Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200663
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8314200663.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Michala Boroňa v sporovej veci žalobcu: K. K., P. J. D., E. XXXX/X, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 4D, IČO: 47 240 482, proti
žalovanému: I.. I. J., S. D. D. E. Y., Š. XX, W.: XXXXXXXX, o zaplatenie 1.991,- eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/114/2014-240 z 28.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.520,95 eur a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 52,78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 1.991,- eur s prísl. Náhradu trov konania sporovým stranám
nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Vo svojich

vyjadreniach poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal dohodu o zaplatení odmeny za obhajobu
v trestnom konaní vo výške 100.000,- Sk, a teda, že medzi stranami sporu nebol dohodnutý žiaden
konkrétny typ odmeny advokáta. Zástupca žalobcu poukazoval na to, že žalovaný nezastupoval žalobcu
až do úplného vybavenia veci. Žalovaný bol preto povinný po skončení zastupovania predložiť žalobcovi
vyúčtovanie, ktoré si žalobca písomne žiadal. Žalovaný však takéto vyúčtovanie odmeny žalobcovi
nepredložil.

3. Podľa zástupcu žalobcu, žalovaný nešpecifikoval čo malo byť predmetom dohody, či zastupovanie
len v rámci prípravného konania (vyšetrovania vedeného OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície
Humenné Č.: M.-XXX/OVK-Y.-XXXX), alebo do skončenia prvostupňového súdneho konania (vedeného
Okresným súdom Humenné pod sp. zn. XT/XX/XXXX), alebo do právoplatného skončenia veci pred
súdom (t.j. aj vrátane zastupovania pred odvolacím súdom), alebo aj zastupovanie v iných konaniach.

4. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného o uzavretí akejkoľvek dohody o paušálnej

odmene za ukončenie konkrétnej veci je v rozpore s listinou vypracovanou žalovaným - plnou mocou,
ktorú dal žalovaný podpísať žalobcovi dňa 5.9.2005 (č.1. 10 súdneho spisu). Táto plná moc je
všeobecnou plnou mocou na zastupovanie vo všetkých právnych veciach. Nie je v nej špecifikovaná
žiadna konkrétna vec, za ktorej vybavenie by si strany dojednali paušálnu odmenu. Predmetná plná mocpreukazuje pravý opak toho, čo žalovaný tvrdí. V zmysle plnej moci sa totiž žalobca zaviazal zaplatiť buď
zmluvnú odmenu alebo ak táto nie je dohodnutá, tak odmenu podľa advokátskej tarify. Teda aj obsah
a textácia plnej moci (vypracovanej žalovaným) preukazuje, že nebola uzavretá dohoda o zmluvnej

odmene, pretože v opačnom prípade by v texte plnej moci nebola daná alternatíva: „alebo ak táto nie
je dohodnutá, tak odmenu podľa advokátskej tarify.“

5. Tvrdenie žalovaného o dohode o odmene vo výške 100.000,- Sk je podľa zástupcu žalobcu
nedôveryhodné aj z toho dôvodu, že by si žalovaný nárok na vyplatenie 30.000,- Sk určite nenechal

premlčať. Žalovaný je osobou znalou práva. Ak by si v roku 2006 dohodol nárok na vyplatenie ešte
zvyšnej sumy 30.000,- Sk, určite by tento nárok vymáhal najneskôr v lehote, kým sa premlčí (do roku
2009).

6. Zástupca žalobcu zotrval na vyjadrení, že žalovaný si žiadnu takúto odmenu so žalobcom nedohodol
a na preukázanie takejto dohody nie žiadny dôkaz.

7.Vsúvislostistvrdenímotom,žemedzistranamisporunedošlokdohodeoodmenevovýške100.000,-
Sk zástupca žalobcu poukazoval aj na text uvedený na príjmových dokladoch za úhrady súm 50.000,- Sk
a 20.000,- Sk, ktoré sa nachádzajú na č.l. 6 súdneho spisu. V oboch príjmových dokladoch je uvedené,
že žalobca platí „ZÁLOHU,“ teda sumu na úkony do budúcna, z ktorých následne má byť vykonané

vyúčtovanie.

