Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. marec 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Asan/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200756
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8018200756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci žalobkyne (v konaní
sťažovateľky) : M.. I. C., G. Ľ. Č.. XXX, zastúpenej : KVASŇOVSKÝ&PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o.,
Dunajská 2317/32, Bratislava, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k.
1S/31/2018-60 zo dňa 3. decembra 2019, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 102315120/2018 zo dňa 22.11.2018, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Rozhodnutím č. 102315120/2018 zo dňa 22.11.2018 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie") žalovaný
na základe odvolania žalobkyne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len
„správca dane") č. 101097358/2018 zo dňa 5.6.2018, ktorým správca dane postupom podľa § 155 ods. 1
písm. f/ bod 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") v znení účinnom do 31.12.2015,
nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku, uložil žalobkyni pokutu vo výške 2.250,00 eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku - uvedenie dane z pridanej hodnoty v
daňovompriznanízazdaňovacieobdobiedecember2012nižšejakodaň,ktorúmalavdaňovompriznaní
uviesť.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o pokute

bolo právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104359623/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým
správca dane určil žalobkyni rozdiel dane v sume 22.500,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„daň" alebo „DPH") za zdaňovacie obdobie december 2012, teda jej nepriznal nadmerný odpočet v sume
32,28 eur a určil daň v sume 22.467,72 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017.
Skutočnosť, že žalobkyňa podala proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane žalobu na Krajský súd v
Prešove a prebieha o nej súdne konanie, nemôže mať podľa žalovaného za následok, že správca dane
nemá povinnosť uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom

do 31.12.2015 za spáchaný správny delikt.

3. Žalovaný poukázal na to, že výšku pokuty vypočítal správca dane v súlade s § 155 ods. 1 písm.
f/ bod 1, ods. 4, 6 Daňového poriadku. Poznamenal tiež, že ak by výsledkom súdneho konania bolonové právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa rozdiel v sume dane upravil, potom sa podľa § 155 ods. 12
Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 upraví alebo zruší z úradnej moci aj uložená pokuta.

II. Konanie na správnom súde

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Prešove

(ďalej len „správny súd" alebo „krajský súd") a navrhla rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

5. V správnej žalobe namietala, že rozhodnutia o pokute vychádzali z neprávoplatného základného
rozhodnutia, sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň vychádzajú z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, ktorý je naviac v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu,

ďalej že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,
pričom v konaní, ktoré mu predchádzalo, malo dôjsť k podstatnému porušeniu zákona majúcemu za
následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

6. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zaujal stanovisko k jednotlivým

žalobným bodom.

7. Správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 3.12.2019 rozsudok, ktorým
žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

8. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/30/2018 prejednal totožnú
vec, týkajúcu sa tej istej žalobkyne a totožného predmetu konania, v ktorej bola uložená pokuta za
nesprávne uvedenie danej z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2012,
pričom sa vychádzalo z rovnakej daňovej kontroly. V zmysle § 140 S.s.p. poukázal na odôvodnenie
rozsudku v uvedenej veci zo dňa 3.12.2020 a s ohľadom na totožné žalobné body sa s ním v plnom

rozsahu stotožnil. Uviedol, že rozdiel spočíva len v inom zdaňovacom období (december 2012), v inej
výške uloženej pokuty a za inú skutkovú podstatu správneho deliktu (v tomto prípade za uplatnenie
nadmernéhoodpočtuDPHvovýške,ktorájeväčšiaakonárok,ktorýsomalaprávouplatniťpodľazákona
o DPH).

