Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216450
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1414216450.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Ivana Jahnová, v spore žalobcov: 1. X.. T. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom ul. Dr. D. č. XX, N., 2. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. Dr. D. č. XX, N., proti
žalovanému: S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. O. č. XXX/XX, D., t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody, zastúpený: Mgr. Marek Gerboc, advokát, so sídlom ul. Drieňová 1E, Bratislava, o nároku na

náhradu trov konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C
287/2014-195 zo dňa 05.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C 287/2014-195 zo dňa 5.
októbra 2018 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C 278/2014-195 zo dňa 05.10.2018 priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. V druhom výroku vyslovil, že o
výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali zaviazania žalovaného k
zaplateniu náhrady škody (titulom pôžičky, náhrady škody za opravu auta zn. K. XXX, ktoré vlastnila
spoločnosť MARCAMP s. r. o. a náhrady škody titulom poistného za osobné motorové vozidlo E.: BA
XXXBI a EČV: BA XXXAC, vyčíslená v polovici v sume 28.313,10,-eur) s príslušenstvom, náhrady
nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania, s poukazom na rozsudok Špecializovaného trestného súdu
sp. zn. PK 1T/29/2014 zo dňa 14.10.2014 (smrť W. A. dňa XX.XX.XXXX a žaloba doručená súdu dňa

07.11.2014). Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2016 právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade vzal
žalobu v celom rozsahu späť, náhradu trov konania žiadal posúdiť podľa vtedy platného ust. § 150
O.s.p.. Právny zástupca žalovaného a žalovaný (po poučení podľa ust. § 5 a nasl. O.s.p.), vzhľadom
na späťvzatie návrhu uviedli, že žalovaný súhlasí so späťvzatím návrhu a zastavením konania, pričom
žiadal priznať trovy konania žalovanému s tým, že ich náhradu vyčísli písomne (podľa vtedy platného §
146 ods. 2 O.s.p.). Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade žiadal žalovanému nepriznať trovy konania

s poukazom na vtedy platné ust. § 150 O.s.p. z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade poberajú
dôchodok, nemajú iné finančné prostriedky na úhradu týchto trov a poukázal na správanie
žalovaného, ktorý uzatvoril dohodu o vine a treste a žalobcovia v 1. a 2. rade mali za to, že sa so
žalovaným dohodnú. Uznesením č.k. 7C 287/2014 zo dňa 08.02.2016, právoplatným dňa 08.03.2016,
Okresný súd Bratislava IV zastavil predmetné konanie z dôvodu späťvzatia žaloby. Uznesením č.k. 7C
287/2014 - 160 zo dňa 230.10.2016 súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcom v 1 a 2 rade

nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č.k. 14Co
452/2016 - 175 zo dňa 27.07.2017 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a uznesenie č.k. 7C 287/2014 -160 zo dňa 230.10.2016 zrušil ako predčasné a nepreskúmateľné, a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie vec opätovne preskúmal a právne posúdil podľa § 415 Občianskeho zákonníka a
§ 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.

4. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade svojim späťvzatím
procesne zavinili zastavenie konania a nijakým spôsobom (listinnými dôkazmi) nepreukázali dôvody

hodné osobitného zreteľa (majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali záver o ich nemajetnosti). V
zabezpečenýchlistinnýchdokladoch,ktorésúsúčasťousúdnehospisu, bolopreukázané,žežalobcovia
v 1. a 2. rade mali a mohli za pomoci splnomocneného zástupcu - advokáta ustáliť aktívnu ako aj
pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu v konaní (čo je hmotnoprávna podmienka konania, s ohľadom
aj na plynutie času t. j. premlčacej lehoty). Na viac súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom
konaní žalobcami nebola preukázaná výlučná pasívna vecná legitimácia žalovaného a ani aktívna vecná

legitimáciu žalobcov na podanie žaloby (z predložených listinných dôkazov vyplýva: auto zn. K. vlastnila
spoločnosť MARCAMP s. r. o. a mot.voz. EČV: BA XXXBI a EČV: BA XXXAC - potvrdenie o
zaplatenízákonnéhopoistnéhozaosobnémotorovévozidlomajiteľaMARCAMPs.r.o.ŠPZBAXXXAC,
BA XXX BI, konateľ firmy MARCAMPT s. r. o. X.. W. A. si od svojich rodičov C. A. a X.. T. A. požičal
03. 09. 1998 sumu 1.200.287,-Sk s tým, že do konca roka si požičia ešte sumu 500.000,-Sk - doklad