8. Zástupca žalobcu spochybňoval aj predložený výpočet tarifnej odmeny, ktorý počas konania predložil
žalovaný, a to s poukázaním na nesprávnu výšku výpočtového základu, keď podľa zástupcu žalobcu
táto mala byť v roku 2005 vo výške 48,52 eur, pretože v roku 2005 bola výška výpočtového

základu (priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
kalendárneho roka 2001) pre úkony v trestnom konaní 388,14 eur.

9. Taktiež aj tarifná odmena za rok 2006 bola určená podľa zástupcu žalobcu nesprávne, pretože v
roku 2006 bola výška výpočtového základu (priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka 2002) pre úkony v trestnom konaní 425,25
eur. V zmysle uvedených ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z., tak odmena za 1 úkon právnej služby
predstavovala sumu 53,16 eur. Teda žalovaný si pri výpočte svojej odmeny za rok 2006 umelo navýšil
odmenu za 1 úkon právnej služby o 14,82 eur.

10. K námietke premlčania vznesenej žalovaným počas konania, zástupca žalobcu uviedol, že túto
žalovaný vzniesol vzhľadom na jeho ďalšiu argumentáciu neodôvodnene.

11. Zástupca žalobcu mal za to, že aj keď v podanej žalobe nebola presným číselným spôsobom
špecifikovaná výška bezdôvodného obohatenia, táto bola jasne určená ako rozdiel medzi sumou

2.489,54 eur a skutočne vykonanými úkonmi žalovaného, pričom práve presná výška tohto rozdielu
mala byť predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, o čom svedčí znenie petitu predmetnej
žaloby: ,,Pokiaľ pri poskytnutí preddavkov na trovy obhajoby došlo k preplatku na týchto trovách, aby
mi súčasne s vyúčtovaním právnych služieb a predložením ich špecifikácie vrátil (pozn. žalovaný) aj
vyúčtovaný (nespotrebovaný) rozdiel.“

12. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zástupca žalobcu mal za to, že v danej veci
nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže tento bol
uplatnený predmetnou žalobou dňa 24.8.2012, teda pred uplynutím premlčacej lehoty (5.10.2012, resp.
5.10.2013).

13.Zvýsluchužalobcuvyplýva, žežalovanéhouvidelprvýkrátvčase,keďbolzadržanývCPZvY.abolo
toasidňa23.8.2005,pričomžalovanýmuvtedyoznámil,žehobudezastupovať,avšakjepotrebnézložiť
zálohu vo výške 50.000,- Sk, a keďže v tom čase bol žalobca zadržaný, túto zálohu vyplatila žalovanému
jeho manželka. Po prepustení zo zadržania žalobca vyplatil žalovanému druhú zálohu vo výške 20.000,-

Sk osobne a pri tejto príležitosti boli vypísané aj pokladničné doklady na sumu 50.000,- Sk a sumu
20.000,- Sk. Žalobca poprel dohodu so žalovaným o odmene za zastupovanie vo výške 100.000,- Sk.
Žalobca ďalej uviedol, že zálohy vyplatil žalovanému, pretože v tom čase nepoznal tarify a až neskôr od
svojich ďalších právnych zástupcov sa dozvedel, že je potrebné rozlišovať tarifnú odmenu pri prečinea pri zločine. Žalobca tvrdil, že so žalovaným sa dohodli na tom, že žalovaný ho bude zastupovať na
celé trestné konanie, avšak už na prvé pojednávanie sa žalovaný nedostavil a na druhé pojednávanie
si musel žalobca zabezpečiť nového advokáta, ktorým bol I.. F..

14. Zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojich
vyjadreniach poukazoval na to, že nárok uplatňovaný žalobcom je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko
so žalobcom mal žalovaný na základe § l ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uzatvorenú dohodu o zmluvnej odmene vo

výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk) za zastupovanie žalobcu, s ktorou žalobca súhlasil, nakoľko išlo o
zastupovanie vo veci závažného zločinu, trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 spáchaného v štádiu
pokusu podľa § 8 ods. 1 a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. l Trestného zákona,
z ktorej však zaplatil len časť, a to 2.489,54 eur (70.000 Sk).