III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

9. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka") kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.")anavrhlarozsudokzrušiťavecvrátiťkrajskémusúdunaďalšiekonaniealebozrušiťrozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Z námietok, ktoré
sťažovateľka uviedla v kasačnej sťažnosti, sa rozsudku správneho súdu týkajú nasledovné :

a/ správny súd sa napriek radu vytýkaných procesných pochybení zameral primárne na predložené
dôkazy svedčiace v neprospech sťažovateľky;
b/ správca dane, žalovaný a rovnako ani správny súd si nezaobstarali dostatočné skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie pokuty, v rozhodnutiach absentujú dátumy nadobudnutia
právoplatnosti a vykonateľnosti jednotlivých rozhodnutí, predovšetkým rozhodnutí o vyrubení rozdielu

dane;
c/ správca dane, žalovaný a rovnako ani správny súd absolútne nezvážili možnosť, že vo vzťahu
k rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane mohli byť podané správne žaloby a na to nadväzujúce
kasačné sťažnosti, ktoré by absolútne vylúčili právoplatnosť a predovšetkým vykonateľnosť jednotlivých
rozhodnutí;

d/ absentuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane a preto malo byť konanie
o uložení pokuty prerušené až do právoplatného skončenia konania o určení rozdielu dane;
e/ správny súd sa nevysporiadal s otázkou nedostatočného zistenia a zdôvodnenia skutkového a
právneho stavu;f/ žalovaný a neskôr počas súdneho konania aj správny súd úmyselne prehliadali námietky žalobkyne,
poukazujúce na skutočnosti svedčiace v jej prospech a nevenovali im pozornosť v odôvodneniach
rozhodnutí;

g/ správny súd bez vyhodnotenia správnosti a úplnosti skutkových zistení jednoducho konštatoval
správnosť postupu predchádzajúceho súdnemu konaniu, čím došlo z jeho strany k závažnému
procesnému pochybeniu a teda k vydaniu rozhodnutia v rozpore so zákonom;
h/ správny súd nedal absolútne žiadnu odpoveď na namietanú absenciu zákonom požadovanej miery
správnejúvahyprirozhodovaníovýškeuloženejsankcie,sozreteľomnazávažnosť,spôsob,častrvania

a možné následky porušenia právnej povinnosti.
ch/ uložená sankcia neplní svoju prevenčnú funkciu, pretože správca dane mal približne šesť rokov
preukázateľnúvedomosťoexistenciirozhodujúcichskutočností,nopristúpilkurčeniuavyrubeniupokuty
dlho po tom, ako sťažovateľka splnila svoju daňovú povinnosť a navyše za situácie, kedy si sťažovateľka
príkladne plní povinnosti voči správcovi dane a ostatným orgánom štátnej správy.

10. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Závery kasačného súdu

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach

sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.)
a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo
veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

12. Po oboznámení sa s obsahom rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. 1S/30/2018 zo dňa
3.12.2020, na ktorý konajúci senát v zmysle § 140 S.s.p. poukázal, kasačný súd zistil, že v uvedenom
konaní rozhodnutím č. 102314902/2018 zo dňa 22.11.2018 žalovaný na základe odvolania sťažovateľky
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101096224/2018 zo dňa 5.6.2018, ktorým

správca dane postupom podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 Daňového poriadku v znení účinnom do
31.12.2015, nadväznostina§165eods.2Daňovéhoporiadku,uložilžalobkynipokutuvovýške7.574,80
eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku - uvedenie dane z pridanej hodnoty
v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2012 nižšej ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní
uviesť. Vychádzal pritom z právoplatného rozhodnutia č. 104359704/2016 zo dňa 24.11.2016 o určení

rozdielu dane sťažovateľke v sume 75.748,08 eur za zdaňovacie obdobie marec 2012, ktoré prevzala
sťažovateľka osobne dňa 15.11.2017. Správny súd uviedol, že prípadné prebiehajúce súdne konania nie
sú pri existencii právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane prekážkou pre ďalší postup správcu
dane,ktorýmábyťzavŕšenývydanímrozhodnutiaouloženípokutyzasprávnydelikt.Zaneopodstatnenú
považoval námietku predčasnosti rozhodnutia a uviedol, že v prípade upravenia sumy rozdielu dane je

možné v zmysle § 155 ods. 12 Daňového poriadku upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci,
čo dostatočne zabezpečí ochranu práv daňového subjektu pred rozhodnutiami ukladajúcimi sankciu,
ktoré v dôsledku zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane strácajú svoj materiálny podklad.

