Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212840
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115212840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: Q. R.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XXX, W. B. T., právne zastúpenej JUDr. Štefániou Harciníkovou,
advokátom so sídlom U. X., Z., proti žalovaným: 1/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX a 2/ L.
Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, W. B. T., obaja právne zastúpení JUDr. Andreou Cúgovou,
advokátkou so sídlom U. XX, X., o určenie neplatnosti výpovede, na základe odvolania žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/221/2015-270 zo dňa 13. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala proti pôvodne žalovanému Y. L. určenia neplatnosti výpovedí zo dňa 10.3.2015,
doručených jej 16.3.2015, ktorými jej pôvodne žalovaný Y. L. vypovedal podľa ust. § 711 ods. 1 písm. a) a
písm. d) Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájom bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na X. poschodí,
vo vchode č. X domu súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku KN-C parcela č. 1047/3 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 651 m2 a evidovaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie W. B. T.. V

dôsledku postupných zmien vlastníckeho práva k dotknutému bytu a pripustenia zmien sporových strán
sa do pozície žalovaných dostali H. Y. a L. Y..

2.Východiskovo súd prvej inštancie vymedzil, že žalobkyňa podala žalobu na súde včas, t.j. počas
plynutia 3-mesačnej lehoty (§ 711 ods. 6 OZ), ktorá začala plynúť odo dňa 16.03.2015, kedy jej boli
výpovede nesporne doručené. Za preukázané tiež vyhodnotil, že manželovi žalobkyne Y. R. vzniklo
právo (§ 154 ods. 1 OZ) na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu so spoločnosťou ZVL Kysucké

Nové Mesto, n. p., k čomu došlo dňa 18.10.1979. Na základe toho (§ 155 ods. 1 v spojení s § 175 ods.
1 OZ) vzniklo právo spoločného užívania sporného bytu manželmi Y. a Q. R.. Toto právo sa účinnosťou
zákona č. 509/1991 Zb., t. j. dňom 01.01.1992 pretransformovalo (§ 871 ods. 1 OZ) na spoločný nájom
sporného bytu manželmi R.. Následne po smrti Y. R. (manžela žalobkyne) dňa 20.06.2008 sa stala (§
707 ods. 1 OZ) výlučným nájomcom sporného bytu žalobkyňa. Vzhľadom k tomu, že v konaní nevyšlo
najavo, že by nájomné právo žalobkyne zaniklo predo dňom 10.03.2015 (deň datovania výpovedí nájmu
sporného bytu daných Y. L.) a zohľadniac § 680 ods. 2 OZ (t.j., že ani pri zmene vlastníckeho práva k

spornému bytu nedošlo k zániku nájmu žalobkyne), okresný súd vychádzal z toho, že žalobkyňa bola
ku dňu dania sporných výpovedí nájomcom sporného bytu.
3.Súd prvej inštancie tu poukázal na skoršie/iné súdne konania, v rámci ktorých bola medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaných 1/ a 2/ otázka vlastníctva k spornému bytu právoplatne rozhodnutá,pričom prejudiciálne bolo konštatované, že pôvodne žalovaný Y. L. (právny predchodca žalovaných 1/
a 2/) platne nadobudol vlastnícke právo k spornému bytu. Žalobkyňa následne už nerobila sporným
vlastnícke právo Y. L.a následne žalovaných 1/ a 2/, ktorí odvodzujú derivatívne svoje vlastnícke právo aj

od pôvodne žalovaného Y. L.. Žalovaní 1/ a 2/ tak vstúpili (§ 680 ods. 2 OZ) do postavenia prenajímateľa
sporného bytu a sú teda singulárnymi nástupcami pôvodne žalovaného Y. L. ako predchádzajúceho
vlastníka a prenajímateľa sporného bytu, ktorý dal žalobkyni sporné výpovede nájmu sporného bytu
datované dňa 10.03.2015.

4.Následne sa okresný súd zaoberal meritórnym prieskumom platnosti sporných výpovedí uplatnených
z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a) a d) OZ.
5.V danej spojitosti sa nestotožnil s námietkou neplatnosti, v zmysle ktorej v oboch prípadoch výpovedí z
obsahu ich písomného vyhotovenia nemalo byť určite vyjadrené, ktorá osoba tento právny úkon urobila.
Podľa okresného súdu je totiž z oboch listín (sporných výpovedí) bezpochyby zrejmé, že ich dal Y. L.
ako vlastník (titulom príklepu licitátora a zaplatením najvyššieho podania, o čom mala svedčiť notárska

zápisnica spísaná JUDr. Ľudmilou Chodelkovou zo dňa 16.02.2011 pod Nz 5393/2011), sporného bytu,
ktorý bol týmto spôsobom ako fyzická osoba jednoznačne a nezameniteľne identifikovaný. Zároveň
boli výpovede opatrené jeho pravým podpisom, preto súd vyhodnotil tieto jednostranné právne úkony
ako určité a platné. Navyše o skutočnosti, že Y. L. je v katastri nehnuteľností evidovaným vlastníkom
sporného bytu, mala žalobkyňa nesporne vedomosť už predo dňom 10.03.2015, a to krátko po tom,

ako mal Y. L. nadobudnúť vlastníctvo k spornému bytu dobrovoľnou dražbou dňa 16.02.2011 (najneskôr
dňa 21.03.2011, kedy žalobkyňa doplnila na Okresnom súde Žilina návrh na nariadenie predbežného
opatrenia podaný proti Y. L., na podklade ktorého Okresný súd Žilina nariadil predbežné opatrenie
uznesením č. k. 33C/16/2011-95 zo dňa 12.05.2011, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva,
že žalobkyňa už v podanom návrhu uviedla skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že mala vedomosť o tom,

že Y. L. mal nadobudnúť vlastníctvo k spornému bytu dražbou; dňa 21.03.2011 podala žalobkyňa na
Okresnom súde Žilina proti Y. L. ako vlastníkovi sporného bytu evidovanému v katastri nehnuteľností
tiež určovaciu žalobu, na podklade ktorej sa na Okresnom súde Žilina viedlo konanie pod spis zn.
25C/70/2011; následne dňa 12.04.2013 žalobkyňa proti Y. L. ako vlastníkovi bytu podala aj žalobu o
uloženie povinnosti zabezpečiť jej plný a nerušený výkon práv spojených s riadnym užívaním sporného

bytu, najmä zabezpečiť do sporného bytu dodávku teplej a studenej vody a jeho vykurovanie, na
podklade ktorej sa viedlo na Okresnom súde Žilina konanie pod spis. zn. 13C/118/2013; vedomosť
o tom, že Y. L. je vlastníkom sporného bytu mala žalobkyňa vedomosť aj po doručení žaloby Y. L.
proti nej dňa 13.11.2013, na podklade ktorej sa viedlo na Okresnom súde Žilina konanie pod spis. zn.
13RO/198/2013 - prílohami tejto žaloby boli tak výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXXXzo dňa

04.07.2013, z ktorého vyplýva evidencia Y. L. ako vlastníka sporného bytu). Ak teda žalobkyňa tiež
argumentovala tým, že v čase doručenia výpovedí nemala vedomosť o tom, kto je vlastníkom sporného
bytu, súd túto argumentáciu považoval vzhľadom k uvedenému za účelovú. Tomuto nasvedčuje aj list
žalobkyne zo dňa 06.08.2015, ktorým si voči Y. L., ako v katastri nehnuteľnosti evidovanému vlastníkovi
sporného bytu, uplatnila právo na zľavu z úhrady za plnenia spojené s užívaním sporného bytu.

