Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201773
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4418201773.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. T.. E. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX Z., 2. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX Z., zastúpených: JUDr. Soňa
Tóthová, advokátka so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 43 446 477, proti žalovanému:
PANMED, s.r.o., so sídlom Tatranská 48, 940 55 Nové Zámky, IČO: 36 563 994, o náhradu nemajetkovej

ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. novembra 2020 č.k.
6C/27/2018-917, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Uznesenie súdu prvej inštancie vyhlásené na pojednávaní dňa 05.03.2019, ktorým nepripustil zmenu

žaloby zo dňa 16.01.2019, z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol. Žalobcom v 1. a 2. rade
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania vydanom po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Každému zo žalobcov v 1. a 2. rade

uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 89,81 eura do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1,
§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka, § 187, § 191 ods. 1, § 153 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
1.2. Zo žaloby mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhajú náhrady
nemajetkovej ujmy každý 50 000 eur tvrdiac, že pochybením konateľa žalovaného MUDr. O. A. došlo
k smrti dcéry žalobcov E. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 05.04.2015. Mal za nepochybné, že

smrťou dcéry došlo k zásahu do súkromného a rodinného života žalobcov. Žalobcovia v žalobe uviedli,
že pochybenie konateľa žalovaného bolo v priamej príčinnej súvislosti so smrťou ich dcéry, že „jeho
nezodpovednosť viedla až ku smrti pacientky.“ Pritom sa odvolali na záver protokolu Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, podľa ktorého neboli vykonané všetky potrebné vyšetrenia na správne
určenie choroby a tým nebola zabezpečená včasná a účinná liečba. Konštatoval, že v protokole bolo
uvedené, že dcéra žalobcov bola 02.08.2014 vyšetrená v Maďarskej republike v nemocnici v U. kde

bola jednu noc hospitalizovaná a prepustená domov po negatívnom USG vyšetrení abdomenu, pričom
ani tu neabsolvovala gastroenterologické vyšetrenie. Nevyplýva však z neho, že by uvedené pochybenie
bolo v priamej príčinnej súvislosti so smrťou dcéry žalobcov.
1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že MUDr. A. liečil dcéru žalobcov
v roku 2009, následne v roku 2013 a v roku 2014, a to v dňoch 04.07.2014, 13.08.2014, pričom
dňa 02.08.2014 bola hospitalizovaná v nemocnici v U. v M., kde jej taktiež nevykonali vyšetrenia,

ktoré namietajú žalobcovia, že mal vykonať aj konateľ žalovaného MUDr. A.. Žalobcovia pri podaní
žaloby predložili ako dôkaz protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o ktorý opieralisvoj nárok. Podaním zo dňa 03.04.2018 oznámili, že ďalšie dôkazy predložia neskôr a následne dňa
20.11.2018 predložili znalecký posudok gastroenterológa MUDr. Dušana Baláža č. 4/2018 zo dňa
12.10.2018 a znalecký posudok gastroenterológa MUDr. Václava Mazáča č. 117/18 zo dňa 04.07.2018,

pričom žalobcovia objednali znalecký posudok MUDr. Baláža až 13.08.2018 a jeho prílohou bol znalecký
posudok MUDr. Mazáča č. 117/18. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Baláža vyplýva
záver, že pochybenie gastroenterológa (žalovaného) smrť dcéry žalobcov priamo nespôsobilo, pričom
pochybenie gastroenterológa konštatované Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou smrť
pacientky nepriamo spôsobiť mohlo. Zo znaleckého posudku MUDr. Václava Mazáča vyplýva záver,

podľa ktorého nemožno povedať, že pochybenie žalovaného bolo v príčinnej súvislosti so smrťou,
pričom pochybenie bolo v nepriamej súvislosti s klinickým priebehom choroby a následnou smrťou dcéry
žalobcov. Obaja znalci však vo svojich výpovediach pred súdom ale v znaleckom posudku neuvádzali,
že vedeli o hospitalizácii a vyšetrení dňa 02.08.2014 v nemocnici v U., kde sa dcéra žalobcov taktiež
nepodrobila gastrofibroskopickému vyšetreniu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nepreukázali svoje
tvrdenie uvádzané v žalobe, podľa ktorého pochybenie žalovaného bolo v priamej príčinnej súvislosti

so smrťou ich dcéry. Poznamenal, že uvedené znalecké posudky boli vypracované a objednané až
v priebehu konania a teda tento dôkazný prostriedok procesného útoku nebol zo strany žalobcov
uplatnený včas v súlade s § 153 ods. 1 CSP a preto na ne nemusel prihliadať, pri posudzovaní a
rozhodovaní vo veci však na tieto posudky ako dôkazy prihliadal.
1.4. Súd prvej inštancie zároveň s poukazom na § 187 ods. 2 CSP prihliadal aj na dôkaz predložený

žalovaným v priebehu konania, ktorým bol odborný posudok prof. MUDr. Martina Klabusaya, PhD. zo
dňa 23.08.2019, keďže ho považoval za prostriedok procesnej obrany žalovaného na základe dôkazov
predložených žalobcami. Zo záverov uvedeného odborného posudku vyplýva záver, že vyšetrenie, ktoré
nevykonal konateľ žalovaného, najmä gastrofibroskopiu dcéry žalobcov v dobe medzi 04.07.2014 a
03.08.2014 nie sú v príčinnej súvislosti s jej nádorovým ochorením a úmrtím. Z uvedeného odborného

posudku vyplýva tiež záver, že vykonanie alebo nevykonanie vyšetrenia najmä gastrofibroskopie u
dcéry žalobcov nemožno dať ani do nepriamej súvislosti s jej úmrtím. Súvislosť medzi tým, že MUDr.
A. nevykonal dcére žalobcov gastrofibroskopiu by viedla nepriamo k jej úmrtiu nemožno preukázať,
keďže dcéra žalobcov zomrela na relaps zhubného nádorového ochorenia burkittovho lymfómu. Preto
pri rozhodovaní prihliadal na vyššie uvedené znalecké posudky MUDr. Václava Mazáča, MUDr. Dušana

Baláža a na odborný posudok prof. MUDr. Martina Klabusaya, PhD., z ktorých vyplýva, že smrť
dcéry žalobcov pochybenie žalovaného priamo nespôsobilo, ani nevyplýva jednoznačný záver, že toto
pochybenie bolo v nepriamej príčinnej súvislosti so smrťou dcéry žalobcov. Keďže žalobcovia v 1. a 2.
rade neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, žalobu zamietol.
1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a § 262 odsek 1, 2 CSP.

Keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko žaloba bola zamietnutá, priznal mu náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zároveň podľa § 259 CSP rozhodol
o povinnosti každého zo žalobcov v 1. a 2. rade zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy vypočutia
znalca MUDr. Dušana Baláža na pojednávaní dňa 01.07.2019, ktoré predstavovali sumu 179,62 eura, a

ktoré boli priznané uznesením č.k 6C/27/2018-456 zo dňa 04.09.2019. Keďže žalobcovia boli v konaní
neúspešní, každému z nich uložil povinnosť zaplatiť uvedené trovy štátu rovnakým dielom, v sume
89,81 eura. V danom prípade štát (Okresný súd Nové Zámky) vynaložil výdavky na vypočutie znalca
navrhovaného žalobcami v 1. a 2. rade.
2.1.Žalobcoviav1.a2.radepodalivzákonnejlehoteodvolanieanavrhovali,abyodvolacísúd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur a žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
50 000 eur a uloží povinnosť žalovanému uhradiť obom žalobcom náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne navrhovali, aby odvolací

súd zrušil aj právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie vyhlásené na pojednávaní dňa 05.03.2019,
ktorým nepripustil zmenu žaloby v zmysle ich návrhu zo dňa 16.01.2019. Dôvodili, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d) CSP).2.2. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam o neexistencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
žalovaného a smrťou nebohej dcéry žalobcov E. E. a následne zistený skutkový stav nesprávne právne

posúdil, v rozpore s ustálenou judikatúrou SR a zahraničnou judikatúrou týkajúcou sa posudzovania
predpokladov zodpovednosti za ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnostianáhradunemajetkovejujmypodľa§11,§13Občianskehozákonníkavmedicínsko-právnych
sporoch. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasili, nakoľko bol výsledkom nesprávneho
hodnotenia dôkazov a založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Považovali za nesprávny záver

súdu prvej inštancie, že nimi predložené znalecké posudky a protokol úradu pre dohľad nepreukazujú
príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a smrťou nebohej. Tvrdili, že so záverov znaleckého
posudku MUDr. Dušana Baláža, z ktorého citovali, vyplýva, že pochybenie žalovaného malo tragické
následky na zdraví a živote nebohej, keď v dôsledku jeho pochybení a nekonania, sa jej nádorové
ochorenie zistilo v neskorom IV.B. štádiu, s omnoho nižšou šancou na úspešnú liečbu. Pritom znalec
MUDr. Baláž svoje závery potvrdil vo výpovedi dňa 01.07.2019. Ďalej citovali Znalecký posudok MUDr.

