Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. apríl 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8Tk/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010264
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120010264.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha a

prísediacich Ľudmily Hujovej a Boženy Janurovej na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 23.04.2021
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

I. X., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom obec S., okr. V., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Ilava

j e v i n n ý , ž e

v bode 1/

v presne nezistenom čase a na neznámom mieste si bez povolenia od nestotožnenej osoby zadovážil
a do momentu jeho zadržania políciou do dňa 22.06.2019 v krabici pri stene v tretej izbe na poschodí
rodinného domu v obci Y. č. XX, okres Púchov bez povolenia prechovával 1 ks náboja s označením
53BXD, pričom podľa záverov doplnenia znaleckého posudku KEU PZ č. p. ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2019/8299sajednáostreľbyschopnýnábojkalibru7,62x25Tokarevsostredovýmzápalom,pričom

z technického hľadiska ide v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
v platnom znení o strelivo podľa § 2 ods. 1 písm. g), ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ
zbrojného preukazu, držiteľ' zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
podľa § 12 odsek 1 citovaného zákona,

v priebehu roku 2005 si v tom čase na opustenej stanici v obci Dulov, okres Ilava bez povolenia zadovážil
samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in
Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom, ktorej legálnym majiteľom až do roku 1992 bol C. X.

a ktorú do momentu zadržania políciou do dňa XX.XX.XXXX obvinený I. X. u seba v mieste bydliska
v rodinnom dome č. XXX v obci S., okres V. bez povolenia spolu s nezisteným množstvom streliva do
uvedenej zbrane kalibru 7,65 mm Browning prechovával, pričom u uvedenej zbrane ide vzhľadom na
odstránené výrobné číslo v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v
platnom znení o zbraň kategórie A, t. j. zbraň zakázanú podľa § 4 odsek 1 písmeno i), ktorú v zmysle § 8
ods. 1 uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť a v prípade nábojov
so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning ide v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných

zbraniach a strelive v platnom znení o strelivo podľa § 2 ods. 1 písm. g), ktoré môže nadobudnúť do
vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ' zbrojného sprievodného
listu na trvalý vývoz podľa § 12 odsek 1 citovaného zákona,

v bode 2/

dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 03:30 hod. počas konania hasičskej zábavy na ceste pred budovou

miestneho Kultúrneho domu v obci Horovce, súpisné číslo 87, okres Púchov nelegálne držanou
samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Madein Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom pod vplyvom alkoholu bez predchádzajúceho
vzájomného konfliktu bezdôvodne namieril na N. K., nar. XX.XX.A., trvale bytom S. H. č. A. pričom po
tom, ako mu N. K. povedal: „Prestaň, ja som tvoj kamarát” a ustupoval pred ním, obvinený I. X. jedenkrát

vystrelil do oblasti brucha N. K., ktorý spadol na zem a takto zranený ušiel po chvíli na tanečný parket,
kde v dôsledku strelného poranenia poškodený N. K. utrpel priestrel brucha, kde priestrelom došlo k
poraneniu orgánu dutiny brušnej - dvanástorníka a orgánu nachádzajúceho sa za dutinou brušnou v tzv.
retroperitoneu - pravej obličky, ktoré zranenie bolo sprevádzané nahromadením krvi v dutine brušnej -
hemoperitoneuavoblastipravejobličky-vretroperitoneu,došlokzraneniudôležitýchorgánovľudského

tela a to dvanástorníka a obličky, pričom z dôvodu možných krvných strát v oblasti obličky mohlo dôjsť k
ohrozeniu života poškodeného N. K., kde predmetné zranenie zanechá trvalý funkčný následok - stratu
pravej obličky,

bezprostredne na to zaútočil nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65
mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia na N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom S. H. č. XXX, ktorý sa snažil pomôcť postrelenému N.ovi K.ovi tak, že na neho v krátkom
časovom intervale vystrelil najmenej päťkrát, a to dvakrát do oblasti hrudníka, jedenkrát do oblasti
brucha, jedenkrát do pravého kolena a jedenkrát do členkovej časti pravej nohy, dôsledkom čoho utrpel
poškodený N. K. strelné poranenie ľavej bránice, strelné poranenia pravej dolnej brušnej steny, strelné
poranenie hrudnej srdcovnice, dvojnásobný strelný defekt dolného laloka pravých pľúc, strelný defekt

stredného laloka pravých pľúc, strelný defekt dolného laloka ľavých pľúc, kolaps pľúc, anémiu pľúc,
ľahkú antrakózu pľúc, strelné poranenie VIII. rebra vpravo, štyri strelné defekty pohrudnice hrudníka,
strelné defekty medzirebrových priestorov hrudníka, strelné poranenie žalúdka, sleziny, povlak krvi a
žalúdočného obsahu v dutine brušnej, anémiu obličiek a zmliaždenie okružia tenkého čreva, následkom
čoho poškodený N. K. utrpel traumaticko - hemoragický šok v dôsledku strelných poranení srdcovnice

a pľúc s krvácaním do dutiny hrudnej a navonok, ktorým zraneniam na mieste podľahol,

následne v útoku kontinuálne pokračoval a nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. CZ, Model
83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, jedenkrát vystrelil do
oblasti hlavy I.a J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXX, ktorý v tom čase stál za N.om K. a do

incidentu nijako nezasahoval, následkom čoho sa tento predklonil smerom dopredu, kde obžalovaný
ešte jedenkrát vystrelil na poškodeného I.a J. do oblasti chrbta, čím poškodenému I.ovi J. spôsobil
strelný defekt kože v pravej čelovej oblasti (vstrel), strelný defekt kože v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel),
splývajúce krvné výrony v mäkkých lebečných pokrývkach, strelné defekty lebky v pravej čelovej oblasti
(vstrel) a v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel), zlomeniny lebky v pravej čelovej a temennej oblasti,

subdurálne a subarachnoidálne krvácanie prevažne vpravo, masívny opuch a pomliaždenie tkaniva
mozgu, strelný kanál v mozgovom tkanive smerujúci z pravého čelového laloku do ľavého záhlavového
laloku, podkožnú krvnú podliatinu v pravej čelovej oblasti, okuliarovité podkožné krvné podliatiny v okolí
oboch očí, strelný defekt v pravej nadlopatkovej oblasti (vstrel) s okolitou podkožnou krvnou podliatinou,
podkožnú krvnú podliatinu v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti, strelný kanál a projektil v svalstve

chrbta v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti (zástrel), kde v dôsledku uvedených zranení došlo
k masívnemu opuchu a pomliaždeniu tkaniva mozgu a mozgovomiechového mostu (smrti mozgu) po
strelnom poranení hlavy a mozgu - priestrele, následkom ktorých zranení poškodený I. J. po prevoze
do nemocnice podľahol,

následne urobil tri kroky smerom k tam stojacemu I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. M., O. XX/
XX, ktorý sa všetkému prizeral, pričom obžalovaný I. X. držal v ruke nelegálne držanú samonabíjaciu
pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, ktorú
dvíhal v smere od pásu nahor so slovami: „Chceš to dostať aj ty?”, následkom čoho poškodený I. S.,
vidiac krátko predtým streľbu obžalovaného na poškodených N. K., N. K. a I.a J., zo strachu o svoj život

uskočil do kríkov, na čo obžalovaný I. X. okamžite vystrelil jedenkrát z uvedenej pištole, v dôsledku čoho
I. S. neutrpel žiadne zranenie, pričom následne obžalovaný I. X. utekal po betónovej ceste smerom k
predajni COOP Jednota, súpisné číslo 86, v obci Horovce, kde počas úteku ešte minimálne jedenkrát
vystrelil doposiaľ nezisteným smerom a následne z miesta činu ušiel,

t e d a
v bode 1/
sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia,
v bode 2/dopustil sa konania, ktoré z časti bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa
dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu a z časti iného
úmyselne usmrtil, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.