je datovaný 29. 07. 1999, firma MARCAMP s. r. o. má vystavenú potvrdenku od spoločnosti Hlavanda
& spol. za vykonané práce vo výške 8.000,-Sk, pričom k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaný
okreminéhouviedol,žepriuzatváraníDohodyovineatresteuviedolprokurátorovi,žejeochotnýzaplatiť
škodu vo výške svojho podielu, nakoľko sa zúčastňovalo približne 10 ľudí, pričom on sám sa zúčastnil
z dôvodu, že bol ohrozený jeho život. Žalovaný poukázal na obsah Zápisnice o konaní o dohode o

vine a treste zo dňa 04. 09. 2014 zn. VII/1Gv 69/14/1000-21 a originál dohody o vine a treste zo dňa
04. 09. 2014, zn. VII/1/Gv 69/14/1000-22). Žalovaný (právny zástupca) vyčíslil nárok na náhradu trov
konaniapodľavyhl.č.655/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovpodaním4.5.2016(za3úkonyprávnej
pomoci po 532,77,-eur a náhradu telekomunikačných výdavkov 8,58,-eur - č. l. 151- 152). S ohľadom
na žalobcami v 1. a 2. rade požadované zhodnotenie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej

inštancie vyhodnotil povahu a okolnosti sporu, ako aj osobné pomery žalobcov v 1. a 2. rade,
ktorí napriek výzve súdu svoje majetkové pomery nedokladovali a listom doručeným súdu 02.08.2018
oznámili už známe skutočnosti (č. l. 193) a to, že sú dôchodcovia, poberajú dôchodok ( žalobca v 1.
rade 389,- eur a žalobkyňa v 2. rade 317,- eur), vlastnia rodinný dom a osobné motorové
vozidlo PEUGEOT 3008 bez priloženia akýchkoľvek dokladov o svojich tvrdeniach. Teda, nepreukázali

existenciu takých skutočností, že by ich nezohľadnenie pri rozhodovaní o trovách konania (boli vyčíslené
za 3 úkony právnej pomoci po 532,77,-eur a náhradu telekomunikačných výdavkov 8,58,-eur) pre nich
znamenalo neprimeranú tvrdosť zákona, a že by bolo ohrozené zabezpečenie ich základných životných
potrieb. Súd prvej inštancie vykonal opätovne dôkaz na zistenie majetkových a
sociálnych pomerov žalobcov v 1. a 2. rade (prvý krát majetkové pomery žalobcovia súdu prvej inštancie

preukazovali v podaniach ktoré sú súčasťou súdneho spisu 24.2.2015 na č. l. 28- 47), ale žalobcovia v
1.a2.radenavýzvusúduvzmysleuzneseniaodvolaciehosúdunepredložilisúduprvejinštancie žiadne
doklady ohľadom ich majetkových a osobných pomerov v danom čase (t. j. v čase späťvzatia žaloby
a v čase rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania), a teda nepreukázali nemajetnosť. Súd
prvej inštancie vyhodnotil okolnosti, za ktorých žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení advokátom (znalým

práva a skutkových okolností prípadu a listinných dôkazov vedomého si celej dôkaznej situácie v tomto
konaní) žalobu voči žalovanému podali tak, že žalobkyňa v 2. rade ako poškodená bola odkázaná
v trestnom konaní voči žalovanému za vraždu jej syna, výlučne s jej nárokom na náhradu škody na
občianskoprávne konanie, ale nie ohľadom prípadnej škody iných právnický a fyzických osôb (§ 288
ods. 1 Trestného zákona).

5. O náhrade trov konania s poukazom na už uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie opakovane
rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v
konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nie sú dané dôvody osobitného zreteľa (žalobcovia napriek výzve súdu z

11.7.2018 doručenej právnemu zástupcovi žalobcov dňa 16.7.2018 - č. l. 191) svoje majetkové osobné
pomery nepreukázali, tvrdenia o nemajetnosti s poukazom na verejne dostupné informácie z katastra
nehnuteľností súdu nepredložili (v čase rozhodnutia súdu o zastavení konania a rozhodnutia
súdu o trovách konania boli vlastníkmi viacerých nehnuteľností), a preto súd prvej inštancie opätovnedospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia v 1. a 2. rade, keďže vzali žalobu
späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zavinili, že sa konanie muselo zastaviť,
súd prvej inštancie preto opätovne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).