Václava Mazáča tvrdiac, že k pochybeniu žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohej
došlo a toto pochybenie bolo v nepriamej príčinnej súvislosti s klinickým priebehom choroby a následnou
smrťou. Tieto závery znalec potvrdil vo svojej výpovedi dňa 01.07.2019. Citovali aj z protokolu úradu
pre dohľad tvrdiac, že z jeho záverov vyplýva, že zdravotná starostlivosť zo stany žalovaného nebola
poskytnutá správne, teda v súlade s postupom lege artis, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č.

576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, čo malo za následok najzávažnejší zásah do práva nebohej
na život. Závery protokolu potvrdil pri svojej výpovedi odborný konzultant pre gastroenterológiu úradu
pre dohľad MUDr. Martin Huorka.
2.3. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí oprel aj o odborný posudok
prof. MUDr. Martina Klabusaya, PhD. zo dňa 23.08.2019 predložený žalovaným, namietali jeho

prípustnosť ako dôkazu v konaní a jeho odborné závery. Dôvodili, že nemôže byť považovaný za
odborný posudok v danej veci, nakoľko nebol vypracovaný gastroenterológom, ale onkológom, ktorý
navyše nie je znalcom. Je bez výpovednej hodnoty, účelový, neobjektívny a nie nestranný. Jeho
závery neboli verifikované a boli založené na nesprávnych, nepresných, hypotetických, účelových
a tendenčných záveroch jeho vypracovateľa. Uviedli, že záver odborného posudku, podľa ktorého

nie je daná priama príčinná súvislosť medzi nevykonaním gastrofibroskopického vyšetrenia s úmrtím
nebohej, nevylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi pochybením gastroenterológa a smrťou
nebohej v právnom slova zmysle, vychádzajúc z doktríny straty šance, resp. príležitosti. Pokiaľ by aj bol
preukázanýzáverodbornéhoposudku,ženiejemožnépreukázaťaninepriamupríčinnúsúvislosťmedzi
nevykonaním gastrofibroskopického vyšetrenia s úmrtím nebohej uviedli, že nemožnosť preukázania

príčinnejsúvislostinemožnovykladaťvneprospechžalobcov,pretožeplatí,žeaknebolovykonanéurčité
odborné vyšetrenie, je o to obťažnejšie preukázať, že práve a jedine toto opomenutie tvorí so škodlivým
následkom ničím nenarušený vzťah (nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 716/2016, nález Ústavného
súdu ČR sp.zn. I. ÚS 1919/2008). To, že sa endoskopické vyšetrenie neurobilo zavinil žalovaný, preto
nemožno zhoršovať postavenie žalobcov tvrdením, že žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi

týmto nekonaním žalovaného a smrťou nebohej. Navyše v odbornom posudku sa konštatuje, že MUDr.
O. A. sa mal podrobnejšie zaoberať diferenciálnou diagnostikou ťažkostí pacientky E. E., čím bolo
formulované pochybenie žalovaného pri liečbe nebohej. Tvrdili, že previerka správnosti odborného
posudku bola možná buď existenciou znaleckého posudku konštatujúceho zhodné závery, alebo
umožnením znalcom vyjadriť sa k odbornému posudku, umožnením žalobcom klásť vypracovateľovi

odborného posudku otázky na vysvetlenie jeho záverov, prípadne vypracovaním jeho doplnku. Inak
mohol mať iba predbežný charakter a súd prvej inštancie naň nemal prihliadať. Navyše z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé na základe čoho dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu, že tento dôkaz prijme
ako podklad pre svoje rozhodnutie, či tento dôkaz hodnotil ako listinný dôkaz alebo ako odborný posudok
alebo ako znalecký posudok, a ako hodnotil tento dôkaz sám osebe a ako v spojitosti so znaleckými

posudkami a protokolom úradu pre dohľad. Aj preto dôvodili, že súd prvej inštancie dospel aj na základe
vykonania tohto dôkazu k nesprávnym skutkovým zisteniam o neexistencii príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním žalovaného a smrťou nebohej.
2.4. Žalobcovia tvrdili, že dcéra trpela tráviacimi ťažkosťami, ktoré žalovaný ignoroval, zanedbal klinické
príznakyzávažnéhoochoreniaanevylúčilorganickúpríčinudlhodobopretrvávajúcichťažkostí.Znalecké

posudky a protokol úradu pre dohľad im dali za pravdu. Dcéra bola v U. na urgentnom príjme, ostala
tam cez noc na pozorovaní, boli jej urobené krvné testy, podaná infúzia a na druhý deň prepustená
domov s tým, že sa má hlásiť u svojho gastroenterológa, ktorým bol práve žalovaný. Dôvod, pre
ktorý sa nebohá dostala na vyšetrenie k žalovanému až 11 dní po vyšetrení v U. bol na stranežalovaného, keďže v tom čase žalovaný čerpal dovolenku a ordinoval až od 13.08.2014. Do ambulancie
žalovaného prišla 13.08.2014 s tým, že mala už 2-3 dni čiernu stolicu, ktorý anamnestický údaj
žalovaný odignoroval. Rovnako mu bolo v ten deň oznámené, že z dôvodu silných bolestí bola prijatá

na urgentný príjem v U., na ktorú informáciu žalovaný nijako nereagoval a ignoroval aj výsledky z
vyšetrenia z ostrihomskej nemocnice, z ktorých vyplývala vysoká hodnota LDH. Žalovaný bol zmluvným
gastroenterológom nebohej a špecialistom na choroby tráviaceho traktu, na ich diagnostikovanie a
liečbu, preto sa nemohol zbavovať zodpovednosti tvrdením, že ani v Ostrihomskej nemocnici nebola
robená gastroskopia. Absolvovanie vyšetrenia v Ostrihomskej nemocnici dňa 02.08.2014 žalovaného

nezbavilo zodpovednosti za pochybenie spočívajúce v nevykonaní gastroskopického vyšetrenia a
nemohlo byť znakom správnosti postupu žalovaného pri liečbe nebohej za celé obdobie jej liečby u
žalovaného od roku 2009 až do 13.08.2014.
2.5. Zdôraznili, že v súlade s doktrínou straty šance v medicínsko-právnych sporoch nie je nevyhnutné
aby bolo so 100 % istotou potvrdené, že neposkytnutie zdravotnej starostlivosti správne bolo jedinou a
hlavnou príčinou smrti pacienta, postačuje ak znalci konštatovali, že správnym poskytnutím zdravotnej

starostlivosti sa mohol zdravotný stav pacienta zlepšiť. Preto závery znalcov konštatujúce nepriamu
príčinnú súvislosť resp. nekonštatujúce priamu príčinnú súvislosť medzi pochybením žalovaného a
smrťou nebohej, nadväzujú a sú súladné s doktrínou, podľa ktorej je v podstate nemožné preukázať, že
práve a jedine pochybenie žalovaného spočívajúce v opomenutí vykonania endoskopického vyšetrenia,
tvorí so škodlivým následkom (smrťou nebohej) ničím nenarušený vzťah. Súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil závery znalcov konštatujúcich oneskorené (ne)vykonanie endoskopického vyšetrenia, keďže
včasnou endoskopiou sa skôr zistí nádor v tráviacom trakte a tým sú omnoho vyššie šance na prežitie.
Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/51/2019.
2.6. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku príčinnej súvislosti
medzi konaním žalovaného non lege artis a smrťou nebohej. Tvrdili, že neexistenciu príčinnej