T ý m s p á c h a l

v bode 1/

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona,

v bode 2/

pokračovací trestný čin obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, z časti dokonaný a z časti v
štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36
písmeno n) Trestného zákona, k § 37 písmeno h) Trestného zákona v spojení s § 41 odsek 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:

1 ks samonabíjacia pištoľ, zn. CZ, vzor 83, caI. 7,65 mm Browning (skúmaním zviditeľnené výrobné číslo
028549) so zásobníkom, puzdrom a 3 ks nábojníc spolu s 3 ks striel, ktoré pred skúma ním tvorili 3 ks
funkčných nábojov cal. 7,65 mm Browning, ktoré boli spolu so zbraňou zaistené dňa 23.6.2019 vydaním
veci podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku, osobou I. X., nar. XX.X.XXXX,

pričom zbraň so zásobníkom a puzdrom sa nachádzajú v úschove na evidencii zbraní, oddelení
dokladov, odboru poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, Inovecká 5, 911 42 Trenčín.
8 ks nábojníc cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopy č. 2,4,5,6,9,10,11,12 v rámci
výkonu obhliadky miesta činu v obci Horovce,
2 ks striel cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopa č. 1 a 3 v rámci výkonu obhliadky

miesta činu v obci Horovce,
2 ks striel cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopa č. 130 a 140 vykonaním detailnej
obhliadky tela pri pitve poškodeného nebo N. K., nar. XX.X.XXXX,
1 ks strela cal. 7,65 mm Brownig, zaistená ako stopa č. 1, pri obhliadke tela pri pitve poškodeného nebo
I. J., nar. X.X.XXXX,

3 ks nábojníc cal. 7,65 mm Browning zo skúšobnej streľby z pištole zn. CZ, vzor 83, cal. 7,65 mm
Browning (skúmaním zviditeľnené výrobné číslo 028549)
1 ks nábojnica cal. 7,65 mm Browning + 5 ks nábojníc cal. 7,62x54R, zaistených dňa 1.7.2019 ako stopa
č. 1 v rámci výkonu domovej prehliadky u I.a X.a, nar. 24.9.1983 v rodinnom dome Dulov č. XXX.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok počas plynutia ochranného dohľadu.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému N.ovi K.ovi, nar.
XX.XX.XXXXvV.,trvalebytomS.H.A.,škoduvovýške6.381,90Eur(bolestné),poškodenejspoločnosti

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, škodu vo
výške 11.059,78 Eur, všetko do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného N. K., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom
S. H. A., so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený D. K., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S.
H. XXX a poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S. H. XXX, s uplatnenými nárokmi na
náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach
podľa § 34, § 40 ods. 2, § 121 a § 257 Tr. por. s tým, že ku skutkom môže urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 Tr. por. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr.

por., že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. Nakoľko súd považoval toto vyhlásenie
obžalovaného za priznanie spáchania predmetných skutkov, súd postupoval primerane podľa § 333
ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia
obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor a obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní následne
vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie len k výrokom

o treste, ochrannom opatrení a náhrady škody. Po takomto zistení súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaných skutkov, keď ich právne posúdil
zhodne tak, ako boli posúdené v prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona a pokračovací trestný čin obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2

písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, z časti dokonaný a
z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v
prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine obžalovaného, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné
formálne znaky žalovaných trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka.
Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené

žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či forenzne významné
zníženie jeho príčetnosti. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný sebe zadovážil a držal
strelivo a strelnú zbraň bez povolenia, a dopustil sa konania, ktoré z časti bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak nedošlo
k dokonaniu trestného činu a z časti iného úmyselne usmrtil, pričom taký čin spáchal závažnejším

spôsobom konania - na viacerých osobách. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. priamy
úmysel. Objektmi v danom prípade boli záujmy spoločnosti na ochrane ľudského života a na ochrane
bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením ich života a zdravia, ktoré vyplýva z nekontrolovateľného
držania alebo výroby strelných zbraní, streliva, výbušnín alebo chemických zbraní. Súd na hlavnom
pojednávaní zároveň vyhlásil, že dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní vykoná k výroku o treste,

ochrannémuopatreniuanáhradyškody.Zatýmúčelombolinahlavnompojednávanívypočutípoškodení
N. K., I. S., I. J., D. K., svedkovia C. Y., I. K., M. H., I. Q., znalci PhDr. Robert Máthé, PhD., MUDr. Andrea
Heretiková Marsalová, RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., doc. Mgr. Art. Jaroslava Gajdošíková Zeleiová,
PhD., prečítaný znalecký posudok č. 178/2019 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odbor Chirurgia,
Traumatológia, oboznámené listinné dôkazy a to zápisnice o vydaní veci a fotodokumentácia, príjmové

pokladničné doklady - faktúry, potvrdenia o náhradách vynaložených nákladov súvisiacich s liečbou,
zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a fotodokumentácia, list, zápisnice o ohliadke miesta činu a
fotodokumentácia, správa obce Dulov, správa ÚVV a ÚVTOS Ilava, odpis z RT, lustrácia CESDAP a
písomné ospravedlnenie obžalovaného.Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii č. 77/2019, ktorý
na hlavnom pojednávaní predniesla znalkyňa MUDr. Andrea Heretiková Marsalová, vyplynulo, že
obžalovaný si v čase spáchania skutkov (22.6.2019) privodil simplexnú ebrietu, jednoduchú alkoholovú

opojenosť, ktorá vzniká bezprostredne po požití zvýšeného množstva alkoholu, predpokladáme ebrietu
ľahkého - do l,5promile - až stredne ťažkého stupňa - do 2,5 promile (podľa objektívnych a subjektívnych
údajov pil už cez deň 21.6., vypil minimálne pol litra destilátu, bez užitia iných psychotropných látok,
pravdepodobne sa nestravoval a napriek ebriete komunikoval a pohyboval sa bez pomoci). Ebrieta
- nezávisle od hladiny alkoholu v krvi - z medicínskeho hľadiska negatívne ovplyvňuje všetky

