Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109218827
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3109218827.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu POHODA FESTIVAL, s.r.o., so
sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO 45 639 043, právne zastúpeného JUDr. E. M., advokát, s.r.o., so
sídlom F. A. M. XX, P., IČO 36 866 598, proti žalovanému Landauer Weihnachtscircus e.K., majiteľ L.
V., In der Heget 12, 66955 Pirmasens, Nemecká spolková republika, HRA 30498, právne zastúpenému
KORÁBOVÁ & LOVICH s.r.o., so sídlom Záborského 42, Bratislava,
IČO 50 131 931, o zaplatenie 33 190 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/197/2009-2925, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 33 190 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi 100 % trov konania a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť 100 % trov štátu, na
účet Okresného súdu Trenčín.

Rozsudok súdu prvej inštancie.

2. Za vyslovenia názoru, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria

jeden celok, odvolací súd uvádza, že po uvedení toho, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku žalobca použil v odsekoch 1.1., 1.2., 4.1.-
4.4., 5. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, po uvedení ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany žalovaný použil v odsekoch 3.1.1.,3.1.2., 3.2., 9., 10.1.- 10.3. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie a po uvedení procesného postupu v odsekoch 2., 6.1., 6.2.1.- 6.2.4. 7.1.,
7.2., 8.1., 8.2.1.- 8.2.11., 11. - 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie v
odseku 16. - 17. odôvodnenia rozsudku uviedol rozsah vykonaného dokazovania a v odsekoch 18. - 31.

uviedol súd prvej inštancie jednotlivé skutkové zistenia.

3. Súd prvej inštancie po vysporiadaní sa s otázkou právomoci súdu prvej inštancie (odseky 6.1. - 8.2.11.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a s otázkou určenia rozhodného práva podľa čl. 1 ods. 1prvej vety, čl. 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I) zo dňa 17.06.2008, podľa čl. 4 ods. 1, 2, 5, čl. 10 ods. 1, 2 Rímskeho dohovoru
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980, podľa bodu 11, 17, čl. 1 ods. 1 prvá veta, čl. 4

ods. 1 prvá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky (Rím II) z 11.07.2007 právne posúdil zistený skutkový stav podľa
§ 420a ods. 1, § 420a ods. 2 písm. a/, § 420a ods. 3, § 415, § 421a ods. 1, § 438 ods. 1, § 441 § 663
Občianskeho zákonníka, podľa § 261 ods. 1, 9, § 373, § 374 ods. 1, § 376, § 379, § 380, § 383, § 384,
§ 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 397, § 398, § 664 Obchodného zákonníka a podľa

§ 5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov.

4. Z písomného vyhotovenia ponuky zo dňa 25.2.2009 mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny
predchodca žalovaného G.-S. GmbH doručil právnemu predchodcovi žalobcu Agentúra Pohoda, s.r.o.,
na meno X. X., ponuku na prenájom koncertného stanu 45 x 75 m, 8-Master v období od 15.7.2009
do 19.7.2009 v Trenčíne, pričom nájomné malo predstavovať 16 700 eur, prepravné náklady 4 800 eur

a podlaha stanu, vrátane transportu 12 000 eur. Emailom zo dňa 6.5.2009 M. M. oznámila
konateľovi právneho predchodcu žalovaného p. V., že zmluva je zo strany právneho predchodcu žalobcu
definitívne potvrdená a chcú ich mať aj
v roku 2009. Zároveň požiadala o harmonogram výstavby stanu. V prílohe emailu zo dňa 11.5.2009
M. M. zaslala p. V. zmluvu. Zároveň mu oznámila termín vykonania dohodnutej platby a požiadala ho

o doručenie faktúry so všetkými bankovými údajmi. Právnemu predchodcovi žalobcu bola následne
predložená faktúra zo dňa 11.5.2009 na zálohovú platbu v sume 20 000 eur titulom nájomného a
prepravných nákladov koncertného stanu 45 x 75 m, 8-Master, vrátane podlahy stanu a jej transportu.
Právny predchodca žalobcu predložil v spore písomnú zmluvu medzi Landauer-Weihnachtscircus
GmbH ako prenajímateľom a Agentúrou Pohoda, s.r.o. ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom 1

koncertného stanu 45 x 75 m, 8-stĺpového v období od 16.-19.7.2009 za dohodnuté nájomné spolu v
sume 35 000 eur. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca
žalovaného Landauer-Weihnachtscircus GmbH ako prenajímateľ (nemecká obchodná spoločnosť) a
právny predchodca žalobcu Agentúra Pohoda, s.r.o. ako nájomca (slovenská obchodná spoločnosť)
uzavreli písomnú nájomnú zmluvu, ktorá neobsahovala dohodu o voľbe rozhodného práva, ktorým by

sa táto zmluva mala spravovať. Nájomnou zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje prenajať vec a nájomca
sa zaväzuje zaplatiť dohodnuté nájomné. Z uvedeného vyplýva, že pre danú nájomnú zmluvu nebolo
možné vybrať iba jedno charakteristické plnenie v zmysle čl. 4 ods. 2 Rímskeho dohovoru o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky z roku 1980. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie podľa čl. 4 ods. 5
Rímskeho dohovoru za to, že predmetná nájomná zmluva sa spravuje právnym poriadkom SR, nakoľko

z celkových okolností vyplýva, že práve so Slovenskou republikou mala najužšiu väzbu, keďže výstavba
a nájom označeného stanu sa, podľa nájomnej zmluvy, mal realizovať v Z. (SR), kde bolo teda miesto
plnenia zmluvy zo strany prenajímateľa, ktorý mal zabezpečiť aj prepravu stanu na územie SR. Nájomca
mal časť nájomného (13 500 eur) uhradiť na území SR v hotovosti. Taktiež plnenie všetkých ostatných,
písomne dohodnutých, zmluvných práv a povinností, vyplývajúcich z bodov 3 až 19 nájomnej

zmluvy sa malo zrealizovať na území SR, z čoho vyplýva, že aj
k ich porušeniu mohlo dôjsť na území Slovenska.

5. Právni predchodcovia strán sporu boli podnikatelia (právny predchodca žalovaného
v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil, že právny predchodca žalovaného bol podnikateľom

na území SRN), predmetnú písomnú nájomnú zmluvu uzavreli v rámci ich podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom k tomu bol uvedenou nájomnou zmluvou založený obchodný záväzkový vzťah, ktorý v
zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje Obchodný zákonník, pričom nájomná zmluva
sa v súlade s § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje aj príslušnými ustanoveniami (§ 663 a
nasl.) Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu (ani ich právnymi predchodcami) nebola sporná

existencia zmluvného vzťahu medzi právnymi predchodcami strán sporu, v rámci ktorého prenechal
právny predchodca žalovaného v roku 2009 za odplatu právnemu predchodcovi žalobcu do užívania
predmetný stan.

6. V spore nebolo preukázané tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, že by právni predchodcovia

strán sporu uzavreli nájomnú zmluvu konkludentne. Z emailu M. M. zo dňa 11.5.2009 je zrejmé, že
jeho prílohou bola predmetná zmluva, čo potvrdzuje jej písomnú formu. V tento súvislosti dal súd prvej
inštancie do pozornosti aj čl. 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 č. 44/2001 o právomoci
a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 22.12.2000, podľa ktoréhokomunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za „písomnú“.
Potvrdenie zmluvy oznámila emailom zo dňa 6.5.2009 aj M. M., pričom možno dôvodne predpokladať,
že v prípade konkludentného uzavretia zmluvy by (aj s prihliadnutím na písomnú ponuku zo strany

právneho predchodcu žalovaného a email zo dňa 11.5.2009),
k jej potvrdeniu takýmto spôsobom nedošlo. Písomné vyhotovenie predmetnej nájomnej zmluvy je v
nemeckom jazyku (v spore bol predložený aj jeho preklad do slovenského jazyka), obsahuje 20 bodov.
Za právneho predchodcu žalobcu Agentúru Pohoda, s.r.o. je podpísané X. X., ktorej meno je uvedené
aj v záhlaví zmluvy v rámci identifikácie nájomcu. Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2007, uzavretej medzi

X. X. a právnym predchodcom žalobcu je zrejmé, že X. Vrabcová bola
v predmetnom čase v pracovnoprávnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, pričom
v pracovnej zmluve mala dohodnutý druh práce produkčný manažér. Podľa čl. 4.2 označenej pracovnej
zmluvy, jej pracovnou náplňou malo byť denné plánovanie a zabezpečenie plynulého chodu kancelárie,
podporačinnostiexecutivemanagerapodľajehopokynov,vykonávaniečinnostísúvisiacichsrealizáciou
projektov zamestnávateľa a ostatné práce podľa zadania nadriadeného. Z internetovej stránky právneho

predchodcu žalobcu pre dané kultúrne podujatie je zrejmé, že za právneho predchodcu žalobcu
vystupovala ako osoba zodpovedná za výrobu a sponzorstvo podujatia. Podľa svedeckej výpovede
M. M., X. X. vykonávala konzultácie s pánom V. a jej snom, spoločným aj so svedkyňou a pánom
M. (konateľom právneho predchodcu žalobcu), bolo mať predmetný stan na festivale. Vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam súd posúdil konanie X. X. pri uzavretí a podpísaní predmetnej nájomnej

zmluvy ako konanie právneho predchodcu žalobcu v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka ako
zamestnankyne Agentúry Pohoda, s.r.o., ktorá bola poverená uvedenými činnosťami; uvedená zmluva,
ktorej účelom bolo zabezpečenie stanu, súvisela s realizáciou daného kultúrneho podujatia; pričom
podpísala obdobnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaného aj pre rok 2008, z ktorej záväzky
zanikli splnením. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že, okrem X. X., potvrdili túto zmluvu v emailoch

adresovaných právnemu predchodcovi žalovaného aj M. M. a M. M., pričom M. M. bola zamestnankyňou
právneho predchodcu žalobcu, ktorá dávala pokyny kedy a čo sa malo na festivale budovať a M.
M. (podľa informácie z internetovej stránky právneho predchodcu žalobcu) tiež bola jednou z osôb,
ktoré za právneho predchodcu žalobcu organizačne zabezpečovali podujatie. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam súd prvej inštancie na základe tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o tom, že X.

X. neovládala nemecký jazyk, a preto nemohla uzavrieť predmetnú zmluvu vážne, nezistil dôvod jej
neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže z uvedených okolností uzavretia
predmetnej nájomnej zmluvy je zrejmé, že bola riadne oboznámená minimálne s jej podstatnými
časťami. Podľa vyjadrenia Mgr. U. M., konateľa právneho predchodcu žalobcu, ako svedka v trestnom
konaní, M. M. mala na starosti gastro služby, produkčnou manažérkou bola M. M. a komunikáciou

s partnermi bola poverená X. X.. Podľa názoru súdu prvej inštancie, uvedené skutočnosti taktiež
potvrdzujú uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy v písomnej forme, v znení, ktoré v spore predložil v
nemeckom jazyku právny predchodca žalovaného, a ktoré vo svojej výpovedi dňa 28.4.2016 potvrdila
aj svedkyňa M. M..

7. Podľa bodu 1 predmetnej zmluvy si právny predchodca žalobcu prenajal od právneho predchodcu
žalovaného 1 koncertný stan 45 x 75 m, 8 stĺpový, na obdobie od 16.7.2009 do 19.7.2009, so začiatkom
výstavby stanu od 8.7.2009, dokončenie 14.7.2009. S prihliadnutím na bod 1 zmluvy, jej účel, vyjadrenia
strán sporu a ich právnych predchodcov, ponuku zo dňa 25.2.2009 a faktúru na zálohovú platbu za
nájom stanu, má predmetná zmluva podstatné náležitosti nájomnej zmluvy v zmysle § 663 Občianskeho

zákonníka, pričom jej predmetom bol nájom stanu v období 16.-19.7.2009 za dohodnuté nájomné.
Predmetná nájomná zmluva výslovne nevymedzuje verziu (stav) stanu, v ktorej mal byť dodaný, teda
či mal predmetný stan byť dodaný v tzv. otvorenej verzii (bez časti bočného opláštenia), alebo v tzv.
uzavretej (teda ako kompletne opláštený).

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného prenechal do užívania
právnemu predchodcovi žalobcu v roku 2009 predmetný stan v tzv. otvorenej verzii, teda bez riadneho
opláštenia stanu bočnými plachtami, keďže, podľa vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa
4.12.2009, pri odovzdávaní stanu bolo zavesených z bočnej steny iba cca 60-75 m, pričom zvyšok stanu
(cca 120 m z bočného opláštenia) nebol opláštený. Z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu, ako

aj z výpovedí svedkov M. M. (28.4.2016) a M. N., rod. M. (19.11.2009) mal súd prvej inštancie za
preukázané, že právny predchodca žalobcu požadoval dodanie stanu v tzv. otvorenej verzii. Tvrdenie
právneho predchodcu žalovaného o tom, že by predmetný stan mal byť právnemu predchodcovi v roku2009 dodaný v tzv. uzavretej (kompletne opláštenej aj bočnými stenami) verzii v spore preukázané
nebolo. Je potrebné prihliadnuť na to, že aj
v roku 2008 právny predchodca žalovaného prenechal do užívania právnemu predchodcovi žalobcu

stan v tzv. otvorenej verzii, čo potvrdili právni predchodcovia strán sporu v ich vyjadreniach, ako aj
predložená fotografia. Počas celého festivalu v roku 2008 bol pritom prítomný štatutárny zástupca
právneho predchodcu žalovaného osobne na mieste, pričom
v spore nebolo preukázané, že by požadoval stan dostavať, alebo niečo namietal voči tomu, že ním
poskytnutá otvorená verzia stanu by bola nedostavaná. Uvedené tvrdenie žalovaného vyvracia aj to, že

dňa 13.7.2009 bol pracovník právneho predchodcu žalovaného I. X., ako aj konateľ L. V. odubytovaní,
čo potvrdzuje aj podklad k vystaveniu faktúr 7/2009, teda neboli prítomní na mieste samom, a preto
opláštenie stanu nemal kto reálne po jeho zariadení dokončiť. V konaní nebolo preukázané, že by právny
predchodca žalobcu žiadal právneho predchodcu žalovaného, aby opláštenie stanu bolo zrealizované
až po zariadení stranu, resp. že by vôbec súviselo so stavaním scény alebo, že by nebolo možné stan
dozariaďovať v prípade, ak by bolo predtým ukončené opláštenie stanu. Taktiež nebola preukázaná

povinnosť právneho predchodcu žalobcu kontaktovať pracovníkov právneho predchodcu žalovaného
na dokončenie stanu, pričom je potrebné prihliadnuť i na to, že po ich odchode z Z., už ani nemal
koho kontaktovať. Tvrdenie žalovaného, že dvom slovenským vyškoleným pracovníkom právneho
predchodcu žalobcu, ktorých poznal iba podľa mien "U." a "G." ponechal vysielačky a bolo im odovzdané
telefónnečíslonapánaV.,akoajjehoďalšiehospolupracovníkapánaH.P.,abymohlibyťtítokedykoľvek

kontaktovaní a mohli v prípade potreby prísť na dokončenie bočného opláštenia, príp. na vyriešenie
ďalších problémov, v konaní nebolo preukázané. Popiera ho skutočnosť, že nie je zrejmé, akým
spôsobom a kedy by mohli dokončiť opláštenie stanu, príp. rozhodovať o jeho prevádzke počas festivalu,
keďže doopláštenie stanu mohlo trvať cca 7 hodín. V spore tiež nebolo preukázané ich oprávnenie
konať v mene právneho predchodcu žalovaného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej

inštancie za preukázanú dohodu právnych predchodcov strán sporu o tom, že stan mal byť dodaný
v tzv. otvorenej verzii. Miesto, kde boli zložené stavebné prvky a opláštenie stanu, potrebné na jeho
dokončenie, súd prvej inštancie považoval vo vzťahu k tomu, či mal byť stan právnemu predchodcovi
žalobcu odovzdaný tzv. otvorený alebo tzv. uzavretý za právne irelevantné, nakoľko pri správnom
organizačnom zabezpečení nie je problém tieto prvky v prípade potreby premiestniť na príslušné miesto.

Je potrebné prihliadnuť aj na to, že aj L. V. na výsluchu dňa 1.10.2015 potvrdil, že usporiadateľ,
zastúpený M. M., si na mieste samom vyhradil otvorenú verziu stanu. V spore nebol preukázaný
motív, prečo právny predchodca žalovaného priviezol na miesto samé aj opláštenie a časti stanu,
ktoré neboli namontované, pričom však takéto konanie nie je možné posúdiť ako dôkaz postačujúci na
preukázaniedohodyzmluvnýchstránotom,žebymalstanbyťdodanývtzv.uzatvorenejverzii.Súdprvej

inštancie podotkol, že v zmluve bol dohodnutý termín dokončenia stavby stanu 14.7.2009. Skutočnosť,
že stan bol právnemu predchodcovi žalobcu odovzdaný už 14.7.2009 potvrdzujú zverejnené novinky na
www.pohodafestival.sk v roku 2009, správa od vedúceho brigádnikov právneho predchodcu žalobcu U.
X., podklady k faktúre č. 7/2009 o ubytovaní zástupcov žalovaného, a tiež to, že 15.7.2009 už právny
predchodca žalobcu neposkytoval pracovníkov právnemu predchodcovi žalovaného.

9. V spore nebolo preukázané povolenie právneho predchodcu žalovaného na prevádzku predmetného
stanu v tzv. otvorenej verzii. Takéto povolenie nevyplývalo ani z predloženej technickej dokumentácie
stanu. Podľa bodu 3.1 Správy o kontrole príloh k žiadosti, Správy
o stavebnej a preberacej skúške stanu pre hudobné podujatia alebo výstavy od rýchlosti vetra 20 m/

s (intenzita vetra 8) treba prevádzku zastaviť, stan vyprázdniť, vchody stanu uzavrieť a vystuženie
rondelových tyčí a strešné popruhy prídavkovými kolíkmi v zemi ukotviť. Podľa bodu 3.2 uvedených
dokumentov vchody stanu treba v prípade silnejšieho vetra zavrieť. Tieto povinnosti obsahuje aj Správa
o stavebnej a preberacej skúške stanu zo dňa 23.4.1999.
Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že povolenie na prevádzku stanu bolo vydané

pre tzv. uzavretú verziu stanu (kompletne opláštený aj na bočných stenách), pri ktorej sa v prípade
silnejšieho vetra museli uzavrieť ešte aj vchody. Podľa názoru súdu prvej inštancie, aj vyjadrenie
právneho predchodcu žalovaného, ktorý trval na tom, že stan sa mal
(a chcel to aj urobiť) na festivale v roku 2009, po jeho dozariaďovaní, opláštiť bočnými stenami, svedčí o
tom, že si bol vedomý toho, že predmetné povolenie na prevádzku stanu bolo dané len pre tzv. zatvorenú

verziu. Taktiež podľa odpovede 11 v závere znaleckého posudku č. 5/2010 znalecký ústav konštatuje,
že v príručke „Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“ nie je popisovaná a povolená iná verzia
koncertného stanu ako verzias použitím bočných stien. Podľa vyjadrenia znaleckého ústavu v bode 2.2.4 znaleckého posudku č.
5/2010,podľatechnickejpríručkybolamožnáprevádzkastanulenskompletnenainštalovanýmibočnými
plachtami (stenami). Taktiež podľa odpovede na otázku č. 2

v závere znaleckého posudku č. 6/2010 (bod 4) „... podľa technickej príručky nie je uvedená iná forma
stanuakosbočnýmistenami“.Súdprvejinštanciepodotkol,žeznalecképosudkyM.BApopisopláštenia
(tzv. otvorenej alebo uzavretej verzie) stanu konkrétne neobsahujú. Svedok Ing. P. B. na pojednávaní
dňa 28.4.2016 uviedol, že jednoznačný zákaz prevádzkovania stanu v tzv. otvorenej verzii v technickej
dokumentácii nenašiel. Potvrdil však, že hraničná rýchlosť použiteľnosti stanu (8. stupeň Beaufortovej

stupnice) je uvádzaná pre zatvorenú verziu. Taktiež potvrdil, že technická dokumentácia stanu sa netýka
stanu bez bočných plachiet.

10. Podľa bodu 9 nájomnej zmluvy zástupcovi firmy V. musí byť vždy zaručený prístup k stanu. Podľa
bodu 15 (prvej vety) zmluvy prenajímateľ poskytne na celú dobu podujatia na mieste minimálne jednu
osobu. Podľa bodu 5.1.1. Výpisu zo smerníc pre stavbu a prevádzkovanie letmých konštrukcií znenie

apríl 1977, resp. október 1989 (Stany) prevádzkovateľ (majiteľ povolenia) alebo ním poverená osoba,
dostatočne veci znalý zástupca musí počas prevádzkovania mať dozor a starať sa o dodržiavanie
prevádzkových predpisov. Podľa bodu 1 Správy o prevzatí do užívania a skúške na predĺženie povolenia
zo dňa 28.1.2005 na zabezpečenie prevádzky treba menovať zodpovednú, veci znalú osobu. Podpisom
pod túto správu potvrdzuje veci znalá osoba, že obsah zobrala na vedomie

a porozumela mu. Z výpovedí svedkov M. M., U. B., U. X. (18.8.2009), X. X. (16.9.2009), Z. B. a
podkladu k vystaveniu faktúr 7/2009 mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca
žalovaného neposkytol na celú dobu podujatia v roku 2009 na mieste samom dostatočne veci znalého
zástupcu v zmysle citovaných požiadaviek technickej dokumentácie stanu a bodov 15 a 9 nájomnej
zmluvy, ktorý by počas prevádzkovania stanu vykonával dozor a staral sa

o dodržiavanie prevádzkových predpisov stanu. P. V. na výsluchu dňa 1.10.2015 uviedol, že „U.“ (U.
B.) a „G.“ (Z. B.), ako aj M. M. zostali celý čas na mieste. Vedeli , čo bolo treba robiť a boli v kontakte
pomocou vysielačiek. M., resp. zodpovední z Pohody sa mali o to postarať, aby sledovali poveternostné
podmienky a vývoj počasia. „U.“ vedel, že pri vetre bolo treba obvodovú plachtu zatvoriť za účelom
ochrany stanu a zodpovední z Pohody vedeli, že od sily vetra 8 bolo treba ukončiť prevádzku stanu.

Rozhovor medzi ním, pánom P. a vedúcou výroby istou „M.“ sa mal, podľa neho, konať dňa 15.7.2009
(čo však súd prvej inštancie nepovažoval za hodnoverné tvrdenie, keďže dňa 15.7.2009 už pán V. v
Trenčíne nebol; bol aj odubytovaný). Podľa výpovede p. V. (1.10.2015) za účelom údržby stanu
a k objasneniu prípadných otázok boli po vzájomnej dohode, dňa 15.7.2009, vybraní a menovaní 2
odborne spôsobilí stanoví pracovníci, menovite „U.“ a „G.“. Títo pracovníci boli vybavení vysielačkami a

disponovali aj číslom mobilného telefónu pána V., ako aj pána P.. Podľa vyjadrenia L. V., osobou, ktorá
bola
v súlade s bodom 15 zmluvy na tvári miesta bol „U.“, ktorý bol odborne spôsobilý,
a ktorý bol ako pracovník firmy Bossert prítomný na festivale Pohoda 2008. U. bol prítomný aj na osobnej
porade s usporiadateľom, a to dňa 15.7.2009, keď v jeho prítomnosti a s jeho súhlasom p. V. povedal

M., že U. bude ich kontaktnou osobou, prítomnou počas festivalu. Zo strany Pohody bol aj vybavený
vysielačkou. Na mieste činu zostal aj slovenský spolupracovník pána V. „G.“, ktorý sa zdržiaval v blízkosti
stanu a s ktorým sa dohodol, že v jeho mene má zabezpečiť dozor a vybavovať všetko potrebné ohľadne
stanu. Uvedené tvrdenia L. V. posúdil súd prvej inštancie ako nevierohodné, nakoľko označená dohoda
mala byť uzavretá na stretnutí dňa 15.7.2009, kedy však už bol p. V. odubytovaný a v Trenčíne sa

nezdržiaval. Taktiež tvrdenia p. V. popiera výpoveď svedka Z. B. zo dňa 4.7.2013, ktorý pomáhal p. V.
so stavbou stanu ako robotník. Potvrdil síce, že bol dohodnutý s p. V., že sa bude zdržiavať na festivale
pri predmetnom stane v jeho mene a bude k dispozícii pre organizátorov festivalu za účelom údržby
stanu a k objasneniu prípadných otázok, avšak vysielačku nemal, vykonával to, čo mu bolo povedané.
Aj keď mal telefónne číslo na

p.V.,nemalprisebeanitelefón.Povedal,žejetamnarobotu,anienarozmýšľanie,čomubolopovedané
aj p. B.. Osobne nevedel, kedy a pri akom silnom vetre treba ukončiť prevádzku stanu, odmietol prevziať
za toto zodpovednosť. Vedel o tom, že keby bola obvodová plachta celá natiahnutá, tak ju treba pri
silnom vetre zatiahnuť, ale keďže na stane bola natiahnutá plachta len z jednej tretiny, tak pri silnom
vetre nemal plachtu ako zatiahnuť. Potvrdil síce, že „M.“ sa na niečom s p. V. a p. B. dohadovala, ale on

obsah nepočul. Predtým sa svedka pýtala, či si zoberie na zodpovednosť stan, na čo jej odpovedal, že
nie. Aj pri jej odchode zo stanu jej ešte hovoril, že si to neberie na zodpovednosť. Podľa jeho informácií
od M., tam mal zostať jeden z Nemcov, ale vedel, že odišli. Z výpovede svedka teda, podľa názoru súdu
prvej inštancie, vyplýva, že ho nebolo možné považovať za dostatočne veci znalého zástupcu, ktoréhoprítomnosť pri prevádzke stanu vyžadovala technická dokumentácia stanu a bod 15 nájomnej zmluvy. Je
zrejmé, že svedok nebol oboznámený s technickou dokumentáciou, nevedel akým spôsobom a za akých
podmienok mal byť stan prevádzkovaný, nemohol byť v kontakte s právnym predchodcom žalovaného,

keďženemalanivysielačku,anitelefónasámtrvalnatom,žeodmietolprevziaťzodpovednosťzastan.Z
jeho výpovede vyplýva, že na mieste samom bol počas festivalu prítomný síce za právneho predchodcu
žalovaného, avšak iba za účelom, aby vykonal pokyny ostatných zodpovedných osôb. Svedok H. S. P.
sa vo svojej výpovedi
zo dňa 12.8.2014 k zástupcom právneho predchodcu žalovaného na mieste samom počas podujatia

jednoznačne nevyjadril. Podľa výpovede svedka I. X. zo dňa 14.6.2013 bol na mieste a dohľad mal
prevziať U., ktorý bol zo strany Pohody akceptovaný. V konaní však nebolo preukázané, že by U. B. bol
prítomný na mieste samom počas festivalu ako dostatočne veci znalý zástupca právneho predchodcu
žalovaného. Takúto skutočnosť svedok U. B. nepotvrdil. Svedok Z. B. sa k nemu vyjadriť nevedel.
Uviedol, že bol určený na tú prácu ako aj on, pomáhal mu dávať dole plachtu na stane, pričom on
mal aj vysielačku. Podľa svedka, U. B. rozvážal materiály, vedel lepšie po nemecky ako svedok, takže

komunikoval medzi Nemcami a Pohodou. Mal zmluvu
s Pohodou. Mal telefón na p. V.. Z výpovede svedka U. B. zo dňa 18.8.2009 je zrejmé, že na predmetnom
podujatí pracoval ako brigádnik pre produkciu festivalu Pohoda, ako vodič VZV. Stavania predmetného
stanu sa zúčastnil tri krát, pričom náplňou jeho práce bolo jazdiť na VZV a vykonávať prostredníka -
tlmočníka medzi

p. V. a agentúrou (či už S. alebo V. P.). V roku 2009 mal uzatvorenú brigádnickú zmluvu s agentúrou
Pohoda. Odborný dohľad nad stavbou stanu vykonával vždy p. V.. Počas výstavby predmetného stanu
nikdy nevidel žiadnu projektovú dokumentáciu, ani si nevšimol, že by p. V., resp. niektorý pracovník
nemeckej firmy počas výstavby stanu manipuloval s nejakými dokumentmi. Počas jeho prítomnosti sa
pani M. dohovárala s nemeckými zástupcami (s kým konkrétne uviesť nevedel), kto konkrétne bude

zodpovedný za stan počas trvania festivalu. Nemeckí zástupcovia navrhovali za zodpovedné osoby
brigádnikov, čo odmietla. Oni povedali, že sa dohodnú a povedia jej meno tej osoby. Či jej to povedali,
to už nevedel povedať. Počas festivalu nevidel žiadneho nemeckého zástupcu firmy Bossert na mieste
samom. Po páde stanu, keď už tam bol prítomný I. X., bol v telefonickom kontakte s p. V.. Telefonoval
on jemu a navrhoval mu, že mu dá pracovnú zmluvu a peniaze za to, že on sa stane človekom, ktorý

bol zodpovedný za stan O2 počas trvania festivalu. Už predtým mu podobný návrh dával I. X.. Svedok
takéto návrhy odmietol. Podľa názoru súdu prvej inštancie v spore nebola preukázaná ani odborná
spôsobilosť svedka U. B. na vykonávanie dozoru a kontroly dodržiavania prevádzkových predpisov
stanu, nakoľko i keď sa tento 3 krát ako brigádnik (vodič VZV) podieľal na jeho výstavbe, jeho prevádzku
nikdy nezabezpečoval, ani nemal k dispozícii a nebol oboznámený s technickou dokumentáciou stanu,

a teda podmienkami prevádzky stanu.

11. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca
žalovaného ako prenajímateľ v roku 2009 neprenechal právnemu predchodcovi žalobcu ako nájomcovi
prenajatú vec (predmetný koncertný stan) v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, a ani ju v tomto

stave neudržiaval, čím porušil svoju povinnosť prenajímateľa vyplývajúcu mu zo zmluvy (bod 15, 16)
a z § 664 Občianskeho zákonníka. Prenajímateľ, na základe dohody právnych predchodcov strán
sporu, prenechal nájomcovi stan v tzv. otvorenej verzii, na ktorú však v spore nepreukázal povolenie
na prevádzku. Z predloženej technickej dokumentácie vyplýva, že stan bolo možné prevádzkovať v tzv.
uzatvorenej (kompletne opláštenej) verzii (vrátane opláštenia bočných stien), čo možno vyvodiť z toho,

že uvedená dokumentácia v prípade vetra vyžaduje nielen opláštené bočné steny, ale výslovne určuje
povinnosť uzavrieť aj vchody stanu. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný stan nebol postavený v roku
2009 na danom podujatí v súlade
s technickou dokumentáciou stanu. Uvedené potvrdzujú aj znalecké posudky č. 5/2010
a č. 6/2010, ako aj výpoveď znalca Doc. Ing. L. P., PhD. Kompletne opláštený stan predpokladá

tiež bod 16 (druhá veta) nájomnej zmluvy, podľa ktorého „v prípade búrky treba stan držať dookola
celkom uzavretý“. Z citovaného zmluvného ustanovenia je zrejmé, že predmetný stan v danom čase
nebol spôsobilý na dohodnuté užívanie aj z toho dôvodu, že v dôsledku absencie časti jeho bočného
opláštenia nebolo reálne možné stan celkom uzavrieť. Súd podotýka, že na doopláštenie stanu by bol
v danom prípade potrebný čas asi 7 hodín (vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného v odpore), na

základe čoho nemožno rozumne predpokladať (aj za situácie, kedy na mieste samom nebol prítomný
dostatočne veci znalý zástupca prenajímateľa) doopláštenie stanu v prípade hroziacej búrky. Tým, že
prenajímateľ neposkytol na mieste samom svojho dostatočne veci znalého zástupcu, ktorý by v priebehu
predmetného podujatia počas prevádzkovania stanu vykonával dozor a staral sao dodržiavanie prevádzkových predpisov stanu, porušil právny predchodca žalovaného aj svoju zmluvnú
(bod 15 zmluvy) a zákonnú povinnosť prenajímateľa v zmysle § 664 Občianskeho zákonníka udržiavať
stan v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.

12. Je nesporné, že pádom predmetného koncertného stanu na festivale Bažant Pohoda 2009 bola
právnemupredchodcovižalobcuspôsobenáškoda.ZvýpovedesvedkaIng.P.B.aznaleckýchposudkov
USI ŽU, ako aj KEU BA a odborného stanoviska zo dňa 21.3.2016 mal súd za preukázané, že v dôsledku
absencie bočného opláštenia predmetného stanu došlo k jeho podfúknutiu vetrom a následnému pádu,

a teda vzniknutá (žalovaná) škoda je následkom porušenia povinnosti právneho predchodcu žalovaného
ako prenajímateľa prenechať stan nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Žalovaná
škoda je tiež následkom porušenia povinnosti prenajímateľa udržiavať stan v priebehu podujatia v stave
spôsobilomnadohodnutéužívanie,ktorúporušiltým,ženezabezpečildostatočneveciznaléhozástupcu
na dozor a starostlivosť o dodržiavanie prevádzkových predpisov počas prevádzky stanu. Takáto osoba
namiestesamommala,podľatechnickejdokumentáciestanu,odbornezabezpečovaťspôsobilosťstanu

na jeho prevádzku na podujatí, z čoho vyplývalo aj jej právo (a zároveň povinnosť) ukončiť prevádzku
stanuodsilyvetra8(bod14zmluvy).Podľabodu14nájomnejzmluvy„Nájomníkmápovinnosťdohliadať
na stan, zvlášť treba dbať na búrku a lejaky. Pri tomto zdôrazňujeme, že prevádzku stanu treba ukončiť
od sily vetra 8.“. Z citovaného znenia bodu 14 zmluvy je teda zrejmé, že neurčuje jednoznačne, kto
z jej zmluvných strán mal povinnosť ukončiť prevádzku stanu, avšak, s prihliadnutím na technickú

dokumentáciu stanu, mal súd prvej inštancie za preukázanú povinnosť právneho predchodcu
žalovaného (ktorý mohol byť na mieste samom zastúpený dostatočne veci znalým zástupcom) ukončiť
prevádzku stanu od sily vetra 8. Prenajímateľ si označenú zmluvnú povinnosť nesplnil, pričom aj v
dôsledku toho došlo k vzniku žalovanej škody. V prípade, ak by si právny predchodca žalovaného bol
túto povinnosť splnil, žalovaná škoda by nevznikla, nakoľko by stan bol v čase jeho pádu prázdny,

keďže v zmysle bodu 14 zmluvy by nájomca stanu musel rešpektovať ukončenie prevádzky stanu
prenajímateľom, resp. ním poverenou osobou. V spore však nebol preukázaný pokyn zo strany
prenajímateľa na ukončenie prevádzky predmetného stanu počas festivalu.

13. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že ČSOB Poisťovňa, a.s. ako poisťovateľ a právny

predchodca žalobcu ako poistník uzavreli dňa 15.7.2009 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo živelné
poistenie a poistenie zodpovednosti za škodu a ktorej neoddeliteľnou časťou boli Všeobecné poistné
podmienky VPP 07/2008. Poistením zodpovednosti za škodu bola poistená zodpovednosť poisteného
za škodu spôsobenú pri organizovaní kultúrneho podujatia Pohoda Festival, organizovaného v dňoch
16.7.2009 až 19.7.2009 a činnosťou poisteného alebo vzťahom k poistenému uvedeným v zmluve,

zhodnou s predmetom činnosti právneho predchodcu žalobcu zapísaného v obchodnom registri ku dňu
15.7.2009, a to na poistnú sumu 1 327 756,75 eur, ktorá bola limitom plnenia na jednu a všetky poistné
udalosti, ktoré nastanú v dohodnutom poistnom období. Pri tomto druhu poistenia bola dohodnutá
spoluúčasť právneho predchodcu žalobcu v sume 33 193,92 eur, ktorú uhradil v piatich splátkach, a to
dňa 12.8.2009 v sume 6 638,78 eur, dňa 16.10.2009 v sume 6 638,78 eur, dňa 16.11.2009 v sume 6

638,78 eur, dňa 23.11.2009 v sume 6 638,78 eur a dňa 13.01.2010
v sume 6 638,78 eur, čo potvrdzujú predložené výpisy z účtu právneho predchodcu žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že úhradou zmluvne dohodnutej spoluúčasti v sume 33 190 eur vznikla právnemu
predchodcovi žalobcu v zmysle § 380 Obchodného zákonníka škoda tým, že musel tieto náklady
vynaložiť v dôsledku porušenia povinností právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom,

ustanovených mu predmetnou nájomnou zmluvou a § 664 Občianskeho zákonníka.

14. Zo spisov ČSOB Poisťovne, a.s. pre jednotlivé škodové udalosti a prehľadu vyplatených náhrad
vyhotoveného poisťovňou ku dňu 30.6.2011 je zrejmé, že I. P., a.s. vyplatila poškodeným náhradu škody
celkom v sume 223 878,61 eur. Do sumy 33 405,30 eur bolo poskytnutá náhrada škody poškodeným

Acropolis, spol. s r.o.,
p. Y. G., p. K. C., C.. D. P., p. K. P.,
Ing. M. M., p. L. F., p. X. M., p. E. M., p. T. E., p. P. G., p. U. B., p. U. V., p. U. X., p. U.. P. P., p. L. I., p.
K. F., p. R. G., p. Z. V., p. X. T., p. K. K., p. U. F., p. L. L., p. P. G.,
p. V. F., p. W. G., p. Z. V., p. G. M.,

p. K. U. a M. poisťovni, a.s.. Z toho súd prvej inštancie nemal za preukázanú v celom rozsahu
náhradu škody v sume 73,58 eur vyplatenú obchodnej spoločnosti Acropolis, spol. s.r.o., nakoľko k tejto
poistnej udalosti nebol súdu prvej inštancie predložený poisťovňou spis o škodovej udalosti. Taktiež
súd prvej inštancie nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody poškodenému Z. V.v sume 236,12 eur a pádom stanu, nakoľko z písomného svedectva a Uplatnenia náhrady škody týmto
poškodeným nie je zrejmé, kde v areáli letiska k vzniku jeho škody došlo. Súd prvej inštancie tiež nemal
za preukázané právo na zaplatenie sumy 1 286,92 eur uplatnené M. P., a.s., nakoľko zo spisu danej

škodovej udalosti je zrejmé, že ide o regres za náhradu škody vyplatenú K. K. za škodu na jej aute, a
to konkrétne za poškodenie strechy auta a pravého boku auta. Podľa jej objasnenia priebehu nehody
zo dňa 19.11.2009 (č.l. 802 súdneho spisu) strecha mala byť poškodená pádom železnej konštrukcie a
plachty stanu a pravý bok auta v dôsledku vyparkovávania vedľa stojaceho auta z miesta činu, pričom k
nehode by nebolo došlo, ak by nespadol stan. Zo spisu na č.l. 796 je zrejmé, že suma 132,78 eur bola

poškodenej zrejme vyplatená za škodu vzniknutú na aute. Nie je zrejmé, akým spôsobom a z čoho bola
vypočítaná. Z faktúry na č.l. 1017 súdneho spisu, vystavenej R. X. C., s.r.o. za opravu predmetného
auta v sume 697,60 eur je zrejmé, že oprava strechy bola zahrnutá i do tejto faktúry a zrejme v dôsledku
toho i do uplatnenej škody M. poisťovňou v sume X 286,92 eur. Súd prvej inštancie podotkol, že škodu
na streche auta si poškodená K. K. uplatnila aj samostatne, priamo u I. P., a.s. v sume 132,78 eur, ktorá
však taktiež nebola preukázaná, nakoľko v spise poisťovne sa nachádza iba nečitateľný doklad o tom,

za čo konkrétne bolo toto plnenie poskytnuté. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal za
preukázanú vyplatenú náhradu škody v sume 1 729,40 eur (73,58 eur + 132,78 eur + 236,12 eur + 1
286,92 eur). Pri ostatných poškodených súd považoval vyplatené náhrady škody za nesporné, nakoľko
z Uplatnení náhrady škody poškodeným ako aj svedeckých výpovedí poškodených je zrejmé, že nimi
uplatnená škoda vznikla v dôsledku pádu predmetného stanu. Taktiež výška vyplatených náhrad je

preukázaná listinnými dôkazmi založenými v spisoch poisťovne
o jednotlivých škodových udalostiach, konkrétne z ohodnotení bolestného, sťaženia spoločenského
uplatnenia, potvrdení o strate na zárobku počas PN, odborných posúdení
(v jednom prípade aj znaleckého posudku), čestných vyhlásení, pokladničných dokladov. Vzhľadom k
uvedenému mal súd prvej inštancie za nesporné, že poisťovňou bola menovaným poškodeným dôvodne

vyplatená suma 31 464,52 eur (33 193,92 eur - 1 729,40 eur). Okrem vymenovaných poškodených však
bola na základe listinných dôkazov zo spisu škodovej udalosti nesporná aj náhrada škody vyplatená
I. Poisťovňou, a.s. poškodenej U.. P. P. v sume 7 953,59 eur titulom bolestného, v sume 4 690,35 eur
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, v sume 903,71 eur titulom náhrady straty na zárobku počas
PN,

v sume 306,23 eur titulom nákladov na liečenie, v sume 865,31 eur titulom ušlého zisku
a v sume 220 eur titulom mimoriadnych výdavkov. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie za
preukázané, že I. P., a.s. opodstatnené vyplatila poškodeným v dôsledku pádu stanu náhradu škody
do výšky spoluúčasti právneho predchodcu žalobcu v sume 33 193 eur (31 464,52 eur + 1 729,40 eur
titulom vyplateného bolestného Mgr. P. P.). Je potrebné prihliadnuť aj na to, že medzi uplatnenými

náhradami škody voči poisťovni sú v prevažnej miere škody spôsobené pádom stanu na zdraví
účastníkov podujatia, a to aj so smrteľnými následkami alebo s rozsiahlymi trvalými následkami, kde
možno rozumne predpokladať, že už pri jednotlivcoch môže dosiahnuť náhrada škody výšku zmluvne
dohodnutejspoluúčastiprávnehopredchodcužalobcu,takakotobolopodľazoznamuvýplatk30.6.2011
napr. u p. G. T. (46 980,75 eur) alebo u Ing. U. M. (45 000 eur). Podľa názoru súdu prvej inštancie, už

samotným uplatnením náhrady škody poškodenými v sume 223 878,61 eur, s prihliadnutím na jej výšku
a vyplatenie poisťovňou na základe predmetnej poistnej zmluvy, bola preukázaná povinnosť právneho
predchodcu žalobcu zaplatiť zmluvne dohodnutú spoluúčasť v sume 33 193,92 eur, a teda súd prvej
inštancie považoval za nespornú výšku škody v sume 33 193,92 eur, ktorá zodpovedala výške zmluvne
dohodnutej spoluúčasti. Povinnosť právneho predchodcu žalobcu uhradiť v tomto prípade zmluvnú

spoluúčasť v celej výške potvrdili svojou výpoveďou aj svedkovia U. F. a Ing. U. L.. Aj vzhľadom k tomu,
že poisťovňa poskytovala poistné plnenie na základe jednej poistnej zmluvy, v ktorej nebolo dohodnuté
poradie pre výplatu poistných plnení a v spore bol nesporný nárok Mgr. P. P. na vyplatenie bolestného
v sume 7 953,59 eur, súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať sa podrobnejšie
v tomto konaní vyplatenou náhradou škody poškodeným Acropolis, s.r.o., p. Z. V., p. K. K. a M. poisťovni,

a.s., v dôsledku čoho súd prvej inštancie nevykonal ani ďalšie dokazovanie potrebné na posúdenie práv
uvedených poškodených.

15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie v zmysle § 373 Obchodného
zákonníka preukázanú zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za škodu v sume 33 190

eur, vzniknutú vyplatením zmluvne dohodnutej spoluúčasti právnym predchodcom žalobcu na základe
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola následkom porušenia zmluvných povinností prenajímateľa
(právneho predchodcu žalovaného) prenechať prenajatú vec (stan) nájomcovi (právnemu predchodcovi
žalobcu) v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie (absencia bočného opláštenia) a v tomto stave juudržiavať (neprítomnosť dostatočne veci znalého zástupcu prenajímateľa pri prevádzke stanu počas
festivalu).

16. Podľa bodu 4 zmluvy na postavenie a demontáž, ako aj na vykládku a nakládku nájomník
bezodplatne poskytne vysokozdvižný vozík vhodný do terénu. Podľa bodu 5 zmluvy nájomník po
dohovore s prenajímateľom poskytne bezodplatne 15-20 pomocníkov na postavenie a demontáž
podlahy, ako aj cca 15 pomocníkov na postavenie a demontáž stanu. Podľa bodu 6 zmluvy nájomník
poskytne potrebné hasiace prístroje. Vzhľadom k citovanému zneniu bodov 4-6 zmluvy mal súd prvej

inštancie za nepreukázané tvrdenie právneho predchodcu žalovaného o tom, že právny predchodca
žalobcu podľa bodov 4-6 zmluvy zodpovedal za vhodnosť miesta, kde mal byť stan postavený, na
bezpečné umiestnenie a ukotvenie stanu. Toto tvrdenie nepreukazuje ani bod 11 zmluvy, podľa ktorého
miesto musí byť vhodné na postavenie stanu a položenie podlahy. Ak ukotvenie stanu do pôdy nemožno
urobiť alebo možno urobiť len ťažko, nájomník si po dohode s prenajímateľom zaobstará vhodné
prístroje alebo materiál. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú iba podmienky súčinnosti, ktorú mal právny

predchodca žalobcu poskytnúť ohľadne miesta pre stan, pričom v prípade ak by ukotvenie stanu malo
byť sťažené, právny predchodca žalobcu mal zabezpečiť vhodné prístroje/ materiál, a to po dohode
s prenajímateľom. V konaní neboli preukázané žiadne osobitné požiadavky právneho predchodcu
žalovaného, týkajúce sa miesta, na ktorom bol stan postavený, alebo jeho úpravy, príp. upozornenie
zo strany žalovaného na ťažkosti pri ukotvení stanu. Taktiež nebolo namietané, ani sporné, že by

príčinou zrútenia sa stanu bola nevhodnosť miesta, na ktorom bol stan postavený. Právny predchodca
žalovaného vhodnosť miesta pre postavenie stanu schválil aj tým, že na danom mieste predmetný stan
postavil.

17. Podľa znaleckého posudku č. 5/2010, vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva K. univerzity

v K., v trestnom konaní, (bod 2.2.2) na strešnej plachte koncertného stanu O2 existovali stopy
údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných
alebo poškodených častí strešnej plachty stanu novými časťami strešnej plachty. Tieto spoje strešnej
plachty sa nachádzali na viacerých miestach, označených ako trhané, čiže na miestach, ktoré boli
roztrhnuté počas udalosti, pri ktorej došlo k pádu stanu. Podľa bodu 2.2.4 znaleckého posudku č.

5/2010, podľa technickej príručky bola možná prevádzka stanu len s kompletne nainštalovanými
bočnými plachtami (stenami). Podľa bodu 2.2.6 znaleckého posudku č. 5/2010, pri rekonštrukcii boli
zistené poškodenia lán nosnej konštrukcie stanu pretrhnutím. Na spojovacích kovových lanách boli
zreteľné stopy opotrebovania materiálu, korózie vlákien kovových lán a na roztrhnutých lanách bolo
zaznamenané výrazné starnutie textilného jadra lana, čo svedčí o nedostatočnej starostlivosti

a nevhodnej údržbe kovových lán. Uvedené znaky opotrebovania spojovacích lán viedli
k zníženiu základnej pevnosti lana. Táto skutočnosť síce nebola primárnou príčinou zrútenia stanu, ale
je ju možné považovať za skutočnosť ovplyvňujúcu pád stanu. Podľa bodu 2.2.7 znaleckého posudku
č. 5/2010, po preštudovaní technickej príručky pre stavbu stanu „Výťah
z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“ (Príloha č. 1 ZP) bolo identifikovaných niekoľko závažných

nedostatkov, ktoré vznikli pri stavbe stanu, a ktoré priamo narúšali statiku a pevnosť konštrukcie stanu.
Podľa uvedenej príručky mala byť šírka viazacích pásov stropnej plachty 100 mm a mali byť zdvojené.
V skutočnosti boli použité pásy o šírke 73 mm a hrúbke 3,6 mm. Z fotodokumentácie stanu vykonanej
počas výstavby organizátorom, teda pred pádom stanu, viazacie pásy strešnej stanovej plachty neboli
osadené správne a v súlade s technickou príručkou pre stavbu stanu, resp. niektoré

chýbali - uvedené skutočnosti považoval znalec podobne ako chýbajúce bočné steny stanu za hlavné
príčiny pádu stanu. Každý pás mal byť predpätý silou 50 kN, čo nebolo možné po páde stanu už
overiť. Taktiež boli zistené významné odchýlky od príručky : a) nedodržalo sa požadované ukotvenie
týchto pásov - podľa dokumentácie kotvenie dvoma pásmi, pričom každý pás musí byť istený troma
predpísanými kotviacimi kolíkmi, b) istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal v sedle strešnej plachty

medzi vnútornými stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1, S2, S3 a S4 nebol ukotvený a vedený v
súlade s technickou príručkou výstavby stanu, ale bol uchytený na vrchnej časti stĺpu nosnej konštrukcie
stanu, označené S2, c) chýbali povinné istiace pásy
v každom rohu stanu, ktoré mali byť vedené od hlavných stĺpov a ukotvené vždy dvojicou kotiev, d) v
miestach zošnurovania jednotlivých častí plachty malo byť ukotvenie dvojicou textilných pásov, toto však

nebolo zrealizované, na zošnurovanie nebolo použité požadované množstvo spojovacieho materiálu,
e) viazacie pásy, podobne ako ostatné prvky konštrukcie stanu vykazovali opotrebenie v súvislosti s
opakovaným využívaním týchto prvkov. Podľa bodu 2.2.8 znaleckého posudku č. 5/2010, pri ohliadke
sa našli roztrhnuté, aj silno narušené bočné viazacie pásy. Boli nájdené bočné viazacie pásy, ktoréprejavovali výrazné opotrebenie a starnutie materiálu. Znalec odhalil nedostatky ukotvenia týchto
lán, pričom na viacerých miestach boli prichytené dve zavetrovacie laná na jeden kotviaci kolík. Taktiež
počet použitých bočných zavetrovacích lán na rohoch stanu nespĺňal požadovaný počet. Uchytenie

týchto pásov nemalo zásadný vplyv na pád stanu. Podľa bodu 2.2.10 znaleckého posudku č. 5/2010,
bolo zistené neúplné upevnenie strešnej plachty stanu s nosnými prstencami strešnej plachty stanu.
Podľa bodu 2.3.3 znaleckého posudku č. 5/2010, nepoužitie bočných plachiet na stane malo zásadný
vplyv na jeho stabilitu pri zaťažení vetrom, a preto znalec považoval absenciu bočných plachiet za jednu
z hlavných príčin pádu stanu. Podľa odpovede 3 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, (str. 167 ZP)

vzhľadom na veľký rozsah údajov a informácii
s potrebnou fotodokumentáciou je odpoveď na túto otázku v jednotlivých kapitolách posudkovej časti.
Stručne je možné charakterizovať jednotlivé komponenty a ich vplyv na príčinu pádu nasledovne : Na
strešnej plachte koncertného stanu O2 existovali stopy údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a
to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebo poškodených časti strešnej plachty koncertného
stanu O2 novými časťami strešnej plachty koncertného stanu. Na zrútenie stanu nemala priamy vplyv.

Charakter opotrebovania a poškodení bočných plachiet bol podobný ako pri strešnej plachte stanu.
Nepoužitie bočných plachiet malo vplyv na pád stanu. Nosná časť a celkovo komplexná materiálová
štruktúra na stĺpoch nosnej konštrukcie neprejavovala významné nedostatky, ktoré by mohli zapríčiniť,
alebo ovplyvniť udalosť pádu koncertného stanu O2. Na spojovacích kovových lanách boli zreteľné
stopy opotrebovania materiálu, korózie kovových lán a na roztrhnutých lanách bolo zaznamenané

výrazné starnutie textilného jadra lana, čo svedčí o nedostatočnej starostlivosti
a nevhodnej údržbe kovových lán. Pri obhliadke neboli nájdené roztrhané alebo ináč narušené
zavetrovacie laná, stopy opotrebovania lán boli podobné ako pri spojovacích lanách. Použité podporné
stĺpy boli vyrobené minimálne z 2 druhov materiálu, boli nájdené podporné stĺpy
s poškodením charakterizovaným ohybom, alebo z odlomením vrchnej časti podporného stĺpu slúžiacej

na uchytenie v strešnej plachty koncertného stanu O2, poškodenia podporných stĺpov neboli príčinou
pádu koncertného stanu O2. Textilné viazacie pásy strešnej stanovej plachty neboli osadené správne
a v súlade s technickou príručkou pre stavbu stanu, nezodpovedal predpísaný rozmer. Textilné bočné
viazacie pásy prejavovali výrazné opotrebenie a starnutie materiálu, podľa názoru ÚSI ŽU uchytenie
bočných viazacích pásov nemalo zásadný vplyv na stabilitu stanu. Všetky kotvy neboli rovnakého

priemeru a dĺžky a takisto uhol nabitia kotiev nebol v súlade s technickou príručkou,
podľa názoru ÚSI ŽU tieto skutočnosti nemali zásadný vplyv na stabilitu stanu. Zistilo sa neúplné
upevnenie strešnej plachty koncertného stanu O2 s nosnými prstencami strešnej plachty koncertného
stanu O2. Mechanické napínacie zariadenia boli všetky funkčné, prejavovali opotrebovanie materiálu
a tiež koróziu kovových častí, použitých na ich výrobu, alebo toto opotrebenie materiálu nemalo vplyv

na zrútenie sa koncertného stanu O2. Podľa odpovede 4 v závere znaleckého posudku č. 5/2010,
podľa zistení ÚSI ŽU neboli na koncertnom stane konštrukčné nedostatky. Pod pojmom konštrukcia
sa myslí v tomto prípade naprojektovaná a schválená konštrukčná dokumentácia. Podľa odpovede 9 v
závere znaleckého posudku č. 5/2010, koncertný stan bol používaný v rámci Európskej únie, a preto mal
projektovú dokumentáciu vypracovanú a schválenú v Spolkovej republike Nemecko. Táto dokumentácia

nevykazovala chyby a pri dodržaní predpísaných postupov v nej bolo možné vykonať správnu montáž
a zaistiť bezpečnú prevádzku stanu. Podľa odpovede 7 v závere znaleckého posudku č. 5/2010,
stan podlieha schváleniu na používanie v EÚ, pričom na tomto boli vykonané pravidelné technické
prehliadky nemeckou organizáciou TUV. Stan nepodlieha typizovaniu, ale musí spĺňať všeobecne
platné bezpečnostné normy. Podľa odpovede 9 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, ÚSI ŽU

nezistil výrobné vady na komponentoch koncertného stanu. ÚSI ŽU zistil a zaznamenal opotrebovanie
materiálu,ktorénezodpovedádeklarovanémuvekustanuprenajímateľom(rokvýroby1999).Nastrešnej
plachte koncertného stanu O2 existovali stopy údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a to vo forme
opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebo poškodených časti strešnej plachty koncertného stanu O2
novými časťami strešnej plachty. Na spojovacích kovových lanách boli zreteľné stopy opotrebovania

materiálu, korózie vlákien kovových lán a na roztrhnutých lanách bolo zaznamenané výrazné starnutie
textilného jadra lana, čo svedčí o nedostatočnej starostlivosti a nevhodnej údržbe kovových lán. Viazacie
pásy, podobne ako ostatné prvky konštrukcie stanu vykazovali opotrebenie v súvislosti s opakovaným
využívaním týchto prvkov. Podľa odpovede 10
v závere znaleckého posudku č. 5/2010, koncertný stan bol po každom použití v Nemecku kontrolovaný

a záznam o tom je uvedený v technickej príručke „výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“. Podľa
odpovede 11 v závere znaleckého posudku, v príručke „Výťah
z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“ nie je popisovaná a povolená iná verzia koncertného stanu,
ako verzia s použitím bočných stien. Podľa odpovede 13 v závere znaleckého posudku č. 5/2010,po preštudovaní dostupných podkladov bolo identifikovaných niekoľko závažných nedostatkov, ktoré
priamo narúšali statiku a pevnosť konštrukcie stanu. Podľa príručky šírka viazacích textilných pásov
mala byť 100 mm a mali byť zdvojené. V skutočnosti boli použité pásy o šírke 73 mm a hrúbke

3,6 mm. Z fotodokumentácie koncertného stanu O2 poskytnutej organizátorom podujatia vykonanej
počas výstavby, teda pred pádom stanu, bolo zistené, že viazacie pásy strešnej stanovej plachty neboli
osadené správne a v súlade s technickou príručkou pre stavbu stanu, resp. niektoré chýbali : Nedodržalo
sa požadované ukotvenie týchto pásov - podľa dokumentácie kotvenia dvoma pásmi, pričom každý pás
musí byť istený troma predpísanými kotviacimi kolíkmi, Istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal v

sedle strešnej plachty medzi vnútornými stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1, S2, S3 a
S4 nebol ukotvený a vedený v súlade s technickou príručkou výstavby, ale bol uchytený na vrchnej časti
stĺpu nosnej konštrukcie stanu O2, označené S2, Chýbali povinné istiace pásy
v každom rohu stanu, ktoré mali byť vedené od hlavných stĺpov a ukotvené vždy dvojicou kotiev.
Každý pás mal byť predpätý silou 50 kN. V miestach zošnurovania jednotlivých častí plachty malo
byť ukotvenie dvojicou textilných pásov a kotiev. Toto však nebolo na stane zrealizované. Uvedené

skutočnosti považoval ÚSI ŽU, podobne ako chýbajúce bočné steny stanu, za hlavné príčiny pádu stanu.
Podľa odpovede 14 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, stavba stanu nebola správne zrealizovaná,
neboli dodržané predpísané postupy
a neboli namontované všetky potrebné prvky. V odpovedi č. 13 sú uvedené hlavné nedostatky súvisiace
so stavbou koncertného stanu. Stavba mala byť vykonaná v súlade s požiadavkami uvedenými v

technickej príručke pre výstavbu stanu „Výťah z predpisov pre stavbu
a prevádzku ...“ Podľa odpovede 15 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, podľa názoru ÚSI ŽU sú
príčiny pádu koncertného stanu nasledovné : Nedodržanie pokynov pre výstavbu koncertného stanu
uvedených v technickej príručke pre výstavbu stanu „Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“
hlavne v nasledovných skutočnostiach : Nebolo dodržané požadované ukotvenie zavetrovacích

viazacích pásov - podľa dokumentácie kotvenie dvoma pásmi, pričom každý pás musí byť istený troma
predpísanými kotviacimi kolíkmi. Istiaci
aspevňujúcipás,ktorýsanachádzalvsedlestrešnejplachtymedzivnútornýmistĺpminosnejkonštrukcie
pod označením S1, S2, S3 a S4 nebol ukotvený a vedený v súlade s technickou príručkou výstavby, ale
bol uchytený na vrchnej časti stĺpu nosnej konštrukcie stanu O2, označené S2. Chýbali povinné istiace

pásy v každom rohu stanu, ktoré mali byť vedené od hlavných stĺpov a ukotvené vždy dvojicou kotiev.
Každý pás mal byť predpätý silou 50 kN.
V miestach zošnurovania jednotlivých časti plachty malo byť ukotvenie dvojicou textilných pásov a
kotiev. Toto však nebolo na stane zrealizované. Koncertný stan bol prevádzkovaný bez bočných plachiet,
čo nebolo prípustné. Šírka viazacích pásov mala byť 100 mm a mali byť zdvojené. V skutočnosti boli

použité pásy o šírke 73 mm a hrúbke 3,6 mm. Počet použitých bočných zavetrovacích lán na rohoch
stanu nespĺňal požadovaný počet. Neúplné upevnenie strešnej plachty koncertného stanu O2 s nosnými
prstencami strešnej plachty koncertného stanu O2. Opotrebovanie komponentov stanu, spôsobené
aj neodbornou starostlivosťou. Podľa odpovede 16 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, podľa
dostupnej dokumentácie pre stavbu a prevádzku stanu mala byť jeho prevádzka okamžite ukončená,

t.j. v stane sa nemali nachádzať osoby, pri sile vetra od 20 m/s (stupeň 9), stan mal byť kompletne
uzatvorený (vchody), mali byť zdvojené ukotvenia hlavných spevňujúcich pásov
a nosné časti mali byť pod sústavnou kontrolou zodpovednej a poverenej osoby.

18. Podľa bodu 2.1.2 znaleckého posudku č. 6/2010, vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline pre Okresný súd Trenčín ako zadávateľa, na strešnej plachte koncertného
stanu O2 existovali stopy údržby (v niektorých prípadoch neodbornej),
a to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebo poškodených častí strešnej plachty stanu
novými časťami strešnej plachty. Tieto spoje strešnej plachty sa nachádzali na viacerých miestach,
označených ako trhané, čiže na miestach, ktoré boli roztrhnuté počas udalosti, pri ktorej došlo k zrúteniu

stanu. Podľa bodu 2.1.7 znaleckého posudku č. 6/2010,
popreštudovanítechnickejpríručkyprevýstavbustanuboloprivýstavbestanuidentifikovanýchniekoľko
závažných nedostatkov, ktoré priamo narúšali statiku a pevnosť konštrukcie stanu: a) nedodržalo sa
požadované ukotvenie týchto pásov - podľa dokumentácie kotvenie dvoma pásmi, pričom každý pás
musí byť istený troma predpísanými kotviacimi kolíkmi, b) istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal

v sedle strešnej plachty medzi vnútornými stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1, S2, S3 a S4
nebol ukotvený
v súlade s technickou príručkou výstavby, ale bol uchytený na vrchnej časti stĺpu nosnej konštrukcie
stanu, označené S2, c) boli nájdené bočné viazacie pásy, ktoré prejavovali výrazné opotrebenie astarnutie materiálu, boli zistené nedostatky ukotvenia týchto lán, pričom na viacerých miestach boli
prichytené dve zavetrovacie laná na jeden kotviaci kolík,
a tiež sa zistilo, že počet použitých bočných zavetrovacích lán na rohoch stanu nespĺňal požadovaných

počet podľa konštrukčnej príručky. Podľa bodu 2.1.10 znaleckého posudku č. 6/2010, sa zistilo
neúplné upevnenie strešnej plachty stanu s nosnými prstencami strešnej plachty stanu. Podľa Záveru
znaleckého posudku č. 6/2010 znalecký ústav nezistil
z predloženej dokumentácie konštrukčné, ani projektové vady stanu. Podľa znaleckého ústavu je
však možné konštatovať, že pri dodržaní všetkých podmienok a požiadaviek projektu pre stavbu a

prevádzku stanu, by nedošlo k jeho zrúteniu. Toto podporujú aj výpočty, ktoré sú uvedené v znaleckom
posudku 5/2010, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní. Znalecký ústav nezistil existenciu výrobných
vád na konštrukcii stanu. Skúmaný stan bol podľa dokumentácie prevádzkovaný cca 20 rokov. Na
základe analýzy technického stavu stanu je možné, podľa znaleckého ústavu, konštatovať, že niektoré
komponenty boli opotrebené nad úroveň predpokladaného opotrebenia pri bežnej prevádzke a za
predpokladu pravidelnej údržby, vykazovali teda závady. Ide najmä o tieto rozhodujúce komponenty :

lano, kolíky, plachta, napínač, pásy. Tieto závady však nemali priamy vplyv, a ani nezapríčinili pád
koncertného stanu O2. Hlavnou príčinou pádu stanu bolo, podľa znalca, nedodržanie predpísaných
požiadaviek projektovej dokumentácie pri výstavbe a prevádzke stanu.
ZarozhodujúceprvkypríčinypádustanuO2považovalznalec: a)nesprávneukotvenieviazacíchpásov
stanovej strešnej plachty, v rozpore s technickou príručkou, b) nesprávne upnutie a vedenie viazacích

pásov v rozpore s technickou príručkou, c) chýbajúce spojovacie prvky na pripojenie nosného prstenca
strešnej plachty stanu ku strešnej plachte, d) chýbajúce bočné steny, hoci podľa technickej príručky nie
je uvedená iná forma stavby stanu ako s bočnými stenami.

19. Podľa bodu 1 záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Bratislava,

ČES: P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXXX, vyhotoveného pre zadávateľa Advokátska kancelária JUDr. Y. M.,
hlavnou príčinou roztrhnutia strešnej plachty stanu aj roztrhnutia spojovacích oceľových lán T1 a
T2 a následného pádu nosných stĺpov strešnej konštrukcie stanu bolo podfúknutie strešnej plachty
stanu extrémne silným vetrom, ktorého nárazová rýchlosť prekračovala dovolené hodnoty, pri ktorých
možno stan prevádzkovať. Stan nemal byť prevádzkovaný od 8. stupňa Beaufortovej stupnice rýchlosti

vetra (t.j. od rýchlosti vetra 15,2 m/s), napriek tomu toto zaťaženie vydržal v neporušenom stave
a k jeho deštrukcii došlo až pri 9. stupni Beaufortovej stupnice, pri nárazových rýchlostiach vetra
prekračujúcichhodnotu19m/s.Uvedenépodfúknutiestrešnejplachtyumožnilaskutočnosť,ženaväčšej
časti obvodu stanu (obvod časti stanu určenej pre divákov) neboli namontované bočné steny stanu.
V prípade, že by stan mal namontované plachty bočných stien, k jeho deštrukcii by v inkriminovanom

čase nedošlo. Podľa bodu 2 záveru znaleckého posudku KEU PZ, vplyv nedodržania požadovaného
ukotvenia zavetrovacích viazacích pásov bol, vzhľadom na nízku ťahovú pevnosť použitých pásov,
nepodstatný - napriek slabšiemu ukotveniu pásov došlo k ich trhaniu, a nie k poškodzovaniu ich
ukotvenia. Vplyv nesprávneho ukotvenia istiaceho a spevňujúceho pásu, ktorý sa nachádzal medzi
nosnými stĺpmi strešnej konštrukcie označenými ako S1, S2, S3 a S4, ktorý bol uchytený na vrchnej

časti stĺpu S2 - vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu a vzhľadom na skutočnosť, že strešná
plachta stanu sa rovnako vydúvala a trhala aj na miestach, v ktorých boli tieto spevňujúce pásy vedené
riadne naprieč strechou stanu a kotvené systémom zem-zem, nemožno považovať tento nedostatok
v stavbe stanu za závažný. Vplyv nekorektného ukotvenia jednotlivých častí plachty v miestach ich
zošnurovania - vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu a skutočnosť, že obidve hlavné trhliny

v strešnej plachte boli iniciované v hornej časti strešnej plachty, teda ďaleko od kotvenia jej spodného
okraja a vzhľadom na skutočnosť, že spodné kraje stanu nevykazovali na skúmaných videozáznamoch
žiadne problémy so stabilitou až do finálneho rozvoja hlavných trhlín v strešnej plachte stanu, nemožno
považovať tento nedostatok vo výstavbe stanu za závažný. Vplyv chýbajúcich bočných plachiet stanu -
chýbajúcebočnéplachtystanumožnopovažovaťzahlavnúpríčinupádustanu,samozrejmevsúčinnosti

s nárazovým vetrom presahujúcim rýchlosť 19 m/s, ktorá vysoko prekročila hraničnú dovolenú rýchlosť
vetra pre používanie stanu (rýchlosť 15,2 m/s). Vplyv nedodržanej šírky viazacích pásov, ktoré mali
byť široké 100 mm a mali byť zdvojené - vzhľadom na devastačné poškodenia kotiev zavetrovacích
lán hlavných nosných stĺpov stanu (lán, ktoré sa neroztrhli) možno predpokladať, že ak by aj boli
použité predpísané viazacie pásy a tieto by, z hľadiska vlastnej pevnosti v ťahu, boli schopné zadržať

stúpajúcu strešnú plachtu stanu, tak by pri vzniknutom pretlaku vzduchu pod strešnou plachtou s veľkou
pravdepodobnosťou nevydržalo kotvenie týchto pásov a k pádu stanu by s veľkou pravdepodobnosťou
došlo tak isto. Vplyv nedodržania počtu použitých bočných zavetrovacích popruhov na rohoch stanu -
skúmanie amatérskych videí, na ktorých je vidieť deštrukcia stanu, preukázalo, že prakticky všetky rohystanu boli stabilné aj v čase, keď rýchlosť vetra dosahovala 9. stupeň Beaufortovej stupnice. Stan sa
nezačal poškodzovať
v žiadnom z rohov, t.j. toto nedodržanie počtu zavetrovacích popruhov v rohoch stanu nemalo na

poškodeniestanupraktickyžiadnyvplyv.Vplyvneúplnéhoupevneniastrešnejplachtykoncertnéhostanu
O2 s nosnými prstencami strešnej plachty - vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu možno
jednoznačne vylúčiť vplyv tohto nedostatku na rozvoj prvej hlavnej trhliny v zadnej časti strešnej plachty.
V prípade vzniku druhej hlavnej trhliny nejaký vplyv prípadného neúplného upevnenia strešnej plachty
na niektorý z nosných prstencov na stĺpe S7 alebo S8 nemožno jednoznačne vylúčiť (najmä čo sa týka

tvaru trhliny). Treba však konštatovať, že ani dokonalé spojenie strešnej plachty s prstencami v týchto
miestach by pri danom mechanizme poškodzovania stanu nemohlo zabrániť roztrhnutiu strešnej plachty
v tomto mieste. Vplyv opotrebovania komponentov stanu spôsobený aj neodbornou starostlivosťou - z
preukázanej skutočnosti, že stan v otvorenom stave (bez veľkej časti bočných stien) približne 5 minút
dokázal odolávať náporovému vetru s rýchlosťou 8. až 9. Stupňa Beaufortovej stupnice vyplýva, že
opotrebovanie stanových komponentov nemalo podstatný vplyv na pád stanu.