13. Ako nedôvodný vyhodnotil správny súd žalobný bod vytýkajúci absenciu predpísaných náležitostí

rozhodnutia o uložení pokuty, pričom poukázal na jeho výrok vymedzujúci protiprávne konanie
žalobkyne, právnu kvalifikáciu tohto konania i údaj o výške uloženej pokuty, ako aj na jeho odôvodnenie,
v ktorom správca dane vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o spáchaní správneho deliktu a
popísal spôsob zistenia výšky pokuty. Absencia úvah ohľadom výšky uloženej pokuty ešte aj z iných
pohľadovakostriktnezákonných,ktoréaplikovalsprávcadanevdanejsituácii,keďvýškapokutyvyplýva

až z matematicky presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať dopad na zákonnosť
rozhodnutia.

14.Správnysúdmimožalobnýchbodovvyhodnotilpostuparozhodnutiasprávnychorgánovajzpohľadu
existencie vád v zmysle § 195 písm. a/ až e/ S.s.p., poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.

zn. 3Asan/12/2019, 3Asan/13/2019 a 3Asan/14/2019 zo 7.8.2019 v obdobných veciach a záverom
konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.15. Senát kasačného súdu poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci
sťažovateľky rozsudkom sp. zn. 8S/32/2020 zo dňa 8.12.2020 zamietol jej kasačnú sťažnosť proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/110/ 2018 zo 17.10.2019 o zamietnutí správnej žaloby

sťažovateľkyprotirozhodnutiužalovanéhoč.102315013/2018z22.11.2018oodvolaníprotirozhodnutiu
správcu dane zo dňa 4.6.2018 vo veci uloženia pokuty vo výške 1.736,00 eur za správny delikt podľa
§ 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku spočívajúci v uvedení dane z pridanej hodnoty v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2013 nižšej ako daň, ktorú mala sťažovateľka v daňovom priznaní
uviesť. Skutkové okolnosti sú obdobné ako v tejto súdenej veci, ktorá sa týka DPH za zdaňovacie

obdobie december 2012, právne posúdenie správneho súdu i kasačná sťažnosť sú prakticky identické,
pričom podstata veci spočívala v tom, že sťažovateľke bola na základe právoplatného rozhodnutia o
daňovej povinnosti na DPH uložená pokuta podľa tých istých ustanovení a s rovnakým odôvodnením
ako v prejednávanej veci. Senát 8S v odôvodnení svojho rozsudku uviedol nasledovné:
16. 14. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho
súdu, tento považuje za vecne správny a vyčerpávajúco odôvodnený. Vzhľadom na to, že predmetom

kasačného konania je výlučne právne posúdenie, ktoré bolo predmetom konania pred správnym
súdom, kasačný súd dôvody už uvedené v napadnutom rozsudku správneho súdu neopakuje, a len na
zdôraznenie jeho správnosti stručne uvádza, že v danom prípade ide o rozhodovanie o správnom delikte
založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Správny orgán vychádza z právoplatného rozhodnutia
o vyrubení rozdielu dane, ktorým je viazaný. Subjektívne okolnosti na strane daňového subjektu, ktoré

viedli k priznaniu dane, ktorá je nižšia ako daň, ktorá mala byť v daňovom priznaní uvedená, nie sú
predmetomkonaniaosprávnomdeliktepodľa§154ods.1písm.e)daňovéhoporiadku,anarozhodnutie
o vine a treste (sankcii) zaň nemajú žiaden vplyv. Liberácia daňového subjektu nie je prípustná.