psychické funkcie, teda znižuje rozpoznávacie (znižuje schopnosť plne rozpoznať nebezpečenstvo
a protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť) aj ovládacie (znižuje schopnosť ovládať svoje
konanie a zvyšuje pohotovosť k afetktívnej dráždivosti a agresii v správaní) schopnosti. Ak si však
simplexnú ebrietu človek navodí sám, má s ňou opakované skúsenosti, nie je zníženie ovládacích a
rozpoznávacích schopností forenzne významné. Obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu,
svedčia preto subjektívne i objektívne údaje, že mával časté ebriety, následne palimpsesty (alkoholické

okná s výpadkom pamäti), tzv. ranné dúšky, abstinenčné symptómy pri odňatí alkoholu, zvýšenú
toleranciu voči alkoholu - čo svedčí pre skoršie štádium alkoholizmu, ešte bez výrazného poškodenia
pečene. (V prvých štádiách závislosti, - v dôsledku indukcie pečeňových enzýmovn- narastá tolerancia
voči alkoholu a človek vie vypiť väčšie množstvá alkoholu. V konečných štádiách - kedy dôjde už k
poškodeniu pečene - dochádza naopak k poklesu tolerancie a človek znesie stále menšie množstvo

alkoholu). Podľa vývinových kritérií podľa Jellineka sa jedná o 3. kruciálne štádium. U obžalovaného
sa jedná sa o závislosť bez psychiatrických komplikácií v zmysle psychózy, či demencie. Jedná sa
štádiumzávislosti,zatiaľbezzávažnejšíchsekundárnychsomatickýchkomplikácii.Obžalovanýdoposiaľ
neabsolvoval protialkoholickú liečbu ambulantnou či ústavnou formou. Nebol liečený psychiatricky.
Udáva, že v detstve bol l - 2x u psychológa, nikdy nebol na ambulancii psychiatra ani hospitalizovaný na

psychiatrii. Obžalovaný nie je závislý od iných omamných a psychotropných látok. Podľa psychiatrického
vyšetrenia a dostupných údajov obžalovaný mal sklon k násilníckemu, agresívnemu správaniu, keď
bol pod vplyvom alkoholu. U obžalovaného sme diagnostikovali aj zmiešanú poruchu osobnosti, s
prevahou paranoidných a schizoidných čŕt. Jedná sa o dlhodobú poruchu, ktorá nemá forenzne
významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Osobnosť s paranoidnými črtami máva sklon

k pocitom krivdy, precitlivelosť voči prehliadaniu, je podozrievavá, so sklonom k podozrievaniu partnera
z nevery, dezinterpretuje neutrálne veci na nepriateľské voči jeho osobe, má nadmerný zmysel pre tzv.
osobné práva, s možným vzťahovačným, konšpiračným vysvetľovaním udalostí okolo seba, asociálne
konanie je skôr aktom odvety, nie za účelom obohacovania). Schizoidné črty sa prejavujú obľubou
samotárskych aktivít, nedostatkom dôverných priateľov, necitlivosťou voči spoločenským normám). Je

potrebné nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, pričom nie je vylúčená úspešnosť
ani neúspešnosť tejto liečby. Pobyt obžalovaného na slobode je vzhľadom na jeho duševný stav z
psychiatrického hľadiska pre spoločnosť aktuálne nebezpečný. Naopak, v prípade ak liečba zaberie a
obžalovaný nebude konzumovať alkohol, nebude pre spoločnosť nebezpečný. Avšak so zohľadnením
jeho poruchy osobnosti, môže byť pre spoločnosť nebezpečnejší.

Zo znaleckého posudku č. 26/2019 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých,
ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec PhDr. Robert Máthé, PhD., vyplynulo, že intelektová
úroveň obžalovaného je v pásme priemeru. Obžalovaný pri zistenej úrovni rozumových schopnosti
chápe potrebu a zmysel právnych zákonov a v plnej miere si je vedomý zákonom akceptovaného a

neakceptovaného správania, ktoré je sankcionované, čo platí aj vo vzťahu k aktuálne vyšetrovaným
skutkom, z ktorých je obžalovaný. Osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná, s prevahou
paranoidných a schizoidných rysov. Prejavuje sa egocentrickosťou a emocionálnou nestabilitou,
so sklonom k odbrzdeným, emóciami určovaným neadekvátnym prejavom, ktorých výskyt je viac
pravdepodobný v stavoch zmeneného vedomia, napr. v stavoch alkoholickej ebriety. U obžalovaného

nebolizistenépatologickérysyosobnostivzmysleduševnejchoroby.Zpsychologickéhohľadiskamožno
konštatovať, že motivácia konania obžalovaného priamo súvisela s jeho osobnostnými charakteristikami
s akcentom na schizoiditu a paranoiditu a tiež s jeho stavom alkoholickej opojenosti pred a počas
kritického diania, ktoré je predmetom vyšetrovania. Bezprostredným motívom jeho konania mohol byť
zo psychologického hľadiska jeho opätovný stret s poškodeným N. K., voči ktorému mohol mať potrebu

zadosťučinenia. Pri postupnej kumulácii negatívnych emócií počas pobytu na zábave a navyše v stave
alkoholickej opojenosti a tak zvýšenej pohotovosti k prejavom navonok smerujúcej agresie, sa staval so
zbraňou v ruke do dominantnej pozície voči poškodenému a v momente, keď sa tento snažil vykopnúť
mu zbraň z ruky, začal v stave vystupňovaného afektu strieľať smerom naňho a potom aj na osoby, ktorésa ocitli v jeho okolí s cieľom demonštrovať svoju moc. Možnosť resocializácie obžalovaného vzhľadom
na spáchanie vyšetrovaných trestných činov je vzhľadom na významne vysoké zastúpenie ukazovateľov
nepriaznivej sociálnej prognózy, najmä z okruhu osobnostných faktorov nepriaznivá. Avšak, ak po

úspešnom absolvovaní liečby bude obžalovaný abstinovať, znalec súhlasí so záverom znalca RNDr.
Mgr. Dušana Kešického, PhD. o mierne pozitívnej možnosti resocializácie obžalovaného.

