Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203543
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8318203543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej L. C., nar. X.X.XXXX, bytom Y. armády
XXXX/XX, XXX XX I., zast. JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, o
zaplatenie sumy 30.217,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 12Csp/131/2018 - 317 zo dňa 13.05.2021, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že nárok žalobcu na zaplatenie 30.217,12 eur s prísl. zamieta.
P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 81,26 % s tým, že o výške

tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
30.217,12 eur, spolu s úrokom vo výške 6,69% ročne zo sumy 28.191,34 eur od 01.05.2018 do
zaplatenia s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29.957,37 eur od 01.05.2017 do zaplatenia, to
všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak v poradí druhým rozsudkom vo veci samej rozhodol o uplatnenom nároku
žalobcu.
Žalobca si pôvodne uplatňoval nárok voči žalovanému v 1. rade P. C. a žalovanej v 2. rade L. C. zaplatiť
33.340,58 eur spolu s 6,69 % úrokom za úver zo sumy 28.191,34 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a 5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.957,37 eur od 1.5.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 12Csp/131/2018 - 146 rozhodol tak, že žalovaná

bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 3.123,46 eur s 6,69 % úrokom od 1.5.2018 do zaplatenia, s 5
% úrokom z omeškania od 1.5.2018 do zaplatenia v 50-eurových mesačných splátkach. Vo zvyšku bola
žaloba zamietnutá, čo do sumy 30.217,12 eur s prísl.
Po podaní odvolania žalobcom uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoCsp 12/2020-192
zo dňa 28. mája 2020, odvolací súd rozsudok v zamietavej časti zrušil. Právoplatný sa stal výrok
prvoinštančného súdu, ktorým žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 3.123,46 eur s prísl.
Výrok prvoinštančného súdu sa stal právoplatným dňa 03.12.2019 a vykonateľným dňa 27.01.2020.

Tento výrok nie je predmetom odvolacieho konania.

4. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku č.k. 12Csp/131/2018-317 zistil, že žalobca pôvodne
zažaloval dvoch spoludlžníkov, a to žalovanú L. C. a jej manžela, ako žalovaného v 1. rade P. C.. Tentovšak bol podrobený konkurznému konaniu, a preto uznesením Okresného súdu Humenné pod sp.zn.
12Csp/131/2018 - 65 zo dňa 19.02.2019 voči žalovanému P. C. bolo konanie zastavené. Uznesenie
nadobudloprávoplatnosťdňa03.04.2019,kedynadobudloajvykonateľnosť.Trovykonaniaprizastavení

konania žalovanému P. C. súd nepriznal.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 497, § 502 ods. 1,
§ 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, a ďalej podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a aplikoval aj ust. § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k omeškaniu aplikoval § 517 ods. 1, 2 O.z. s použitím ust. § 3 Nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z.
V danej veci je nespornou skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou a jej manželom, pôvodne
žalovaným v 1. rade, bola dňa 24.07.2014 uzavretá Zmluva o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX.
Žalovanej a jej manželovi bol poskytnutý úver vo výške 29.300,- eur, ktorý mala žalovaná spoločne so
svojím manželom splácať mesačnými splátkami po 201,39 eur. Žalovaná spoločne so svojím manželom
prestala úver splácať a tým porušili podmienky úverovej zmluvy.

Prvoinštančný súd tento vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné na daný právny vzťah aplikovať zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože táto zmluva je vylúčená z použitia ust. zákona č.
129/2010 Z.z. Preto považoval námietku žalovanej keď nebola riadne skúmaná bonita spotrebiteľa za
bezpredmetnú. Aj napriek tomu, že dohodnutý úver sa neriadi zákonom č. 129/2010 Z.z. prvoinštančný

súd dospel k záveru, že je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ust. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách aj napriek tomu, že zmluvný vzťahu sa riadi režimom obchodného práva.
Keďže ide o spotrebiteľský vzťah podľa Občianskeho zákonníka, žalobca mohol uplatniť svoje právo a
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru za splnenia podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Prvoinštančný súd rozhodol podľa uplatnenej žaloby a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 30.217,12

