Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117254423
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117254423.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
Ing. K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G. G., N. č. XXXX/X, zastúpeného S.. Alenou Gregorovou,
advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 54, proti žalovanému S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v G. G., Z. č. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, advokátom so sídlom
v Banskej Bystrici, Rudlovská č. 2, o nahradenie prejavu vôle na uzavretí kúpnej zmluvy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/86/2017-254 zo dňa 24.01.2020, ako
súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), zrušil neodkladné

opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/86/2017 zo dňa
04.10.2018 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 15C/86/2017 zo dňa 09.11.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/356/2018 zo dňa
19.12.2018 (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100
% do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich výške (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným

dokazovaním, podľa ktorého „z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
kat. územie K., mal súd preukázané, že ide o lesné pozemky (spoločný majetok) spravovaný K.
spoločenstvom N., ktorých spoluvlastníkom boli pred uzatvorením kúpnej zmluvy žalobca, žalovaný, ako
aj V. H.; z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX, kat. územie V., z LV č. XXXX a XXXX, kat. územie K., mal
súd preukázané, že spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na týchto LV bol žalobca, žalovaný nebol
spoluvlastníkom týchto nehnuteľností pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy; na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 21.11.2014 formou notárskej zápisnice N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, J.

XXXXX/XXXX medzi V. H. ako predávajúcim a S. I. (žalovaným) ako kupujúcim mal súd preukázané,
že došlo k prevodu nehnuteľnosti zapísaných na všetkých vyššie uvedených LV nachádzajúcich sa v
spoluvlastníctve V. H.“; súd prvej inštancie považoval za medzi stranami nesporné, že „staré mamy
V. H. a žalovaného boli sestry, čo vyplýva aj z predložených rodných listov“; ďalej súd prvej inštanciezistil, že „W. pozemkové spoločenstvo N. súhlasilo s predajom spoluvlastníckych podielov V. H., ktoré
sú vedené na LV č. XXXX, kat. územie V., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kat. územie
K., LV č. XXXX, kat. územie Y., o ktoré prejavil záujem člen urbárskeho pozemkového spoločenstva S.

I. (žalovaný), pričom urbárske pozemkové spoločenstvo vyjadrilo súhlas s prevodom“; ohľadne vzťahu
žalovaného a V. H. súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaný vnímal menovaného ako
staršieho brata, poznali sa odmalička, pomáhal mu, trávili spolu aj voľný čas, pričom V. H. mal neskôr
problémy s alkoholom, nezhody v rodine a žalovanému sa chcel zavďačiť prevodom svojho majetku
(body 24 až 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku); ďalej súd prvej inštancie zistil, že „na základe

zámennej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 16.08.2018 uzatvorenej medzi žalovaným a X. G. I. nadobudol
žalovaný časť sporných nehnuteľností - pozemky KN-E parc. č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere
XXXX m2 a KN-E parc. č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 v spoluvlastníckom podiele
X/X, všetko evidované na LV č. XXXX pre k.ú. K. a súčasne previedol spoluvlastnícky podiel k sporným
nehnuteľnostiam - pozemok KN-E parc. č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2 v spoluvlastníckom
podiele X/X evidované na LV č. XXXX pre k.ú. K. a pozemok KN-E parc. č. XXX o výmere XXXX m2 v

spoluvlastníckom podiele X/X evidované na LV č. XXXX pre k.ú. K., a to zámenou, t.j. bez určenia ceny,
t.j. kúpna cena za 1m2 je 0,00 €“.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie „všeobecná úprava predkupného
práva § 602 a nasledujúce Občianskeho zákonníka sa použije nielen v prípadoch zmluvného

predkupného práva, ale podporne všade tam, kde zákonom stanovené predkupné právo neobsahuje
špecifickú úpravu, t.j. aj v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov podľa §
140 Občianskeho zákonníka; ak povinná osoba vec scudzí bez toho, že by ju ponúkla oprávnenému
(ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorej
základenadobúdateľveczískal,aleoprávnenýmámožnosťdovolaťsarelatívnejneplatnostitejtozmluvy

alebo sa domáhať na nadobúdateľovi, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka“; súd prvej inštancie dospel v prvom rade k záveru, že „právo, ktorého sa žalobca domáhal,
je premlčané podľa § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že trojročná premlčacia doba začala plynúť
odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy (...); k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 21.11.2014 a trojročná
premlčaciadobauplynuladňa21.11.2017,tedapredpodanímžaloby,ktorábolapodanádňa11.12.2017;

okamih kedy došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nemožno posúvať až do dňa zápisu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, pretože ide len o spôsob, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny
úkon, a ktorý ma význam pre prevod vlastníckeho práva, nie pre právny úkon ako taký“; podporne
súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci argumentoval, že „nehnuteľnosti zapísané na
LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kat. územie K. (lesné pozemky) spadajú pod režim

