Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010264
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120010264.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému I. X., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale
bytom obec S., okres V., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre obzvlášť závažný
trestný čin zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na 138 písm.
j) Tr. zákona z časti dokonaného a z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona a iné, na

neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 24. júna 2021 prejednal odvolania prokurátora Krajskej
prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného, obžalovaného, oboch rodičov obžalovaného - matky
J. X. a otca B. X. a sestry obžalovaného I. G. v prospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 23. apríla 2021 pod sp. zn. 8Tk/1/2020 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2021 pod sp. zn. 8Tk/1/2020 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Tr. poriadku s a napadnutý

rozsudok okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku s a vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. apríla 2021 pod sp. zn. 8Tk/1/2020 v spojení s

opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. mája 2021 pod sp. zn. 8Tk/1/2020 bol
obžalovaný I. X., nar. XX.XX.XXXX (opätovne) uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase a na neznámom mieste si bez povolenia od nestotožnenej osoby zadovážil

a do momentu jeho zadržania políciou do dňa 22.06.2019 v krabici pri stene v tretej izbe na poschodí
rodinného domu v obci Y. č. XX, okres C. bez povolenia prechovával 1 ks náboja s označením 53BXD,
pričom podľa záverov doplnenia znaleckého posudku KEU PZ č. p. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/8299
sa jedná o streľbyschopný náboj kalibru 7,62x25 Tokarev so stredovým zápalom, pričom z technického
hľadiska ide v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom
znení o strelivo podľa § 2 ods. 1 písm. g), ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného

preukazu, držiteľ' zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz podľa §
12 odsek 1 citovaného zákona, v priebehu roku 2005 si v tom čase na opustenej stanici v obci S.,
okres V. bez povolenia zadovážil samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej
farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom, ktorej legálnym majiteľom
až do roku 1992 bol C. X. a ktorú do momentu zadržania políciou do dňa 22.06.2019 obvinený I. X. u
seba v mieste bydliska v rodinnom dome č. XXX v obci S., okres V. bez povolenia spolu s nezisteným

množstvom streliva do uvedenej zbrane kalibru 7,65 mm Browning prechovával, pričom u uvedenej
zbrane ide vzhľadom na odstránené výrobné číslo v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. ostrelných zbraniach a strelive v platnom znení o zbraň kategórie A, t. j. zbraň zakázanú podľa § 4 odsek
1 písmeno i), ktorú v zmysle § 8 ods. 1 uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať
alebo nosiť a v prípade nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning ide v zmysle ustanovení

zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o strelivo podľa § 2 ods. 1
písm. g), ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie
alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz podľa § 12 odsek 1 citovaného zákona (skutok
pod bodom 1),

a ďalej aj zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu zločinu vraždy podľa § 145 odsek
1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona z časti dokonaného a z časti
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 22.06.2019 v čase asi o 03.30 hod. počas konania hasičskej zábavy na ceste pred budovou
miestneho Kultúrneho domu v obci R., súpisné číslo XX, okres C. nelegálne držanou samonabíjacou

pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia
so zbrúseným výrobným číslom pod vplyvom alkoholu bez predchádzajúceho vzájomného konfliktu
bezdôvodne namieril na N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. č. XXX pričom po tom, ako mu N. K.
povedal: „Prestaň, ja som tvoj kamarát” a ustupoval pred ním, obvinený I. X. jedenkrát vystrelil do oblasti
brucha N. K., ktorý spadol na zem a takto zranený ušiel po chvíli na tanečný parket, kde v dôsledku

strelného poranenia poškodený N. K. utrpel priestrel brucha, kde priestrelom došlo k poraneniu orgánu
dutiny brušnej - dvanástorníka a orgánu nachádzajúceho sa za dutinou brušnou v tzv. retroperitoneu -
pravej obličky, ktoré zranenie bolo sprevádzané nahromadením krvi v dutine brušnej - hemoperitoneu
a v oblasti pravej obličky - v retroperitoneu, došlo k zraneniu dôležitých orgánov ľudského tela a to
dvanástorníkaaobličky,pričomzdôvodumožnýchkrvnýchstrátvoblastiobličkymohlodôjsťkohrozeniu

života poškodeného N. K., kde predmetné zranenie zanechá trvalý funkčný následok - stratu pravej
obličky,

bezprostredne na to zaútočil nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm
Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia na N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

S. H. č. XXX, ktorý sa snažil pomôcť postrelenému N. K. tak, že na neho v krátkom časovom intervale
vystrelil najmenej päťkrát, a to dvakrát do oblasti hrudníka, jedenkrát do oblasti brucha, jedenkrát do
pravého kolena a jedenkrát do členkovej časti pravej nohy, dôsledkom čoho utrpel poškodený N. K.
strelné poranenie ľavej bránice, strelné poranenia pravej dolnej brušnej steny, strelné poranenie hrudnej
srdcovnice, dvojnásobný strelný defekt dolného laloka pravých pľúc, strelný defekt stredného laloka

pravých pľúc, strelný defekt dolného laloka ľavých pľúc, kolaps pľúc, anémiu pľúc, ľahkú antrakózu
pľúc, strelné poranenie VIII. rebra vpravo, štyri strelné defekty pohrudnice hrudníka, strelné defekty
medzirebrových priestorov hrudníka, strelné poranenie žalúdka, sleziny, povlak krvi a žalúdočného
obsahu v dutine brušnej, anémiu obličiek a zmliaždenie okružia tenkého čreva, následkom čoho
poškodený N. K. utrpel traumaticko - hemoragický šok v dôsledku strelných poranení srdcovnice a pľúc

s krvácaním do dutiny hrudnej a navonok, ktorým zraneniam na mieste podľahol,

následne v útoku kontinuálne pokračoval a nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. CZ, Model
83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, jedenkrát vystrelil do
oblasti hlavy I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXX, ktorý v tom čase stál za N. K. a do

incidentu nijako nezasahoval, následkom čoho sa tento predklonil smerom dopredu, kde obžalovaný
ešte jedenkrát vystrelil na poškodeného I. J. do oblasti chrbta, čím poškodenému I. J. spôsobil strelný
defekt kože v pravej čelovej oblasti (vstrel), strelný defekt kože v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel),
splývajúce krvné výrony v mäkkých lebečných pokrývkach, strelné defekty lebky v pravej čelovej oblasti
(vstrel) a v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel), zlomeniny lebky v pravej čelovej a temennej oblasti,

subdurálne a subarachnoidálne krvácanie prevažne vpravo, masívny opuch a pomliaždenie tkaniva
mozgu, strelný kanál v mozgovom tkanive smerujúci z pravého čelového laloku do ľavého záhlavového
laloku, podkožnú krvnú podliatinu v pravej čelovej oblasti, okuliarovité podkožné krvné podliatiny v okolí
oboch očí, strelný defekt v pravej nadlopatkovej oblasti (vstrel) s okolitou podkožnou krvnou podliatinou,
podkožnú krvnú podliatinu v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti, strelný kanál a projektil v svalstve

chrbta v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti (zástrel), kde v dôsledku uvedených zranení došlo
k masívnemu opuchu a pomliaždeniu tkaniva mozgu a mozgovomiechového mostu (smrti mozgu) po
strelnom poranení hlavy a mozgu - priestrele, následkom ktorých zranení poškodený I. J. po prevoze
do nemocnice podľahol,následne urobil tri kroky smerom k tam stojacemu I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. M., O. XX/
XX, ktorý sa všetkému prizeral, pričom obžalovaný I. X. držal v ruke nelegálne držanú samonabíjaciu

pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, ktorú
dvíhal v smere od pásu nahor so slovami: „Chceš to dostať aj ty?”, následkom čoho poškodený I. S.,
vidiac krátko predtým streľbu obžalovaného na poškodených N. K., N. K. a I. J., zo strachu o svoj život
uskočil do kríkov, na čo obžalovaný I. X. okamžite vystrelil jedenkrát z uvedenej pištole, v dôsledku čoho
I. S. neutrpel žiadne zranenie, pričom následne obžalovaný I. X. utekal po betónovej ceste smerom k

predajni X. N., súpisné číslo XX, v obci R., kde počas úteku ešte minimálne jedenkrát vystrelil doposiaľ
nezisteným smerom a následne z miesta činu ušiel (skutok pod bodom 2),

Za tieto trestné činy bol obžalovaný I. X. takto odsúdený:

podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona s použitím § 38 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím k § 36

písmeno n) Trestného zákona, k § 37 písmeno h) Trestného zákona v spojení s § 41 odsek 2 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Tr. zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to:

• 1 ks samonabíjacej pištole zn. CZ, vzor 83, cal. 7,65 mm Browning (skúmaním zviditeľnené výrobné
číslo XXXXXX) so zásobníkom, puzdrom a 3 ks nábojníc spolu s 3 ks striel, ktoré pred skúma ním tvorili

3 ks funkčných nábojov cal. 7,65 mm Browning, ktoré boli spolu so zbraňou zaistené dňa 23.6.2019
vydaním veci podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku, osobou I. X., nar. XX.X.XXXX,
• pričom zbraň so zásobníkom a puzdrom sa nachádzajú v úschove na evidencii zbraní, oddelení
dokladov, odboru poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, Inovecká 5, 911 42 Trenčín.
• 8 ks nábojníc cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopy č. 2,4,5,6,9,10,11,12

v rámci výkonu obhliadky miesta činu v obci R.,
• 2 ks striel cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopa č. 1 a 3 v rámci výkonu obhliadky
miesta činu v obci R.,
• 2 ks striel cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopa č. 130 a 140 vykonaním
detailnej obhliadky tela pri pitve poškodeného nebo N. K., nar. XX.X.XXXX,

• 1 ks strely cal. 7,65 mm Brownig, zaistená ako stopa č. 1, pri obhliadke tela pri pitve poškodeného
nebo I. J., nar. X.X.XXXX,
• 3 ks nábojníc cal. 7,65 mm Browning zo skúšobnej streľby z pištole zn. CZ, vzor 83, cal. 7,65 mm
Browning (skúmaním zviditeľnené výrobné číslo XXXXXX)
• 1 ks nábojnice cal. 7,65 mm Browning + 5 ks nábojníc cal. 7,62x54R, zaistených dňa 1.7.2019 ako

stopa č. 1 v rámci výkonu domovej prehliadky u I. X., nar. XX.X.XXXX v rodinnom dome S. č. XXX.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Tr. zákona okresný súd uložil obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona s použitím § 78 odsek 1 Tr. zákona bol obžalovanému uložený ochranný
dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa § 77 odsek 2 Tr. zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b) Tr. zákona bolo obžalovanému
uložené obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových

látok počas plynutia ochranného dohľadu.

V adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol nasledovne:

Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému N. K.,

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S. H. XXX, škodu vo výške 6.381,90 Eur (bolestné), poškodenej
spoločnosti S. zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom H., J. 25, V.: XX XXX XXX škodu vo výške 11.059,78
Eur, všetko do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.Podľa § 288 odsek 2 Tr. poriadku okresný súd poškodeného N. K., nar. XX.XX.XXXX v V.,
trvale bytom S. H. XXX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku bol poškodený D. K., nar. XX.XX.XXXX v V.,
trvale bytom S. H. XXX a poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S. H. XXX, s uplatnenými
nárokmi na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor krajskej prokuratúry v

neprospech obžalovaného, a to proti výrokom o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému a
určenom spôsobe jeho výkonu a takéto odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku podal vo svoj prospech
aj obžalovaný.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor doslovne uviedol nasledovne:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem v časti týkajúceho sa výroku o vine
obžalovaného I. X. za zákonný a dôvodný a rovnako tak nemám žiadne výhrady voči konaniu, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo.

Nestotožňujem sa však najmä s výrokom o treste predmetného rozhodnutia súdu, ktoré som napadol

v zákonnej lehote, dňa 23.04.2021 priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní riadnym opravným
prostriedkom, odvolaním v neprospech obžalovaného I. X. a to z dôvodu neuloženia trestu odňatia
slobody na doživotie za použitia § 47 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, tak ako to
navrhol intervenujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2021.

Senát prvostupňového súdu svoje rozhodnutie o neuložení trestu odňatia slobody na doživotie, ale
uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému I. X. na hornej hranici trestnej sadzby odôvodnil
predovšetkým skutočnosťou, že s poukazom na symptomatické (kriminogénne) faktory, tiež osobnostné
a spoločenské (sociálne) faktory, ktoré vyplývajú zo znaleckých posudkov znalcov PhDr. M. I., PhD.
a RNDr. Mgr. S. Y., PhD. a tiež po vrátení odvolacím súdom pribratej znalkyne doc. Mgr. Z.. N.