eur keď v pôvodnom prvoinštančnom rozsudku bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi 3.123,46 eur.
Súd zároveň priznal žalobcovi aj dohodnutý úrok vo výške 6,69% zo sumy 28.191,34 eur od 01.05.2018
dozaplateniaataktiežaj5%úrokzomeškaniaod01.05.2018dozaplatenia,pretožežalovanásadostala
do omeškania so zaplatením dlžnej čiastky 29.957,37 eur od 01.05.2018.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi
priznal trovy konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanej z dôvodu, že žalobe bolo vyhovené.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala, že
prvoinštanćný súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ daný úverový vzťah neposudzoval podľa

zákona č. 129/2010 Z.z., kedy len skonštatoval, že táto zmluva je vylúčená z použitia zákona č. 129/2010
Z.z. s poukazom na ust. § 3 tohto zákona. Prvoinštančný súd vo vzťahu k preukazovaniu aplikácie
zákonač.129/2010Z.z.nevykonalžiadne,dokazovanieaniejezrejmé,akábolaúvahaprvoinštančného
súdu, keď žiaden úver vylúčený v § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. žalovaná s manželom neuzavreli.
Podľa žalovanej nebolo preukázané, že by uzatvorená úverová zmluva bola vylúčená z možnosti

aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z.
Preto aj postup prvoinštančného súdu k zisťovaniu a skúmaniu bonity spotrebiteľov nebol správny.
Žalobca porušil svoje povinnosti pri skúmaní bonity, jeho porušenie povinností malo hrubý charakter,
s čím sú podľa žalovanej spojené následky, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a zároveň žalobca
nebol oprávnený úver zosplatniť. Túto námietku bol povinný prvoinštančný súd vyhodnotiť. Vo vzťahu

k žalovanej žalobca postupoval bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkov a rodinnom stave
spotrebiteľa, bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Žalovaná namietala, že tým že prvoinštančný súd nesprávne vylúčil aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z.
nezistil, že v zmluve chýbajú zákonom predpokladané náležitosti, a to náležitosť vyplývajúca z § 9 ods.

2 písm. h/ tohto zákona, uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť.
Žalovaná ďalej namietala nesprávne uvedenie výšky RPMN a priemernej RPMN, keď podľa zmluvy
priemerná RPMN bola žalobcom uvedené 17,99%, avšak pri zverejňovaných údajoch Ministerstva
financií, tento číselný ukazovateľ bol 10,34%. Teda v zmluve je uvedená vyššia RPMN, čo je v

neprospech spotrebiteľa.
Žalovaná namietala, že úver spláca mesačne po 50,- eur, na vykonané splátky súd neprihliadol,
ani nevykonal za spotrebiteľku dokazovanie dopytom u žalobcu v rozsahu vykonaných splátok alebonevyzval žalovanú na preukázanie rozsahu splácania, a žalobca nezobral v tomto rozsahu žalobu späť.
Preto aj rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne.
Žalovaná namietala aj rozhodnutie o trovách konania, keď súd vôbec neuvažoval o aplikácií ust. §

257 CSP, a nevyhodnotil okolnosti, ktoré by mali vplyv na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Súd
neskúmal jej majetkové, osobné pomery a jej tvrdenia žiadnym spôsobom, pokiaľ sa týka majetkových
pomerov, nevyhodnotil. Poukázala na to, že je matkou plnoletého syna, ktorý navštevuje strednú školu
a matkou maloletej dcéry. V čase podpisu zmluvy mala maloleté dieťa s ktorým bola na materskej
dovolenke. Taktiež namietala rozhodnutie prvoinštanćného súdu, ktorým bol úspech v spore žalobcovi

priznaný v rozsahu 100%.
Žalovaná uznala, že z poskytnutého úveru 29.300,- eur zaplatila na sporení 708,66 eura, ďalej do
zosplatneniauhradila3.809,25euravkonanívtejtoveciboloprávoplatnežalobcovipriznaných3.123,36
eur. Preto predmet pohľadávky žalobcu by mal byť vo výške 21.658,63 eur, ktoré je ochotná splácať vo
výške 50,- eur mesačne.
Navrhla však žalobu zamietnuť, keďže ku dňu zosplatnenia úveru, ku dňu podania žaloby, ani ku dňu