§ 9 ods. 7 zákona 97/2013 Z. z., to znamená, že boli prevádzané medzi spoluvlastníkmi spoločnej
nehnuteľnosti a preto sa na ne režim predkupného práva nevzťahuje“; ďalej pokiaľ ide o nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, kat. územie V., na LV č. XXXX a XXXX, kat. územie K., išlo o ich prevod
predmetnou kúpnou zmluvou o prevod medzi blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka), pretože
„súd mal na základe vykonaného dokazovania svedeckými výpoveďami a výpoveďou žalovaného,

ako aj na základe predložených čestných vyhlásení preukázané, že žalovaný a V. H. boli osobami
blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, teda inými osobami v pomere rodinnom alebo
obdobnom, kde musí byť splnená podmienka, a to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne
pociťovala ako vlastnú; podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite
a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú; súd posudzoval vzájomný vzťah

žalovaného a V. H. na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalovaného a svedkov ako aj
čestnými vyhláseniami a s prihliadnutím na individuálnosť týchto podmienok mal preukázané, a to aj z
hľadiska objektívneho, že uvedené osoby si vzájomne prejavovali záujem, navzájom si pomáhali, išlo
medzi nimi o priateľstvo, ktoré vzniklo ešte v detstve trávením spoločného času, spoločnými záujmami,
a pretrvalo aj neskôr, keď V. H. prežíval ťažké životné situácie“; ďalej pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú

na LV č. XXXX, kat. územie V. v tomto prípade boli splnené podmienky podľa § 9 ods. 7 zákona č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, pretože bola uskutočnená ponuka nehnuteľností na
predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; nakoniec pokiaľ
ide o nehnuteľnosti nadobudnuté žalovaným na základe zámennej zmluvy zapísané na LV č. XXXX
kat. územie K., v tomto prípade nie je právo žalobcu premlčané a súd prvej inštancie vychádzal z

názoru, že „aj na zámennú zmluvu sa vzťahujú podmienky § 140 Občianskeho zákonníka o prevode
spoluvlastníckeho podielu; zámenná zmluva je zmluvu scudzovacou, zmluvné strany majú pritom
rovnaké postavenie, pričom každá z nich má zároveň postavenie predávajúceho aj kupujúceho; pod
prevodom spoluvlastníckeho podielu je teda treba rozumieť aj formu zámeny, pri ktorej zmluvná voľnosťprevádzajúceho spoluvlastníka je obmedzená v prospech ostatných spoluvlastníkov, ktorým je povinný
svoj podiel ako prvým ponúknuť na predaj; z listu vlastníctva č. XXXX kat. územie K. vyplýva, že
žalovaný nadobudol X/X podielu na základe zámennej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 16.08.2018; z

LV č. XXXX kat. územie K. vyplýva, že X. G. I. nadobudla na základe zámennej zmluvy V XXXX/
XXXX zo dňa 16.08.2018 X/X podielu; spoluvlastníkmi nehnuteľností boli pred uzatvorením zámennej
zmluvy okrem ďalších osôb žalobca, žalovaný a X. G. I.; žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že ponúkol
svoj podiel, ktorý bol predmetom zámennej zmluvy, žalovanému; súd prvej inštancie dospel k záveru,
že „v danom prípade však nahradenie prejavu vôle uzatvorením kúpnej zmluvy medzi stranami sporu

a nie zámennej zmluvy, tak ako sa ho domáha žalobca v tomto spore, nie je možné akceptovať,
pretože to na jednej strane nezodpovedá požiadavke, aby podiel na nehnuteľnostiach bol ponúknutý
za rovnakých podmienok, a zároveň kúpnu cenu za zamenené pozemky určil žalobca vychádzajúc z
kúpnej ceny nehnuteľností nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy; zo znenia zmluvy uvedeného
v petite žaloby nie je možné určiť samostatne kúpnu cenu za zamenené nehnuteľnosti, a tak oddeliť
nahradenie prejavu vôle týkajúce sa nehnuteľností nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy (žaloba

v tejto časti je nedôvodná z dôvodu premlčania ako aj z dôvodu, že nebolo porušené predkupné právo
žalobcu), od nehnuteľností nadobudnutých na základe zámennej zmluvy“; na základe uvedeného súd
prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a vzhľadom na zamietnutie žaloby súčasne zrušil neodkladné
opatrenie nariadené v priebehu konania.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 40a, § 101, § 116, § 140 a § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami § 229 C.s.p., § 2 ods. 3 a § 9 ods. 7 zákona č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 1 písm. b) a
c) zákona č. 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; o zrušení neodkladného opatrenia rozhodol podľa