15. Dohodu o zmluvnej odmene preukazuje aj skutočnosť, že od prevzatia zastupovania dňa 22.8.2005

do vypovedania plnej moci dňa 4.10.2010 prešlo obdobie piatich rokov, počas ktorého žalobca
žalovanému neuhrádzal žiadne ďalšie finančné prostriedky ako odmenu za vykonanie ďalších úkonov.

16. Zástupca žalovaného nepoprel skutočnosť, že žalovaný dňa 5.9.2005 prevzal od žalobcu zmluvnú
zálohu za zastupovanie vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk) a dňa 20.9.2005 zmluvnú zálohu vo výške

668,88 eur (20.000,- Sk). Zálohu vo výške 165,97 eur (5.000,- Sk) však od žalobcu nikdy neprevzal, čo
v tomto konaní ani žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, teda mal za to, že žalobca v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno.

17. Zástupca žalovaného poukazoval na to, že po oboznámení sa s trestným spisom týkajúcim sa

zastupovania žalobcu žalovaným, sp. zn. XT/XX/XXXX je nespochybniteľne preukázané, že žalovaný
žalobcu v tomto konaní skutočne zastupoval, a to v množstve úkonov vykonaných predovšetkým počas
prípravného konania.

18. Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalobca už po ukončení právneho zastúpenia žalovaným mal

vedomosťobezdôvodnomobohatení,ojehovýškeaoosobe,ktorásanajehoúkormalaobohatiť.Výška
bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca vyčíslil v podaní zo dňa 24.9.2015 bola žalobcovi známa už v
čase podania žaloby, nakoľko ju žalobca mohol prinajmenšom vyčísliť ako výšku plnenia, ktorú uhradil
žalovanému pri začatí poskytovania právnych služieb, vzhľadom na to, že ako bolo vyššie uvedené,
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je založená na princípe naturálnej reštitúcie, t.j. na princípe

navrátenia do pôvodného stavu a tým je určený predovšetkým rozsah reštituovaného plnenia.

19.Podľazástupcužalovanéhojevdanomprípadejepotrebnépovažovaťzazačatieplynutiapremlčacej
lehoty deň po doručení písomnosti zo dňa 4.10.2010, ktorou žalobca vypovedal plnú moc a jeho
zastupovanie vo vyššie uvedenej trestnej veci žalovanému, t. j. dňa 5.10.2010 a nakoľko pri práve na

vydanie bezdôvodného obohatenia je subjektívna premlčacia lehota 2 roky, nárok žalobcu bol premlčaný
dňa 5.10.2012, resp. uplynutím objektívnej premlčacej lehoty dňa 5.10.2013.

20. Zástupca žalovaného v tejto súvislosti uviedol, že žalobca síce podal dňa 27.8.2012 na Krajskom
súdevKošiciachžalobuopredloženievyúčtovaniaašpecifikácievykonanejprácezodňa24.8.2012voči

žalovanému. Predmet uvedenej žaloby bol však neurčitý a nezrozumiteľný. Žalobca v žalobe uviedol:
„Pokiaľ pri poskytnutí preddavkov na trovy obhajoby došlo k preplatku na týchto trovách, aby mi súčasne
s vyúčtovaním právnych služieb a predložením ich špecifikácie vrátil aj vyúčtovaný (nespotrebovaný)
rozdiel.“

21. Petit uvedenej žaloby žalobca pri výsluchu, ktorý sa uskutočnil dňa 14.5.2014 na Okresnom
súde Humenné, sp. zn. 12Cd/1/2004 (č.l. 36 súdneho spisu) upresnil nasledovne: „žiadam súd o
vydanie rozsudku, ktorým uloží žalovanému povinnosť, aby mi vyúčtoval mne poskytnuté právne služby
predložením ich špecifikácie. Po predložení tohto vyúčtovania so špecifikáciou žiadam, aby súd uložil
povinnosť žalovanému uhradiť mi rozdiel medzi mnou uhradenou sumou 4.149,23 eur (125.000,- Sk) a

sumou prislúchajúcou advokátovi za reálne poskytnuté služby.“ Až na základe výzvy súdu na doplnenie,
resp. spresnenie žaloby, písomnosťou zo dňa 24.9.2015 na Okresnom súde Humenné podanou v ten
istý deň, žalobca upresnil žalobu a špecifikoval nárok, ktorý si voči žalovanému uplatňuje, a to vyplatenie
sumy 60.000,- Sk (1.991,- eur).22. Zástupca žalovaného mal za to, že žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.991,- eur od žalovaného na súde uplatnil až dňa 24.9.2015, t. j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej

premlčacej doby a rovnako tak aj po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty.

23. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že obhajobu žalobcu prevzal dňa 22.8.2005, kedy bolo žalobcovi
vznesené obvinenie z obzvlášť nebezpečného zločinu znásilnenia v štádiu pokusu a trestného činu
porušovania domovej slobody s tým, že žalovanému telefonovala manželka žalobcu, pričom žalobca

bol v tom čase v CPZ na OO PZ v D.. Keďže išlo o závažné obvinenie a prípad nutnej obhajoby,
žalobca mal asi hodinu na to, aby si zvolil obhajcu sám, lebo ináč by mu bol obhajca ustanovený, a
preto žalovaný promptne vycestoval do D., kde sa stretol so žalobcom osobne. Po porade, ktorá bola
diskrétna, pretože pri porade medzi klientom a obhajcom nemôže byť prítomná tretia osoba, sa dohodli
na zmluvnej odmene vo forme paušálnej odmeny vo výške 100.000,- Sk za obhajobu a zastupovanie v
trestnom konaní s tým, že žalobca s tým súhlasil a povedal, že s tým nemá žiaden problém. Žalovaný

uviedol, že v tom čase pri takýchto trestných činoch bral obdobne takúto sumu aj od ostatných svojich
klientov, a preto takúto sumu vtedy navrhol. Podľa pokynov žalobcu sa žalovaný potom telefonicky
skontaktoval s manželkou žalobcu, ktorej povedal, že žalobca súhlasí, aby ho zastupoval a že mu má
dať peniaze. Na základe činnosti žalovaného v prípravnom konaní žalobca bol prepustený zo zadržania.
Následne sa vykonávali úkony trestného stíhania, pričom žalobca mu potom doplatil neskôr 20.000,- Sk.

Žalovaný tvrdil že so žalobcom uzavreli ústnu dohodu o zmluvnej odmene vo forme paušálnej odmeny
s tým, že v tejto súvislosti poukazoval aj na obsah splnomocnenia, ktoré je podpísané žalobcom, na
ktorom je uvedené, že žalobca sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú odmenu a neuvádza sa tam žiadna tarifná
odmena. Žalobcu zastupoval alebo obhajoval od prevzatia obhajoby v roku 2005 s tým, že žalobca mu
vypovedal zastupovanie dňa 4.10.2010. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že žalobca mu vyplatil 70.000,-

Sk a vyplatenie ďalších 5.000,- Sk žalovaný popieral.

24. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5.9.2005 vystaveného žalovaným vyplýva, že
žalovaný v tento deň prijal od žalobcu sumu 50.000,- Sk ako zálohu za zastupovanie.

25. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.9.2005 vystaveného žalovaným vyplýva, že
žalovaný v tento deň prijal od žalobcu sumu 20.000,- Sk ako zálohu za zastupovanie.

26. Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX vyplýva, že uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Humenné zo dňa

22.8.2005,Č.:M.-XXX/OVK-Y.-XXXXbolžalobcatrestnestíhanýakoobvinenýzatrestnýčinznásilnenia
podľa § 241 ods. 1 spáchaného v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 a trestný čin porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1 Trestného zákona, pričom toto uznesenie bolo doručované aj žalovanému
ako obhajcovi žalobcu.

27. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na č.l. 67 spisu sa nachádza plná moc zo dňa 22.8.2005 udelená
žalobcom žalovanému na jeho zastupovanie v trestnom konaní.

28. Z obsahu listu žalobcu zo dňa 4.10.2010 vyplýva, že predmetným listom žalobca vypovedal plnú
moc žalovanému na zastupovanie na základe plnej moci zo dňa 5.9.2005 vo všetkých veciach (č.l. 4).