20. V znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Bratislava, ČES: P.-M.-BA-W.-
XXXX/XXXX, vyhotoveného pre zadávateľa Advokátska kancelária M. & G., znalecký ústav zopakoval
závery uvedené v ním podanom znaleckom posudku ČES: P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXXX, a to s doložkou,
že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

21. Z uvedených znaleckých posudkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že hlavnou príčinou pádu
predmetného koncertného stanu boli chýbajúce bočné plachty, v dôsledku ktorých došlo k podfúknutiu
strešnej plachty. Takisto podľa odborného stanoviska KEU BA zo dňa 21.3.2016, v prípade, ak by
stan mal namontované plachty bočných stien, k jeho deštrukcii by v inkriminovanom čase nedošlo.

Uvedený záver súdu potvrdzuje aj výpoveď svedka Ing. P. B., ako aj znalca Doc. Ing. L. P., PhD. Stan
bol teda postavený vadne, v rozpore s technickou dokumentáciou stanu, keďže mu chýbalo bočné
opláštenie. Z označených znaleckých posudkov je zrejmé, že predmetný koncertný stan bol postavený aj
z vadných materiálov (napr. opotrebenie komponentov spôsobené neodbornou starostlivosťou). Právny
predchodca žalovaného teda porušil svoju povinnosť dodať predmetný stan v stave spôsobilom na

dohodnuté užívanie v zmysle § 664 Obchodného zákonníka aj postavením stanu z vadných materiálov.
V spore však nebolo preukázané, že by v dôsledku týchto vád materiálov, z ktorých bol stan postavený,
došlo k pádu stanu za daných poveternostných podmienok aj v prípade, ak by stan bol kompletne
opláštený bočnými stenami. Podľa znaleckých posudkov KEU BA z preukázanej skutočnosti, že stan
v otvorenom stave (bez veľkej časti bočných stien) dokázal niekoľko minút odolávať náporovému vetru,

ktorého rýchlosti v nárazoch svojimi veľkosťami spadali do 8. stupňa Beaufortovej stupnice rýchlosti
vetra vyplýva, že opotrebovanie niektorých stanových komponentov nemalo podstatný vplyv na pád
stanu. Taktiež podľa znaleckého posudku
č. 6/2010 (odpoveď 5 záveru) opotrebenie niektorých komponentov stanu nemalo priamy vplyv, ani
nezapríčinili pád koncertného stanu O2. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie

v zmysle § 373 Obchodného zákonníka nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom
žalovanej škody a porušením povinnosti právneho predchodcu žalovaného, spočívajúcim v tom, že stan
bol postavený z vadného materiálu. Zo znaleckých posudkov
č. 5/2010 a č. 6/2010 tiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že v dôsledku nesprávneho ukotvenia
viazacích pásov strešnej plachty stanu, nesprávneho upnutia a vedenia viazacích pásov a chýbajúcich

spojovacíchprvkovnapripojenienosnéhoprstencastrešnejplachtykustrešnejplachtestanu,stannebol
postavený v súlade s technickou dokumentáciou stanu, avšak nebolo preukázané, že by predmetný
stan nespadol, ak by sa právny predchodca žalovaného uvedených vád pri výstavbe stanu nedopustil.
Nebolo preukázané, že by v prípade absencie týchto ostatných zistených (technických) vád stanu, bolo,
za situácie, kedy chýbalo stanu bočné opláštenie, možné zabrániť pádu stanu. Vzhľadom k tomu v spore

nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom žalovanej škody a porušením povinnosti právneho
predchodcu žalovaného, spočívajúcim v tom, že stan (okrem jeho neopláštenia bočnými stenami) nebol
postavený v súlade s technickou dokumentáciou stanu.

22. Z predložených znaleckých posudkov, ako aj z výpovedí svedka Ing. P. B. mal súd prvej inštancie za

preukázané, že v dôsledku absencie bočných plachiet (stien) stanu došlo k podfúknutiu strešnej plachty
stanu a k jeho pádu. Znalecké dokazovanie stanovilo chýbajúce bočné plachty stanu za hlavnú príčinu
pádu stanu. Podľa znaleckých posudkov,
v prípade, ak by stan mal namontované plachty bočných stien, k jeho deštrukcii byv inkriminovanom čase nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade podfúknutie predmetného
stanu vetrom predstavovalo prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle právnych predchodcov strán
sporu, ktorí vietor nevyvolali. Vietor ako prírodný jav, však predstavoval prekážku, ktorá bola v

tomto prípade všeobecne predvídateľná už v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy právnymi
predchodcami strán sporu. Okrem toho, vietor bolo možné predvídať aj z výstrahy vydanej SHMÚ dňa
17.7.2009 a aktualizovanej dňa 18.7.2009. Následky uvedenej prekážky (vetra) však v zmysle § 374
ods. 1 Obchodného zákonníka nemožno považovať v tomto prípade za neodvrátiteľné. Z predložených
znaleckých posudkov je zrejmé, že ak by bol stan dodaný kompletne opláštený bočnými stenami, nebolo

by došlo
k jeho podfúknutiu. Z uvedeného vyplýva, že následky vetra by v tomto prípade nenastali, ak by
právny predchodca žalovaného dodal predmetný stan riadne opláštený bočnými stenami. Taktiež
by následky pádu stanu nenastali, ak by bola prevádzka stanu ukončená ešte pred jeho pádom z
dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Je pritom potrebné prihliadnuť na to, že nájomná
zmluva nestanovila povinnosť ukončiť prevádzku stanu od bodu 8 Beaufortovej stupnice len jednej

zo zmluvných strán. O takejto povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy vedeli obe zmluvné strany, a teda
takúto povinnosť mal aj právny predchodca žalovaného. S prihliadnutím na to, že takáto povinnosť
vyplývala právnemu predchodcovi žalovaného aj z technickej dokumentácie stanu (mohol ju splniť
aj prostredníctvom dostatočne veci znalého zástupcu), bolo v prvom rade povinnosťou právneho
predchodcu žalovaného (ak podľa jeho názoru poveternostné podmienky neumožňovali prevádzku

stanu) ukončiť jeho prevádzku. V spore nebolo preukázané, že si túto povinnosť splnil, alebo že by
mu v jej splnení zabránil právny predchodca žalobcu. Vzhľadom k tomu v spore neboli preukázané
liberačné dôvody na strane právneho predchodcu žalovaného, resp. žalovaného v zmysle § 374 ods. 1
Obchodného zákonníka, keďže bolo možné rozumne predpokladať odvrátenie následkov vetra zo strany
povinného, a to dodaním stanu v tzv. uzatvorenej verzii alebo ukončením prevádzky stanu, či už osobne

konateľom žalovaného, alebo ním stanoveného dostatočne veci znalého zástupcu.

23. Z bodu 14 predmetnej nájomnej zmluvy o povinnosti ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8 vedel
aj právny predchodca žalobcu. I keď mu zmluva výslovne takúto povinnosť nestanovovala, je potrebné
vziať na zreteľ, že v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka mal právny predchodca žalobcu povinnosť

počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Okrem uvedenej všeobecnej prevenčnej povinnosti sa na právneho predchodcu žalobcu vzťahovala
aj povinnosť špeciálnej prevencie podľa § 417 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého komu hrozí
škoda, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. V spore však
nebolo preukázané porušenie uvedených prevenčných povinností v zmysle § 415 a § 417 Občianskeho

zákonníka zo strany právneho predchodcu žalobcu.

24. Podľa bodu 5.1.1 Výpisu zo smerníc pre stavbu a prevádzkovanie letmých konštrukcií znenie
apríl 1977, resp. október 1989 (Stany) prevádzkovateľ (majiteľ povolenia) alebo ním poverená osoba,
dostatočne veci znalý zástupca musí počas prevádzkovania mať dozor

a starať sa o dodržiavanie prevádzkových predpisov. Podľa bodu 5.1.2 označeného dokumentu
obsluhujúci personál musí byť, okrem iného, na každom mieste inštalovania poučený o prevádzkových
predpisoch a správaní sa počas výpadku prúdu v prípade požiaru
a paniky alebo v prípade iných porúch. Neskrátené prevádzkové predpisy a predpisy týkajúce sa obsluhy
musia byť obsluhujúcemu personálu kedykoľvek k dispozícii na nahliadnutie.

Z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu a výpovedí svedkov Z. B., M. M., U. B. je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu, ani osoby podieľajúce sa na stavbe stanu, ani stagemanažér nemali k dispozícii
príslušnú technickú dokumentáciu. Táto im nebola k dispozícii ešte ani pri páde stanu, nakoľko túto
priniesol až svedok I. X. na políciu, čo potvrdil vo svojej výpovedi zo dňa 14.6.2013. V spore teda
nebola preukázaná vedomosť právneho predchodcu žalobcu o tom, že právny predchodca žalovaného,

podľa technickej dokumentácie stanu, nebol držiteľom oprávnenia na prevádzku stanu v tzv. otvorenej
verzii (znaleckému ústavu predložená technická dokumentácia obsahovala iba podmienky prevádzky
tzv. uzatvorenej verzie, čo potvrdil aj znalecký ústav
vznaleckýchposudkochč.5/2010ač.6/2010).Zvyjadreníprávnychpredchodcovstránsporuasvedkov
M. M., M. N., U. B., X. X. mal súd prvej inštancie za preukázané (a aj na základe prevádzky predmetného

stanu na podujatí Bažant Pohoda v roku 2008), že právny predchodca žalobcu požadoval nájom stanu
v otvorenej verzii, čo právny predchodca žalovaného aj vykonal, keďže mu poskytol stan v tzv. otvorenej
verzii. V spore nebolo preukázané tvrdenie právneho predchodcu žalovaného tom, že by právneho
predchodcužalobcuupozornilnato,žepovoleniebolovydanélenpreprevádzkustanuvtzv.uzatvorenejverzii. Taktiež nebolo preukázané, že by právny predchodca žalovaného upozornil právneho predchodcu
žalobcu na riziká prevádzky predmetného stanu v tzv. otvorenej verzii. Takéto tvrdenie nepotvrdili vo
svojich výpovediach ani svedkovia I. X. („p. V. poučil tiež ženu s blond vlasmi

o tom, čo bolo treba pri akých poveternostných podmienkach zohľadniť. Povedal jej, čo treba zohľadniť,
keď napínacie pruhy sa povoľujú a poradil jej, aby neodstránila bočné plachty“, avšak konkrétny
obsah poučenia o rizikách tzv. otvorenej verzie stanu neuviedol.), H. S. P. („bol len pritom, keď pán
V. zástupkyňu agentúry M. upovedomil o tom, že treba sledovať predpoveď počasia, a to aj kvôli
silnému vetru, ako aj kvôli silnému dažďu, pričom požiadal o to, aby ho prípadne zavolali“) a M. M.

(„nepamätala si, či jej osobne dal p. V. pokyn informovať ho o počasí, alebo sledovať počasie, agentúra
pred festivalom nemala podrobnú technickú dokumentáciu stanu, p. V. im ukázal iba osvedčenie o
bezpečnosti stanu, technická dokumentácia bola k dispozícii až po páde stanu, nemala informáciu, že
od sily vetra 4 treba stan opláštiť“), ktorí sami žiadne riziká vo svojich výpovediach ani nekonkretizovali,
ani z ich výpovedí nevyplýva, že by o nejakých rizikách bol nájomca informovaný. Taktiež nebolo
preukázané, že by bol právny predchodca žalobcu poučený o tom, že sa má starať o prevádzku stanu

bez dozoru právneho predchodcu žalovaného, resp. ním poverenej dostatočne veci znalej osoby a že je
výslovnelenjehopovinnosťou(bezpožiadavkyodbornéhodozorustanuzostranyprávnehopredchodcu
žalovaného) ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8, a to najmä s poukazom na nebezpečenstvo
podfúknutia stanu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za to, že by bolo v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka prenášať

zodpovednosť za následky nesplnenia si povinností zo strany právneho predchodcu žalovaného (aby
sa toho dovolával on sám), ktorý právnemu predchodcovi žalobcu neodovzdal prevádzkové predpisy
stanu, ani nezabezpečil na mieste samom v priebehu podujatia v roku 2009 dostatočne veci znalú
osobu, ktorá by vykonávala dozor stanu a dodržiavanie prevádzkových predpisov stanu počas jeho
prevádzky a v prípade potreby požiadala právneho predchodcu žalobcu o ukončenie prevádzky stanu,

na právneho predchodcu žalobcu, keďže právny predchodca žalovaného si sám riadne nesplnil svoje
označené povinnosti, pričom povinnosť ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8 právnemu predchodcovi
žalobcu z nájomnej zmluvy výslovne nevyplývala (technickú dokumentáciu stanu nemal k dispozícii) a
jeho povinnosť ukončiť prevádzku stanu v zmysle § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka je odvodzovaná
len z jeho vedomosti z písomného vyhotovenia zmluvy o tom, že „prevádzku stanu treba ukončiť od sily

vetra 8“, pričom predmetné zmluvné ustanovenie jednoznačne neurčuje k tomu povinnú osobu. Podľa
§ 5 zákona č. 96/1991 Zb.
o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov usporiadateľ zodpovedá za utvorenie
vhodných podmienok na uskutočnenie podujatia, za zachovanie poriadku počas jeho priebehu,
za dodržiavanie príslušných autorskoprávnych, daňových, zdravotno-hygienických, požiarnych,

bezpečnostnýchainýchprávnychpredpisovazaumožnenievýkonudozorunatooprávnenýmorgánom.
V spore nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu neumožnil právnemu predchodcovi
žalovanéhovykonávaťodbornýdozornadpredmetnýmstanom,alebožebynedodržaljehoprevádzkové
predpisy (keďže tieto nemal v tom čase k dispozícii), alebo že by nevytvoril vhodné podmienky na
uskutočnenie predmetného podujatia v roku 2009, prípadne porušil iné povinnosti vyplývajúce mu

z citovaného zákonného ustanovenia. V spore nebola preukázaná zodpovednosť právneho predchodcu
za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá mala byť spôsobená porušením § 5 zákona
č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov alebo všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Z. č. 4/2004 o verejných, kultúrnych, telovýchovných, športových a
turistických podujatiach. Súd prvej inštancie taktiež nemal za preukázané tvrdenia právneho predchodcu

žalovaného o tom, že usporiadateľ podujatia vyzval matky s deťmi len na opustenie predmetného stanu,
nakoľko zo svedeckých výpovedí U. B. (14.11.2012) a U. X. (18.8.2009) je zrejmé, že matky
s deťmi boli organizátorom festivalu vyzvané, aby opustili celý areál podujatia. Podľa názoru súdu,
právny predchodca žalovaného nemal ani povinnosť ukončiť celý festival na základe predmetnej
nájomnej zmluvy.

25. Podľa zhodnotenia meteorologickej situácie zo dňa 18.7.2009 na letisku v Z., podaného
dňa 5.10.2009 Slovenským hydrometeorologickým ústavom, medzi 15.00 hod. až 15.30 hod. bolo
zamračené, fúkal čerstvý južný až juhozápadný vietor s priemernou rýchlosťou 6 až 9 m/s, s nárazmi
do 11 m/s, čo predstavovalo podľa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra stupeň 5. Po 15.30 hod. nastali

výrazné zmeny, najmä v prúdení vzduchu. Spočiatku vietor zosilňoval len nepodstatne, no v čase od
15.45 do 15.55 hod. náhle zosilnel, vial s priemernou rýchlosťou 13 až 16 m/s, podľa Beaufortovej
stupnice rýchlosti vetra prudký vietor, hýbu sa celé stromy, chôdza proti vetru je obtiažna, s nárazmi
14 až 19,8 m/s. Najsilnejšie nárazy boli z juho - juhozápadného smeru medzi 15.46 a 15.52 hod. Zuvedeného je zrejmé, že v texte zhodnotenia nie je uvedený stupeň Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra
v čase pádu stanu o 15.40 hod.

26. Z priebehu hodnôt hlavných meteorologických prvkov dňa 18.7.2009 je zrejmá priemerná rýchlosť
vetra o 15.35 hod. 7,8 m/s s max. nárazom vetra 9,6 m/s, o 15.36 hod. 7,4 m/s s max. nárazom vetra
9,4 m/s, o 15.37 hod. 7,5 m/s s max. nárazom vetra 9,0 m/s,
o 15.38 hod. 8,8 m/s s max. nárazom vetra 10,6 m/s, o 15.39 hod. 7,8 m/s s max. nárazom vetra 9,7
m/s, o 15.40 hod. 7 m/s s max. nárazom vetra 9,8 m/s, o 15.41 hod. 8,5 m/s s max. nárazom vetra

10,1 m/s, o 15.42 hod. 8,9 m/s s max. nárazom vetra 11,0 m/s, o 15.43 hod. 10,2 m/s s max. nárazom
vetra 12,4 m/s, o 15.44 hod. 10,7 m/s s max. nárazom vetra 14,5 m/s a o 15.45 hod. 13,3 m/s s max.
nárazom vetra 16,1 m/s.

27. Podľa písomného vyjadrenia SHMÚ, Bratislava zo dňa 4.11.2015, podaného na základe otázok
súdu prvej inštancie, označeného ako Meteorologický posudok č. 645/2015 (ktoré súd prvej inštancie

vyhodnotil v rámci dokazovania ako vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle § 206 CSP,
príp. § 127 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) Beaufortova stupnica nestanovuje rozpätie
maximálnych nárazov vetra pre jednotlivé stupne rýchlosti vetra, teda ani pre body 8, 9 Beaufortovej
stupnice. Maximálny náraz vetra je najvyššie, krátkodobé (o trvaní 2 sekundy) zvýšenie rýchlosti
vetra, čiže nejde o priemernú rýchlosť vetra za časový interval 10 minút podľa Beaufrtovej stupnice.

8. stupňu medzinárodnej Beaufortovej anemometrickej stupnice zodpovedá „Búrlivý vietor“, ktorého
rozpoznávajúcimi znakmi na pevnine sú : vietor láme vetvy, chôdza proti vetru je normálne nemožná.
Rýchlosť búrlivého vetra je daná intervalom priemernej 10-minútovej rýchlosti vetra od 17,2 m/s do 20,7
m/s, t.j. od 62 km/h do 74 km/h. Deviatemu stupňu Beaufortovej stupnice zodpovedá „Víchrica“, ktorej
rozpoznávajúcimi znakmi na pevnine sú : vietor spôsobuje menšie škody na stavbách (strháva komíny,

škridlice zo striech). Rýchlosť víchrice je daná intervalom priemernej 10-minútovej rýchlosti vetra od
20,8 m/s do 24,4 m/s, t.j. od 75 km/h do 88 km/h. Dňa 18.7.2009 v čase medzi 15.00 hod. a 16.15 hod.
dosiahol vietor na meteorologickej stanici Z. - letisko priemernú 1-minútovú rýchlosť vetra od 2,8 m/s
(v čase o 16.07 h) do 15,7 m/s (v čase o 15.50 h). Dňa 18.7.2009 v čase medzi 15.00 h a 16.15 h
dosiahol vietor na meteorologickej stanici Trenčín - letisko maximálnu rýchlosť vetra

v nárazoch až 19,8 m/s (v čase o 15.50 h). Podľa kritérií Beaufortovej anemometrickej stupnice dňa
18.7.2009 na meteorologickej stanici Trenčín - letisko ôsmy stupeň rýchlosti vetra nebol dosiahnutý.
Dňa 18.7.2009 v čase od 15.45 h do 15.54 h na meteorologickej stanici Trenčín - letisko dosiahol 10 -
minútový priemer rýchlosti vetra hodnotu 13,6 m/s
(pri prevládajúcom juho - juhozápadnom smere), ktorá bola najvyšším 10-minútovým priemerom

rýchlosti vetra v uvedený deň. Tejto priemernej rýchlosti vetra zodpovedá 6. stupeň Beaufortovej
stupnice „Silný vietor“. Jeho rozpoznávajúcimi znakmi na pevnine sú : vietor pohybuje hrubšími vetvami,
telegrafné drôty svištia, používanie dáždnikov je obtiažne. Rýchlosť silného vetra je daná intervalom
priemernej 10 - minútovej rýchlosti vetra od 10,8 m/s do 13,8 m/s, t.j. od 39 km/h do 49 km/h. Ako už
bolo uvedené, najvyššia priemerná 1 - minútová rýchlosť vetra bola 15,7 m/s o 15.50 h. Nárazy

vetra na meteorologickej stanici Trenčín - letisko sú reprezentatívne pre nezastavané plochy areálu
letiska. V prípade zastavaných plôch areálu (stanové mestečko, dočasné objekty v okolí a na mieste
nehody) SHMÚ predpokladal možnosť odchýlok veľkosti nárazov vetra do niekoľkých m/s, zapríčinenú
zväčšením turbulencie prúdenia.

28. Znalecký posudok č. 1/2016 zo dňa 19.5.2016, vypracovaný doc. RNDr. U. X., CSc., znalcom z oboru
meteorológie so špecializáciou klimatológia, pre objednávateľa Advokátska kancelária KORÁBOVÁ &
LOVICH, súd prvej inštancie vyhodnotil ako súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 1 CSP, ktorý
nemánáležitostiznaleckéhoposudkusúdomustanovenéhoznalca,keďženeobsahujedoložkuvzmysle
§ 209 ods. 2 CSP o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,

pričom obsahuje iba odpovede na otázky právneho zástupcu žalovaného
a neobsahuje záver. Podľa odpovedí na otázky, uvedených v označenom znaleckom posudku,
Beaufortova stupnica sily vetra umožňuje odhad sily (rýchlosti) vetra podľa vlnenia morskej hladiny.
Prejavy boli neskôr doplnené o javy na pevnine. Výhodou stupnice je praktickosť a použiteľnosť bez
akýchkoľvek prístrojov. Nevýhodou však subjektívny pocit pozorovateľa. Beaufortova stupnica sily vetra

vyjadruje silu vetra balovou stupnicou 0-12, resp. 0-17. Beaufortova stupnica rýchlosti vetra vyjadruje
silu vetra v intervale hodnôt rýchlosti v m/s alebo km/hod. s tým, že každému stupňu sily vetra zodpovedá
interval rýchlosti. Rýchlosť vetra podľa Beaufortovej stupnice na pevnine sa určuje podľa jeho prejavov,
resp. účinkovv krajine. Takto je konkrétnej rýchlosti vetra možné priradiť Beaufortov stupeň sily vetra. 8. stupeň
podľa Beaufortovej stupnice sily vetra predstavuje búrlivý vietor, rýchlosti 17,2 - 20,7 m/s, 62-74 km/h,
prejavy na pevnine : lámu sa vetvy, chôdza proti vetru je normálne nemožná. Náraz vetra charakterizuje

krátkodobé zvýšenie rýchlosti vetra, príp. krátkodobý odklon od trvalejšieho smeru vetra. Náraz vetra
býva vyvolaný mechanickými alebo termickými vplyvmi a v niektorých prípadoch má značnú opakovaciu
frekvenciu. Kritéria pre smer vetra nie sú doteraz všeobecne uznávané a v tomto prípade nie sú
podstatné. Náraz vetra sa nesmie zamieňať s pulzáciou vetra. Je zrejmé, že v našich geografických
podmienkach nemôže dôjsť k nárazu vetra o hodnote 19,8 m/s z nulovej hodnoty (bezvetria) bez

postupného zvyšovania rýchlosti, v relatívne krátkej dobe. V posudzovanom prípade o tom svedčia napr.
záznamy meteorologických meraní na letisku v Trenčíne i ráz počasia
v sledovanej dobe. To bolo, okrem iného, charakterizované dlhotrvajúcim čerstvým víchrom. Konkrétne
odchýlky nárazov vetra v zastavaných plochách na letisku v Trenčíne v porovnaní s otvoreným terénom
v okolí meteorologickej stanice Trenčín - letisko nemožno stanoviť. Možno ale konštatovať, že prípadné
odchýlky rýchlosti budú kladné, t.j. hodnoty môžu byť vyššie vzhľadom k uplatneniu sa tzv. Venturiho

efektu. Ten sa prejavuje zrýchlením prúdenia v zúžených priestoroch. Vplyv objektov v krajine na zmenu
vetra (rýchlosť i smer) je taktiež poznateľný. Podľa dostupných záznamov meteorologických meraní
na letisku v Trenčíne zo dňa 17.7.2009 a na základe videozáznamu vytvoreného dňa 17.7.2009 v
bezprostrednej blízkosti stanu O2 možno oprávnene tvrdiť, že sa jednalo o vietor 8. Stupňa Beaufortovej
stupnice sily vetra. Priemerná rýchlosť vetra sa stanovuje ako priemerná hodnota za určitý časový

interval. V posudzovanom prípade to bola 1 minúta. Vzhľadom k tomu je teda isté, že sa v tomto
intervale vždy vyskytla rýchlosť vetra, ktorá v náraze výrazne prevyšuje hodnotu priemernú (maximálna
intervalová rýchlosť). O tom vypovedajú i okamžité maximálne hodnoty rýchlosti vetra z letiska Trenčín
zo dňa 18.7.2009, zodpovedajúce 8. stupňu Beaufortovej škály, namerané v čase pádu stanu O2.
Podľa tabuľky, nachádzajúcej sa na 8. strane znaleckého posudku č. 1/2016, dňa 18.7.2009 o 15.49 h

predstavovala priemerná intervalová rýchlosť vetra 14,2 m/s, maximálna intervalová rýchlosť vetra 19,1
m/s a o 15.50 hod. priemerná intervalová rýchlosť vetra 15,7 m/s a maximálna intervalová rýchlosť
vetra 19,8 m/s.

29. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie (body 44.3 odôvodnenia) nemal za

preukázané, že by vietor dňa 18.7.2009 na mieste samom dosiahol 8. stupeň Beaufortovej stupnice.
SHMÚ výslovne v písomnom vyjadrení zo dňa 4.11.2015 (Meteorologický posudok č. 645/2015)
konštatoval, že podľa kritérií Beaufortovej stupnice dňa 18.7.2009 na meteorologickej stanici Trenčín -
letisko ôsmy stupeň rýchlosti vetra nebol dosiahnutý. Takýto záver vyplýva aj z tabuľky Priebehu hodnôt
hlavných meteorologických prvkov dňa 18.7.2009, podľa ktorej bola počas dňa 18.7.2009 dosiahnutá

najvyššiapriemernárýchlosťvetra(minútovýinterval)o15.50hod.,ato 15,7m/s.Jepotrebnézdôrazniť,
že
v uvedenej tabuľke je uvádzaná priemerná rýchlosť vetra v minútových intervaloch, pričom
v Beaufortovej stupnici je rýchlosť vetra daná intervalom 10 - minútovej rýchlosti vetra
(8. stupeň od 17,2 m/s), takže po prepočítaní zistenej 1 - minútovej priemernej rýchlosti vetra na 10-

minútový interval priemernej rýchlosti vetra, bude najvyšší stupeň Beaufortovej stupnice, dosiahnutý
dňa 18.7.2009 ešte nižší, pričom je potrebné prihliadnuť na záver SHMÚ (zo dňa 4.11.2015), podľa
ktorého priemerná rýchlosť vetra dňa 18.7.2009 v čase od 15.45 h do 15.54 h na meteorologickej stanici
Trenčín - letisko zodpovedala šiestemu stupňu Beaufortovej stupnice. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú
skutočnosť, že Beaufortová stupnica nestanovuje rozpätie maximálnych nárazov vetra pre jednotlivé

stupne rýchlosti vetra.
V znaleckom posudku č. 1/2016 sa znalec nevyjadril k tomu, z akého intervalu priemernej rýchlosti
vetra vychádza Beaufortová stupnica, a teda nepoprel tvrdenie SHMÚ, podľa ktorého je pre jednotlivé
stupne označenej stupnice daná rýchlosť vetra intervalom 10-minútovej rýchlosti vetra. Taktiež je
potrebné prihliadnuť na to, že odpoveď znalca na 7. otázku, podľa ktorej „možno oprávnene tvrdiť, že

sa jednalo o vietor 8. stupňa Beaufortovej stupnice sily vetra“ je len v rovine pravdepodobnosti, ani
v rovine jednoznačnosti. Možno rozumne predpokladať, že pri prepočte priemernej rýchlosti vetra sa
ráta aj s rýchlosťou vetra v nárazoch. Znalecký posudok č. 1/2016 však výpočty rýchlosti vetra, na
základe ktorých znalec vychádzal pri stanovení možnosti 8. stupňa Beaufortovej stupnice, neobsahuje,
a teda nie je možné posúdiť ich správnosť, ani nie je zrejmé, akým spôsobom sa znalec vysporiadal

so zistenou maximálnou intervalovou rýchlosťou vetra. Okrem toho je zrejmé, že označený znalecký
posudok vychádza z posudzovania prejavov vetra zachytených na videozázname. Sám znalec však
konštatoval, že pri hodnotení prejavov vetra je nevýhodou subjektívny pocit pozorovateľa. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie nemal za preukázanú povinnosť právneho predchodcužalobcu ukončiť dňa 18.7.2009 prevádzku predmetného stanu z dôvodu, že by vietor dosiahol 8. stupeň
Beaufortovej stupnice. V prvom rade nebolo preukázané, že by v uvedený deň na mieste samom (pri
predmetnom koncertnom stane) vietor dosiahol 8. stupeň Beaufortovej stupnice, pričom je potrebné

prihliadnuť na to, že nebolo zabezpečené (a ani právny predchodca žalovaného nežiadal zabezpečiť
zo strany právneho predchodcu žalobcu) meranie rýchlosti vetra na mieste samom, pričom SHMÚ
uvádzané hodnoty vychádzajú z hodnôt nameraných na meteorologickej stanici Trenčín - letisko, ktorá
sa nachádza v nezastavanej časti, pričom stan bol postavený v zastavanej časti letiska. Konkrétne
odchýlkynárazovvetravzastavanýchplocháchnaletiskuvZ.evporovnanísotvorenýmterénomnebolo

možné zistiť (znalecký posudok č. 1/2016). Podľa SHMÚ
(zo dňa 4.11.2015) podľa kritérií Beaufortovej stupnice dňa 18.7.2009 na meteorologickej stanici Trenčín
- letisko ôsmy stupeň rýchlosti vetra nebol zistený. Okrem toho, v spore nebol preukázaný presný čas
pádu stanu, pričom tabuľka zistených priemerných rýchlostí vetra vychádza z minútových intervalov a
o 15.40 hod. bola priemerná rýchlosť vetra 7,0 m/s, avšak o 15.50 hod. predstavovala 15,7 m/s, čo
predstavuje podstatný rozdiel. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: D.-XXXX/X-