Zo znaleckého posudku č. 37/2020 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých,
ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., vyplynulo, že

u obžalovaného ide o osobu s primeraným stavom pamäti a intelektu, zníženou kvalitou myslenia
s tendenciou k obranným zjednodušeniam, ale i narušeniam v logike, v čase vyšetrenia produkcia
s bizarným obsahom s masívnou paranoidnou zložkou. Osobnosť nezrelá, zúženého prežívania s
miernou prevahou emočných mechanizmov v rozhodovaní a zvládaní, nízkou kapacitou pre zvládanie
záťaže. Emotivita menej diferencovaná, nestabilná so sklonmi k impulzívnemu konaniu bez primeranej
reflexie. Negatívny sebaobraz, nízka kvalita sociálnej adaptácie pri redukcii interpersonálnych zručností

a tendencii k sociálnej izolácii bez jednoznačne disociálneho vývoja v detstve. Prognóza ďalšieho
vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k jeho protispoločenskému konaniu je daná bilanciou
pozitívnych a negatívnych resocializačných faktorov. K pozitívnym faktorom prispievajúcim k reálnosti
resocializácie s následným začlenením do spoločnosti patrí intelekt bez závažnejšieho deficitu, nejde
o primitívnu osobnosť na báze mentálnej subnormy, rovnako ako stav ostatných poznávacích funkcií

je bez významnejšej deteriorácie, pracovná kvalifikácia (vyučený, maturita), pracovná adaptovanosť
v čase pred začatím páchania trestnej činnosti (aktívne vyhľadávanie možnosti pracovnej realizácie),
existencia sociálne nezávadného rodinného zázemia v detstve (matka, otec, súrodenci), ako aj vývoj
v prostredí kompletnej rodiny bez výskytu kriminálnej činnosti v rodine, plnenie finančných záväzkov
(nepožičiava si). Nie je prítomná neschopnosť odolať príležitosti získať materiálnu výhodu, napriek

sociálnej neprijateľnosti prostriedkov. Nenachádzame stupňovanie závažnosti násilných deliktov, resp.
gradáciu v móde brutality (nie je prítomné odsúdenie za takýto trestný čin). K pozitívnym faktorom
ovplyvňujúcim pravdepodobnosť pozitívnej resocializačnej prognózy patrí existujúci náhľad na sociálnu
maladaptívnosť vlastného správania v zmysle spáchaných vrážd, ku ktorým sa priznáva (resp. považuje
za pravdivé pokiaľ sa držíme koncepcie pamäťovej dyskontinuity - pravdepodobne palimpsestu na

obdobie skutku pod vplyvom alkoholu, ako uvádza obžalovaný, resp. rozplakal sa pri štúdiu spisu s
konfrontáciou so skutkom). K odsúdeniu v závažnej násilnej trestnej činnosti nedošlo. U vyšetreného
nebola zistená záľuba v agresívnom konaní bez účelovosti v snahe získať materiálne prostriedky
(drogy), resp. sexuálna deviácia. S vysokou pravdepodobnosťou nie je rozvinutý abúzus omamných
látok (drog). Psychodiagnostické znaky vyplývajúce zhodnotenia ROR a Hand testov (AGG10) svedčia v prospech pozitívnej prognózy. K negatívnym faktorom radíme absenciu trvalých
pozitívnych vzťahov v predelikventnom období. Bola zistená závislosť od alkoholu. Je anamnestický
podložený výskyt výraznej zmeny reaktivity na záťaž v stave intoxikácie. Prítomnosť disociálnych
rysov osobnosti, akcentácia rysov emočnej nestability a schizodnosti a paranoidnosti. V emočnej
charakteristike je zjavná výrazná hypotrofia vyšších citov, resp. čiastočná strata empatie. Analýza

súboru faktorov z rôznych oblastí resocializačného prognostického systému nasvedčuje tomu, že sa
v nej nachádza dostatok protektívnych faktorov, ktoré napriek rizikovým faktorom môžu zabezpečiť
primeranú resocializáciu. Nie je možné použiť mechanistický štatistický prístup sumarizácie pozitívnych
a negatívnych faktorov, nakoľko ich vplyv na celovú resocializáciu je interindividuálne premenlivý a nie
je možné stanoviť mieru podielu vplyvu u konkrétnej osoby. Vo vzťahu k obžalovanému považujem za

zásadné, že existujú zdroje pre zmenu dané vývinom v detstve, primeraný stav poznávacích funkcií,
vzdelaním, nie je možné konštatovať typický disociálny vývoj od detstva, nedošlo k závažnej depravácii
abúzom alkoholu a skutočnosť, že skutok bol spáchaný pod vplyvom alkoholu s nejasnou motiváciou
(absencia zmysluplného motívu, napr. materiálne zištného). Takto je dôvodné predpokladať, že v
prípade liečby závislosti od alkoholu sa zásadne zníži pravdepodobnosť neadaptívneho správania, ktoré

na základe údajov zo spisu sa vyskytovalo vo veľmi vysokom podiele práve pod vplyvom alkoholu.
Takto nadobúda resocializačná prognóza pozitívny rozmer. Obžalovaný vyjadruje ochotu k liečbe. Je
terapeuticky a prevýchovne ovplyvniteľný, neboli zistené tak hlboko fixované kriminogénne faktory, že
nemožno predpokladať úspešnejšiu resocializáciu, pričom možná recidíva v zmysle opakovania skutku,
za ktorý je v danom rozsahu stíhaný, je po odpykaní trestu odňatia slobody (pokiaľ bude uložený) je

menej pravdepodobná. Rezultátom je konštatovanie resocializačnej prognózy, kde je možná úspešná
resocializácia i pri kratšej trestnej sadzbe, ako je výnimočný trest. Pri ukladaní trestu je potrebné
zohľadniť s ohľadom na absenciu typicky kriminálneho kontinua v doterajšom správaní i negatívny
vplyv účinku trestu v zmysle inštitucionalizmu a nežiadúcej integrácie do kriminálneho prostredia vovýkone trestu. Možnosť resocializácie, ako bilancia pozitívnych a negatívnych resocializačných faktorov
pri zohľadnení dynamických faktorov v kontexte skúmaného skutku (liečba závislosti od alkoholu, ako
kruciálneho faktora pre ovplyvnenie disociálneho správania u obžalovaného) je na základe podrobnej

analýzy mierne pozitívna.

Zo znaleckého posudku č. 07/2021 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých,
ktorý na hlavnom pojednávaní predniesla znalkyňa doc. Mgr. Art. Jaroslava Gajdošíková Zeleiová,
PhD., vyplynulo, že celková intelektová kapacita obžalovaného sa pohybuje v strednom populačnom

pásme, funkčne je výkon intelektu výrazne nevyrovnaný. Poddimenzovaný je jeho vhľad do celku,
sociálne predvídanie a porozumenie kauzálnym súvislostiam i pojmové uvažovanie. Nevyrovnanosť
intelektového výkonu je dôsledkom funkčných a diskrétnych štrukturálnych zmien CNS a emočného
zamerania. Emócie majú negatívny vplyv na poznávacie procesy obžalovaného a efektivitu jeho
myslenia. V čase vyšetrení došlo vplyvom uvoľnených obrán a regresu k funkčnému zníženiu kognitívnej
výkonnosti obžalovaného a miernemu úbytku intelektových schopností do pásma ľahkého zaostávania,

výraznejšie upadol. Porozumenie u neho zostáva zachované, kognitívnu slabosť mu spôsobujú o.i.
poruchy pozornosti. U obžalovaného je znížená kontrola úzkosti a strachu, regulačné mechanizmy
má uvoľnené. Nevie adekvátne zhodnotiť reálne nebezpečenstvo voči očakávanému. Svoje vnímanie
prelaďuje v súlade s vlastnými potrebami a hladinou úzkosti. Zároveň je pri emočnej rozladenosti
nezrelo opozičnícky a vzdorovitý. Pri pocitoch ohrozenia sebaúcty a vystupňovanom strachu koná