§ 335 ods. 1 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 16.03.2020 (č.l. 269-272 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); (1) žalobca predovšetkým nesúhlasil s právnym
posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne premlčania jeho nároku a vyjadril názor, že
„na porušenie predkupného práva sa nepochybne vyžaduje aj účinnosť právneho úkonu, ktorým bolo
predkupné právo porušené, nakoľko na určení neplatnosti neúčinného právneho úkonu alebo nahradení
prejavu vôle ohľadom neúčinného právneho úkonu by neexistoval naliehavý právny záujem; až účinným

prevodom, t.j. vkladom vlastníckeho práva do katastra došlo k skutočnému porušeniu predkupného
práva žalobcu so všetkými zákonom predpokladanými následkami“, preto podľa jeho názoru bola
„žaloba bola podaná včas, nakoľko k vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného došlo dňa
11.12.2014 a týmto dňa sa mohol prvýkrát dozvedieť o existencii predmetnej kúpnej zmluvy medzi
žalovaným a V. H.“; (2) žalobca ďalej nesúhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ani s

jeho právnym posúdením veci, pokiaľ tento „vyhodnotil, že V. H. a žalovaný boli blízke osoby, nakoľko
priateľský vzťah (ako tento vzťah vyhodnotil súd) neznamená naplnenie zákonnej požiadavky podľa
§ 116 Občianskeho zákonníka, t.j. „iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za
osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu“; z uvedeného nesprávneho skutkového zistenia súdu potom pramení aj nesprávne právne

posúdenie veci, kedy súd vyhodnotil, že nedošlo k porušeniu jeho predkupného práva“; poukázal na
to, že „žiadnou výpoveďou ani dôkazom nebolo preukázané, že by vzťah medzi žalovaným a V. H.
bol v intenzite „ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“ a
to navyše práve v čase uzavretia zmluvy; zo zákonného znenia „iné osoby v pomere rodinnom alebo
obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“ vyplýva tiež požiadavka vzájomnosti tohto vzťahu, pričom zo
žiadneho vykonaného dôkazu spoľahlivo a nepochybne nebolo v konaní preukázané, že by zo strany
V. H. bol jeho vzťah k žalovanému v takej intenzite, ako to má na mysli zákon; navyše ani žalovaný
nikdy nevyhlásil, že by ujmu V. H. pociťoval ako svoju vlastnú; tiež je otázne prečo musela cudziažena (F. H.) poskytovať V. H. ubytovanie, stravu, prať mu a podobne, keď mal mať blízku osobu
(žalovaného), ktorý mu toto mal poskytnúť“; s poukazom na viaceré súdne rozhodnutia argumentoval,
že „priateľský vzťah a stretávanie sa bez ďalšieho neznamená, že by išlo o vzťah blízkych osôb,

podstatné je, či u týchto osôb existoval hlbší citový rozmer ich vzťahov, kedy ujmu jedného z nich druhý
dôvodne pociťoval ako ujmu vlastnú“; ďalej, že „existenciu vzťahu pri blízkych osobách podľa § 116
časť vety za čiarkou Občianskeho zákonníka nie je možné iba všeobecne predpokladať, prezumovať,
spravdepodobňovať, ale je potrebné to preukázať“; uvedený vzťah „musí byť pritom vzájomný, to
znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí

to platiť aj opačne; pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej, je podmienkou subjektívnou,
nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako ujmu vlastnú, posudzovať by sa
preto malo to, či si osoby vzájomne prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti,
skúmajú sa pomery, v akých spoločne žijú a podobne“; na základe uvedeného uzavrel, že „z výpovedí
svedkov a listín (čestných vyhlásení) je možné vzťah žalovaného a V. H. vyhodnotiť ako vzťah ľudí,
ktorí sa poznali (dobre spolu vychádzali) a zároveň tiež obchodný vzťah (V. H. pomáhal s prácami

okolo domu žalovanému za finančnú odmenu), avšak nepochybne nie ako vzťah s kvalitou vzťahu
blízkych osôb“; súčasne nesúhlasil s hodnotením dôkazov súdom, pretože podľa jeho názoru boli
hodnotené jednostranne v prospech žalovaného, pretože súd prvej inštancie dostatočne neprihliadol
na skutočnosť, že čestné prehlásenia osôb predložené žalovaným boli ním aj formulované; (3) žalobca
ďalej nesúhlasil ani so skutkovým zistením súdu prvej inštancie ani s jeho právnym posúdením veci,