K., PhD. nemal súd jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázanú obligátnu
zložku ustanovenia § 47 odsek 1 Trestného zákona a to, že nie je nádej, že by obžalovaného bolo
možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Práve naopak záver znalkyne
MUDr. Z. R. I. o perspektíve úspešnosti ňou navrhovanej ochrannej liečby, tiež o nebezpečnosti
pobytu obžalovaného na slobode v nadväznosti na prípadnú úspešnosť ochrannej liečby, spolu so

zjednoteným záverom znalcov - psychológov o mierne pozitívnej možnosti resocializácie obžalovaného
v prípade úspešne absolvovanej ochrannej liečby a následnej abstinencie obžalovaného, je zrejmá
nádej, že obžalovaného je možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.
Tento záver podporuje aj skutočnosť, že na obžalovaného doposiaľ nepôsobil ten najprísnejší trest
aký je možné ukladať páchateľom trestnej činnosti a to nepodmienečný trest odňatia slobody, i keď

už bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, avšak v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia sa osvedčil. Napokon je podľa názoru súdu potrebné poukázať aj na
čiastočne kladné hodnotenie obžalovaného riaditeľom ÚVTOS a NOO Trenčín počas výkonu väzby, ale
aj kladné hodnotenie starostom obce S. z miesta bydliska.

V rámci zváženia všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery
s prihliadnutím na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu
a priťažujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, je podľa názoru
prvostupňového súdu potrebné upriamiť pozornosť na obzvlášť závažný a nenapraviteľný následok
spáchaného najzávažnejšieho trestného činu, keď obžalovaný urobil všetko preto, aby spôsobil smrť

štyrom mladým ľuďom a len zhodou okolností, ktoré však obžalovaný neovplyvnil, spôsobil smrť dvom
z nich. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že účel trestu podľa §
34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného úhrnného
trestu odňatia slobody na hornej hranici zákonnej trestnej sadzby v trvaní 25 rokov, ktorý súd aj
vzhľadom k súčasnému uloženiu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou považuje v

jeho prípade za dostatočný pre jeho nápravu a ochranu spoločnosti, pričom na výkon takto uloženého
trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keďže súd nedospel k záveru, že so
zreteľom na závažnosť trestných činov a mieru narušenia obžalovaného, by bola náprava obžalovanéholepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s miernejším stupňom stráženia. Súd
obžalovanému zároveň uložil trest prepadnutia vecí použitých na spáchanie predmetných trestných
činov. S poukazom na znalecký posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria súd

obžalovanému uložil aj ochranné opatrenie ochranné protialkoholického liečenia ústavnou formou. Súd
obžalovanému obligatórne v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil aj ďalšie ochranné opatrenie a
to ochranný dohľad v trvaní 3 roky, ktorý by za súčinnosti probačného úradníka a uloženého obmedzenia
spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov mal dopomôcť k náprave obžalovaného, teda
k vedeniu riadneho života. Takto uložený trest podľa názoru súdu svojim charakterom a so zohľadnením

najmä osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel
trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním
následne spojeného generálno-preventívneho účinku je dostatočným trestom.

S uvedeným výrokom o treste ako aj s argumentáciou súdu v súvislosti s nemožnosťou uloženia trestu
odňatia slobody na doživotie obžalovanému I. X. sa nestotožňujem a to z nasledovných dôvodov.

Obžalovaný I. X. sa dopustil tej najzávažnejšej a pre jednotlivca i spoločnosť najnebezpečnejšej trestnej
činnosti, obzvlášť závažného zločinu štvornásobnej vraždy, pričom len zhodou okolností, ktoré však aj
podľa názoru prvostupňového súdu obžalovaný I. X. nijako neovplyvnil, došlo k smrti dvoch mladých ľudí
a ťažkému zraneniu N. K.. Obžalovaný I. X. vykonal síce na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v súlade s

ustanovením § 257 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutkov kladených
mu za vinu v obžalobe. Samotné vyhlásenie obžalovaného o nepopretí viny najmä s poukazom na
výpoveď obžalovaného I. X. z prípravného konania, na list adresovaný rodinám poškodených, kedy si na
priebeh spáchania skutku absolútne nepamätal, čo pripisoval požitému alkoholu, s poukazom na jeho
povahové a charakterové vlastnosti, vypočítavosť v súvislosti s ukladaním trestu hodnotím jednoznačne

ako účelové, v snahe vyhnúť sa doživotnému trestu odňatia slobody. Obžalovaný I. X. od samého
začiatku trestného konania koná vypočítavo a účelovo, čo potvrdzujú aj závery znaleckého posudku
znalca z odboru psychológie č. 26/2019, kde PhDr. M. I. PhD. konštatuje, že nepamätanie si priebehu
kritickej udalosti v tom čase obvineným I. X. sa javí byť účelové, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za
vlastné konanie. Z uvedeného je zrejmé, že u obžalovaného absentuje akákoľvek miera sebareflexie,

čo zapadá do rámca úsilia obžalovaného čo najpresvedčivejšie manifestovať, že trpí určitou psychickou
poruchou, ktorá mu znemožňuje vôľovú reguláciu vlastného správania. V tejto súvislosti poukazujem aj
na vyjadrenie samotného predsedu senátu, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2021 uviedol, že
neuveril úprimnosti slov a oľutovaniu trestného činu zo strany obžalovaného I. X.. Už uvedené okolnosti
vykresľujú osobu obžalovaného.

Odhliadnuc od vyhlásenia obžalovaného, jeho protiprávne konanie, ktorého následky si rodičia,
súrodenci, ďalšia rodina a priatelia, ako aj celá obec S. H. ponesú celý život je preukázané množstvom
svedeckých výpovedí priamych svedkov besnenia obžalovaného prítomných v čase streľby na hasičskej
zábave konanej v obci R. zo dňa 21.06.2020 na 22.06.2020. Rovnako je trestná činnosť obžalovaného

preukázaná množstvom vecných dôkazov, zaistených ako vecné stopy na mieste činu, streliva
nájdeného v telách nebohých, biologických stôp zaistených na telách a ošatení tak poškodených, ako
aj obžalovaného, preukazujúcich jednoznačne skutočnosť, že vrahom týchto mladých, nevinných v
podstate ešte detí, ktorí mali celý život pred sebou bol práve obžalovaný I. X.. Obžalovaný nezasiahol iba
životy konkrétnych poškodených, ale navždy ovplyvnil životy predovšetkým najbližších rodín nebohých,

ktorých členovia už nikdy nebudú môcť viesť život, ako doposiaľ. Obžalovaný im vzal ako rodičom to
najcennejšie, ich milované deti, pričom dodnes nie je zrejmý motív konania obžalovaného, ktorý ho aj
vzhľadom k záverom znaleckého posudku MUDr. I. očividne tají.

Nedá sa mi nepristaviť pri samotnom mieste kde k tejto neuveriteľnej a pre nás všetkých nepochopiteľnej

tragédii došlo. Išlo totiž o miestnu hasičskú zábavu, konanú pravidelne, ktorá bola miestom kde sa
prevažne mladí ľudia chodia zabaviť, zrelaxovať a miestom, kde by sa títo zabávajúci ľudia mali uvoľniť
a cítiť bezpečne. Odo dňa 22.06.2019 sa vďaka konaniu obžalovaného I. X. minimálne v územnom
obvode W. M. a okolia tento relax a zábava zmenila na strach, obavu, kedy rodičia mladých ľudí, ktorí
sa chcú zabávať majú strach pustiť svoje deti na podobné podujatia.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil tej najzávažnejšej
a pre jednotlivca i spoločnosť z pohľadu nezvrátiteľnosti najnebezpečnejšej trestnej činnosti, obzvlášť
závažného zločinu štvornásobnej vraždy, kedy z doposiaľ stále neznámeho dôvodu nelegálne držanouzbraňou pripravil o život dvoch mladých, nevinných chlapcov, synov N. a I., ktorých už rodičia nikdy
nebudú môcť objať, porozprávať sa s nimi, zašpásovať, ťažko zranil ďalšieho mladého, športovo
založeného mladíka N. K., ktorý prišiel o obličku, čo mu znemožňuje naplno viesť riadny spoločenský

život, znemožňuje mu venovať sa tomu, čo miloval najviac a to šport. V poradí štvrtý poškodený
I. S. mal to šťastie, že pred šialeným útokom obžalovaného, ktorý bezprostredne pred útokom na
jeho osobu strieľal na tri osoby a u ktorého znalci zistili dlhodobú zmiešanú poruchu osobnosti s
prevahou paranoidných a schizoidných rysov, ktorá však nemala forenzne významný vplyv na ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného, stihol uniknúť a ukryť sa na bezpečnom mieste. Aj keď

poškodený I. S. nebol fyzicky zranený, následky so stretu s obžalovaným psychického charakteru má
však poškodený dodnes a ponesie si ich celý život. Dodnes navštevuje odbornú pomoc.

Som toho názoru, že akýkoľvek spor medzi obžalovaným I. X. a niektorým z poškodených,
pravdepodobne výlučne s poškodeným N. K., nakoľko z vyšetrovania vyplynulo, že zvyšných
poškodených obžalovaný ani nepoznal, nemôže vyústiť do tak chladného a emočne plochého konania

obžalovaného, ktorý absolútne bezcitným spôsobom doslova popravil poškodených. Naozaj v súvislosti
s ukladaním trestu odňatia slobody chcem poukázať na spôsob, akým sa obžalovaný dopustil
žalovaného skutku, jeho surovosť, absolútnu emočnú plochosť, chlad v konaní obžalovaného, ktorý bez
akéhokoľvek dôvodu vystrelil na poškodeného N. K., ktorému sa následne hrdinsky snažil pomôcť jeho
kamarát N. K. spôsobom a reakciou, ktorú by v danej vypätej situácii nezvládol možno ani dospelý,

životom ostrieľaný človek, ktorá však N. K. stála jeho mladý život, pričom v tele nebohého bolo nájdených
až päť strelných poranení, čo preukazuje brutalitu konania obžalovaného. Ďalšou absolútne nevinnou
a nezmyselnou obeťou útoku obžalovaného bol I. J., mladý človek, ktorého snáď miloval každý kto
ho poznal, ktorý nikdy nikomu neublížil, vždy nezištne každému pomohol a tak sa zachoval aj v čase
nečakaného a nepochopiteľného útoku obžalovaného, ktorý už v tom čase bezhlavo strieľal po tam

stojacich mladých ľuďoch, kedy I. J. v snahe chrániť J. K. pred možným zranením túto odstrčil od
miesta streľby, pričom v tom momente ho obžalovaný výstrelom zo zbrane ČZ Model 83, kal. 7,65 mm
zasiahol do oblasti hlavy, na čo sa poškodený predklonil a obžalovaný mu ešte uštedril tzv. ranu istoty
do oblasti chrbta. Poukazujem na brutalitu v konaní obžalovaného najmä vo vzťahu ku skutočnosti, že
obžalovaný X. ani nepoznal poškodených I. J. a N. K., no napriek tomu na nich vystrelil opakovane

a pripravil ich o život, čo ešte viac zvýrazňuje charakter a osobu obžalovaného, ktorého osobnosť
je bližšie popísaná v znaleckom posudku z odboru psychológie. Na margo všetkého uvedeného
poukazujem na absolútny chlad, hyenizmus v emóciách obžalovaného, ktorý neprejavil žiadne emócie
a už vonkoncom nie ľútosť nad svojim konaním, čo správne vyhodnotil aj prvostupňový súd. Listy,
ktoré napísal obžalovaný pozostalým, ako aj vyhlásenie obžalovaného o nepopretí jeho viny hodnotím

jednoznačneakoúčelovévsnahezadovážiťsičonajpriaznivejšítrestpresvojuosobu.Ajjehovyjadrenie
smerom k poškodeným na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2020, že listy, ktoré písal boli myslené
úprimne boli povedané z úst obžalovaného absolútne neúprimne, bez emócií s cynickým pokojom,
pričompoškodeným,pozostalýmsaanilennepozreldoočí.Naostatnomhlavnompojednávanísaznovu
absolútne bez emócii „akože" ospravedlnil poškodeným, čomu však neuveril ani predseda senátu, ako

som už vyššie uviedol. Všetky tieto povahové črty sú mu však blízke, čo je zrejmé zo záverov znaleckého
posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie č. 77/2019, kde sa konštatuje,
že osobnosť obžalovaného má sklon k pocitom krivdy, precitlivelosť voči prehliadaniu, je podozrievavá,
dezinterpretuje neutrálne veci na nepriateľské voči jeho osobe, má nadmerný zmysel pre tzv. osobné
práva s možným vzťahovačným, konšpiračným vysvetľovaním udalostí okolo seba, asociálne konanie

je skôr aktom odvety, nie za účelom obohacovania. V tejto súvislosti poukazujem na svedeckú výpoveď
osoby obžalovanému snáď najbližšej, jeho matky, kde aj znalec PhDr. I. uviedol, že práve matky majú
tendenciu svoje deti, napriek tomu, že vykonajú niečo zlé, vykresliť v tom najlepšom svetle. Matka
Obžalovaného, J. X. spontánne uviedla, že jej syn, obvinený I. X. bol zákerný a pomstychtivý. Terorizoval
mladších súrodencov. Pokiaľ s ním ľudia súhlasili, obdivovali ho tak ich mal rád, akonáhle ho kritizovali,

protirečili mu, tak ich nenávidel. Je veľmi arogantný a direktívny. Svedkyňu veľmi trápilo, ako sa obvinený
správa k ľuďom, je necitlivý až vzťahovačný, výbušný a dokonca až zákerný. Tieto povahové vlastnosti
obžalovaného ešte viac posilňujú jeho spoločenskú nebezpečnosť v spojení so zmiešanou poruchou
osobnosti, ktorú znalci diagnostikovali u obvineného a ktorú aj podľa ich názoru nie je možné liečiť.

