Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216170
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114216170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: P. právne zastúpený JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18. 05. 2016, č. k.
16C/225/2014-88 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 31. 01. 2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 467,10 Eur na účet
právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 700
Eur na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 31. 01. 2012

uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX podľa § 551 Občianskeho zákonníka za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z vystavenej zmenky dňa 31. 01. 2012, a to v sume 82
Eur mesačne. Žalovaný v žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 13. 05. 2013 adresovanej zamestnávateľovi
žalobcu požiadal tohto zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o
zrážkach zo mzdy. V žiadosti uviedol, že na zabezpečenie poskytnutého úveru žalobca vystavil vlastnú
zmenku, v ktorej sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 752,15 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 13. 03. 2013 a súčasne v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. o

zmenkách platiť zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 29. 04. 2013. Žalovaný v žiadosti
o úhradu úrokov z omeškania zo dňa 13. 03. 2014 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu uviedol, že
dňa 12. 05. 2013 mu bola zaslaná dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej
vykonával zrážky zo mzdy žalobcu. Dňa 11. 03. 2014 bola žalovanému uhradená celá istina úveru spolu
s poplatkom, pričom žalobca je povinný uhradiť v zmysle úverovej zmluvy aj úroky z omeškania vo výške
362,63 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 14. 05. 2014 vyplýva, že jeho zamestnancovi,
žalobcovi bola od júla 2013 vykonávaná zrážka zo mzdy vo výške 82 Eur mesačne. V roku 2013 mu bolo

zrazených 574 Eur (7 x 82 Eur) a v roku 2014 bolo zrazených 328 Eur (4 x 82 Eur), čo spolu predstavuje
sumu 902 Eur.3. S poukazom na ust. § § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 551 ods. 1 - 3, § 39
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy, § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
01. 05. 2014 a § 80 písm. c) O. s. p. súd uzavrel, že návrh žalobcu je dôvodný. Vzťah založený
zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca bol od uzavretia
zmluvy v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Zmluva o úvere je štandardná
formulárová zmluva a v rovnaký deň uzatvoril žalobca so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

Uzatvorenímdohodyozrážkachzomzdybolspotrebiteľpovinnýkedykoľvekvpriebehuplatnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnej kontroly, nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o

zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou
žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len súdom deklarovaným
vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy môže následne žalobca argumentovať vo vzťahu

k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neuskutočňoval zrážky z jeho mzdy, ku ktorým na jej základe
už došlo a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré
by si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol od žalobcu. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.
s. p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav
ohrozeniaprávačineistotyvprávnomvzťahuakzodpovedajúcejnápravenemožnodospieťinak,jednak

v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu
riešeného právneho vzťahu, tak, že jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné
budúce spory medzi jeho účastníkmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/96).

4. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z. z. s

účinnosťou od 01. 05. 2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúcej alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola síce medzi žalobcom a žalovaným uzavretá formou osobitnej listiny,
avšak žalobca nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Na pojednávaní uviedol, že nebol poučený o

podmienkach a dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj o možnosti jej odmietnutia. Bolo preto
na žalovanom, aby preukázal, že žalobca bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju
odmietnuť. Žalovaný však nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie týchto skutočností. Súd má preto
za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola žalobcovi vysvetlená, a preto aj s poukazom na vyššie
uvedené je neplatná.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje

samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ
zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá
má spotrebiteľsky alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že dohoda predstavuje samostatný dokument
je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny.
Z napadaného rozsudku nie je zrejmé, žeby žalobca preukázal, že nebol o následkoch uzavretia tejto
dohody osobitne poučený. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o
dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku

je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa
chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži
k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda o zrážkach zo
mzdy spĺňa základné náležitosti a v nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie než ako ich ustanovujeObčianskysúdnyporiadokprevýkonrozhodnutia(§276-§281O.s.p.a§866Občianskehozákonníka).
Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky
neplatná. Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť dohody

o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačne zrazenej sumy. Súd prvej inštancie nijako
nezdôvodnil, v čom spočíva neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ale snažil sa upriamiť pozornosť
na zníženú bdelosť klienta pri jej podpise. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobcom
individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere v súvislosti s ktorou bola
dohoda uzavretá a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným poskytnutých peňažných prostriedkov

na výkon zamestnania žalobcu. Jedná sa o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobcom, ktorý
opätovne nie je a nemôže byť uniformne uzatváraným. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o
zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis (§
551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky
zo mzdy nesmú byť väčšie ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; predbežným opatrením súdu
možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o

zrážkach zo mzdy, a ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac než bol oprávnený
a povinný zraziť a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil,
a preto by musel tieto sumy vrátiť. Žalovaný považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú a má za
to, že nedošlo k naplneniu § 451 Občianskeho zákonníka. Naviac žalovaný je toho názoru, že žalobca
na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá naliehavý právny záujem. V zmysle § 80

písm. c) O. s. p. žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení
právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru
žalovaného žalobca nijako nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere,
ani dohody o zrážkach zo mzdy (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. 08. 2015, č.
k. 13C/424/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 05. 2016, sp. z. 52C/135/2014).

Žalobca nielenže v podanom návrhu neosvedčil, ale ani netvrdil existenciu naliehavého právneho
záujmu, ktorý je základným predpokladom na prejednanie určovacej žaloby.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Odvolací súd v zmysle zásad podľa ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku,
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Je bez akýchkoľvek pochybností, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX.. Základnou črtou v spotrebiteľských zmluvách je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý
žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

a v priebehu odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za
účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť

preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytovaní úveru na výkon
povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis
má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a
či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú

povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami
sporu rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.11. Uzatvorená zmluva má bez akýchkoľvek pochybností charakter štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobné aj zmluvné
dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tom, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

12.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

13. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter

štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
( § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená
na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

14. Ust. § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj preto túto dohodu platia
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).

15. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci

najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

16.Základnýmpredpokladomvznikuprávnehoúkonujeexistenciavôle.Bezvôlepretonietaniprávneho
úkonu.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve do zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné

podmienky nedokáže vyhodnotiť. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Právny predpis, ktorého súčasťou je vyššie uvedené
ustanovenie nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred účinnosťou tohto právneho predpisu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.5.2015 vydaný vo veci 8MCdo 13/2014). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje
obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo

zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.18. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť
ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje

požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný
ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom,
čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalobcovi v
súvislostisodvolacímkonanímžiadnetrovynevzniklianeúspešnýžalovaný nemáprávonaichnáhradu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).