29. V predmetnej veci je nespornou skutočnosťou, že žalovaný ako advokát zastupoval žalobcu v rámci
trestného stíhania vedeného voči žalobcovi na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Humenné zo dňa 22.8.2005, Č.: M.-XXX/OVK-Y.-XXXX bol
žalobca trestne stíhaný ako obvinený za trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 spáchaného v štádiu

pokusu podľa § 8 ods. 1 a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Trestného
zákona. Táto skutočnosť je nesporná, nepopieral ju ani samotný žalobca a vyplýva aj z predloženej plnej
moci udelenej žalobcom žalovanému dňa 22.8.2005.

30. Taktiež medzi účastníkmi nie je sporné ani to, že žalovaný vyplatil žalobcovi zálohy dňa 5.9.2005

vo výške 50.000,- Sk a dňa 20.9.2005 vo výške 20.000,- Sk. Žalobca však tvrdil, že okrem týchto záloh
vyplatil žalovanému ešte jednu zálohu vo výške 5.000,- Sk, avšak vyplatenie tejto zálohy žalobca ničím
nepreukázal.31. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaný ako jeho obhajca mu neposkytol pri jeho
zastupovaní služby v hodnote, ktorá bola žalovanému vyplatená a opieral sa aj o tvrdenia jeho
nasledovných právnych zástupcov, ktorí mu vyúčtovali odmenu vo výške tarifnej odmeny.

32. Tak, ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, ktorý zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie, úlohou súdu prvej inštancie bolo zistiť aká odmena o zastupovaní bola v danej veci medzi
stranami sporu uzavretá. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania v danej veci podľa názoru súdu v
predmetnej veci žalovaný nepreukázal skutočnosť, že medzi žalovaným ako obhajcom a žalobcom

ako jeho klientom bola uzavretá dohoda o zmluvnej odmene tak, ako to tvrdil žalovaný. Žalobca
túto skutočnosť popieral a žalovaný okrem predloženia príjmových pokladničných dokladov dohodu
o zmluvnej odmene ničím nepreukázal. Predložené príjmové pokladničné doklady nemôžu slúžiť ako
dôkazotom,žeboladohodnutázmluvnáodmenamedzistranamisporuvovýške100.000,-Sk.Zobsahu
príjmových dokladov vyplýva, že išlo o vyplatenie záloh. Z týchto dôvodov súd teda dospel k záveru, že
žalovaný nepreukázal platnú dohodu o zmluvnej odmene, a preto žalovanému patrí iba tarifná odmena

za obhajobu žalobcu.

33. Je nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému celkom 2.323,57 eur (70.000,-Sk), pričom žalobca v
konaní uplatňoval sumu 1.991,- eur, a teda rozdiel medzi touto sumou a vyplatenou sumou žalobca
považoval za tarifnú odmenu, ktorá patrí žalovanému. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania,

už neskúmal výpočet tarifnej odmeny, ktorá by patrila žalovanému a prioritne súd skúmal námietku
premlčania nároku žalobcu, ktorú počas konania vzniesol žalovaný.

34. Po preskúmaní námietky premlčania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. V
predmetnej veci žalobca podaním zo dňa 4.10.2010 oznámil žalovanému vypovedanie plnej moci a

toto vypovedanie plnej moci bolo doručené žalovanému nasledujúci deň 5.10.2010 a týmto dňom,
teda dňom 5.10.2010 začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna lehota na podanie žaloby na súd.
Táto dvojročná subjektívna lehota uplynula dňom 5.10.2012. Žalobca podal žalobu na Krajský súd
v Košiciach dňa 27.8.2012, avšak výrok žaloby bol nejasný, neurčitý. Hmotnoprávne účinky žaloby
nemohli nastať, pretože nedošlo k riadnemu uplatneniu práva žalobcom. K odstráneniu vady žaloby

došlo zo strany žalobcu podaním doručeným súdu dňa 24.9.2015 (č.l. 59), kedy žalobca uviedol výšku
uplatňovaného nároku, t.j. sumu 1.991,- eur, z čoho vyplýva, že až týmto dňom, teda dňom 24.9.2015
došlo k riadnemu uplatneniu práva zo strany žalobcu na súde. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že
žaloba zo strany žalobcu bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa
5.10.2012. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

35. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

36. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel v tom zmysle, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1991 eur a trov

konania alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

37. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j.
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

