Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. marec 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Cb/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121532173
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:6121532173.4

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v spore žalobcu: ENVItech, s.r.o., IČO: 31 413 498, so sídlom Janka Kráľa 16,
911 01 Trenčín, zast. JUDr. Katarína Jančárová, advokátka, Legionárska 618, 911 01 Trenčín, proti
žalovanému ENERGYCO, s.r.o., IČO: 36 194 824, so sídlom M. R. Štefánia 13, 048 01 Rožňava, zast.
advokátska kancelária IURISTICO, s.r.o. , IČO: 36 588 041, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice,
o zaplatenie 132.498,16 eur s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech
žalobcu - spoločnosti ENVItech, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 16, 911 01 Trenčín, IČO: 31 413 498 k
nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve (podiel X/X) žalovaného - spoločnosti ENERGYCO,
s.r.o., s sídlom M.R. Štefánika 13, 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO: 36 194 824 nasledovne:
- pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2,
zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č.

XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec
F. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - stavba - sklad súp.
č. XXX, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F., postavená na parcele registra „C“
parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres

F. A. - stavba - sklad súp. č. XXX, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., S. F. - Š., okres F., postavená na
parcele registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž.,
obec F. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX
m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“
parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec
Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXXX

m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“
parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec
Y. A., S. F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2,
zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., S. F. - S.; a to za účelom zabezpečenia pohľadávok
z titulu objednávky č O-20060933 (podacie číslo tejto objednávky MK/946) zo dňa 19.6.2020, uplatnenej
v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 4Cb/2/2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným vo veci samej zo dňa 24.01. 2022 žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu 132.498,16 eur s príslušenstvom.

2. Návrhom na nariadenie zabezpečovacie opatrenia podaným dňa 28.02. 2022 žalobca žiada, aby súd
nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu - spoločnosti
ENVItech, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 16, 911 01 Trenčín, IČO: 31 413 498 k nehnuteľnostiam, ktoré

sú vo výlučnom vlastníctve (podiel X/X) žalovaného - spoločnosti ENERGYCO, s.r.o., s sídlom M.R.
Štefánika 13, 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO: 36 194 824 nasledovne: - pozemok - parcelaregistra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXX
pre kat. úz. Ž., obec F.A. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F.A. A.

- pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXXX m2,
zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - stavba - sklad súp. č. XXX, zapísaná
na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F., postavená na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec F. - Š., okres F. A. - stavba
- sklad súp. č. XXX, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., S. F. - Š., okres F., postavená na parcele

registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. Ž., obec
F. - Š., okres F. A. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX
m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“
parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec
Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXXX
m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., okres F. - S. - pozemok - parcela registra „C“

parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec
Y. A., S. F. - S. - pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXXX m2,
zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., obec Y. A., S. F. - S.; a to za účelom zabezpečenia pohľadávok
z titulu objednávky č O-20060933 (podacie číslo tejto objednávky MK/946) zo dňa 19.6.2020, uplatnenej
v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 4Cb/2/2022.

3. V dôvodoch tohto návrhu uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 132.498,16
eur s prísl. titulom neuhradených faktúr za riadne dodaný tovar v zmysle objednávok. Konanie je
vedené na tunajšom súde k danej spisovej značke. V zmysle § 343 CSP „Zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Predpokladmi
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú nasledovné skutočnosti: a. zabezpečovacie opatrenia
možno zriadiť len na návrh; b. musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci,
práva a iné majetkové hodnoty; c. záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia
bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; a d. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

Splnenie vyššie uvedených predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukazuje
žalobca nasledovne: a) Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh - splnenie tohto
predpokladu, ktorý vyplýva z § 344 v spojení s § 324 CSP, je preukázané samotným podaním tohto
návrhu, ktorý spĺňa náležitosti uvedené v § 326 CSP. b) Musí ísť o spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty - splnenie tejto požiadavky je preukázané

samotným znením tohto návrhu, nakoľko žalobca žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spočívajúceho v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. V zmysle § 151d zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) môže byť zálohom „vec, právo, iná majetková hodnota, byt
a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak...“. Nehnuteľnosti tak, ako sú
popísané vyššie, sú teda spôsobilé byť predmetom záložného práva, a teda aj spôsobilým predmetom

zabezpečovacieho opatrenia. c) Záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia
bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku - splnenie tohto predpokladu vyplýva zo samotného predmetu
tohto konania, ktoré sa týka zaplatenia 132.498,16 eur s príslušenstvom. Zabezpečovacím opatrením
tak bude zabezpečená výlučne peňažná pohľadávka. Z dôvodu, aby došlo k čo možno najmenšiemu
zásahu do práv žalovaného, navrhuje žalobca zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného

len na zabezpečenie istiny uplatnenej v tomto konaní, a teda sumy 132.498,16 eur. Žalobca nenavrhuje
zriadenie záložného práva aj pre zabezpečenie príslušenstva uplatňovaného v tomto konaní. Nie je
v záujme žalobcu akýmkoľvek spôsobom zasahovať do práv žalovaného nad mieru nevyhnutnú na
zabezpečenie pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje
aj na § 151m ods. 10 OZ v zmysle ktorého „Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú

pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z
predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.“ d) Existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie -
splnenie tohto predpokladu preukazuje žalobca poukázaním na skutočnosti poukazované v odôvodnení
Uznesenia Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Cb/1/2020 zo dňa 19.10.2021, kde žalobca v danom

konaní argumentoval, okrem iného, aj výpoveďou konateľa žalovaného, a ktorý vo svojej výpovedi na
pojednávaní uskutočnenom dňa 07.09.2021 uviedol, že ako spoločnosť majú „neuhradené záväzky aj
voči iným spoločnostiam, nielen voči Provyku. Možno zložitejšie obdobie sme mali vzhľadom k tejto
dobe....“. Zlú finančnú situáciu žalobca preukazuje aj prehľadom žalovaného v rámci EPI monitoringu,z ktorého vyplýva, že žalovaný má v súčasnosti podlžnosti aj voči iným subjektom a dokonca bol na
neho podaný návrh na konkurz, i keď konanie bolo medzičasom zastavené. Z uvedeného vyplýva
zlá finančná situácia žalovaného a viacero veriteľov žalovaného, čo jasne osvedčuje obavy žalobcu z

budúceho zmarenia exekúcie jeho pohľadávky. Je nutné poukázať na fakt, že veľká väčšina akýchkoľvek
pohľadávok žalovaného voči svojim obchodným partnerom a jeho hnuteľný majetok sú predmetom
záložného práva v prospech financujúcich bánk, čo vyplýva z verejne dostupného Notárskeho
centrálneho registra záložných práv (NCRzp) a je v rámci finančného stavu žalovaného predkladané aj
ako dôkaz. V spojení s ustanovením § 61q ods. 2 zákona č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého „exekúciu na záloh možno viesť
iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí“, je dôvodné sa
obávať, že výkon exekúcie za účelom uspokojenie pohľadávky žalobcu formou prikázania pohľadávky
v zmysle § 93 ods. 1 Exekučného poriadku alebo predajom hnuteľného majetku v zmysle § 114 a nasl.
Exekučného poriadku žalovaného bude zmarený. Žalobca poukazuje aj na fakt, že k väčšine pozemkov
už je aktuálne zriadené záložné právo, čo vyplýva z časti C predložených listov vlastníctva, a teda je

dôvodné sa obávať, že výkon exekúcie formou predaja nehnuteľnosti v zmysle § 134 a nasl. Exekučného
poriadku bude sťažený. Žalobca poukazuje aj na názor odbornej verejnosti, v zmysle ktorého nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania bude namieste napríklad v prípade, ak v súdnom
konaní bola v prospech veriteľa judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími
záložnými právami a zároveň má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní. V súlade

s§61qods.2Exekučnéhoporiadku„exekúciunazálohmožnoviesťibavtedy,akoprávnenýmjezáložný
veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí“. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek
existencii skoršieho záložného práva.“ Aj keď sa predmetné konštatovanie týka časového úseku po

skončení konania, má za to, že nakoľko je k väčšine majetku žalovaného zriadené záložné právo v
prospech tretích osôb, môže byť exekúcia s poukazom na § 61q ods. 2 Exekučného poriadku sťažená.
Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 4. 2019, sp. zn. 8Co/62/2019 „Súd
poukázal na to, že samotný dlh žalovaného nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, avšak v spojení s konaním žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho

majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo v spojení s iným konaním, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery, uvedené dostatočne osvedčuje naliehavú potrebu
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že by exekúcia mohla byť zmarená alebo ohrozená.
V danom prípade je podľa názoru súdu táto požiadavka splnená, nakoľko mal preukázané správanie
sa žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu rozsahu jeho majetku prevodom, či k znižovaniu reálnej

hodnoty jeho majetku tým, že sa k tomuto majetku zriaďujú záložné práva v prospech tretích osôb,
čím je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia
budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu.“. Predkladaným dôkazom o
finančnom stave žalovaného je preukázané, že od podania návrhu na upomínacie konanie dochádza k
znižovaniu reálnej hodnoty majetku žalovaného a obavy z budúceho zmarenia exekúcie sú osvedčené.