súvislosti nemožno nachádzať v záveroch znaleckých posudkov resp. úradu pre dohľad, ani v tom,
že nebohá mala agresívny Burkittov lymfóm, preto zrejme mala nepriaznivé prognózy na vyliečenie.
S odvolacím na odbornú literatúru (P. Kádek: Právna zodpovednosť v medicíne) uviedli, že pre
vyslovenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka a
smrťou pacienta postačuje vyjadrenie, že došlo k odňatiu resp. zníženiu šance pacienta na zlepšenie

zdravotného stavu, nakoľko pochybením žalovaného sa zasiahlo aj do ďalších bodov reťazca,
ktoré boli svojimi príčinami a následkami (javmi), ktoré sa spolupodieľali na smrti nebohej, pričom
pochybenie žalovaného možno bezpochýb označiť za príčinu hlavnú, zásadnú, rozhodujúcu. Z hľadiska
posudzovania príčinnej súvislosti je z právneho hľadiska úplne nesprávna otázka, či by ku smrti pacienta
bolo bývalo došlo i v prípade správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ale posudzuje sa, že v

dôsledku konania non lege artis zdravotníckeho pracovníka bola pacientovi odňatá možnosť správnej
a včasnej liečby, odňatá šanca na zlepšenie zdravotného stavu, a teda možnosť zvrátenia fatálnych
následkov, v dôsledku ktorých došlo k jeho úmrtiu. Poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 10Co/909/2015, Nález Najvyššieho súdu ČR sp.zn. I. ÚS 1914/2007 rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/168/2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS

716/2016, nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 1919/2008, I. ÚS 2844/2014, rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/618/2001. V súvislosti s uvedenými rozhodnutiami
podrobne popísali teóriu straty šance tvrdiac, že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej
súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré majú
pôvod vo vzťahu lekár-pacient, je v štandardnom type dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože

narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami, čím nereflektuje objektívne limity súvisiace
s následným poznávaním minulých javov, zvlášť príčinnej súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje
vzájomnéasymetricképostavenietýchtosubjektovvktorommá„navrch“zdravotníckezariadenie,keďže
na žalobcu, ako slabšiu stranu kladie neúmerné nároky, čím mu fakticky znemožňuje dosiahnutie ich
uspokojenia a v dôsledku toho porušuje právo na spravodlivé súdne konanie.

2.7. Žalobcovia tvrdili, že k záveru o naplnení všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za
smrť ich dcéry možno dospieť aj aplikáciou zásady, podľa ktorej pre úspešné uplatnenie práva na
ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti tomuto chránenému
záujmu, ale postačuje, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva chránené
§ 11 Občianskeho zákonníka. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú

zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad
zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú
ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a
morálnej integrite. Tvrdili, že nebohá mala zákonný nárok na zabezpečenie riadneho a správnehodiagnostického a liečebného procesu, ktorý by zodpovedal požiadavkám lege artis postupu. Pokiaľ
tento predpoklad v tomto prípade splnený nebol, a tým bola súčasne znížená šanca na jej prežitie,
išlo, bez ohľadu na percentuálne vyjadrenie tohto zníženia, o zásah do jej osobnostných práv, ktorý

ovplyvnil samotné fatálne následky tohto liečebného procesu, ktorý tak zasiahol do osobnostných práv
žalobcov v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti na
strane žalovaného a ujmou na strane žalobcov je potrebné vnímať z toho hľadiska, že citová ujma na
strane žalobcov vznikla práve z dôvodu, že žalovaný nevykonal všetko čo mohol na záchranu života
nebohej a tak preukázané závažné porušenie povinností žalovaného poskytnúť nebohej zdravotnú

starostlivosť lege artis je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom citovej ujmy na strane žalobcov.
Preto závery znalcov konštatujúce nepriamu príčinnú súvislosť resp. nekonštatujúce priamu príčinnú
súvislosť medzi pochybením žalovaného a smrťou nebohej, nadväzujú a sú súladné s doktrínou
spočívajúcou v tvrdení, že je v podstate nemožné preukázať, že práve a jedine pochybenie žalovaného
spočívajúce v opomenutí vykonania endoskopického vyšetrenia, tvorí so škodlivým následkom t.j.
smrťou nebohej ničím nenarušený vzťah. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď ponechal

rozhodovanie o (ne)existencii príčinnej súvislosti medzi pochybením žalovaného a smrťou nebohej, ergo
zásahom do súkromia žalobcov iba na znalcoch, pričom otázka, či sú naplnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu vrátane príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou (ujmou)
na strane poškodeného, je otázkou právnou, ktorá patrí do právomoci súdu. Pri posudzovaní
právnej otázky existencie predpokladov zodpovednosti za škodu mal súd prvej inštancie vychádzať

zo skutkového stavu zisteného znalcami z príslušného medicínskeho odboru gastroenterológia a z
protokolu úradu pre dohľad a z tvrdení žalobcov, a príčinnú súvislosť posúdiť v intenciách ustanovení
§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, v súlade s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, na ktoré
poukazovali. Tvrdili, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívalo v tom, že
síce použil správnu právnu normu (§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka), ktorú nesprávne interpretoval

na daný prípad, predovšetkým v súvislosti s posúdením príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovaného ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a smrťou jeho pacientky, keďže
nevyhodnotil pochybenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako udalosť podieľajúcu sa na smrti
nebohej, nevyhodnotil príčinnú súvislosť v zmysle doktríny straty resp. zníženia šance (príležitosti) na
zlepšenie zdravotného stavu alebo vyzdravenie nebohej, nevyhodnotil existenciu príčinnej súvislosti v

porušení prevenčnej povinnosti vyplývajúcej žalovanému z § 11 Občianskeho zákonníka, a nepoužil
ústavne konformný výklad posudzovania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním zdravotného
pracovníka a následkami na zdraví pacienta ustáleným Ústavným súdom SR pre medicínsko - právne
spory, a svoj odklon od judikatúry Ústavného súdu SR, nezdôvodnil, ani sa s ním nevysporiadal. Preto
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Poukázali na viaceré rozhodnutia krajských súdov a tvrdili, že

odklonom od rozhodovacej praxe všeobecných súdov bol porušený princíp právnej istoty zakotvený v čl.
2 CSP. Preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, arbitrárny a zmätočný, je výsledkom absolútnej
svojvôle súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, čím došlo k porušeniu práva žalobcov na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
2.8. Žalobcovia tvrdili, že bezpečne preukázali svoj nárok na ochranu osobnosti titulom zásahu do tohto

práva ku ktorému došlo smrťou ich dcéry spôsobenej non lege artis konaním žalovaného. Z dôvodu
porušenia princípu lege artis žalovaným došlo k smrti nebohej, čím nepochybne boli porušené nielen
základné práva nebohej, najmä právo na život, právo na včasnú a účinnú diagnostiku a liečbu, ale i
právo žalobcov na ochranu súkromia a rodiny, ako priamych pozostalých osôb po nebohej. Zdôraznili,
že život a zdravie sú hodnoty, ktoré sú chránené absolútne voči každému protiprávnemu zásahu či

útoku, pričom toto základné právo je garantované nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj Listinou
základných práv a slobôd ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konaním
žalovaného nepochybne došlo k takému zásahu, ktorý vyvolal u žalobcov neodstrániteľné následky,
ktoré sú s odstupom času stále intenzívnejšieho charakteru, nakoľko smrť nebohej je nezvratná, čo si s
odstupom času žalobcovia ako rodičia nebohej, ich jedinej dcéry, čo si čoraz viac uvedomujú.