impulzívne a afektívne reakcie nevhodne dávkuje z dôvodu, že nie je schopný oddialiť vnútorné
napätie. Reaktívne impulzívne konanie mu slúži ako nástroj regulovania vlastného strachu a úzkosti.
Bazálna úzkosť je totiž u probanda zvýšená, prežíva chronicky zvýšený emočný distres. Celkovo
je aktivita obžalovaného determinovaná jeho prežívaním: koná spôsobom, aby znižoval vnútorný
nepokoj. Primárne nie je ofenzívne a agresívne nastavený, skôr u neho ide o dráždivosť spojenú

s frustráciou. Má nízko funkčné adaptačné mechanizmy. Nestabilita myslenk a stredne závažné
deficity v osobnosti obžalovaného, týkajúce sa nestálosti obrazu druhých a seba, ktoré mu spôsobujú
osamotenosť a dysfóriu, ho predisponovávajú k dezorganizácii osobnosti v strese. Aktuálne zvýrazňuje
negatívne aspekty prežívania. Vo vzťahoch sa nedokáže emočne stabilne angažovať, väzbové
porozumenie má nízke, druhých vníma skôr inštrumentálne. Ľahko sa od druhých odpúta, ale do istej

miery je nimi i ovplyvniteľný, stabilizuje sa nimi, ak sú pre neho väzby podporné. Disponuje istou
dištančnou empatiou, je schopný ľútosti na základe vzdialených predstáv. Morálna sebaregulácia je
u obžalovaného stredne uvoľnená, dokáže uznať vinu a bilancovať vlastné potreby a sociálne zisky/
straty. Nízko funkčná regulácia úzkosti obžalovaného, v spojení s rigidnými myšlienkovými operáciami,
ho predisponovávajú k senzitívno-paranoidnému spracovaniu reality a dekompenzáciám spojeným s

odklonom od reality. Obžalovaný je náchylný destabilizovať sa vplyvom emočnej záťaže a dysregulovať
myšlienkové operácie. Pri uvoľnení psychických obrán sa u neho akcentuje psychoticizmus ako
patologický rys osobnosti strednej závažnosti (v zmysle DSM-5), ktorý sa prejavuje výstrednosťou
a nezvyčajnosťou správania a myslenia obžalovaného, v spojení s nedôverou a podozrievavosťou.
Vyjadrujeme psychologický predpoklad, že v súvislosti so stíhanou trestnou činnosťou mohlo u neho

dôjsť k dezorganizácii myslenia, cítenia a správania. Z psychologického hľadiska považujeme za
najpravdepodobnejšiu dynamiku konania obžalovaného v danej trestnej veci jeho reakciu na subjektívne
prežívané vysoké ohrozenie. Pohnútka konania obžalovaného so zbraňou nie je zrejmá jemu ani
okoliu. Možný zámer a motív jeho konania sa nám nepodarilo identifikovať. Vzhľadom na krehkosť
štruktúry osobnosti pripúšťame destabilizáciu. Pamäťové schopnosti obžalovaného nezodpovedajú

jeho intelektovej kapacite. Pamäťová výkonnosť je aktuálne znížená do pásma ľahkého deficitu, ide o
funkčný a štrukturálny úbytok v dôsledku regresu, obrán a diskrétnych zmien CNS. Pôvodné pamäťové
schopnosti odhadujeme v dolnom pásme populácie, nakoľko má málo výkonné novoučenie a proces
zapamätávania je limitovaný zníženým vštepovaním prvotných informácií a ich vzájomných väzieb
v kontexte. Obžalovaný dokáže v súlade so svojim mentálnym nastavením a zameraním aktuálne

správne vnímať udalosti a okolnosti stíhanej trestnej činnosti. Negatívny vplyv na jeho mentálne
procesy má emočné napätie, ktoré nevie funkčne regulovať, a ktoré jeho myslenie brzdí. Obžalovaný je
schopný správne reprodukovať explicitne zapamätané udalosti a okolnosti stíhanej trestnej činnosti, hoci
bizarným spôsobom. K samotnému skutku, jeho príprave a následkom, sa vyjadriť podľa neho nevie.
Aká je u obžalovaného možnosť resocializácie vzhľadom k stínanej trestnej činnosti a s prihliadnutím

na osobnostnú štruktúru obžalovaného:
Stredne uvoľnená morálna sebaregulácia u obžalovaného spôsobuje, že sa nespráva konzistentne
so zvnútornenými normami, ale do istej miery je schopný vlastné morálne správanie udržiavať
sebasankčným mechanizmom. V emočnej záťaži zlyháva jeho intelektuálne nasadenie a istá otvorenosťk pozitívnej zmene. Úzkosť a tendenciu k dezorganizácii je u neho možné do istej miery regulovať
medikáciou. Hoci sú jeho sebaúčinné plánovanie a smerovanie menej výkonné a málo kvalitné,
prognosticky umožňujú jeho schopnosť zmeny učením sa funkčných sociálnych vzorcov a presvedčení

Z psychologického hľadiska je nádej na pozitívnu resocializáciu obžalovaného. Jeho slabá výdrž a
tendencia rýchlo sa vzdať tento proces pozitívnej zmeny rušia, potrebuje podporu a kladný identifikačný
model. Nestabilné indikátory pozitívnej resocializácie obžalovaného je potrebné pravidelne hodnotiť a
preverovať ich účinnosť. Klinické ukazovatele je možné ovplyvniť medikáciou.
Aká je u obžalovaného možnosť resocializácie vzhľadom k stínanej trestnej činnosti a s prihliadnutím

na vplyv prípadného výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 25 rokov:
Resocializačná prognóza obžalovaného s predpokladaným vplyvom prípadného výkonu trestu odňatia
slobody vo výmere 25 rokov je vzhľadom na vek obžalovaného, jeho osobnostnú štruktúru, limity
a potenciál, z psychologického hľadiska nepriaznivá: dĺžka trestu by u neho vysoko pravdepodobne
viedla k depersonalizácii a degradácii osobnosti a opakovaným emočným destabilizáciám z dôvodu
straty zmysluplnosti ďalšieho života, akcentovanom sociálnou stigmatizáciou po prepustení z výkonu

trestu. 20-mesačná inštitucionálna adaptácia u neho aktuálne podnietila zníženie vlastnej aktivity a
iniciatívnosti, čo je pre jeho resocializáciu nepriaznivé, a vystavuje ho riziku väzenskej šikany vzhľadom
na nízko funkčné obranné mechanizmy.
Aká je u obžalovaného možnosť resocializácie vzhľadom k stínanej trestnej činnosti a s prihliadnutím
na vplyv absolvovania ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou počas výkonu trestu

odňatia slobody:
Obžalovaný je schopný vzhľadom na intelekt a senzitivitu, ktorá sa neviaže na hlbokú psychopatiu,
lepšie porozumieť sociálnej realite a vlastnej úzkosti a spätnoväzbovo korigovať presvedčenia a motívy,
smerujúcekužívaniualkoholu.Prestabilnúvýdržspojenúajstrvalouabstinenciouodalkoholupotrebuje
sociálnu podporu. Sám totiž disponuje nízko efektívnymi kompetenciami pre zvládanie bežného života.