17. 15. Správca dane vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 104359689/2016

z 24. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2017 a týmto bol viazaný.
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016 žalovaný vo
svojom rozhodnutí skonštatoval. Správny súdny prieskum nemá odkladný účinok (§ 184 S.s.p.), pričom
priznanie odkladného účinku podľa § 185 S.s.p. nebolo sťažovateľkou preukázané ani len tvrdené a
tiež nevyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného. Oboznámenie sa s obsahom uvedeného

rozhodnutia, vrátane vyznačenej doložky právoplatnosti, ktoré tvorí súčasť administratívneho spisu
žalovaného, zakladalo zistenie skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia o
správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.

18. 16. Pokiaľ sťažovateľka opakovane namieta porušenie ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku, podľa

ktoréhosprávcadanepriurčovanívýškypokutyprihliadanazávažnosť,trvanieanásledkyprotiprávneho
stavu, dané ustanovenie sa na danú vec neaplikuje, nakoľko ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 4
daňového poriadku predstavujú vo vzťahu k ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku špeciálne ustanovenie,
ktoré má aplikačnú prednosť a ktoré už z povahy veci vylučuje všeobecnú aplikáciu ust. § 155 ods. 3
daňového poriadku.

19. 17. Rovnako námietka absencie prevenčného charakteru sankcie uloženej v júni 2018 vo vzťahu
k delikvencii, ku ktorej došlo v máji 2013, je v kontexte ust. § 155 ods. 11 písm. b) daňového poriadku
nedôvodná, keď rozhodovanie správcu dane o správnom delikte podľa 154 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku sa viaže na rozhodnutie o vyrubení dane (§ 68 ods. 4 daňového poriadku), ktoré v danom

prípade nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2017. Sankcia bola uložená takmer bezprostredne po
tom, čo bola na danom rozhodnutí vyznačená doložka právoplatnosti (28. marca 2017). Prevenčný
charakter sankcie v danom prípade spočíva v tom, že núti platiteľa dane už v čase podávania
daňového priznania očakávať dôsledky nesprávne priznanej dane. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že
sankcionovanie je oprávnením orgánu verejnej moci, nie jeho povinnosťou, kasačný súd uvádza, že v

prípade správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku zákon ukladá správcovi dane
povinnosť uložiť pokutu (§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 4 daňového poriadku).

20. 18. Spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku sťažovateľkou
bolo nepochybne preukázané, pričom pokuta bola uložená zákonom predpokladaným a pevne

určeným spôsobom. Rovnako nebol dôvod na prerušenie konania, keď prípadnú zmenu rozhodnutia
č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016 na základe správneho súdneho prieskumu možno zohľadniť
zákonom predpokladaným spôsobom postupom podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku.21. Senát kasačného súdu v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. poukazuje na citovanú časť odôvodnenia
rozsudku tohto súdu vo veci sp. zn. 8S/32/2020 zo dňa 8.12.2020, s ktorým sa stotožňuje.

22. K sťažnostným bodom kasačnej sťažnosti uvedeným v bode 9 tohto rozsudku pod písm. a/, b, e/,
f/, g/, na ktoré citované odôvodnenie výslovne nereaguje, senát považuje za potrebné uviesť, že tieto
sú nespôsobilé na prejednanie, pretože nie sú konkretizované aspoň do tej miery, aby bolo možné
pochopiť ich súvis s rozsudkom, proti ktorému kasačná sťažnosť smeruje. K zvyšným sťažnostným
bodom kasačnej sťažnosti (pod písm. c/, d/, h/, ch/), ktoré sa prekrývajú so žalobnými bodmi, dostala

sťažovateľka zrozumiteľnú odpoveď už v rozsudku správneho súdu, s ktorým sa kasačný súd v podstate
stotožňuje, pričom v tejto časti odkazuje na citované odôvodnenie rozsudku senátu 8S.

23. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za
opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

24.Otrováchkasačnéhokonaniarozhodolkasačnýsúdpodľa§467ods.1vspojenís§167ods.1S.s.p.
(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľky v kasačnom konaní jej nepriznal právo na náhradu
trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.