6.Súčasne skutočnosť, že sporné výpovede boli zaslané a žalobkyni doručené v poštovej obálke, na
ktorej bola ako odosielateľ uvedená obchodná spoločnosť DIMARKO real, s. r. o., ostáva bez právneho
významu a nemôže na záveroch súdu o určitom označení osoby, ktorá sporné právne úkony urobila,
nič zmeniť. Inými slovami, spôsob, akým boli sporné právne úkony Y. L. žalobkyni doručené, nemôže
nič zmeniť na ich ne/platnosti podľa § 37 ods. 1 OZ, keďže ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva

od samotného počiatku, teda na takýto právny úkon sa hľadí, ako by nebol nikdy urobený. Ak teda súd
dospel k záveru, že prenajímateľ Y. L. bol v sporných výpovediach zo dňa 10.03.2015 určito označený,
nemôže spôsob doručenia/dôjdenia týchto jeho právnych úkonov v písomnej forme do dispozičnej sféry
žalobkyne (s čím sú spojené účinky týchto právnych úkonov) nič zmeniť na ich platnosti. Bez právneho
významu je aj to, že žalobkyni spolu so spornými výpoveďami zo dňa 10.03.2015 bolo v tej istej listovej

zásielke doručené aj plnomocenstvo datované dňa 11.10.2012, ktorým Y. L. ako vlastník sporného
bytu (na tejto listine je Y. L. označený aj dátumom narodenia, ako aj miestom jeho trvalého pobytu)
splnomocnil T. R. na vykonanie všetkých právnych a iných úkonov za účelom odpojenia dodávky tepla
a teplej úžitkovej vody do sporného bytu v jeho vlastníctve. Y. L. tak bezpochybne nesplnomocnil T. R.
na právne úkony skončenia nájmu sporného bytu výpoveďou. Účelovosti tejto argumentácie žalobkyne

nasvedčuje aj obsah jej listu zo dňa 20.03.2015 adresovaný obchodnej spoločnosti DIMARKO real, s. r.
o. označeného ako „Odpoveď na list p. L.“, v ktorom hneď na úvod žalobkyňa uviedla, že jej bola cestou
uvedenej obchodnej spoločnosti zaslaná pánom L. výpoveď nájmu sporného bytu.7.Pokiaľ žalobkyňa v ďalšom namietala, že Juraj Povinec nebol oprávnený dať jej výpoveď nájmu
sporného bytu ku dňu 10.03.2015, keďže v tomto čase mal uznesením Okresného súdu Žilina č.
k. 33C/16/2011-95 zo dňa 12.05.2011 nariadeným predbežným opatrením uloženú povinnosť zdržať

sa nakladania so sporným bytom za účelom jeho scudzenia alebo zaťaženia právami tretích osôb a
zároveň strpieť právo nájmu a s tým súvisiace užívacie právo žalobkyne k spornému bytu, a to až
do 15 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis.
zn. 25C/70/2011, túto argumentáciu žalobkyne okresný súd rovnako vyhodnotil za neopodstatnenú.
Nariadeným predbežným opatrením nebolo totiž nijakým spôsobom obmedzené právo Y. L. ako

prenajímateľa sporného bytu skončiť zo zákonných dôvodov podľa ust. § 711 ods. 1 OZ nájom sporného
bytu výpoveďou.

8.Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že v oboch sporných prípadoch výpovedí absentuje uvedenie dĺžky
výpovednej lehoty, kedy sa má nájom skončiť - s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.
3Cdo/127/1998 zo dňa 01.09.1999 - súd prvej inštancie uviedol, že Najvyšší súd SR síce v spomenutom

rozhodnutí zaujal právny záver, že: „Neuvedenie lehoty pre skončenie nájmu prenajímateľom vo
výpovedi z nájmu bytu alebo uvedenie kratšej výpovednej lehoty než je stanovená v ustanovení § 710
ods. 3, veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, má za následok neplatnosť výpovede (§ 37
ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka)“, avšak tento právny záver vztiahol k právnej úprave § 710
ods. 3 veta pred bodkočiarkou OZ účinnej v období od 01.01.1992 do 31.08.2001, podľa ktorého v

písomnej výpovedi musí byť uvedená lehota, kedy sa má nájom skončiť, a to najmenej tri mesiace tak,
aby skončila ku koncu kalendárneho mesiaca. S účinnosťou od 01.09.2001 už OZ nevymedzuje ako
podstatnú náležitosť výpovede nájmu bytu uvedenie výpovednej lehoty.

9.Následne okresný súd zdôraznil, že pre formálnu platnosť výpovede nájmu bytu zo strany

prenajímateľa je potrebné, aby výpoveď mala písomnú formu a výpovedný dôvod podľa ust. § 711 ods.
1 OZ bol v nej určite a nezameniteľne vymedzený (§ 710 ods. 1 OZ v spojení s § 37 ods. 1 OZ). V
danej spojitosti považoval súd za absurdnú argumentáciu žalobkyne, v zmysle ktorej z obsahu výpovede
nevyplýva,žebolskutočnedanýdôvod,žebyY.L.potrebovalspornýbytpreseba,resp.jehodovtedajšia
bytová situácia by nebola uspokojivo riešená a vzhľadom na jeho osobné a rodinné pomery, prípadne

na výkon zamestnania, bolo vhodnejšie bývanie v spornom byte. V spornej listine (výpovedi zo dňa
10.03.2015) sa udáva: „Nie som vlastníkom inej nehnuteľnosti, v ktorej by som mohol bývať. Vzhľadom
na moju zlú finančnú situáciu si nemôžem dovoliť platiť nájom cudzieho bytu a vzhľadom na skutočnosť,
že chcem zlepšiť svoje bytové podmienky, potrebujem predmetný byt pre seba, aby som v ňom mohol
bývať a svojpomocne si ho prerobiť podľa vlastných predstáv, čo by zvýšilo kvalitu môjho bývania“.

10.Možno preto podľa okresného súdu jednoznačne konštatovať, že Y. L. výpovedný dôvod
konkretizoval zreteľne určito aj s ohľadom na žalobkyňou namietané dôvody tejto neplatnosti.
Ak argumentácia žalobkyne nasvedčovala aj dôvodu neplatnosti podľa § 39 OZ, t. j., že tento
výpovedný dôvod daný nebol, súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
26Cdo/2357/1999 zo dňa 18.12.2001, v zmysle záverov ktorého: „Výpovedný dôvod podľa § 711 ods.

1 písm. a) OZ možno uplatniť, ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov,
zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov. Citované ustanovenie je v ustálenej súdnej praxi
vykladané extenzívne, t. j. vzťahuje sa nielen na prípady, kedy sám prenajímateľ alebo ďalšie uvedené
osoby nemajú vlastnú možnosť samostatného bývania, ale aj na situácie, kedy prenajímateľ síce má
vlastný byt, chce však realizovať svoje vlastnícke právo (ku ktorého obsahu patrí právo užívať predmet

vlastníctva) a bývať v dome, ktorého je vlastníkom, a o dom sa starať; vždy by však malo ísť o potrebu
bytu k účelu bývania“. Vzhľadom k zásadnej totožnosti výpovedného dôvodu podľa právnej úpravy
zakotvenej v ust. § 711 ods. 1 písm. a) OZ tak v SR, ako aj v ČR, možno daný právny záver Najvyššieho
súdu ČR vztiahnuť aj na prejednávanú vec, pričom okresný súd sa s týmto právny záverom stotožnil. Z
uvedeného možno vyvodiť, že u prenajímateľa ako vlastníka domu, v ktorom sa byt nájomcu nachádza,

bude stav potreby daný bez ďalšieho tým, že chce byt vo svojom dome užívať, získať možnosť lepšej a
ľahšej správy svojho majetku atď., teda bez ohľadu na to, či má vlastný byt, príp. ako kvalitne v porovnaní
s nájomcom sám býva. Možno teda konštatovať, že v danom prípade sa Y. L. ako vtedajší vlastník
sporného bytu rozhodol realizovať právo sporný byt užívať za účelom svojho bývania, ako imanentnú
súčasť jeho vlastníckeho práva a pohnútky, ktorého k tomu viedli napokon ani neboli podstatné. To že

sa rozhodol realizovať toto právo až 4 roky po nadobudnutí vlastníckeho práva k spornému bytu ho
nemohlo v realizácii tohto práva v marci 2015 nijakým spôsobom obmedzovať. Navyše žalobkyňa vôbec
nepreukázala žiadne skutočné okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné uzavrieť, že jej tvrdenia
o účelovom použití tohto výpovedného dôvodu zo strany Y. L. sú pravdivé. Skutkové zistenia súdukorešpondujúce s tvrdeniami žalobkyne o konaní Y. L. smerujúcom k sťaženiu výkonu jej práva nájmu
(odstavovanie sporného bytu od dodávok vody a tepla) sami o sebe však ešte neumožňujú dospieť
k záveru, že Y. L. byt nepotreboval pre seba. Ak sa totižto mal snažiť Y. L. o to, aby reálne „vyštval“

žalobkyňu zo sporného bytu, mohlo to byť logicky práve aj z dôvodu, že ako nadobúdateľ sporného bytu
tento mienil užívať pre vlastnú potrebu. Dôkazy o inom úmysle Y. L. v čase, kedy dal spornú výpoveď
datovanú dňa 10.03.2015 žalobkyňa súdu neponúkla. Možno sa stotožniť s argumentáciou žalovaných
1/ a 2/, že OZ v cit. ust. § 711 ods. 3 ukladá prenajímateľovi pod sankciou neplatnosti výpovede spojiť s
výpoveďou listinu preukazujúcu výpovedný dôvod len v prípade výpovede podľa ust. § 711 ods. 1 písm.

b), e) a f) OZ, čo nebol prejednávaný prípad.
11.Navyše, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v prípade tohto výpovedného dôvodu
má nájomca v zmysle § 712a ods. 1 OZ právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy,
vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať (t.j., ktorého nájom
je prenajímateľom vypovedaný), a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby a súčasne
na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. Kým mu takáto zodpovedajúca bytová

náhrada nie je zo strany prenajímateľa zabezpečená, nie je povinný z bytu sa vysťahovať a byt vypratať
(§ 712c ods. 1 OZ).