Aká je u obžalovaného možnosť resocializácie vzhľadom k stínanej trestnej činnosti a s prihliadnutím na
vplyv vynútenej abstinencie obžalovaného od alkoholu a iných návykových látok počas výkonu trestu
odňatia slobody:
Doterajšiu 20-mesačnú nútenú abstinenciu od alkoholu obžalovaný relatívne zvládol. Miera jeho
resocializačnej úspešnosti je viac závislá od saturácie vývinových potrieb a kompenzácie osobnostných

deficitov: napr. manažmentom emocionálnej expresie a diferenciáciou stresu, pretože má nízko funkčné
obranné mechanizmy, ktorými nevie efektívne diskriminovať a regulovať vnútorné napätie a úzkosť a
odolávať dysfórii. Rýchlo obranne regreduje a destabilizuje sa, čo resocializáciu limituje.
Aká je u obžalovaného možnosť resocializácie vzhľadom k stínanej trestnej činnosti a s prihliadnutím
na doterajšie správanie sa obžalovaného počas výkonu väzby (napr. pokusy o samovraždu) a aktuálnu

životnú situáciu obžalovaného:
V situáciách emočnej záťaže a očakávaní trestu obžalovaný obranne agravuje, čím sa dovoláva
pomoci. Ide o nezrelé zvládanie neistoty, súvisiace aj s jeho psychickým zdravím, a jeho tendenciou
prenášať zodpovednosť za svoje voľby ohľadom života na iných. Uznanie vlastných možností, limitov
a porozumenie potrebám, psychickým stavom a obranám resocializačné úsilie obžalovaného zvýši.

Má kapacitu pre spoluprácu. Napriek osobnostným limitom, pozitívnu resocializačnú perspektívu
obžalovaného podporujú skutočnosti, že počas detstva a mladej dospelosti zažil relatívne funkčné
rodinné zázemie, ktoré formovalo jeho hodnotový systém pozitívne, neprejavoval v období dospievania
delikventné správanie, a disponuje intelektom, hoci funkčne nerovnomerne výkonným, umožňujúcim
reedukáciu a sociálne učenie.

Z písomného oznámenia obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný sa rodine K. rodine J. a N. K. písomne
ospravedlnil za ujmy, ktoré im v nepríčetnosti spôsobil.

Zo správy starostu obce Dulov vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v obci Dulov,

avšak v obci sa už dlhšiu dobu nezdržiaval. V minulosti vykonával stredoškolskú prax na obecnom
úrade v Dulove. Zadané úlohy vždy splnil. Ako občan v minulosti v obci inicioval spolu s ďalšími
spoluobčanmi výstavbu skateboardového ihriska. Vždy pôsobil ako slušný občan, ktorého konanie a
správanie na verejnosti nebolo prerokované priestupkovou komisiou, či komisiou verejného poriadku,
ani na jeho osobu neboli podávané žiadne sťažnosti a podnety občanov. Z centrálnej evidencie

správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol v priestupkovom konaní štyrikrát uznaný
vinným zo spáchania priestupkov rôzneho charakteru, jedenkrát z priestupku na úseku cestnej dopravy,
dvakrát z priestupku proti majetku a jedenkrát z priestupku proti verejnému poriadku. Zo správy
ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 24.06.2019 prijatý do Ústavu na výkon väzbya Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava. Obžalovanému bol viackrát zaznamenaný negatívny
zápis z dôvodu neudržiavania si poriadku vo svojich osobných veciach a nedodržiavania časového
rozvrhu dňa (spanie na neustlanom lôžku po budíčku). Obžalovaný bol za vyššie spomenuté porušenia

ústavného poriadku riešený dohovorom. Dňa 10.06.2020 bol obžalovanému zaznamenaný zápis z
dôvodu pokusu o samovraždu. Obžalovaný sa pokúšal obesiť na posteľnej plachte. Jeho pokus bol
však zmarený službukonajúcim samostatným referentom. Následne bol eskortovaný do Nemocnice pre
obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne. Vzhľadom na to, že
obžalovaný je psychiatrický pacient a jeho správanie a psychika sa vymyká bežným štandardom je mu

poskytované pravidelné odborné poradenstvo (skupina psycho - diagnostickej a konzultačnej činnosti)
a u obžalovaného je pomerne často nutná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení v Nemocnici
pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne. K osobám, s
ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli
zaznamenané konfliktné situácie. Doposiaľ neprejavil záujem o zaradenie do práce a nebol disciplinárne
riešený.ZodpisuregistratrestovGPSRvyplynulo,žeobžalovanýboldoposiaľjedenkrátsúdnetrestaný,

a to Trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.10.2014, sp. zn. 2T/222/2014,
právoplatným dňa 17.02.2016 pre trestný čin prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1
Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, pričom sa v tejto skúšobnej dobe osvedčil, teda sa
jedná o zahladené odsúdenie.

Poškodený N. K. na hlavnom pojednávaní k svojmu uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške
100.000,- Eur, ktoré zahŕňa nemajetkovú ujmu a bolestné, uviedol, že bol dlho v nemocnici, celý život
sa bude trápiť s tým, čo sa stalo, nemôže športovať ako predtým, nemá jednu obličku.

Poškodený I. J. na hlavnom pojednávaní k svojmu uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške
200.000,- Eur ako nemajetková ujma a 3.000,- Eur ako náklady na pohreb uviedol, že je asi nemysliteľné
vyčísliť ľudský život, teda život syna, peniazmi, je to len taká suma, čo človeku v duchu napadne. Od
rodičov obžalovaného dostal kompenzáciu vo výške 2.000,- Eur ako príspevok na pohreb. Poškodený
potvrdil, že mu bol od obžalovaného doručený ospravedlňujúci list.

Poškodený D. K. na hlavnom pojednávaní k svojmu uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške
150.000,- Eur za nemajetkovú ujmu a 1.300,- Eur za náklady na pohreb uviedol, že život človeka sa nedá
zaplatiť peniazmi, uplatňuje si psychickú ujmu a chce, aby bol páchateľ patrične potrestaný, aby niesol
zodpovednosť za spáchané činy. Od súrodencov obžalovaného dostal kompenzáciu vo výške 2.000,-

Eur ako príspevok na pohreb. Poškodený potvrdil, že mu bol od obžalovaného doručený ospravedlňujúci
list.