Aj po vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne prvostupňovému súdu za účelom opätovného prejednania
a rozhodnutia veci do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých doc. Mgr. Art. N. K. F., PhD. vo svojom znaleckom posudku č. 7/2021 konštatuje nepriaznivú
resocializačnú prognózu obžalovaného, ktorú až na hlavnom pojednávaní po debate s kolegom Y.znalkyňa zmenila na mierne priaznivú, pričom tento svoj záver na otázky intervenujúceho prokurátora
znalkyňa nevedela nijako vysvetliť. Podotýkam, že ide o znalkyňu, ktorá počas svojej krátkej šesťročnej
praxe prišla vôbec prvýkrát do kontaktu s osobou trestne stíhanou za obzvlášť závažný zločin vraždy

a prvýkrát vyhotovovala posudok v prípade možného ukladania trestu odňatia slobody na doživotie.
Predmetnou znalkyňou vyhotovený posudok sa v mnohých záveroch zhoduje s už v prípravnom konaní
vyhotoveným ZP znalca z psychológie PhDr. I. PhD., ktorý rovnako ako neskôr pribratá znalkyňa doc.
K. F. vyhodnotil resocializačnú prognózu obžalovaného I. X. ako nepriaznivú. Na záveroch znaleckého
posudku PhDr. I. samozrejme zotrvávam, pričom zo záverov posudku doc. K. F. je ďalej zrejmé, že

významným rizikovým faktorom resocializácie sú subjektívne príčiny deviantnej činnosti obžalovaného,
nakoľko spočívajú v jeho nestabilnom obraze, nízkej emočnej angažovanosti vo vzťahoch a nestálej
zodpovednosti. Rovnako negatívne hodnotí psychoticizmus strednej závažnosti, ako patologický rys
jeho osobnosti korelujúci s funkčnými deficitmi jeho osobnosti. Pri subjektívne vnímanom ohrození
a emočnom zaplavovaní pocitmi úzkosti a neistoty, prejavuje vzorce správania, ktoré sú sýtené
paranoidnými obsahmi a podozrievavosťou. To sa naplno prejavuje aj vo vyjadreniach obžalovaného,

kedy po telefonáte s matkou, alebo sesternicou vzápätí uvádza, že to ani neboli oni, že mohli mať
menič hlasu a ktovie kto to vlastne s ním telefonoval. Znalkyňa zistila u obžalovaného značný problém
viazať sa emočne, vytvoriť si bližší vzťah, ktorý by tak mohol prispieť pozitívne k jeho resocializácii,
pričom v súvislosti s veľmi dlhým trestom odňatia slobody, ktorý preukázateľne obžalovanému hrozí
je naozaj nulový predpoklad, že v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody si obžalovaný vytvorí

akýkoľvek bližší, emočný vzťah s rodinou. V tomto smere aj znalkyňa uvádza, že resocializačná
prognóza obžalovaného vplyvom dlhotrvajúceho výkonu trestu v spojení s vekom obžalovaného, jeho
osobnostnou štruktúrou, limitmi a potenciálom je z psychologického hľadiska nepriaznivá. Obžalovaný
sámdisponujenízkoefektívnymikompetenciamiprezvládaniebežnéhoživota,znalkyňanapojednávaní
doslovauviedla,žeobžalovanýniejepripravenýnaživotvonku.Mánízkofunkčnéobrannémechanizmy,

s ktorými nevie efektívne diskriminovať a regulovať vnútorné napätie a úzkosť a odolávať dysfórii. Rýchlo
obranne regreduje a destabilizuje sa, čo resocializáciu limituje. Zjednodušene povedané, obžalovaný
vzhľadom k svojim povahovým a osobnostným nastaveniam (podozrievavosť a paranoia, emočná
plochosť), svojej psychickej poruche a ničím a nikým nekontrolovaným požívaním alkoholu predstavuje
doslova odistený granát a potencionálne nebezpečenstvo pre každého jednotlivca.

Pokiaľideosúdomvyzdvihovanýpredpokladúspešnejprotialkoholickejliečby,akojedenzpredpokladov
možnej resocializácie obžalovaného, je azda každému zrejmé, že v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody bude obžalovaný dlhodobo nútene abstinovať, avšak jeho doterajší spôsob samotárskeho a
čudáckeho života, ktorý si sám vybral a zvolil a do ktorého nevpustí žiadnu ani blízku osobu, aby

sa tak mohol venovať nekontrolovateľnému požívaniu alkoholu jednoznačne nasvedčuje tomu, že
obžalovaný nemá záujem sa liečiť a už vôbec nie abstinovať. A práve pod vplyvom alkoholu, tak ako
to konštatuje znalkyňa z odvetvia psychiatrie MUDr. R. - I., obžalovaný má sklony k násilníckemu,
agresívnemu správaniu, keď bol pod vplyvom alkoholu. U obžalovaného diagnostikovala aj zmiešanú
poruchu osobnosti, s prevahou paranoidných a schizoidných čŕt. Jedná sa o dlhodobú poruchu, ktorá

nemá forenzne významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Osobnosť s paranoidnými
črtami máva sklon k pocitom krivdy, precitlivelosť voči prehliadaniu, je podozrievavá, so sklonom
k podozrievaniu partnera z nevery, dezinterpretuje neutrálne veci na nepriateľské voči jeho osobe,
má nadmerný zmysel pre tzv. osobné práva, s možným vzťahovačným, konšpiračným vysvetľovaním
udalostí okolo seba, asociálne konanie je skôr aktom odvety, nie za účelom obohacovania). Schizoidné

črty sa prejavujú obľubou samotárskych aktivít, nedostatkom dôverných priateľov, necitlivosťou voči
spoločenským normám). Je potrebné nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou,
pričom nie je vylúčená úspešnosť ani neúspešnosť tejto liečby.

Pobyt obvineného I. X. na slobode je vzhľadom na duševný stav obvineného z psychiatrického hľadiska

pre spoločnosť nebezpečný, tak ako to konštatuje MUDr. R. I.. Na margo prípadnej liečby obžalovaného
v súvislosti so závislosťou na alkohole uvádzam, že obžalovaný už v minulosti rezolútne odmietal riešiť
svoje psychické problémy, kedy mu rodina chcela pomôcť a vyhľadať odbornú pomoc, na čo však
obžalovaný reagoval tak, že on žiadnu pomoc nepotrebuje a psychiatra nech vyhľadá otec, čo potvrdil
vo svojej svedeckej výpovedi práve otec obžalovaného B. X.. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný

I. X. absolútne nemá záujem liečiť sa, pričom vynútená abstinencia v podmienkach ústavu na výkon
trestu odňatia slobody nepredstavuje dostatočnú záruku nápravy obžalovaného a nijako neznižuje jeho
nebezpečnosť pre svoje okolie v prípade návratu z výkonu trestu odňatia slobody.Zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu z odboru zdravotníctva a farmácie č. 77/2019 je
zrejmé, že obvinený I. X. trpí syndrómom závislosti od alkoholu, pričom aj v čase spáchania skutku
si privodil simplexnú ebrietu mierneho až stredne ťažkého stupňa. Ak si však ebrietu privodí človek

sám, má s ňou bohaté skúsenosti, nie je zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností forenzne
významné. Znalci u obvineného diagnostikovali zmiešanú poruchu osobnosti s prevahou paranoidných
a schizoidných rysov. Jedná sa o dlhodobú poruchu, ktorá nemá forenzne významný vplyv na ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti. Schizoidné črty sa prejavujú obľubou samotárskych aktivít, nedostatkom
dôverných priateľov, necitlivosťou voči spoločenským normám.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie č. 26/2019 vyplýva, že osobnosť obvineného
I. X. je abnormne štruktúrovaná s prevahou paranoidných a schizoidných rysov. Prejavuje sa
egocentrickosťou, emocionálnou nestabilitou so sklonom k odbrzdeným, emóciami určovaným
neadekvátnym prejavom, ktorých výskyt je viac pravdepodobný v stavoch zmeneného vedomia, napr.
v stave alkoholickej ebriety. Pokiaľ ide o možný motív konania obvineného, znalec konštatuje snahu

obvineného demonštrovať svoju moc. Možnosť resocializácie obvineného I. X. vzhľadom na spáchanie
vyšetrovaných trestných činov je vzhľadom na významne vysoké zastúpenie ukazovateľov nepriaznivej
sociálnej prognózy, najmä z okruhu osobnostných a symptomatických faktorov nepriaznivá. Znalec
ako osobnostné faktory nepriaznivo ovplyvňujúce resocializáciu obžalovaného X. uvádza abnormnú
osobnosť s poruchami prispôsobivosti až v zmysle odmietania správania v súlade so zaužívanými

spoločenskými pravidlami, agresivitu ako ľahko aktivovateľnú črtu osobnosti, absenciu pozitívnych
citových a sociálnych väzieb už v období pred skutkom, egocentrizmus, afektívnu nestálosť, sklon k
impulzivite a výbušnosti, chýbanie empatie, hypotrofiu vyšších citov, úsilie po dominancii, závislosť
na alkohole, paranoidita. Pokiaľ ide o okruh symptomatických faktorov ovplyvňujúcich negatívne
resocializačnú prognózu obžalovaného, znalec vyzdvihuje najmä gradáciu trestnej činnosti, záľubu

v agresívnych scénach, výraznú zmenu foriem reagovania pod vplyvom alkoholu a hrozbu násilím.
Znalec MUDr. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.04.2021 jednoznačne v celom rozsahu
zotrval na záveroch ním vypracovaného znaleckého posudku č. 26/2019 so závermi nepriaznivej
resocializačnej prognózy obžalovaného, teda nie je pravdou, ako to uvádza prvostupňový súd, že sa
priklonil k vyjadreniu znalca obhajoby, MUDr. Y. ohľadne strednej možnosti nápravy obžalovaného, ktorý

okrem toho, že súdu, procesným stranám a osobám prítomným na hlavnom pojednávaní absolútne
povýšeneckým spôsobom vysvetlil podstatu klinického vyšetrenia probanda systémom amerických
tabuliek, neposkytol žiadne relevantné informácie dôležité pre resocializačnú prognózu obžalovaného
X..

Pokiaľ ide o znalcom MUDr. I. konštatovanú gradáciu trestnej činnosti obžalovaného, nemožno
opomenúť už v minulosti obžalovaným páchané protiprávne konanie, kedy síce ide o maličkosti titulom
poškodenia okien na policajnej stanici, poškodenia okien na policajnom vozidle, poškodenia kľučky
na policajnej stanici, ktoré boli mnohé riešené v priestupkovom konaní, avšak svojim spôsobom
jasne vystihujú osobnosť obžalovaného, ktorý vo svojej osobe predstavuje nebezpečne skryté zlo. O

uvedenom svedčí aj nie príliš priaznivé hodnotenie ústavu, v ktorom obžalovaný doposiaľ vykonáva
výkon väzby.