38. Poukázal na to, že v konaní nie je sporné, že išlo o zálohovú platbu na právne služby žalovaného.
Preto je zrejmé, že za tieto služby mal žalovaný nárok iba za ten počet úkonov právnej služby, ktorý
aj skutočne vykonal. Skutočná odmena mala byť vyčíslená po ukončení zastupovania na základe
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Aj keď v podanej žalobe nebola presným číselným spôsobom špecifikovaná

výška bezdôvodného obohatenia, táto bola jasne určená ako rozdiel medzi sumou 2.489,54 eur a
skutočne vykonanými úkonmi právnej služby žalovaného. V predmetnej veci teda nedošlo k premlčaniu
nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže tento bol uplatnený predmetnou žalobou
24.8.2012, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Už v čase podania žaloby bol nárok žalobcu
dostatočne individualizovaný a bola vylúčená akákoľvek zámena s iným skutkom. Ak by aj odvolací

súd dospel k záveru, že petit žaloby bol neurčitý, k premlčaniu nároku nedošlo, pretože žalobca sa
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o jeho výške dozvedel až keď mu bol sprístupnený
trestný spis pripojený k civilnému konaniu. Žalovaný zastupoval žalobcu v rámci trestného konania
vedeného na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Humenné z22.8.2005. Napriek prevzatiu právneho zastúpenia sa žalovaný nezúčastňoval na všetkých úkonoch
trestného konania vedeného proti žalobcovi a tento 4.10.2010 zaslal žalovanému písomné vypovedanie
plnej moci.

39. V danom prípade dvojročná subjektívna lehota nezačala plynúť 5.10.2010, teda doručením
vypovedania plnej moci. Táto okolnosť svedčí o tom, že žalobca nebol spokojný so službami právneho
zástupcu, keďže ten sa podľa jeho vedomostí nezúčastňoval na úkonoch trestného konania. Žalobca
však nevedel, či došlo k bezdôvodnému obohateniu alebo nie, nakoľko nevedel koľko úkonov právnej

služby reálne žalovaný vykonal. Subjektívna lehota takto začala plynúť až keď sa žalobca oboznámil
s trestným spisom v rámci nahliadnutia na Okresnom súde Humenné 30.1.2018. Teda nasledujúci deň
31.1.2018 začala plynúť dvojročná subjektívna lehota. Až na základe toho si mohol žalobca určiť sumu
tarifnej odmeny, na ktorú má žalovaný nárok a mohol zistiť, či skutočne došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného a v akej výške.

40. Žalovaný nevykonal vyúčtovanie prijatých záloh v zmysle § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku, a
to ani po tom, čo ho k tomu vyzval žalobca. Preto nemožno súhlasiť s protiústavným výkladom súdu
prvej inštancie, ktorý založil svoje rozhodnutie na právnom posúdení, podľa ktorého došlo k premlčaniu
nároku žalobcu. Do momentu, kedy žalobca nahliadol do pripojeného trestného spisu, nemal vedomosť
o počte vykonaných úkonov právnej služby a nemal vedomosť, či došlo u žalovaného k bezdôvodnému

obohateniu alebo nie a v akej výške.

41. Žalovaný vo vyjadreniu k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na to, že výška bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca vyčíslil v podaní z 24.9.2015 bola žalobcovi
známa už v čase podania žaloby. Preto sú nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní premlčané.

42. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších
stanoviskách.

43. V prejednávanej veci bolo už rozhodnuté rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v Prešove

č.k. 23Co/81/2019-309 z 22.7.2020, ktorým bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a
žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

44. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/323/2020-345 z 23.9.2021
a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že

odvolací súd sa nevyporiadal s podaním žalobcu z 1.10.2018 (č.l. 183 až 186 spisu), v ktorom žalobca
uviedol, za aké úkony žalovanému má prislúchať odmena.

45. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

46. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a správne zistil aj podstatné
skutkové okolnosti, avšak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nesprávne rozhodol.

47. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi

advokátom a jeho klientom (ďalej len zmluvná odmena); ak nedôjde k dohode na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

48. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

49. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.51. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

52. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

53. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný ako obhajca zastupoval žalobcu
v rámci trestného stíhania vedeného proti nemu na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Humenné z 22.8.2005 Č.:M.-XXX/
OVK-Y.-XXXX. V rámci súdneho konania bola táto trestná vec vedená na Okresnom súde Humenné
pod sp.zn. XT/XX/XXXX.