Zo znaleckého posudku č. 178/2019 z odboru Zdravotníctvo, farmácia, odbor Chirurgia, traumatológia
vyplynulo, že zranenia, ktoré utrpel poškodený N. K. v súvislosti s predmetným žalovaným skutkom,

znalec ohodnotil na 315 bodov.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní obhajcom
navrhnutý dôkaz a to pribratie znalca z odboru psychiatria, za účelom vyšetrenia duševného stavu
obžalovaného, z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť zistené vykonaním tohto dôkazu, boli zistené

v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a zároveň aj vykonanými dôkazmi, konkrétne na hlavnom
pojednávaníprednesenýmznaleckýmposudkomÚstavupreznaleckúčinnosťvPsychológiiaPsychiatrii
č. 77/2019. Zároveň neboli na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní zistené
relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu duplicitného vyšetrenia duševného stavu
obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činov a ich následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy viacčinným súbehom, pričom
jeden z nich je obzvlášť závažným zločinom a druhý zločinom, súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby
trestného činu z nich najprísnejšie trestného (pokračovací trestný čin obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona), čím prichádzalo do úvahy uloženietrestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby v rozmedzí 20 rokov až 25 rokov, alebo trestu odňatia
slobody na doživotie. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie,
že nepopiera spáchanie žalovaných skutkov a súd následne uznesením prijal toto vyhlásenie, tiež k

tomu, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle
§ 36 písmeno n) Trestného zákona a k priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno h) Trestného
zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať. Súd neprihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona
z dôvodu charakteru vyhlásenia obžalovaného, ale aj skutočnosti, že obžalovaný neprejavil úprimnú

ľútosť, s poukazom na písomné vyhlásenie obžalovaného, v ktorom poukázal na svoju nepríčetnosť pri
páchanípredmetnéhonajzávažnejšiehotrestnéhočinu.Pretožeuobžalovanéhojepomerpoľahčujúcich
a priťažujúcich okolností vyrovnaný, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci
výmery 20 rokov až 25 rokov, alebo trestu odňatia slobody na doživotie.

V súvislosti s možnosťou uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie súd detailne skúmal

u obžalovaného okrem vyššie uvedených atribútov účelu trestu aj osobnostné faktory, symptomatické
(kriminogénne) faktory a spoločenské (sociálne) faktory, ktorých vyhodnotenie slúži aj na zváženie
prípadného naplnenia podmienok v zmysle § 47 odsek 1 Trestného zákona.

V zmysle ustanovenia § 47 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť

iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť

rokov.

V prípade symptomatických (kriminogénnych) faktorov je rozhodné posúdiť závažnosť spáchanej
trestnej činnosti, jej gradáciu, možnú recidívu a emočné spracovanie spáchanej trestnej činnosti
páchateľa. S ohľadom na nenapraviteľný následok konania obžalovaného je nevyhnutné konštatovať,

že závažnosť konania obžalovaného dosahuje najvyšší možný stupeň, keď ľudský život patrí k najviac
chráneným záujmom spoločnosťou, a to najmä pre jeho nezvrátiteľnosť. Osobnosť obžalovaného je
abnormne štruktúrovaná, egocentrická, emocionálne nestabilná, so sklonom k odbrzdeným, emóciami
určovaným neadekvátnym prejavom, ktorých výskyt je viac pravdepodobný v stavoch zmeneného
vedomia, napr. v stavoch alkoholickej opitosti. Správanie obžalovaného je do značnej miery určované

jeho neuspokojenými túžbami a životnými nezdarmi, vrátane nespracovanej potreby sebauplatnenia,
túžby po slobode a nezávislosti. Prežíva intenzívne vnútorné napätia, ktorých odvádzanie je spravidla
problematické,svojrázne,vdôsledkučohosadostávaajdokolíziísozákonom,resp.dopúšťasarôznych
priestupkov. Je nekonformný, v prispôsobivosti odmietavý, so sklonom k nedodržiavaniu zaužívaných
spoločenských pravidiel a k správaniu, ktoré okolie hodnotí ako „čudácke“. U obžalovaného však nebola

zistená žiadna duševná choroba v zmysle psychózy (poruchy zo schizofrénneho spektra, bipolárna
porucha, organicky podmienená duševná porucha). V rámci jeho abnormne štruktúrovanej osobnosti
dominujú príznaky schizoidnej a paranoidnej poruchy osobnosti v zmysle čudáctva, svojrázneho
životného štýlu bezdomovca, bez blízkych citových vzťahov, zvýšenej podozrievavosti s očakávaním
nepriateľského správania okolia voči nemu. Sociálne zručnosti obžalovaného sú nedostatočne

rozvinuté, svojim správaním vzbudzuje vo svojom okolí strach a obavy, okolím je vnímaný ako podivín, o
čomsvedčíajjehoživotnaštýlbezdomovca(máprespávaťvbunkroch,ktorésisámbuduje),stúžboupo
slobode a nezávislosti, pri súčasnom presvedčení o nežičlivosti až nepriateľského nastavenia okolia voči
nemu. Voči svojmu okoliu sa stavia zvýšene kriticky, s pripravenosťou na ofenzívne obranné správanie
so zreteľným nebrzdeným presadzovaním sa, pričom sa môže prejavovať aj agresívne. Agresivita pritom

nepatrí medzi dominujúce črty osobnosti obžalovaného, vplyvom frustrácie jeho potrieb sa však ľahko
aktivuje, najmä ak sú jeho brzdové mechanizmy osobnosti oslabené vplyvom užitých alkoholických
nápojov. Problematickou sa javí aj vzťah obžalovaného k ženskému pohlaviu - je psychosexuálne
nezrelý, témy týkajúce sa partnerského vzťahu a sexuality ho iritujú, odmieta ich a snaží sa ich
kamuflovať, tajiť a súčasne vzbudzovať zdanie, že je s touto oblasťou dostatočne vysporiadaný. Svoje

neuspokojené potreby v tejto súvislosti kompenzuje nevhodným, aj agresívnym správaním a únikom
do sveta fantázie. Možnosť resocializácie obžalovaného podľa znalca PhDr. Roberta Máthého, PhD.
je vzhľadom na spáchanie vyšetrovaných trestných činov vzhľadom na významne vysoké zastúpenie
ukazovateľov nepriaznivej sociálnej prognózy, najmä z okruhu osobnostných faktorov nepriaznivá.Avšak, ak po úspešnom absolvovaní liečby bude obžalovaný abstinovať, znalec súhlasí so záverom
znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. o mierne pozitívnej možnosti resocializácie obžalovaného.
Znalkyňa MUDr. Andrea Heretiková Marsalová doporučila súdu nariadiť ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou, pričom uviedla, že nie je vylúčená úspešnosť ani neúspešnosť tejto liečby.
Pobyt obžalovaného na slobode je podľa znalkyne vzhľadom na jeho duševný stav z psychiatrického
hľadiska pre spoločnosť aktuálne nebezpečný. Naopak, v prípade ak liečba zaberie a obžalovaný
nebude konzumovať alkohol, nebude pre spoločnosť nebezpečný. Avšak so zohľadnením jeho poruchy
osobnosti, môže byť pre spoločnosť nebezpečnejší.

