Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. január 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7Csp/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205316
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1218205316.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobkyne:

Z. P.Á., B.. XX.X.XXXX, X. V. X, X., Č. G., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária SOWA
s. r. o., Beblavého 8, Bratislava, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom
Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co. Dublin, Írsko, zastúpenému spoločnosťou
alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, o zaplatenie 250,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 250,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2018 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy
250,- eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 2.9.2014 bola cestujúcou letu č.
FR 8227 z Alghero Taliansko do Bratislavy, SR s dĺžkou letu 1095 km, ktorý bol vykonaný žalovaným.
Keďže predmetný let meškal viac ako tri hodiny vznikol žalobkyni nárok v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a)
Nariadenia EÚ č. 261/2004 na peňažnú náhradu vo výške 250,- eur.

2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že právo, ktoré si uplatňuje v konaní nie je premlčané, nakoľko sa na daný

právny vzťah aplikuje právo krajiny obvyklého pobytu žalovaného, teda Írska, pričom v zmysle írskeho
právneho poriadku by sa predmetné právo premlčalo až za šesť rokov. V danom prípade nedošlo k
dohode strán o rozhodnom práve. Čl. 5 ods. 3 Nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať veľmi striktne.
Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ môžu byť technické poruchy posúdené ako mimoriadne iba vtedy,
ak sa vzťahujú na udalosť, ktorá sa netýka bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a nepatrí
do jeho účinnej kontroly na základe svojej povahy alebo pôvodu. Porucha spôsobená predčasným
zlyhaním určitých súčiastok lietadla predstavuje síce nečakanú udalosť, avšak predpokladá sa, že

žiadna súčiastka lietadla nie je bezporuchová. Preto v rámci činnosti leteckého dopravcu táto nečakaná
udalosť patrí do bežného výkonu jeho činnosti, keďže tento dopravca je bežne konfrontovaný s takým
druhom nepredvídaných technických porúch. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
č. C-257/14 a č. C-501/17, podľa ktorého predstavuje poškodenie pneumatiky mimoriadnu okolnosť iba v
prípade,akmalapôvodvýlučnevnárazecudziehopredmetu,čoalemusíleteckýdopravcapreukázať.Aj
v takomto prípade musí letecký dopravca preukázať, že použil všetky personálne, materiálne a finančné
prostriedky, ktorými disponoval, s cieľom predísť tomu, aby výmena pneumatiky poškodenej cudzím

predmetom viedla k veľkému meškaniu dotknutého letu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že dňa 2.9.2014 vykonal leteckú
prepravu žalobkyne prostredníctvom letu č. FR 8227 z Alghero Taliansko do Bratislavy, SR. Žalovanýpristúpil k riadnemu vykonaniu prepravy hneď ako odpadli objektívne dôvody, ktoré mu v tom bránili,
teda poskytol žalobkyni prepravu vo forme odletu z letiska Alghero - Fertilia Airport Taliansko s príletom
na letisko Bratislava o viac ako 4 hodiny neskôr oproti pôvodnému letovému plánu. Objektívnym

dôvodom pre meškanie letu bol nepriaznivý stav lietadla určeného pre leteckú dopravu dňa 2.9.2014.
Jednalo sa o mimoriadnu okolnosť podľa odôvodnenia 14 a 15 Nariadenia č. 261/2004. Omeškanie
letu bolo spôsobené nepriaznivým stavom lietadla, došlo k neočakávanému technickému problému na
lietadle. Žalovaný musel pristúpiť k časovej zmene nástupu žalobkyne do lietadla z dôvodu, aby odvrátil
hrozbu leteckej nehody alebo inej komplikácie spätej s nevhodnými podmienkami. Žalovaný konal v

záujme bezpečnosti cestujúcich, keď konal v súlade s pokynmi správy letiska Alghero a realizoval let
s omeškaním po vykonaní opravy lietadla. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania, mal za to, že
žalobkyňa podala žalobu po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 106 OZ.

4. Ďalej žalovaný uviedol, že na predmetné konanie by sa mali aplikovať normy slovenského právneho
poriadku týkajúce sa premlčania pohľadávky, nakoľko konanie je vedené pred slovenským súdom.