12.Na základe opísaného okresný súd čiastkovo uzavrel, že pokiaľ ide o výpoveď nájmu sporného bytu
danú žalobkyni Y. L. listom zo dňa 10.03.2015 z dôvodu podľa cit. ust. § 711 ods. 1 písm. a) OZ, tento

právny úkon považuje za platný.

13.Vo vzťahu k výpovedi nájmu sporného bytu danú Y. L. podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ žalobkyňa
taktiež namietala, že tento výpovedný dôvod nebol dostatočne konkretizovaný skutočnosťami, v ktorých
prenajímateľ vidí naplnenie tohto dôvodu. Žalobkyňa vytýkala, že vo výpovedi nie je uvedené, akú

konkrétnu sumu mala za plnenia spojené s užívaním sporného bytu prenajímateľovi platiť a ani to, v akej
výške a za ktoré obdobie (presne za ktoré mesiace) mala na týchto svojich peňažných záväzkoch dlh.
14.Okresný súd tu dospel k názoru, že predmetný výpovedný dôvod bol vymedzený dostatočne určito,
t.j. tak, aby ho nebolo možné zameniť. Y. L. vo výpovedi zo dňa 10.03.2015 uviedol, že výpovedným
dôvodom je neuhrádzanie úhrad za plnenia spojené s užívaním sporného bytu za obdobie od 06/2011, t.

j. od 01.06.2011 do 04/2013, t. j. do 30.04.2013. Dlh žalobkyne na týchto úhradách za uvedené obdobie
aj vyčíslil. Ďalej Y. L. vo výpovedi uviedol, že žalobkyňa neuhradila vo výpovedi uvedené mesačné
predpisy za plnenia spojené s užívaním sporného bytu aj za obdobie od 01.05.2013 do 10.03.2015.
Neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že oboznámeným platobným rozkazom Okresného súdu Žilina
č. k. 13RO/198/2013-41 zo dňa 18.10.2013, resp. návrhom na vydanie platobného rozkazu, na podklade

ktorého bol tento platobný rozkaz vydaný, by malo byť nahradené, alebo doplnené skutkové vymedzenie
výpovedného dôvodu, s poukazom na to, že predmetným platobným rozkazom mala byť žalobkyňa
zaviazaná uhradiť Y. L. sumu 3.477,38 eur, t. j. sumu totožnú, ako je vyčíslená vo výpovedi zo dňa
10.03.2015 ako dlh na úhradách za plnenia spojené s užívaním sporného bytu za obdobie od 01.06.2011
do 30.04.2013.

15.Súčasne žalobkyňa namietala, že nemala vedomosť komu mala platiť úhrady za plnenia spojené
s užívaním sporného bytu a ani v akej výške. Podľa súdu prvej inštancie však z odôvodnenia (bodu
66) rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa už najneskôr v mesiaci marec 2011 disponovala
vedomosťou, že Y. L. nadobudol vlastníctvo k spornému bytu na podklade dobrovoľnej dražby. Ak by aj
žalobkyňa túto vedomosť nemala, mala možnosť sa zbaviť svojich peňažných záväzkov vyplývajúcich

jej ako nájomcovi z nájmu sporného bytu vo vzťahu k doposiaľ jej známemu vlastníkovi - prenajímateľovi
sporného bytu, čo možno vyvodiť z § 680 ods. 2 OZ výkladom a contrario. Inak povedané, okolnosť, že
žalobkyňa nemala istotu v tom, kto je vlastníkom sporného bytu, ju nezbavovala povinnosti platiť úhrady
za plnenia spojené s užívaním sporného bytu, pričom mala možnosť zbaviť sa tohto svojho záväzku
plnením podľa § 568 OZ do úradnej úschovy. Ani túto možnosť žalobkyňa však nevyužila.

16.Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že nemala vedomosť o tom, v akej výške má prenajímateľovi
platiť úhrady za plnenie spojené s užívaním predmetu nájmu - sporného bytu, keďže jej to nebolo
zo strany Y. L. oznámené (resp. zo strany predchádzajúcich vlastníkov sporného bytu), okresný súd
poukázalnaskuotčnosť,ževýškatejtoúhradybolastanovenáužprisamotnomvznikuprávaspoločného
užívania sporného bytu manželmi R. v evidenčnom liste pre výpočet úhrady za užívanie bytu a za

služby zo dňa 18.10.1979. Ak teda následne v súlade s právnymi predpismi nedošlo k zmene tejto
výšky, či už za trvania práva spoločného užívania sporného bytu manželmi R., resp. následne od
01.01.1992 za trvania práva spoločného nájmu sporného bytu manželov R. a následne po smrti Y.
R. práva nájmu sporného bytu žalobkyne, žalobkyňa mala naďalej povinnosť platiť úhrady za plneniaspojené s užívaním sporného bytu v pôvodne určenej výške. Je však možné dôvodne sa domnievať,
že pokiaľ bola vlastníkom sporného bytu obchodná spoločnosť ZVL Kysucké Nové Mesto, a. s. (právny
nástupcaZVLKysuckéNovéMesto,n.p.),najmenejdoseptembraroku1997(akbysúdvychádzalzlistu

G. W. zo dňa 24.11.2016), žalobkyňa so svojim manželom plnili úhrady spojené s užívaním sporného
bytu vo výške, ktorá im v tom čase týmto prenajímateľom bola určená, resp. bola s nimi dohodnutá. V
kontexte uvedenej argumentácie žalobkyne je tak potrebné uviesť, že žalobkyňa mala povinnosť plniť
prenajímateľovi (vrátane Y. L.) úhrady za plnenia spojené s užívaním sporného bytu v poslednej jej
oznámenej a oprávnenej výške.

17.Okresný súd zdôraznil, že v súvislosti s existenciu výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d)
OZ je podstatnou okolnosť, že žalobkyňa ani v období od 01.06.2011 do 18.12.2012 (deň 19.12.2012
ako deň odpojenia sporného bytu od dodávok teplej a studenej vody a tepla vyplýva zo žalobkyňou
produkovaného listu zo dňa 06.08.2015), t. j. v období dlhšom ako tri mesiace, kedy mala nesporne
možnosť užívať (a aj užívala) sporný byt a požívať aj s užívaním tohto bytu spojené plnenia (dodávky

elektrickej energie, studenej a teplej vody, tepla atď.), nevykonala na tieto svoje záväzky žiadne plnenie
(teda ani plnenie čo i len v čiastočnom rozsahu). Tieto svoje záväzky neuhradila ani ku dňu 10.03.2015
(deň dania výpovede z nájmu sporného bytu), pričom neuhradenie záväzkov aj za toto obdobie (od
01.06.2011 do 18.12.2012, t. j. za obdobie 18 mesiacov a 18 dní) bolo práve dôvodom spornej výpovede
zo dňa 10.03.2015. Neobstojí tak ani obrana žalobkyne, že žalovaný od nej titulom platenia úhrad za

užívanie sporného bytu požadoval tiež (t. j. do určitej výšky z požadovanej sumy jednotlivých mesačných
úhrad) plnenia, na ktoré ako nájomca sporného bytu zaviazaná nebola (plnenia zaťažujúce vlastníka
bytu vo vzťahu k správcovi dotknutého bytového domu). Žalovaná totiž zjavne vznikol dlh na úhradách
za plnenia spojené s užívaním sporného bytu za obdobie od 01.06.2011 do 20.12.2012 v celom ich
rozsahu, nech už bola oprávnená výška týchto úhrad v akejkoľvek sume (žalobkyňa nevykonala ne

tento svoj dlh žiadne plnenie). Rovnako v tomto období žalobkyňa nesporne neuhradila ani nájomné,
avšak nezaplatenie nájomného nebolo v danom prípade výpovedným dôvodom. Z pohľadu uvedenej
skutočnosti nezaplatenia úhrad za plnenia spojené s užívaním sporného bytu za obdobie od 01.06.2011
do 20.12.2012, teda za obdobie dlhšie ako tri mesiace, nie je podstatné, že v ďalšom období od
19.12.2012 do 02.03.2015, rovnako uvedenom v spornej výpovedi zo dňa 10.03.2015, ako obdobie