rozhodnutia vo veci nebola so splácaním istiny úveru zo zmluvy v omeškaní.
Prípadne žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na nové konanie a
prejednanie veci, pretože aplikácia ust. § 380 CSP nie je formulovaná ako zásada aplikovaná bez ohľadu
na všetky okolnosti veci.
Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
prvoinštančného súdu potvrdil. Žalobca mal za to, že bonita spotrebiteľa bola riadne skúmaná.
RPMN v zmluve bola uvedená v zmysle toho, že žalobca poskytuje úvery na stavebné účely podľa
zákona o stavebnom sporení, ktoré sa striktným dodržiavaním účelového použitia odlišujú od bežných

spotrebiteľských úverov vstupujúcich do súhrnných informácií zverejňovaných Ministerstvom financií
Slovenskej republiky. Tieto spotrebiteľské úvery vykazujú obrovské rozdiely vo výške RPMN v závislosti
od výšky úveru, splatnosti a zabezpečenia. Stavebné úvery poskytované žalobcom majú minimálne
rozdiely v úrokových sadzbách ako aj RPMN v závislosti od výšky úveru, splatnosti a zabezpečenia. V
záujme vhodnejšieho informovania klienta o priemernej RPMN zodpovedajúcej čo najviac charakteru

stavebného úveru, sa preto žalobca rozhodol používať vážený priemer všetkých typov spotrebiteľských
úverov, ktorého výška je stabilnejšia a lepšie zodpovedá porovnaniu s úvermi poskytovanými stavebnou
sporiteľnou. Vzhľadom na uvedené žalobca bezpredmetný údaj o výške RPMN v zmluve o úvere riadne
uviedol.
To, že žalovaná vykonala dobrovoľné vklady, nemá žiaden vplyv na priebeh konania, nakoľko tieto

vklady sú žalobcom zohľadnené. Žalobca neuskutočnil čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko uvedené
opomenul, keďže vzhľadom na výšku dlžnej sumy sa od podania žaloby jedná o nízku sumu.
Samozrejme, že žalobca eviduje dlžnú sumu poníženú o všetky vklady a od žalovanej by nikdy
nepožadoval vyššie plnenie. Všetky vklady od zosplatenia predmetného úveru boli započítané na istinu
dlžnej sumy.

Žalobca sa nestotožnil s tvrdením, že žalovaná nebola v omeškaní so splácaním úveru, čo priamo
vyplýva aj z výpisu z účtu a pred zosplatnením úveru bol posledný úrok za úver v plnej výške zaplatený
za mesiac máj 2016, to znamená, že od júna 2016 bol úver v omeškaní. Nie je dôvod na to, aby úver
bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov, pretože všetky podmienky boli riadne splnené.
Splátka vo výške 50,- eur mesačne nie je primeraná pretože, ak by sa súd stotožnil so sumou 21.658,63

eur, ako to navrhuje žalovaná, táto suma by sa splácala vyše 36 rokov. Žiadal preto, aby rozsudok
prvoinštančného súdu odvolací súd potvrdil

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu, podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvoinštančný súd sa v priebehu konania riadne nevenoval
posudzovaniu právneho vzťahu strán sporu, vôbec nezaujal stanovisko k platnému zosplatneniu,
nezaoberal sa následne podmienkami a náležitosťami uzatvorenej zmluvy. Tým, ze prvoinštančný

súd opomenul vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy v prejednávanej veci, a bez ďalšieho len formálne
odpočítal uplatnené plnenie od už právoplatne priznaného plnenia spôsobuje, že prvoinštančný súd
vzhľadom na to, že nedal odpoveď na žiadnu námietku žalovanej v priebehu konania dopustil sa
procesných pochybení, ktoré vzhľadom na kogentné ust. § 390 CSP musí sám odstrániť odvolací súd.Skutkové okolnosti zistené prvoinštančným súdom sú dostatočné na to, aby odvolací súd zákonným
postupom odstránil pochybenie prvoinštnčného súdu.
Obsah práva na spravodlivý proces okrem iného predstavuje aj právo na vyporiadanie sa so všetkými

relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Porušenie týchto práv predstavuje pochybenie prvoinštančného súdu. Toto pochybenie však je možné
vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav prvoinštančným súdom pred odvolacím súdom opraviť
tak, že odvolací súd sám dá odpoveď na všetky relevantné a podstatné otázky vyžadujúce si samostatnú
odpoveď. Inak by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a nespravodlivé.