Zároveň žalobca poukazuje aj na skutočnosť, z predkladaných listov vlastníctva okrem iného vyplýva,
že voči žalovanému je vedený minimálne jeden ďalší súdny spor a nakoľko zabezpečovacie opatrenie
bolo k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené po začatí tohto konania, má táto skutočnosť za následok
znižovanie hodnoty majetku žalovaného po začatí tohto konania a ohrozenie exekúcie pohľadávky
žalobcu. Žalovaný vykazuje výraznú úverovú zadlženosť, ktorá vyplýva z verejne dostupných zdrojov.

Existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie je podporená aj faktom, že žalovaný sídli v rodinnom
dome , ktorý je vo vlastníctve konateľa žalovaného. Žalobca poukazuje aj na podaný odpor žalovaného
voči platobnému rozkazu, ktorý je obsahom súdneho spisu a z ktorého vyplýva možné úmyselné
spomalenie celého súdneho konania formou procesných obštrukcií žalovaného, nakoľko jeho obsah
podľa názoru žalobcu vypovedá len o tom, že sa žalovaný pokúsil oddialiť vymáhateľnosť nespornej

pohľadávky, na čo by súd mal prihliadať, aby nedošlo k odopretiu spravodlivosti, nakoľko „Neskorá
spravodlivosť je odopretá spravodlivosť.“ (Denegatioiustitiae). V zmysle § 67a ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) je spoločnosť „v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí.
Za spoločnosť v kríze sa považuje aj spoločnosť v čase od jej zrušenia do vstupu do likvidácie“. V
zmysle § 67a ods. 2 ObZ „Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej

ako 8 ku 100“. Na základe účtovnej závierky žalovaného zostavenej k 31.12.2020 možno konštatovať
nasledovné: a. vlastné imanie žalovaného predstavuje sumu 2.410.195 eur, čo vyplýva z riadku 80
účtovnej závierky; b. záväzky žalovaného predstavujú sumu 37.442.114 eur, čo vyplýva z riadku 101
účtovnej závierky. Z údajov uvedených v účtovnej závierke tak vyplýva, že pomer vlastného imaniaa záväzkov žalovaného je menší ako 8 ku 100, a žalovaný je tak v kríze. Táto skutočnosť jasne
dokazuje nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného a je dôvodom na vznik obavy žalobcu, že exekúcia
jeho judikovanej pohľadávky môže byť zmarená. Zo strany žalobcu boli predložené listinné dôkazy

preukazujúce vykonanie a odovzdanie prác, resp. dodanie tovaru v súlade s objednávkou. Dodanie
tovaru/vykonanie prác nebolo žalovaným ani raz rozporované. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na
priebeh konania možno osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu uplatňovaného v tomto konaní.
Skutočnosť, že existuje dôvodná obava, že exekúcia nároku žalobcu v budúcnosti môže byť ohrozená,
vyplýva zo skutočností uvedených vyššie, ktorými sú zlá finančná situácia žalovaného, založenie

pohľadávok/hnuteľných vecí/ nehnuteľností žalovaného v prospech tretích osôb a vysoká úverová
zadlženosť žalovaného. Veľmi dôležité je poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný je aktuálne v kríze,
čo len potvrdzuje jeho zlú finančnú situáciu. Zároveň žalobca zdôrazňuje, že na niektoré nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného už bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, napríklad aj tunajším súdom
v konaní sp. zn. 4Cb/1/2020

4. Podľa § 343 CSP

(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím.

5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. Podľa § 326 CSP

(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 CSP

(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia
návrhu.

(3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

8. Podľa § 329 CSP

(1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o
zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

(3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde
k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

9. Podľa § 331 CSP

(1) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo
zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd
ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné
opatrenie nariadené.

(2) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

(3) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného
registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný

register vedie.

10. Podľa § 332 CSP

(1) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)Neodkladnéopatreniepodľa§325ods.2písm.e)jevykonateľnéjehovyhlásením;aksanevyhlasuje,
je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

11. Podľa § 336 CSP

(1)
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä
vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami.

(2)
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
(3)
Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
(4)

Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí
ustanovenie § 335 primerane.