nezaplatenia úhrad za plnenia spojené s nájmom bytu, neboli žalovanej dodávané plnenia spojené s
užívaním sporného bytu (dodávka studenej a teplej vody, ako aj tepla).
18.Súd prvej inštancie tu dodal, že nie je vo všeobecnosti možné z hľadiska vymedzenia podstatných
náležitostí vo výpovedi nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ formálne bazírovať na presnom
vyčíslení dlhu na nájomnom, resp. úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu za jednoznačne

vymedzené obdobie dlhšie ako tri mesiace, inak povedané, že by uvedenie nesprávnej výšky tohto
dlhu zo strany prenajímateľa spôsobovalo neplatnosť tejto výpovede. Konkretizovanie naplnenia
výpovedného dôvodu podľa cit. ust. § 711 ods. 1 písm. d) OZ musí byť vykonané uvedením mesiacov,
kedy nájomca nájomné a úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu nezaplatil, pričom musí ísť obdobie
viac ako troch mesiacov. V opačnom prípade by ad absurdum bolo možné neplatnosť výpovede nájmu

bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ vyvodiť z chyby prenajímateľa pri vyčíslení takéhoto dlhu nájomcu
čo i len v rozsahu zanedbateľne nízkej, až bagateľnej sumy.
19.K argumentácii žalobkyne spočívajúcej v tom, že si voči Y. L. listom zo dňa 06.08.2015 uplatnila
právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, a to až do plnej výšky ich
ceny, keďže ich Y. L. v období od 19.12.2012 do 02.03.2015 riadne a včas neposkytoval, okresný súd

uviedol, že žalobkyňa si týmto listom uplatňovala voči Y. L. ako prenajímateľovi právo podľa § 698 ods.
3 OZ v zákonnej lehote 6 mesiacov od odstránenia závad, k čomu došlo až dňa 02.03.2015. Toto právo
si tak žalobkyňa uplatnila až následne po doručení spornej výpovede z nájmu sporného bytu zo dňa
10.03.2015 (t. j. dňa 16.03.2015). Uplatnenie práva podľa § 698 ods. 3 OZ žalobkyňou listom zo dňa
06.08.2015 tak nemôže mať právnu relevanciu na platnosť spornej výpovede nájmu zo dňa 10.03.2015

podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ.
20.Okrem toho, samotná skutočnosť, že žalobkyni v určitom období (od 19.12.2012 do 02.03.2015)
neboli poskytované plnenia spojené s užívaním sporného bytu, môže mať relevanciu len vo vzťahu k
otázke, či výkon práva prenajímateľa podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ nie je v rozpore s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 OZ). Žalobkyňa aj takúto argumentáciu v konaní vzniesla. V danej spojitosti súd prvej inštancie

argumentoval, že žalobkyňa sa nikdy nestala vlastníkom sporného bytu a jej právo k spornému bytu
malo len podobu nájomného práva. Je pritom povinnosťou nájomcu platiť za užívanie predmetu nájmu
nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Táto povinnosť ju teda aj za okolností sporného
vlastníckeho práva k spornému bytu po celý čas zaťažovala. Nemožno nebrať na zreteľ, že žalobkyňa,aj napriek spornosti vlastníctva, za užívanie sporného bytu neplatila dlhodobo nájomné, ako ja úhrady za
plnenia spojené s užívaním tohto bytu, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia žalobkyňou predloženého
uznesenia OR PZ SR Čadca, Obvodného oddelenia PZ Kysucké Nové Mesto ČVS: ORP-223/KM-

CA-2013 zo dňa 15.03.2013, od roku 2003 (ako o tom sama vypovedala v tejto trestnej veci), teda aj,
ako už bolo uvedené, v období, kedy výkon jej práva užívať sporný byt a požívať aj plnenia spojené s
užívaním sporného bytu nebol narušený (dlhodobo naposledy pred daním sporných výpovedí v období
od 01.06.2011 do 18.12.2012). Tohto záväzku sa nezbavila ani plnením podľa cit. § 568 OZ. Ak teda
žalobkyňa v tomto období (najmä od 01.06.2011 do 18.12.2012, t.j. 18 mesiacov a 18 dní) neplnila

prenajímateľovi (medzi inými aj Y. L.) svoje peňažné záväzky vyplývajúce jej z nájomného vzťahu
medzi nimi, nemožno túto skutočnosť opomenúť vo vzájomnej previazanosti s následným konaním
Y. L. spočívajúcim v odstavení žalobkyne od dodávok teplej a studenej vody a tepla, ktoré trvalo od
19.12.2012 do 02.03.2015 (t. j. 26 mesiacov a 12 dní). Neplnenie si záväzkov zo strany žalobkyne ako
nájomcu je rovnako možné považovať za konanie, ktoré nie je súladné s dobrými mravmi. Navyše,
ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/70/2011-622 zo dňa 09.06.2015

(str. 5 tohto rozsudku), práve žalobkyňa a jej manžel Y. R. porušili svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu
sporného bytu riadne a včas, ako sa zaviazali, a to ani v dodatočnej lehote, čím nesplnili podmienku pre
kúpu sporného bytu. Je teda zrejmé, že opätovne neplnením povinnosti žalobkyňa spolu s manželom
sami spôsobili celú genézu reťaziacich sa prevodov vlastníctva k spornému bytu a súdnych sporov s tým
súvisiacich. Okresný súd tak nedospel k záveru, že by výkon práva Y. L. bol v tomto prípade v rozpore

s dobrými mravmi a nemal by požívať právnu ochranu.
21.Okresný súd tak aj pokiaľ ide o výpoveď nájmu sporného bytu danej žalobkyni Y. L. listom zo dňa
10.03.2015 z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, konštatoval platnosť toho právneho úkonu.

22.Nakoľko boli žalovaní 1/ a 2/ v konaní v celom rozsahu úspešní, súd prvej inštancie im v zmysle §

255 ods. 1 CSP priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

23.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa rozsudok zmeniť, alternatívne
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24.Primárne zotrvala na argumentácii, že výpovedný dôvod je v spornej výpovedi vymedzený príliš

všeobecne a absentuje v ňom uvedenie takých skutočností, ktoré preukazujú naplnenie tohto dôvodu,
najmä skutočnosti nasvedčujúce tomu, že Y. L. (ako vlastník sporného bytu) skutočne potrebuje byt
pre seba, pretože bývanie v danom byte mu umožní uspokojivejšie riešenie jeho bytovej potreby
vzhľadom na osobné či rodinné pomery, sociálne väzby či výkon zamestnania alebo iné záujmy a ich
realizácii (či uspokojeniu) najviac vyhovuje bývanie v predmetnom byte, a teda byt reálne potrebuje pre

uspokojenie svojej bytovej potreby, v dôsledku čoho musí zákonom chránený nájom žalobkyne k bytu
ustúpiť oprávnenému záujmu vlastníka bytu. Podľa žalobkyne nemožno súhlasiť s názorom súdu, že
stav bytovej potreby u pôvodného žalovaného bol bez ďalšieho daný tým, že Y. L. ako vtedajší vlastník
sporného bytu mohol sa rozhodnúť realizovať právo sporný byt užívať za účelom svojho bývania ako
súčasť jeho vlastníckeho práva a že pohnútky, ktoré ho k tomu viedli nebolí podstatné. Právna úprava

ochrany nájmu v Občianskom zákonníku vychádza z dôležitosti práva každého na obydlie a jej účelom
je zabezpečiť ochranu právu nájmu bytu a tomuto účelu zodpovedajú aj pravidlá vypovedania nájmu
bytu. Účelu zákonnej úpravy výpovede z nájmu bytu z dôvodu § 711 ods. 1 písm. a) 0Z nezodpovedá
citovaný názor súdu prvej inštancie. Ak by tomu tak bolo, nájomca bytu by bol po celú dobu nájmu v
neistote a odkázaný na svojvôľu prenajímateľa či sa rozhodne a kedy realizovať voči nájomcovi bytu

tento výpovedný dôvod. Aj keď súd prvej inštancie uvedený záver podporil poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/2357/1999, podľa žalobkyne závery tohto rozhodnutia nemožno
vzťahovaťajnatentospornýprípad,keďžeichzaujalkonajúcisúdvsúvislostisvypovedanímnájmubytu
prenajímateľom, ktorý bol súčasne aj vlastníkom bytového domu, v ktorom sa predmet nájmu nachádzal
a súčasne prenajímateľ preukázal, že byt nájomcu skutočne potrebuje na svoje bývanie, aby sa mohol

o bytový dom v jeho vlastníctve starať a spravovať svoj majetok . Navyše zo záveru v cit. rozhodnutí
vyplýva, že pre uplatnenie tohto výpovedného dôvodu vždy musí ísť o potrebu bytu nájomcu na účel
bývania prenajímateľa alebo v tomto výpovednom dôvode uvedených osôb.
25.Okrem absencie skutkového vymedzenia predmetného výpovedného dôvodu je žalobkyňa
presvedčená, že ide o účelové vypovedanie nájmu bytu a fabulovaný výpovedný dôvod, čo preukazuje