2.9. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie neprihliadol na rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 11S/133/2017, ktorým bola žalovanému uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu keďže pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohej konal v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. A to
napriek skutočnosti, že uvedené rozhodnutie bolo pre súd záväzné podľa § 193 CSP a bol naň povinný
prihliadať podľa § 194 CSP. Týmto rozhodnutím bola založená príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním žalovaného a smrťou nebohej, keďže posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť
poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu. Ide o odborné právne otázky, pri
ktorých je orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za
pomoci konzultantov (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Co/133/2018, rozsudok Krajskéhosúdu Nitra sp.zn. 1 Sžso 52/2014). Súd prvej inštancie sa s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 11S/133/2017 nijako nevysporiadal, neprihliadol naň, neuviedol ho v odôvodnení napadnutého
rozsudku, a preto postupoval v rozpore so zákonom (§ 193 CSP). V dôsledku toho zaťažil konanie

inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odňal žalobcom možnosť
konať pred súdom, vec nesprávne právne posúdil a svojim postupom znemožnil strane žalobcov, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý
proces.
2.10. Žalobcovia namietali, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádzal iba

dôkazy resp. ich časti, ktoré mali preukazovať neexistenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovaného a smrťou nebohej a z dôkazov abstrahoval iba závery o tom, že medzi
pochybením žalovaného a smrťou nebohej nie je daná priama príčinná súvislosť. K tomu zopakovali
svoju argumentáciu z odvolania, podľa ktorej zo znaleckých posudkov a z listinných dôkazov, ktoré
predložili, vyplýva protiprávnosť konania žalovaného, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a škodou na zdraví - smrťou nebohej, teda ujmou na strane žalobcov a citovali jednotlivé

pasáže zo znaleckých posudkov a výpovedí znalcov a svedkov. Tvrdili, že spôsob, akým súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie a hodnotil vykonané dôkazy, došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý
proces, a to že neprihliadal na závery znalcov a odborného konzultanta úradu pre dohľad má za
následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia.
2.11. Žalobcovia namietali voči pripustení dôkazu listinou predloženou žalovaným - Odborného posudku

prof. MUDr. Martina Klabusaya, PhD. zo dňa 23.08.2019. Zopakovali, že ide o odborný posudok, ktorý
nebol vypracovaný znalcom. Navyše v súvislosti so zadaním a vypracovaním odborného posudku došlo
k porušeniu zákonných pravidiel sprístupňovania zdravotnej dokumentácie a povinnosti mlčanlivosti
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa zákone č. 576/2004 Z.z. a zákona č. 578/2004 Z.z., tiež
porušeniu práva na ochranu osobných údajov nebohej. Zdravotnú dokumentáciu nebohej sprístupnil

zadávateľ odborného posudku MUDr. O. A., ktorý nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a
nie je účastníkom tohto konania. Z uvedeného dôvodu bol odborný posudok nezákonný dôkaz a s
poukazom na č. 11 ods. 6 CSP a § 187 ods. 1 CSP, ho nebolo možné prijať a zohľadňovať súdnom
konaní. Namietali, že podkladom pre vypracovanie odborného posudku boli aj zápisnice o pojednávaní
a znalecké posudky vypracované MUDr. Dušanom Balážom a MUDr. Václavom Mazáčom, ktoré boli

rovnako sprístupnené vypracovateľovi posudku, čím došlo k jeho ovplyvneniu, preto odborný posudok
nebol objektívny, nestranný a vierohodný dôkaz. Vypracovateľ neoprávnene hodnotil závery znaleckých
posudkov. Zadávateľom odborného posudku bol MUDr. O. A., ktorý nie je stranou sporu, čo vylučuje
použitie posudku v tomto konaní. Prílohy odborného posudku sú v anglickom jazyku, sú nezrozumiteľné,
nepreskúmateľné, čo spôsobuje zmätočnosť i neprípustnosť tohto dôkazu. Súd prvej inštancie sa

nevysporiadal s ich námietkami voči odbornému posudku, čím zaťažil konanie takou vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a predstavuje zásah do práva žalobcov na spravodlivý
súdny proces, práva na súdnu ochranu, ako i odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom. Vykonanie
a vyhodnotenie tohto dôkazu bolo výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušeniu
princípu legality zakotvenom v čl. 16 ods. 2 CSP.

2.12. Žalobcovia namietali postup súdu prvej inštancie v súvislosti s duplicitou zdravotnej dokumentácie
nebohej vyhotovenej žalovaným, lekárskych nálezov zo dňa 04.07.2014 a 13.08.2014, z ktorých existujú
dve vyhotovenia. Z toho vyplýva, že žalovaný manipuloval zo zdravotnou dokumentáciou nebohej,
viedol ju nesprávne, keď určil termín lekárskeho vyšetrenia v rozpore s Odborným usmernením
ministerstva zdravotníctva. Poukázali na rozsudok Krajského súdu Nitra sp.zn. Sžso/52/2014. Tvrdenia

žalovaného o naplánovaní gastroenterologického vyšetrenia, boli v rozpore s obsahom jeho zápisov v
zdravotnej dokumentácii, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Tvrdili, že žalovaný neuviedol v
zdravotnom zázname zo dňa 13.08.2014 existenciu čiernej lepkavej stolice, čo s poukazom na § 21
ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti považovali závažné pochybenie. Keďže súd prvej inštancie sa
s týmito skutočnosťami nevysporiadal opätovne zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej a predstavuje závažný zásah do práva žalobcov na spravodlivý súdny proces,
práva na súdnu ochranu, ako i odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom.
2.13. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný nepreukázal, že postupoval lege artis a jeho obrana spočívala
v tom, že z jeho subjektívneho pohľadu a hodnotenia zdravotného stavu nebohej urobil všetko čo
mal a mohol. Zopakovali, čo žalovaný v rámci obrany voči žalobe uviedol a tvrdili, že išlo o identickú

obranu, ako v konaní pred úradom pred dohľad. Túto obranu považovali za tendenčnú, nepreukázanú,
neodbornú, neprofesionálnu a zároveň vyvrátenú vyjadreniami znalcov. Tvrdili, že anamnéza nebohej
spísaná žalovaným bola chudobná na údaje, čo bolo výsledkom chybného postupu žalovaného,
ktorý nevenoval pacientke potrebnú pozornosť, cielene s ňou neviedol rozhovor za účelom zisteniajej stavu a stanovenia správnej diagnózy a liečby, iba kopíroval lekárske nálezy, občas zmenil lieky.
Do lekárskej správy dňa 13.08.2014 nezaznamenal čiernu stolicu udávanú nebohou a jej matkou,
hoci ak mal pochybnosť o tom, či nebohá udáva správny údaj o čiernej stolici, alebo išlo o zmenu

konzistencie stolice, mal urobiť vyšetrenie per rectum. Žalovaný skrz svojich predsudkov voči nebohej
ako psychiatrickej pacientke skĺzol do zľahčovania situácie, keď v zdravotnej dokumentácii uviedol
podobné ťažkosti pred 7 rokmi, diagnostikovaná panická porucha, je po skúškovom období, zvyklo
jej búšiť srdce, bola u kardiológa, dali jej Apaurin na zrýchlenú akciu srdca. Preto nechal pôsobiť na
seba dojem, že pacientka je človek, ktorý preháňa svoje ťažkosti, neprimerane reaguje v situáciách, v

dôsledku čoho a na základe nevylúčenia organického pôvodu dyspetických ťažkostí, nesprávne odobral
anamnézu. Žalovaný nepreukázal, podľa akých všeobecne platných postupoval, keďže tzv. guidelines
vydávaných Ministerstvom zdravotníctva SR (kam patrí aj Metodický list racionálnej farmakoterapie -
manažment a racionálna farmakoterapia dyspepsie) jasne hovoria o postupe v rámci terapie funkčnej
dyspepsie, ktoré žalovaný nedodržal. V tomto guideline sa uvádza, že pri prvotnom vyšetrení dyspepsie
sú indikované niektoré vyšetrenia, o.i. je to krvné odbery, ktoré neboli žalovaným realizované a hovorí sa

o časovom údaji, kedy je potrebné vykonať endoskopické vyšetrenie, ktorý žalovaný taktiež nedodržal.
A to napriek skutočnosti, že nebohá sa sama dožadovala u žalovaného endoskopického vyšetrenia už
dňa 04.07.2014 ako aj dňa 13.08.2014, kedy prišla na vyšetrenie do ambulancie žalovaného nalačno a
pripravená absolvovať toto vyšetrenie. Namietali, že súd prvej inštancie sa s uvedenými skutkovými aj
právnymi skutočnosťami nevysporiadal, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

2.14. Žalobcovia namietali porušenie ich základných procesných práv, ku ktorému došlo postupom súdu
prvej inštancie v súvislosti s nepripustením zmeny žaloby, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie na
pojednávaní dňa 05.03.2019. Poukázali, že v písomnom podaní zo dňa 16.01.2019 navrhli pripustiť
zmenu (rozšírenie) žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov sumu 120 000
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a zaslať žalobcom písomné ospravedlnenie tak, ako bolo v

písomnom podaní špecifikované. Do podania tohto návrhu nebolo otvorené pojednávanie. Výsledky
doterajšieho konania boli podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko rozšírili žalobný petit
o výšku žalovanej nemajetkovej ujmy vychádzajúc z tých skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré do
predloženia návrhu boli tvrdené resp. preukázané. Mali za to, že boli splnené zákonné podmienky pre
pripustenie zmeny žaloby. Pripusteniu zmeny žaloby nebránili žiadne skutočnosti v zmysle § 143 ods.