9. V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd sa venoval zosplatneniu úveru. Skonštatoval,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, keď je pre účely tohto vzťahu potrebné aplikovať ust. § 52
Občianskeho zákonníka. Vysvetlil, že v danom prípade došlo k platnému zosplatneniu úveru vzhľadom
na predchádzajúci právny názor odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd hodnotil doručovanie výzvy
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Prvoinštančný súd sa však bližšie vykonanými dôkazmi, a to nie len výzvou podľa § 53 ods. 9, ale ani
právnym úkonom vyplývajúcim z ust. § 565 Občianskeho zákonníka nezaoberal. V zásade tento právny
úkon, a to výzva a následne zosplatnenie úveru sú úkony, pri ktorých sa predpokladá ich platnosť a
výklad týchto úkonov sa aplikuje v prospech ich platnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Ako to vyplýva z pripojených listín, vo vzťahu k žalovanej výzva zo dňa 4.4.2017 na zaplatenie podľa §
53 ods. 9 O.Z. bola doručovaná dňa 12.04.2017 k rukám jej manžela, teda dostala sa do jej dispozičnej
pôsobnosti. Vo výzve je len konštatované, že bude vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, pretože
ako spoludlžníčka žalovaná neuhradila dlžné splátky, vrátane splátky za mesiac apríl 2017, spolu vo

výške 1.187,90 eur, ktorú žiadajú uhradiť. Z obsahu tohto podania nie je jednoznačne zistiteľné pre ktorú
splátku mieni žalobca postupovať podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne
splatný. Z obsahu tejto výzvy nie je jednoznačné, prečo v čase, kedy ešte v mesiaci apríl 2017 bola
splátka podľa dohody zročná 15.04., už ju za dlžnú považuje žalobca vo výzve podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

Zobsahuoznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnostidoručovanejžalovanejdňa09.05.2017vyplýva,
že listina bola vyhotovená dňa 04.05.2017, ku dňu 04.05.2017 nastáva podľa rozhodnutia žalobcu
mimoriadna splatnosť celého úveru a žiadajú vrátiť celú dlžnú sumu vo výške 30.472,37 eur. Z obsahu
tejto listiny ide o písomný jednostranný prejav veriteľa voči dlžníkovi. Z listiny však nevyplýva, pre ktorú
splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ.

Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky žalobcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné,
jasné a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie týchto jednotlivých úkonov tak, aby
spotrebiteľ, teda aj žalovaná, týmto úkonom porozumela a skutkový dej mala nezameniteľný, k platnému
zosplatneniu úveru podľa § 39 Občianskeho zákonníka nedošlo, pretože podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Hmotnoprávne úkony žalobca svojim obsahom odporujú
zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre absenciu nezameniteľného uvedenia splátky pre ktorú žalobca
pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo, preto takýto nejednoznačný
právny úkon nemôže mať žiadne právne následky. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa
§ 39 O.z. je súd povinný prihliadať ex offo. Takéto posúdenie týchto dvoch úkonov prvoinštančný súd

opomenul.

10. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že na daný právny vzťah, ktorý je predmetom
tohto konania nie je na mieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je
ani dôvod na zisťovanie následkov porušenia povinností žalobcu podľa § 7 tohto zákona. Prvoinštančný

súd ďalšími prípadnými námietkami žalovanej vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere nezaujal žiadne
stanovisko.
Ako to vyplýva zo zmluvy o úvere, medzi žalobcom a žalovanou a jej manželom bola uzatvorená Zmluva
o úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej bol poskytnutý úver žalovanej a jej manželovi vo výške29.300,- eur na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a
poskytnutie stavebného úveru. Účelom tohto úveru v súlade so zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporeníjemodernizáciaaobnovabytu,rodinnéhodomu,vrátanesúvisiacichdrobnýchstavieb,bytového

domu, alebo na udržiavacie práce na nich. Žalovaní ako dlžníci boli dohodnutým účelom viazaní. Úver sa
zaviazali použiť výlučne na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním. Poskytnutie
takéhoto úveru podľa zákona o stavebnom sporení nie je vylúčené v § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.
z podriadenia tohto právneho vzťahu pod zákon o spotrebiteľských úveroch. Priamo zo zmluvy úver nie
je viazaný na nadobudnutie nehnuteľnosti, je viazaný na modernizáciu a obnovu bývania. Tento úver