S poukazom na vyššie uvedené symptomatické (kriminogénne) faktory, tiež osobnostné a spoločenské
(sociálne) faktory, ktoré vyplývajú zo znaleckých posudkov znalcov PhDr. Roberta Máthého, PhD.,
RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. a doc. Mgr. Art. Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD., nemal
súd jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázanú obligátnu zložku ustanovenia
§ 47 odsek 1 Trestného zákona a to, že nie je nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť

trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Práve naopak záver znalkyne MUDr. Andrey
HeretikovejMarsalovejoperspektíveúspešnostiňounavrhovanejochrannejliečby,tiežonebezpečnosti
pobytu obžalovaného na slobode v nadväznosti na prípadnú úspešnosť ochrannej liečby, spolu so
zjednoteným záverom znalcov PhDr. Roberta Máthého, PhD., RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD.
a doc. Mgr. Art. Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej, PhD. o mierne pozitívnej možnosti resocializácie

obžalovaného v prípade úspešne absolvovanej ochrannej liečby a následnej abstinencie obžalovaného,
je zrejmá nádej, že obžalovaného je možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že na obžalovaného doposiaľ nepôsobil ten najprísnejší
trest aký je možné ukladať páchateľom trestnej činnosti a to nepodmienečný trest odňatia slobody,
i keď už bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, avšak v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil. Nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom
odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov umocňuje aj skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním
predmetnej trestnej činnosti nespáchal žiadne protispoločenské konanie proti ľudskému zdraviu a životu.
Napokon je potrebné poukázať aj na čiastočne kladné hodnotenie obžalovaného riaditeľom ÚVTOS a
ÚVV Ilava počas výkonu väzby, ale aj na vyslovene kladné hodnotenie starostom obce Dulov z miesta

bydliska.

V rámci zváženia všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery
s prihliadnutím na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu a
priťažujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, je potrebné upriamiť

pozornosť na obzvlášť závažný a nenapraviteľný následok spáchaného najzávažnejšieho trestného
činu, keď obžalovaný urobil všetko preto, aby spôsobil smrť štyrom mladým ľuďom a len zhodou
okolností, ktoré však obžalovaný neovplyvnil, spôsobil smrť dvom z nich. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude
v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného úhrnného trestu odňatia slobody na hornej

hranici zákonnej trestnej sadzby v trvaní 25 rokov, ktorý súd aj vzhľadom k súčasnému uloženiu
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou považuje v jeho prípade za dostatočný pre
jeho nápravu a ochranu spoločnosti, pričom na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3
písmeno b) Trestného zákona, keďže súd nedospel k záveru, že so zreteľom na závažnosť trestných

činov a mieru narušenia obžalovaného, by bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave
na výkon trestu odňatia slobody s miernejším stupňom stráženia. Súd obžalovanému zároveň uložil
trest prepadnutia vecí použitých na spáchanie predmetných trestných činov. S poukazom na znalecký
posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria súd obžalovanému uložil aj ochranné
opatrenie - ochranné protialkoholického liečenia ústavnou formou. Súd obžalovanému obligatórne v

zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil aj ďalšie ochranné opatrenie, a to ochranný dohľad
v trvaní 3 roky, ktorý by za súčinnosti probačného úradníka a uloženého obmedzenia spočívajúcom
v zákaze požívania alkoholických nápojov mal dopomôcť k náprave obžalovaného, teda k vedeniu
riadneho života. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov
obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek

1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-
preventívneho účinku, je dostatočným trestom.Súd zároveň zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodeným N. K. a Dôvere zdravotná
poisťovňa, a. s., keďže ich včas a riadne uplatnené nároky na náhradu škody a to bolestné v zmysle
znaleckého posudku č. 178/2019 z odboru Zdravotníctvo, farmácia, odbor Chirurgia, traumatológia,

a náklady súvisiace s liečbou v zmysle potvrdení o náhradách vynaložených nákladov súvisiacich s
liečbou, boli po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu preukázané. Na
rozdiel od uplatnených nárokov na náhradu škody poškodených D. K. a I. J., čo do nákladov za pohreb,
ktoré neboli po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu preukázané, najmä
s poukazom na skutočnosť, že týmto poškodeným bola rodinou obžalovaného vyplatená čiastka po

2.000,- Eur ako príspevok na pohreb, pričom preukázané náklady poškodených na pohreb nepresiahli
túto čiastku. Napokon sa súd musel vysporiadať aj s uplatnenou nemajetkovou ujmou poškodených
N. K., D. K. a I. J.. Títo poškodení si uplatnili nárok na materiálnu satisfakciu podľa § 13 odsek 2
Občianskeho zákonníka z dôvodu zásahu do ich osobnostných práv. Nemajetkovú ujmu v peniazoch
je možné v zmysle § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka priznať najmä preto, ak bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Z citovaného zákonného

ustanovenia zo slova „najmä“ vyplýva, že ide o demonštratívny výpočet, a preto súd môže tento nárok
priznať aj v iných prípadoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy, v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú

rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická
osoba. Poškodení D. K. a I. J. stratili možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života so svojimi
synmi a sú o citový vzťah k nim úplne a natrvalo ochudobnení a túto značnú ujmu by takto vnímala
každá iná osoba v porovnateľnej situácii v akej sú títo poškodení. Z uvedeného je zrejmé, že žiadna

forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená
vzniknutá značná nemajetková ujma na strane poškodených, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo
porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Uplatnené nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazochvzmysle§13odsek2Občianskehozákonníkasútedanamieste.Zákonomaniinýmprávnym
predpisom nie sú stanovené maximálne sumy náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a rozhodnutie

o tomto nároku je ponechané na úvahe súdu. V rámci svojej rozhodovacej činnosti súdy priznávajú
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pozostalým rodinným príslušníkom z titulu usmrtenia ich blízkej
osoby v rôznych sumách, vždy v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Závažnosť vzniknutej ujmy
jepotrebnéposudzovaťnazákladezistení,akohlbokéaintenzívnebolicitovéväzbymedzipoškodenými
a ich synmi pred ich úmrtím. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v rámci adhézneho

konania, keď v týchto súvislostiach vypovedali v stručnosti len samotní poškodení, nebol preukázaný
rozsah a intenzita vyššie uvedených citových väzieb medzi poškodenými a ich synmi pred ich úmrtím,
preto ani súd nemohol relevantne ustáliť rozsah závažnosti vzniknutej ujmy poškodených. Z týchto
dôvodov súd odkázal poškodeného N. K. so zvyškom a poškodených D. K. a I. J. s celým uplatneným
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

v bode 1/
sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia,
v bode 2/
dopustil sa konania, ktoré z časti bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa
dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu a z časti iného

úmyselne usmrtil, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.