Žalobkyňa uskutočnila voľbu, ktorá jej podľa európskych a medzinárodných noriem prislúcha a iniciovala
konanie pred slovenským súdom. Neočakávaný technický problém (defekt na kolese lietadla) sa objavil
napriek riadnej technickej údržbe a kontrolnému mechanizmu zo strany žalovaného.

5. Na pojednávanie nariadené na 17.1.2022 sa žalovaný nedostavil, hoci termín pojednávania

vzal na vedomie na predbežnom prejednaní sporu cestou jeho právneho zástupcu, svoju neúčasť
neospravedlnil, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daná jeho medzinárodná príslušnosť (právomoc), pričom
dospel k záveru, že je príslušný na prejednanie sporu s poukazom na čl. 7 ods. 1 písm. b) nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, pretože v jeho obvode bola poskytnutá služba (miesto zmluvného
plnenia), o ktorú v prejednávanej veci ide.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými

stranami, pričom na základe takto vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových
tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako prevádzkujúci letecký dopravca dňa 2.9.2014 vykonal
leteckú prepravu žalobkyne ako cestujúcej prostredníctvom letu č. FR 8227 z letiska Alghero - Fertilia

Airport Taliansko, na Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, Slovenská republika (BTS), pričom predmetný
let o dĺžke 1095 km bol omeškaný o 4 hodiny a 40 minút (teda o viac ako 3 hodiny).

9. Z inžinierskej správy zo dňa 29.4.2015 vyplýva, že počas predletovej inšpekcie letu FR
8227 dňa 2.9.2014 letová posádka nahlásila hlbokú ryhu v pravej vonkajšej pneumatike kolesa

číslo štyri. Odstránenie nahlásenej chyby bolo nevyhnutné pred odletom lietadla. Špecializovaný
systémový inžinier vykonal obhliadku lietadla. Poškodenie bolo identifikované a koleso číslo štyri bolo
vymenené v súlade s príručkou údržby lietadla (PÚL) 32-45-11. Následne bolo lietadlo vyhlásené za
prevádzkyschopné a bolo prepustené do prevádzky o 17:05 hod. dňa 2.9.2014. Uvedená chyba (hlboká
ryha nájdená v kolese číslo štyri) sa zistila aj napriek vykonaniu všetkých požadovaných kontrol a údržby

špecifikovanej v programe údržby, ktorý je aktuálny a v súlade s leteckými predpismi. Preto bola chyba
mimoriadnou okolnosťou a nebola prirodzená vzhľadom k bežnému výkonu prevádzky lietadiel.

10. Z technickej správy, ktorú založil do spisu žalovaný, vyplýva, že počas pred odletovej inšpekcie
lietadla posádka našla podstatnú ryhu v pravej pneumatike kolesa číslo štyri. Hĺbka ryhy bola až po plášť

kolesa. Koleso číslo 4 bolo vymenené podľa PÚL 32-45-11 REV 54. Jednalo sa o poruchu nevyhnutných
alebo potrebných systémov lietadla (NEB č. 25). Plánovaný čas odletu bol 14:00 hod. a skutočný čas
odletu bol 18:50 hod.

11. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim

majú príslušní cestujúci právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom
7, pokiaľ:
i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; aleboii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným
časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny
pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po

plánovanom čase príletu;
iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté
presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť
konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

12. Podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť
náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami,
ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

13. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:
a) 250 eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

b) 400 eur v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od
1500 km do 3500 km;
c) 600 eur v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).

14. Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia

zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

16. Podľa čl. 5 ods. 2 (prvý pododsek) nariadenia č. 593/2008 pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva

stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je
právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo
miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny
poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.

17. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v
spojených veciach C-402/07 Sturgeon v. Condor a C-432/07 Böck v. Air France) články 5, 6 a 7
nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa
cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a že sa
tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu

letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich
cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca.
Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že
veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli
prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého

dopravcu.

18. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov, zohľadňujúc relevantnú judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy
250,- eur je dôvodný. V prejednávanej veci žalovaný ako prevádzkujúci letecký dopravca vykonal dňa

2.9.2014 leteckú prepravu žalobkyne ako cestujúcej prostredníctvom letu č. FR 8227 z letiska Alghero -
Fertilia Airport Taliansko, na Letisko M. R. Štefánika, Slovenská republika (BTS), pričom predmetný let
o dĺžke 1095 km bol omeškaný o 4 hodiny a 40 minút. Boli teda splnené všetky predpoklady potrebné
na vznik nároku žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie náhrady vo výške 250,- eur podľa čl. 7 ods.
1 písm. a) nariadenia č. 261/2004. Žalovaný by sa tejto svojej povinnosti zbavil len v prípade, ak by

preukázal, že meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým by sa nedalo zabrániť ani
vtedy, keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda ak by sa tieto mimoriadne okolnosti vymykali
spodúčinnejkontrolyžalovanéhoakoleteckéhoprepravcu(vzmyslečl.5ods.3nariadeniač.261/2004).19. Ako vyplýva z bodu 14. odôvodnenia nariadenia č. 261/2004, mimoriadne okolnosti môžu nastať
najmä v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním
príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti

letu a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. V zmysle bodu 15.
odôvodnenia nariadenia č. 261/2004 sa za mimoriadne okolnosti dá považovať skutočnosť, keď
rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku konkrétnemu lietadlu zapríčiní
veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného alebo viacerých letov takého
lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil všetky primerané opatrenia aby

zabránil meškaniu alebo zrušeniu.

20. Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s bodmi 14. a 15. odôvodnenia tohto
nariadeniaoslobodzujeprevádzkujúceholeteckéhodopravcuodpovinnostiplatiťnáhradu,akjeschopný
preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy,
keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Okrem toho v prípade, že nastanú takéto okolnosti,

prevádzkujúci letecký dopravca musí tiež preukázať, že prijal opatrenia primerané situácii tým, že použil
všetky prostriedky, či už ide o zamestnancov alebo materiál a finančné prostriedky, ktorými disponoval,
s cieľom predísť tomu, aby táto situácia viedla k zrušeniu dotknutého letu. Nemožno však od neho
vyžadovať neprimerané straty vzhľadom na kapacity jeho podniku v rozhodnom čase (pozri rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-74/19 Transportes Aéros Portugueses).

21. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods.
3 nariadenia č. 261/2004 označuje udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou
bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom
tieto dve podmienky sú kumulatívne a ich splnenie sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade

(pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-549/07 Wallentin-Hermann, a vo veci C-257/14
van der Lans).

22. Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3
nariadenia č. 261/2004 takisto vyplýva, že treba rozlišovať medzi udalosťami „vnútorného“ pôvodu a

udalosťami „vonkajšieho“ pôvodu vo vzťahu k prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi (pozri rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-28/20 Airhelp v. SAS).

23. S ohľadom na cieľ nariadenia č. 261/2004 uvedený v bode 1. jeho odôvodnenia, ktorým je zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany cestujúcich, a s ohľadom na skutočnosť, že článok 5 ods. 3 uvedeného

nariadenia predstavuje odchýlku zo zásady práva cestujúcich na náhradu v prípade zrušenia ich letu, je
potrebné pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia vykladať reštriktívne (pozri rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-195/17 Krüsemann).

24. Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v prejednávanom

prípade nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004,
ktoré by ho zbavili povinnosti zaplatiť náhradu žalobkyni v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č.
261/2004. Žalovaný sa v konaní bránil, že objektívnym dôvodom pre meškanie letu bol nepriaznivý stav
lietadla, neočakávaný technický problém na lietadle (defekt na kolese lietadla).