šikanózne konanie Y. L. s cieľom „vyhodiť“ žalobkyňu z bytu, ktoré skutočnosti vyplývajú z vykonaných
dôkazov ako aj z rozhodovacej činnosti v ďalších konaniach.
26 Nesprávnym je podľa názoru odvolateľky tvrdenie súdu prvej inštancie, že nepreukázala žiadne
okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné uzavrieť, že jej tvrdenia o účelovom použití tohtovýpovedného dôvodu Y. L. sú pravdivé. Súd nemal podklad v skutkových zisteniach z vykonaného
dokazovania a navyše tento záver nevysvetlil. Žalobkyňa je presvedčená, že v konaní vykonané dôkazy
(tvrdenia v žalobe, v jej doplnení dňa 23.10.2015 a na pojednávaniach, predložené listiny, súdne

konania prebiehajúce na Okresnom súde Žilina v súvislosti so sporným bytom - sp. zn. 25C/70/2011,
zn. 33C/16/2011, 27C 116/2013, 13C 118/2013, 6C 249/2015) preukázali reálne zásahy Y. L. do práva
nájmu žalobkyne k bytu, z ktorých zjavne vyplýva, že tento výpovedný dôvod použil Y. L., až keď mu
nevyšiel zámer rôznymi šikanóznymi praktikami vyštvať žalobkyňu zo sporného bytu. V konaní totiž bolo
preukázané, že Y. L. od začiatku ako nadobudol predmetný byt do vlastníctva, neuznáva žalobkyňu za

nájomcu predmetného bytu. Účelovému vypovedaniu nájmu sporného bytu nasvedčuje aj správanie Y.
L. a jeho nástupcov po tom, čo dal žalobkyni obidve výpovede z nájmu bytu a počas prebiehajúceho
konania o neplatnosť výpovedí z nájmu bytu. Pôvodný žalovaný Y. L. bezodkladne po tom čo zanikla (v
súvislostisprávoplatnosťouavykonateľnosťourozhodnutiavoveci25C/70/2011)účinnosťpredbežného
opatrenia zakazujúceho nakladať so sporným bytom ho previedol vlastnícke právo k nemu.

27.Obdobne, pokiaľ ide o druhý výpovedný dôvod, absentuje jeho špecifikácia uvedením konkrétnych
mesiacov a súm, za ktoré žalobkyňa nezaplatila úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Navyše
vymedzenie tohto dôvodu nezodpovedá ani záverom Najvyššieho súdu SR v ustálenej rozhodovacej
praxi týkajúcej sa skutkového vymedzenia naplnenia výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. d) OZ (napr. rozhodnutie R 16/2008, rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 350/2009, 4 Cdo 248/2009,

3Cdo/187/2017). Súd prvej inštancii podľa žalobkyne absolútne opomenul skutočnosť, ktorú tvrdila od
samého začiatku a ktorú žalovaná strana v priebehu konania nijako nepoprela a ktorá vyplynula aj z
dokazovania, a to že prenajímateľ bytu (pôvodný žalovaný Y. L. a ani neskorší vlastníci sporného bytu)
nikdy jej ako nájomcovi bytu žiadnym spôsobom neoznámili výšku úhrad, ktorú má platiť za plnenia
poskytované s užívaním sporného bytu. Túto informáciu žalobkyni neposkytla ani spoločnosť KYSUCA

s. r. o., ktorý je správcom bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza. Okrem toho, v spornej
výpovedi uvedené sumy v skutočnosti neboli dlhmi žalobkyne voči prenajímateľovi bytu za nezaplatené
plnenia poskytované s užívaním sporného bytu, ale ide o sumy záväzkov prenajímateľa voči správcovi
domu, ktoré zaplatil Y. L. správcovi domu ako svoj záväzok (nie namiesto záväzku žalobkyne) na základe
zmluvného vzťahu medzi správcom domu a Y. L..

28.Odvolateľka ďalej zdôraznila, že ako nájomca, teda spotrebiteľ bytovej služby, bola v nájomnom
vzťahu k spornému bytu tým slabším účastníkom. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo by extrémne
nespravodlivé, aby za prenajímateľove praktiky voči nej (zámerné neoznámenie úhrad za byt ako
aj odpojenie bytu od vody a vykurovania), bola sankcionovaná stratou obydlia a práva nájmu bytu
na základe výpovedného dôvodu vykonštruovaného prenajímateľom. Žalobkyňa sa totiž ako bežný

spotrebiteľ nevedela brániť proti hrubým až vydieračským praktikám Y. L. voči nej v súvislosti s bytom.
Platenie úhrad za byt do úradnej úschovy, ako to uvádza súd prvej inštancie, bolo by pre žalobkyňu
neprimerane náročné. A aj keby žalobkyňa platila úhrady za byt do úradnej úschovy a vo výške určenej
v roku 1997 pôvodným vlastníkom bytu (ZVL Kysucké Nové Mesto, a.s.), nezabránila by vzniku dlhu
na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu, keďže je vysoko pravdepodobné, že by neplatila

sumu, ktorá mala byť reálne platená v danej dobe (od 1. 6. 2011 do18. 12. 2012 uvádzaná v rozsudku)
za plnenia poskytované s užívaním bytu, a teda by takýmto spôsobom nezabránila ani, výpovedi z nájmu
bytu .

29.Žalobkyňa je presvedčená, že súd prvej inštancie výkon práva Y. L. vypovedať žalobkyni nájom bytu

nedôsledne posúdil cez prizmu dobrých mravov, nevzal do úvahy viaceré skutočnosti medzi sporovými
stranami o násilných protiprávnych zásahoch prenajímateľa Y. L. nielen do práv žalobkyne súvisiace
s nájmom bytu, ale aj do základných ústavných práv (právo na ochranu súkromného a rodinného
života, právo na obydlie, osobitná ochrana detí a mladistvých). Príliš formálne okresný súd hodnotil
dlhodobé (viac ako 26 mesiacov) nedodávanie vody a tepla do sporného bytu bez toho, aby prihliadol na

závažné dôsledky, ktoré malo takéto zámerné konanie prenajímateľa na základné životné podmienky
a hygienické návyky žalobkyne a jej rodiny so 4 maloletými deťmi, ktoré užívali v danom období byt.
Navyše uvedené nepochybne protiprávne konanie prenajímateľa Y. L. súd prvej inštancie v rozsudku
hodnotil ako za „dôvodné“, keď uviedol, že odstavovanie bytu od dodávok vody a tepla Y. L. mohlo byť
v snahe, že mieni užívať byt pre vlastnú potrebu.

30.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.
Poukázalinazásadnékonštatovaniasúduprvejinštancie,sktorýmisastotožniliazdôraznili,žesamotná
okolnosť, že Y. L. dňa 19.12.2012 odstavil predmetný byt od dodávky vody a tepla, príp. sa mal podľavyjadrenia žalobkyne usilovať „vyštvať“ ju z bytu, neumožňuje dospieť k záveru, že byt nepotreboval
pre seba. Práve naopak, logicky to mohlo byť práve z dôvodu, že byt ako jeho vlastník mienil užívať
pre vlastnú potrebu.