Všetky uvedené okolnosti spolu s pre resocializačnú prognózu obžalovaného nepriaznivými závermi
znaleckého posudku z odboru psychológie č. 26/2019 jednoznačne odôvodňujú ukladanie trestu odňatia

slobodynadoživotievprípadeobžalovanéhoI.X..Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiam,ajspoukazom
nebezpečnosť osoby obžalovaného pre spoločnosť a svoje okolie, čo jasne a kruto demonštroval aj
na hasičskej zábave v R. v ranných hodinách dňa 22.06.2019, jeho postoj k predmetnej trestnej veci,
kedy účelovo svoje protiprávne konanie ospravedlňuje výpadkami pamäte v dôsledku požitého alkoholu,
napriek tomu, že znalkyňa u neho zisťuje iba ebrietu ľahkého, až stredne ťažkého stupňa, s poukazom

na jeho charakterové vlastnosti, ktoré popísali aj rodičia ako najbližší obžalovaného, kedy sa vyjadrili
o jeho pomstychtivosti až zákernosti, v prípade, že niekto ide proti osobe obžalovaného alebo s ním
nesúhlasí, vzhľadom k záverom znaleckých posudkov z psychológie a psychiatrie, s poukazom na
zmiešanú poruchu osobnosti zistenú u obžalovaného I. X. je minimálny predpoklad na jeho nápravu aj
vzhľadom na jeho osobnostné nastavenie, povesť čudáka, z ktorého mali miestni strach, samotársky

spôsob života, ktorý si zvolil sám aby sa mohol oddávať nekontrolovateľnému požívaniu alkoholu, pod
vplyvom ktorého predstavuje hrozbu a časovanú bombu pre ďalšie iné osoby s ktorými sa obžalovaný
dostane do konfliktu, čo mu nie je cudzie, vzhľadom na neodstrániteľný následok, ktorý obvinený I.
X. svojím bezohľadným až cynickým konaním spôsobil je potrebné obžalovanému I. X. z dôvodovuvedených v § 47 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona ukladať úhrnný trest odňatia
slobody na doživotie v zmysle § 145 odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 41 odsek 2
Trestného zákona, § 145 odsek 2 Trestného zákona a § 36 písmeno n), § 37 písmeno h) a§ 38 odsek

2 Trestného zákona so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom
stráženia.

Ak človek s daným osobnostným nastavením ako obžalovaný I. X. si dokázal zadovážiť nelegálnu
zbraň, ktorou chladnokrvne strieľal po skupine zabávajúcich sa mladých ľudí, kde dvaja jeho besneniu

podľahli, je v prípade neuloženia trestu odňatia slobody na doživotie obžalovanému v spojení s
jeho diagnostikovanou zmiešanou poruchou osobnosti, jeho vypočítavou, pomstychtivou a zákernou
povahou, absenciou vyšších citov a egocentrizmom, nadužívaním alkoholu v ohrození každý jeden z
nás, naše deti. Osobnosť a mimoriadnu spoločenskú nebezpečnosť osoby obžalovaného I. X. jasne
vystihuje aj list z č.l. 1150 trestného spisu, zaistený počas domovej prehliadky u obvineného.

Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že uložením akéhokoľvek trestu odňatia slobody okrem trestu
odňatia slobody na doživotie u obžalovaného nie je naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej
sankcie.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na

ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu za tak
závažnú a absolútne chladnú, emočne plochú trestnú činnosť nedochádza k naplneniu funkcie trestu v
rozsahu generálnej prevencie a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Vzhľadom ku všetkým uvedeným okolnostiam, vzhľadom na neodstrániteľný následok, ktorý obvinený

I. X. svojím chladným, bezohľadným konaním spôsobil som toho názoru, že na naplnenie účelu
trestu v zmysle § 34 Trestného zákona po uznaní jeho viny v zmysle obžaloby je nevyhnutné pre
ochranu spoločnosti pred osobou obžalovaného uložiť mu z dôvodov uvedených v § 47 odsek 1
písmeno a), písmeno b) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na doživotie v zmysle § 145
odsek 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 145 odsek 2

Trestného zákona, § 36 písmeno n), § 37 písmeno h) a § 38 odsek 2 Trestného zákona so zaradením
pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, tak ako to navrhol
intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2021. V zmysle odporúčania znalca z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou v súlade s ustanovením § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a ostatne podľa § 60

odsek 1 písmeno a) Trestného zákona uložiť trest prepadnutia vecí, taxatívne uvedených pod bodom
5/ dôkazných návrhov uvedených v obžalobe prokurátora. Vo vzťahu k jednotlivým poškodeným je
potrebné rozhodnúť tak tak ako o tom rozhodol prvostupňový súd.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1

písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek 3
Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému I. X. uloží z dôvodov uvedených v § 47 odsek
1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na doživotie v zmysle § 145
odsek2Trestnéhozákonazapoužitiaustanovenia§41odsek2Trestnéhozákona,§36písmenon),§37
písmeno h) a § 38 odsek 2 Trestného zákona so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia. V zmysle odporúčania znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia psychiatrie navrhujem, aby krajský súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou v súlade s ustanovením § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a podľa § 60 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia vecí, taxatívne uvedených pod bodom 5/ dôkazných
návrhov uvedených v obžalobe prokurátora. Vo vzťahu k poškodeným navrhujem odvolaciemu súdu,

aby rozhodol tak, ako o tom rozhodol prvostupňový súd.“

Obžalovanýodvolanieodôvodniljednakprostredníctvomobhajcuajednakajsámasúčasnesapísomne
vyjadril prostredníctvom obhajcu k odôvodneniu odvolania prokurátora.

Prostredníctvom obhajcu doslovne uviedol nasledovné:

„Okresný súd ako súd prvého stupňa v predmetnej trestnej veci rozhodoval opätovne po tom, ako mu
bola vec vrátená odvolacím súdom Uznesením sp.zn.2To/79/2020-1563, zo dňa 17.09.2020, v ktoromuznesení odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v jeho výrokoch o uloženom
treste odňatia slobody, určenom spôsobe jeho výkonu i o uloženom ochrannom opatrení- ochrannom
dohľade a obmedzení, zrušiť, pretože podľa názoru odvolacieho súdu je chybný pre neúplnosť jeho

skutkových zistení vo vzťahu k napadnutému výroku o treste a určenom spôsobe jeho výkonu i v
nadväznosti na tieto výroky aj vo výrokoch o uloženom ochrannom dohľade a obmedzení. V tejto
súvislosti sa odvolací súd súčasne vyjadril v tom smere, že súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho sú pochybnosti o správnosti skutkových
zistení vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku, na ktorých objasnenie veci je nevyhnutné niektoré

dôkazy zopakovať a súčasne dôkazy doplniť, v zmysle § 321 ods.l, písm. b), písm. c) Tr. por.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2021 vykonal dôkazy ohľadom prognózy resocializácie
obžalovaného v nadväznosti na rozsah uloženia trestu odňatia slobody, resp. či sú splnené podmienky
pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, a to zabezpečením ďalšieho, v poradí tretieho
znaleckého posudku z odboru psychológia, ktorého vypracovaním poveril znalkyňu doc. Mgr. Art. N.

K. F. PhD. Na základe uvedenou znalkyňou vypracovaného posudku č.07/2021 a následne vypočutím
znalcov z odboru psychológia na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2021, vydal súd rozhodnutie, ktorým
obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Prvostupňový súd však na hlavnom
pojednávaní dňa 23.04.2021 nevypočul opätovne znalkyňu z odboru psychiatria MUDr. R. I., ktorá sa
na pojednávanie ospravedlnila.

Obžalovaný opätovne, ako už uviedol v predchádzajúcom odvolaní zo dňa 15.07.2020 proti rozsudku
súdu prvého stupňa zo dňa 12.06.2020, poukazuje na to, že závažným momentom v tejto trestnej
veci je neobjasnený motív. V priebehu prípravného konania ani v priebehu hlavného pojednávania
nebola zodpovedaná otázka motívu, ktorá skutočnosť môže byť zásadná pre hodnotenie obžalovaného

z psychologického i psychiatrického hľadiska a v konečnom dôsledku i pre výmeru trestu. Znalec PhDr.
M. I., PhD. sa síce snažil načrtnúť možný motív vyplývajúci z údajne zlého vzťahu medzi obžalovaným a
poškodeným N. K., avšak táto hypotéza motívu bola dostatočne spochybnená vyjadrením obžalovaného
a samotným poškodeným N. K., ktorý takýto motív vylúčil výpoveďou na hlavnom pojednávaní.
Po ukončení prípravného konania aj po ukončení opakovaného konania na súde prvého stupňa

zostáva motív stále neznámy. Zostáva naďalej nepochybné, že motívom konania obžalovaného nebol
žiaden benefit v peňažnej alebo inej hmotnej forme ani nešlo o konanie, ktorým by odstránil osoby
vytvárajúce konkurenciu v osobnom alebo podnikateľskom živote páchateľa, ktoré motívy sú typické pre
úkladne vraždy z kriminálneho podsvetia. Je dôvodné pochybovať i o motíve, ktorý by bol výsledkom
osobnostného nastavenia obžalovaného vo forme pomstychtivosti a zákernosti v spojení s nadmerným

užívaním alkoholu, nakoľko alkohol v nadmernej miere užíva už niekoľko rokov a agresivita takéhoto
charakteru nebola u neho v minulosti registrovaná a znalci sa vyjadrili v tomto smere tak, že agresivita
nie je črtou obžalovaného. Skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil nemohol priniesť nič pozitívne
ako z objektívneho, tak ani zo subjektívneho hľadiska, iba trestné stíhanie s konečným dôsledkom
odsúdenia a obmedzenie slobody obžalovaného na dlhý čas. Keďže niet takýchto motívov, zostáva stále

nezodpovedaná otázka, prečo obžalovaný vykonal skutok, pri ktorom od začiatku bolo úplne zrejmé,
že páchateľ bude identifikovaný vzhľadom na miesto skutku a bude na ňom vykonaný primeraný trest.
Odpoveďou na uvedenú otázku môže byť i duševný stav obžalovaného, v ktorom sa nachádzal v čase
spáchania skutku a ktorý duševný stav nebol dostatočne znalecky preskúmaný. Javí sa ako nezlúčiteľné
s logickým uvažovaním, aby obžalovaný bez vážneho porušenia psychického stavu, bez akéhokoľvek

motívu pripravil o život a postrelil na diskotéke pred svedkami iné osoby, z ktorých tá poškodená osoba,
ktorá prežila, bola dokonca jeho priateľ a ďalšie tri poškodené osoby vôbec nepoznal. O hypotéze v tom
smere, že v danej chvíli mohlo dôjsť k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného
vo forenzne zníženej miere nielen vplyvom alkoholu ale i duševnej poruchy, ako načrtol znalec RNDr.
Mgr. S. Y., PhD. svedčí, že obžalovaný mal v držbe pištoľ už od roku 2005. Teda 14 rokov a nikdy

predtým ju nepoužil ani sa ňou nikomu nevyhrážal, ďalej, že až do roku 2018, kedy sa prvý krát dopustil
porušenia zákona formou drobného výtržníctva, viedol riadny život, aj keď sčasti čudácky s preferenciou
naturálneho bio života v symbióze s prírodou a riadne si zarábal na živobytie pracovnými pomermi na
G. i vo D. H..

V tejto súvislosti obžalovaný dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že i znalkyňa doc. Mgr. Art. N. K.
F. PhD., zhodne so znalcom RNDr. S. Y., PhD. vyslovila na str. 33, piaty odsek svojho znaleckého
posudku odborný názor, kde uviedla: Predisponováva ho k tomu psychoticizmus ako patologický rys
osobnosti ...., ďalej v bode 3.3 záveru na str. 35 posledná veta uvádza: Vyjadrujeme psychologickýpredpoklad, že v súvislosti so stíhanou trestnou činnosťou mohlo u neho dôjsť k dezorganizácii myslenia,
cítenia a správania ... a v bode 3.4 záveru na str. 35 uvádza: Možný zámer a motív jeho konania sa nám
nepodarilo identifikovať. Vzhľadom na krehkosť štruktúry osobnosti pripúšťame destabilizáciu.

Obhajca obžalovaného vzhľadom na stále chýbajúci motív, ktorý je relevantným aspektom pri
objasňovaní trestného činu, ako aj vzhľadom na už predchádzajúce poukázanie na nedostatky
znaleckého posudku z odboru psychiatrie MUDr. R. I., navrhol na hlavnom pojednávaní vykonať
dôkaz pribratím ďalšieho znalca z odboru psychiatria za účelom ďalšieho vyšetrenia duševného stavu

obžalovaného, nakoľko súd venoval svoju pozornosť iba opakovanému psychologickému skúmaniu
osobnosti obžalovaného, avšak čo sa týka posúdenia konania obžalovaného z psychiatrického hľadiska
si podľa obhajoby nesprávne bezvýhradne osvojil zjednodušené a nedostatočné závery znalkyne MUDr.
R.. A to napriek záverov znaleckých psychologických posudkov znalcov doc. Mgr. Art. N. K. F. PhD.
a RNDr. S. Y. PhD. prinášajúcich také zistenia, ktoré závery jej psychiatrickej znaleckej expertízy ešte
väčšmi spochybňujú. Dokonca podľa odborného stanoviska znaleckej organizácie Centrum duševného

zdravia s.r.o., tvoriaceho prílohu tohto odvolania, psychiatrická expertíza MUDr. R. I. nie je v súhlase
ani so samotnou psychologickou expertízou znalca PhDr. M. I. PhD. Naviac nebola pri vyhotovení
svojho znaleckého posudku oboznámená so psychologickými posudkami znalcov RNDr. S. Y. PhD a
doc. Mgr. Art. N. K. F. PhD., ani nebola oboznámená s najmenej piatimi hospitalizáciami obžalovaného
v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Jej posudok vypracovaný na základe jedného

vyšetreniaobžalovanéhovoväzbeniejezuvedenýchdôvodovmožnépovažovaťzasprávny,komplexný
a vyčerpávajúci.

