Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7Csp/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120240679
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:6120240679.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného
spoločnosťouAdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁGABRIELAs.r.o.,sosídlom1.mája173/11,Trenčín,
proti žalovanej: C. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. XXXX/X, K., zastúpenej Spotrebiteľským centrom, so
sídlom Andyho Warhola 33, Medzilaborce, o zaplatenie 2.568,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.568,63 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2.549,81 eur od 15.11.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.549,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od
15.11.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o úveru.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a žalobca uzatvorili dňa 22.08.2016 Úverovú zmluvu

č.XXXXXXXXXX.Predmetomúverovejzmluvyboloposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruvovýške3.700,-
eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných
splátkach po 77,77 eur. Žalovaná sa dostala s plnením zmluvných povinností do omeškania, keď úver
riadne a včas nesplácala. Na základe tejto skutočnosti žalobca dňa 30.10.2019 pristúpil k zosplatneniu
budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalovaná
ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 2.966,06 eur. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške
2.568,63 eur, ktorý pozostáva z úroku vo výške 18,82 eur a istiny vo výške 2.549,81 eur.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že od žalobcu si dňa 22.08.2016 požičala 3.700,- eur a v
splátkach zaplatila 2.758,52 eur. Informácia o tom, koľko úrokov si žalobca môže uplatňovať chýba. Z
údajov, ktoré sú uvedené v zmluve nevie vyvodiť koľko ju doposiaľ uver stál. Žalovaná uviedla, že nevie,
na akom základe a akým spôsobom si žalobca vypočítal sumu, ktorú žiada. V zmluve je uvedená celková
čiastka, ktorú by žalobca dostal, keby úver splácala 84 mesiacov, ale ona ho splácala iba 38 mesiacov.
Nazákladečohosimôžežalobcavyžiadaťzaplatenieúrokov,keďklientnemánávod,podľaktoréhobysi

to vypočítal. Uviedla, že jediný zrozumiteľný údaj v zmluve je celková suma, ktorú by žalobcovi zaplatila,
keby splácala úver 84 mesiacov. Informácie, ktoré jej boli poskytnuté nepovažuje za dostatočné, resp.
nevie z nich zistiť, koľko ju úver stál za 38 mesiacov.4. K predmetnému vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
22.09.2020. Ku skutočnosti, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov uviedol, že náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ( neskôr l)) zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade
so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
Uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedená

v zmluve v časti textu zmluvy označeného pojmom „úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške
mesačnej splátky - 77,77 eur, o počte splátok - 84 a tiež termínoch splatnosti splátok. Žalobca uviedol,
že splátkový kalendár s rozkladom splátok bol žalovanej odovzdaný pri podpise úverovej zmluvy, takže
žalovaná mala presné informácie o rozklade splátok.

5. Na pojednávanie nariadené na 19.01.2022 sa nedostavili strany sporu, hoci boli riadne predvolané.

Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd rozhodol
v jeho neprítomnosti. Žalovaná ani jej zástupca svoju neúčasť neospravedlnili.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento
skutkový stav:

7. Žalobca so žalovanou uzavrel dňa 22.08.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný a
revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške
3.700,- eur. Celková suma, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť bola vo výške 6.532,68 eur. Žalovaná
sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 84 splátok. Medzi

stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,04 %. Priemerná RPMN bola vo výške 14,48 % a
odplata vo výške 18,04 %.

8. Žalovaná zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku dňu podania žaloby uhradila celkovo 2.966,06 eur.

9. Nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
žalobca listom zo dňa 30.10.2019 oznámil žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo
Zmluvy č. XXXXXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.847,63 eur.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.11.2019 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 2.849,58

eur.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účelytohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

16. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

17. Podľa § 2 písm. a) ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z.,
najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného
kalendárneho štvrťroka, ak v § 3b nie je
ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o
údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na
účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie.

26. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajúplatobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a

samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom.

27. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

29.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že žaloba je dôvodná. Je nesporné, že právny vzťah sporových strán má spotrebiteľský charakter,
keď žalobca pri jeho vzniku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaná
nevstúpila do právneho vzťahu v kontexte svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Rovnako možno konštatovať, že zmluva zo dňa 22.08.2016 založila medzi sporovými stranami
spotrebiteľský vzťah v zmysle definície formulovanej v § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Z
vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 22.08.2016
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver
v dohodnutej výške 3.700,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úveru splatiť v pravidelných 84

mesačných splátkach vo výške 77,77 eur a to až do splatenia celkovej čiastky vo výške 6.532,68
eur. Žalovaná porušila zmluvu o úvere tým, že nesplácala úver v súlade so zmluvou, preto žalobca
listom zo dňa 30.10.2019 oznámil žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy č.
XXXXXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.847,63 eur.

32. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a
spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére
predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom
s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov
z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Právny
režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku sa
riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Súd v tomto smere poukazuje na novelu
Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z. z. zo dňa 01.04.2015, ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia
veta,podľaktorejnavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,savždyprednostnepoužijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval sumu 2.568,63 eur, titulom nesplatenej sumy zo
spotrebiteľského úveru. Ohľadom právneho posúdenia zisteného skutkového stavu sa súd musel v
prvom rade vysporiadať s argumentáciou žalovanej, ktorá tvrdila, že z predmetnej zmluvy jej nie je

zrejmé, koľko úrokov si žalobca môže uplatňovať, a že z údajov, ktoré sú uvedené v zmluve nevie
vyvodiť koľko ju doposiaľ uver stál. Súd podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu preskúmaniu v
naznačenom smere a nezistil ani jeden z dôvodov spôsobujúcich neplatnosť zmluvy resp. bezúročnosť a
bezpoplatkovosť. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p) (t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú
percentuálnu mieru nákladov, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku, počet, frekvenciu
splátok). Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovanej, že zo zmluvy nie je možné zistiť, koľko úrokov simôže žalobca uplatňovať. V danom prípade zo zmluvy o úvere je zrejmá výška úveru (3.700,- eur) druh
a účel úveru, výška splátky (77,77 eur), termín splatnosti prvej splátky, počet splátok (84), periodicita a
termín splatnosti splátky (mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca), termín konečnej splatnosti úveru,

celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených
s úverom (6.532,68,- eur), ročná úroková sadzba (18,04 %) ako aj ročná percentuálnu mieru nákladov
(19,8 %). Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že podmienky tejto zmluvy umožňovali
žalovanej bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku úrokov, ktoré sa žalovaná zaviazala v súvislosti
s poskytnutým úverom žalobcovi uhradiť. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú

uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné
mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na
splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude

v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Vychádzajúc z účelu smernice, účelu § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. súd uzatvára, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky
(viac pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017).

34. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny
stav do 30.04.2018. Na problematiku rozporu medzi zákonom a smernicou vo veci členenia splátok
spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov podstatným spôsobom reagoval aj
samotný zákonodarca, ktorý dňa 12.10.2017 prijal zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým s účinnosťou od

01.05.2018 upustil od požiadavky členenia splátok. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil
skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon (naďalej) v rozpore so smernicou a tiež dôvodom,
že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii smernica
išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených smernicou.

35. Súd ďalej podrobil súdnej kontrole aj ustanovenie o dojednanej ročnej percentuálnej miere nákladov
a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľ. Prepočtom RPMN
súd dospel k záveru, že v zmluve mala byť uvedená správna výška RPMN vo výške 19,39 %, pričom

v zmluve bola RPMN uvedená vo výške 19,8 %. Nakoľko však v zmluve nebola výška RPMN uvedená
v neprospech spotrebiteľa (keďže v zmluve bola uvedená vyššia ako skutočne mala byť) takto potom
nebolo možné dospieť ani k záveru, že zmluva je bezúročná a bezpoplatkov.

36. Napokon sa súd sa zaoberal aj primeranosťou výšky odplaty. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ

upravuje situácie, kedy je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov. V
takom prípade nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanoveniaanajvyššiuprípustnúvýškuodplatyustanovujevykonávacípredpis.Vykonávacímpredpisom
je v tomto smere predpis č. 87/1995 Z. z., teda Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovením § 1a sa nariadením určila
najvyššia prípustná výška odplaty pri spotrebiteľských zmluvách, ktorých predmetom je poskytnutie
peňažných prostriedkov. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa ust. § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere
alebo pôžičke ročne. Odsek 4 hovorí, že na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa

použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle súhrnných informácii
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za 2. štvrťrok 2016, ktoré zverejňuje
Ministerstvo financií na webovom sídle ministerstva, bola k 30.06.2016 stanovená priemerná hodnota

RPMN pri spotrebiteľských úveroch vo výške 10,10 %. Najvyššia prípustná odplata teda bola stanovená
akodvojnásobokpriemernejhodnotyRPMNt.j.20,20%.(2x10,10%).Vzmluveboladohodnutáodplata
18,04 % a teda možno ustáliť, že takto dohodnutá odplata nepresahuje najvyššiu prípustnú mieru.37. Napokon súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovanej o tom, že žalobca nemá nárok na
zmluvné úroky po zosplatnení. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu
SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, ktorý si súd osvojil a z ktorého

cituje: „Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu
o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného
vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je
dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku
úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Ustanovenia Občianskeho

zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v
Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.2 OZ).
Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských
úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru
až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment
trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech

dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať
úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje
rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý
úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa,
podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky,

patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva
nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru,
keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti
platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva
záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za

rovnaké obdobie bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre
spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je
platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ,
ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,

zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek
svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného

ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a
zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Nie je preto dôvod, prečo by mala žalovaná uhradiť úrok iba za obdobie
38 mesiacov, kedy úver splácala.

38. Keďže žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z

omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech súd mu priznal voči žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobou súdneho úradníka samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).