodnástavbanacudzompozemku,prichádzadoúvahyvyvlastnenie
pozemku (§ 26 ods. 7), pri obmedzení vlastníka pozemku prislúcha náhrada za obmedzenie podľa
§ 26 ods. 9. V prejednávanej veci medzi stranami bolo nesporné, že na pozemku vo vlastníctve
žalobcu sa nachádza vodná stavba (umelé koryto). Táto stavba predstavuje obmedzenie vlastníka
cudzieho pozemku, za ktoré prislúcha náhrada. Žalovaný (prostredníctvom iných odštepných závodov)
v obdobných prípadoch vlastníctvo pozemkov, na ktorých je zriadená vodná stavba nespochybňuje, s
vlastníkmi uzatvára nájomné zmluvy, ako napokon rokovali i strany sporu. Z týchto dôvodov krajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je pre súd
záväzne vyriešená otázka danosti základu nároku. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní preskúma
opodstatnenosť uplatneného nároku požadovanej náhrady.
44. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu
sa nachádza vodná stavba (umelé koryto). Táto stavba predstavuje obmedzenie vlastníka cudzieho
pozemku, za ktoré žalobcovi prislúcha náhrada. Keďže žalovaný žalobcovi žiadnu náhradu za užívanie
jeho pozemkov neposkytol, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu.
45. Pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, súd vychádzal zo znaleckého posudku
znalca z odboru stavebníctva, odhadu hodnoty nehnuteľností, Ing. M. D. č. 1/2010 zo dňa 04.01.2010.
46. Vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. M. D. mal súd preukázané, že za užívanie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. Senica, parc. č. XXX, XXX a XXXX/X vo vlastníctve žalobcu v období od
05.11.2008 do 03.11.2010 má žalobca má nárok na zaplatenie sumy 13.242,32 eur (728 dní). Pri cene
nájmu predmetných pozemkov 6.642,44 eur za rok, cena nájmu pozemkov za 1 deň predstavuje sumu
18,19 eur (6.642,44:365) a za 728 dní cena nájmu predmetných pozemkov predstavuje sumu 13.242,32
eur (728x18,19 eur).
47. Súd preto nárok žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 13.242,32 eur zamietol.
48. Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, má preto žalobca nárok aj na
zaplatenie úrokov z omeškania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.01.2019
uviedol, že žalobca si aktuálne uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 13.260,52 eurod 06.11.2010, t.j. na druhý deň, odkedy bola súdu doručená predmetná žaloba. Súd priznal žalobcovi
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6,50% zo sumy 13.242,32 eur odo dňa 06.11.2010,
keď list žalobcu zo dňa 03.02.2010 spolu so znaleckým posudkom č. 1/2010 zo dňa 04.01.2010 je
dôvodné považovať za výzvu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca si uplatnil úroky
z omeškania až od dňa 06.11.2010, na druhý deň po doručení žaloby súdu od 06.11.2010, kedy bol
žalovaný so zaplatením peňažnej náhrady za užívanie pozemkov žalobcu už nepochybne v omeškaní
(minimálne od 22.02.2010). Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške
6,50% ročne zo sumy 13.260,52 eur od 06.11.2010 do zaplatenia a vo zvyšku nárok zamietol.
49. Pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 17.535,16 eur, súd vychádzal zo
znaleckého posudku Ing. N. C., ktorým mal preukázané, že za užívanie nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. A., parc. č. XXX, XXX, XXXX/X vo vlastníctve žalobcu v období od 04.11.2010 do 25.06.2013
má žalobca má nárok na zaplatenie sumy 17.535,16 eur (žalobca si uplatnil sumu 17.535,16 eur,
znalec cenu nájmu za uvedené obdobie vyčíslil sumou 18.066,42 eur) za 964 dní. Pri cene nájmu
predmetných pozemkov 6.840,63 eur za rok, cena nájmu pozemkov za 1 deň predstavuje sumu 18,74
eur (6.840,63:365) a za obdobie od 04.11.2010 do 25.06.2013 cena nájmu predmetných pozemkov
predstavuje sumu 18.066,42 eur, žalobca si za uvedené obdobie uplatnil sumu 17.535,16 eur.
50. Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, má preto žalobca nárok aj na
zaplatenie úrokov z omeškania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.01.2019
uviedol, že žalobca si aktuálne uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 17.535,16
eur od 28.06.2013, t.j. na druhý deň, odkedy bola súdu doručený návrh na pripustenie zmeny žaloby,
jej rozšírenie aj za obdobie od 04.11.2010 do 25.06.2013. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania zo sumy 17.535,16 eur odo dňa 30.11.2013 s poukazom na ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvým dňom po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník
plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom, alebo súdnym
rozhodnutím. Ustanovenie § 563 ukladá dlžníkovi povinnosť plniť dlh deň nasledujúci po tom, ako ho
o plnenie veriteľ požiadal. Forma výzvy nie je predpísaná, v záujme právnej istoty bude však vhodné,
zachovať písomnú formu. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia (napr. do 15 dní od doručenia výzvy),
pohľadávkasastanesplatnouuplynutímtejtolehoty.Zavýzvusapovažujeajžalobapodanáveriteľom.V
takom prípade dlh sa stane splatným deň po doručení žaloby dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh ihneď,
nasledujúci deň po dní, kedy bol na plnenie vyzvaný, bude v omeškaní s plnením. Žalobca nepreukázal,
že vyzval žalovaného na plnenie peňažného dlhu 17.535,16 eur. Podanie žalobcu zo dňa 25.06.2013
bolo žalovanému doručená dňa 28.11.2013. Pretože žalovaný nesplnil svoj dlh ihneď, nasledujúci deň,
po dni, kedy bol podaním žalobcu na splnenie dlhu vyzvaný, dňom 30.11.2013 sa dostal do omeškania
a žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17.535,16 eur
od 30.11.2013 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s nariadením vlády SR č.
87/1995 Zb.
51. K námietke žalovaného, že nemôže akceptovať znalecký posudok č. 166/2018, ktorý nie je
vypracovaný v súlade so skutkovým stavom, keď nie je zohľadnené, že pozemok sa nachádza
pod vodným tokom súd uvádza, že zrušujúce uznesenie krajského súdu bolo žalovanému doručené
21.05.2018. Odvtedy, súc si vedomý toho, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom krajského
súdu, mal možnosť dať si vyhotoviť súkromný znalecký posudok a predložiť ho súdu. Takýto posudok
súdunepredložilaninapojednávaníkonanomdňa30.01.2019.Súdpretovychádzalzdôkazov,ktorémal
k dispozícii, keď nie je povinnosťou súdu ex offo nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu. Aj vzhľadom
na dĺžku trvania konania takýto postup už neprichádzal do úvahy.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods.1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. 53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2
C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 54. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (C.s.p. - účinný od 01.07.2016) - žalobca môže vziať žalobu späť. 55. Podľa
§145ods.1C.s.p.,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.56. Podľa§145ods.2C.s.p.,
ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej. 57. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu
ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré
sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv.
dispozičný princíp).Súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v
časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 13.260,51 eur od 2.11.2010 do 05.11.2010zastavil, keď žalobca žiadal úroky z omeškania odo dňa 06.11.2010. Takisto súd zastavil konanie v časti
nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 17.535,16 eur od 25.6.2013 do 27.06.2013.
58. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. 59. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť
v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 C.s.p. Žalobca procesne zavinil zastavenie
konania, keď po podaní predmetnej žaloby sa rozhodol pre zmenu dňa, odkedy si uplatňuje úroky z
omeškania. Súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, keď v tejto súvislosti mu žiadne
trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.