Súd návrh obhajcu obžalovaného na dokazovanie ďalším znaleckým skúmaním za účelom ďalšieho
vyšetrenia duševného stavu obžalovaného znalcom z odboru psychiatria odmietol s odôvodnením,

že skutočnosti, ktoré mali byť zistené navrhovaným dôkazom, boli zistené v dostatočnej miere inými,
skôr vykonanými dôkazmi. V tomto smere bol však vykonaný iba jediný dôkaz, a to znalecký posudok
MUDr. R. I., ktorého závery súd považoval za dostatočné zistenie duševného stavu obžalovaného
napriek indíciam vyslovenými dvomi znalcami z odboru psychológia v ich znaleckých posudkoch, ako
aj na hlavnom pojednávaní pri výsluchu. Z toho dôvodu obhajca obžalovaného, zastávajúc názor, že

bez motívu koná iba psychicky narušená osoba, konzultoval závery znaleckého posudku č. 77/2019
znalkyne MUDr. R. I. z inými znalcami z odboru psychiatrie a snažil sa k pojednávaniu dňa 23.04.2021
predložiť vlastnou činnosťou zabezpečený dôkaz vo forme konkurenčného znaleckého posudku z
odboru psychiatria v zmysle § 119 ods. 4 Tr. por., ktorý by sa zodpovedne a vyčerpávajúco zaoberal
posúdením rozpoznávacích a ovládacích schopností obžalovaného v čase spáchania predmetného

skutku nie len z akcentom na ebrietu ale aj s akcentom iné prípadné psychopatické symptómy. Žiaden
z oslovených znalcov však nebol schopný z časových dôvodov v určenej lehote požadovaný znalecký
posudok vypracovať, preto obhajca navrhol, aby uvedený dôkaz vykonal súd, avšak z výsledkom,
ako je už uvedené. Až po vynesení rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 23.04.2021 sa obhajobe
po opakovanom oslovení viacerých znalcov z odboru psychiatria podarilo dňa 26.05.2021 zabezpečiť,

keď nie znalecký posudok, tak aspoň Odborné stanovisko z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie
psychiatria číslo 89/2021, vypracované znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s.r.o. (ďalej
len ako odborné stanovisko), ktorý nový dôkaz súdu nebol doposiaľ známy a nemohol byť zo strany
obhajoby napriek primerane vynaloženej snahe ani súdu zo strany obhajoby predložený.

Obžalovaný v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 2 ods. l Tr. por, z ktorého vplýva zásada, že každý
môže byť stíhaný iba zo zákonných dôvodov a spôsobom ustanoveným zákonom a na § 2 ods. 10
Tr. zák. podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Náležité
zistenie skutkového stavu je úzko späté s obidvomi uvedenými ustanoveniami Tr. por. a je súčasne i

predpokladom vedúcim k spravodlivému rozhodnutiu vo veci. V nadväznosti na uvedené ustanovenia
Tr. por. zastáva obžalovaný názor, že orgány činné v trestnom konaní nevenovali dostatočnú pozornosť
duševnému stavu obžalovaného v čase spáchania skutku a prvostupňový súd sa napriek indíciam
vyplývajúcim zo znaleckých posudkov z oboru psychológia, so vzniknutými pochybnosťami v tomto
smere nijako nevysporiadal, iba sa uspokojil so závermi znalkyne MUDr. R. I.. Takýmto postupom súdu

však nebol náležite zistený skutkový stav veci a vzhľadom na indície znalcov ako aj vzhľadom na
priložené odborné stanovisko znaleckej organizácie zostáva nepreukázané, v akom duševnom stave
obžalovaný skutok spáchal. Z uvedených námietok je zreteľné, že otázka príčetnosti, t.j. plnej príčetnosť,či zmenšenej príčetnosti alebo nepríčetnosti obžalovaného v čase spáchania stíhaného skutku nebola
v konaní pred prvostupňovým súdom spoľahlivo zistená, resp. dokázaná.

Súčasne obžalovaný poukazuje na znenie § 2 ods. 7 Tr. por., z ktorého vyplýva zásada práva na
spravodlivý proces, ktoré právo v danom prípade subsumuje i právo na spravodlivé a dôkladné zistenie
duševného stavu obžalovaného a až po takomto dôkladnom zistení je možné uložiť spravodlivý trest, či
už s vylúčením alebo aplikáciou moderačného ustanovenia § 39 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené zásady trestného konania obžalovaný zastáva názor, že súd prvého
stupňa mal vzhľadom na uvedené pochybnosti vykonať navrhovaný dôkaz obhajoby kontrolným
psychiatrickým skúmaním jeho duševného stavu v čase spáchania predmetného trestného činu. O tom,
že znalecké psychiatrické zistenie a hodnotenie obžalovaného bolo nedostatočné svedčí i priložené
odborné stanovisko, z ktorého okrem iného vyplýva, že miera opitosti obžalovaného po stránke
kvantitatívnej nebola overiteľne zistená a verifikovaná a neboli v kontexte s kvantitatívnou mierou opitosti

posúdené jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V záujme odstránenia pochybností mal súd
uvedený návrh obhajoby realizovať poverením vypracovania znaleckého posudku druhým znaleckým
ústavom na Slovensku, ktorým je Inštitút forenzných medicínkych expertíz s.r.o., so sídlom Boženy
Nemcovej 8, 81104 Bratislava, a to dvoma znalcami z odboru psychiatria, ako sa navrhuje v priloženom
odbornom stanovisku.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný cestou ustanoveného obhajcu navrhuje,
aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku zrušil a vec v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
po vykonanom znaleckom dokazovaní o duševnom stave obžalovaného v čase spáchania skutku, znovu

prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný aj sám svoje odvolanie doplnil tým, že v podrobnostiach poukázal na jednotlivo podané
znalecké posudky znalcov psychológov a v nadväznosti i na časť podaného znaleckého posudku z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie. Záverom uviedol, že tragédiu, kedy postrelil

kamaráta N. K. a jeho vinou prišli o život tiež I. J. a N. K. úprimne ľutuje a nedokáže popísať zármutok
a žiaľ nad svojim činom. Vyjadruje hlboký súcit a sústrasť nad stratou, ktorú spôsobil. Dodal, že pre
neobjasnenú pohnútku a premenné pri vykonaní skutku ešte viac zosilnela potreba vypracovať nový
psychiatrický posudok na jeho osobu, o ktorý týmto žiada.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu sa k odôvodneniu odvolania prokurátora vyjadril doslovne takto:

„Na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci dňa 23.04.2021 po tom, ako bola predmetná
trestná vec vrátená Krajským súdom Trenčín na opätovné prejednanie súdu prvého stupňa, vyhlásil
Okresný súd Trenčín rozsudok, v ktorom ma obžalovaného uznal za vinného v bode 1 a v bode 2

obžaloby, za čo mi uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne mi súd uložil trest
prepadnutia vecí, ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ochranný dohľad v trvaní troch
rokov a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
počas plynutia ochranného dohľadu.

V rámci adhézneho konania ma súd zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenému N. K. a spoločnosti S.
zdravotná poisťovňa, a.s. škodu určenú v rozsudku a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
N.K.,D.K.aI.J.odkázalnacivilnýproces.Protiuvedenémurozsudkusaihneďpojehovyhláseníkrajský
prokurátor odvolal, ktoré odvolanie odôvodnil písomne dňa 13.05.2021 doručené na súd 13.05.2021.

Krajský prokurátor zhodne so svojim odôvodnením odvolania proti predchádzajúcemu rozsudku uviedol
vo svojom aktuálnom odôvodnení odvolania, že sa nestotožňuje s výrokom prvostupňového súdu a
poukázal na okolnosti spáchania skutku, t.j. na miesto a priebeh skutku, ako aj na okolnosti na strane
obžalovaného,t.j.najehoemočnýchlad,neúprimnosťospravedlneniasapoškodenýmakoajnakonanie

obžalovaného, ktorý podľa jeho názoru od samého začiatku trestného konania koná vypočítavo a
účelovo, čo údajne potvrdzujú aj závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie č. 26/2019
PhDr. M. I. PhD.Ďalej krajský prokurátor vyslovil vo svojom odôvodnení odvolania názor, že znalkyňa z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých doc. Mgr. Art. N. K. F., PhD. vo svojom znaleckom
posudku č. 7/2021 konštatuje nepriaznivú resocializačnú prognózu obžalovaného, ktorú až na hlavnom

pojednávaní po debate s s kolegom Y., zmenila na mierne priaznivú, pričom tento záver na otázky
intervenujúceho prokurátora nevedela nijako vysvetliť. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti, ako aj
vzhľadom na neodstrániteľný následok, ktorý obžalovaný svojim chladným a bezohľadným konaním
spôsobil, dospel krajský prokurátor k názoru, že na naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák. po
uznaní viny v zmysle obžaloby, je nevyhnutné pre ochranu spoločnosti pred osobou obžalovaného uložiť

mu z dôvodov uvedených v § 47 ods. 1, písm. a), písm. b) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody na
doživotie v zmysle § 145 ods. 2 Tr. zák., za použitia us. § 41 ods.2 tr. zák., § 145 ods.2 Tr. zák., § 36
písm. n), § 37 písm. h) a § 38 ods. 2 tr. zák., so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia, ako to navrhol na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2021.

Obžalovaný I. X. nesúhlasím so záverom odôvodnenia odvolania krajského prokurátora, ani s dôvodmi,

na základe ktorých k ním prezentovanému záveru dospel a to z nasledovných dôvodov:

Na základe odvolania krajského prokurátora proti predchádzajúcemu rozsudku v predmetnej trestnej
veci zo dňa 12 6.2020, Krajský súd Trenčín ako odvolací súd na neverejnom zasadnutí zo dňa
17.09.2020 vec prejednal a vydal Uznesenie sp.zn. 2 To/79/2020 - 1563, v ktorom uviedol, že rozsudok

súdu prvého stupňa je potrebné v jeho výrokoch o uloženom treste odňatia slobody, určenom spôsobe
jeho výkonu i o uloženom ochrannom opatrení-ochrannom dohľade a obmedzení, zrušiť, pretože podľa
názoru odvolacieho súdu je chybný pre neúplnosť jeho skutkových zistení vo vzťahu k napadnutému
výrokuotresteaurčenomspôsobejehovýkonuivnadväznostinatietovýrokyajvovýrokochouloženom
ochrannom dohľade a obmedzení. V tejto súvislosti sa odvolací súd súčasne vyjadril v tom smere, že

súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku
čoho sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku, na
ktorých objasnenie veci je nevyhnutné niektoré dôkazy zopakovať a súčasne dôkazy doplniť, v zmysle
§ 321 ods.1, písm. b), písm. c) Tr. por.