54. Odvolací súd nemá pochybnosti (v zhode s predchádzajúcim rozhodnutím - rozsudkom č.k.
23Co/81/2019-309 z 22.7.2020), že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nie sú premlčané.
Žalobca totiž uplatnil svoje nároky žalobou podanou na súde 27.8.2012, v ktorej v zásade zrozumiteľným
spôsobom uviedol čoho sa domáha, pričom svoje nároky špecifikoval na poskytnutých preddavkoch
žalovanému v rámci nákladov na jeho obhajobu v uvedenom trestnom konaní, pričom sa domáhal

špecifikácie skutočne vykonaných úkonov a vrátenia nespotrebovaného rozdielu. To znamená, že
základné okolnosti uplatňovaných nárokov boli žalobcom riadne špecifikované, pričom v priebehu
konania mala byť ustálená ich konkrétna výška v závislosti na výsledkoch vykonaného dokazovania,
nakoľko žalobca v čase podania žaloby nemal vedomosť o tom, aká bola skutočná výška trov jeho
obhajobyanaakúsumuvpodoberozdielumedziposkytnutouzálohouaskutočnýminákladmimánárok.

Aj Najvyšší súd SR v tejto súvislosti upriamil pozornosť súdov nižších inštancií na to, že je potrebné
sa zaoberať špecifikáciou nárokov žalobcu, ktorú uviedol v podaní z 1.10.2018 (č.l. 183 až 186 spisu).
Zároveň je právne významné, že najvyšší súd nijakým spôsobom nespochybnil predchádzajúce závery
odvolacieho súdu v pôvodnom rozhodnutí pokiaľ ide o premlčanie, v rámci ktorých (v zmysle vyššie
uvedeného) odvolací súd prijal záver, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nie sú premlčané.

55.Pokiaľideonámietkyžalovanéhospočívajúcevtom,ževskutočnostibolamedzisporovýmistranami
uzavretá dohoda o paušálnej odmene, na základe ktorej by mal nárok na všetky finančné prostriedky,
ktoré mu boli žalobcom pri začatí zastupovania a realizácii jeho obhajoby poskytnuté, s týmto názorom
nemožno súhlasiť a súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne uzavrel, že uzavretie dohody o

paušálnej odmene oprávňujúcej žalovaného na ponechanie si celkovej sumy záloh nebolo preukázané,
pričom s týmto záverom odvolací súd súhlasí.

56. Čo sa týka sumy poskytnutej zálohy medzi stranami nebolo sporné poskytnutie zálohy v celkovej
sume 70.000,- Sk (2.323,57 eur), čo bolo preukázané príjmovými pokladničnými dokladmi na sumu

50.000,- Sk resp. 20.000,- Sk. Nad rámec tejto sumy žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol zálohu ešte
aj v sume 5.000,- Sk, prevzatie zálohy v tejto sume však žalovaný poprel, pričom poskytnutie zálohy vo
výške 5.000,- Sk žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Uvedené tak zostalo len v rovine tvrdenia
žalobcu.

57. Za týchto okolností bolo potrebné skúmať, aké konkrétne úkony obhajoby vykonal žalovaný v
prospech žalobcu v jeho trestnej veci, a teda na akú tarifnú odmenu by mal mať nárok.

58. V tejto súvislosti odvolací súd z trestného resp. vyšetrovacieho spisu zistil, že v prospech žalobcu boli
vykonané tieto úkony obhajoby: 22.8.2005 prevzatie a príprava obhajoby, 22.8.2005 účasť pri výsluchu

obvineného K. K., 22.8.2005 účasť pri výsluchu svedkyne C. K., 22.8.2005 účasť pri výsluchu svedkyne
Ľ. K., 7.11.2005 účasť pri výsluchu svedkyne - poškodenej Ľ. K., 7.11.2005 účasť pri výsluchu svedka -
poškodeného E. K., 7.11.2005 účasť pri konfrontácii medzi obvineným K. K. a svedkom E. K., 21.11.2005
účasť pri výsluchu svedka I. L., 21.11.2005 účasť pri konfrontácii medzi obvineným K. K. a svedkyňou Ľ.
K., 21.11.2005 účasť pri konfrontácii medzi svedkyňou Ľ. K. a svedkyňou C. K., 17.2.2006 preštudovanie