OVK-TN-XXXXzodňa18.7.2009bolstanovenýčaspádustanuokolo15.40hod.Časpádustanuo15.40
hod. potvrdzujú aj výpovede svedkov L. H., G. M., X. V., F. X., L. C. a Ing. Y. F.. Znalecký posudok č. X/
XXXX však vychádza z času pádu stanu o 15.50 hod.. Taktiež znalecké posudky KEU PZ predpokladajú
čas pádu stanu o 15.50 hod. s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, pričom vychádzajú z údajov
získaných dňa 12.9.2012 od mjr. Mgr. L. P., vedúceho oddelenia operačného riadenia

a integrovaného záchranného systému Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v
Trenčíne, podľa ktorých pád stanu ohlásil na operačné stredisko OR HaZZ v Trenčíne hasič, ktorý mal
službunafestivale,atovčase15.51haztoho,žeudalosťnahlasovalprofesionál,ktorýrýchlovyhodnotil
situáciu. Podľa názoru súdu, v spore však nebola preukázaná pravosť a hodnovernosť takto získaných
údajov, nakoľko nie je zrejmé, či ide skutočne o vyjadrenie uvedených osôb, nie je uvedené ani meno

hasiča, ktorý udalosť hlásil,
a tiež ani miesto jeho pobytu na festivale v čase pádu stanu (či bol priamo pri stane)
a okolnosti, za ktorých udalosť hlásil. Súd však podotýka, že s ohľadom na skutkový záver (preukázaný
v spore), že dňa 18.7.2009 na letisku v Trenčíne nebol dosiahnutý ôsmy stupeň Beaufortovej stupnice, je
presný čas pádu stanu právne irelevantný. Je však potrebné prihliadnuť na to, že v spore boli predložené

rôzne odborné stanoviská k určeniu stupňa Beaufortovej stupnice, ktorý mal byť dosiahnutý v deň
pádu stanu. Podľa znaleckého posudku č. 1/2016 nevýhodou Beaufortovej stupnice je subjektívny pocit
pozorovateľa. Na mieste samom neboli vykonávané merania rýchlosti vetra. Vzhľadom k tomu súd
prvej inštancie mal za preukázanú reálnu nemožnosť splnenia si povinnosti (pokiaľ by bola v spore
preukázaná,

k čomu nedošlo) právneho predchodcu žalobcu ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8 podľa bodu 14
nájomnej zmluvy (ktorá ani takúto povinnosť výslovne právnemu predchodcovi žalobcu neurčuje) a v
zmysle § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka aj z toho dôvodu, že
v prípade, ak sa na stupni vetra 8 a na podkladoch jej určenia (napr. o aký časový interval ide, akým
spôsobom zahŕňa maximálnu nárazovú rýchlosť vetra) nevedia zhodnúť odborne spôsobilé osoby akými

sú SHMÚ a znalec z odboru meteorológie, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v
zmysle § 265 Obchodného zákonníka žiadať od právneho predchodcu žalobcu, aby sám určil stupeň
sily vetra podľa Beaufortovej stupnice. Takúto odbornú znalosť nemožno predpokladať u žalobcu ani na
základe § 5 zák. č. 96/1991 Zb.
o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov. Naopak, podľa názoru súdu prvej

inštancie,právezdôvodupotrebyznalostivlastnostístanuajehosprávaniasapriurčitomvetre,vyžadujú
prevádzkové predpisy stanu počas jeho prevádzky na mieste samom prítomnosť prevádzkovateľa
(majiteľa povolenia), alebo ním povereného, dostatočne veci znalého zástupcu, ktorý má povinnosť, v
prípade, ak nastanú poveternostné podmienky neumožňujúce prevádzku stanu, ukončiť jeho prevádzku,
alebo o to požiadať stagemanažéra stanu alebo usporiadateľa podujatia. Aj s ohľadom na uvedené

nie je možné považovať svedkov Z. B. a U. B. za dostatočne veci znalých zástupcov právneho
predchodcu žalovaného na mieste samom (pričom oni sami takéto tvrdenie o poverení zo strany
právneho predchodcu žalovaného vo svojich výpovediach odmietli), keďže sa jednalo iba o brigádnikov,
ktorí pomáhali právnemu predchodcovi žalovaného stavať stan. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
v spore nebolo preukázané, že by v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu

prispel k vzniku žalovanej škody. Na uvedených skutkových a právnych záveroch nič nemení ani to,
že na základe vydaných výstrah bolo možné predpokladať, že v oblasti severozápadného Slovenska
je riziko výskytu búrokv uvedenom čase, pri ktorých sa môže vyskytnúť náraz vetra 16 až 22 m/s, resp. 17 až 25 m/s, keďže
za situácie, že právny predchodca žalovaného si nesplnil svoju povinnosť ponechať na mieste samom
dostatočne veci znalú osobu, hoci vedel o tom, že na tzv. otvorenú verziu stanu nemá povolenie na

prevádzku a o predpovedi počasia (a teda aj o výstrahách) mohol mať informáciu (keďže sám mal,
podľajehovyjadreniavspore,upozorniťpracovníkovprávnehopredchodcužalobcunapotrebusledovať
predpoveď počasia), nemožno, podľa názoru súdu aj s prihliadnutí na rozsah a charakter podujatia,
od právneho predchodcu žalobcu spravodlivo žiadať, aby sám (bez zástupcu právneho predchodcu
žalovaného) len na základe predpokladaného vývoja počasia, ktorého predpoveď bola priebežne

meteorológom menená, ukončil prevádzku na celé obdobie, pre ktoré platila príslušná výstraha (v tomto
prípade bola v piatok 17.7.2009 vydaná výstraha 2. stupňa pred intenzívnymi zrážkami a silným vetrom,
v nárazoch s rýchlosťou 16 až 22 m/s po dobu platnosti od 10.00 hod dňa 18.7.2009 až do 02.00
hod. 19.7.2009, v nočnej službe dňa 17.7.2009 bola rozšírená jej platnosť už od 07.00 hod. 18.7.2009
a dňa 18.7.2009 bol znížený stupeň výstrahy na 1 stupeň a pozmenená jej platnosť od 13.00 hod
18.7.2009 do 21.00 hod. 18.7.2009). Podľa názoru súdu prvej inštancie, práve pre takýto prípad, aby

došlo k prerušeniu festivalu až na základe reálnych poveternostných podmienok (ktoré upravoval aj
čl. 14, 16 zmluvy), mala byť za prevádzkovateľa stanu (majiteľa povolenia na prevádzku) na mieste
samom prítomná dostatočne veci znalá osoba, ktorej povinnosťou je promptne a odborne na vzniknutú
situáciu zareagovať. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo zo strany právneho predchodcu
žalobcu preukázané ani porušenie tzv. zakročovacej povinnosti podľa § 384 Obchodného zákonníka,

keďže v spore nebola preukázaná (práve z dôvodov na strane prenajímateľa - nedodanie technickej
dokumentácie stanu a jeho, príp. jeho dostatočne veci znalého zástupcu, neprítomnosť na mieste
samom počas prevádzky stanu) objektívna možnosť právneho predchodcu žalobcu, s prihliadnutím na
okolnosti prípadu (nebolo preukázané, pri akej rýchlosti vetra stan spadol, či nespadol už v dôsledku
jeho podfúknutia vetrom nižšej rýchlosti ako bola dohodnutá v bode 14 zmluvy, na mieste nebol prítomný

odborný dozor stanu za prenajímateľa, nebola preukázaná reálna možnosť evakuácie stanu pri daných
poveternostných podmienkach a množstve účastníkov, s ohľadom na časový interval,
v ktorom došlo k zrýchleniu rýchlosti vetra, možnosti vyvolania paniky za daných okolností) ukončiť
prevádzku stanu. Súd prvej inštancie podotkol, že aj nájomná zmluva a technická dokumentácia
stanu vychádzajú z reálnych, a nie predpokladaných poveternostných podmienok. V spore taktiež

nebola preukázaná výzva zo strany právneho predchodcu žalovaného, aby právny predchodca žalobcu
udržiaval pravidelný kontakt s organizáciou, zabezpečujúcou pravidelnú predpoveď počasia v danom
mieste,abymoholbyťp.V.informovanýopoveternostnýchpomeroch.Nebolapreukázanáanipovinnosť
právneho predchodcu žalobcu objednať si u Slovenského hydrometeorologického ústavu špeciálnu
predpoveď počasia pre danú lokalitu a čas, prípadne sa s týmto ústavom kontaktovať.

30. V spore nebolo v zmysle § 376 Obchodného zákonníka preukázané, že by nesplnenie povinností
právneho predchodcu žalovaného prenajať stan v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie (kompletne
oplášteného aj bočnými plachtami) a v takom stane ho aj počas predmetného podujatia udržiavať
(zabezpečením prítomnosti prevádzkovateľa stanu - majiteľa povolenia na prevádzku, alebo jeho

dostatočne veci znalého zástupcu) bolo spôsobené konaním právneho predchodcu žalobcu alebo
nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol poškodený povinný. V spore nebolo preukázané, že by právny
predchodca žalobcu odmietol ukončiť prevádzku stanu na základe pokynov osoby vykonávajúcej dozor
stanu
a dodržiavanie prevádzkových predpisov stanu za právneho predchodcu žalovaného počas prevádzky

stanu. Taktiež, hoci právnemu predchodcovi žalobcu bol stan v tzv. otvorenej verzii prenajatý na základe
jeho výslovnej žiadosti, v spore nebola preukázaná jeho vedomosť o tom, že povolenie na prevádzku
stanu obsahuje iba podmienky pre tzv. uzatvorenú verziu stanu. Taktiež právnemu predchodcovi žalobcu
prenajímateľ neodovzdal príslušnú technickú dokumentáciu stanu, v dôsledku čoho nájomca nemohol
vedieť, že povolenie na prevádzku stanu bolo vydané pre tzv. uzatvorenú verziu stanu.

31. Prevádzkovú činnosť možno definovať ako cieľavedomú a organizovanú činnosť rozmanitého druhu,
ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu
určitého cieľa. Z výpisu právneho predchodcu žalovaného
z obchodného registra je zrejmé, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti, okrem iného, vykonával

prenájom materiálu na podujatia. Podľa výpovede svedka X. I. zo dňa 22.7.2009 sa právny predchodca
žalovaného špecializoval na stavbu konštrukcií rôznych typov stanov. K týmto stavbám im rôzni
dodávatelia dodávali všetky potrebné súčasti.Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že výstavba a prenájom predmetného
koncertného stanu bola prevádzkovou činnosťou právneho predchodcu žalovaného, nakoľko priamo
súvisela s predmetom jeho podnikateľskej činnosti a vykonával ju opakovane v rámci svojej prevádzky.

Je nesporné, že predmetná škoda vznikla v dôsledku pádu stanu, ktorý prenajímateľ prenajal nájomcovi.
Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie za preukázanú aj zodpovednosť právneho predchodcu
žalovaného za škodu v sume
33 190 eur, ktorú spôsobil právnemu predchodcovi žalobcu prevádzkovou činnosťou
v zmysle § 420a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, a to konkrétne vecou (stanom) použitou pri

činnosti. V spore neboli preukázané liberačné dôvody v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Z dôvodov uvedených v bode 43. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie nemal za preukázané,
že by škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, keďže právny
predchodca žalovaného mohol zabrániť vzniku škody, ak by dodal nájomcovi stan postavený v súlade s
technickou dokumentáciou stanu, teda kompletne opláštený bočnými plachtami (stenami), príp. mohol
minimálne zmierniť následky pádu stanu, ak by bol na mieste samom ponechal dostatočne veci znalého

zástupcu, ktorý by bol vykonával dozor nad prevádzkou stanu a dodržiavaním prevádzkových predpisov
stanu. Súd prvej inštancie podotkol, že je pravdou, že povolenie na prevádzku predmetného stanu bolo
vydané pre viacúčelový stan 90x45 m s 10 stožiarmi (H=15.00 m), alternatívna konštrukcia 75x45m
s 8 stožiarmi, 60x45m so 6 stožiarmi + 40x45 m so 4 stožiarmi, využitie ako „stan pre hudobné
podujatia alebo výstavy“, avšak z tohto nevyplýva možnosť tzv. otvorenej verzie stanu, keďže uvedená

špecifikácia variant stanu rozlišuje iba veľkosť stanu, nezaoberá sa (nezohľadňuje) jeho opláštením
bočnýmistenami(plachtami).Zdôvodovuvedenýchvbodoch43,44a45odôvodneniarozsudkuvspore
nebolo preukázané, že by žalovaná škoda bola spôsobená vlastným konaním právneho predchodcu
žalobcu ako poškodeného.

32. Medzi zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí
existencia okolností, ktoré majú pôvod v povahe veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku, vznik škody
a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a uvedenými okolnosťami. Je nesporné a preukázané
aj znaleckým dokazovaním, že žalovaná škoda vznikla v dôsledku pádu stanu, ktorý bol podfúknutý
vetrom, keďže nebol kompletne opláštený bočnými stenami (plachtami). Podľa znaleckých posudkov,

odborného stanoviska, ako aj výsluchu svedka Ing. P. B., k vniknutiu vetra pod strešnú plachtu a k
pádu stanu by za daných poveternostných podmienok nebolo došlo, ak by mal stan namontované
bočné steny, resp. plachty bočných stien. Z uvedeného je zrejmé, že okolnosti pádu predmetného
stanu majú pôvod v povahe prenajatého stanu, teda konkrétne vo vadnosti prenajatého stanu
spôsobenej absenciou bočného opláštenia stanu. Je nesporné, že žalovaná škoda bola následkom

pádu predmetného stanu, na základe čoho mal súd prvej inštancie za preukázanú príčinnú súvislosť
vzniku žalovanej škody (vyplatenej spoluúčasti) s vadami stanu spočívajúcimi v jeho neopláštenia
bočnými plachtami. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie v zmysle § 421a ods.
1 Občianskeho zákonníka za preukázanú zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za žalovanú
škodu. Uvedenej zodpovednosti sa právny predchodca žalovaného nemôže zbaviť, keďže ide o tzv.

absolútnu objektívnu zodpovednosť.

33. Vzhľadom k tomu, že v prípade vzniku zodpovednosti právneho predchodcu žalovaného za škodu
podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalovaným
mimozmluvný záväzok, rozhodné právo bolo v tejto časti konania určené podľa čl. 4 ods. 1

prvej vety nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) z 11.7.2007, a to na
základe miesta, kde vznikla škoda. Súd prvej inštancie podotkol, že vzhľadom na aplikáciu nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I),
Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky

z roku 1980, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky (Rím II) a nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci
a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v tomto spore, rozhodné právo,
ani právomoc súdu nebola určená podľa kritérií zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov v zmysle odôvodnení

podaných právnym predchodcom žalobcu.34. Na základe uvedených skutočností, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33 190 eur. V spore mal za preukázané základné predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovaného za žalovanú škodu

v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, spôsobenú porušením povinnosti právneho predchodcu
žalovaného podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenechať právnemu predchodcovi žalobcu predmetný
stan v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, a to
v dôsledku absencie opláštenia stanu bočnými plachtami (stenami), a tiež porušenia povinnosti
prenajímateľa podľa § 664 Občianskeho zákonníka predmetný stan počas podujatia v roku 2009

udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, keďže prenajímateľ nezabezpečil počas priebehu
festivalu na mieste samom prítomnosť prevádzkovateľa stanu (majiteľa povolenia na prevádzku) alebo
jeho dostatočne veci znalého zástupcu ako dozor prevádzky stanu a dodržiavania prevádzkových
predpisov stanu. Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázanú zodpovednosť právneho predchodcu
žalovaného za žalovanú škodu podľa § 420a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, ktorú spôsobil
právnemu predchodcovi žalobcu prevádzkovou činnosťou - výstavbou a nájmom stanu, a to konkrétne

stanom ako vecou použitou pri uvedenej činnosti. Žalovaná škoda bola tiež spôsobená okolnosťami,
ktoré mali pôvod v povahe stanu, teda v jeho vadách (nekompletnom opláštení bočnými stenami), v
dôsledku ktorých došlo k podfúknutiu stanu, jeho zrúteniu
a vzniku škody, za ktorú podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedal právny predchodca
žalovaného ako prevádzkovateľ stanu podľa povolenia na prevádzku stanu

a prenajímateľ. V spore neboli preukázané liberačné dôvody na strane právneho predchodcu
žalovaného v zmysle § 374 ods. 1, § 376 a § 384 Obchodného zákonníka, ani podľa § 420a ods. 3
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie podotkol, že každý jeden z uvedených dôvodov vzniku
zodpovednosti právneho predchodcu žalovaného za škodu je samostatným dôvodom, pre ktorý súd
žalobe vyhovel. V spore nebolo preukázané porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 a §

417 Občianskeho zákonníka. Taktiež nebola preukázaná zodpovednosť právneho predchodcu žalobcu
za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príp. podľa § 382 Obchodného zákonníka,
ani spoluzavinenie právneho predchodcu žalovaného ako poškodeného v zmysle § 441 Občianskeho
zákonníka.

35. Podľa výpisu žalobcu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu Agentúra pohoda, s.r.o.,
IČO 35 808 756 ku dňu 1.12.2011 zanikol a žalobca prevzal všetky jeho záväzky, teda stal sa
jeho univerzálnym právnym nástupcom. Podľa výpisu právneho predchodcu žalovaného Landauer
Weihnachtscircus GmbH z obchodného registra, spoločnosť podľa úpravy zmluvy o splynutí zo dňa
25.8.2015iuzneseniaoschváleníjejvalnéhozhromaždeniazodňa25.8.2015previedlacestoupremeny

splynutím celý svoj majetok na jej samostatného spoločníka, na L. V. vystupujúceho pod názvom
firmy Landauer Weihnachtscisrcus e.K. (zapís. obchodník), majiteľ L. V. (HRA XXXXX). Podľa výpisu
Landauer Weihnachtscircus e.K., majiteľ L. V., majiteľ prevzal majetok firmy Landauer Weihnachtscircus
GmbH so sídlom v P. v celku ako samostatný spoločník cestou premeny splynutím na základe zmluvy o
splynutí zo dňa 25.8.2015 a uznesením o schválení valného zhromaždenia zo dňa 25.8.2015. Vzhľadom

k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za preukázaný prechod žalovaných práv a povinností
z právneho predchodcu žalobcu Agentúra Pohoda, s.r.o., IČO 35 808 756 na žalobcu ako jeho právneho
nástupcu a z právneho predchodcu žalovaného Landauer Weihnachtscircus GmbH na žalovaného ako
jeho právneho nástupcu.

36. V zmysle § 387 ods. 1 a § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka považoval súd prvej inštancie námietku
premlčania žalobou uplatneného práva za nedôvodnú, nakoľko odo dňa pádu stanu 18.7.2009, kedy
právny predchodca žalobcu už vedel, že predmetnú spoluúčasť
s ohľadom na rozsah vzniknutej škody bude musieť uhradiť, a tiež kto je za škodu zodpovedný, ku
dňu podania návrhu na zmenu (rozšírenie) žaloby na pojednávaní dňa 25.1.2012 neuplynula štvorročná

premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka.
V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka žalované záväzkové vzťahy sú obchodnými záväzkovými
vzťahmi, ktoré vznikli medzi právnymi predchodcami strán sporu ako podnikateľmi a týkajú sa ich
podnikateľskej činnosti (a to aj s prihliadnutím na existenciu zmluvného vzťahu založeného nájomnou
zmluvou, pričom tiež predmetnú prevádzkovú činnosť vykonával v tomto prípade právny predchodca

žalobcu v súvislosti z predmetom zmluvy a predmetný stan bol použitý pri plnení záväzkov zo
záväzkového vzťahu), hoci predmetom sporu sú aj mimozmluvné záväzky v zmysle § 420a ods. 1a §
421a ods. 1 Občianskeho zákonníka.37. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom pracovníkov právneho predchodcu žalobcu
za účelom preukázania skutočnosti, že stan bol v rokoch 2008 a 2009 postavený na predmetnom
festivale v tzv. otvorenej verzii, nakoľko táto skutočnosť bola preukázaná predloženou fotografiou stanu z

miesta samého, vyjadreniami strán sporu, ako aj potvrdená výpoveďou svedkyne M. M., ďalej nevykonal
ani dokazovanie oboznámením sa s protokolom spísaným na neverejnom zasadnutí prvostupňového
súdu - vyšetrujúci sudca P. zo dňa 5.9.2012, obsahujúcim výpoveď konateľa právneho predchodcu
žalovaného, nakoľko výsluch obvineného L. V. bol vykonaný
v rozpore s Trestným poriadkom, keďže o dotknutom vyšetrovacom úkone nebol upovedomený obhajca

obvineného. Súd prvej inštancie nevykonal tiež výsluch štatutárnych zástupcov právnych predchodcov
strán sporu L. V. a U.. U. M., nakoľko ho považoval vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom na
nadbytočný, keďže obaja boli vypočutí v trestnom konaní, a to Mgr. U. M. ako svedok a L. V. ako
obvinený, mali teda možnosť vyjadriť sa k veci a svojimi výpoveďami potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia
právnych zástupcov strán sporu, resp. iné vykonané dôkazy v spore.
V tomto spore by boli menovaní vypočutí ako štatutárni zástupcovia strán sporu, pričom ich výpoveď by

bola vyhodnotená aj v kontexte iných vykonaných dôkazov, najmä vo vzťahu
kznaleckémudokazovaniaavýpovediamsvedkov.Ichvýpovedebybolihodnotenévrovinetvrdenístrán
sporu, pričom je potrebné vziať na zreteľ ich záujem na výsledku sporu, a taktiež to, že na preukázanie
všetkých podstatných okolností pre rozhodnutie vo veci samej bolo vykonané rozsiahle dokazovanie.
Strany a ich právni predchodcovia boli v spore zastúpení právnymi zástupcami, prostredníctvom ktorých

mali možnosť vyjadriť sa k veci. Taktiež
v spore nebol preukázaný objektívny dôvod, pre ktorý by sa nemohli osobne vyjadriť k veci (mimo
výsluchu ako dôkazu), či už písomne alebo ústne na pojednávaniach, pokiaľ by sa ich boli zúčastnili.
Súd prvej inštancie taktiež nevykonal dokazovanie oboznámením sa
sozápisnicamizvyšetrovaciehospisuovýsluchusvedkovM.V.zodňa26.8.2010,I.V.zodňa23.4.2012,

G. M. zo dňa 1.8.2012, X. V. zo dňa 29.6.2012, F. X. zo dňa 2.7.2012, L. C. zo dňa 11.7.2012, F. P. zo dňa
20.7.2009, R. Y. zo dňa 14.5.2012, L. X. zo dňa 20.7.2009, R. V. zo dňa 11.5.2012, Y. G. zo dňa 2.5.2012,
U. X. zo dňa 16.5.2012, C. E. zo dňa 25.5.2012, Z. D. zo dňa 10.12.2010, M. K. zo dňa 12.10.2012, G.
L. zo dňa 17.1.2011, C. X. zo dňa 17.1.2011, O. U. zo dňa 20.9.2010, L. X. zo dňa 20.9.2010, K. I. zo
dňa 13.9.2010, U. F. zo dňa 9.9.2010, L. X. zo dňa 7.9.2010, U. X. zo dňa 7.9.2010, Ing. P. U. zo dňa

7.9.2010, U. T. zo dňa 2.9.2010, Z. G. zo dňa 27.8.2010, E. Y. zo dňa 27.8.2010, X. M. zo dňa 25.8.2010,
G. T. zo dňa 25.8.2010, T. E. zo dňa 25.8.2010, U.a L. zo dňa 25.8.2010, Z. V. zo dňa 23.8.2010, U.
B. zo dňa 23.12.2009, 21.5.2010, X. M. zo dňa 22.7.2009, 5.10.2010, R. Z. zo dňa 30.4.2012, G. X.
zo dňa 29.2.2012, P. V. zo dňa 16.6.2011, C.. C. P. zo dňa 26.1.2011, U. G. zo dňa 8.10.2010, K. M.
zo dňa 29.9.2010, L. U. zo dňa 29.9.2010, U. U. zo dňa 23.9.2010, U.. Ing. L. B. zo dňa 16.9.2010,

Z. U. zo dňa 16.9.2010, X. E. zo dňa 14.9.2010, U.. U. M. zo dňa 9.9.2010, L. Y. zo dňa 9.9.2010, C.
B. zo dňa 9.9.2010, X. V. zo dňa 8.9.2010, L. P. zo dňa 7.9.2010, P. L. zo dňa 2.9.2010, U. K. zo dňa
2.9.2010, L. M. zo dňa 2.9.2010, L. X. zo dňa 2.9.2010, K. M. zo dňa 31.8.2010, G. B. zo dňa 30.8.2010,
U. F. zo dňa 30.8.2010, U. F. zo dňa 30.8.2010, M. M. zo dňa 28.8.2010, Y. P. zo dňa 27.8.2010, V.
P. zo dňa 27.8.2010, C.. U.a D. zo dňa 27.8.2010, O. P. zo dňa 27.8.2010, G. D. zo dňa 27.8.2010,

W. G. zo dňa 27.8.2010, X. M. zo dňa 26.8.2010, K. L. zo dňa 26.8.2010, X. I. zo dňa 26.8.2010,
nakoľko tieto dôkazy považoval vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom za nadbytočné, keďže z
nich nevyplývajú skutočnosti, ktoré by už v spore neboli preukázané, príp. vyvrátené inými dôkazmi, a
tiež nespôsobilé privodiť iný výsledok konania, keďže z nich nevyplývajú žiadne skutočnosti, ani údaje
dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, príp. sa svedkovia na nič podstatné nepamätali. Súd prvej

inštancie poukázal na to, že aj z oboznámených výpovedí svedkov boli niektoré nadbytočnými dôkazmi,
keďže z nich vyplývajúce skutočnosti boli v spore dostatočne preukázané inými dôkazmi, a preto pri
jednotlivých dôvodoch rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie iba na tie najpresvedčivejšie výpovede
svedkov, pričom ostatných svedkov, ktorých výpovede sa tiež týkali danej okolnosti, neuvádzal.

38. Vzhľadom k tomu, že v spore bol vykonaný výsluch znalca Doc. Ing. L. P., PhD. na pojednávaní
dňa 25.1.2012, a tiež Ústav súdneho inžinierstva ŽU podal, okrem znaleckých posudkov č. 5/2010 a č.
6/2010, aj písomné stanoviská, súd prvej inštancie nevykonal v spore opätovný výsluch znalca Doc. Ing.
Jána P., PhD., ani výsluch znalca prof. Ing. T. M., CSc., nakoľko tieto považoval s ohľadom na vykonané
znalecké dokazovanie, predložené znalecké posudky a odborné stanovisko KEU BA, ako aj výsluch

svedka Ing. P. B., za nadbytočné dôkazy.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech priznal súd prvej inštancie náhradu 100 % trov konania. Zároveň súd uložil žalovanémupovinnosť nahradiť 100 % trov štátu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie.

40. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ h/ CSP a podľa § 365 ods. 2 CSP. Odvolacie dôvody

podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP a podľa § 365 ods. 2 CSP žalovaný uplatnil pri odvolacom tvrdení
o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie, o postupe súdu prvej inštancie porušujúceho právo na
spravodlivý proces a o vade právoplatného uznesenia, ktoré predchádzalo meritórnemu rozhodnutiu.
Žalovaný v odvolacom konaní, tak ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, zotrval na argumentácii,
že v uvedenej veci nie je daná civilná právomoc súdu prvej inštancie na prejednanie a rozhodnutie sporu
z dôvodu existencie prorogačnej klauzuly dojednanej v bode 20 písomnej zmluvy o prenájme stanu. Súd

prvejinštanciesastoutootázkouvrámciodôvodneniarozsudkuvpotrebnejmierenevysporiadalnapriek
opakovaným námietkam žalovaného. Súd prvej inštancie v odsekoch 6. - 8. odôvodnenia bez ďalšieho
opisuje relevantné námietky žalovaného a svoj postup v kontexte uznesenia č.k. 36Cb/197/2009-43
zo dňa 21.7.2010 v spojené s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu č.k. 8Cob/176/2010-227 zo
dňa 22.12.2010, pričom bližšie sa procesnej podmienke právomoci nevenuje. Podľa názoru žalovaného

sa mal súd prvej inštancie v rovnakej miere venovať otázke právomoci ako sa venoval napr. otázke
rozhodnéhohmotnéhopráva,prípadneminimálnesodkazomnasvojeuzneseniektejtootázkevspojení
s uznesením odvolacieho súdu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v tejto časti zmätočné
a nepostačujúce. Žalovaný s poukazom na znenie č. 23 ods. 1 a bod 11 Nariadenia Brusel I a na
názor súdu prvej inštancie, že dohoda nemá náležitosti platnej dohody o právomoci súdu uviedol, že

nie je zrejmé ako a či vôbec posudzoval súd prvej inštancie znenie bodu 20 zmluvy v kontexte čl. 23
Nariadenia Brusel I. V tejto súvislosti poukázal žalovaný taktiež na rozsudok Európskeho súdneho dvora
vo veci C-269/95 Francesco Benincasa c/a Dentalkit Srl, v zmysle ktorého je nevyhnutné existenciu
a platnosť prorogačnej doložky posudzovať nezávisle od rozhodného práva, ktorým sa riadi hlavná
zmluva. Dohoda o prorogácii sa nesmie vzťahovať na veci uvedené v čl. 22 Nariadenia Brusel I, ani

nesmie byť v rozpore s článkami 13, 17 alebo 21 tohto nariadenia. Rešpektuje sa zmluvná voľnosť strán.
Z hľadiska časovej pôsobnosti je potom rozhodujúci okamih začatia konania a nie okamih uzatvorenia
dohody o prorogácii (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-25/79 vo veci Sanicentral GmbH c/a
René Collin). Dôležitosť vôle zmluvných strán je vždy potrebné nadradiť nad kogentnosť ustanovení
Nariadenia Brusel I (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2000 vo veci C-387/98 Coreck Maritime

GmbH c/a Handels veem BV and Others). S poukazom na uvedené je žalovaný toho názoru, že súd
prvej inštancie postupoval v tejto veci v rozpore s príslušnými ustanoveniami Nariadenia Brusel I, kedy
prejednal a rozhodol spor nepatriaci do jeho právomoci, žalovaný tým, že vznášal konaní odôvodnené
námietky, odmietol sa podriadiť právomoci súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho nikdy nedošlo k jej
založeniu sui generis. Žalovaný sa nestotožňuje ani s právoplatným uznesením súdu prvej inštancie,

potvrdeného uznesením odvolacieho súdu o právomoci, voči ktorým vznáša v zmysle § 365 ods. 2 CSP
rovnaké námietky a tvrdí, že dotknuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej obsahuje vady s vplyvom na rozhodnutie vo veci samej.

41. Žalobca v konaní popieral existenciu písomnej zmluvy, toto jeho tvrdenie bolo od počiatku v

rozpore so skutočnosťami uvádzanými štatutárnym zástupcom žalobcu U.om M.om v rámci výsluchov
v trestnom konaní zo dňa 22.7.2009 a 8.12.2009. U. M. v procesnom postavení svedka v trestnom
konaní vypovedal, že so žalovaným bol dohodnutý na podmienkach stavby stanu, v tomto zmysle bola
vyhotovená zmluva, ktorá bola oboma stranami odsúhlasená s tým, že podrobnosti zmluvy na 100 %
nepoznal, pretože sa to pri niekoľkých stovkách zmlúv nedá obsiahnuť, ale to nič nemení na fakte, že

zmluvu považuje za platnú. Žalovaný na tieto skutočnosti poukazoval opakovane, nakoľko argumentácia
žalobcu pôsobila viac ako kontroverze, pretože žalobca začal počas konania spochybňovať existenciu
písomnej zmluvy so žalovaným, prípadne jej platnosť, z dôvodu údajnej signácie neoprávnenou
osobou - zamestnankyňou X. X.. Podľa názoru žalovaného sa žalobca pokúsil spochybniť existenciu
zmluvy potom ako sa oboznámil s písomným znením kontraktu počas výsluchu zo dňa 8.12.2009,

predovšetkým s bodmi 14., 16., 19. a 20. zmluvy, nakoľko si bol vedomý porušenia zmluvných
povinností a zároveň mal vedomosť o tom, že v danej veci nie je daná právomoc slovenských
súdov, ale v zmysle dohody o prorogácii by vec mal prejednať príslušný Okresný súd P., Spolková
republika Nemecko. S týmito rozpormi sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobomnevysporiadal, jeho konštatovanie v tomto vzťahu je v odseku 33. a 35. odôvodnenia rozsudku. Súd
prvej inštancie paradoxne označuje niektoré tvrdenia žalovaného za nevierohodné len na základe
vlastnýchdomnienoknadrámecdôkaznejsituácie(napr.odsek37.3odôvodnenia),alesanevysporiadal

s týmto argumentačným rozporom žalobcu ohľadne existencie písomného kontraktu zakladajúceho
samotnýzáväzkovo-právnyvzťahmedzistranamisporu.Vtomtosmerepovažuježalovanýodôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie za nedostatočné, v niektorých častiach až arbitrárne.

42. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ CSP a podľa § 365 ods. 2 CSP

žalovaný uplatnil pri odvolacom tvrdení o postupe súdu prvej inštancie porušujúcom právo žalovaného
na spravodlivý proces o iných vadách, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
o skutkových vadách rozhodnutia a vadách v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a o vadách
právoplatných uznesení predchádzajúcich meritórnemu rozhodnutiu. Viedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie trpí množstvom skutkových vád z dôvodu nesprávne vytvoreného skutkového základu, súd
prvej inštancie dôkazy nesprávne vyhodnotil a následne dospel na základe takto vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný je nútený konštatovať, že takmer všetky skutkové tvrdenia
produkované žalovaným a zároveň aj dôkazne podložené označil súd prvej inštancie za nepreukázané,
pričom súd prvej inštancie bez akéhokoľvek náležitého odôvodnenia neprihliadol na dôkazy predkladané
žalovaným. Žalovaný vedomý si toho, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných
dôkazov na úvahu súdu, táto voľná úvaha by nemala byť absolútna, nesmie byť prejavom ľubovôle, resp.

svojvôle ako je tomu v posudzovanom prípade kedy súd prvej inštancie hodnotí všetky vykonané dôkazy
v neprospech žalovaného, prípadne sám spochybňuje dôkazy predkladané žalovaným, eventuálne
vykonáva dokazovanie bez návrhu niektorej zo strán sporu, čím de facto supluje procesnú aktivitu strany
sporu. S poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2013 sp.zn. I. ÚS
211/2012, zo dňa 1.12.2015, sp. zn. III. ÚS 90/2015 je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie,

ktorý konal obdobne, je v rozpore s § 191 CSP a reálne stavia toto konanie i jeho výsledok do pozície
nespravodlivosti a neobjektívnosti.

43. Žalovaný tvrdí, že tvrdenia súdu prvej inštancie o nepreukázaní povolenia na prevádzku stanu v tzv.
otvorenej verzii nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní ani v reálnom skutkovom stave veci.

Žalovaný trvá na tom, že stan bol postavený technicky správne a bol odovzdaný v stave spôsobilom na
riadnu prevádzku, pričom v konaní žalobca nikdy nepreukázal opak a nevyvrátil toto skutkové tvrdenie
žalovaného, ktoré je dôkazne podložené. Toto tvrdenie žalovaného podporujú závery znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru kriminalistickej identifikácie ČES: PPZ-M.-
BA-W.-XXXX/XXXXX, ako aj výsluch znalca Ing. P. B., ktorého súd prvej inštancie nesprávne vypočul

ako svedka napriek tomu, že pri vykonávaní dôkazu znaleckým posudkom postupoval podľa CSP o
súkromnom znaleckom posudku. Skutočnosť, že stan bol spôsobilý na prevádzku, resp. dohodnuté
užívanie preukazuje okrem iného aj fakt, že počas konania festivalu v roku 2008, ako aj dňa 17.7.2009,
bol stan riadne prevádzkovaný a slúžil bez akýchkoľvek komplikácii požadovanému účelu. Rovnako aj
v deň 18.7.2009 bol stan riadne prevádzkovaný, pričom k jeho deštrukcii došlo až v čase o 15:50 hodiny

v dôsledku vetra, ktorý prekračoval hranicu stupňa 8 Beaufortovej stupnice, teda hranicu obmedzenia
prevádzky stanu podľa zmluvy. Aj napriek tomu bez ohľadu na obsah súdneho spisu a na skutočnosť, že
každé jedno zo skutkových tvrdení žalovaného má reálny dôkazný základ súd prvej inštancie na rozdiel
od tvrdení žalobcu označuje všetky tvrdenia žalovaného za nepreukázané.