nemá hypotekárny charakter, úver nebol zabezpečený záložným právom, neviaže sa na nadobudnutie
nehnuteľnosti.
V priebehu konania žalobca tvrdil, že úver bol poskytnutý na refinancovanie iných úverov. Z obsahu
zmluvy ani z ďalších listinných dôkazov uvedené tvrdenie žalobcu nevyplýva, jeho tvrdenie ostalo bez
preukázania, a preto úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej a jej manželovi, ktorý už nie je stranou sporu,
má charakter spotrebiteľského úveru. V takom prípade bola povinnosť prvoinštančného súdu skúmať, či

zmluva o úvere má všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona, či si banka splnila svoju povinnosť skúmať
bonitu spotrebiteľa, a tak vyhodnotiť následne či úver spĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom.

11. Žalovaná namietala nesplnenie povinnosti žalobcu skúmať bonitu spotrebiteľa, konkrétne žalovanej
v danom zmluvnom vzťahu. Pritom skúmaním bonity spotrebiteľa podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.

je povinný veriteľ posúdiť spotrebiteľovu možnosť splácať riadne úver s odbornou starostlivosťou. Musí
brať do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a účel spotrebiteľského úveru. Aj sám spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi potrebné
informácie. Veriteľ má prístup aj do príslušných databáz.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi

stranami sporu, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
V priebehu prvoinštančného konania žalovaná vzniesla uvedenú námietku. Prvoinštančný súd žiadal k
tejto námietke zaujať stanovisko žalobcu. Žalobca predložil pre posúdenie náležitého skúmania bonity
spotrebiteľa doklady, ktoré získal pred uzatvorením úverovej zmluvy (24.07.2014) s tým, že žalobca
bol veriteľa a dlžníci boli P. C. a L. C.. Teda cieľom žalobcu bolo skúmať bonitu oboch manželov pri

uzatváraníúverovejzmluvy.Akotovyplývazpredloženýchdokladov,informácieoP.C.získalžalobcaod
Sociálnej poisťovne na základe dopytu, a ďalej informácie zo spoločného registra bankových informácií
na každého z manželov.
V súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. takéto zisťovanie bonity spotrebiteľa nespôsobuje, že
veriteľ nemôže od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože nebola

preukázaná nedostatočná odborná starostlivosť veriteľa pri zisťovaní týchto údajov a už vôbec nemôže
súd posúdiť takéto údaje získané veriteľom ako bankou za tak nedostatočné, že by spôsobovali hrubé
porušenie povinnosti veriteľa. Preto táto odvolacia námietka žalovanej nie je dôvodná.
Bolo povinnosťou prvoinštančného súdu sa touto námietkou náležitým spôsobom vysporiadať, pretože
mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia o veci.

12. Ako to vyplýva z úverovej zmluvy, medziúver bol žalovanej a jej manželovi poskytnutý vo výške
29.300,- eur s tým, že úroková sadzba medziúveru bude 6,69% ročne, splátka úrokov medziúveru bude
vo výške 163,35 eur do každého 15. dňa v mesiaci s tým, že do cieľovej sumy musí dlžník zaplatiť 257
splátok. Úroková sadzba je uvedená vo vzťahu k úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru.

Ďalej medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má súčasne uzatvorenú zmluvu v stavebnom sporení, kde
výška vkladu sa má realizovať za podmienok splácania medziúveru v 257 splátkach vo výške 38,04 eur.
Výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru predstavuje potom 201,39 eura mesačne,
kde splatnosť splátok stavebného úveru je v 15. deň mesiaca, počet splátok istiny a úroku stavebného
úveru je 104, doba trvania medziúveru a stavebného úveru predstavuje 30,08 rokov a konečná splatnosť