1 a 2 CSP. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.03.2019 rozhodol tak, že návrh na zmenu
žaloby nepripúšťa a svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil. Keďže proti uzneseniu o nepripustení zmeny
žaloby nie je prípustné odvolanie podali ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorá
bola vedená Ústavným súdom SR pod sp.zn. Rvp 593/2019. Uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV.
ÚS 82/2019 bola sťažnosť žalobcov odmietnutá z dôvodu nedostatku právomoci Ústavného súdu SR

na jej prerokovanie. S poukazom na odôvodnenie predmetného uznesenia Ústavného súdu SR v bode
46., namietali, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 05.03.2019 o nepripustení zmeny
žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcom,abyuskutočňovaliimpatriaceprocesnéprávav
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Tiežnamietali,ženapadnutýmuznesením

súdu prvej inštancie došlo k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 v
spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy SR a čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47
Charty základných práv a slobôd. Navrhovali, aby odvolací súd podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, § 365
ods. 2 CSP v spojení v § 389 ods. 2 CSP zrušil napadnuté právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie

vyhlásenénapojednávanídňa05.03.2019,ktorýmsúdprvejinštancienepripustilzmenužalobyvzmysle
ich návrhu zo dňa 16.01.2019.
2.15. Namietali, že súd prvej inštancie dospel k napadnutému rozhodnutiu bez toho, aby sa v
rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie
a s právnou argumentáciou žalobcov týkajúcou sa príčinnej súvislosti, napadnuté rozhodnutie

neodôvodnil riadne, v súlade so zákonom. Tvrdili, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, predovšetkým všetky závery znaleckých posudkov a úradu pre
dohľad, argumentácia žalobcov ku skutkovej a právnej stránke veci, predovšetkým k otázke príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a smrťou nebohej. Tiež tam absentuje riadne a
zrozumiteľné vysvetlenie, na základe čoho dospel súd prvej inštancie ku svojmu rozhodnutiu, ako

sa vysporiadal so zásadnými tvrdeniami a námietkami strán sporu, dôkazmi predloženými stranami
sporu, absentuje riadne a zrozumiteľné vysvetlenie toho, ako súd prvej inštancie vec právne posúdil,
okrem iného tiež, z akého dôvodu nevzal do úvahy právnu argumentáciu žalobcov týkajúcu sa splnenia
predpokladov zodpovednosti žalovaného za ujmu na strane žalobcov. V odôvodnení absentuje tiežodôvodnenie odklonu súdu prvej inštancie od judikatúry Ústavného súdu SR, najvyšších súdnych
autorít SR a ČR v otázke posudzovania medicínsko-právnych sporov, postavenia poškodených v týchto
sporoch, posudzovania príčinnej súvislosti, rozloženia dôkazného bremena, dôkazného sylogizmu

pod., ale aj odôvodnenie odklonu od rozhodovacej praxe všeobecných súdov uvádzanej žalobcami
v obdobných veciach. Ďalej tam absentuje odôvodnenie všetkých procesných rozhodnutí súdu prvej
inštancie, predovšetkým rozhodnutie o nepripustení zmeny žaloby, nepripustenie návrhov žalobcov
na dokazovanie zo dňa 03.11.2020, relevantné vysporiadanie so sudcovskou koncentráciou konania
v súvislosti s predloženými dôkazmi. V odôvodnení chýba riadne a zrozumiteľné vysvetlenie toho,

čo viedlo súd prvej inštancie ku zmene svojho právneho názoru prezentovaného na pojednávaní dňa
05.03.2019, kedy zákonný sudca oznámil stranám sporu, že v rámci vedenia strán sporu k zmieru,
dáva stranám možnosť sa mimosúdne dohodnúť s tým, že pojednávanie odročí za účelom mimosúdnej
dohody. Pritom niekoľkokrát upozornil strany sporu, že nepripustí zmenu žaloby a ak sa strany
nedohodnú, rozhodne podľa zákona o odškodňovaní obetí trestných činov, s poukazom na čl. 4 ods. 1
CSP tak, že podľa svojich výpočtoch prizná každému zo žalobcov sumu vo výške 19 000 eur, keďže k

nejakému pochybeniu došlo. Preto namietali, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, zmätočné
a arbitrárne, rozporné so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, a vymykajúce sa nielen
zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu práva strany sporu na spravodlivý proces.
2.16. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôkazy o sms komunikácii právnych
zástupcov strán sporu, z ktorej vyplýva, že mimosúdne rokovali, pričom v rámci mimosúdnych rokovaní

žalovaný navrhol zaplatiť každému zo žalobcov sumu 50 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy,
spolu sumu vo výške 100 000 eur. Uvedené dôkazy iba prijal, ďalej sa sním nezaoberal a nevyhodnotil
ho. Napriek tomu rozhodol v rozpore s týmto dôkazom a s tým, čo bolo stranou žalovaného navrhnuté.
Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne a v rozpore so zákonom postupoval aj v súvislosti s
nepripustením návrhu žalobcov na dopočutie znalcov MUDr. Baláža, MUDr. Mazáča a odborného

konzultanta úradu pre dohľad, ktoré bolo žalobcami navrhnuté na pojednávaní dňa 03.11.2020 z dôvodu,
aby mohli znalci reagovať na závery konštatované v odbornom posudku, keďže až na pojednávaní
dňa 03.11.2020 sa súd prvej inštancie vyjadril, že pripúšťa ako dôkaz do konania odborný posudok.
Preto nesprávne vyhodnotil návrh žalobcov zo dňa 03.11.2020 na doplnenie dokazovania výsluchom
znalcov k záverom Odborného posudku ako podaný v rozpore s § 153 CSP. Uviedli, že namietané vady

konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie boli prejavom konania porušujúceho princíp rovnosti zbraní v
neprospech žalobcov. Pred žalobcov bola postavená požiadavka na preukázanie priamej stopercentnej
príčinnej súvislosti medzi pochybením žalovaného a smrťou nebohej, bolo súdom ignorované ich
procesné postavenie ako slabšej strany, ako poškodených, pozostalých po nebohej, čo v medicínsko-
právnom spore odôvodňovalo prenesenie dôkazného bremena na žalovaného. Rovnosť zbraní bola

narušená už v úvode konania kedy zákonný sudca konštatoval, že jeho nezaujíma judikatúra uvádzaná
žalobcami a bude vec rozhodovať podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Rovnosť zbraní bola narušená aj tým, že
súd prvej inštancie suploval pasívnu procesnú obranu žalovaného, javil sa ako obhajca žalovaného,
keď namietal voči ich argumentom. Poukázali na podanie námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi,
ktorá bola posúdená predsedníčkou Okresného súdu Nové Zámky tak, že po oboznámení sa s