44. Žalovaný v konaní zdôrazňoval, že na miesto samé fyzicky dopravil celé bočné opláštenie stanu
dvoma samostatnými nákladnými vozidlami, čo nie je sporné.
Za predpokladu, ak by bočné steny nemali slúžiť vôbec žiadnemu účelu, ako uvádza v odôvodnení súd
prvej inštancie, potom neexistuje žiaden dôvod, aby žalovaný zabezpečoval ich nákladnú prepravu na
územie Slovenskej republiky. Z vyjadrení L.a V.a v trestnom konaní vyplýva, že stan mal byť v roku

2009 dodaný v tzv. zatvorenej verzii, pričom žalobca v zastúpení M. M. si až na mieste konania festivalu
vymienil odovzdanie stanu v tzv. otvorenej verzii. Tieto tvrdenia žalovaného potvrdzujú aj svedecké
výpovede svedka I. X. zo dňa 14.6.2013, svedka H. P. o dňa 12.8.2014 a svedka Z. B. zo dňa 4.7.2013,
z ktorých vyplýva, že nenainštalovanie bočných plachiet bolo výslovným pokynom žalobcu, ktorý si
odovzdanie stanu v jeho otvorenej verzii vymienil priamo na mieste. Títo svedkovia tiež potvrdili, že

boli prítomní pri tom ako L. V. poučoval žalobcu v zastúpení M. M. o potrebe prísneho sledovania
vývoja poveternostnej situácie a o bezpečnostných opatreniach, ktoré je potrebné dodržiavať v prípade
zhoršenia počasia, doslovne uviedli, že počuli, ako L. V. upozorňoval usporiadateľa na nevyhnutnosť
inštalácie obvodovej plachty a na stupeň sily vetra 8 Beaufortovej stupnice, pri ktorom je potrebnéprevádzku stanu ukončiť. Tieto výpovede preukazujú, že žalovaný upozornil žalobcu na možné riziká
prevádzky stanu, a to aj nad rámec toho, že všetky pokyny boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach
zmluvy, a že táto povinnosť vyplýva žalobcovi aj z príslušných ustanovení zákona č. 96/1991 Zb. o

verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov. Rovnako je nepochybné, že bočné
oplachtenie sa skutočne na mieste samom nachádzalo. Žalobca nikdy toto tvrdenie nerozporoval.
Napriek tomu považoval súd prvej inštancie toto tvrdenie za nepreukázané. S touto skutočnosťou, ktorá
je veľmi dôležitá, sa súd prvej inštancie nielen adekvátne nevysporiadal, ale túto bagatelizuje, prípadne
ju celkom nepochopiteľne označuje za irelevantnú. V odseku 37.4 odôvodnenia rozsudku sám súd prvej

inštancie zdôrazňuje potrebu opláštenia stanu.

45. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané povolenie právneho predchodcu
žalovaného na prevádzkovanie stanu v tzv. otvorenej verzii (odsek 37.2. odôvodnenia rozsudku)
žalovaný uviedol a a contrario tvrdil, že v spore nikdy nebol preukázaný zákaz prevádzkovania stanu
v tzv. otvorenej verzii, ani rozpor takejto prevádzky s technickou príručkou. Z tvrdení znalca Ing. P. B.

na pojednávaní dňa 28.4.2016 a z prílohy ku kontrolnej knihe č. 95/99 vyplýva skutočnosť, že technická
dokumentácia stanu v žiadnej svojej časti výslovne nezakazuje používania stanu v tzv. otvorenej verzii,
práve naopak predpokladá možnosť zmeny variantu použitia stanu za predpokladu dodržania predpisov
stanovených v bode 1 až 7 predmetnej prílohy. Absenciu bočných stien stanu nie je možné subsumovať
pod technický nedostatok stavby stanu.

46. Znalecké posudky ÚSI ŽU a KEÚ PZ sa nezhodli v odbornej technickej otázke, či je, alebo nie je
možné prevádzkovať stan v jeho otvorenej verzii a zároveň v súlade s technickou príručkou, kde ÚSI
ŽU uvádza, že v technickej príručke nie je uvedená iná forma stanu ako s bočnými stenami, kým KEÚ
PZ tvrdí, že technická príručka žiadny takýto zákaz neupravuje a teda prevádzkovanie stanu v otvorenej

verzii je v poriadku a v súlade s technickou príručkou. K tejto otázke sa súd prvej inštancie postavil vágne
a jeho argumentácia uvedená v odseku 37.2 odôvodnenia rozsudku je povrchná a nepresvedčivá. V tejto
súvislostisúdprvejinštancieuvádzavlastnéaničímnepodloženédomnienky,ktorénemajúžiadnuoporu
vo vykonanom dokazovaní a v reálnom skutkovom stave veci. Skutočnosť, že Ing. P. B. ďalej uviedol,
že hraničná rýchlosť použiteľnosti stanu je uvádzaná pre zatvorenú verziu, nemôže byť bez ďalšieho

vykladaná v tom zmysle, že prevádzkovanie stanu v otvorenej verzii je a priori vylúčené, čo znalec
KEÚ PZ nikdy nepovedal. Súd prvej inštancie sa v potrebnej miere nevysporiadal ani s touto otázkou,
ktorá v celom rozsahu závisí od odborného posúdenia, pričom rozdielnosť záverov dvoch znaleckých
ústavov v potrebnej miere nezohľadnil a bez náležitého odôvodnenia sa priklonil k záverom ÚSI ŽU.
Ohľadne nemožnosti prevádzkovania stanu v tzv. otvorenej verzii dospel súd prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

47. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v odseku 37.3. odôvodnenia rozsudku.
S poukazom na bol 15 zmluvy, výpoveď žalovaného v rámci trestného konania, kde uvádza, že na
mieste konania festivalu ponechal dve osoby a to „U.“ (U. B.) a „G.“ (Z. B.) a výsluch Z. B., zamestnanca

žalovaného, dňa 4.7.2013, žalovaný uviedol, že je zrejmé, že si splnil svoju povinnosť podľa bodu 15
zmluvy a na mieste konania festivalu v r. 2009 zabezpečil minimálne jednu osobu na celý čas akcie,
pričom zo žiadneho zmluvného dojednania nemožno vyabstrahovať povinnosť žalovaného ponechal na
mieste konkrétnu osobu, napr. L.a V.a. Zmluva ani technická príručka bližšie nešpecifikujú konkrétne
právaapovinnostiosoby,prítomnosťktorejmalnamiesteprevádzkyzabezpečiťžalovaný.Predstava,že

takáto osoba by mala legislatívne suplovať legislatívne povinnosti organizátora podujatia je zarážajúca
a nespadá do kategórie právneho, logického, ani racionálneho myslenia. Žalobca nemohol platne
a účinne žiadnou zmluvou preniesť na žalovaného legislatívnu povinnosť sledovať vývoj počasia v
inkriminovanom období, pretože táto povinnosť vyplýva žalobcovi priamo z § 5 ZoKP. Z obsahu spisu
vyplýva, že zástupca žalovaného nemohol ukončiť prevádzkou stanu žiadnym spôsobom, nakoľko za

prevádzku stanu bol priamo zodpovedný stane manager stanu O2 U. X., ktorý v trestnom konaní na
otázku kto má právo a povinnosť v tom ktorom stane, kde sa uskutočňuje vystúpenie, ukončiť akciu
v súvislosti s poveternostnými podmienkami, uviedol, že toto má na starosti organizátor a v prípade,
ak by mi takéto niečo oznámil do vysielačky, toto ukončím ja, v tomto prípade som takúto informáciu
nedostal. Tento svedok v rámci opätovného výsluchu dňa 16.5.2012 uviedol, že bol daný pokyn, že

v prípade zlého počasia organizátor vydá rozhodnutie o okamžitom ukončení produkcie, čo sa ale
nestalo. Taktiež potvrdil, že od žalobcu dostal zoznam „kľúčových ľudí z rôznych funkčných zložiek
festivalu“ a sám dostal aj zoznam kontaktov na osoby, ktoré „mali niečo dočinenia s jeho stage-om“,
medzi ktorými sa nachádzalo aj telefónne číslo na štatutárneho zástupcu žalovaného. Svedkyne X.X., ktorá v zastúpení žalobcu podpisovala zmluvu a M. M., ktorá prekladala zmluvu so žalovaným
do slovenského jazyka a tlmočila požiadavky žalovaného na žalobcu, uviedli, že právo na ukončenie
festivalu v súvislosti s poveternostnými podmienkami má len U. M. a po konzultácii s ním má právo

prikázať ľudom, aby opustili určitý stan aj stage manager konkrétneho stanu. Podľa názoru žalovaného
tieto vyjadrenia zamestnancov žalobcu preukazujú, že ukončiť prevádzku stanu bolo možné výlučne na
základe priameho pokynu štatutárneho zástupcu žalobcu U.a M.a. Aj napriek tomu súd prvej inštancie
v odôvodnení uvádza, že právo
(a zároveň povinnosť) ukončiť prevádzke stanu od sily vetra 8 (bod 14 zmluvy) mala údajne zodpovedná

osobažalovaného,čonemážiadnuoporuvovykonanomdokazovaníazostranysúduprvejinštancieide
o svojvôľu pri hodnotení dokazovania. Žalovaný poukázal na obsah vyjadrenia štatutárneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní dňa 28.4.2016, ktorý považoval žalovaného za osobu, ktorá je povinná sledovať
vývoj počasia, čo je v rozpore so ZoKP. Žalovaný nebol usporiadateľom verejného kultúrneho podujatia.
Právne postavenie žalovaného v záväzkovom právnom vzťahu so žalobcom je jednoznačné a nie je
sporné, že žalovaný bol iba prenajímateľom stanu, ktorého povinnosti sú upravené v zmluve, prípadne

v príslušných ustanoveniach Obchodného a Občianskeho zákonníka. Žalovaný riadne a opakovane
upozorňoval žalobcu na skutočnosť, od ktorého stupňa vetra je potrebné prevádzku stanu ukončiť a
tento stupeň je uvedený v bode 14 zmluvy. Sledovanie vývoja meteorologickej situácie a následné
prijatie adekvátnych opatrení prináležalo výlučne žalobcovi, nie prenajímateľovi stanových konštrukcií,
používaných v r. 2009 na verejnom kultúrnom podujatí.

48. Pre žalovaného je zarážajúce, že za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie konštatoval, že
žalovaný údajne porušil svoju povinnosť zabezpečiť na mieste jednu osobu v zmysle bodu 15 zmluvy. Z.
B. potvrdil, že práve on bol touto osobou ako zamestnanec žalovaného a nie žalobcu, pričom pomerne
jednoznačne sa vyjadril k tomu, aká bola jeho úloha na verejnom kultúrnom podujatí v r. 2009 a práve

tohto zamestnanca žalovaného je potrebné subsumovať pod „minimálne jednu osobu“ podľa bodu 15
zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie spochybňuje výpoveď tohto svedka zo dňa 4.7.2013 (odsek 37.3.
odôvodnenia rozsudku), je logické vzhľadom na následky pádu stanu, že žiadny zo svedkov nechce
v súčasnej situácii vo výpovedi prevziať zodpovednosť za vzniknutú situáciu zo strachu z možného
vyvodenia zodpovednosti. Súd prvej inštancie spochybňuje odbornosť zástupcov žalovaného, pričom

žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom túto odbornosť skúmal, aké sú kritéria odbornosti tejto
osoby, aké dôkazy spochybňujúce odbornosť boli vykonané a či vôbec je možné urobiť závery o
odbornosti/neodbornosti zamestnancov žalovaného. Minimálne v rámci odôvodnenia mal súd prvej
inštancie uvedené ozrejmiť, nakoľko z vykonaného dokazovania tieto skutočnosti nevyplývajú. Z. B. a
U. B. v minulosti spolupracovali so žalovaným, mali potrebné skúsenosti a znalosti ohľadom výstavby

tohto konkrétneho typu stanu a žalovaný ich považoval a považuje za dostatočne odborne spôsobilých
a dostatočne znalých na to, aby plnili funkciu jeho zástupcu podľa bodu 15 zmluvy.

49. Žalovaný sa nestotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v potrebnej miere nereflektoval a
náležite nevyhodnotil preukázanú existenciu výstrah SHMÚ pred prudkým vetrom, na ktoré žalovaný v

konaní opakovane poukazoval, týmito sa zaoberal len okrajovo a zmätočne v odseku 44.4. odôvodnenia
rozsudku bez náležitej a adekvátnej interpretácie v kontexte povinností žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva,
že dňa 18.7.2009 fúkal na letisku v Trenčíne prudký južný až juhozápadný vietor. V čase medzi 15:00
hod. a 16:15 hod. kolísala nárazová rýchlosť vetra medzi 6,0 m/s až po 19,8 m/s. V súvislosti s
nepriaznivým vývojom počasia vydal SHMÚ už v piatok dňa 17.7.2009 výstrahu 2.stupňa pre celé

územie západného Slovenska, v ktorej varoval pred intenzívnymi zrážkami a silným vetrom, v nárazoch
s rýchlosťou 16 až 22 m/s. Dobu platnosti tejto výstrahy stanovil od 10:00 hod. dňa 18.7.2009 do
02:00 hod. dňa19.7.2009. Na základe aktuálnej situácie meteorológ v nočnej smene túto výstrahu
zmenil, rozšíril už od 7:00 hod. dňa 18.7.2009, ukončenie platnosti nezmenil. Dňa 18.7.2009 o 12:00
hod. vydal SHMÚ ďalšiu výstrahu 1.stupňa, v zmysle ktorej mala predpokladaná intenzita vetra v čase

inkriminovanejudalostidosiahnuťnárazy17až25m/s,naďalejostalavplatnostiivýstraha1.stupňapred
prívalovými povodňami v dôsledku očakávaných búrok. Z týchto skutočností bez pochybností vyplýva,
že žalobca musel mať už dňa 17.7.2009 vedomosť o nepriaznivom vývoji počasia ako aj o skutočnosti,
že predpokladaná sila vetra môže v čase konania festivalu dosiahnuť hodnoty výrazne prevyšujúce
8 stupňov Beaufortovej stupnice, kedy je prevádzka stanu nebezpečná a v zmysle bodu 14 zmluvy

zakázaná. Žalobca aj napriek tomu neprijal žiadne relevantné a adekvátne opatrenia. V zmysle bodu 16
a 19 zmluvy mal žalobca povinnosť v prípade víchrice držať stan po celom obvode v zatvorenom stave.50. Konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 37.4 odôvodnenia vyznieva absurdne.
Pozornosti súdu prvej inštancie uniklo, že žalobca mal vedomosť o "hroziacej búrke" približne 28 hodín
pred momentom pádu stanu, nakoľko prvotná výstraha SHMÚ bola zverejnená v piatok 17.7.2009 o

12,00 hod., pričom k pádu stanu došlo dňa 18.7.2009 v čase
o 15,50 hod. Výstraha SHMU bola platná od 10,00 hod. dňa 18.7.2009 až do 02,00 hod. dňa 19.7.2009,
teda aj v čase, kedy došlo k deštrukcii stanu. Počas tohto obdobia mohol žalobca kedykoľvek ukončiť
prevádzku stanu, prípadne v súčinnosti so zástupcami žalovaného realizovať jeho doopláštenie bočnými
stenami,ktorésafyzickynamiestekonaniafestivalupocelýčasnachádzali,čobybolovsúladesbodom

14, 16 a 19 zmluvy. Žalobca sa bez ďalšieho spoliehal na to, že konštrukcia stanu vydrží aj nápor vetra,
počas ktorého už stav nemal byť prevádzkovaný v žiadnej jeho verzii (ani otvorenej ani v zatvorenej).
Napriek tejto skutočnosti ale žalobca rozhodol, že podujatie nepreruší a že v stane, ktorý ponechá
v otvorenej verzii, bude aj naďalej pokračovať plánované koncertné podujatie. Zo strany žalobcu nedošlo
len k porušeniu ustanovení zmluvy, ale konal aj v rozpore s § 5 ZoKP.
Z vyjadrenia SHMÚ zo dňa 7.8.20l3 vyplýva, že v inkriminovanom období bolo možné sledovať

na stránke www.shmu.sk modelové predpovede počasia (hlavne smeru a rýchlosti vetra) vo forme
tzv. meteogramov a/alebo epsgramov, tiež bolo možné sledovať plošné predpovede, vypočítané
numerickým predpovedným modelom R.. Numerické predpovedné modely ale pracujú s určitým
priestorovým rozlíšením (horizontálne rozlíšenie modelu ALADIN bolo v r 2009 na úrovni 9 km, rozlíšenie
modelu ECMWF až 25 km)

a nedokážu zachytiť a dobre predpovedať javy v atmosfére, ktoré sú lokálneho charakteru (napr. búrky
a s nimi spojené sprievodné efekty), keď ich horizontálne rozmery nedosahujú alebo ledva dosahujú
veľkosti,ktorézodpovedajúrozlíšeniumodelu("mriežka"modelujeväčšia,nežspomenutýjav).Búrkysú
objektyvatmosfére,ktorévhorizontálnomsmeremávajúrozmeryspravidlalenniekoľkokilometrov(2až
5 km), a preto pre model ALADIN (9x9 km) i model ECMWF (25x25 km), nebývajú dobre predpovedané

(vyjadrenie SHMU zo dňa 7.8.1013). Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že je nepredstaviteľné, aby
usporiadateľ najväčšieho slovenského hudobného festivalu ignoroval výstrahu SHMÚ pre celé územie
severozápadu Slovenska s tým, že on sám sa rozhodol sledovať numerický predpovedný model, ktorý
ani len nie je schopný predpovedať búrkové javy menšie ako 9x9 km a následne túto skutočnosť
prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie vo svoj prospech. Týmito otázkami sa súd prvej

inštancie nezaoberal a z vykonaných dôkazov vo vzťahu
k meteorologickej situácii opäť iba čiastkovo extrahoval skutočnosti, ktoré bolo možné (akýmkoľvek
spôsobom) interpretovať v neprospech žalovaného, ako napr. tvrdenie, že dňa 18.7.2009 vlastne vietor
o sile stupňa 8 Beaufortovej stupnice nefúkal. Súd prvej inštancie sa mal otázkou existencie výstrah
SHMÚ podrobnejšie zaoberať a tieto náležite vyhodnotiť aj

vovzťahukpovinnostiamžalobcupodľaZoKRazmluvy(odsek43.odôvodneniarozsudku).Zcelkového
kontextu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že vietor bol povinný
predvídať iba žalovaný, ktorému však táto povinnosť zo žiadneho všeobecného právneho predpisu
nepatrí. Žalovaný upozornil žalobcu na opatrenia, ktoré je potrebné v takejto situácii prijať, čo vyplýva
z príslušných zmluvných dojednaní. Žalovaný v tejto súvislosti vyslovil nesúhlas s odsekom 44.1.

odôvodnenia rozsudku.

51. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity vypracoval vo veci príčin pádu stanu dva znalecké
posudky č. 5/2010 pre potreby trestného stíhania a č. 6/2010 pre potreby tohto civilného konania.
Rozhodujúce príčiny pádu stanu boli stanovené v rámci obidvoch posudkov obdobne s tým rozdielom,

že v zmysle znaleckého posudku č. 6/2010 mali byť rozhodujúce príčiny pádu stanu štyri, kým v
zmysle znaleckého posudku č. 5/2010 bolo rozhodujúcich príčin pádu stanu deväť (9). Podľa § 209
CSP žalovaný predložil v konaní súkromný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru, ktorý dospel k odlišnému záveru ako Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v znaleckých posudkoch. Zo záverov KEÚ PZ vyplýva, že takmer všetky skutočnosti, ktoré ÚSI ŽU

taxatívne označuje za príčiny pádu stanu, nemali žiadny skutočný vplyv na pád stanu, ale uvádza, že
hlavnou príčinou roztrhnutia strešnej plachty stanu aj roztrhnutia spojovacích oceľových lán T1 a T2 a
následného pádu nosných stĺpov strešnej konštrukcie stanu bolo podfúknutie strešnej plachty extrémne
silným vetrom, ktorého nárazová rýchlosť prekračovala dovolené hodnoty, pri ktorých možno stan
prevádzkovať.Stannemalbyťprevádzkovanýod8.stupňaBeaufortovejstupnicerýchlostivetra,napriek

tomu toto zaťaženie vydržal v neporušenom stave a k jeho deštrukcii došlo až pri 9. stupni Beaufortovej
stupnice, pri nárazových rýchlostiach vetra prekračujúcich hodnotu 19 m/s. Uvedené podfúknutie
strešnej plachty umožnila skutočnosť, že na väčšej časti obvodu stanu (obvod stanu určenej pre divákov)
neboli namontované bočné steny stanu. Akékoľvek iné technické skutočnosti, ktoré považoval ÚSl ŽUza príčiny pádu stanu, nemali podľa záverov KEÚ PZ žiadny vplyv na deštrukciu stanu. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie v zásade vyplýva, že súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku
KEÚ PZ (odsek 42.5 odôvodnenia). V tejto súvislosti zotrval žalovaný na svojej právnej argumentácii, že

chýbajúce bočné steny nie sú technickou chybou pri stavbe stanu, ale sú spôsobom stavby stanu v jeho
tzv. otvorenej verzii. Opätovne zdôraznil, že stan nemal byť prevádzkovaný pri rýchlostnom intervale 8.
stupňa Beaufortovej stupnice v žiadnej verzii. ÚSI ŽU sa v znaleckých posudkoch vôbec nezmieňuje
o poveternostných podmienkach ako o jednej z príčin deštrukcie stanu, čo podľa názoru žalovaného
pôsobí viac ako kontroverzne, nakoľko je zrejmé, že v prípade, ak by stan nebol vystavený extrémne

silnému vetru, logicky by nedošlo k jeho podfúknutiu a následnej deštrukcii, tzn., že v prípade, ak by na
stan nepôsobil vôbec žiadny vietor, ako vplyv počasia, nedošlo by inak k jeho zrúteniu. Až dodatočne sa
ÚSI ŽU pokúsil toto zrejmé pochybenie sám skorigovať v rámci písomného podania zo dňa 19.2.2014,
v ktorého prvýkrát pripustil, že pád stanu bol spôsobený kombináciou nepriaznivých poveternostných
vplyvov a nedokonalým prevedením stavby stanu.

52. Žalovaný v odvolacom konaní zotrval na námietke zaujatosti proti ÚSI ŽU bez ohľadu na postup
súdu prvej inštancie v tejto veci a je toho názoru, že znalecké posudky č. 5/2010 a č. 6/2010 sú
nezákonné a nepoužiteľné dôkazy. Rovnako sa žalovaný nestotožňuje s právoplatným uznesením súdu
prvej inštancie č.k. 36Cb/197/2009-2240 zo dňa 14.11.2014, ktorým tento súd rozhodol o tom, že ÚSI
ŽU nie je vylúčený z tohto konania. Podľa § 365 ods. 2 CSP žalovaný tvrdil, že uvedené uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej obsahovalo vady, ktoré mali vplyv
na rozhodnutie o veci samej.

53. ÚSI ŽU sa v rámci znaleckého dokazovania nezaoberal presným časom pádu stanu , čo je podľa
názoru žalovaného základným predpokladom znaleckého skúmania príčin pádu stanu. V konaní bol

presný čas pádu stanu ustálený až na základe znaleckého posudku KEÚ PZ na 15,50 hod., kedy vietor
dosiahol v náraze rýchlosť 19,8 m/s, t.j. 9. stupeň Beaufortovej stupnice. Súd prvej inštancie sám a
bez predchádzajúcich námietok žalobcu spochybňuje znalecky určený čas pádu stanu v odseku 44.4.
odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ mal súd prvej inštancie závažné pochybnosti ohľadom hodnovernosti
a pravdivosti znaleckého dokazovania zo strany znaleckého ústavu, o čom sa žalovaný dozvedel

až z odôvodnenia rozsudku, mal postupovať podľa § 208 ods. 3 CSP a takéto pochybnosti odstrániť
výsluchom znalca, ktorý sa uskutočnil dňa 28.4.2016.

54. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazom k absolútne
nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom sily vetra podľa Beaufortovej stupnice sily vetra (odsek

44.4. odôvodnenia rozsudku). Argumentáciu, podľa ktorej by sila vetra podľa Beaufortovej stupnice
mala byť daná intervalom priemernej 10 minútovej rýchlosti vetra žalobca v konaní nikdy neuviedol a
nepoužil. Túto skutočnosť uviedol iba súd prvej inštancie v rámci predbežného právne posúdenia na
pojednávaní dňa 5.8.2015, a až následne bolo vypracované podanie SHMÚ (tiež na základe rozhodnutia
súdu prvej inštancie). V tomto sporovom konaní nebolo úlohou súdu prvej inštancie suplovať povinnosť

tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalobcu ani zbavovať strany sporu dôkaznej povinnosti. Tieto závery súdu
prvej inštancie nemali dňa 5.8.2015 žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a uvedené neuvádzal ani
žalovaný. Závery súdu prvej inštancie o požiadavke 10 minútovej priemernej rýchlosti vetra považuje
žalovaný za nezmyselné s ohľadom na skutočnosť, že v uvedenom prípade mal vietor pôsobiť na stan
akonadočasnústavbustanovejkonštrukcie,pričomkdeštrukciidošlovoveľmikrátkomčase5-6sekúnd

(výpoveď znalca Ing. P. B. na pojednávaní dňa 28.4.2016), ktorý doplnil, že požiadavku 10-minútového
intervalupriemernejrýchlostipovažovalzatechnickýnezmyselprávesohľadomnakrátkyčasdeštrukcie
stanu. Podľa názoru žalovaného stanová konštrukcia v rámci svojich prirodzených fyzikálnych vlastností
nie je a ani nemá byť uspôsobená tomu, aby odolávala náporu extrémne silného vetra, v ktorom je
prevádzka stanu zakázaná, počas časového intervalu 10 minút a navyše to nezodpovedá zmluvného

dojednaniu bodu 14 zmluvy, podľa ktorého je prevádzku stanu potrebné ukončiť od rýchlosti vetra
8. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností a výkladových nejasností ohľadom dokazovanej
skutočnosti, či na stan skutočne dňa 18.7.2009 pôsobila sila vetra, počas ktorej už nesmel byť stan z
mysle bodu 14 zmluvy prevádzkovaný, predložil žalovaný v konaní ďalší súkromný znalecký posudok č.
1/2016 zo dňa 19.5.2016, vypracovaný znalcom z odboru meteorológie so špecializáciou klimatológia,

doc. RNDr. U. X. CSc., ktorý je jediným riadnym znaleckým posudkom na dokazovanú skutočnosť,
pričomvyjadreniaSHMÚmožnosubsumovaťnanajvýšpodvyjadreniaodbornespôsobilejosobypodľa§
206 CSP, čo konštatuje aj súd prvej inštancie v odseku 44.3.3. odôvodnenia rozsudku. V danom prípade
vyžiadal súd prvej inštancie odborne vyjadrenia bez návrhu strany sporu. Tento znalecký posudokjednoznačne potvrdil, že dňa 18.7.2009 na letisku Trenčín zodpovedali okamžité maximálne hodnoty
rýchlosti vetra 8. stupňu Beaufortovej stupnice sily vetra. Pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval tento
znalecký posudok za formálne úplný (odsek 44.3.4. odôvodnenia rozsudku), mal postupovať podľa §

208 ods. 3 CSP a znalca vypočuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Znalecká doložka
podľa § 209 ods. 2 CSP sa nachádzalo v doplnku k znaleckému posudku zo dňa 31.1.2018, ktorý
žalovaný predložil súdu prvej inštancie dňa 2.2.2018.

55. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal (čl. IV. odvolania, str. 21-26), že v sporovom konaní je podstatný

rozdiel v povinnosti tvrdenia u žalobcu a u žalovaného. Žalobcovi vzniká táto povinnosť už podaním
žaloby vo veci samej, žalovanému iba v prípade, ak popiera pravdivosť tvrdení žalobcu, alebo keď
navrhuje zamietnutie žaloby. Zistenie pravdivosti tvrdenia strany sporu predpokladá dokazovanie ako
proces podľa § 185 a nasl. CSP (predtým podľa § 120 O.s.p., rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28.7.2008, sp.zn. 1 Cdo/43/2007). Priorizuje sa pritom procesná aktivita sporových strán, ktoré
sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie

svojich tvrdení. Žalobca bol bezpochyby pasívnou stranou sporu, bez ďalšieho sa spoliehal na znalecký
posudok ÚSI ŽU, prípadne na ďalšie dôkazy, ktoré taktiež zabezpečil súd, niekedy aj bez návrhu strán
sporu. Zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe,
povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú, skutočne existuje a zároveň ukladá
aj tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky, spôsobilé preukázať pravdivosť

uplatnenýchtvrdení(stanoviskoNajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa18.6.1982,sp.zn.Cpj165/82,
R 49//982). Pokiaľ ale účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho
nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2009, sp.zn. 4Cdo/217/2007).
Nositeľom dôkazného bremena v konaní by mal byť práve žalobca, ktorý by mal preukázať, že ku škode

došlo v príčinnej súvislosti s konkrétnym protiprávnym konaním žalovaného, pričom takáto príčinná
súvislosť by mala byt' postavená na istote, nestačí len pravdepodobnosť (k tomu primerane Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2010, č.k. II.ÚS 439/2010-10). Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaný by mal zodpovedať za škodu na základe § 420a ods. 1 Občianskeho
zákonníka (škoda z prevádzkovej činnosti) a § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka (škoda spôsobená

prístrojom), čo uviedol v odseku 47. odôvodnenia rozsudku. S týmto názorom sa žalovaný nestotožňuje,
je toho názoru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Poukazuje na to, že v obidvoch
prípadoch zodpovednosti musí byť bezpečne zistená existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťou a vznikom škody, pričom pravdepodobnosť, že škoda mohla vzniknúť tvrdeným spôsobom,
nepostačuje.

56. Žalovaný už v odpore uviedol, že pokiaľ žalobca opieral údajný nárok na náhradu škody o §
420a Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné prihliadať na existenciu liberačných dôvodov na strane
žalovaného v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v konaní preukázal existenciu
liberačnýchdôvodov,naktorésúdprvejinštancieneprihliadol(argumentáciažalovanéhouvedenávčasti

III. odvolania). Zotrval na názore, že k vzniku škody došlo práve v dôsledku konania žalobcu, ktorý včas
a adekvátnym spôsobom nereagoval na výstrahy SHMÚ, nerešpektoval body 14,16 a 19 zmluvy a ako
usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia konal v rozpore s § 5 ZoKP, s § 415 Občianskeho zákonníka
a vo všeobecne záväzným nariadením Mesta Trenčín č. 4/2004 o verejných, kultúrnych, telovýchovných,
športových a turistických podujatiach. Žalobca neprijal nevyhnutné opatrenia pre účely zabezpečenia

bezpečnosti návštevníkov a ich majetku, keď podujatie neprerušil a stav včas neevakuoval. Konštatácie
súdu prvej inštancie uvedené v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku považuje žalovaný za nesprávne,
súd prvej inštancie nesprávne interpretuje obsah dotknutých právnych noriem a prekvapivo uvádza,
že žalobca vlastne nebol povinný prijať žiadne adekvátne opatrenia vo vzťahu k výstrahám SHMÚ
obsahujúcim varovania pred vetrom takej sily, počas ktorej nebolo možné stan prevádzkovať a teda

logicky hrozila deštrukcia stanu. Žalovaný je presvedčený, že v prípade, ak by žalobca adekvátne
reagoval na vzniknutú situáciu a včas prerušil kultúrne podujatie a zároveň by doplnil zmluvné povinnosti
v zmysle bodu 16 a 19 zmluvy, teda by stan držal po celom obvode zakrytý, nedošlo by pravdepodobne
ani k poškodeniu stanu a ani k vzniku škody na majetku žalovaného.

57. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 47. o zodpovednosti žalovaného aj podľa § 421a
ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne strohé a nepostačujúce, pričom žalovanému nie je zrejmé,
na základe čoho dospel súd prvej inštancie k tomuto právnemu názoru, ktorý súd prvej inštancie
uviedol prvýkrát v rámci predbežného právneho posúdenia. Podľa názoru žalovaného v konaní nebolopreukázané, že by škoda mala byť následkom okolností, majúcich pôvod v povahe stanu ako veci, ktorú
žalovaný prenechal žalobcovi. Okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci sa rozumejú jej vlastnosti a
účinky, ktorými sa vec prejavuje navonok. Okolnosťou, ktorá má pôvod v jeho povahe, je však nielen jeho

vada, alebo chýbajúca vlastnosť, ktorú ba inak prístroj mal mať, ale predovšetkým jeho typické alebo
charakteristické vlastnosti, teda samotná povaha prístroja. V uvedenej veci je zrejmé, že k deštrukcii
stanu došlo v dôsledku podfúknutia extrémne silným vetrom, pričom súd prvej inštancie konštatoval,
že vietor je prírodný jav, ktorý nastal nezávisle od vôle právnych predchodcov strán sporu, ktorí vietor
nevyvolali (odsek 43. odôvodnenia rozsudku). Skutkový dej možno len s ťažkosťami subsumovať pod

osobitný prípad objektívnej zodpovednosti, keďže podľa § 421a Občianskeho zákonníka je takáto
zodpovednosť daná za predpokladu, že škoda bola spôsobená v dôsledku kvalifikovanej udalosti -
vplyvom okolností priamo vyplývajúcich z povahy použitého prístroja alebo veci.

58. Žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho prevažnej časti založený na
domnienkach súdu, prípadne na predpokladoch a pravdepodobnostiach, ktoré nemajú náležitú oporu

vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie vykladá obsah zmluvy jednostranne a v neprospech
žalovaného.Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejivtakýchprípadoch,
keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola, alebo nemohla
byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (časť IV. odvolania, bod Ad

1.3, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.6.2010, sp.zn. 5Obo/52/2010).

59. V závere odvolania (čl IV. bod Ad 1.4) žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý v
konaní nevypočul žalovaného ako stranu v spore podľa § 195 CSP, pričom pre tento účel mohol
kedykoľvek využiť inštitút dožiadania podľa § 104 CSP. Právni zástupcovia strán sporu trvali na vykonaní

výsluchu žalovaného s ohľadom na skutkový stav, súd prvej inštancie sa uspokojil len s čítaním
zápisnice o výsluchu žalovaného ako obvineného v súbežne prebiehajúcom trestnom konaní. Právny
zástupca žalovaného v konaní uvádzali, že žalovaný sa nemôže dostaviť na pojednávanie z dôvodov
prekážok trvalejšej povahy, v dôsledku ktorých nebolo z objektívnych dôvodov možné zabezpečiť účasť
žalovaného. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2011, sp.zn. 8Sžp/3/2011 a na

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd o práve účastníka na prejednanie veci v jeho prítomnosti,
súd prvej inštancie nevykonal počas celého konania žiadne vhodné opatrenia za účelom zabezpečenia
účasti žalovaného na súdnom konaní napriek tomu, že žalovaný výslovne žiadal o možnosť byť osobne
vypočutý v procesnom postavení strany sporu. Vyjadrenia, resp. písomné a ústne prednesy právneho
zástupcu žalovaného nemôžu nehradiť výsluch strany, ktorý je podľa § 187 ods. 2 CSP riadnym

dôkazným prostriedkom a prečítanie zápisnice o výsluchu žalovaného v trestnom konaní nenahrádza
výsluch strany sporu podľa
§ 195 CSP.

60. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na opätovné

prejednanie, doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie, alternatívne, aby žalobu zamietol.