medziúveru a stavebného úveru je do 15.08.2044. Bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov
pri stavebnom úvere 4,76%, ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere vo výške 7,05% ročne,
úrok pri stavebnom úvere bol dohodnutý na 4,75% ročne, a priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov spotrebných úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v Slovenskej republikestanovená Ministerstvom financií, platná ku dňu podpisu zmluvy je 17,99% ročne. Výška medziúveru
predstavuje 29.300,- eur, celkovú čiastku, ktorú je povinný dlžník zaplatiť predstavuje 75.296,03 eura.
Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby, a ďalej

amortizačná tabuľka, tarify sporenia pre fyzické osoby, a predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet
RPMN medziúveru a stavebného úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Zo skutkových okolností zistených prvoinštančným súdom vyplýva, že zmluva o úvere obsahuje
uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov pre stavebný úver a pre medziúver. Zároveň uvedenie
RPMN a spôsob jeho výpočtu tvorí prílohu zmluvy o úvere. Všeobecne však platí, že v zmluve o
úvere nie je potrebné špeciálne vyčleňovať jednotlivé položky v samostatnom bode, z ktorých sa

RPMN vypočítava. Úplne postačuje preto, aby zmluvný vzťah nebol postihnutý bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou, ak všetky údaje potrebné pre výpočet RPMN boli súčasťou zmluvy v jej texte.
Preto, keďže nebolo zistené, ktoré údaje potrebné pre výpočet RPMN má žalovaná na mysli, ktoré
absentujú v texte zmluvy pre to, aby bolo možné overiť riadne RPMN, odvolací súd považoval uvedenú
odvolaciu námietku za nedôvodnú.

13. V ďalšom však žalovaná namieta údaj o priemernej RPMN, kde v zmluve o stavebnom
sporení, respektíve v zmluve o medziúvere je dohodnutá priemerná RPMN na 17,99%. Podľa
zverejnených údajov ministerstva financií, táto RPMN predstavuje podľa žalovanej 10,34%, čo
spôsobuje znevýhodnenie spotrebiteľa, pretože uvedenie takejto sadzby je v neprospech spotrebiteľa.

Žalobca s touto námietkou nesúhlasil a uviedol, že priemernú RPMN si vypočítaval žalobca v záujme
vhodnejšieho informovania spotrebiteľov z váženého priemeru všetkých typov spotrebiteľských úverov,
pričom výška takýchto výpočtov je stabilnejšia a zodpovedá porovnaniu s úvermi poskytovanými
stavebnou sporiteľňou.
Ďalšou náležitosťou tejto zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. y/ je priemerná hodnota RPMN

na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a ktorá je
zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
Odvolací súd zistil, že skutočne žalobca v zmluve o úvere uviedol priemernú RPMN vo výške 17,99%, čo
však nie je správne, pretože podľa súhrnných informácií o údajoch novo poskytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk v druhom štvrťroku 2014, tento údaj predstavoval

8,22% a v prípade novo poskytnutých spotrebiteľských úverov akýmikoľvek veriteľmi v druhom štvrťroku
2014 je priemerná RPMN na 10,34%. Potom údaj uvedený žalobcom v zmluve o úvere nie je správny,
je v neprospech spotrebiteľa.
Na základe zistených okolností prípadu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bolo zistené,
že v zmluve o úvere absentuje riadne uvedenie práve tohto ukazovateľa a to priemernej hodnoty ročnej

percentuálnej miery nákladov, ktoré žalobca tak, ako to sám uviedol v odvolaní určoval na základe
vlastného postupu, nie v súlade s údajmi, ktoré boli zbierané a následne sumarizované a zverejňované
Ministerstvom financií Slovenskej republiky, a boli všeobecne platné pre určovanie priemernej RPMN pri
bankových úveroch alebo pri úveroch iných veriteľov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ - k/, r/ a y/.
Keďže spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou a jej manželom nemá náležitosť
vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. y/, je možné podľa § 11 ods. 1 písm. b/ považovať dohodnutý úver za

bezúročný a bez poplatkov.