31. Ďalej argumentovali, že skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. a)
OZ je dostatočné určité. Vyžadovanie ďalších skutočností a detailnej špecifikácie tohto výpovedného
dôvodu by bolo nad rámec zákona a prakticky by bola výpoveď z tohto dôvodu nerealizovateľná, alebo
len ťažko realizovateľná. Vyžadovať preukazovať množstvo okolnosti, a to, že nie je vlastníkom inej
nehnuteľnosti (bytu, domu), že nebýva v inej nehnuteľnosti (byte, dome) na základe iného právneho

titulu, že je na bývanie v prenajatom byte odkázaný, že mu bývanie v prenajatom byte vyhovuje viac
vzhľadom na jeho osobné, či rodinné pomery, jeho zamestnanie alebo iné záujmy je nielen v rozpore
s Občianskym zákonníkom, ale ide o až absurdný výklad. Je síce pravdou, že nájom bytu je chránený,
avšak žalobkyňa opomína, že pri výpovediach nájmu bytu z rôznych zákonných dôvodov, nájomcovi
OZ v ust. § 712a priznáva určité práva a to v závislosti od toho-ktorého výpovedného dôvodu, prípadne
ďalších okolností. Tak ako na podporu svojich záverov uviedol súd prvej inštancie, pri vypovedaní nájmu

bytuzdôvodupodľa§711ods.1písm.a)OZnájomcoviprislúchaprávonabytovúnáhradu,konkrétnena
náhradný byt (§ 712a ods. 1 OZ). Nie je teda pravdou, že pri uplatnení výpovedného dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. a) OZ zo strany prenajímateľa v súlade s výkladom prezentovaným súdom prvej inštancie,
ako aj ustálenou súdnou praxou, by bol nájomca znevýhodnený a po celú dobu nájmu v neistote a
odkázaný na svojvôľu prenajímateľa, či a kedy sa voči nemu rozhodne realizovať tento výpovedný

dôvod tak, ako uvádza žalobkyňa. Práve existencia ustanovenia § 712a ods. 1 OZ podporuje právny
názor súdu prvej inštancie, vrátane toho, že práva nájomcu a ochrana nájmu a nájomcu nemôžu byť
neprimerané právam prenajímateľa vyplývajúcim z jeho vlastníckeho práva, vrátane jeho realizácie, a
teda že v prípade výpovede nájmu bytu z tohto zákonného dôvodu, keď sa prenajímateľ rozhodne svoje
vlastnícke právo realizovať bývaním v byte, ochrana nájomcu je zabezpečená právom na náhradný

byt, veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má
vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby, vrátane práva na úhradu nákladov
spojených so sťahovaním.
32. Nesprávnou je podľa žalovaných aj odvolacia argumentácia, v zmysle ktorej súd vôbec nevzal
do úvahy následný prevod bytu, ktorý mal nasvedčovať účelovosti predmetných výpovedí. Súd prvej

inštancie sa totiž touto argumentáciou žalobkyne pri rozhodovaní zaoberal a v rozsudku sa k nej aj
vyjadril, keď zdôraznil, že pre posúdenie platnosti výpovedí nájmu bytu je rozhodujúci stav v čase ich
udelenia. Zmena okolnosti na strane prenajímateľa - Y. L. s odstupom cca roka a pol po daní výpovedí
nájmu bytu a rozhodnutie byt predať, ostáva bez právneho významu. Obdobne sa okresný súd zaoberal
(bod 73 jeho odôvodnenia) aj tvrdením žalobkyne , že jej nikdy nebola oznámená výška úhrad, ktorú

mala platiť.
33.Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, týkajúcich sa vymedzenia
výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ s tým, že vymedzenie výpovedného dôvodu
nezodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi, ide podľa žalovaných o zavádzajúce tvrdenia. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/187/2007, na ktoré žalobkyňa poukazuje, sa vôbec netýka výpovede nájmu

bytu, ale práva na uverejnenie odpovede. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho závery ohľadom
platnosti výpovede nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ je plne v súlade s ostatnými tromi
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobkyňa poukazuje. V prvom prípade 1 Cdo 2/2007
prenajímateľ neuviedol vo výpovedi nájmu bytu ani sumu dlhu nájomcu na nájomnom a úhradách za
služby spojené s užívaním bytu, ani obdobie, za ktoré nájomca nájomné alebo úhrady nezaplatil. V

druhom prípade 2 Cdo 350/2009 prenajímateľ vo výpovedi nájmu bytu neuviedol konkrétne mesiace
alebo presne vymedzené obdobie nezaplatenia nájomného ani výšku dlhu, uviedol len, že nájomca je
v omeškaní so zaplatením nájomného za 33 mesiacov. V tretom prípade 4 Cdo 248/2009 prenajímateľ
neuviedol obdobie, za ktoré nájomcovia nezaplatili nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu, uviedol len celkovú výšku dlhu a citáciu zákonného znenia výpovedného dôvodu „za čas

dlhšíakotrimesiace“.VspomínanýchrozhodnutiachNajvyššiehosúduSRtentosúdskonštatovallento,
že výpoveď nájmu bytu pre nezaplatenie nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu za dlhší čas ako 3 mesiace by mala byť konkretizovaná časovým obdobím nehradenia nájomného
alebo úhrad a aj výškou nedoplatku/dlhu. Tieto požiadavky uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR, na ktoré žalobkyňa poukazuje, výpoveď nájmu bytu zo strany Y. L. ako prenajímateľa jednoznačne

spĺňa a uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR preto nič nemenia na správnosti záverov súdu
prvej inštancie v rozsudku, práve naopak, jeho správnosť len potvrdzujú. Pre úplnosť a za účelom
prezentovania aj iného právneho názoru (voľnejšieho výkladu príslušného ustanovenia Občianskeho
zákonníka), žalovaní vo vzťahu k spomínanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4 Cdo248/2009 poukazujú aj na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča: „Zastávam názor, že v
prípade výpovede z nájmu bytu danej nájomcovi podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka, t.
j. z dôvodu hrubého porušovania povinnosti vyplývajúcich z nájmu bytu, je tento výpovedný dôvod

dostatočneskutkovovymedzený,akjevovýpovediuvedené,žetotohrubéporušeniepovinnostíspočíva
v nezaplatení nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri
mesiace.Ustanovenie§711Obč.zákonníkataxatívnevymenúvadôvodyvýpovedeznájmubytu.Dôvod
výpovede uvedený v odseku 1 pod písm. d/ tohto ustanovenia je v tejto právnej norme zároveň príkladmo
skutkovo konkretizovaný tak, že môže spočívať v nezaplatení nájomného za čas dlhší ako tri mesiace,

v nezaplatení úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, v prenechaní
bytu alebo jeho časti inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa alebo v inom hrubom
porušení povinností vyplývajúcich z nájmu bytu. Preto pokiaľ je vo výpovedi tento výpovedný dôvod
skutkovo konkretizovaný tak, ako to predpokladá sám zákon, nemôže byť zamenený so žiadnym iným
dôvodom. Dôvod výpovede z nájmu bytu spočívajúci v hrubom porušení povinností vyplývajúcich z
nájmu bytu nájomcom tým, že nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu

stále tým istým výpovedným dôvodom bez ohľadu na to, za ktoré konkrétne mesiace nebolo nájomné
alebo úhrady zaplatené“.

34.Žalobkyňa tiež v rámci odvolania uvádza, že žalovaný si mal existenciu tohto výpovedného dôvodu
(neplatenie úhrad) sám pre seba „vyrobiť“ údajným zámerným neoznámením výšky úhrad za byt

žalobkyni. Žalovaní 1/ a 2/ v danej spojitosti zdôraznili, že ide o trúfalé tvrdenie v situácii, keď žalobkyňa
neplatila úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu nie od roku 2011, kedy sa stal Y. L. vlastníkom
predmetného bytu a tým aj prenajímateľom, ale tieto úhrady neplatila podľa vlastného vyjadrenia od
roku 2003 a podľa vyjadrenia G. W., ktoré bolo zo strany žalovaných predložené ako dôkaz súdu prvej
inštancie, od roku 1997.

35.Taktiež podotkli, že hoci žalobkyňa poukazuje na to, že Y. L. neuznával nájomné právo žalobkyne k
predmetnému bytu, opomína už uviesť, že bola to práve žalobkyňa, ktorá nikdy neuznávala vlastnícke
právo Y. L. k predmetnému bytu, a takisto vlastnícke právo ktoréhokoľvek predchádzajúceho ako aj
nasledujúceho vlastníka predmetného bytu.
36.Akceptovať podľa žalovaných nie je možné ani argumentáciu žalobkyne, že platenie úhrad za byt

napr. do úradnej úschovy by bolo pre ňu neprimerane náročné. Žalobkyňa mala viacero možností ako
postupovať, avšak zo všetkých uvedených okolností zjavne vyplýva, že úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu nemala v úmysle platiť.
37.Pokiaľ žalobkyňa označuje odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadne rozporu s dobrými mravmi za
arbitrárne a za dôkaz formalistického výkonu spravodlivosti, toto tvrdenie je zjavne neopodstatnené,

keďže súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal aj skutočnosťou, že v určitom období neboli do bytu
dodávané voda a teplo, a dôsledne sa zaoberal aj listom žalobkyne zo dňa 06.08.2015, ktorým si mala
uplatniť zľavu na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa však ani nepreukázala, že
list zo dňa 06.08.2015, ktorým si mala uplatniť právo na primeranú zľavu z úhrad za plnenia spojené s
užívaní predmetného bytu do výšky ich plnej ceny z dôvodu ich neposkytovania v období od 19.12.2012