25. Vo vzťahu k tejto okolnosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
04.04.2019 vo veci C-501/17, v zmysle ktorého poškodenie pneumatiky lietadla cudzím predmetom,
ako je pohyblivý odpad nachádzajúci sa na vzletovej a pristávacej dráhe letiska, spadá pod pojem
„mimoriadna okolnosť“ v zmysle ustanovenia čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (v spojení s
odôvodnením 14 tohto nariadenia). Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku takisto uviedol,

že predčasné zlyhanie určitých súčiastok lietadla, hoci aj nečakané, predstavuje v zásade udalosť,
ktorá je vnútorne spojená s jeho systémom fungovania; vzhľadom na osobitné podmienky, za ktorých
sa uskutočňuje letecká doprava, a stupeň technologickej prepracovanosti lietadiel sú totiž leteckí
dopravcovia bežne konfrontovaní s takýmito poruchami. Podľa Súdneho dvora Európskej únie je v tejto
súvislosti nesporné, že pneumatiky lietadiel predstavujú prvok, ktorý je pri vzlete a pristávaní vystavený

veľmi silnej záťaži, a preto sú v neustálom nebezpečenstve poškodenia, čo odôvodňuje osobitne prísne
pravidelné bezpečnostné kontroly, ktorým tieto pneumatiky podliehajú v rámci bežných podmienok
prevádzky leteckých dopravných podnikov. Zároveň však podľa Súdneho dvora Európskej únie platí, že
ak má príslušná porucha svoj pôvod výlučne v náraze cudzieho predmetu, čo musí preukázať leteckýdopravca, túto poruchu nemožno považovať za vnútorne spojenú so systémom fungovania lietadla.
Ako teda vyplýva z tohto judikátu, Súdny dvor Európskej únie rozlišuje medzi poškodením pneumatiky
lietadlaspôsobenýmcudzímpredmetom(akoudalosťouvonkajšiehopôvodu)apoškodenímpneumatiky

spôsobeným jej namáhaním či opotrebením (ako udalosťou vnútorného pôvodu). Za mimoriadnu
okolnosť je pritom možné považovať len poškodenie pneumatiky lietadla cudzím predmetom, pričom
dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti zaťažuje leteckého dopravcu. V prejednávanom prípade
však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že k poškodeniu pneumatiky došlo v dôsledku stretu
s cudzím predmetom (napr. na pristávacej dráhe). Z inžinierskej správy, ani technickej správy, ktoré

založil do spisu žalovaný, nevyplýva, čím bola spôsobená podstatná ryha v pravej pneumatike kolesa
číslo štyri, nevyplýva z nich, že by bola spôsobená stretom s cudzím predmetom. Na základe uvedeného
konajúci súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že k poškodeniu pneumatiky došlo v dôsledku stretu
s cudzím predmetom, pričom samotné poškodenie pneumatiky nie je mimoriadnou okolnosťou v zmysle
čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

26. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom tvrdil, že žalobkyňa uskutočnila voľbu práva, ktorá
jej podľa európskych a medzinárodných noriem prislúcha tým, že žalobu podala na slovenský súd. A
teda na právny vzťah strán sporu by sa mal vzťahovať právny poriadok Slovenskej republiky, podľa
ktorého je uplatnená pohľadávka premlčaná. Žalovaný však neuviedol, z ktorej normy európskeho
či medzinárodného práva vyplýva, že by sa na daný právny vzťah mal aplikovať právny poriadok

Slovenskej republiky z dôvodu, že žaloba bola podaná na slovenský súd. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia
č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť
urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné
strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Dohoda
o voľbe práva medzi stranami sporu nebola v konaní preukázaná. Preto by sa mal aplikovať čl. 5 ods.

2 (prvý pododsek) nariadenia č. 593/2008, podľa ktorého pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva
stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je
právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo
miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny
poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Krajinou obvyklého pobytu cestujúceho (žalobkyne) je

Česká republika, kde však nebolo ani miesto začatia, ani miesto skončenia prepravy. Uplatňuje sa teda
právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu, čo je Írsko. V zmysle írskeho práva (ktorého obsah
nebol sporný), sa pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, premlčí za šesť rokov od vzniku
nároku, teda od 2.9.2014. Keďže žaloba bola na súd podaná 20.6.2018, je zrejmé, že bola podaná pred
uplynutím premlčacej doby, námietka premlčania je teda nedôvodná.

27. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že v prejednávanej veci neboli
na strane žalovaného dané mimoriadne okolnosti v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, žalobkyni
preto vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 250,- eur v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a)
nariadenia č. 261/2004. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p.
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.