15. Na základe analýzy potom jednoznačne vyplýva, že úver ktorý bol poskytnutý žalovanej ako
spoludlžníčke a jej manželovi je úverom spotrebiteľským, ktorý vzhľadom na to, že absentujú náležitosti
vyplývajúce z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročný a bez poplatkov. Keďže

úver nebol platne zosplatnený podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka, je povinná žalovaná vrátiť žalobcovi úver očistený o všetky poplatky, úroky,
teda len je povinná vrátiť to, čo dostala.
Zmluva o úvere je platná.Súd od poskytnutého plnenia veriteľom odpočítal už poskytnuté plnenie dlžníčkou, a právoplatne
priznanú sumu v tomto konaní. Ako to vyplýva, žalovaná zaplatila na úver sumu 3.809,25 eura k
zosplatneniu,. Túto sumu žalobca nerozporoval. Na určenia zníženia dlhu patrí aj suma 708,66 eur, ktorá

suma predstavovala paralelné sporenie žalovanej a jej manžela s cieľom zabezpečiť si cieľovú sumu
stavebného sporenia. Túto sumu v žalobe od uplatneného nároku odrátal aj žalobca.
V tomto konaní žalobcovi právoplatne bolo prvoinštančným súdom už priznané plnenie vo výške
3.123,46 eur spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania, ktoré je povinná platiť žalovaná v pravidelných
mesačných splátkach po 50,- eur 25. dňu v mesiaci. Teda spolu žalovaná zaplatila v prospech žalobcu

už sumu 7.641,37 eura na dlh zo zmluvy o úvere vo výške 29.300,- eur.
Keďžedlhžalovanejjebezúročnýabezpoplatkov,spoluvzmluvebolodohodnuté,žedlhbudeuhradený
za 360 mesiacov, teda od 15.08.2014, kedy mala byť zročná prvá splátka vo výške 201,31 eur do
15.08.2044, kedy mal byť uhradený celý dlh, v takom prípade po konštatovaní bezúročnosti a bez
poplatkovostiúveruvýškasplátkymesačnemápredstavovať81,38eura.Keďžežalovanáužčasťsvojho
dlhu splatila alebo na jeho úhradu bola zaviazaná, v takom prípade je potrebné úhradu tohto dlhu,

vrátane právoplatne priznaných nárokov rozpočítať na najskôr zročné obdobia.
Podľa výpočtov vychádza úhrada splátok 7.641,37 eura na 7 rokov 9 mesiacov a 1 mesiac bolo
poskytnuté plnenie čiastočne. Po kalendárnom prepočte od momentu zročnosti 1. dohodnutej splátky
v auguste 2014 tak úplne z už poskytnutého plnenia dlh je uhradený do apríla 2022, a v máji 2022 je
uhradená čiastka vo výške 0,89% zo splátky 81,38 eur.

Z uvedeného potom vyplýva, že námietka žalovanej , že v omeškaní je dôvodná.
Anivtomtoštádiukonaniaodvolacísúdnezaznamenalešteomeškaniežalovanejsúhradoujednotlivých
splátok, pretože už poskytnutými plneniami a priznaným plnením je úplne dlh vyrovnaný v splátkach do
apríla 2022. V máji 2022 je uhradená len alikvotná časť mesačnej splátky. Keďže žaloba žalobcu nebola
podaná dôvodne a nebolo preukázané omeškanie žalovanej vzhľadom na to, že zmluva o medziúvere je

platná, vzhľadom na to, že predmetom plnenia je len poskytnutá istina, nie úroky a poplatky, a vzhľadom
na už čiastočne poskytnuté a priznané plnenie, nebolo možné žalobe, ako dôvodnej vyhovieť.
Preto vo zvyšku odvolací súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože plnenie v splátkach
očistených o všetky poplatky a úroky žalovanej svedčí aj naďalej. Žalovaná je povinná preto riadne
splátky plniť po uplynutí plnenia na ktoré bolo možné uvedené poskytnuté a priznané plnenia započítať.

16. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil. Neboli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, a keďže napadnuté prvoinštančné

rozhodnutie zmenil, rozhodol o náhrade trov konania celého.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V konaní bola úspešná žalovaná voči žalobcovi v rozsahu 90,63%. Žalobca bol úspešný vo vyhovujúcom
výroku predchádzajúceho rozhodnutia súdu vo výške 9,37%. Rozdiel úspechu a neúspechu strán sporu
predstavuje 81,26% v prospech žalovanej. Preto odvolací súd v rámci celého konania priznal žalovanej

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,26%, o ktorých výške rozhodne prvoinštančný súd v
samostatnom rozhodnutí o veci samej.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.