do 02.03.2015, bol Y. L. ako prenajímateľovi doručený. Pokiaľ by aj doručený bol, žalobkyňa si právo
podľa § 698 ods. 3 OZ uplatnila až po doručení výpovede z nájmu bytu. Uplatnenie práva podľa ust.
§ 698 ods. 3 OZ by tak nemohlo mať právnu relevanciu na platnosť spornej výpovede. Navyše sa
list žalobkyne zo dňa 06.08.2015 javí ako zjavne účelový, keďže žalobkyňa túto zľavu uplatnila až po
doručení výpovedi nájmu bytu, hoci stav, kedy do predmetného bytu nebola dodávaná voda a teplo trval

viacej ako 2 roky. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že tieto okolnosti nemožno opomenúť
vo vzájomnej previazanosti s následným konaním Y. L. spočívajúcim v odstavení žalobkyne od dodávok
teplej a studenej vody a tepla. Navyše, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
25C/70/2011-622zodňa09.06.2015,„právežalobkyňaajejmanželY.R.porušilisvojupovinnosťuhradiť
kúpnu cenu sporného bytu riadne a včas, ako sa zaviazali, a to ani v dodatočnej lehote, čím nesplnili

podmienku pre kúpu sporného bytu. Je teda zrejmé, že opätovne neplnením povinnosti žalobkyňa spolu
s manželom sami spôsobili celú genézu reťaziacich sa prevodov vlastníctva k spornému bytu a súdnych
sporov s tým súvisiacich“.

38.V následnom písomnom vyjadrení žalobkyňa odmietla tvrdenia žalovaných o nepreukázaní

skutočnosti, že platila úhrady za predmetný byt od r. 1997 resp. od r. 2003. Ide o výmysly a klamstvá
G. W., ktorý je spolu so žalovanými subjektom žalovanej strany v prebiehajúcom spore na Okresnom
súde Žilina sp. zn. 13C/118/2013, a teda pravdivosť ich tvrdení je ovplyvnená vzájomnou komunikáciou
a ich rovnakým záujmom na výsledku sporu. Navyše vierohodnosť vyjadrenia G. W. zo dňa 24. 11. 2016spochybňuje skutočnosť, že ide o podanie, v ktorom menovaný obhajuje svoje konanie a konanie Y. L.
spočívajúce v odstavení predmetného bytu od dodávok vody a tepla.
39.Súčasne za nenáležité označila vyjadrenie žalovanej strany týkajúce sa jej listu zo dňa 6. 8. 2015.

Okrem vymysleného a nepreukázaného tvrdenia o jeho nedoručení prenajímateľovi, bolo v konaní bolo
nepochybne preukázané, že pôvodný žalovaný Y. L. zámerne prerušoval (v r. 2011 a 2012) a následne
úplne znemožnil dodávanie vody a tepla do predmetného bytu. Taktiež v spore bolo preukázané, že Y.
L. spolu s G. W. obnovili dodávky týchto plnení až dňa 2. 3. 2015. Z ust. § 699 OZ pritom vyplýva, že
zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa do 6 mesiacov

od odstránenia závad, ktoré bránia riadnemu a včasnému poskytovaniu predmetných plnení do bytu.
Žalobkyňa teda svoje právo uplatnila u prenajímateľa riadne (listom z 6. 8. 2015) a v zákonnej lehote 6
mesiacov od odstránenia závad dňa 2.3.2015.

40.Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaní v reakcii na argumentáciu žalobkyne uviedli, že hoci
žalobkyňa predložený dôkaz - vyjadrenie G. W. zo dňa 24.11.2016 namietala (výlučne s odôvodnením,

že ide o nepodložené vyjadrenie), na podporu svojich námietok neponúkla a nepredložila žiadne
dôkazy, tento dôkaz žiadnym spôsobom nevyvrátila, a teda nepreukázala, že tvrdenie, že žalobkyňa za
predmetný byt žiadne nájomné ani úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu od 10/1997 neplatila,
podporené predloženým dôkazom - vyjadrením G. W. zo dňa 24.11.2016, je nepravdivé. Žalobkyňa
pritom mala možnosť napr. predložiť listinné dôkazy preukazujúce opak, navrhnúť za týmto účelom

vypočutie svedkov, napr. aj samotného pána G. W. alebo iných. Žalobkyňa tak však neučinila, zrejme z
dôvodu, že si bola vedomá, že toto tvrdenie a tento dôkaz sa jej nepodarí vyvrátiť, práve naopak, môže
byť len podporený mnohými ďalšími dôkazmi, nielen výsluchom p. G. W., ale aj ďalších svedkov.
41.V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že pravdivosť dôkazu - vyjadrenia pána G. W. zo dňa 24.11.2016,
predloženého v konaní žalovanými je údajne ovplyvnená ich komunikáciou, uviedli, do konania vstúpili

vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13C/118/2013 vstúpili namiesto doterajšieho žalovaného
až na základe uznesenia zo dňa 31.01.2017, pričom vlastníkmi dotknutého bytu sa stali dňom
28.12.2016. Z uvedených časových súvislostí je teda nepochybne zrejmé, že vyjadrenie G. W. zo dňa
24.11.2016 nemohlo byť v nijakom prípade ovplyvnené jeho komunikáciou so žalovanými, keďže títo
v danom čase ešte ani neboli vlastníkmi predmetného bytu, neboli účastníkmi konania a ani nemali

vedomosť o prebiehajúcich súdnych konaniach, týkajúcich sa predmetného bytu, o ktorých sa dozvedeli
až s odstupom času po nadobudnutí dotknutého bytu do vlastníctva. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že
vyjadrenie G. W. má byť ovplyvnené aj jeho záujmom na výsledku sporu vedenom na Okresnom súde
Žilina sp. zn.: 13C/118/2013, poznamenali, že predmet daného sporu, a to uloženie povinnosti poskytnúť
plnenia spojené s užívaním bytu sa nijako nedotýka práv, povinnosti alebo záujmov p. G. W., pričom

už samotná otázka jeho pasívnej legitimácie v danom konaní je nanajvýš pochybná. Okrem toho, aj v
samotnom vyjadrení G. W. uviedol, že ho žalobkyňa v minulosti krivo obvinila zo zamedzenia dodávok
energií,ktorékonaniabolivočijehoosobeOkresnouprokuratúrouprávoplatnezastavené,pričomnebolo
z jeho strany zistené spáchanie trestného činu, a ani priestupku, pričom záverom prokuratúra uvádza
protiprávne konanie na strane p. R. s tým, že na oporu svojich tvrdení vyžiadal od príslušných orgánov

písomnosti, ktoré môže súdu predložiť. Z uvedeného vyplýva, že je to práve žalobkyňa, ktorá v tomto
konaní prezentuje rôzne tvrdenia, ktoré označuje ako preukázané, pričom pravdou je, že tieto jej tvrdenia
neboli preukázané vykonaním a hodnotením dokazovania nielen v tomto, ale ani v iných konaniach,
vrátane konania vedeného pod sp. zn. 13C/118/2013 a teda ide len o ničím nepodložené tvrdenia
žalobkyne.

42.Žalovaní nerozporujú existenciu 6-mesačnej prekluzívnej lehoty a vykonanie daného právneho
úkonu v rámci tejto lehoty, pokiaľ by žalobkyňa preukázala, že v tejto lehote list zo dňa 06.08.2015
prenajímateľovi Y. L. aj riadne doručila. Svoje tvrdenie o účelovosti uplatnenia tohto práva žalobkyne
odvodzujú z toho, že žalobkyni podľa jej vyjadrenia neboli do bytu dodávané voda a teplo od 19.12.2012
do 02.03.2015, avšak žalobkyňa počas celého tohto obdobia (viac ako 2 roky) túto zľavu neuplatnila.