Vyjadrenie žalobcu zo dňa 3.5.2018 k odvolaniu žalovaného (§ 373 ods. 3 CSP).

61. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.5.2018 k odvolaniu žalovaného uviedol, že s odvolaním nesúhlasí,

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny, súd prvej inštancie
mal právomoc aj príslušnosť vo veci konať, o čom bolo v konaní už právoplatne rozhodnuté.
Skutkový stav zistil správne, správne dôkazy vyhodnotil, vykonané dôkazy nehodnotil svojvoľne, ale
zákonne, súd prvej inštancie vykonal všetky dostupné dôkazy, žalovaný ďalšie dôkazy neprodukoval.
Odôvodnenie rozsudku súdu nie je nedostatočné ani arbitrárne. Žalobca sa vyjadril k jednotlivým

bodom odvolania žalovaného. Zdôraznil, že rozsudok vydal súd príslušný na konanie vo veci samej.
Poukázal na právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21.7.2010 č.k. 36Cb/197/2009-143,
ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.12.2010 č.k. 8Cob/176/2010-227,
proti ktorým žalovaný nepodal ústavnú sťažnosť. Uznesenia sú právoplatné, nie sú preskúmateľné a
zrušiteľné, neobsahovali vady, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil, že nebola uzatvorená písomná dohoda
o právomoci nemeckého súdu na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť
v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom. Medzi stranami sporu neexistuje písomná dohoda o voľbe
právomoci súdu. Nespokojnosť žalovaného s pravdivo zisteným skutkovým stavom nemôže zakladaťodvolacie dôvody, ktoré sa žalovaný snaží konštruovať. Podľa názoru žalobcu aj napriek tomu, že
vykonaným dokazovaním bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že stan nesmel byť postavený
ani prevádzkovaný vôbec bez bočného opláštenia, žalovaný sa snaží stále tvrdiť (pravdepodobne len z

dôvoduobhajobyvtrestnomkonaníL.aV.a,konateľapôvodnéhožalovaného),žestansamoholpostaviť
a prevádzkovať v tzv. otvorenej verzii. Za všetky dôsledky s tým spojené v podobe škôd nesie
zodpovednosť žalovaný (pôvodne jeho právny predchodca), pretože dal žalobcovi do užívania stan
nespôsobilý na dohodnuté užívanie. Tvrdenia žalovaného v odvolaní, že stan bol postavený technicky
správne, boli v konaní v celom rozsahu vyvrátené vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že technická

príručka vyžaduje opláštenie stanu a neobsahuje možnosť stavby a prevádzkovania stanu bez bočného
opláštenia, vedel iba žalovaný, ktorý tak z technického hľadiska stan nedostaval a napriek tomu ho
odovzdal žalobcovi do užívania. K tvrdeniam žalovaného v článku III. bod 1.2/ odvolania žalobca uviedol,
že podľa jeho názoru patria tieto tvrdenia skôr do trestného konania. Z vykonaného dokazovania
je preukázané, že žalobca požadoval na letný festival otvorený stan, taký mu žalovaný dobrovoľne
(rovnako ako v roku 2008) dodal a odovzdal do užívania, avšak len žalovaný vedel, že takto postavený

stan je nedokončený a nespôsobilý na užívanie. V konaní bolo preukázané, že ak by stan bol dostavaný
(opláštený), tak stan prečká náraz vetra bez ujmy. Zodpovednosť za pád stanu tak nesie majiteľ a staviteľ
stanu, v súčasnosti žalovaný. Žalovaný tvrdeniami o otvorenej a zatvorenej verzii stanu len odvádza
pozornosť od preukázanej skutočnosti, že žiadna otvorená verzia stanu technicky nebola prípustná a
stan takto nebol dostavaný podľa technickej príručky a ani prevádzkyschopný. Okolnosť, že v roku

2008 dodal stan v otvorenej verzii neznamená jeho právnu prevádzkyschopnosť. Žalovaný išiel v roku
2009 do rovnakého rizika ako v roku 2008, lenže až v roku 2009 sa preukázalo protiprávne konanie
žalovaného.Pokiaľžalovanýpoukazovalnato,ženafestivaldoviezolbočnéstenystanu,ježalobcatoho
názoru, že žalovaný mal stan dostavať a odovzdať len v prevádzkyschopnom stave žalobcovi, ktorý bol
nájomcom veci a žalovaný mal vec po celý čas udržiavať v prevádzkyschopnom stave. Spôsob ako stan

postaviť a prevádzkovať určovala technická príručka a z jej obsahu bolo preukázané, že neobsahuje
možnosť otvorenej verzie a teda taký stav nie je dovolený. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že
neopláštenie stanu znamenalo nedostavanie stanu, že stavba stanu mala byť v súlade s príručkou, teda
stavba v rozpore s príručkou je zakázaná. Príručka na stavbu stanu nemusí obsahovať výslovný zákaz
použitia stanu bez bočných plachiet, pretože určuje ako má byť stan postavený. Rozpor alebo odchýlka

v stavbe stanu v porovnaní s predpísaným postupom logicky zakladá protiprávnu situáciu. Zákaz určitej
situácie nemusí byť vyjadrený len zákazom, ale aj tým, že je určený správny spôsob stavby, ktorý má byť
dodržaný. Iné možnosti stavby sú tak z tohto vylúčené, keďže nie sú príručkou umožnené. Oba znalecké
ústavy sa zhodli v tom, že technická príručka neobsahovala možnosť stavby stanu bez bočných stien.
KEÚ PZ neprípustne hodnotil, že výslovné neuvedenie zákazu znamená povolenie takej stavby, nebral

do úvahy, že právne povaha príručky je taká, že postup podľa nej treba dodržať, a ak nejakú možnosť
neobsahuje, nie je taká možnosť stavby prípustná, pretože sa dostáva do rozporu s predpísaným
postupom. KEÚ PZ nelogicky právne hodnotí príručku stanu tak, že staviteľ nemusí príručku pi stavbe
dodržať, i keď ide o príručku určenú práve na stavbu stanu. Žalovaný zamieňa povinnosti žalovaného
ako vlastníka a prevádzkovateľa (prenajímateľa) stanu udržiavať vec v prevádzkyschopnom stave po

celú dobu nájmu s povinnosťami usporiadateľa festivalu, ktoré sa však čo do prevádzkyschopnosti
stavby stanu nezhodujú. Technická príručka predpisovala žalovanému ponechanie odborne spôsobilej
osoby na mieste po celý čas, čo žalovaný porušil. Žalovaný mal prostredníctvom ponechanej odborne
spôsobilej osoby na mieste rozhodnúť, kedy je stan už nespôsobilý na dohodnuté užívanie alebo na
prevádzku a mal jeho prevádzku ukončiť. V skutočnosti nebol stan dostavaný, na prevádzku nebol

spôsobilý, o čom ale zjavne vedel len L. V.. V zmysle príručky na stavbu stanu mala povinnosť
ukončiť prevádzku stanu zodpovedná osoba, ktorú mal žalovaný ponechať na mieste. Žalovaný si mal
sám zabezpečiť, aby vyhovel požiadavkám na prevádzku stanu a riešiť situáciu podľa príručky, ktorú
mal žalovaný k stanu k dispozícii a mal mať na mieste oprávnenú osobu na prevádzku stanu. L. V.
nebol oprávnený dávať pokyny zamestnancom žalobcu čo sa týka toho, aby ho informovali o vývoji

počasia. Žiadne povinnosti týkajúce sa prevádzky stanu neboli prenesené a ani sa nedali preniesť na
žalobcu. Žalovaný nepreukázal a nenavrhoval ďalšie dôkazy na preukázanie, že Z. B. bol oprávnenou
odborne spôsobilou osobou. Pokiaľ by aj bol, táto osoba nedala žiadnu požiadavku na pokyn na
ukončenie prevádzky stanu pred jeho pádom. Všetky námietky žalovaného týkajúce sa predpovedaných
nárazov vetra sú bez významu z dôvodu, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že na festivale

nefúkal vietor, ktorého silu nemal stan vydržať. Stan nebol zrútený nárazom vetra, ale podfúknutím v
dôsledku chýbajúceho bočného opláštenia, čo zhodne konštatovali oba znalecké ústavy. V konaní bolo
preukázané, že ak by bol stan riadne dostavaný a opláštený, vydržal by nápor vetra, ktorý bol reálne na
festivale dosiahnutý. Žalovaný nechce akceptovať, že žalobca nemohol predvídať nedostavanie stanua k porušeniu prevenčnej povinnosti žalobcu podľa § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka tak zo strany
žalobcu nemohlo dôjsť vo vzťahu k vzniknutej škode práve z dôvodu, že k pádu stanu došlo v dôsledku
podfúknutiaumožnenéhonedostavanímstanužalovanýmaneudržiavanímstanuvprevádzkyschopnom

stave počas celého festivalu žalovaným. Znalecký posudok KEÚ PZ potvrdzuje, že k zrúteniu stanu
došlo v dôsledku podfúknutia vetrom, ktorú skutočnosť umožnila skutočnosť, že na väčšej časti obvodu
stanu neboli namontované bočné steny stanu. Podľa SHMÚ nebolo na festivale dosiahnutie sily vetra 8
Beaufortovej stupnice. Pád stanu bol spôsobený kombináciou nepriaznivých poveternostných vplyvov a
nedokonalým prevedením stanu. K čl. III. bod 4.2/ odvolania žalobca uviedol, že oba znalecké ústavy sa

zhodli na tom, že ak by aspoň jeden z týchto faktorov nebol naplnený, k pádu stanu by nedošlo. Žalobca
ani žalovaný nemohol zabrániť fúkaniu vetra, ale žalovaný nedal dať žalobcovi do užívania nedostavaný
stan. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami žalovaného proti ÚSI ŽU zákonne a správne,
dôkazy znaleckými posudkami č. 5/2010 a 6/2010 sú zákonné. Presný čas pádu stanu nebol v konaní
preukázaný,bollenpravdepodobnosťouodhadovanouKEÚPZ.Pretožedostavanýstanmalnáporvetra
nameraný na festivale ustáť, je podľa názoru žalobcu nepodstatné, v ktorý presný čas nastal na festivale

ten nápor vetra, ktorý spôsobil podfúknutie stanu v dôsledku chýbajúceho opláštenia stanu. K čl. III. bod
5.1/ odvolania žalobca uviedol, že je zákonný postup súdu prvej inštancie, ktorý si do spisu zabezpečil
všeobecne známu a verejne dostupnú tabuľku sily vetra podľa Beaufortovej stupnice a túto stranám
sporu oboznámil. Požiadavka na 10-minútovú silu vetra je oboznámeným kritériom používaným pri
posudzovaní sily vetra podľa Beaufortovej stupnice a nepredstavuje nezmyselnú požiadavku súdu prvej

inštancie. Žalovaný použil stupne vetra (sila 8) tejto stupnice, nepoužil a netvrdil žiadne hodnoty nárazov
vetra ani rýchlosť vetra v m/s. Stan mal silu vetra 8 vydržať v prípade, ak by bol dostavaný. Žalovaný
tak nemôže tvrdiť vôbec, pri akej sile vetra alebo akom náraze vetra stan mohol byť prevádzkovaný
v tzv. žalovaným vytvorenej "otvorenej verzii" stavby stanu. Žalovaný zjavne opomenul možnosť, že
aj pri nižšej sile vetra môže nápor (náraz) vetra spôsobiť v dôsledku podfúknutia pád stanu. Žalovaný

neuvádzal žiadnu silu vetra v nájomnej zmluve v m/s, nemôže sa teraz obhajovať tým, že 10 minútový
interval je príliš dlhý, keďže sám Beaufortovu stupnicu použil. Žalovaným predložený znalecký posudok
č. 1/2016 zo dňa 19.5.2016, znalca z oblasti meteorológie, vôbec nepotvrdil, že by na festivale fúkal
aspoň 10 minút vietor 8 stupňa 8eaufortovej stupnice, ktorá nerieši nárazy vetra, ale silu vetra v
priemere za 10 minút. Znalec uviedol, že len okamžité maximálne hodnoty rýchlosti vetra (teda len

nárazy) zodpovedali stupňu 8 Beaufortovej stupnice, čím aj tento znalecký posudok potvrdil odborné
vyjadrenia SHMÚ o tom, že na festivale nebol dosiahnutý 8 stupeň vetra podľa Beaufortovej stupnice.
Žalobca v konaní splnil povinnosť tvrdení a uniesol dôkazné bremeno na preukázane príčiny pádu stanu.
Žalobca bol v konaní aktívny, ihneď po páde stanu podal na Okresný súd Trenčín návrh na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal žalovanému odviesť z miesta pádu stan a na návrh žalobou

súd zabezpečil neopakovateľný dôkaz, na základe toho znalci z ÚSI Žilina boli na mieste po páde stanu,
miesto aj stan obhliadli a vypracovali znalecký posudok. Znalecký posudok tak v občianskom súdnom
konaní bol vyhotovený na základe podnetu žalobcu na zabezpečenie dôkazu (predbežné opatrenie). Po
vydaní predbežného opatrenia podal žalobca žalobu vo veci samej
v tejto veci. Žalovaný sa pokúsil na spochybnenie znaleckým dokazovaním (ÚSI Žilina) zistených

dôvodov pádu stanu predložením znaleckého posudku KEÚ Bratislava (teda ak by žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, nemal by žalovaný dôvod taký ďalší znalecký posudok objednávať), avšak aj
týmto znaleckým posudkom bolo preukázané, že ak by bol stan dostavaný, nespadol by ani v
prípade takého náporu vetra, ktorý na festivale bol zaznamenaný. V konaní bolo preukázané,
že škoda vznikla tvrdeným spôsobom, pádom stanu v dôsledku jeho nedostavania žalovaným a

neudržiavania v prevádzkyschopnom stave počas celej doby nájmu. Podľa názoru žalobcu neexistujú
liberačné dôvody žalovaného. K vzniku škody nedošlo v dôsledku žiadneho konania alebo nekonania
žalobcu. Bolo preukázané, že stan by silu vetra, ktorá reálne na festivale bola dosiahnutá, ustal v
prípade, ak by žalovaný stan riadne dostaval (opláštil). Žalobca v konaní preukázal, že prijal všetky
nevyhnutné opatrenia na festivale na ochranu návštevníkov. Práve stan žalovaného mal byť na festivale

najbezpečnejším stanom, ktorý mal nápor vetra, dosiahnutý na festivale vydržať. Žalobca až následne
zistil, že "otvorená verzia" stanu nie je možná a žalovaný ho pri dodávke stanu podviedol, keď mu dodal
na letný festival stan, ktorý nesmel byť používaný bez opláštenia vôbec. Žalovaný aj v čl. IV. bod 1.1/
odvolania opätovne zamieňa silu vetra posudzovanú podľa stupňov na základe Beaufortovej stupnice
s nárazmi vetra v m/s. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa § 420a Občianskeho

zákonníka. Na festivale v dôsledku vetra spadol a žalovanú škodu spôsobil len nedostavaný stan
žalovaného. Tejto zákonnej zodpovednosti sa ani nedá zbaviť ani ju zmluvne previesť na nájomcu.
Právne posúdenie veci je vecou súdu. Žalovaný uznáva, že vedel v konaní od 5.8.2015 o právnomposúdení veci aj podľa § 421 a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povaha použitého nedostavaného stanu
je jeho rizikové použitie, ktoré žalovaný podstúpil. Nikto iný, okrem žalovaného, o takomto riziku
z použitia nedostavaného stanu nevedel. Škoda nebola spôsobená zavinením alebo spolu zavinením

poškodeného. Žalobca nemal zmluvnú povinnosť ani zákonnú povinnosť ukončiť užívanie stanu od
určitej sily vetra. Prevádzkovateľom stanu bol žalovaný, ktorého povinnosti súd prvej inštancie správne
právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené na domnienkach, ako tvrdí žalovaný,
pretože všetky podstatné prvky nároku na náhradu škody boli preukázané rozsiahlym dokazovaním.
K nevykonanému výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že jeho výsluch nebol

vykonaný z dôvodu jeho neúčasti na žiadnom z početných pojednávaní. Súd nemôže donútiť stranu
konaniazúčastniťsapojednávania,avšakmôžekonaťavovecisamejajrozhodnúťvjehoneprítomnosti,
keďže mala strana žalovaného právneho zástupcu. Akékoľvek tvrdenia mohol žalovaný produkovať v
konaní aj písomne, čo uskutočňoval prostredníctvom právneho zástupcu. Strana konania má právo
účasti na pojednávaní, nie povinnosť. Súd prvého stupňa konal s právnym zástupcom žalovaného,
v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ani jedného pojednávania nezúčastnil. Takýto postup (možno

obštrukcia) zo strany žalovaného nemôže spôsobiť, že súd ďalej nekoná alebo nerozhodne. Žalovaný si
zvolil právneho zástupcu z radov advokátov a ak sa chcel konania zúčastniť a byť vypočutý osobne, mal
využiť svoje právo a pojednávania sa zúčastniť. Súd prvej inštancie postupoval zákonne a hospodárne.
Žalovaný právo svojej osobnej účasti na žiadnom z pojednávaní nevyužil, čo je jeho právo, pričom
súd nemá povinnosť vypočuť osobne stranu konania, ktorá má zástupcu. Súd prvej inštancie neodňal

žalovanému v konaní právo konať pred súdom ani právo na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Vyjadrenie žalovaného zo dňa 1.6.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 3.5.2018.
(§ 374 ods. 1 CSP - odvolacia replika)

62. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 1.6.2018 reagoval na tvrdenia žalobcu. Uviedol, že žalobca neuvádza
vo vyjadrení žiadne nové skutočnosti a relevantné právne argumenty, ktoré by neodzneli v konaní pred
súdomprvejinštancie.Žalobcavôbecnereflektovalnaprávnuargumentáciužalovaného,uvádzavlastné
tvrdenia a domnienky, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu súdneho spisu.

Žalovaný zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu a považuje odvolanie za dôvodné. Uviedol,
že právomoci súdu prvej inštancie sa nikdy nepodriadil spôsobom v zmysle dikcie čl. 26 Nariadenia
Brusel I a pre právne posúdenie tejto otázky poukázal na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ
(čl. II Ad 1/ odvolania). Žalovaný hneď na začiatku súdneho konania vzniesol námietku nedostatku
právomoci súdu prvej inštancie a na tejto zotrváva doposiaľ. Skutočnosť, že žalovaný nepodal proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.12.2010 č.k. 8Cob/176/2010-227 ústavnú sťažnosť,
nezakladá sama osebe právomoc súdu prvej inštancie konať vo veci. Inštitút ústavnej sťažnosti nemá
vplyv na nedostatok právomoci súdu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou konania s následkom
zastavenia konania. Prejednanie veci pri absencii právomoci súdu je nielen odvolacím, ale aj dovolacím
dôvodom podľa § 420 písm. a/ CSP. Súd prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky konania, za

ktorých môže konať a rozhodnúť kedykoľvek počas konania a v prípade, že ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 161 ods. 1, 2 CSP). Preto je na mieste, aby
odvolací súd na základe odvolacej námietky žalovaného preskúmal, či predchádzajúce konanie súdu
prvejinštancietrpívadouzmätočnosti,čímniejedotknutápovinnosťodvolaciehosúduskúmaťprocesné
podmienky v zmysle § 161 CSP.

63. Žalobca v časti vyjadrenia k čl. II. bod 2/ odvolania žalovaného bez ďalšieho konštatuje údajnú
správnosť záverov súdu prvej inštancie bez ohľadu na právnu argumentáciu uvedenú v odvolaní a
neuvádza v tejto súvislosti žiadne vlastné právne argumenty. Žalobca sa aj v odvolacom konaní vyhýba
akýmkoľvek otázkam ohľadom skutočnosti, že v konaní pred súdom prvej inštancie popieral existenciu

písomnej zmluvy až do momentu jej predloženia žalovaným. K uvedenému sa súd prvej inštancie
nevyjadril.

64. Žalovaný podrobne odôvodnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a
tieto sa nesnaží konštruovať ako tvrdí žalobca. Už z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,

že tento nevykonal pomerne veľké množstvo dôkazov, medzi týmito aj výsluch L.a V.a ako zástupcu
žalovaného v postavení strany sporu.65. Žalovaný trvá na tom, že stan bol postavený technicky správne a bol odovzdaný v stave spôsobilom
na riadnu prevádzku, pričom žalobca nikdy nepreukázal opak a nevyvrátil tieto skutkové tvrdenia
žalovaného, ktoré sú navyše dôkazne podložené. Toto skutkové tvrdenie žalobca nevyvrátil ani tým, že

v každom bude vyjadrenia opakuje svoje dôkazne nepodložené domnienky, v zmysle ktorých mal byť
stan údajne nedostavaný a nespôsobilý na dohodnuté užívanie, dokonca, že ho žalovaný podviedol.
Na tomto mieste žalovaný opakovane zdôraznil závery znaleckého posudku KEÚ PZ a výsluch znalca
Ing. P. B.. Skutočnosť, že stan bol postavený technicky správne v tzv. otvorenej verzii nie je dôležitá iba
pre účely trestného konania vedeného voči L.ovi V., ale aj pre účely dotknutého civilného konania, čo

napokon vyplýva z predmetu konania. V tomto smere sú závery súdu prvej inštancie postavené iba na
domnienkachaúvaháchžalobcu.Vkonaníbolopreukázané,žetechnickápríručkaneobsahovalažiadny
zákaz prevádzkovania stavu v otvorenej verzii a ani rozpor takejto prevádzky s technickou príručkou.
Technická dokumentácia stanu predpokladá možnosť zmeny variantu použitia stanu za predpokladu
dodržaniapredpisovstanovenýchvbode1-7prílohykukontrolnejkniheč.95/99.Pokiaľžalobcauvádza,
že v konaní bolo preukázané, že ak by stan bol dostavaný (opláštený), tak náraz vetra na festivale

prečká bez ujmy, v konaní bolo taktiež preukázané, že v prípade, ak by žalobca podujatie prerušil a stav
včas evakuoval, nedošlo by k žiadnym škodách na zdraví a majetku návštevníkov festivalu. Žalobca
opomína, že bolo práve zmluvnou povinnosťou žalobcu v zmysle bodu 16 a 19 zmluvy držať stan za
danej poveternostnej situácie po obvode zakrytý. K preukázaniu prítomnosti bočných stien na tvári
miesta sa žalobca opätovne vyjadruje pomerne vágne a vyhýbavo. Za predpokladu pravdivosti tvrdení

žalobcu nemal žalovaný legitímny ani logický dôvod dopravovať bočné steny stanu na miesto konania
festivalu. Podľa názoru žalovaného, nie žalovaný išiel do rizika ako v roku 2008, ale do rizika išiel v roku
2009 práve žalobca, pokiaľ sa spoliehal na to, že konštrukcia stanu vydrží aj nápor vetra, počas ktorého
už stan nemal byť prevádzkovaný v žiadnej jeho verzii.

66. Argumentáciu žalobcu o vykonštruovaní možnosti otvorenej verzie stanu žalovaným nemá nielen
oporu v spise a vykonanom dokazovaní, ale je vágna, nepresvedčivá, zmätočná a nekonzistentná.
V spore nebol nikdy preukázaný zákaz prevádzkovania stanu v otvorenej verzii ani rozpor takejto
prevádzky s technickou príručkou. Za dôkaznej situácie s prihliadnutím na závery znaleckého posudku
KEÚ PZ, výsluch znalca Ing. P. B. a obsah technickej príručky, možno konštatovať, že absenciu bočných

stien stanu nie je možné subsumovať pod technický nedostatok stavby stanu, resp. že v konaní nebol
preukázaný zákaz prevádzkovania stanu v otvorenej verzii, pričom nositeľom dôkazného bremena v
tomto prípade je žalobca a nie žalovaný.

67. Žalovaný v odvolaní uviedol, že na tvári miesta bola prítomná jedna osoba na celý čas akcie

podľa bodu 15 zmluvy, čo potvrdil aj Z. B., ktorý bol tou osobou. Žalovanému nie je zrejmé, čo viac
mohol Z. B. uviesť. Okrem neho bol na mieste aj U. B.. Obaja pracovali pre žalovaného na stavbách
stanov už v minulosti, s ohľadom na čo boli, podľa názoru žalovaného, dostatočne odborne spôsobilý
pre vykonávanie dozoru počas prevádzkovania stanu aj v roku 2009 bez ohľadu na to, že zo znenia
zmluvy nemožno vyabstrahovať žiadne práva ani povinnosti, ktoré mali byť osobe podľa bodu 15 zmluvy

zverené. Pokiaľ a žalobca a súd prvej inštancie pokúšajú spochybňovať odbornosť týchto osôb, je
potrebné sa vysporiadať s tým, akým spôsobom takúto odbornosť súd prvej inštancie skúmal, aké sú
kritéria odbornosti takejto osoby, aké dôkazy na spochybnenie odbornosti boli vykonané, resp. z čoho je
možné urobiť akékoľvek závery o odbornosti či neodbornosti zástupcov žalovaného. Zvoliť si oprávnenú
osobu patrí výlučne žalovanému. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že by mala osoba podľa

bodu 15 zmluvy suplovať legislatívne povinnosti organizátora kultúrneho podujatia.

68. Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 28.4.2016 vyplýva, že žalovaný
nemohol dávať zamestnancom žalobcu žiadne pokyny. Právne postavenie žalovaného v posudzovanom
záväzkovom vzťahu so žalobcom je jednoznačné a nie je sporné, že žalovaný bol iba prenajímateľom

stanu, ktorého povinnosti sú upravené v zmluve, prípadne v príslušných ustanoveniach Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka, nie v zákone a kultúrnych podujatiach, ktoré sa na žalovaného
vôbec nevzťahujú. V čl. III. Ad 2.1/ a Ad 2.2/ odvolania žalovaný poukázal na množstvo dôkazných
prostriedkov potvrdzujúcich tvrdenia žalovaného, že ukončenie prevádzky stanu bolo možné výlučne
na základe priameho pokynu štatutárneho zástupcu žalobcu U.a M.a, pričom samotný stage manager

stanu O2 uviedol, že by tak učinil v prípade, ak by obdobný pokyn od organizátora prišiel. Na základe
takto vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k absolútne nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil.69. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nevyjadruje k otázkam existencie výstrah SHMÚ pred
prudkým vetrom, na ktoré žalovaný poukazuje od začiatku sporu a o ktorých mal žalobca preukázateľne
vedomosť približne 28 hodín pre pádom stanu. Argumentáciu žalobcu o tom, že stan nebol zrútený

nárazom vetra, ale podfúknutím v dôsledku chýbajúceho bočného opláštenia považuje žalovaný za
insitnú. V tomto smere poukázal na závery znaleckého posudku č. 1/2016 doc. RNDr. U. X. CSc.
Náraz vetra je logicky taktiež vietor, ktorý iba charakterizuje krátkodobé zvýšenie rýchlosti vetra, popr.
krátkodobý odklon od trvalejšieho smeru vetra. Žalovaný upozornil žalobcu na možné riziká stanu a
to aj nad rámec toho, že všetky pokyny boli uvedené v zmluve a táto povinnosť vyplýva žalobcovi aj

z príslušných ustanovení ZoKP. V konaní bolo preukázané, že L. V. poučoval žalobcu v zastúpení M.
M. o potrebe prísneho sledovania poveternostnej situácie a o bezpečnostných opatreniach, ktoré je
potrebné dodržať v prípade zhoršenia počasia, pričom viacerý svedkovia doslovne uviedli, že počuli ako
L. V. upozorňoval usporiadateľa na nevyhnutnosť inštalácie obvodovej plachty a na stupeň sily vetra
8 V. stupnice, pri ktorom je potrebné prevádzku stanu ukončiť. Na tieto svedecké výpovede súd prvej
inštancie vôbec neprihliadol. Hlavou technickou príčinou pádu stanu boli chýbajúce bočné steny spolu

s používaním stanu pri nárazových rýchlostiach vetra, spadajúcich do rýchlostného intervalu 8. stupňa
Beaufortovej stupnice. Chýbajúce bočné steny stanu nie sú chybou pri stavbe stanu, ale sú spôsobom
stavby stanu v jeho otvorenej verzii.

70. Za hrubú dezinterpretáciu záverov znaleckých posudkov považuje žalovaný tvrdenie žalobcu, že pád

stanu bol spôsobený kombináciou nepriaznivých poveternostných vplyvov a nedokonalým prevedením
stavby stanu, pričom oba znalecké ústavy sa zhodli na tom, že ak by aspoň jeden z týchto faktorov nebol
naplnený, k pádu stanu by nedošlo. Znalecký posudok KEÚ PZ nehovorí o nedokonalom prevedení
stavby stanu, práve naopak, uvádza, že stan bol postavený technicky správne, pričom absentujúce
bočné steny stanu nepovažuje za technický nedostatok, ale spôsob stavby stanu, čo napokon vyplýva

aj z výsluchu Ing. P. B.. Pokiaľ pripustíme, že víchrica je neodvrátiteľnou náhodou, t.j. vyššou mocou,
ktorej pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo objektívne možné vynaložiť, nebolo možné zabrániť,
nemôže niesť žalovaný zodpovednosť za škodu práve s ohľadom na existenciu liberačných dôvodov.
Bol to práve žalobca ako organizátor verejného kultúrneho podujatia, ktorý neprijal adekvátne opatrenia
podľa bodu 16 a 19 zmluvy a v zmysle § 5 ZoKP napriek tomu, že o hroziacej búrke mal preukázateľne

vedomosť približne 28 hodín pred momentom pádu stanu. Pokiaľ dnes žalobca tvrdí, že škoda bola
spôsobená výlučne žalovaným z dôvodu, že tento nedostaval stan, nemohlo ani dôjsť k naplneniu
žiadneho z poistných rizík v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.7.2009 uzatvorenej
medzi I. P., a.s. a žalobcom, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Obsah poistného krytia a poistných
rizík je exaktne uvedený v čl. I. poistnej zmluvy, pričom poistná zmluva bola dojednaná pre účely

živelného poistenia a poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu. Údajnú nesprávnu výstavbu stanu
žalovaným nemožno subsumovať pod žiadne z poistných rizík, pričom spoluúčasť vo výške 33 193,92
eur bola dojednaná práve pre prípady zodpovednosti samotného žalobcu, nie žalovaného, za škodu (str.
4 poistnej zmluvy). Podľa názoru žalovaného neexistoval žiadny zákonný ani kontraktuálny dôvod, aby
I. P., a.s. vyplácala návštevníkom festivalu náhradu škody z titulu poistnej zmluvy a rovnako neexistoval

žiadny dôvod, aby žalobca uhrádzal I. Poisťovni, a.s. sumu 33 193,92 eur titulom spoluúčasti. Žalobca
nebol pre tento prípad poistený, pretože tvrdená nesprávna výstavba stanu nie je živelným rizikom.
Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal.

71. Podľa názoru žalovaného presný čas pádu stanu je rozhodný z hľadiska posúdenia skutočnosti, aká

sila vetra spôsobila deštrukciu stanu. Za situácie, že žalobca uvádza, že presný čas pádu stanu nebol
v konaní preukázaný, logicky nemôže byť ani preukázané akej skutočnej sile vetra bol stan vystavený,
čím žalobca potvrdzuje, že nemohol uniesť dôkazné bremeno, kedy nebola preukázaná dokonca ani
jedna z najpodstatnejších skutkových okolností. Za tohto záveru je na mieste konštatovať, že stan mohol
spadnúť aj v dôsledku jeho podfúknutia vetrom väčšej rýchlosti ako 19,8 m/s s ohľadom na pôsobenie

tzv. Venturiho efektu. Samotný žalobca svojím vyjadrením iba podporuje argumentáciu žalovaného o
tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je založený na domnienkach a predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu neboli v konaní preukázané.

72. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval tvrdenia o nezákonnom postupe súdu prvej inštancie v súvislosti

s vyžiadaním odborného stanoviska bez návrhu strany sporu a tento považuje za porušenie princípu
kontradiktórnosti konania, keď bod 14 zmluvy jednoznačne hovorí, že prevádzku stanu je potrebné
ukončiť od rýchlosti vetra 8. Konštrukciu 10-minútového časového intervalu zaviedol do súdneho
konania súd prvej inštancie svojvoľne na pojednávaní dňa 5.8.2015 bez tvrdenia strán sporu. Tútopožiadavku považuje žalovaný za nezmyslenú. Súd prvej inštancie vykladá jednotlivé ustanovenia
zmluvy v absolútnom rozpore so skutočnou vôľou zmluvných strán. Znalecký posudok č. 1/2016 zo dňa
19.5.2016 potvrdil, že táto konštrukcia súdu prvej inštancie je nezmyselná a dňa 18.7.2009 bola reálne

dosiahnutá sila vetra 8 Beaufortovej stupnice sily vetra, čo je v znaleckom posudku výslovne uvedené.

73. Na strane žalovaného existujú liberačné dôvody. Tvrdenie, že žalovaný stan riadne nedostaval
nemá oporu v reálnom skutkovom stave veci. Sám žalobca tvrdil, že práve stan žalovaného mal byť na
festivale najbezpečnejším stanom, ktorý mal nápor vetra, dosiahnutý na festivale vydržať. Ako uviedol

sám žalobca, Beaufortova stupnica sily vetra bola pre neho všeobecne známa, verejne dostupná a teda
mal vedomosť o tom, akú rýchlosť vetra predstavuje stupeň 8 Beaufortovej stupnice. Výstraha SHMÚ
preukázateľne platila na dobu od 7,00 hod. dňa 18.7.2009 do 02,00 hod. dňa 19.7.2009, t.j. 19 hodín.
Pre žalovaného zostáva nepochopiteľná predstava žalobcu, že na túto situáciu nemal ako organizátor
verejného kultúrneho podujatia nijako reagovať.

74. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením, ktoré žalovaný namieta, poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.2.2014 sp.zn. 7ECdo/24/2013. Nesprávne právne posúdenie veci je
odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a je irelevantné, či súd prvej inštancie dňa
5.8.2015 uviedol vo veci predbežný právny názor alebo nie. Žalovaný počas celého konania uvádzal,
že pokiaľ nebola podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobená škoda v dôsledku vyššej moci, táto

bola spôsobená zavinením žalobcu ako poškodeného. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil
s argumentáciou žalovaného, je na mieste hovoriť minimálne o spoluzavinení žalobcu a posudzovať
podmienky rozdelenia náhrady škody. Podľa názoru žalovaného zmluvnú a zákonnú povinnosť ukončiť
prevádzkustanuodurčitejsilyvetramalprávežalobca,čovyplynulozvykonanéhodokazovania(ukončiť
prevádzku stanu bolo možné výlučne na základe priameho pokynu štatutárneho zástupcu žalobcu), čo

žalovanýnemoholanemalanireálnumožnosť.Vzáverevyjadreniažalovanýzopakovaldôvodyneúčasti
štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach z objektívnych dôvodov a prekážok trvalejšej
povahy, pričom tento žiadal o možnosť byť osobne vypočutý v procesnom postavení strany sporu podľa
§ 187 ods. 2 CSP, kedy prichádzal do úvahy v súdnej praxi celkom bežný postup podľa § 104 CSP
( predtým podľa § 109 ods. 2 písm. a/ Os.p.). Žalovaný zotrval na odvolacom návrhu.

Vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.8.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 1.6.2018.
(§ 374 ods. 2 CSP - odvolacia duplika)

75. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.8.2018 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a zotrval na

svojom vyjadrení zo dňa 3.5.2018. K obsahu vyjadrenia žalovaného poukázal na odseky 33., 35.
a 48. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie odôvodnil svoju
právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vrátane právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa
21.7.2010 č.k. 36Cb/197/2009-143 a uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.12.2010 č.k.
8Cob/176/2010-227, ktorými bola právomoc slovenských súdov vyriešená. S poukazom na čl. 3, čl. 5

ods. 1 písm. b/, čl. 5 ods. 3, čl. 23, čl. 24 a čl. 22 Nariadenia Brusel I uviedol, že žalovaný sa zúčastnil
konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu nielen preto, aby namietol absenciu právomoci
a tiež tým, že navrhol, ale nezabezpečil výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného ako strany sporu
na pojednávaní ku skutkovým okolnostiam tejto veci. V ostatnom zotrval žalobca, ako to vyplýva z
obsahu jednotlivých vyjadrení, v celom rozsahu na obsahu svojho vyjadrenia zo dňa 3.5.2018 a preto

odvolací súd v tejto časti vyjadrenia žalobcu odkazuje na predmetné vyjadrenie žalobcu (odsek 61. tohto
odôvodnenia), pretože neobsahuje žiadne iné tvrdenia vo veci, ktoré by odvolací súd už neuviedol.

76. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.8.2018 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 5.9.2018,
ku ktorému ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

77. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 33 190 eur s príslušenstvom začalo
dňa 21.8.2009 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.

78. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.79. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

80. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

81. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

82. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením §
470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné
podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje

základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a
naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

83. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP,keďvdanejvecinezistildôvodktomu,abyzopakoval
alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal

zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

84. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

85. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP odvolací súd z úradnej povinnosti preskúmal odvolacie
dôvody žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ CSP a § 365 ods. 2 CSP, podľa ktorých neboli splnené
procesnépodmienky(písm.a/),súdprvejinštancieznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/) a konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/) a právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s uznesením odvolacieho má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zistenie existencie a opodstatnenosti týchto odvolacích
dôvodov zakladá vždy zákonný následok zrušenia rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

86. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok konania na strane súdu, za ktorých môže
konať a rozhodnúť. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje vadu konania. Nedostatok súdnej
právomoci, ako súhrnu oprávnení a povinností, ktorými súdy disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní
veci, predstavuje neodstraniteľnú vadu konania, ktorá vedie vždy k zastaveniu konania v ktoromkoľvek

štádiu konania (§ 161 ods. 1, 2 CSP).

87. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uznesením č.k.
36Cb/197/2009-143 zo dňa 21.7.2010 zamietol návrh žalovaného na zastavenie konania obsiahnutý vodpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.12.2009. Žalovaný uviedol, že účastníci konania, ktorí majú
svoje sídlo v rôznych štátoch, uzavreli písomnú zmluvu o prenájme, v ktorej v bode 20 si dohodou
určili právomoc zahraničného súdu a to súdu v Pirmasens, SRN. Nakoľko žalobca opiera svoj nárok

na náhradu škody z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, nie je daná v zmysle § 15, § 37b
a § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom príslušnosť
slovenských súdov a rovnako sa nemôžu na daný prípad posudzovania zodpovednosti za škodu,
vzniknutú porušením zmluvných povinností, aplikovať slovenské právne predpisy. S poukazom na
uvedené žalovaný vzniesol námietku vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Trenčín. Uznesenie

o zamietnutí návrhu na zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciu § 2 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom znení neskorších predpisov, čl. 1ods. 1, 3, čl. 5
ods. 1 písm. a/, čl. 5 ods. 3 a čl. 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach s tým, že žalobca má sídlo na území SR,
žalovaný na území SRN, obaja sú podnikatelia. Predmetom konania je obchodná vec, konkrétne právo
žalobcu zo zodpovednosti žalovaného za škodu v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným.

Okremtohožalobouuplatnenéprávovychádzaizmimozmluvnejzodpovednostizaškodu.Podľanázoru
súdu prvej inštancie bod 20 zmluvy o prenájme neobsahuje dohodu účastníkov zmluvy o právomoci
súdu vo veci náhrady škody, či už zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle čl. 23 ods.
1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach a preto je vo veci daná osobitná právomoc Okresného súdu Trenčín podľa čl. 5 ods.

1, 3 tohto nariadenia s tým, že je potrebné prihliadnuť na to, že miesto plnenia dohodnuté v predmetnej
zmluve účastníkmi konania je na území SR, v Trenčíne, kde došlo i ku vzniku škody. Proti uzneseniu
súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

88. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením č.k. 8Cob/176/2010-227 zo dňa 22.12.2010

uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/197/2009-143 zo dňa 21.7.2010 potvrdil a vyslovil s
poukazom na čl. 5 ods. 1 písm. a/, čl. 5 ods. 3, čl. 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci
a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach správnosť názoru súdu prvej
inštancie, podľa ktorého sa právomoc súdu na konanie o nároku na náhradu škody posudzuje podľa čl.
5 ods. 3 citovaného nariadenia, v zmysle ktorého je vo veci daná právomoc Okresného súdu Trenčín,

v obvode ktorého je miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že bod 20 zmluvy o nájme nemá náležitosti platnej
dohody o právomoci súdu na riešenie sporov vzniknutých v súvislosti s nájomným vzťahom účastníkov.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2011.

89. Danosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/ CSP a podľa § 365 ods. 2 CSP (odsek
40. tohto odôvodnenia) žalovaný odôvodňuje existenciou prorogačnej klauzuly dojednanej v bode 20
zmluvy o prenájme stanu v kontexte čl. 23 ods. 1 a bodu 11 Nariadenia Brusel I s poukazom na zmluvnú
voľnosť strán a na nevyhnutnosť posudzovania existencie a platnosti prorogačnej klauzuly/doložky/
dohody nezávisle od rozhodného práva, ktorým sa riadi hlavná zmluva s tým, že prorogačná klauzula

nesmie byť v rozpore s čl. 13, 17 a 21 Nariadenia Brusel I a nesmie sa vzťahovať na veci uvedené v čl. 22
Nariadenia Brusel I (rozsudok ESD C-269/95), keď z časového hľadiska je rozhodujúci okamih začatia
konania (rozsudok ESD C-25/79) a dôležitosť vôle zmluvných strán je vždy potrebné nadradiť nad
kogentnosť ustanovení Nariadenia Brusel I (rozsudok SD EU C-387/98). Prorogačnú kluazulu, ktorá sa
nachádzavbode20zmluvyonájmestanu,dohodlizmluvnéstrany(právnypredchodcažalobcuaprávny

predchodca žalovaného) v znení : “Miesto súdu sa nachádza v Pirmasens“. Zo skutkového zistenia
súdu prvej inštancie uvedeného v odseku 20. odôvodnenia vyplýva, že e-mailom zo dňa 6.5.2009
bolo L.ovi V. oznámené, že právny predchodca žalobcu zmluvu definitívne potvrdil. Pri nespornosti
právneho postavenia prenajímateľa a nájomcu ako podnikateľov, ktorých sídlo hlavnej činnosti sa
nachádzalo na území rôznych štátov Európskej únie (žalobca Slovenská republika, žalovaný Spolková

republika Nemecko) je daný v právnych vzťahoch cudzí európsky prvok, existencia ktorého zakladá pri
posudzovaní právomoci právnu úpravu a použitie Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o
uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie Brusel I). Právny
vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodným a spor je obchodnou vecou v súlade s čl.1 ods.
1Nariadenia Brusel I. Zároveň nie je daná žiadna z výnimiek obsiahnutých v čl. 1 ods. 2 tohto nariadenia.

Keďže konanie začalo pred slovenským súdom, ktorý bol Nariadením Brusel I viazaný, má použitie tohto
nariadenia pre určenie právomoci vo veciach s cudzím prvkom prednosť pred zákonom č. 97/1993 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Nariadenie Brusel I sa stalo pre Slovenskú republiku
záväzným dňom jej vstupu do Európskej únie (1.5.2004) a použije sa na všetky občianske a obchodnésúdne konania, ktoré boli začaté po tomto dátume. V danom prípade konanie začalo dňa 21.9.2009, čím
je daná aj časová pôsobnosť Nariadenia Brusel I.

90. Pri rešpektovaní bodu 11, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 písm. a/, b/, čl. 5 ods.
3 Nariadenia Brusel I súd prvej inštancie, a rovnako aj odvolací súd, posudzovali, či bod 20 zmluvy o
nájme je dohodou o tom, že súd členského štátu má právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo
môžu vniknúť v súvislosti s právnym vzťahom medzi zmluvnými stranami. Žalovaný aj napriek námietke,
že existencia tejto prorogačnej klauzuly nebola posudzovaná v kontexte čl. 23 Nariadenia Brusel I, v

odvolaní neuvádza žiadne konkrétne okolnosti, ani opis skutkového deja kontraktácie tejto proragačnej
klauzuly, týkajúci sa vôle zmluvných strán prejavenej zmluvnými stranami navonok písomne v takom
znení ako obsahuje bod 20 zmluvy o nájme. Žalovaný vôbec neodôvodňuje a nevysvetľuje, z čoho
usudzuje, že bod 20 zmluvy o nájme je dohodou o voľbe právomoci súdu v zmysle čl. 23 Nariadenia
Brusel I v tomto konkrétnom konaní o náhradu škody a nevysvetľuje, ktoré tvrdené a preukázané
skutočnosti pri posudzovaní, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá dohoda o voľbe právomoci,

neboli v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne zohľadnené alebo vôbec zohľadnené. Za daného
stavu v bode 20 zmluvy o nájme absentuje nielen vôľa, ale aj jej písomný prejav, že bola uskutočnená
voľba právomoci v súlade s čl. 23 Nariadenia Brusel I, zo znenia ktorej by bolo možné vyvodiť, že v
spore nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konkrétne právo žalobcu zo zodpovednosti
žalovaného za škodu za porušenie zmluvnej alebo mimozmluvnej povinnosti. Bod 20 zmluvy o nájme

nie je v súlade s čl. 23 Nariadenia Brusel I určitý a zrozumiteľný.

91. V tomto konaní súd prvej inštancie, a následne aj odvolací súd, posudzovali právomoc Okresného
súdu Trenčín prejednať a rozhodnúť vec s cudzím prvkom v súvislosti s návrhom žalovaného na
zastavenie konania pre nedostatok vecnej a miestnej príslušnosti súdu, čomu zodpovedá aj výrok

právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto konaní skôr vydaného. Odvolací súd v
odvolacom konaní vo veci samej, kedy má povinnosť podľa § 161 ods. 1 CSP prihliadať na splnenie
procesných podmienok konania počas celého konania do jeho právoplatného skončenia, dospel k
záveru, že pre prejednanie a rozhodnutie o nároku žalobcu proti žalovanému zo zodpovednosti za
škodu je daná osobitná právomoc slovenského súdu podľa čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 5 ods. 1

písm. a/, b/ druhá odrážka a podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia Brusel I a vecná a miestna príslušnosť
Okresného súdu Trenčín sa v čase začatia tohto konania spravovala § 9 ods. 1 v spojení s 87 písm. b/
O.s.p. V súlade s uvedenými názormi odvolací súd nezistil žiadne okolnosti na odklon od skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie v uznesení č.k. 36Cb/197/2009-143 zo dňa 21.7.2010 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/176/2010-227 zo dňa 22.12.2010,

s ktorými sa stotožňuje. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa právomoci slovenského
súdu(odseky6.1.-8.2.11.odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie)nemožnohodnotiťakozmätočné
a nepostačujúce, a to ani za situácie, že obsahuje znenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k.
8Cob/176/2010-227 zo dňa 22.12.2010 a uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/197/2009-143 zo
dňa 21.7.2010. Súd prvej inštancie na začiatku súdneho konania posudzoval právomoc vo veci konať

a rozhodnúť a po rozhodnutí otázky právomoci odvolacím súdom riadne pokračoval v konaní. Na tomto
mieste dáva odvolací súd do pozornosti, že od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 8Cob/176/2010-227 zo dňa 22.12.2010 nedošlo vo veci k žiadnej zmene hraničných ukazovateľov
rozhodných pre určenie právomoci slovenského súdu.

92. Žalovaný v odvolaní (odsek 52. tohto odôvodnenia) uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 2 CSP zotrval na námietke zaujatosti proti Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline bez ohľadu na právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/197/2009-2240 zo dňa
14.11.2014, ktorým súd prvej inštancie nevylúčil tento ústav z konania a na tvrdení, že v tejto súvislosti
sú znalecké posudky č. 5/20100 a č. 6/2010 nezákonné a nepoužiteľné dôkazy. Uplatnenie odvolacieho

dôvodu podľa citovaného ustanovenia predpokladá, že uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej. Zotrvanie na námietke zaujatosti proti Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline, ktorého predmetné znalecké posudky boli v spore oboznámené a vykonané ako dôkaz, bez
zohľadnenia právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/197/2009-2240 zo dňa 14.11.2014

a bez vysvetlenia konkrétnych skutočností a okolností odôvodňujúcich existenciu konkrétnej vady
podľa § 365 ods. 1 CSP v procesných podmienkach a v postupe súdu prvej inštancie, prípadne
v označení nesprávnosti skutkových zistení a právneho posúdenia tejto námietky zaujatosti súdom
prvej inštancie, nezakladá odvolaciemu súdu povinnosť túto námietku zaujatosti posudzovať. Odvolacietvrdenia žalovaného o existencii vád podľa § 365 ods. 1 písm. d/ až h/ CSP v spojení s § 365 ods.
2 CSP nemôžu byť nahradené aktivitou odvolacieho súdu, pretože tieto patria do výlučnej dispozície
žalovaného. Po ustálení právomoci slovenského súdu odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie, ktorý

rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej žalovaným, nezistil nesprávnosť jeho postupu v súlade s tam
citovanými ustanovenia zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení
neskorších predpisov ani Občianskeho súdneho poriadku a preto uvádza, že existenciu vád podľa § 365
ods. 1 pís. a/ a b/ CSP v spojení s § 365 ods. 2 CSP pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o námietke
zaujatosti nezistil.

93. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP sa odvolací súd zaoberal procesnou námietkou žalovaného
(odsek 59. tohto odôvodnenia), ktorou namietal, že ako strana sporu nebol v konaní vypočutý podľa §
195 CSP, pričom na tento účel mohol súd prvej inštancie využiť inštitút dožiadania podľa § 104 CSP,
keď strany sporu trvali na výsluchu žalovaného s ohľadom na skutkový stav veci. Dôvody, pre ktoré
súd prvej inštancie výsluch žalovaného (či už ako štatutárneho zástupcu žalovaného alebo neskôr

ako fyzickej osoby podnikateľa) nevykonal aj napriek návrhu na vykonanie tohto dôkazu v konaní,
uviedol v odseku 54. odôvodnenia svojho rozsudku. Právna úprava § 131 O.s.p. platná a účinná
do 30.6.2016 a právna úprava § 195 CSP platná a účinná od 1.7.2016, koncipuje až do nariadenia
výsluchu strany sporu súdom, výsluch strany sporu ako právo, ktoré môže byť od 1.7.2016 uplatnené
iba na návrh. Ak súd výsluch strany nariadi, vzniká strane sporu procesná povinnosť dostaviť sa na

predvolanie na súd. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 21.1.2012 (č.l. 350-358) odvolací súd zistil,
že súd prvej inštancie nariadil výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného na deň 2.4.2012 s tým, že
jeho účasť na pojednávaní zabezpečí právny zástupca žalovaného. Následne, za účelom výsluchu
štatutárneho zástupcu žalovaného, vyzval súd prvej inštancie podaním zo dňa 23.2.2012 (č.l. 374
spisu) právneho zástupcu žalovaného na oznámenie, či bude potrebné zabezpečiť súdom tlmočníka.

Uznesením č.k. 36Cb/197/2009-392 zo dňa 19.3.2012 súd prvej inštancie podľa § 18 O.s.p. ustanovil
v spore tlmočníka PhDr. S. F. z odboru nemecký jazyk. Ďalšie pojednávanie, na ktoré žiadal súd
prvej inštancie prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného zabezpečiť osobnú účasť štatutárneho
zástupcu žalovaného, nariadil súd prvej inštancie na deň 18.9.2014. Právny zástupca žalovaného
podaním zo dňa 16.9.2014 oznámil súdu prvej inštancie, že L. V. sa nachádza v permanentnom

zdravotnom ošetrovaní s tým, že ošetrujúci lekár uviedol, že menovaný nie je schopný zúčastniť sa
pojednávania pred súdom prvej inštancie bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného
stavu (obsiahnuté aj vo vyjadrení zo dňa 10.9.2012), zároveň navrhol výsluch cestou právnej pomoci
dožiadaním pred Okresným súdom Pirmasens v SNR podľa § 39 O.s.p. v spojení s § 122 O.s.p. (č.l.
2203-2206). Pojednávanie nariadené na deň 18.9.2014 bolo zrušené (návrh žalovaného na prerušenie

konania). V súvislosti s nariadeným pojednávaním na deň 5.8.2015 bol právny zástupca žalovaného
vyzvaný, aby súdu oznámil, či sa pojednávania zúčastní osobne aj konateľ žalovaného za účelom
zabezpečenia účasti tlmočníka. Podaním zo dňa 16.7.2015 oznámil právny zástupca súdu prvej
inštancie, že štatutárny zástupca žalovaného sa pojednávania dňa 5.8.2015 osobne nezúčastní pre
pretrvávajúcezdravotnéproblémy.OpätovnenavrholjehovýsluchdožiadanýmsúdomOkresnýmsúdom

v Pirmasens, SRN. Do 30.6.2016 súd prvej inštancie výsluch L.a V.a prostredníctvom dožiadaného súdu
v SNR nevykonal. S účinnosťou od 1.7.2016 je výsluch strany sporu iba podporným dôkazom a výsluch
strany sporu môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Pre záver, že
postupom súdu prvej inštancie, ktorý v spore nariadil, ale nevykonal výsluch L.a V.a ani dožiadaným
súdom v SNR, bolo porušené jeho procesné právo podľa § 195 CSP a čl. 38 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd s následkom naplnenia znakov odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
žalovaný netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré nebolo možné od 1.7.2016 preukázať inak iba
výsluchomL.aV.a.Vtejtosúvislostiodvolacísúddodáva (aopakuje),žeboloibavdispozíciižalovaného
uviesť v odvolaní, ktoré konkrétne skutočnosti mali byť výsluchom strany sporu preukázané, pretože
ich nemožno, iba výsluchom strany sporu, preukázať inak. Odvolací súd tiež zohľadnil preukázanú

skutočnosť, že najneskôr od 15.7.2009 sa L. V. nenachádzal na území Slovenskej republiky (dňa
14.7.2009 bol prítomný pri odovzdávaní stanu). Odvolací súd sa nestotožnil ani s podporným odkazom
žalovaného na názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2011 sp.zn. 8Sžp/3/2011,
ktorý vyslovil odňatie možnosti účastníka konania pred súdom za situácie, že súd konal v neprítomnosti
účastníka konania a jeho právneho zástupcu bez splnenia procesných podmienok. V danom spore

bol žalovaný počas konania právne zastúpený a prostredníctvom tohto právneho zástupcu vykonával
povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť ako aj povinnosť vyjadrovať sa k veci. I keď výsluch strany sporu
ako dôkaz je nutné odlišovať od prednesu strany sporu, z obsahu súdneho spisu týkajúceho sa obdobia
od 16.7.2015 (podanie právneho zástupcu žalovaného k pojednávaniu dňa 5.8.2015) nevyplýva, že vpriebehu dokazovania právny zástupca žalovaného opätovne navrhol výsluch žalovaného ako strany
sporu pred dožiadaným súdom v SRN ani netvrdil, že výsluch žalovaného dožiadaným súdom v SRN
vzhľadom na zdravotný stav žalovaného je možné vykonať bez ohrozenia života alebo závažného

zhoršenia zdravotného stavu žalovaného.

94. Odvolací súd bral zreteľ na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkové pochody musia byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a
domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§
220 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých

a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak
votázkezisťovaniaskutkovéhostavu,akoajvprávnomposúdeníveci.Účelomodôvodneniarozsudkuje
predovšetkým preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní
o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd

rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

95. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie je
dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd prvej inštancie

vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a
právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov,
zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol
jasný, zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v

rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako
s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých
právne závery vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje zákonné náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, je
presvedčivé a preskúmateľné.

96. Z dôvodov uvedených v odsekoch 85. - 95. tohto odôvodnenia vyhodnotil odvolací súd odvolacie
tvrdenia žalovaného procesného charakteru v rámci uplatnenia odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a/, b/ CSP a podľa § 365 ods. 2 CSP ako nedôvodné. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani k vadám v konaní
v rozhodnutiach súdu prvej inštancie, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

97. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade

so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a občianskeho zákonníka žalobe o
splnenie peňažnej povinnosti vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému
nárok náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) a v
rámci postupu podľa § 387 ods. 3 CSP uvádza :

98. Posúdením obsahu odvolania, jednotlivých odvolacích tvrdení žalovaného, na ktorých založil
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, vyhodnotil odvolací súd ako podstatné
odvolacie tvrdenia žalovaného tie tvrdenia, ktoré sa týkali zmluvy o nájme uzavretej v písomnej
forme právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného, jej obsahu predmetu a

dohodnutých práv a povinností, postavenia právneho predchodcu žalovaného ako osoby, ktorá postavila
stan na území Slovenskej republiky, hodnotenia povolenia na prevádzku stanu a v tejto súvislosti
hodnotenia záverov v konaní vykonaných a predložených znaleckých posudkov a odborných vyjadrení
príčin deštrukcie stanu, hodnotenia prítomnosti minimálne jednej osoby na mieste festivalu a odvolacietvrdenia týkajúce sa právneho posúdenia zodpovednosti za škodu podľa § 420a ods. 1 a podľa § 421a
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

99. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda
v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj
o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo

inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde
k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,
2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe

ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

100. Skutkové zistenia o uzatvorení zmluvy o nájme uzavretej v písomnej forme právnym predchodcom
žalobcu a právnym predchodcom žalovaného, jej predmetu a dohodnutých práv a povinností opísal súd
prvej inštancie v odseku 19. - 23.13. odôvodnenia rozsudku. Za existencie týchto skutkových zistení

preukázaných z listín, ponuky zo dňa 25.2.2009, e-mailu zo dňa 6.5.2009 a zo dňa 11.5.2009, faktúry zo
dňa 11.5.2009 na sumu 20 000 eur a písomného vyhotovenia zmluvy o nájme, je bez významu odvolacie
tvrdenie žalovaného (odsek 41. tohto odôvodnenia), že štatutárny zástupca žalobcu U. M. popieral
existenciu písomnej zmluvy v rámci výsluchov v trestnom konaní zo dňa 22.7.2009 a 8.12.2009 a dôvody
ním v trestnom konaní uvádzané pôsobili viac ako kontroverzne. Žalovaným vyslovený názor, že súd

prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozpormi v tvrdeniach žalobcu, ktorý sa pokúsil
spochybniťexistenciuzmluvypotom,akosaoboznámilspísomnýmznenímtejtozmluvypočasvýsluchu
v trestnom konaní, predovšetkým s bodmi 14., 16., 19. a 20. zmluvy, nakoľko si bol vedomý porušenia
zmluvných povinností a mal vedomosť o tom, že v danej veci nie je daná právomoc slovenských súdov,
v konaní neobstojí. Existenciu písomne uzavretej zmluvy o nájme mal súd prvej inštancie preukázanú

vykonaným dokazovaním z dôkazných prostriedkov a iba táto, písomne uzavretá zmluva o nájme, bola
predmetomposudzovaniavcivilnomsúdnomkonaní.Žalovanýkonkludentnéuzavretiezmluvypopreluž
v odpore proti platobnému rozkazu a svoje tvrdenie v konaní preukázal predložením písomne uzavretej
zmluvy o nájme. Následné tvrdenia žalobcu v konaní vychádzali už z písomne uzavretej zmluvy o nájme.
Písomne uzavretá zmluva o nájme a obsah práv a povinností vyplývajúci pre zmluvné strany z tejto

zmluvy boli v konaní pred súdom prvej inštancie posudzované a hodnotené jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach ako právne významné skutočnosti. Zistenia a hodnotenia súdu prvej inštancie sú správne.
Vodvolacomkonaníaniodvolacísúdnezistilskutkovýaprávnydôvodzaoberaťsatvrdenímžalovaného,
že štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu účelovo popieral existenciu písomne uzavretej
zmluvy o nájme.

101. Ako preukázané skutkové zistenia je potrebné hodnotiť zistenia o tom, že stan 45 x 75m,
8-Master transportoval na územie Slovenskej republiky s miestom určenia Trenčín areál festivalu
Bažant Pohoda 2009, letisko Trenčín, právny predchodca žalovaného a po jeho postavení právnym
predchodcom žalovaného bol stan odovzdaný dňa 14.7.2009 do užívania právnemu predchodcovi

žalobcu. V záväzkovom obchodnom vzťahu založenom zmluvou o nájme mal právny predchodca
žalobcu postavenie nájomcu a právny predchodca žalovaného postavenie prenajímateľa. Predmetom
nájmu (bod 1 zmluvy) bol stan 45x75 m, 8-stĺpový na obdobie od 16. do 19.7.2009 so začiatkom
jeho výstavby právnym predchodcom žalovaného od 8.7.2009 s dokončením dňa 14.7.2009 v mieste
podujatia Trenčín za dohodnuté nájomné podľa bodu 2 zmluvy o nájme. Dňa 14.7.2009 odovzdal

právny predchodca žalovaného predmet nájmu právnemu predchodcovi žalobcu s bočným opláštením
obvodu stanu len v rozsahu 60-75 m bez montáže bočného opláštenia v celom obvode stanu. V
konaní bolo taktiež preukázané, že montáž bočného opláštenia v celom obvode stanu nevykonal
právny predchodca žalovaného na základe ústnej požiadavky právneho predchodcu žalobcu. Na tomto
mieste preukázaných skutkových zistení dáva odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, do

pozornosti, že právny predchodca žalovaného ako osoba, ktorá bola nielen vlastníkom stanu, ale aj
jeho prevádzkovateľom v rámci výkonu podnikateľskej činnosti a zároveň aj osobou, ktorá vykonávala
jeho postavenie montážou jednotlivých komponentov tvoriacich v súhrne stan, bol povinný postaviť
stan v súlade s jeho povolením na prevádzkovanie, a až následne koncertný stan prevádzkovať, a toaj formou jeho nájmu inej osobe. Pokiaľ právny predchodca žalovaného akceptoval ústnu požiadavku
právneho predchodcu žalobcu na to, aby stan nebol dodaný s bočným opláštením po celom obvode
stanu, ale len v jeho určitom rozsahu, je takéto konanie právneho predchodcu žalovaného protiprávne.

Právny predchodca žalovaného bol povinný v rámci udeleného úradného povolenia na realizáciu pre
viacúčelový stan vydaného Mestom M., Úradom pre stavebný dozor dňa 22.3.1999 (v čase uzavretia
zmluvy o nájme s právnym predchodcom žalobcu platnosť povolenia na realizáciu predĺžená do
31.12.2010-odsek29.odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie)dodržaťurčenépovinnosti,stavebné
a prevádzkové predpisy (príloha č. 1 k znaleckému posudku č. 5/2010). Postavený koncertný stan

má nepochybne charakter dočasnej stavby a jeho postavenie mohol právny predchodca žalovaného
realizovať len v súlade s vydaným povolením, ktoré neumožňuje realizáciu stanu v tzv. otvorenej verzii
bez riadneho bočného opláštenia. Tvrdenia a úvahy žalovaného o tom, že stavebné a prevádzkové
predpisy stanu nezakazujú alebo nevylučujú prevádzkovanie stanu aj v tzv. otvorenej verzii bez riadneho
bočného opláštenia nemajú oporu v povolení na realizáciu stanu. Iný výklad povinností žalovaného
určených povolením neprichádza do úvahy. V tomto význame a v tejto súvislosti neobstojí ani obrana

žalovaného o tom, že dodanie a nájom stanu v tzv. otvorenej verzii realizoval právny predchodca
žalovaného pre právneho predchodcu žalobcu za rovnakých podmienok ako v roku 2008. Podľa názoru
odvolacieho súdu sú skutočnosti týkajúce dodania a nájmu toho istého koncertného stanu z roku 2008
bez významu na preukázaný skutkový stav z roku 2009. Právny predchodca žalovaného mal zákonnú
povinnosť realizovať (postaviť) stan iba v tzv. zatvorenej verzii s riadnym opláštením bočných stien a až

následne mohol s týmto koncertným stanom ako jeho prevádzkovateľ disponovať (odsek 37.2. a odsek
37.4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Za tohto skutkového stavu odvolací súd konštatuje
správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalovaného ako prenajímateľ
neprenechal právnemu predchodcovi žalobcu ako nájomcovi prenajatú vec - stan v stave spôsobilom
na dohodnuté užívanie a v tomto stave prenajatú vec neudržiaval, čím porušil zmluvné povinnosti

prenajímateľa podľa bodu 15 a 16 zmluvy o nájme a zákonnú povinnosť podľa § 664 Občianskeho
zákonníka. Na prevádzkovanie stanu bez jeho opláštenia bočnými stenami nemal právny predchodca
žalovaného v čase jeho odovzdania právnemu predchodcovi žalobcu povolenie na realizáciu.

102. Odvolacie tvrdenia žalovaného, že vo vykonanom dokazovaní a ani v reálnom skutkovom stave

nemá oporu konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že údajne nebolo preukázané povolenie na
prevádzku stanu v tzv. otvorenej verzii (odsek 37.1 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), pričom
žalovaný tvrdí, že stan bol postavený technicky správne a žalobcovi bol odovzdaný do užívania v stave
spôsobilom na riadnu prevádzku, keď žalobca nepreukázal opak a nevyvrátil tieto skutkové tvrdenia
žalovaného, a tieto tvrdenia žalovaného podporujú závery znaleckého posudku č. ČES:PPZ-M.-BA-W.-

XXXX/XXXXX Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, výsluch znalca Ing. P. B., ako
aj fakt, že počas konania festivalu v r. 2008 bol stan riadne prevádzkovaný a bez akýchkoľvek komplikácii
slúžil požadovanému účelu, rovnako aj dňa 18.7.2009, keď k jeho deštrukcii došlo až v čase 15:50
hod. v dôsledku vetra, ktorý prekračoval hranicu stupňa 8 Beaufortovej stupnice (hranica obmedzenia
prevádzky stanu), vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné a bez opory v skutkových zisteniach. Na

nedôvodnosti týchto tvrdení nič nemení ani skutočnosť, že celé bočné opláštenie stanu transportoval
právny predchodca žalovaného na územie Slovenskej republiky do miesta jeho postavenia a konania
festivalu a stan mal byť aj v r. 2009 dodaný v tzv. zatvorenej verzii, keď právny predchodca žalobcu
si až na mieste konania festivalu vymienil odovzdanie stanu v tzv. otvorenej verzii, pričom L. V. mal
poučiť právneho predchodcu žalobcu prostredníctvom zástupkyne M. M. na nevyhnutnosť inštalácie

obvodovej plachty a na stupeň sily vetra 8 Beaufortovej stupnice, pri ktorom je potrebné prevádzku stanu
ukončiť. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považuje tieto tvrdenia žalovaného za skutkovo
a právne bez významu na splnenie povinnosti právneho predchodcu žalovaného postaviť stan a tento
stan odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu v súlade s podmienkami povolenia jeho realizáciu.
Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve právny predchodca žalovaného, ktorý mal

povinnosť dodržať podmienky povolenia vydaného pre realizáciu stanu a splnenie tejto povinnosti
nemohla ovplyvniť požiadavka právneho predchodcu žalobcu na dodanie stanu bez čiastočného
opláštenia bočnými stenami vo väčšej časti celého obvodu stanu. Právny predchodca žalovaného
povinnosť dodať stan s opláštením bočnými stenami v celom obvode stanu porušil nielen tým, že
opláštenie stanu bočnými stenami v celom obvode stanu, ktoré mal v mieste konania festivalu reálne

k dispozícii, nevykonal, ale aj tým, že stan bez opláštenia celého obvodu stanu odovzdal právnemu
predchodcovi žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že podmienky a povinnosti realizácie
stanu určené povolením právnemu predchodcovi žalovaného nemohol právny predchodca žalovaného
zmluvne preniesť na právneho predchodcu žalobcu na obdobie konania festivalu v r. 2009. Právnypredchodca žalovaného, a tým aj žalovaný, mal aj počas konania festivalu v r. 2009 v období zmluvne
dohodnutého nájmu stanu nájomcovi (právnemu predchodcovi žalobcu, a tým aj žalobcovi) postavenie
osoby prevádzkovateľa stanu s povinnosťami podľa povolenia na realizáciu tohto stanu ako dočasnej

stavby.

103. Znalecký posudok č. 5/2010 vypracovaný na základe požiadavky zadávateľa Okresného
riaditeľstva PZ, ÚJaKP, Trenčín znaleckým ústavom Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho
inžinierstvadňa28.1.2010vykonalsúdprvejinštancieakodôkaz(odsek16.odôvodneniarozsudkusúdu

prvej inštancie), z ktorého skutkové zistenia opísal v odseku 42.1.1. - 42.1.2. odôvodnenia. Znalecký
posudok č. 6/2010 vypracovaný na základe požiadavky zadávateľa Okresného súdu Trenčín v konaní
sp.zn. 18C/141/2009 znaleckým ústavom Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva dňa
18.1.2009 vykonal súd prvej inštancie ako dôkaz podľa § 206 CSP (odsek 16. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie), z ktorého skutkové zistenia opísal v odseku 42.2.1. - 42.2.2. odôvodnenia.
Znalecký posudok č. ČES:P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXXX vypracovaný na základe požiadavky zadávateľa

Advokátska kancelária JUDr. Y. M., Záborského XX, V., znaleckým ústavom Kriminalistický a expertízny
ústav Policajného zboru dňa 25.9.2012 vykonal súd prvej inštancie ako listinný dôkaz podľa § 206 CSP
a znalecký posudok č. ČES:P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXX vypracovaný na základe požiadavky zadávateľa
Advokátska kancelária M. & G., Záborského 42, Bratislava dňa 20.7.2017 vykonal súd prvej inštancie
ako dôkaz súkromným znaleckým posudkom podľa

§ 209 CSP, tento posudok obsahuje vyjadrenie o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Skutkové zistenia týkajúce sa znaleckého posudku opísal súd prvej
inštancie v odseku 42.3. - 42.4. odôvodnenia. Preskúmaním obsahu predmetných znaleckých posudkov
a skutkových zistení súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia súdu prvej
inštancie majú oporu vo vykonaných dôkazoch.

