Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/452/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216450
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414216450.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci Ž.: C. X. W. X.. T. A., O. C. X/
W. C. A., V. D. D. A.. D. Č.. XX, N., obaja zastúpení: JUDr. Pavel Polakovič, Nitrianska 14, Bratislava,
proti žalovanému: S. F., O.K. B. Č.. XXX/XX, D., toho času vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpený:
Mgr. Marek Gerboc, advokát, Drieňová 1/E, Bratislava, o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní

žalobcov v 1. a 2. rade, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 7C/287/2014
zo dňa 20.10.2016, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúduznesenieOkresnéhosúduBratislavaIVvBratislave,č.k.7C/287/2014zo dňa20.10.2016
z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na súd dňa
07.11.2014 domáhali voči žalovanému náhrady škody. Nárok odôvodnili tým, že žalovaný bol rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK 1T/29/2014 zo dňa 14.10.2014 odsúdený za trestný čin
súvisiaci so zavraždením ich syna, pričom žalobkyňa v 2. rade bola odkázaná s nárokom na náhradu

škodynaobčianskesúdnekonanie.Nároknanáhraduškodysiuplatnili titulompôžičkysumy1200287,-
Sk, ktorú synovi poskytli, a náhrady škody za finančné prostriedky vynaložené za opravu motorového
vozidla zn. K., ktoré vlastnila spoločnosť MARCAMP s. r. o., ako aj náhrady za poistné na osobné
motorové vozidlo E. D. XXXBI a E. D. XXXAC. Škodu vyčíslili v polovici na sumu 28 313,10,-eur s
príslušenstvom.
3. Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2016 zástupca žalobcov vzal žalobu v celom rozsahu späť a

náhradu trov konania žiadal žalobcom prisúdiť podľa vtedy platného ustanovenia § 150 O.s.p. Právny
zástupca žalovaného a žalovaný vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu a zastavením konania s tým,
že žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania, keďže zastavenie konania procesne zavinili
žalobcovia podľa vtedy platného § 146 ods. 2 O.s.p.. Právny zástupca žalobcov žiadal žalovanému
nepriznať trovy konania podľa § 150 O.s.p. z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade poberajú dôchodok a
nemajúinéfinančnéprostriedkynaúhradutýchtotrov.Poukázalnasprávaniežalovaného,ktorýuzatvoril

v trestnom konaní dohodu o vine a treste a žalobcovia vychádzali z toho, že sa so žalovaným dohodnú.
4. Uznesením zo dňa zo dňa 08.02.2016 č.k. 7C/287/2014, právoplatným dňa 08.03.2016, súd prvej
inštancie zastavil konanie vo veci z dôvodu späťvzatia žaloby s tým, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti uznesenia. Súd poukázal na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vo veci žalovaný
okrem iného uviedol, že pri uzatváraní dohody o vine a treste povedal prokurátorovi, že je ochotný

zaplatiť škodu vo výške svojho podielu, nakoľko sa skutku zúčastňovalo približne 10 ľudí a on sám
sa ho zúčastnil z dôvodu, že bol ohrozený jeho život. Podiel svojej viny nevedel ustáliť. Súd dospel kzáveru, že žalobcovia svojim späťvzatím procesne zavinili vo veci zastavenie konania. V zabezpečeným
listinných dokladoch bolo preukázané, že žalobcovia mali a mohli za pomoci splnomocneného zástupcu
ustáliť aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu v konaní. Súd nemal za preukázanú výlučnú

pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov k žalovanému nároku.
O náhrade trov konania preto rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
5.Uznesenienapadliodvolanímžalobcoviaprostredníctvomsvojhozástupcu,podanímdoručenýmsúdu

dňa 11.11.2016. Zdôraznili, že žalobu vo veci podali z dôvodu, že žalovaný v trestnom konaní uzatvoril
s prokurátorom dohodu o vine a treste a prehlásil, že je ochotný uhradiť aj škodu. Už v prípravnom
trestnom konaní si uplatnili žalobcovia nárok na náhradu škody a v spojení s dohodou o vine a treste
mali za to, že sa na súde v občianskom konaní dohodnú aj o výške škody. Keď žalovaný odmietol škodu
uhradiť, zobrali žalobu späť. Poukázali na to, že sú dôchodcovia s príjmom len zo starobného dôchodku,
a žalovaný sa spolupodieľal podľa výsledkov trestného konania na zavraždení ich syna W.. Žiadajú

preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle § 257 CSP z dôvodu hodného osobitného
zreteľa. Ak by ich súd zaviazal na náhradu trov konania, podstatne by sa im zhoršili životné podmienky.
Súchorí,majúvysokénákladynaliekyaokremtohoajbežnéživotnénáklady.Vodsudzujúcomrozsudku
pritom trestný súd ďalšieho spoluobžalovaného zaviazal na náhradu škody v prospech žalobcov.
6. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného prostredníctvom súdu prvej

inštancie.
7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že vo veci nie sú splnené podmienky na použitie moderačného
oprávnenia súdu podľa § 257 CSP, ktoré mu umožňovalo nepriznať žalovanému náhradu trov konania
aj keď žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania a podľa § 256 ods. 1 CSP im vznikla povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania. Vychádzal z toho, že žalobcovia z dostupných listinných dôkazov
mali možnosť dostatočne vyhodnotiť ich aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a aj výlučnú pasívnu

legitimáciu žalovaného k žalovanému nároku. Žalobcovia žiadali zohľadniť dôvody osobitného zreteľa
na ich strane, ktoré majú spočívať v tom, že žalovaný bol právoplatne odsúdený ako spolupáchateľ na
zavraždení ich syna (s čím súvisí žalovaný nárok) a v trestnom konaní prehlásil, že chce nahradiť aj
škodu. Ďalším dôvodom sú ich osobné a majetkové pomery. Súd prvej inštancie sa k týmto dôvodom
v napadnutom rozhodnutí jednoznačne, resp. bližšie nevyjadril, a jeho závery sú v tomto smere

nepreskúmateľné. Súd naznačil len to, že žalobcovia neboli aktívne legitimovaní k žalovanému nároku,
a žalovaný nemal vo veci výlučnú pasívnu legitimáciu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa však
vždy treba vyhodnotiť aj povahu a okolnosti sporu, a osobné pomery strany sporu. Teda, či existujú
také skutočnosti, že ich nezohľadnenie pri rozhodovaní o trovách konania by pre niektorú zo strán
sporu znamenalo neprimeranú tvrdosť zákona. Súd nevykonal žiaden dôkaz na zistenie majetkových a

sociálnych pomerov žalobcov vo vzťahu k výške náhrady trov, na ktorú môžu byť zaviazaní. Najmä, či by
nebolo ohrozené zabezpečenie ich základných životných potrieb. Nevyhodnotil ani okolnosti, za ktorých
žalobcovia žalobu voči žalovanému podali (žalobkyňa v 2. rade bola odkázaná v trestnom konaní voči
žalovanému za vraždu jej syna s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie).

9. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil ako predčasné a
nepreskúmateľné, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vyhodnotení všetkých okolností
sporu a osobných pomerov žalobcov, súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku žalovaného na
náhradu trov konania, pričom sa bude riadiť vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP).

10. Súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne v novom rozhodnutí aj o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 :

0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
- dovolací návrh (§ 428 CSP).