Možno len usudzovať, že tak neurobila preto, že už dlhodobo pred týmto obdobím úhrady za plnenia
spojené s užívaním bytu neplatila, odmietala platiť a nemala ani v úmysle v akejkoľvek výške platiť a
napriek tomu hodlala byt užívať. Preto toto právo uplatnila až s odstupom času po doručení výpovede
nájmu bytu zo dňa 10.03.2015, v snahe zvrátiť stav po doručení výpovede nájmu bytu. Napriek
uvedenému považujú za potrebné zdôrazniť, že podstatné v tomto spore je to, že uplatnenie práva podľa

ust. § 698 ods. 3 OZ listom zo dňa 06.08.2015, po doručení výpovede z nájmu bytu zo dňa 10.03.2015,
nemôže mať právnu relevanciu na platnosť spornej výpovede nájmu bytu zo dňa 10.03.2015 podľa §
711 ods. 1 písm. d) OZ, ani keby bolo prenajímateľovi Y. L. riadne doručené.43.Záverom žalovaní dodali, že skutočnosť neplatenia úhrad žalobkyňou je preukázaná aj vyjadrením
samotnej žalobkyne v trestnom konaní vo veci vedenej OR PZ SR Čadca, OO Z Kysucké Nové Mesto,
pod sp. zn.ČVS:ORP-223/KM-CA-2013, v rámci ktorého žalobkyňa potvrdila, že za byt neplatila, hoci

nie od roku 1997, ale od roku 2003, pričom z pohľadu žalovaných , ako i z pohľadu tohto konania je
irelevantné, či neplatila od roku 1997 (po dobu viac ako 17 rokov) alebo od roku 2003 (po dobu viac
ako 12 rokov).

44.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

45.Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu, s poukazom na princíp procesnej ekonómie (resp.

zásadu hospodárnosti konania - čl. 17 CSP) potrebné vymedziť, že predmetom konania je posúdenie
ne/platnosti dvoch výpovedných dôvodov. Pozitívny záver/zistenie o platnosti ktoréhokoľvek (čo i len
jedného) z nich je preto dostatočným/relevantným pre určujúce konštatovanie o zániku dotknutého
nájomného vzťahu titulom výpovede.
46.Rozvinúc opísaný základ pristúpil krajský súd primárne k preskúmaniu prvého z posudzovaných

výpovedných dôvodov, t.j. výpovede v zmysle § § 711 ods. 1 písm. a) OZ. V danej spojitosti
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyčerpávajúcim/podrobným spôsobom a správne zodpovedal
všetky v konaní vznesené právne otázky. Odvolací súd sa preto s racionálnou a aplikovaným
normám zodpovedajúcou argumentáciou predostretou okresným súdom v celom rozsahu stotožnil a
v podrobnostiach na ňu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacia argumentácia žalobkyne následne

predstavuje „len“ jej zotrvanie na doterajších stanoviskách, ktoré boli v plnej miere vyvrátené v rámci
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

47.Možno preto zhrnúť, že aj podľa názoru odvolacieho súdu je v posudzovanom právnom úkone
- výpovedi zo dňa 10.3.2015 - dostatočne určitým spôsobom identifikovaný/špecifikovaný subjekt

uplatňujúci výpoveď - vlastník bytu - Y. L..
48.Následne, pokiaľ ide o (spornú) určitosť samotného výpovedného dôvodu, možno podľa krajského
súdu s potrebnou mierou istoty konštatovať, že zvolená formulácia výpovede (viď citácia v bode 9 tohto
odôvodnenia) korešponduje hypotéze ustanovenia § 711 ods. 1 písm. a/ OZ, t.j. obsahuje vymedzenie/
konštatovaniezásadnejokolnostipotrebybytupreprenajímateľa(vlastníkabytu).Niejevdanejspojitosti

možné (negatívna dôkazná teória) požadovať na vlastníkovi bytu, aby preukazoval reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti, t.j., že nie je vlastníkom ďalších nehnuteľností. Naopak, preukazovať je
možné jeho vlastníctvo, žalobkyňa však v tomto smere neprezentovala žiadne konkrétne tvrdenie,
tobôž dôkazný návrh. Z opísaného vyplýva, že danosť predmetného výpovedného dôvodu kvalifikovane
nespochybnila.

49.Nelogickou je pritom argumentácia žalobkyne, v zmysle ktorej má z preukázaných zásahov
(motivovanýchsnahouvyštvaťjuzospornéhobytu)Y.L.doprávajejnájmuvyplývať,žetentovýpovedný
dôvod bol vyfabulovaný. Opísané konanie - v podobe snahy o vysťahovanie nájomcu z bytu - totiž
nepopiera/nevylučuje existenciu potreby bytu na strane prenajímateľa (aplikovanú vo výpovednom
dôvode),právenaopak,tejtopotrebenasvedčuje.Neskoršíprevodvlastníctvabytu-akosprávneuviedol

okresný súd - je z tohto/určujúceho hľadiska právne bezvýznamný, nakoľko nepreukazuje nič ohľadne
stavu (potreby bytu) v rozhodnom okamihu (pri podaní výpovede), preukazuje len stav (irelevantný z
hľadiska výpovede bytu), ktorý nastal neskôr (pri neskoršom predaji bytu).
50.Neopodstatnenoujeúvahaodvolateľky,žeprivýkladezvolenomokresnýmsúdomjenájomcapocelú
dobunájmuvneistoteaodkázanýnasvojvôľuprenajímateľa,čiakedysavočinemurozhodnerealizovať

tento výpovedný dôvod. Tento názor totiž prehliada jednak skutočnosti zvýraznené žalovanými ako i
okresný súdom ohľadne zákonom garantovaného práva nájomcu na bytovú náhradu (pri dotknutom
výpovednom dôvode), ako i okolnosť, že otázka ne/platnosti výpovede podlieha súdnej kontrole.

51.Nadväzne - po ustálení záveru o platnosti výpovedného dôvodu v zmysle § 711 ods. 1 písm. a/ OZ - je

potrebné, v reakcii na argumentáciu žalobkyne, podrobiť ho posúdeniu z hľadisku ne/súladu s dobrými
mravmi.
52.Aj v tejto súvislosti je však potrebné uzavrieť, že opakovaný postoj žalobkyne nie je spôsobilý
vyvrátiť presvedčivú konštrukciu súdu prvej inštancie (bod 20 tohto odôvodnenia), založenú na zváženíjednotlivých skutkových zistení. V žiadnom prípade teda neobstojí odvolacia námietka o nedôslednom
posúdení veci vo vzťahu k predmetnej právnej otázke. Hoci odvolací súd v danej súvislosti ani v
najmenšej miere nespochybňuje ťaživú situáciu, v ktorej sa žalobkyňa - v dôsledku neposkytovania

plnení súvisiacich s nájmom bytu - i so svojou rodinou nepochybne ocitla, nemožno prehliadať ani súdom
prvej inštancie (na druhej strane) akcentované okolnosti, predovšetkým, že žalobkyňa za užívanie
sporného bytu neplatila dlhodobo nájomné, resp. ani úhrady za plnenia spojené s užívaním tohto bytu
(vrátane obdobia, kedy výkon jej práva užívať sporný byt a požívať aj plnenia spojené s užívaním
sporného bytu nebol narušený), ktorú okolnosť - neplnenie si záväzkov zo strany žalobkyne ako nájomcu

je tiež možné považovať za konanie, ktoré nie je súladné s dobrými mravmi, resp. skutočnosť, že (ako
vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/70/2011-622 zo dňa 09.06.2015),
práve žalobkyňa a jej manžel Y. R. porušili svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu sporného bytu riadne
a včas, ako sa zaviazali, a to ani v dodatočnej lehote, čím nesplnili podmienku pre kúpu sporného
bytu. Opätovne - neplnením povinností teda žalobkyňa spolu s manželom sami spôsobili celú genézu
reťaziacich sa prevodov vlastníctva k spornému bytu a súdnych sporov s tým súvisiacich.

53.Na základe opísaných súvislostí okresný súd dospel k náležitému záveru, a to že výkon práva Y. L.
nie je v rozpore s dobrými mravmi.

54. Konštatované vo svojich dôsledkoch znamená, že k ukončeniu/zániku posudzovaného nájomného
vzťahu došlo právne účinným spôsobom už - bez ďalšieho - na základe tohto výpovedného dôvodu.

Nad rámec tohto určujúceho právneho záveru odvolací súd dodáva, že je možné sa stotožniť aj s
argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k druhému výpovednému dôvodu (§ 711 ods.1 písm. d/
OZ), kde sa súd prvej inštancie (obdobne ako u prvého výpovedného dôvodu) dôkladne venoval
všetkým čiastkovým argumentom žalobkyne, zistené okolnosti správne právne posúdil a vyvodil z nich
presvedčivé právne závery, ktoré si odvolací súd osvojil.

55.Uvedené vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu meritórneho výroku.
56.Závislývýrokoaplikáciiprincípuúspechuvovzťahuktrovámprvoinštančnéhokonanianebolžiadnou
zo sporových strán osobitne spochybnený a zodpovedá relevantným procesným okolnostiam.

57. Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Plný procesný úspech žalovaných v odvolacom konaní je právnym základom ich nároku
na náhradu trov vzniknutých v tomto štádiu konania. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd prvej
inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

58.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutialehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.