6. Proti predmetnému uzneseniu podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, v ktorom uviedli, že súd
nevyhodnotil procesné práva v takej miere a sú presvedčení, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. V dohode o vine a treste je súhlas žalovaného o náhrade škody. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú
za to, že žalovaný by si nemal určovať podmienky. Zdôrazňujú, že ich pomery a to vek, zdravotný stav,
výška dôchodku nedovoľujú pripustiť, že trovy právneho zastúpenia by mali hradiť tí, ktorí boli zásadným
spôsobom poškodení na svojich právach, čo považujú za amorálne a v rozpore s dobrými mravmi.

7. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, spor

prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385
ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade nemožno priznať úspech. Odvolací
súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.

8. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní doručených
súdu, odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcov spolu s napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne, a preto ho
odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a

právnym záverom súdu prvej inštancie.

9. Z odvolania podaného žalobcami možno usúdiť, že namietali, že súd prvej inštancie neposúdil ich
predchádzajúce vyjadrenia o náhrade trov konania ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP. S námietkami prezentovanými žalobcami sa ani odvolací súd nestotožňuje. Ustanovenie §

257 CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná
kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala

vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe
všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické
pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného
súdu ČR, III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu
(pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).

10. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných
ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola
výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu

nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady vyjadrenej v § 255
ods. 1 CSP - zo zásady úspechu vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, v predmetnom prípade je
aplikovateľná zásada § 256 ods. 1 CSP - zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá sa uplatní

pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Dôvodnosť
žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby
nedošlo. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z
dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto,

ak zobral navrhovateľ (žalobca) návrh (žalobu) späť, zásadne platí [ak nejde o prípad uvedený v § 146
ods. 2 druhej vete OSP (teraz § 256 ods. 1 CSP)], že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný
uhradiť odporcovi (žalovanému) jeho trovy (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008).12. V predmetnom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami v 1. a
2. rade. Z procesnoprávneho hľadiska boli preto práve žalobcovia subjektom, ktorý zavinil zastavenie
predmetného súdneho konania, a preto práve žalobcovia sú z procesnoprávneho hľadiska zodpovední

za vznik trov konania, a preto žalovanému (ako procesnej strane, ktorá nezavinila zastavenie konania a
zároveň úspešnej strane v danom spore) priznal súd prvej inštancie nárok na ich náhradu. Vzhľadom na
vyššie uvedené, civilnoprávny súd nemôže prihliadnuť na skutkový stav trestného konania, na ktorý sa
žalobcovia v 1. a 2. rade odvolávali. V civilnom procesnom konaní sa skúma výlučne procesné zavinenie
zastavenia konania, ktoré v predmetnom prípade zavinili práve žalobcovia v 1. a 2. rade, a od tejto

procesnej situácie sa potom odvodzuje nárok na priznanie náhrady trov konania.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnom prípade neboli
naplnené všetky aspekty pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, nakoľko v prejedávanom prípade sa
nejedná o výnimočný prípad pre aplikáciu daného zákonného ustanovenia. Ani v odvolacom konaní
žalobcovia dostatočne nepreukázali svoje celkové majetkové, sociálne, zárobkové, príjmové/výdavkové

a iné pomery, ktoré sú súčasťou posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa a ktoré by bol súd
povinný skúmať.

14. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal aj na to, že opätovne vykonal dôkaz na zistenie
majetkových a sociálnych pomerov žalobcov v 1. a 2. rade, ale žalobcovia v 1. a 2. rade na výzvu súdu

v zmysle uznesenia odvolacieho súdu po prvotnom odvolacom konaní nepredložili súdu prvej inštancie
žiadne doklady ohľadom ich majetkových a osobných pomerov v danom čase (t. j. v čase späťvzatia
žaloby a v čase rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania), a teda nepreukázali nemajetnosť.
Tak isto ani v predmetnom odvolacom konaní žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali dôvody hodné
osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, a preto dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie

rozhodol vec a právne správne.

15. Žalobcovia vo svojom odvolaní namietali, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušenia ich
práva na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. K tomu odvolací súd uvádza,
že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť
každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy

zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby
súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu
(II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 Cdo 175/2013. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu nedospel k záveru, že by v predmetnom
konaní bol naplnený tento odvolací dôvod.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto
mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).