Z predmetného uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že v nadväznosti na ust. § 145 ods.2 a § 47 ods.l
Tr. zák. v posudzovanom prípade je prioritou súdu skúmať, či sú v mojom prípade obžalovaného splnené
podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, teda či sú splnené obe podmienky uvedené
pod písm. a) i b) ust. § 47 ods.1 tr. zák. a len pre prípad ich nesplnenia súd uloží trest odňatia slobody
v základnej zákonnej sadzbe od dvadsať do dvadsaťpäť rokov. Odvolací súd súčasne vyslovil názor,

že súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver o tom, že obaja znalci, t.j. PhDr. M. I. PhD. i RNDr. Mgr.
S. Y., PhD. dospeli k zhodnému záveru ohľadom istej pozitívnej resocializácie obžalovaného smerom
do budúcnosti. Naopak, odvolací súd závery uvedených znalcov považuje stále v istej konkurencii z
dôvodu, že RNDr. Mgr. S. Y. PhD. až na hlavnom pojednávaní vyslovil záver, že až po úspešnom
absolvovaní ústavnej protialkoholickej liečby a splnení toho, že obžalovaný bude ďalej abstinovať,

možno hovoriť o miernej pozitívnej možnosti jeho resocializácie, avšak bez bližšieho a presvedčivého
vysvetlenia. So zreteľom na uvedenú skutočnosť boli podľa názoru odvolacieho súdu závery okresného
súdu predčasné k tomu, aby bolo možné bez relevantných pochybností rozhodnúť o uložení trestu
odňatia slobody obžalovaného. V nadväznosti na uvedené konštatovanie odvolací súd nariadil, aby bolo
dokazovanie ohľadom nápravy obžalovaného do budúcnosti doplnené o nový znalecký posudok, so

zameraním na relevantnú odpoveď na otázku resocializačnej prognózy obžalovaného, s prihliadnutím
aj na nové skutočnosti - správanie sa obžalovaného vo väzbe a zisťovania úspešnosti protialkoholickej
liečby obžalovaného a jeho ďalšej abstinencie od používania alkoholických nápojov. Podľa vyjadrenia
odvolacieho súdu až po takomto doplnení dokazovania bude možné potom spôsobom v zmysle § 2
ods.12 Tr. por. rozhodnúť v súlade so stavom veci o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému a

spôsobe jeho výkonu, a to s prihliadnutím na základné zásady podľa § 34 Tr. zák. i ukladania trestu
odňatia slobody na doživotie podľa§ 47 odsek 1 Tr. zák.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, Uznesením zo dňa 26.10.2020 pribral
do konania na podanie znaleckého posudku ako znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvia klinická

psychológia dospelých doc. Mgr. Art. N. K., F., PhD., ktorá vypracovala a súdu predložila Znalecký
posudok č. 07/2021 zo dňa 10.03.2021. Jednalo sa v predmetnej trestnej veci v poradí o tretí znalecký
posudok na moju osobu obžalovaného z oblasti psychológie. Obžalovaný chápem vypracovanie tretieho
znaleckého posudku ako vykonanie dôkazu, ktorý by mal odstrániť pochybnosti vyslovené odvolacímsúdom v nadväznosti na moju resocializačnú prognózu, doposiaľ z vyjadrení znalcov podľa odvolacieho
súdu, v istej konkurencii.

Uvedená znalkyňa ma obžalovaného navštívila vo výkone väzby štyri krát, vždy na niekoľko hodín a
jeden krát na celý deň, čo bolo násobne viac ako rozsah návštev znalca PhDr. M. I. PhD. Z uvedeného
rozsahu jej návštev vyplýva, že sa dôsledne a zodpovedne postavila k vypracovaniu znaleckého
posudku v snahe dospieť k čo najobjektívnejšiemu a relevantnému zisteniu. V časti III. Záver znaleckého
posudku sa znalkyňa vyjadrila v bode 3.7 k otázke možnosti mojej resocializácie obžalovaného tak, že

odpovedala na otázku berúc do úvahy všetky okolnosti ovplyvňujúce resocializačný proces, uvedené
pod písmenami a) až e). Aj z takejto analýzy vplyvov na resocializačný proces je dôvodné konštatovať
dôsledný prístup znalkyne pri zisťovaní objektívnej odpovede na položenú otázku. Z odpovedí pod
písmenom a), b ), d), e) nie je nijako možné vyvodiť záver o tom, že hodnotenie mojej resocializácie
je nepriaznivé, ako tvrdí krajský prokurátor. Znalkyňa sa nikde nevyjadrila tak, že nie je predpoklad k
mojej resocializácii, iba v niektorých svojich odpovediach poukázala na okolnosti, ktoré by mohli moju

resocializáciu negatívne ovplyvniť.

Z odpovede pod písm. c) znalkyňa k úspešnosti protialkoholickej liečby uviedla, že obžalovaný je
schopný vzhľadom na vymenované aspekty lepšie porozumieť sociálnej realite a vlastnej úzkosti a
spätnoväzbovo korigovať presvedčenia a motívy smerujúce k užívaniu alkoholu.

V súvislosti s odpoveďami znalkyne na jednotlivé otázky súd na hlavnom pojednávaní pri výsluchu
vyzval znalkyňu, aby sa jednoznačne vyjadrila k resocializačnej prognóze, resp. ako táto vyznieva po
spracovaní znaleckého posudku a znalkyňa jasne uviedla, že resocializačnú prognózu obžalovaného
považuje za mierne pozitívnu. A to napriek otázkam, ktoré jej boli kladené zo strany krajského

prokurátora, ktorý sa snažil, podľa môjho názoru obžalovaného, poukazovaním na účelovo vybrané
negatívne prvky zo znaleckého posudku týkajúce sa mojej osobnosti, ovplyvniť konečné vyjadrenie
znalkyne.
Súčasne považujem obžalovaný za potrebné sa vyjadriť k niektorým ďalším tvrdeniam krajského
prokurátora uvádzaným v odôvodnení odvolania:

Na str. 6 odôvodnenia sa uvádza, že znalkyňa doc. Mgr. Art. N. K. F. PhD. vo svojom znaleckom
posudku č. 7/2021 konštatuje nepriaznivú resocializačnú prognózu obžalovaného, ktorú až na hlavnom
pojednávaní po debate s kolegom Y. zmenila na mierne priaznivú, pričom tento záver na otázky
intervenujúceho prokurátora nevedela nijako vysvetliť. S takýmto tvrdením obžalovaný nemôžem

súhlasiť,nakoľkosasituáciataktoneudiala.Predovšetkýmuvádzam,žeuvedenáznalkyňasaskolegom
Y. počas hlavného pojednávania vôbec nerozprávala. Prišla do súdnej miestnosti s PhDr. M. I. PhD.,
sedela vedľa neho a spolu so súdnej miestnosti aj odišli ihneď po tom, ako znalkyňa ukončila svoju
výpoveď. S nikým okrem PhD M. I. sa nekontaktovala. Taktiež obžalovaný poukazujem na to, že
znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. 7 /2021 nekonštatuje nepriaznivú resocializačnú prognózu,

akotvrdíkrajskýprokurátorapovažujemzanereálnejednaktechnickyajednakzohľadomnaodbornosti
prítomných znalcov, aby znalkyňa zmenila diametrálne svoj názor po ústnej intervencii svojho kolegu
na hlavnom pojednávaní. Krajský prokurátor sa snažil svojimi otázkami dosiahnuť vyjadrenie znalkyne
o nepriaznivom hodnotení mojej resocializačnej prognóze obžalovaného, na čo znalkyňa reagovala
zdĺhavým odborným vysvetľovaním. Preto, ako som už uviedol, uložil súd znalkyni, aby sa vyjadrila jasne

k resocializačnej prognóze, na čo ona reagovala slovami, že ju považuje za mierne pozitívnu.

K vyjadreniu prokurátora ohľadom postojov PhDr. M. I. PhD. na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní
obžalovaný uvádzam, že uvedený znalec sa skutočne vyjadril po prednese RNDr. S. Y. PhD. v tom
zmysle,ževurčitomsmerepripúšťakolegovuargumentáciu.Pretopredsedasenátusúduprvéhostupňa

uviedol túto skutočnosť do odôvodnenia rozsudku. Podľa môjho názoru je neprimerané sa domnievať,
resp. tvrdiť, že by predseda senátu zakomponoval v takomto závažnom trestnom čine do odôvodnenia
svojho rozhodnutia takéto stanovisko znalca bez toho aby skutočne odznelo.

K vyjadreniu PhDr. M. I. PhD. na ostatnom hlavnom pojednávaní obžalovaný dovoľujem si poukázať

na postoj uvedeného znalca, ktorý na otázku aká je percentuálna pravdepodobnosť správnosti jeho
znaleckých záverov vo veciach zločinu vraždy uviedol, že 80 percent. Z uvedeného vyjadrenia je však
zrejmé, že v 20 percentách sa znalec mýlil a jeho znalecké posudky v uvedenom rozsahu nezodpovedali
skutočnosti.Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý
to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takéhoto trestu vyžaduje

účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia
slobody na dobu do 25 rokov.

Z obsahu uvedeného ustanovenia trestného zákona je zrejmé, že na to, aby bol uložený trest odňatia
slobody na doživotie musia byť obligatórne a kumulatívne splnené obidve podmienky uvedené pod

písm. a) a b ). Ohľadom prognózy mojej resocializácie obžalovaného, teda predpokladu mojej možnej
nápravy trestom odňatia slobody do 25 rokov súd vykonal podľa pokynov odvolacieho súdu dokazovanie
vypracovaním tretieho znaleckého posudku a výsluchom znalcov PhDr. M. I., PhD., RNDr. Mgr. S. Y.,
PhD. a doc. Mgr. Art. N. K. F. PhD. Podľa môjho názoru, z tretieho znaleckého posudku č. 07/2021
znalkyne doc. Mgr. Art. N. K. F. PhD. vyplýva záver, ktorý je zhodný so závermi a stanoviskom znalca
RNDr. S. Y. PhD. v tom, že moju prognózu resocializácie obžalovaného obaja znalci označili ako

mierne pozitívnu. Rovnaký záver vyplýva aj z výsluchu oboch uvedených znalcov na ostatnom hlavnom
pojednávaní. Teda nebola naplnená obligatórna podmienka uloženia trestu odňatia slobody na doživotie
v zmysle § 47 ods.1 písm. b) Tr. zák., ktorou podmienkou je, že nie je nádej, že by páchateľa bolo možné
napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Z vykonaného dokazovania podľa
názoru obžalovaného vyplynulo, že takáto nádej v danom prípade existuje. K vyjadreniu PhDr. M. I. PhD.

obžalovaný dovoľujem si poukázať na postoj uvedeného znalca, ktorý na otázku aká je percentuálna
pravdepodobnosť správnosti jeho znaleckých záverov vo veciach zločinu vraždy uviedol, že 80 percent.
Z uvedeného vyjadrenia je však zrejmé, že v 20 percentách sa znalec mýlil a jeho znalecké posudky v
uvedenom rozsahu nezodpovedali skutočnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky vykonaného dokazovania, spolu s mojim kladným hodnotením
obžalovaného riaditeľom ÚVTOS a ÚVV Ilava počas výkonu väzby, ako aj vzhľadom na kladné
hodnotenie starostom obce S. z miesta bydliska obžalovaný mám za to, že nebola naplnená obligatórna
podmienka pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, ktorá podmienka je uvedená v § 47
ods.1 písm. b) tr. zák., ako to vplýva aj z odôvodnenia prokurátorom napadnutého rozsudku. Preto

cestou ustanoveného obhajcu navrhujem, aby odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie krajského
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8Tk/1/2020, zo dňa 23.04.2021 zamietol
ako nedôvodné.“

V zákonom stanovenej lehote pre podanie odvolania obžalovaným v jeho prospech podali odvolanie

aj osoby jemu blízke, a to obaja rodičia, matka J. X., otec B. X. a tiež aj sestra I. G., v ktorom
uviedli, že odvolanie podali z dôvodu, že podľa ich názoru nebol zistený motív konania obžalovaného
a že sa nezhodujú závery z odborných posudkov. Preto prosia aj o podrobné psychiatrické vyšetrenie
obžalovaného, ktoré by pomohlo vysvetliť jeho nepochopiteľné správanie sa. Na základe dlhšieho
pozorovania a skúmania obžalovaného v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín

boli zistené nové skutočnosti, ktoré obsahuje posledný znalecký posudok doc.
Mgr. Art. N. K. F., PhD. so záverečným vyjadrením, že u obžalovaného ide
o chorobu a patologické rysy. Obžalovaný bol milé dieťa, veľmi šikovný žiak, ale s príchodom na
strednú školu sa začala meniť u neho povaha, stával sa výbušným, náladovým, drzým a sebeckým,
arogantným. Nerešpektoval žiadne autority a to bez akejkoľvek vonkajšej príčiny. Matka obžalovaného

zároveň odvoláva svoje predchádzajúce tvrdenie vo svojej výpovedi z leta 2019 vo veľkom psychickom
rozpoložení krátko po čine, že obžalovaný je pomstychtivý až zákerný. Otec obžalovaného ho predtým
viackrát upozornil, že je pre neho potrebná odborná pomoc, čo obžalovaný ale rázne odmietol. Rokmi
sa ich spolužitie zhoršovalo, nerozumeli si vzájomne a preto po vzájomnej dohode sa obžalovaný v lete
2013 ako 30-ročný od nich odsťahoval. Boli v presvedčení, že sa tak obžalovaný osamostatní a začne