104. Odvolací súd je toho názoru, že odvolacie tvrdenia žalovaného prezentované v čl. III., časť Ad
1.4/ odvolania, ktoré sa týkajú argumentácie súdu prvej inštancie uvedenej v odseku 37.2 odôvodnenia
rozsudku,oktorejžalovanýtvrdí,žetátoargumentáciasúduprvejinštanciejepovrchnáanepresvedčivá,
nevychádzajú z posúdenia skutkových zistení preukázaných na jednej strane z povolenia na realizáciu

stanu udeleného právnemu predchodcovi žalovaného, a na strane druhej zo záverov znaleckých
posudkov a znaleckého dokazovania, v ich vzájomnej súvislosti so zohľadnením skutočnosti, že
znalecké dokazovanie, v danej veci znaleckými ústavmi, sa vykonáva na posúdenie skutočností, na
ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206
CSP (odborné vyjadrenie). Posúdenie, či je, alebo nie je, možné prevádzkovať stan v jeho tzv. otvorenej

verzii, nie je podľa názoru odvolacieho súdu odbornou technickou otázkou, ale predstavuje riešenie
právnej otázky. Znalecké posudky, ktorými bolo vykonané dokazovanie, možno hodnotiť pre skutkový
a právny stav veci len z hľadiska riešenia otázok, ktoré vyžadovali odborné a vedecké znalosti, pričom
znalecké ústavy riešili konkrétne úlohy zadávateľov smerujúce najmä k príčinám deštrukcie stanu dňa
18.7.2009, vrátane jeho technického stavu, dodržania postupov pri jeho stavbe a technického stavu

jeho jednotlivých komponentov. Súčasťou znaleckých posudkov je aj posudzovanie vplyvu daných
klimatických a poveternostných podmienok, v dôsledku ktorých stan odovzdaný právnemu predchodcovi
žalobcu bez opláštenia bočnými stenami po celom obvode stanu spadol.

105. Vyššie uvedené znalecké posudky dospeli v rámci riešenia konkrétnych znaleckých úloh k záveru,

že hlavnou príčinou deštrukcie stanu za daných klimatických a poveternostných podmienok bola
skutočnosť, že stan nemal opláštenie bočnými stenami po celom obvode stanu.

106. Tvrdenia žalovaného, že v spore nebol preukázaný zákaz prevádzkovania koncertného stanu v tzv.
otvorenej verzii, ani rozpor takejto prevádzky s technickou príručkou, pričom práve naopak technická

dokumentácia stanu predpokladá možnosť zmeny variantu použitia stanu za predpokladu dodržania
predpisov stanovených v bode 1 - 7 prílohy ku kontrolnej knihe č. 95/99, vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodné a bez opory v povolení na realizáciu stanu. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto
tvrdenia a úvahy žalovaného pre zmenu skutkových zistení, ktoré sú základom právneho posúdenia
veci, neobstoja. Povolenie na realizáciu stanu a povinnosti, ktoré bol prevádzkovateľ tohto konkrétneho

stanu povinný dodržať, sa týkajú stanu len v tzv. zatvorenej verzii. Podľa názoru odvolacieho súdu, za
existencie tohto povolenia a v ňom určených povinností prevádzkovateľovi stanu na jeho realizáciu,
neprichádza do úvahy taký výklad podmienok a povinností určených povolením ako ho prezentuje a
vysvetľuježalovaný,vrátanevýsluchuznalcaIng.P.B..Pokiaľžalovanýpoužívaniestanuvtzv.otvorenejverzii odvodzuje od možnosti zmeny variantu realizácie stanu za predpokladu dodržania predpisov
stanovených v bode 1 - 7 prílohy ku kontrolnej knihe č. 95/99, odvolací súd uvádza, že žalovaný toto
tvrdenie v konkrétnostiach veci nevysvetľuje, a to ani v súvislosti s pojmom zmena variantu stanu.

Variantami stanu sa podľa povolenia na realizáciu stanu rozumejú viacúčelový stan 90 x 45 m s 10
stožiarmi (H = 15 m) a alternatívne konštrukcie 75 x 45 m s 8 stožiarmi, 60 x 45 so 6 stožiarmi a 40
x 45 so 4 stožiarmi, využitie ako stan pre hudobnú podujatia alebo výstavy, max. 3 000 osôb (90 x 45
m), max. 2 550 osôb ( 70 x 45 m), max. 2 100 osôb (60 x 45 m) a max. 1 650 osôb (45 x 45 m). Ak
povolenie na realizáciu stanu obsahuje podmienky a povinnosti pri tzv. zatvorenej verzii stanu, muselo

by obsahovať aj podmienky a povinnosti pri tzv. otvorenej verzii stanu. Pokiaľ žalovaný pri tejto obrane
odkazuje na výsluch znalca Ing. P. B. o tom, že povolenie a prevádzkové predpisy nezakazovalo a
neupravovali realizáciu stanu v jeho tzv. otvorenej verzii, nemožno jeho výpoveď posudzovať v rámci
riešenia a posudzovania odborných otázok, pretože ide výlučne o posudzovanie právnej otázky, na
ktorú nemal znalec žiadne oprávnenie. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je v časti týkajúcej sa tzv.
otvorenej verzie dostatočné a dáva odpoveď na právne významnú otázku, že postavenie a odovzdanie

stanu bez bočného opláštenia po celom obvode stanu je v rozpore s povolením na realizáciu stanu. V
danej veci a za skutkového daného stavu žalovaný zároveň jednostranne
a nedostatočne rozlišuje a v danej veci nedáva dostatočný význam rozdielnosti pojmov prevádzkovanie
stanu a samotné užívanie stanu bez bočného opláštenia obvodu celého stanu. Podľa názoru
odvolacieho súdu je v zmysle povolenia bočné opláštenie stanu konštrukčnou súčasťou konštrukcie

stanu.

107. Pri vyššie uvedených názoroch a záveroch súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu o porušení
povinností právneho predchodcu žalovaného pri stavbe a odovzdaní stanu právnemu predchodcovi
žalobcu v r. 2009 na uskutočnenie hudobného festivalu na letisku Trenčín, je odvolací súd toho názoru,

že súd prvej inštancie sa v rámci vykonaného dokazovania správne vysporiadal s otázkou príčin
deštrukcie stanu (odsek 42.5. odôvodnenia rozsudku) vrátane zistenia a hodnotenia vyjadrenia SHMÚ
zo dňa 18.7.2009, vyjadrenia zo dňa 4.11.2015 označeného ako meteorologický posudok č. 645/2015
podľa § 206 CSP
a znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 19.5.2016 vypracovaného doc. E.. U. X., CSc., znalca z odboru

meteorológia so špecializáciou klimatológia podľa § 209 ods. 1 CSP bez charakteru podľa § 209 ods. 2
CSP, ktoré uviedol v odsekoch 44.3.1. - 44.3.4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

108. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal presným časom pádu stanu
ako základným predpokladom znaleckého dokazovania príčin pádu stanu. Tvrdil, že presný čas pádu

stanu bol v konaní ustálený až na základe znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru na 15:50 hod., kedy vietor dosiahol v náraze rýchlosť 19,8 m/s, t.j. 9 stupeň
Beaufortovej stupnice sily vetra, a ak by žalovaný nepredložil súkromný znalecký posudok súdu prvej
inštancie, presný čas pádu stanu by nebol určený na základe žiadneho iného dôkazného prostriedku,
keď v znaleckom posudku bol čas pádu stanu určený s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou na

15:50 hod. Tento údaj súd prvej inštancie spochybnil a d.f. označil za nepravý a nehodnoverný. Namietal,
že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predmetného znaleckého
dokazovania, mal postupovať podľa § 208 ods. 3 CSP, takéto pochybnosti odstrániť v rámci výsluchu
znalca dňa 28.4.2016, keď znalecky zistené informácie opätovne vyložil v neprospech žalovaného a
označil ich za nepreukázané.

109. Odvolací súd preskúmal dôkazy zistené z vykonaného dokazovania a v rámci týchto dôkazov
posudzoval názory a závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku tohto
súdu. Z obsahu odvolacieho tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa v tomto tvrdení jednostranne
zameral na tie dôkazné prostriedky, ktoré ako strana sporu predložil v rámci dokazovania, avšak bez

konkrétnych námietok na skutkové zistenia vyplývajúce z vyjadrení SHMÚ, z výsluchu konkrétnych,
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, uvedených svedkov (str. 62 rozsudku - odsek 44.4.
odôvodnenia), záverov, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odseku 44.3.4. odôvodnenia a z uznesenia
OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvTrenčíneČVS:D.-XXXX/X-OVK-TN-XXXXzodňa18.7.2009,
týkajúce sa časových intervalov priemernej rýchlosti vetra a rýchlosti vetra v nárazoch, času pádu stanu

15:40 hod., ani dôležitej skutočnosti, že na mieste samom neboli vykonávané merania rýchlosti vetra. Na
rozdielodžalovanéhojeodvolacísúdtohonázoru,žesúdprvejinštancieprizisteníahodnotenískutkovo
právne významných zistení zohľadnil a hodnotil všetky skutkové zistenia vo vzájomnej súvislosti vrátane
údajov v konaní oznámených SHMÚ (odsek 44.3.1. a 44.23.2. odôvodnenia) ako aj záverov znaleckéhoposudku č. 1/2016, v ktorom sa znalec nevyjadril k intervalu priemernej rýchlosti vetra vo vzťahu k
Beaufortovejstupnici,znaleckýposudokneobsahujevýpočtyrýchlostivetraaodpoveďznalca,žemožno
oprávnene tvrdiť, že sa jednalo o vietor 8 stupňa Beaufortovej stupnice, je len v rovine pravdepodobnosti,

nie jednoznačnosti. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne odôvodnil, prečo považoval presný čas pádu
stanu za právne irelevantný
(15,40 hod. alebo 15,50 hod.), keď vychádzal z vyjadrenia SHMÚ, ktorý konštatoval, že podľa kritérií
Beaufortovej stupnice dňa 18.7.2009 na meteorologickej stanici Trenčín - letisko nebol 8 stupeň rýchlosti
vetra dosiahnutý a takýto záver vyplýva aj z tabuľky SHMÚ, podľa ktorej počas dňa 18.7.2009 bola

dosiahnutá najvyššia priemerná rýchlosť vetra pri minútovom intervale o 15,50 hod. 15,7 m/s a
po prepočítaní zistenej jednominútovej priemernej rýchlosti vetra na 10-minútový interval priemernej
rýchlosti vetra, bude najvyšší stupeň Beaufortovej stupnice dosiahnutý dňa 18.7.2009 nižší a rýchlosť
vetra dňa 18.7.2009 v čase od 15,45 hod. do 15,54 hod. na meteorologickej stanici Trenčín - letisko
zodpovedala 6 stupňu Beaufortovej stupnice. Beaufortová stupnica nestanovuje rozpätie maximálnych
nárazov vetra pre jednotlivé stupne rýchlosti vetra. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v

spore nebol nepochybne preukázaný presný čas pádu stanu, keď o 15,40 hod. bola priemerná
rýchlosť vetra 7,0 m/s a o 15,50 hod. bola priemerná rýchlosť vetra 15,7 m/s, čo je podstatný rozdiel.
Súkromný znalecký posudok č. 1/2016 nemá charakter dôkazu akoby i išlo o znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca podľa § 209 ods. 2 CSP. Nariadenie výsluchu znalca pri podaní písomného
znaleckého posudku je subsidiárne za splnenia podmienky účelnosti, napr. na objasnenie metodiky

výpočtov v znaleckom posudku. V danom prípade výpočty rýchlosti vetra, na základe ktorých znalec
vychádzal pri stanovení možnosti 8 stupňa Beaufortovej stupnice, v znaleckom posudku absentovali.
Preto pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie ani výpoveďou znalca na pojednávaní
dňa 28.4.2016 neodstránil pochybnosti o jeho znaleckom dokazovaní a jeho postup bol v rozpore
s § 208 ods. 3 CSP, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení znaleckého

dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP, kedy neposudzuje
správnosťodbornýchzáverov,avšakmôžehodnotiťvýsledkytohtodokazovaniavovzťahukuskutkovým
okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Účelnosť výsluchu znalca podľa § 208 ods. 3 CSP má byť
založená a má vychádzať z tvrdení a prípadných námietok strán sporu, v danom prípade žalovaného,
ktorý nedodržanie tohto postupu namietal v odvolaní. Keďže hodnotenie súkromného znaleckého

posudku č. 1/2016 zodpovedá uplatneniu zásady voľného hodnotenia dôkazov nezakladá odvolacie
tvrdenie žalovaného bez ďalšieho nedodržanie postupu podľa § 208 ods. 3 CSP súdom prvej inštancie
v kontradiktórnom sporovom konaní vykonávanom od 1.7.2016 podľa príslušných ustanovení CSP na
návrh strán sporu. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

110. Odvolací súd posúdil odvolacie tvrdenia žalovaného týkajúce sa času pádu stanu, ako aj
tvrdenia žalovaného týkajúce sa vykladania znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru (znalecký posudok č. ČES:P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXX ako súkromný znalecký

posudok) v neprospech žalovaného, ako nedôvodné. Ako vyplýva z odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie súd prvej inštancie dostatočne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutkové zistenia a z
ktorých dôkazných prostriedkov, vrátane znaleckého dokazovania podľa § 209 ods. 1, 2 CSP, považoval
za preukázané a ktoré skutočnosti považoval za nepreukázané pri posudzovaní zisteného skutkového
stavu a pri posudzovaní, či právny predchodca žalobcu mal reálnu možnosť splniť povinnosť ukončiť

prevádzku stanu ako jeho nájomca od sily vetra 8 podľa bodu 14 zmluvy o nájme, z obsahu ktorého
nevyplýva, či v takomto prípade má túto povinnosť nájomca alebo prenajímateľ. Odvolací súd v tejto
súvislosti dodáva, že zmluva o nájme presnejšie neurčuje silu vetra 8, ani neukladá nájomcovi povinnosť
zabezpečiť, prípadne s odbornou starostlivosťou vykonávať, počas festivalu v r. 2009 na letisku v
Trenčíne meranie sily vetra na zistenie aktuálnej sily vetra a na prípadné ukončenie prevádzky stanu

nájomcom vykonávanou činnosťou - hudobného festivalu Bažant Pohoda 2009. Základné a povolením
určené povinnosti na prevádzku stanu v rámci jeho realizácie mal právny predchodca žalovaného.
Medzi tieto povinnosti patrí aj mať dozor a starať sa o dodržiavanie prevádzkových predpisov počas
prevádzkovania stanu, prípadne tak konať prostredníctvom ním poverenej dostatočnej znalej osoby a o
prevádzkových predpisoch poučiť obsluhujúci personál.

111. Žalovaný v odvolaní (čl. III., časť Ad 2.1/ odvolania) tvrdil, že si splnil svoju povinnosť v zmysle bodu
15 zmluvy o nájme, keď na mieste konania festivalu v r. 2009 zabezpečil minimálne jednu osobu na celý
čas akcie, pričom zmluva ani technická príručka bližšie nešpecifikujú konkrétne práva a povinnosti tejtoosoby. Podľa tvrdenia žalovaného a svedka Z.a B.a (ktorého žalovaný označoval len Lolo), žalovaný
ponechal na mieste konania festivalu dve osoby U. a G., pričom Z. B. vypovedal, že bol dohodnutý
s L.om V.om, že sa bude zdržiavať na festivale pri stane O2 v jeho mene a bude k dispozícii pre

organizátorov festivalu za účelom údržby stanu a k objasneniu prípadných otázok. Zistenia a hodnotenia
súdu prvej inštancie týkajúce sa splnenia zmluvnej povinnosti podľa bodu 15 zmluvy o nájme a zákonnej
povinnosti podľa povolenia sú obsiahnuté v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
str. 63. Právny predchodca žalovaného mal povinnosť zabezpečiť počas prevádzkovania stanu, keďže
počas konania festivalu nebol na mieste postavenia stanu osobne prítomný, dostatočne veci znalého

zástupcu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ani jedna z osôb označených žalovaným, ktoré mali
konať v mene právneho predchodcu žalovaného, nie je osobou dostatočne znalou veci a dostatočne
znalou osobou sa nestali a neboli tieto osoby ani tým, že sa zúčastnili stavby a montáže stanu. Pre
možnosť posúdenia, že žalovaným označené osoby U. a G. sú dostatočne veci znalé osoby žalovaný
netvrdil žiadne konkrétne okolnosti týkajúce sa týchto osôb v tom smere, že tieto osoby boli poučené o
všetkých prevádzkových predpisoch na prevádzku stanu, o podmienkach a povinnostiach žalovaného

určených povolením na realizáciu stanu, ale predovšetkým o povinnostiach, ktoré sa týkajú situácie,
za splnenia ktorej musí byť prevádzka stanu ukončená, netvrdil a nepreukázal, že uvedené osoby boli
poučené a oboznámené s bodom 14 zmluvy o nájme a mali vedomosť o skutočnostiach a údajoch, ktoré
charakterizujú 8 stupeň Beaufortovej stupnice tak, aby vedeli v danom mieste a čase posúdiť podmienky
počasia s výstrahou oznámenou SHMÚ. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že

zmluvaanitechnickápríručkabližšienešpecifikujúkonkrétneprávaapovinnostiosoby,prítomnosťktorej
mal na mieste prevádzky zabezpečiť žalovaný. Žalovaný bol povinný postupovať v súlade s povolením
a nepochybne mal na konanie v jeho mene poveriť dostatočne znalú osobu. Zabezpečenie prítomnosti
minimálne osoby Z.a B.a v mieste konania festivalu a počas konania festivalu podľa výpovede tejto
osoby sledovalo len údržbu stanu, nie však splnenie povinnosti poverenia dostatočne znalej osoby podľa

povolenia konajúcej v mene žalovaného, pričom konkrétne práva a povinnosti tejto osoby sú odvodené
od osoby prevádzkovateľa stanu a od podmienok a povinností, ktoré je prevádzkovateľ povinný vykonať
a dodržať. Iný výklad z hľadiska prevádzkových a bezpečnostných predpisov dočasnej stavby stanu nie
je podľa názoru odvolacieho súdu ani možný. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadne osôb, o
ktorýchžalovanýtvrdí,ženimisplnilpovinnosťpodľabodu15zmluvyonájme,malžalovaný.Iprinázore,

že na mieste konania a v čase konania festivalu bola pre žalovaného a pre údržbu stanu poverená
osoba Z.a B.a a U. B., nie sú tieto osoby osobami, ktoré boli v zmysle povolenia poverené vykonávať
dozor a starať sa o dodržiavanie prevádzkových predpisov tak, akoby tieto povinnosti vykonával sám
právny predchodca žalovaného. Pokiaľ žalovaný považoval a považuje tieto osoby za dostatočne
odborne spôsobilé a znalé na to, aby plnili funkciu zástupcu žalovaného podľa bodu 15 zmluvy o nájme,

neznamená táto skutočnosť objektívny stav splnenia zmluvnej a zákonnej povinnosti. Naviac je odvolací
súd toho názoru, že bod 15 zmluvy o nájme, ktorý sa obsahom viaže len na počet zástupcov, treba
vykladať v spojení s povolením na prevádzku stanu, v opačnom prípade by táto povinnosť právneho
predchodcu žalovaného v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu bola bez významu a plnila
by iba formálnu povinnosť bez vecného obsahu.

112. V súlade s povolením na prevádzku stanu bol právny predchodca žalovaného dňa 18.7.2009
osobou, ktorá bola nielen oprávnená, ale aj povinná za daných poveternostných a klimatických
podmienok aké nastali uvedeného dňa v inkriminovanom čase, ukončiť prevádzku stanu bez ohľadu na
právaapovinnosti,ktorémalprávnypredchodcažalobcuakousporiadateľfestivaluBažantPohoda2009

na letisku v Trenčíne. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že prevádzkovateľom stanu bol počas
konania festivalu iba právny predchodca žalovaného ako prenajímateľ a povinnosti prevádzkovateľa
nemohol preniesť na nájomcu.

113. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími tvrdeniami žalovaného uvedenými v čl. III., časti Ad 3/

odvolania týkajúcimi sa existencie výstrah SHMÚ pred prudkým vetrom, na ktoré súd prvej inštancie
dostatočne nereflektoval a náležite nevyhodnotil aj napriek tomu, že na tieto žalovaný počas celého
konania poukazoval, uvádza, že existenciu týchto výstrah SHMÚ posudzoval a hodnotil súd prvej
inštancie v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku, str. 63, v ktorom uzavrel, že v spore nebolo preukázané,
že by v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu prispel k vzniku žalovanej

škody. Na skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie nič nemení ani to, že na základe
SHMÚ vydaných výstrah bolo možné predpokladať, že v oblasti severozápadného Slovenska je riziko
výskytu búrok v uvedenom čase, pri ktorých sa môže vyskytnúť náraz vetra 16 - 22 m/s, resp. 17 až
25 m/s, keďže za situácie, že právny predchodca žalovaného si nesplnil svoju povinnosť ponechaťna mieste samom dostatočne veci znalú osobu, hoci vedel o tom, že na tzv. otvorenú verziu stanu
nemá povolenie na prevádzku a o predpovedi počasia (teda aj o výstrahách) mohol mať informáciu,
keďže sám mal upozorniť pracovníkov právneho predchodcu žalobcu na potrebu sledovať predpoveď

počasia, nemožno aj s prihliadnutím na rozsah a charakter podujatia, od právneho predchodcu žalobcu
spravodlivo žiadať, aby sám len na základe predpokladaného vývoja počasia, ktorého predpoveď
bola priebežne meteorológom menená, ukončil prevádzku na celé obdobie, pre ktoré platila príslušná
výstraha (v piatok 17.7.2009 vydaná výstraha 2. stupňa pred intenzívnymi zrážkami a silným vetrom,
v nárazoch s rýchlosťou 16 - 22 m/s po dobu platnosti od 10,00 hod. dňa 18.7.2009 do 02,00 hod.

dňa 19.7.2009, v nočnej službe dňa 17.7.200 bola rozšírená jej platnosť už od 7,00 hod. 18.7.200
a dňa 18.7.2009 do 21,00 hod. 18.7.2008). Podľa názoru súdu prvej inštancie práve pre takýto
prípad, aby došlo k prerušeniu festivalu až na základe reálnych poveternostných podmienok (ktoré
upravoval aj bod 4 a 16 zmluvy o nájme), mala byť za prevádzkovateľa stanu na mieste samom
prítomná dostatočne veci znalá osoba s povinnosťou promptne a odborne reagovať na vzniknutú
situáciu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo preukázané zo strany právneho predchodcu

žalobcu ani porušenie tzv. zakročovacej povinnosti podľa § 384 Obchodného zákonníka, keďže v spore
nebola preukázaná objektívna možnosť právneho predchodcu žalobcu, s prihliadnutím na okolnosti
prípadu, ukončiť prevádzku stanu s prihliadnutím na to, že aj zmluva o nájme a technická dokumentáciu
stanu vychádzajú z reálnych, nie predpokladaných poveternostných podmienok. Odvolací súd sa s
týmito závermi súdu prvej inštancie stotožňuje z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch

tohto odôvodnenia, pričom sledovanie vývoja meteorologickej situácie a reálnych poveternostných a
klimatických podmienok zaťažovalo v zmysle povolenia na prevádzku stanu právneho predchodcu
žalovaného v takom rozsahu, aby plnil a splnil povolením určené povinnosti. Ako už odvolací súd
uviedol, právny predchodca žalovaného bol v zmluvnom vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu
na základe zmluvy o nájme s postavením prenajímateľa. Vo vzťahu k predmetu nájmu mal však

predovšetkým postavenie prevádzkovateľa a zodpovedal za prevádzku stanu v súlade s prevádzkovými
a bezpečnostnými predpismi.

114. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že
by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

115. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

116. Odvolacie tvrdenia týkajúce sa právneho posúdenia veci uviedol žalovaný v čl. IV., častiach Ad 1.1/,
1.2/ a 1.3 odvolania (str. 22-25 odvolania) s upriamením pozornosti na existenciu liberačných dôvodov
na strane žalovaného podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na odvolacie tvrdenia
uvedené v čl. III. odvolania (str. 6 - 20 odvolania) je žalovaný toho názoru, že k vzniku škody došlo
práve v dôsledku konania žalobcu, ktorý včas a adekvátnym spôsobom nereagoval na výstrahy SHMÚ,

nerešpektoval body 14, 16 a 19 zmluvy o nájme a ako usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia konal
v rozpore s § 5 zákona o kultúrnych podujatiach, s § 415 Občianskeho zákonníka
a so všeobecne záväzným nariadením Mesta Z. č. 4/2004 o verejných, kultúrnych, telovýchovných,
športových a turistických podujatiach. Žalobca neprijal nevyhnutné opatrenia potrebné pre účely
zabezpečenia bezpečnosti jeho návštevníkov a ich majetku, keď podujatie neprerušil a stan včas

neevakuoval. Konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku
považuje žalovaný za nesprávne s nesprávnou interpretáciou dotknutých právnych noriem, keď podľa
žalovaného súd prvej inštancie prekvapivo uvádza, že žalobca nebol povinný prijať žiadne adekvátne
opatreniavovzťahukvýstrahámSHMÚobsahujúcevarovaniepredvetromtakejsily,počasktorejnebolo
možné stan prevádzkovať a teda logicky hrozila deštrukcia stanu, o čom mal žalobca preukázateľne

vedomosť.

117. Súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav podľa § 376 Obchodného zákonníka, podľa §
420a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka vecou použitou pri činnosti a podľa§ 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka za existencie okolností, ktoré majú pôvod v povahe veci použitej
pri plnení záväzku a svoje právne názory a závery pri posudzovaní žalobou uplatnených nárokov
uviedol v odsekoch 45. - 49. odôvodnenia rozsudku. Po právnej stránke zodpovednosť žalovaného

založil súd prvej inštancii na správnej aplikácii a interpretácii vyššie uvedených právnych predpisov
a právnych noriem. Pri konštatovaní správnosti skutkových zistení z dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie súd prvej inštancie posudzoval nielen splnenie predpokladov pre definovanie činnosti
právneho predchodcu žalovaného pre právneho predchodcu žalobcu ako jeho povolenej prevádzkovej
činnosti, ktorú hodnotil v konkrétnych skutkových zisteniach (odsek 46. odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie), ale rovnako dostatočne a jasne vysvetlil skutkové zistenia o základných predpokladoch
vzniku zodpovednosti žalovaného založeného existenciou okolností, ktoré majú pôvod v povahe veci
použitej pri plnení záväzku žalovaného voči žalobcovi. V konaní bolo preukázané, že výstavba a nájom
stanu bola prevádzkovou činnosťou právneho predchodcu žalovaného, táto sa týkala predmetu jeho
činnosti a túto činnosť vykonával opakovane. Škoda, ktorá vznikla pádom stanu, bola spôsobená vecou
použitou právnym predchodcom žalovaného pri tejto činnosti. Zodpovednosť žalovaného v postavení

prevádzkovateľa stanu je založená podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka za splnenia podmienky
použitia veci pri prevádzkovej činnosti podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa žalovaný
bránil a tvrdil, že vzniknutá škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v
prevádzke a táto vznikla vlastným konaním žalobcu podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, uvádza, že stavba stanu v rozpore s jeho povolením

a jeho odovzdanie do užívania právnemu predchodcovi žalobcu v tzv. otvorenej verzii, absencia
prítomnosti osoby na mieste konania festivalu dostatočne znalej veci, prevádzkových a bezpečnostných
predpisov ako aj obsahu povolení na realizáciu stanu, keď zmluva o nájme a technická dokumentácia
stanu vychádzali z reálnych poveternostných podmienok v danom mieste a čase, pri ktorých je nutné
prevádzku stanu ukončiť( resp. prerušiť), bez merania týchto reálnych poveternostných podmienok tak,

abysaprevádzkastanuukončilapridosiahnutísilyvetra8stupňaBeaufortovejstupnicevzmyslezmluvy
o nájme a povolenia na prevádzku stanu, sú žalovaným tvrdené liberačné dôvody podľa § 420a ods.
3 Občianskeho zákonníka bez skutkového a právneho základu. Pri posudzovaní možnosti a existencie
liberačných dôvodov na strane žalovaného vychádzal odvolací súd predovšetkým z preukázanej
skutočnosti, že hlavnou príčinou pádu stanu boli stavba a odovzdanie stanu do užívania žalobcovi

bez bočného opláštenia po celom obvode stanu. Škoda spôsobená pádom stanu vznikla ako dôsledok
konania právneho predchodcu žalovaného v rozpore s povolením, s prevádzkovanými a technickými
predpismi jeho prevádzky. Pri závere, že právny predchodca mal postavenie prevádzkovateľa stanu aj
počas konania festivalu a konania hudobného podujatia v stane v inkriminovanom mieste a čase dňa
18.7.2009, mal právny predchodca ako osoba s povolením na prevádzku stanu nielen právo, ale aj

povinnosťukončiťprevádzkustanu.Vovzťahukurčenýmpovinnostiamprevádzkovateľastanuneobstojí
obrana žalovaného, že okrem oprávnenej osoby právneho predchodcu žalobcu ako nájomcu nemohol
nikto iný prevádzku stanu ukončiť.

118. V odseku 47. odôvodnenia sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so zákonnými predpokladmi

vzniku zodpovednosti žalovaného podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že okolnosti
pádu stanu majú pôvod v povahe stanu odovzdaného do užívania bez bočného opláštenia celého
obvodu stanu. V prípade zodpovednosti za škodu podľa § 420a ods. 1 a podľa § 421a ods.
1 Občianskeho zákonníka ide o zodpovednosť objektívnu a zodpovednosti podľa § 421a ods. 1
Občianskeho zákonníka sa žalovaný nemôže zbaviť.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, za preukázania existencie zákonných podmienok o objektívnej
zodpovednosti žalovaného za vznik škody spôsobenej pádom stanu konaním právneho predchodcu
žalovaného v rozpore s povolením na prevádzku stanu, nemá tvrdenie žalovaného, že k vzniku škody
došlo konaním žalobcu tým, že právny predchodca žalobcu nerešpektoval body 14,16 a 19 zmluvy o
nájme a konal v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka, s § 5 zákona o kultúrnych podujatiach a VZN

Mesta Trenčín č. 4/2004, oporu
vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právny
predchodca žalobcu nemal reálnu možnosť splniť povinnosť ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8
podľa bodu 14 zmluvy o nájme a vzhľadom k tomu, že ak sa na predpokladoch stupňa vetra 8 nevedia
zhodnúť odborne spôsobilé osoby (SHMÚ a znalec z oboru metrológia), nemožno v zmysle § 415 a §

417 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach
žiadať od právneho predchodcu žalobcu odbornú znalosť pre splnenie povinnosti podľa bodu 14 zmluvy
o nájme.119. V čl. IV., časti Ad 1.2/ odvolania na str. 23 žalovaný odôvodňuje nesúhlas s právnym posúdením
nároku na náhradu škody podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa neho nebolo v
konaní žiadnym spôsobom preukázané, že by škoda mala byť následkom okolností, ktoré majú pôvod

v povahe stanu ako veci prenechanej žalovaným žalobcovi. Žalovaný argumentuje, že okolnosťami,
ktoré majú pôvod v povahe veci sa rozumejú jej vlastnosti a účinky, ktorými sa vec prejavuje navonok.
Okolnosťou, ktorá má pôvod v povahe veci, je však nielen jej vada alebo chýbajúca vlastnosť, ktorú
by inak vec mala mať, ale predovšetkým jej typické alebo charakteristické vlastnosti, teda samotná
povaha veci. V danom prípade je zrejmé, že k deštrukcii stanu došlo v dôsledku jeho podfúknutia

extrémne silným vetrom, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že vietor je prírodný jav, ktorý nastal
nezávisle od vôle právnych predchodcov strán sporu, ktorí vietor nevyvolali a tento skutkový dej
nemožno subsumovať pod osobitný prípad objektívnej zodpovednosti podľa citovaného zákonného
ustanovenia. Odvolací súd s prezentovaným názorom žalovaného nesúhlasí. Právny predchodca
žalovaného mal oprávnenie a povinnosť prevádzkovať stan len v tzv. zatvorenej verzii s montážou
bočného opláštenia po celom obvode stanu ako súčasť povolenej konštrukcie stanu. Odovzdanie stanu

do užívania v rozpore s vydaným povolením na jeho prevádzku v konkrétnych okolnostiach danej veci je
udalosťou, ktorá má svoj pôvod v povahe použitej veci a preto sú na strane žalovaného dané a splnené
podmienky zodpovednosti žalovaného podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zo zisteného
skutkového stavu neprichádza do úvahy záver, že škoda spôsobená pádom stanu bola spôsobená
výlučne zavinením poškodeného.

120. V podrobnostiach k podstatným odvolacím dôvodom a k ďalším odvolacím dôvodom hmotno-
právneho charakteru uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd poukazuje na aplikáciu § 387
ods. 2 CSP v súvislosti s posudzovaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie je nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími
dôvodmi. Tento postup odvolacieho súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ...„ Odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/05, v zmysle
ktorého ...„ pokiaľ
v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

121. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných vecných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom
konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie,
ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku.
Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. To, že

žalovaný nebol v predmetnom spore úspešný, keď súd prvej inštancie neakceptoval ním uvádzané
tvrdenia, neznamená, že prvoinštančné rozhodnutie je zmätočné, nedostatočné a arbitrárne. Súd prvej
inštancie zistil skutkový stav na základe náležite vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má
oporu v správnej aplikácii právnych predpisov, v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou.

122. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného.
Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v
konaní úspešný a preto súd prvej inštancie správne podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi a štátu

proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

123. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanémunárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. Štátu v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

124. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).