12. Súd rozhodol o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach uvedených vo výroku tohto uznesenia
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa z dôvodu, že je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Zabezpečovacie opatrenie (od 1.7.2016 ide o nový inštitút v civilnom procesnom práve) je opatrením
súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom
by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície
veriteľa (resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície), a to zriadením záložného práva na špecifikovaný

majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už
bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej
pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho

záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva
nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov z titulu záložného práva a v
týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon
záložného práva sa primerane použije § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.14. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem podania návrhu
na jeho nariadenie a/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné

majetkové hodnoty, b/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku, c/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

15. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude

ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré
jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

16. Pretože pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu
súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe

listín predložených žalobcom zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca preto opísaním rozhodujúcich
skutočnostímusíosvedčiťrozhodujúceskutočnosti,zktorýchvyvodzujeopodstatnenosťaneodkladnosť
návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je totiž rýchle riešenie

tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Unesenie dôkazného bremena z tohto hľadiska
predpokladá, aby žalobca označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti zabezpečovacieho opatrenia.

17. Ochranapriznanázabezpečovacímopatrenímmôžebyťprávneúčinnáaefektívna,lenvprípade,ak

budenariadenávčas.Akbymalžalobcačakaťnaokamih,kedybudezjavné,žežalovanýsazačalsvojím
úmyselným konaním zbavovať majetku a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného
majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. V prípadoch nakladania s vlastníckym
právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by žalovaný ako povinný
už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny rýchly a efektívny

prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva zápisom v katastri
nehnuteľností. Práve preto len samotné robenie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku
povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia
nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

18. Dôvodom a účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia zriadením záložného práva na veciach patriacich dlžníkovi; nevyžaduje sa, aby pohľadávka
navrhovateľa bola judikovaná, čomu svedčí ustanovenie § 343 ods. 3 C.s.p., z ktorého vyplýva, že
k samotnému výkonu záložného práva môže veriteľ pristúpiť až potom, ako bude (bola) pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Obava z ohrozenia budúcej exekúcie je daná najmä vtedy,
ak dlžník realizuje úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu prípadnej budúcej exekúcie; postačuje
však aj dôvodná obava z vykonania takýchto úkonov. Súd, skúmajúc hrozbu zmarenia exekúcie, ju
vyhodnocuje s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

19. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Ustanovenie § 343 CSP ani nijaký iný právny
predpis nenasvedčuje tomu, že by táto "obava" musela spočívať výhradne v úmysle žalovaného
zbavovať sa svojho majetku na úkor žalobcu. Z pohľadu jazykového výkladu "obavu z ohrozenia
exekúcie" môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti
schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému. Inak povedané, je

sícepravdou,žepreukázanieúmyselnéhozbavovaniasamajetkubezakýchkoľvekpochybnostízakladá
dôvodnú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená, exekúcia však bezpochyby môže
byť ohrozená aj z iných dôvodov. CSP v žiadnom ustanovení nevyžaduje preukázanie úmyslu zbavovať
sa majetku ako podmienku na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

20. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer.21. Súd zistil, že na tunajšom súde je vedených proti žalovanému 17 konaní, spolu o zaplatenie
2.180.567,62 eur a 9.045.967,30 CZK.

22. Ďalej súd zistil, že dňa 25.02. 2022, uverejnením v Obchodnom vestníku, bolo voči žalovanému
začaté konkurzné konanie (uznesenie OS Košice I., sp.zn. 26K/2/2022).

23. Súd má zato, že boli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko

žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku. Žalobca osvedčil aj reálnu existenciu ohrozenia
exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v prípade úspechu v konaní o veci samej. Podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4. 8. 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020 je "cieľom
zabezpečovacieho opatrenia eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho
civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana
porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na

zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní
vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky
formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak

na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom." Žalovaný
je v Notárskom centrálnom registri záložných práv (NCRzp) aktuálne registrovaný ako záložca v 60
prípadoch, okrem pohľadávky žalobcu má minimálne pohľadávku voči Sociálnej poisťovni vo výške
123.027,26 eur. Tieto skutočnosti s poukazom na § 61q ods. 2 Exekučného poriadku priamo dokazujú,
že existuje dôvodná obava zo zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, nakoľko

majetok žalovaného je v drvivej väčšine založený v prospech tretích osôb. Na niektoré nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného boli dokonca nariadené zabezpečovacie opatrenia rozhodnutím súdu a to
Okresného súdu Košice II. a Okresného súdu Rožňava. Žalobca všetky svoje vyššie uvedené tvrdenia
podložil relevantnými dôkazmi, resp. tieto tvrdenia vyplývajú z verejne dostupných zdrojov. Zásah do
práv žalovaného bude samotným nariadením zabezpečovacieho opatrenia minimálny až žiadny, no na

druhej strane bude týmto inštitútom primerane zabezpečená exekúcia judikovanej pohľadávky žalobcu.
V zmysle uvedeného ako aj v súlade s aktuálnou rozhodovacou súdnou praxou má súd za to, že žalobca
dostatočne osvedčil dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

24. O trovách tohto konania súd rozhodne v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.