vyšetrovacieho spisu a 25.9.2006 účasť na hlavnom pojednávaní (za tento úkon patrí len 1 odmeny,
keďže hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci). Pokiaľ ide o ďalšie úkony uplatňované
žalovaným, a to porady s klientom v dňoch 22.8.2005, 4.11.2005 a 18.11.2005, tieto nemožno započítaťdo odmeny žalovaného, pretože z vyšetrovacieho spisu vykonanie týchto úkonov obhajoby nevyplýva,
pričom ich vykonanie žalovaný nepreukázal ani v tomto konaní.

59. Za každý z vyššie uvedených úkonov patrí žalovanému odmena vo výške 62,27 eur za úkony
vykonané v roku 2005 a vo výške 67,98 eur za úkony vykonané v roku 2006 v zmysle § 1 ods.
3 a § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. V tomto smere nemožno súhlasiť s názorom
žalobcu, ktorý uviedol, že žalovanému patrí náhrada za 1 úkon právnej pomoci vykonaný v rámci
obhajoby žalobcu vo výške 48,52 eur za úkony vykonané v roku 2005 a vo výške 53,16 eur za úkony

vykonané v roku 2006. Totiž ustanovenie § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom a
účinnom v čase vykonávania predmetných úkonov obhajoby určilo, že výpočtovým základom na účely
tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len „výpočtový základ“). To znamená, že pri ustálení
výpočtového základu je potrebné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, teda za prvý polrok roku 2004

pri úkonoch vykonaných v roku 2005, resp. za prvý polrok roku 2005 pri úkonoch vykonaných v roku
2006;aniezaprvýpolrokkalendárnehoroka2001azaprvýpolrokkalendárnehoroka2002,akouvádzal
v priebehu konania žalobca. Výpočtový základ pre účely výpočtu odmeny advokáta za úkony obhajoby
vykonané v roku 2005 predstavuje sumu 15.008,- Sk (498,17 eur) a za úkony obhajoby vykonané v roku
2006 sumu 16.381,- Sk (543,75 eur).

60. K uvedeným úkonom obhajoby je potrebné pripočítať aj tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), a to za úkony vykonané v roku 2005 vo výške 4,98 eur a za úkony vykonané
v roku 2006 vo výške 5,44 eur. Ďalej je potrebné brať do úvahy aj náhrady v zmysle § 16 ods. 4
citovanej vyhlášky, a to náhradu cestovného za cestu vykonanú 22.8.2005 Y. a späť vo výške 17,66

eur a náhradu za stratu času (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky) za čas strávený touto cestou vo výške
1/60 výpočtového základu, a to za každú, aj začatú polhodinu vo výške 8,30 eur. Za uvedenú cestu
patrí žalovanému náhrada vo výške dvoch polhodín, teda vo výške 16,60 eur. Úkony obhajoby v dňoch
7.11.2005, 21.11.2005 a 20.2.2006 boli vykonávané v Y., ktoré je sídlom žalovaného ako advokáta, preto
za tieto dni žalovanému tieto náhrady (náhrada cestovného a náhrada za stratu času) nepatria.

61. Celkom potom odmena žalovaného ako advokáta a jeho náhrady predstavujú sumu 802,62 eur.
Po odpočítaní od poskytnutej zálohy vo výške 2.323,57 eur (70.000,- Sk), vznikol žalobcovi preplatok
v celkovej sume 1.520,95 eur.

62. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.520,95 eur.

63. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade

bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1.991,- eur s príslušenstvom. Žalobcovi bol priznaný nárok na
zaplatenie sumy 1.520,95 eur a vo zvyšnej časti bol nárok žalobcu zamietnutý. To znamená, že žalobca
bol úspešný do sumy 1.520,95 eur a neúspešný do sumy 470,05 eur, pričom žalovaný mal úspech resp.
neúspech presne v opačnom pomere. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 76,39
% a úspech žalovaného predstavuje 23,61 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnejšiemu

žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu pomernej časti trov konania v rozsahu 52,78 % (76,39
% - 23,61 %). Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).