námietkou žalobcov a vypočutí nahrávky z pojednávania zo dňa 05.03.2019 má za to, že zo strany
zákonného sudcu došlo k porušeniu zásad dôstojnosti súdneho konania, tieto mu boli vytknuté a bol
dôrazneupozornenýabysavbudúcnostitakémutokonaniuvyvaroval.Predsedníčkaokresnéhosúdusa
žalobcom za nedôstojné chovanie zákonného sudcu ospravedlnila. Tvrdili, že súd prvej inštancie odročil
pojednávanie nariadené na deň 25.08.2020, hoci na to nebol vážny dôvod, čo namietali s poukazom na

nálezÚSSRsp.zn.I.ÚS68/1998z13.01.1999.Týmsúdprvejinštanciezasiaholdoichprávanakonanie
bez zbytočných prieťahov, do ich práva na spravodlivý proces, porušil princíp rovnosti strán sporu a
nereflektoval na princíp zákazu zneužitia práva zakotvenej v čl. 5 CSP. Navyše súd prvej inštancie konal
s JUDr. Martinom Kanásom, ako právnym zástupcom žalovaného, napriek neplatne udelenej plnej moci,
pričom úkony JUDr. Kanása žalovaný ani dodatočne neschválil. Týmto postupom súd prvej inštancie

učinil zmätočným proces od momentu predloženia neplatnej plnej moci udelenej žalovaným advokátovi
JUDr. Martinovi Kanásovi, až do 03.11.2020, vrátane pojednávania ktoré sa konalo dňa 25.08.2020.
Ďalej tvrdili, že súd prvej inštancie predčasne a urýchlene uzavrel veci na pojednávaní dňa 03.11.2020,
bez toho, aby súd vyzval strany sporu resp. ich právnych zástupcov k príprave záverečných návrhov,
preto im nebolo umožnené predniesť komplexný . záverečný návrh.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
je potrebné podľa § 389 ods. 2 CSP zrušiť aj právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie vyhlásené na
pojednávaní dňa 05.03.2019, ktorým nepripustil zmenu žaloby zo dňa 16.01.2019.

5. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Predmetom konania je nárok žalobcov v 1. a 2. rade, ktorým sa domáhajú voči žalovanému
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch každý vo výške 50 000 eur. Zo zisteného skutkového stavu
je nesporné, že dcéra žalobcov E. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, vo nedožitých
veku 23 rokov. Na základe podania žalobcov vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
pobočka Nitra, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovanou spoločnosťou PANMED, s.r.o. E.

E. v dohliadanom období od 01.01.2014 do 05.04.2015, ktorý vyhodnotil v Protokole č. 524/2015 o
vykonanom dohľade na mieste. Preskúmal dostupnú zdravotnú dokumentáciu a zistil, že E. E. trpela
detstve opakovanými infekciami dýchacích ciest, preto bola sledovaná detskej alergologickej ambulancii
s diagnózou - ľahká perzistujúca astma bronchiale, recidivujúca nádcha. Pre aortálný accendentálny
šelest bola sledovaná v detskej kardiologickej ambulancii, neskôr aj pre epizodické palpitácie, bez

verifikovania arytmie s negatívnym ECHO KG nálezom. Bola sledovaná v endokrinologickej ambulancii
pre euthyreóznu strumu. Pre pocity úzkosti bola sledovaná pedopsychiatrickej ambulancii. Kvôli častým
bolestiam chrbtice bola vyšetrená ortopédom, pre bolesti hlavy a krčnej chrbtice neurológom a bola
odoslaná aj na reumatologické vyšetrenie. Apríli 2014 bola vyšetrená u svojho pediatra pre symptómy
zo strany gastrointestinálneho traktu. Pre nezlepšenie stavu bola pediatrom odoslaná na chirurgické

vyšetrenie, kde po vyšetrení a negatívnej RTG snímke brucha ambulantný chirurg jej stav hodnotil
ako obstipáciu a odporučil diétne opatrenia. Pre nezlepšenie stavu vyhľadala svojho pediatra, ktorý
ju odoslal na gastroenterologické vyšetrenie. V gastroenterologickej ambulancii PANMED, s.r.o. bola
vyšetrená dňa 04.07.2014. Pri tomto vyšetrení udávala pobolievanie epigastriu, občas nauzeu, bez
vomitu, pyrózy, stolica v norme, občas zápcha. Objektívne bola licídna, eupnoická, bez ikteru a cyanózy,

kardiopulmonálne kompenzovaná, abdomen bolo nebolestivé a bolo u nej realizované USG vyšetrenie
abdomenu s fyziologickým nálezom. Jej stav bol gastroenterológom vyhodnotený ako dyspeptický
syndróm, v.s. funkčný, bola jej odporúčaná liečba Costi a Tevazol, kontrola o 3 mesiace, pri
nelepšiacom stave skôr, gastrofibroskopia (GFS) - poučená. Medzitým dňa 02.08.2014 bola E. E.
vyšetrená v zahraničí v Maďarskej republike v nemocnici v U. pre kŕčovité bolesti brucha, kde bola

jednu noc hospitalizovaná a prepustená domov po negatívnom USG vyšetrení abdoménu. Kontrolné
gastroenterologické vyšetrenie absolvovala gastroenterologickej ambulancii PANMED, s.r.o. dňa
13.08.2014. Pri tomto vyšetrení subjektívne udávala epizodické kŕče v ľavom hypochondriu, stolica bola
pravidelná, zmenenej konzistencie, viackrát denne, USG vyšetrenie abdomenu bolo s fyziologickým
nálezom. Jej stav bol diagnostický vyhodnotený ako funkčná dismitilita - like dyspepsia a bola jej

odporúčaná liečba Duspatalin a Tevazol a pri nelepšiacom sa stave bolo plánované gastrofibroskopické
vyšetrenie. Dňa 14.08.2014 bola E. E. neodkladne hospitalizovaná na klinike vnútorného lekárstva II.
FakultnejnemocnicespoliklinikouNovéZámky, kdejejboldňa15.08.2014 gastroskopickýmvyšetrením
verifikovaný tumor žalúdka Borrman III (ulcerózno - infiltrujúci typ pri endoskopii), histologickýmvyšetrením potvrdený B NHL Burkittov lymfóm vo IV. štádiu. Po obdržaní definitívneho histologického
výsledku jej ďalšia liečba prebiehala v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Pri výkone dohľadu
úrad zistil nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spoločnosťou PANMED, s.r.o., E. E. zo

dňa 04.07.2014 a zo dňa 13.08.2014. Pri prvom gastroenterologickom vyšetrení dňa 04.07.2014 mala
byť E. E. zo strany poskytovateľa objednaná na kontrolné gastroenterologické vyšetrenie skoršom
termíne,atoužpodvochtýždňoch,anieažpotrochmesiacoch odprvéhovyšetrenia.Gastrofibroskopia
gastroenterologickej ambulancii žalovaného mala byť E. E. vykonaná už v čase kedy jej zdravotné
ťažkosti pretrvávali viac ako 2 týždne, a to aj napriek dňa 04.07.2014 nasadenej terapii. Pri kontrolnom

gastroenterologickom vyšetrení v ambulancii žalovaného, vzhľadom na jej zdravotné ťažkosti trvajúce v
tom čase viac ako päť týždňov počítajúc od prvého vyšetrenia dňa 04.07.2014, mal byť stanovený zo
strany žalovaného presný termín jej gastrofibroskopického vyšetrenia. Na základe uvedeného dospel
úrad k záveru, že E. E. v dohliadanom období nebola zo strany žalovaného poskytovaná zdravotná
starostlivosť správne súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Neboli vykonané všetky potrebné vyšetrenia na

správne určenie choroby a tým nebola zabezpečená včasná a účinná liečba. Následne úrad pre dohľad
vydal dňa 07.03.2016 rozhodnutie č. ZS404/00001/2016 (v spise sa nenachádza), proti ktorému podal
žalovaný rozklad a predseda úradu pre dohľad vydal dňa 04.10.2016 rozhodnutie č. ZS 404/0001/2006/
R (v spise sa rovnako nenachádza). Uvedené rozhodnutie úradu pre dohľad bolo napadnuté správnou
žalobou podanou spoločnosťou PANMED, s.r.o. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 5. júna 2019

č.k. 11S/133/2017-148 žalobu zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 25. novembra 2020 sp.zn.
7Sžsk/127/2019 kasačnú sťažnosť spoločnosti PANMED, s.r.o., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
zo dňa 5. júna 2019 č.k. 11S/133/2017-148, zamietol.