žiť plnohodnotný a poctivý život, ku ktorému obaja rodičia viedli svoje deti. Neskôr sa stretávali už iba
sporadický a málo o obžalovanom vedeli. Preto obžalovaného čin ich nesmierne zasiahol a spôsobil im
bolesť, ktorú spôsobil aj rodinám obetí, čo prežívajú spoločne. Preto žiadajú o psychiatrické vyšetrenie
obžalovaného, aby bola stanovená jeho liečba, ktorá by mu pomohla do budúcnosti k jeho náprave, aby
bol prospešným pre spoločnosť a využil svoje schopnosti na pomoc najmä rodinám obetí a tak aspoň

zmiernil ich nekonečnú stratu.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného a odvolania obžalovaného i jeho osôb blízkych - oboch rodičov J. X. a B. X. a sestry
I. G. ktoré podali oprávnené osoby, včas a na správnom mieste a ktoré mu spolu so spisom

boli predložené dňa 31. mája 2021, na neverejnom zasadnutí dňa 24. júna 2021, nezistiac dôvody pre
zamietnutie všetkých odvolaní podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudkupodľa §316odsek3Tr.poriadku,preskúmalpostupompodľa§317odsek1Tr.poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzaloizhľadiskanevytýkanýchchýbodvolaniami,sprihliadnutímnaneibavprípadedôvodnosti

podaniadovolaniapodľa§317odsek1 Tr.poriadku.Uvedenýmpostupomzistil,žepredovšetkýmnielen
z podnetu podaného odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste, ale aj z
pohľadu do úvahy dôvodne prichádzajúceho dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. k) s poukazom na
§ 9 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku, bolo potrebné napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť v celom
rozsahu, pretože je chybný vo výrokoch o vine a v súvislosti s ňou i vo výrokoch o uloženom ochrannom
ústavnom protialkoholickom liečení a vo všetkých výrokoch adhézneho konania, t. j. konania o náhrade

škody.Súčasnejenapadnutýrozsudokokresnéhosúduopätovnechybnýpreneúplnosťjehoskutkových
zistení vo vzťahu k napadnutému výroku o uloženom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho
výkonu i v nadväznosti na tento výrok aj vo výrokoch o uloženom ochrannom dohľade a obmedzení aj
preto, že súd prvého stupňa sa dopustil chýb, ktoré napadnutým výrokom predchádzali, najmä tým, že
boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a okresný súd sa opätovne tiež

nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho sú pochybnosti o
správnosti skutkových zistení vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku na ktorých objasnenie veci je
nevyhnutné niektoré dôkazy zopakovať a súčasne dokazovanie i doplniť a súčasne bol porušený
aj Trestný zákon /§ 321 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Tr. poriadku /.

Krajský súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu
veci oboch žalovaných skutkov, okresný súd, po splnení všetkých zákonných procesných podmienok
uznesením na hlavnom pojednávaní ešte dňa 05. júna 2020 prijal vyhlásenie obžalovaného o
uznaní jeho viny podľa § 257 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku (nepopretie viny), ktoré okresný
súd v posudzovanom prípade analogicky považoval za vyhlásenie uznania viny, pričom žalovaný skutok

pod bodom 1 bol okresným súdom právne posúdený ako trestný čin zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona a žalovaný skutok pod bodom
2 bol okresným súdom právne posúdený ako pokračovací obzvlášť závažný trestný čin zločinu vraždy
podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zákona z časti ako dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona a preto krajský

súd v dôsledku takéhoto procesného stavu nemohol preskúmavať v odvolacom konaní vedenom pod
sp. zn. 2To/79/2020 na neverejnom zasadnutí dňa 17. septembra 2020 napadnutý rozsudok okresného
súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu ako aj právne posúdenie oboch žalovaných skutkov. Krajský súd
pritom vtedy nezistil žiadne chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku /v danom prípade iba pre zásadný spôsob porušenia práva

na obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia/. Krajský súd v uvedenom
odvolacom konaní preto preskúmal s už vtedy právoplatným výrokom o vine v celom rozsahu v zmysle
obžaloby a právnym posúdením oboch žalovaných skutkov ako oba žalované predmetné zločiny, všetky
súvisiace výroky a dospel k záveru, že je potrebné zrušiť iba súvisiace výroky s uloženým trestom
odňatia slobody, určenom spôsobe jeho výkonu a v nadväznosti na výrok o uloženom treste odňatia

slobody aj výrok o uloženom ochrannom dohľade a obmedzení, ktoré okresný súd uložil obžalovanému.
Krajský súd v tomto uvedenom odvolacom konaní preto aj v tomto smere rozhodol uznesením zo dňa 17.
septembra 2020 pod sp. zn. 2To/79/2020 s tým, že ako vyplýva z poslednej vety odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu, ostatné výroky zostali nezmenené a tým teda aj právoplatné.

Okresný súd vzhľadom na uvedené pochybil, keď v napadnutom rozsudku výrokom opätovne vyslovil
vinu obžalovaného I. X. zo spáchania oboch žalovaných skutkov, s ich právnym posúdením v zmysle
obžaloby a tiež pochybil, ak obžalovanému opätovne uložil ochranné protialkoholické liečenie a rovnako
tak pochybil ak v adhéznom konaní, t. j. v konaní o náhrade škody opätovne rozhodol, čím došlo
v uvedených častiach k porušeniu ustanovenia § 9 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku (rei iudicatae) a

v dôsledku tohto pochybenia okresného súdu bolo potrebné potom zrušiť celý napadnutý rozsudok,
pretože v týchto častiach v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému už bolo právoplatne
rozhodnuté Okresným súdom Trenčín rozsudkom zo dňa 12. júna 2020, sp. zn. 8Tk/1/2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. septembra 2020, sp. zn. 2To/79/2020. Okresnýsúd totiž celkom prehliadol, že odvolací krajský súd zrušil vtedy jeho napadnutý rozsudok iba vo
výrokoch o uloženom treste odňatia slobody, určenom spôsobe jeho výkonu a súvisiacich výrokoch o
uloženom ochrannom dohľade a s ním spojenom uloženom obmedzení a iba v tejto chybnej časti vrátil

okresnému súdu vec, aby trestnú vec obžalovaného I. X. prejednal iba vo vzťahu k týmto výrokom (!).
Krajskému súdu neunikli pozornosti tiež ďalšie dve pochybenia okresného súdu formálneho charakteru
pri písomnom vyhotovovaní napadnutého rozsudku, ktoré ale okresný súd stihol do predloženia trestnej
veci odvolaciemu krajskému súdu napraviť vydaním opravného uznesenia.

Krajský súd v ďalšej časti, so zreteľom na napadnuté výroky o uloženom treste odňatia slobody a
určenomspôsobejehovýkonupovažujezanevyhnutnéopätovne,takakoužvpredchádzajúcomsvojom
uznesení v posudzovanej veci, ďalej uviesť a zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci
je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2
odsek 1 Tr. poriadku), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak k

tomu, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom a jednak na spravodlivé rozhodnutie vo
veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé
rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a
potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci,
upravená v § 2 odsek 10 Tr. poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 11 veta prvá Tr. poriadku súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Výrok súdu v meritórnom rozhodnutí o vine (výrok o oslobodení má tiež tento charakter), a s ním
súvisiace výroky, teda výrok o trestnoprávnych sankciách i výrok adhézneho konania, t. j. konania o
náhrade škody sa môžu zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akúkoľvek pochybnosť o ich
správnosti. Platí to tým skôr, keď sú závery dokazovania o podstatných skutočnostiach pre meritórne
rozhodnutie nejasné.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Tr. poriadku vyžaduje, aby každá
okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek
rozumovú pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o
pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru,

že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Podľa § 14 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Podľa § 145 odsek 1 Tr. zákona kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť
až dvadsať rokov.

Podľa § 145 odsek 2 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov

alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zákona.Podľa § 47 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný
čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

Podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku (motív), priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy (resocializáciu).

Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok alebo jeho jednotlivé výroky, musia byť založené na
dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne vyplývať (§ 2 odsek 12
Tr. poriadok). „Vnútorné presvedčenie“ sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúcich

skutočností („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“) a teda neznamená ľubovôľu, najmä ním nemožno
nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné
dôkazy, ale i správnym spôsobom a tieto potom tak jednotlivo ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a dospel k záveru,
že prvostupňový súd sa opätovne dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému po tom, čo prijal za splnenia zákonných
podmienok jeho vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zo spáchania

oboch žalovaných skutkov tak, ako je popísaný aj v skutkovej časti napadnutého rozsudku, ktorý
prvostupňový súd právne posúdil ako oba predmetné trestné činy v dvojčinnom súbehu, pričom skutkový
stav vo vzťahu k vyhlásenému výroku o treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu a v
nadväznosti i vo výrokoch o uloženom ochrannom dohľade a tiež uloženom jednom obmedzení, nebol
vykonaným dokazovaním preukázaný takým spôsobom, ako to ustálil prvostupňový súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia.

Pokiaľ išlo o identifikáciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd opätovne správne dospel
k záveru, že obžalovanému bolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.
zákona, vzhľadom na jeho vyhlásenie o nepopretí spáchania oboch žalovaných skutkov /§ 257 odsek

1 písm. c) Tr. zákona/, ktoré okresný súd považoval analogicky za uznanie viny /§ 257 odsek 1 písm.
b) Tr. zákona/ a ktorým bola prijatím a posúdením jeho vyhlásenia právoplatne preukázaná vina zo
spáchania oboch žalovaných skutkov, s ich právnym posúdením tak, ako je uvedené v napadnutom
rozsudku, čím významne obžalovaný napomohol predovšetkým žalobcovi - prokurátorovi ako nositeľovi
dôkazného bremena a čo prispelo aj k hospodárnosti celého trestného konania i k stabilite a právnej

istote vo vzťahu k výroku o vine a právnom posúdení oboch žalovaných skutkov. Tento správny
procesný postup okresného súdu zodpovedá už ustálenej súdnej praxe i judikatúre. Obžalovanému
však správne nebolo možné priznať ďalšiu poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, aj
napriek konkrétnym skutočnostiam v tejto súvislosti uvádzanými obžalovaným v rámci jeho odvolacích
námietok, čo okresný súd správne odôvodnil, s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a v

podrobnostiach na toto odôvodnenie len odkazuje. Správne u obžalovaného okresný súd identifikoval
na druhej strane aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona (spáchanie viacerých
trestných činov). Pokiaľ napokon okresný súd dospel k záveru (s čím sa však krajský súd nestotožnil
na podklade doterajších výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní tak, ako to ďalej vyplýva z
odôvodnenia tohto uznesenia) o uložení trestu odňatia slobody tak, ako je uvedené v napadnutom

rozsudku, postupoval ďalej správne, keď u obžalovaného aplikoval i ustanovenie § 38 odsek
2 Tr. zákona a tiež aj ustanovenie o úhrnnom treste podľa § 41 odsek 2 Tr. zákona a správne tiež
obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do najprísnejšieho ústavu na výkon trestu - do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona, keďiné, miernejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona nemá oporu v zistených skutočnostiach, ktoré
by svedčili v prospech obžalovaného a v nadväznosti na to aj výrok o uloženom ochrannom dohľade
obžalovanému zákonu neodporuje a súčasne aj uložené jedno predmetné primerané obmedzenie podľa

§§ 77 odsek 2, 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona.