9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
13. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.
14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť

správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými
postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými
postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

16. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového
stavuacitovaných zákonnýchustanovení dospelkzáveru,žepokiaľsúdprvejinštanciežalobuzamietol
bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia,
podľa ktorého konanie žalovaného bolo v príčinnej súvislosti so smrťou ich dcéry, a to ani v priamej,

ani v nepriamej. Pritom sa dôsledne nezaoberal vecou z hľadiska ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z.z. Z protokolu o vykonaní dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou úradu pre dohľad totiž
jednoznačne vyplýva záver, že zdravotná starostlivosť, ktorá bola dcére žalobcov poskytnutá žalovaným
v období od 01.01.2014 do 05.04.2015, nebola zo strany žalovaného poskytovaná správne a súlade s§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Neboli vykonané všetky potrebné vyšetrenia na správne určenie
choroby a tým nebola zabezpečená včasná a účinná liečba. Samotné rozhodnutie zo dňa 07.03.2016 č.
ZS404/00001/2016 ani rozhodnutie dňa 04.10.2016 č. ZS 404/0001/2006/R sa v spise nenachádzajú,

hoci obe, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 5. júna 2019 č.k. 11S/133/2017-148
a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2020 sp.zn. 7Sžsk/127/2019, by mali byť
rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu, ktorým je súd podľa § 193 CSP viazaný. Keďže súd prvej
inštancie nepostupoval dôsledne, keď si nezaobstaral správny spis, ani rozhodnutia vydané v správnom
konaní a v následnom súdnom konaní, konanie žalovaného neposudzoval ako správny delikt. Navyše

nevyhodnotil, aký následok malo konanie žalovaného, ktorý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
dcére žalobcov nepostupoval správne, na šance dcéry žalobcov na vyliečenie, prežitie, či aspoň
predĺženie života. A to napriek tomu, že na nevyhnutnosť aplikácie doktríny „straty šance“ uplatňovanej
v právnych poriadkoch common law, v konaní opakovane upozorňovali žalobcovia. Súd prvej inštancie
sa uvedenou doktrínou nielenže nezaoberal, ale svoj postup dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec
nevysvetlil.

17.1. Odvolací súd na úvod považuje za potrebné uviesť, že poskytovanie zdravotníckej starostlivosti je
zákonom č. 576/2004 Z.z. vyhradené poskytovateľom a zdravotníckym pracovníkom, ktorý zároveň v §
4 ods. 3 stanovuje povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a definuje, kedy je zdravotná
starostlivosť poskytnutá správne. Z neho potom vyplýva, že podstatnou pri posudzovaní zdravotnej
starostlivosti poskytnutej ako s non lege artis je jej nesúlad s poznatkami lekárskej vedy a štandardnými

diagnostickými a terapeutickými postupmi, ktoré sú dostupné v čase jej poskytnutia. Ak v dôsledku
poskytnutia zdravotníckej starostlivosti non lege artis dôjde k škode na zdraví alebo k ujme na
osobnostných právach, nastupuje zodpovednosť poskytovateľa v prípade, že sú splnené jej zákonné
predpoklady, ktorými súd protiprávny zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať škodu či nemajetkovú ujmu,
vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom a vznikom ujmy. Medicínskych sporoch,

o aký ide v danej veci, je však pre žalobcu ťažké a možno aj nemožné preukázať príčinnú súvislosť
(kauzálny nexus), ktorého základnými atribútmi sú priamosť a bezprostrednosť. V takých prípadoch je
podľanázoruodvolaciehosúdunamiesteprelomeniepožiadavkypreukázania100%príčinnejsúvislosti,
aplikáciou doktríny „straty šance“ porovnaním pravdepodobnosti šance na vyliečenie, predĺženie života,
či odvrátenie smrti v prípade, ak by postup poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti bol v súlade s lege

artis.
17.2. K rovnakým právnym záverom dospeli vo svojich rozhodnutiach aj viaceré odvolacie súdy (Krajský
súd v Prešove v rozsudku z 28. novembra 2016 sp.zn. 8Co/298/2015, Krajský súd v Košiciach v
rozhodnutí z 21. júna 2016 sp.zn. 6Co/197/2015, Krajský súd v Trnave v rozsudku z 25. júna 2019
sp.zn. 9Co/51/2019) a Najvyšší súd SR v rozsudku z 9. novembra 2011 sp.zn. 6Cdo/168/2010. K

otázke preukazovania príčinnej súvislosti v medicínskoprávnych sporoch zaujal stanovisko aj Ústavný
súd SR vo svojom Náleze zo dňa 24. októbra 2017 II. ÚS 716/2016-92, keď uviedol, že „Práve
objektívne limity spojené s dokazovaním kauzálnej súvislosti, ako aj slabšie postavenie poškodeného
pacienta sú tými skutočnosťami, ktoré v rámci štandardného dôkazného sylogizmu vedú v mnohých
prípadoch k nespravodlivým výsledkom, pretože neadekvátna náročnosť unesenia dôkazného bremena

o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody zo strany pacienta je v prípade
uplatňovania zásady „všetko alebo nič“ aj spravidla príčinou jeho neúspechu v spore. Takéto riešenie
sa javí byť nespravodlivé najmä v prípadoch, keď pre pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu hovorí
vysoká miera ich pravdepodobnosti.“. a ďalej „..., že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej
súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré majú

svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je v štandardnom type
dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami
tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých javov, zvlášť príčinnej
súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, v ktorom má
zužuvedenýchdôvodov„navrch“zdravotníckezariadenie,keďženažalobcu(poškodeného)akoslabšiu

stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje
dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne
konanie, ktorým je rovnosť jeho strán.“.
17.3. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípadoch, keď poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti
postupoval non lege artis, pričom nemožno jednoznačne stanoviť, že tento postup bol jedinou príčinou

poškodenia zdravia pacienta, neznamená to, že žiadna ujma nemohla vzniknúť. Hoci v takom prípade
nie je možné jednoznačne hovoriť o poškodení zdravia dotknutej osoby, minimálne dôjde k zásahu do
duševnej sféry či už dotknutej osoby alebo jej blízkych. A to v smere uvedomovania si, že zdravotný
stav pacienta sa nemusel zhoršiť, prípadne sa mohol zlepšiť, alebo že blízka osoba sa mohla vyliečiť,nemusela zomrieť či mohla žiť dlhšie, keby k pochybeniu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedošlo.
Tento zásah do osobnostnej sféry dotknutej osoby môže mať značnú intenzitu a môže ovplyvniť kvalitu
jej života. Z toho vychádza úvaha, že aj pokiaľ nie je medzi nesprávnym postupom poskytovateľa

zdravotníckej starostlivosti a smrťou pacienta daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť, ale
poskytnutá zdravotná starostlivosť vykazuje nedostatky, je potrebné skúmať, či v dôsledku postupu non
lege artis bola šanca na vyliečenie, či aspoň na prežitie alebo na predĺženie života dotknutej osoby
znížená v miere, ktorá prevažuje nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitím
poznatkov lekárskej vedy ovplyvniť. Následne musí byť predmetom posúdenia otázka, či sa táto šanca

môže a má premietnuť do uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 Občianskeho
zákonníka.
17.4. Otázka posúdenia príčinnej súvislosti je otázkou právnou, o ktorej rozhoduje súd, pričom však
vychádza z odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, ktoré tvoria skutkový podklad pre prijatie
právneho záveru. Pokiaľ však súd má súkromný znalecký posudok aj odborné posudok, pričom tieto
majú rozdielne závery k tej istej otázke, musí vyhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov je rozhodnutie

určujúci. Môže tiež vyzvať strany sporu, aby na odstránenie rozporov medzi znaleckým posudkom a
odborným posudkom navrhli dokazovanie, pričom nie je vylúčený ani návrh na znalecké dokazovanie
súdom ustanoveným znalcom.
18. V danej veci sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal teóriou „straty šance“ dotknutej osoby na
vyliečenie, predĺženie života, či dokonca na prežitie, v dôsledku poskytnutia zdravotnej starostlivosti

žalovaným, ktorú úrad pre dohľad vyhodnotil ako poskytnutú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z. Následne sa nezaoberal ani tým, či uvedené pochybenie zasiahlo do osobnostných
práv žalobcov. Zameral sa výlučne na preukázanie príčinnej súvislosti konania žalovaného, či už priamej
alebo nepriamej, so smrťou dcéry žalobcov, vo vzťahu ku ktorej dospel k záveru, že preukázaná nebola.
Súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 191 CSP, keď uviedol,

že pri rozhodovaní prihliadal na znalecké posudky MUDr. Václava Mazáča, MUDr. Dušana Baláža
a aj na odborný posudok prof. MUDr. Martina Klabusaya, PhD., hoci z odborného posudku vyplývali
rozdielne závery, ako zo znaleckých posudkov. Pritom ani jeden zo znaleckých posudkov, ani odborný
posudok neposudzoval, aký vplyv malo nesprávne poskytnutie zdravotníckej starostlivosti žalovaným,
konštatované v protokole úradu pre dohľad na šancu dcéry žalobcov na vyliečenie, prežitie, či aspoň

predĺženie života. A to bez ohľadu na skutočnosť, že úrad vychádzal zo zdravotnej dokumentácie,
ktorá, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, zrejme bola žalovaným dodatočne pozmenená, keďže
ani dodatočný zápis v zdravotnej dokumentácii nemal vplyv na záver úradu pre dohľad, podľa ktorého
gastrofibroskopia gastroenterologickej ambulancii žalovaného mala byť E. E. vykonaná už v čase kedy
jej zdravotné ťažkosti pretrvávali viac ako 2 týždne, a to aj napriek dňa 04.07.2014 nasadenej terapii.

Pri kontrolnom gastroenterologickom vyšetrení v ambulancii žalovaného, vzhľadom na jej zdravotné
ťažkosti trvajúce v tom čase viac ako päť týždňov počítajúc od prvého vyšetrenia dňa 04.07.2014, mal
byť stanovený zo strany žalovaného presný termín jej gastrofibroskopického vyšetrenia. Navyše súd
prvejinštanciesinezaobstaralrozhodnutiezodňa07.03.2016č.ZS404/00001/2016anirozhodnutiedňa
04.10.2016 č. ZS 404/0001/2006/R hoci tieto v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 5.

júna 2019 č.k. 11S/133/2017-148 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2020 sp.zn.
7Sžsk/127/2019, by mali byť rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu žalovaným, ktorým je súd podľa
§ 193 CSP viazaný. Ďalej súd prvej inštancie, napriek návrhu žalobcov na rozhodnutie medzitýmnym
rozsudkom zo dňa 16.01.2019 (č.l. 151), sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a neuviedol žiadne
dôvody, prečo návrhu nevyhovel. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu

realizácie procesných práv žalobcov v takej miere, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces.
Zároveň v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané
dokazovanie v tom smere, aby stanovil, či medzi neprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou
a jej škodlivým následkom existuje príčinná súvislosť aspoň s určitou mierou jej pravdepodobnosti a
nevykonal ani navrhnuté dokazovanie (§ 389 ods. 1 písm. b) a ) CSP).

19. Vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie vyhlásenom na pojednávaní dňa 05.03.2019, ktorým
nepripustil zmenu žaloby zo dňa 16.01.2019, dospel odvolací súd k záveru, že toto uznesenie je
postihnuté vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcou v nesprávnom procesnom postupe,
ktorým súd prvej inštancie znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvej

inštancie o návrhu na zmenu žaloby rozhodol uznesením na vyhlásenom pojednávaní dňa 05.03.2019,
pričom svoje rozhodnutie neodôvodnil, a preto nie je zrejmé z akých dôvodov predpokladaných v
ustanovení § 143 CSP zmenu žaloby nepripustil.20. Vzhľadom na obsiahle odvolanie podané žalobcami sa odvolací súd zaoberal s ďalšími podstatnými
odvolacími námietkami žalobcov. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov, podľa ktorej
odborný posudok prof. MUDr. Martina Klabusaya, PhD. zo dňa 23.08.2019 bol neprípustný dôkazný

prostriedok, keďže nebol vypracovaný znalcom. Je totiž nepochybné, že ide o odborne spôsobilú osobu,
ktorá má odborné znalosti, aby sa vyjadrila ku posudzovaným skutočnostiam, a odmietnuť jeho odborné
znalostiniejemožnéanispoukazomnašpecializáciuonkológa.Skôrnaopak.Podľanázoruodvolacieho
súdu práve odborný názor onkológa by mohol objasniť priebeh liečenia dotknutej osoby v Národnom
onkologickom ústave po zistení onkologického ochorenia u dcéry žalobcov a ako aj okolnosti jej

predčasného úmrtia, čo z doposiaľ zisteného skutkového stavu nevyplýva. Žalobcovia tiež namietali, že
súd prvej inštancie neprihliadol na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/133/2017, ktorým bola
žalovanému uložená pokuta. K tejto námietke odvolací súd upozorňuje, že pokuta za správny delikt mala
byť žalovanému uložená rozhodnutím zo dňa 07.03.2016 č. ZS404/00001/2016 v spojení s rozhodnutím
zo dňa 04.10.2016 č. ZS 404/0001/2006/R. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre bolo toto rozhodnutie
správneho orgánu potvrdené a následne Najvyšší súd SR svojim rozsudkom sp.zn. 7Sžsk/127/2019

kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/133/2017-148 zamietol. Samotné
rozhodnutia úradu pre dohľad o správnom delikte sa v spise nenachádzajú. Čo však neznamená, že si
ich súd prvej inštancie nemal zaobstarať, keďže ide o rozhodnutia, ktorými je podľa § 193 CSP viazaný.
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov, podľa ktorej v súvislosti so zadaním a vypracovaním
odborného posudku došlo k porušeniu zákonných pravidiel sprístupňovania zdravotnej dokumentácie a

práva na ochranu osobných údajov nebohej, a preto šlo o nezákonný dôkaz. Poukazuje, že zdravotná
dokumentácia a údaje o zdravotnom stave dotknutej osoby boli súčasťou súdneho spisu (protokol úradu
pre dohľad, znalecký posudok, prepúšťacia správa zo dňa 23.08.2014). Týmto spôsobom sa údaje
zo zdravotnej dokumentácie stali známe aj protistrane, ktorej konateľom v tom čase bol aj B.. A..
Pokiaľ žalovaný, prostredníctvom konateľa, poskytol skutočnosti známe zo spisu tretej osobe na účelom

vypracovania odborného posudku, ktorý použil ako prostriedok procesnej obrany, nemožno tento postup
považovať na nezákonný. Najmä vzhľadom na právo a povinnosť strany sporu tvrdiť a produkovať
dôkazy svojich tvrdení. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov, podľa ktorej súd prvej
inštancie neprihliadol na dôkazy o sms komunikácii zástupcov strán sporu o mimosúdnych rokovaniach.
Komunikáciu strán sporu, či zástupcov strán sporu, o možnosti ukončenia sporu mimosúdne, alebo

zmierom, nie je možné považovať za prostriedok procesného útoku, či procesnej obrany, alebo dokonca
za uznanie uplatneného nároku. Navyše bolo zistené, že zástupca žalovaného (JUDr. Kanás) nemal
oprávnenie konať za žalovaného.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.

b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd
prvej inštancie v prvom rade opätovne rozhodne o návrhu žalobcov na zmenu žaloby zo dňa 16.01.2019,
pričom rozhodnutie riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP zdôvodní. Ďalej, vzhľadom na
rozporné závery vyplývajúce z doterajšieho dokazovania, vyzve strany sporu na predloženie návrhov na
doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení a vec opätovne prejedná, pričom bude viazaný

právnymi názormi odvolacieho súdu uvedenými v bodoch 16., 17., 18. a 19. tohto uznesenia. Súd prvej
inštancie vo veci opätovne rozhodne (§ 212 ods. 2 CSP), pričom pokiaľ sa nevyhovie návrhu žalobcov
na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, vysporiada sa s ním v dôvodoch rozhodnutia. V konečnom
rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).