Vo vzťahu k napadnutým výrokom o uloženom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu
však krajský súd uvádza opätovne ako vo svojom predchádzajúcom uznesení nasledovné:

Vposudzovanomprípadepouznanívinyobžalovanéhozospáchaniažalovanéhoskutkuajehoprávnom
posúdení v napadnutom rozsudku, so zreteľom na ďalšie preukazujúce sa relevantné skutočnosti,
obžalovanému stále reálne hrozí podľa §§ 145 odsek 2 a 47 odsek 1 Tr. zákona uloženie trestu
odňatia slobody na doživotie. Z logického výkladu týchto ustanovení „a maiori ad minus“ (inak povedané
od prísnejšieho trestu k miernejšiemu trestu) vyplýva, že podľa odseku 2 § 145 Tr. zákona prioritne súd
v posudzovanom prípade má skúmať, či u obžalovaného sú splnené podmienky pre uloženie trestu

odňatia slobody na doživotie, ak sú kumulatívne splnené obe podmienky uvedené pod písm. a) i b)
citovaného ustanovenia a len pre prípad ich nesplnenia, súd uloží trest odňatia slobody v základnej
zákonnej sadzbe od dvadsať rokov do dvadsaťpäť rokov, výnimočne z existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa trest odňatia slobody i miernejší za použitia § 39 Tr. zákona (mimoriadne zníženie
trestu). Z uvedeného teda vyplýva, o to viac, že podmienka podľa písm. a) citovaného

zákonného ustanovenia bola v posudzovanom prípade bez akýchkoľvek rozumových pochybností aj s
poukazom na správne odvolacie argumenty prokurátora v tomto smere naplnená a bolo povinnosťou
prvostupňového okresného súdu, i s prihliadnutím na ďalšiu existujúcu zásadu trestného konania
uvedenú v § 2 odsek 11 Tr. poriadku zabezpečiť a vykonať všetky relevantné dôkazy, na podklade
ktorýchbybolomožnébezakýchkoľvekrozumovýchpochybností uložiťsprávneazákonnetrestodňatia

slobodyobžalovanému.Jezrejmé,žeprenáležitéposúdenienaplneniačinenaplneniaobochzákonných
podmienok v ustanovení § 47 odsek 1 Tr. zákona je nevyhnutné i nepochybné a zrozumiteľné odborné
vyjadrenie či vyjadrenie znalca z odboru psychológie. V posudzovanom prípade okrem znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, ktoré aj krajský súd považuje za
nemenej dôležitý dôkaz nielen vo vzťahu k otázke príčetnosti, či jej znížení podľa § 23 Tr. zákona, sú aj

závery zistení týmto znaleckým skúmaním vo vzťahu k osobe obžalovaného z psychiatrického hľadiska,
ktoré úzko súvisia so znaleckým psychologickým skúmaním obžalovaného. Krajský súd opätovne
uvádza, že nemá výhrady vo vzťahu k vykonanému znaleckému skúmaniu obžalovaného ohľadom jeho
duševného stavu nie len z hľadiska procesného postupu orgánmi činnými v trestnom konaní vo fáze
prípravného konania a okresným súdom na hlavnom pojednávaní, ale i z hľadiska obsahovej stránky,

keďže tieto závery sú nepochybné a sú i zrozumiteľné a akceptovateľné. Prvostupňový okresný súd tiež
nepostupoval procesne nesprávne pri vykonávaní všetkých znaleckých posudkov z odboru psychológie
na hlavnom pojednávaní, ale nie správne, so zreteľom na dôvodnú odvolaciu námietku prokurátora (viď
predposledný odsek na strane 8) interpretoval závery predovšetkým znalca MUDr. I. a v rozpore s
ustanovením § 2 odsek 2 Tr. poriadku sa nevysporiadal so všetkými znaleckými

psychologickými posudkami a ani sa vôbec nevysporiadal s nezodpovedanými otázkami v tomto ohľade
tak, ako to správne namietal prokurátor v rámci odvolacích námietok. Podľa krajského súdu sú ale
ich závery stále v istej konkurencii, keď znalec RNDr. Mgr. S. Y., PhD. až na hlavnom pojednávaní
vyslovil záver, že až po úspešnom absolvovaní ústavnej protialkoholickej liečby a splnení toho, že
obžalovaný bude ďalej abstinovať možno hovoriť o miernej pozitívnej možnosti jeho resocializácie bez

bližšieho a presvedčivého vysvetlenia. V podstate už zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie
vyplynulo, že pobyt obžalovaného pre spoločnosť, vzhľadom na jeho nepriaznivý duševný stav, za
predpokladu úspešnej predmetnej liečby a následne ďalšej abstinencie, teda nekonzumovaním alkoholu
sa nebezpečnosť obžalovaného na slobode pre spoločnosť môže znížiť. Zo záverov tohto znaleckého
posudku však vyplýva a nie je možné to opomenúť, že zohľadnením diagnostikovanej poruchy osobnosti

u obžalovaného môže byť jeho osoba nebezpečnou pre spoločnosť. V nadväznosti na uvedené je
potrebné zdôrazniť, že nádej pozitívnej nápravy obžalovaného v podstate spočíva v splnení dvoch
podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: a to úspešnosť protialkoholického liečenia obžalovaného
a i jeho ďalšia úplná abstinencia od požívania alkoholických nápojov. Z vykonaného dokazovania však
opätovne nevyplynuli žiadne prijateľné a dôvodne očakávané dostatočné záruky pre to, že tomu tak

v budúcnosti skutočne aj bude. Krajský súd ďalej uvádza, že žiaden znalec a vylučuje to aj zákonná
úprava, nemôže nahrádzať svojou činnosťou súd, ktorý je jediným oprávneným rozhodovať o určení
druhu a výmery trestu, t. j. aj o uložení najprísnejšieho trestu odňatia slobody - odňatia slobody na
doživotie. Posudzovanie splnení zákonných podmienok je otázkou právnou, pričom aj posudzovanienaplnenia či nenaplnenia podmienok v ustanovení § 47 odsek 1 písm. b) Tr. zákona je plne v
kompetencii súdu, ktorý musí okrem záverov príslušného znalca brať do úvahy i ďalšie podstatné
skutočnosti ohľadom osoby obžalovaného, jeho psychický stav, ktorý vplýva na jeho konanie, jeho

sklony k páchaniu protiprávnej činnosti (kriminogénne faktory), atď. Nemožno pritom opomenúť tiež
(pohnútku) motív konania páchateľa, ktorý sa musí vždy prioritne skúmať. Týmto právnym názorom
sa ale prvostupňový okresný súd vôbec neriadil, pretože to nevyplynulo z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorý je navyše i nepreskúmateľným vo viacerých smeroch. V posudzovanom prípade po
vykonanom rozsiahlom dokazovaní z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že motív konania

obžalovaného nebol bližšie identifikovaný, pričom ani sám obžalovaný tak, ako to vyplynulo aj z
odôvodnenia jeho odvolania, ktoré odôvodnil i sám, doposiaľ nevie (nechce ? s prihliadnutím na
znalecké závery) vysvetliť skutočnú príčinu, ktorá ho viedla k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti s
tak tragickými a nenapraviteľnými následkami na živote a zdraví viacerých osôb, navyše ako i sám
na to poukázal osôb, ktoré vnímal ako kamarátov priateľov či známych. Na druhej strane ale tiež z
dokazovania i z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplynulo, že minimálne vo vzťahu s jednou osobou

mal obžalovaný predtým konflikt, resp. nezhody. Za tohto stavu je preto logické sa domnievať, že jeho
konanie bolo skutočne vysoko a s najväčšou pravdepodobnosťou skutočne patologicky motivované,
v rámci znaleckého dokazovania podrobne konštatovanými a odborne diagnostikovanými psychickými
problémami obžalovaného, tiež v štruktúre jeho osobnosti a osobnostných čŕt a prejavov a to aj v
spojení s požívaním návykovej látky (alkohol). S prihliadnutím na odvolacie námietky prokurátora,

s ktorými sa krajský súd plne stotožňuje, ktoré spočívajú v poukaze na mimoriadne nebezpečné
konanie obžalovaného, s ohľadom na nenapraviteľné následky takéhoto jeho konania, čo napokon
prvostupňový okresný súd správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku, so zreteľom
na uvedené dôvody krajského súdu, sú však na druhej strane závery okresného súdu predčasné
k tomu, aby bolo možné bez relevantných pochybností rozhodnúť o uložení trestu odňatia slobody

obžalovaného. V kontexte doposiaľ zistených všetkých skutočností, rozhodných pre uloženie trestu
odňatia slobody, je hranica tohto trestu stále posunutá u obžalovaného smerom k uloženiu trestu
odňatia slobody na doživotie, pretože závery o možnej pozitívnej náprave obžalovaného tak, ako to
konštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemajú jednoznačnú oporu v doposiaľ
vykonanom dokazovaní. Predčasnosť záverov o správnosti a zákonnosti uloženého trestu odňatia

slobody obžalovaného v napadnutom rozsudku svedčí predovšetkým tá skutočnosť, že okresný súd
nevykonal doplnenie dokazovania tak, ako mu to bolo v predchádzajúcom uznesení krajského súdu
uložené (viď posledná veta na strane 22), keď osobne nevypočul zástupkyňu znaleckej organizácie,
ktorápodávalaznaleckýposudokzodboruzdravotníctvaafarmácie,odvetviapsychiatrie,sozameraním
na sporné otázky ohľadom prognózy úspešnosti protialkoholickej liečby obžalovaného a záruk jeho

abstinencie (aj od iných návykových látok) do budúcnosti, so zreteľom aj na jeho samotný postoj,
zistený doteraz vykonaným dokazovaním tak, ako na to poukazoval tiež prokurátor v odôvodnení svojho
odvolania. Ako vyplýva z obsahu trestného spisu, okresný súd mal navyše v úmysle ako svedkov
vypočuť oboch rodičov obžalovaného, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva,
prečo ich napokon okresný súd vôbec nevypočul a ani k čomu títo svedkovia vypočutí mali v skutočnosti

byť. V kontexte odvolania prokurátora sa možno iba domnievať, že ich výsluch sa mal uskutočniť,
s prihliadnutím na obsah toho, čo uviedli v prípravnom konaní vo vzťahu k osobe svojho syna a
jeho problému s alkoholom. Krajský súd pripomína, že ak aj okresný súd oboch rodičov ako svedkov
nevypočul na hlavnom pojednávaní, stále existujú procesné podmienky pre ich osobný výsluch a
pre prípad zákonnej prekážky možnosť ich výpovede z prípravného konania prečítať na hlavnom

pojednávaní zákonným spôsobom (viď návrh na vykonanie dôkazov v podanej obžalobe prokurátora).

V kontexte odvolacích námietok obžalovaného a jeho osôb blízkych, krajský súd aj s ohľadom na už
vyššie konštatovaný skutočný procesný stav posudzovanej trestnej veci uvádza, že otázka príčetnosti
obžalovaného v inkriminovanom čase už bola relevantne zodpovedaná, čo preukazuje právoplatné

uznanie viny obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti na skutkovom základe tak, ako to vyplýva z
právoplatnej časti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júna 2020 pod sp. zn. 8Tk/1/2020 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. septembra 2020 pod sp. zn. 2To/79/2020. Ak
prvostupňový okresný súd odmietol doplniť dokazovanie v zmysle návrhu obžalovaného o nový znalecký
posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie krajský súd uvádza, že primárnym

dôvodovom na takýto správny a zákonný procesný postup je práve právoplatný výrok o vine a právnom
posúdení žalovaných skutkov v zmysle naplnenia všetkých potrebných zákonných formálnych znakov
predmetných trestných činov. Dôvody, na ktoré poukazoval okresný súd v napadnutom rozsudku v
súvislosti s jeho rozhodnutím o odmietnutí doplnenia dokazovania v tomto smere sú tiež okrem inéhonavyše relevantné pre odmietnutie doplnenia dokazovania tak, ako sa domáhal a domáha obžalovaný
I. X..

So zreteľom na uvedené bude teda úlohou prvostupňového súdu predvolať zástupcu (MUDr. Z. R. I.)
znaleckej organizácie z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a osobne ju vypočuť tak,
ako to vyplýva z už predchádzajúceho uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. septembra 200,
sp. zn. 2To/79/2020, tiež predvolať k osobnému výsluchu oboch rodičov obžalovaného ako svedkov a v
prípadezákonnejnemožnostiichvýsluchunahlavnompojednávanísarelevantne procesnevysporiadať

s ich svedeckými výpoveďami z prípravného konania v zmysle návrhu prokurátora v podanej písomnej
obžalobe na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní, vysporiadať sa tiež s predloženým odborným
vyjadrením znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s. r. o., Bánovce nad Bebravou, ktoré
predložil obžalovaný (č. l. 1719 až 1730). A až po takomto doplnenom dokazovaní bude možné potom
spôsobom v zmysle s § 2 odsek 12 Tr. poriadku rozhodnúť v súlade so stavom veci a
so zákonom o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému a spôsobe jeho výkonu, a to s dôsledným

prihliadnutím na základné zásady ukladania trestu podľa § 34 Tr. zákona i ukladania trestu odňatia
slobody na doživotie podľa § 47 odsek 1 Tr. zákona.

Podľa§321odsek1písm.a) Tr.poriadkuodvolacísúdzrušínapadnutýrozsudokajprepodstatnéchyby
konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,

ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto,
že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj v prípade, ak
vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba
dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa§321odsek1písm.d) Tr.poriadkuodvolacísúdzrušínapadnutýrozsudokajakbolonapadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba
urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 odsek 1 Tr. poriadok súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia. Pre prípad, že prvostupňový okresný súd dospeje k záveru o nevyhnutnosti uloženia trestu
odňatia slobody na doživotie, nebude možné obžalovanému s poukazom na ustanovenie § 76 odsek
4 Tr. zákona uložiť súčasne aj ochranný dohľad a s ním súvisiace prípadné obmedzenia a povinnosti

podľa §§ 77 odsek 2, 51 odsek 3 a odsek 4 Tr. zákona a v tejto časti odvolací krajský súd vrátil vec
prvostupňovému okresnému súdu na prejednanie v potrebnom, vyššie uvedenom rozsahu a následne
rozhodnutie.

Krajský súd pripomína, že vo veci, kde je obžalovaný i naďalej stíhaný vo väzbe, je nevyhnutné ďalej

konať v súlade s ustanovením § 2 odsek 6 Tr. poriadku, t. j. prednostne a urýchlene.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.