že „vyjadrením W. pozemkového spoločenstva N. je preukázané splnenie podmienok stanovených
v § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách“; v tomto smere žalobca
poukázal na skutočnosť, že urbár pri podaní uvedeného vyjadrenia konal prostredníctvom predsedu
(žalovaného) a podpredsedu a vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s predajom spoluvlastníckeho V. H.,
o ktorý prejavil záujem predseda (žalovaný), preto podľa žalobcu „z uvedeného vyjadrenia absolútne

nevyplýva, že by došlo k splneniu podmienok vykonania ponuky podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013
Z. z. prostredníctvom výboru urbárskeho pozemkového spoločenstva; žalovaný (...) nepredložil žiadnu
listinu preukazujúcu uskutočnenie ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu členom pozemkového
spoločenstva, nepredložil ani listinu preukazujúcu ponuku V. H. ako predávajúceho pre spoluvlastníkov,
na základe ktorej by výbor o tejto ponuke informoval členov spoločenstva; zo strany žalovaného nedošlo

ani len k tvrdeniu o dátume doručenia ponuky alebo o dátume oznámenia ponuky členom spoločenstva
alebo o spôsobe oznámenia ponuky členom spoločenstva; predložené vyjadrenie (...) preukazuje len
súhlas pozemkového spoločenstva s predajom, čo však nie je v konaní nastolená otázka, t.j. v konaní
týmto vyjadrením nebolo preukázané nič; navyše adresátom vyjadrenia mal byť V. H., avšak odoslanie,
resp. doručenie tejto listiny V. H. tiež nebolo preukázané, t.j. existuje dôvodná pochybnosť o dodatočnom

účelovom vyhotovení tejto listiny žalovaným“; (4) nakoniec žalobca nesúhlasil s právnym posúdením
veci zo strany súdu prvej inštancie, podľa ktorého „nahradenie prejavu vôle uzatvorením kúpnej zmluvy
medzi stranami sporu a nie zámennej zmluvy, tak ako sa ho domáha žalobca v tomto spore, nie je možné
akceptovať, pretože to na jednej strane nezodpovedá požiadavke, aby podiel na nehnuteľnostiach bol
ponúknutýzarovnakýchpodmienok“,keďvtomtosmereuviedol,že„ajsámsúduviedol,žesamájednať

o rovnaké podmienky ponuky, a teda nemusí sa jednať o totožný scudzovací úkon; zámenná zmluva je
vo svojej podstate zlúčením dvoch kúpnych zmlúv kedy sa zmluvné strany vzájomne dohodli na hodnote
zamieňaných vecí, čím stanovili kúpnu cenu každej z nich, t.j. v prípade, ak v danom spore žiada len
o nahradenie prejavu vôle ohľadom úkonu jednej zo strán zámennej zmluvy, má tento úkon povahu
kúpnejzmluvy;pokiaľideootázkustanoveniakúpnejceny,žalovanýnenamietalvypočítanúkúpnucenu,

t.j. kúpna cena nebola medzi stranami sporná, a teda sa považuje za preukázanú“, keď kúpnu cenu
stanovil žalobca na 0,- € za 1 m2; (5) napadnutý rozsudok označil žalobca za arbitrárny a nedostatočne
odôvodnený (nepreskúmateľný); na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil v zmysle vyhovenia žalobe alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.06.2020 (č.l. 293-294 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcuvpodstateuviedol,ženapadnutýrozsudokpovažujezavecnesprávny,riadne
odôvodnený a preto navrhol jeho potvrdenie.

2.3 Žalobca v odvolacej replike zo dňa 14.08.2020 (č.l. 306-307 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uviedol, že „žalovaný v konaní a ani vo vyjadrení k odvolaniu neposkytol žiadne presvedčivé
argumenty na vysvetlenie napr. prečo neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia v otázke
vykonania ponuky W. pozemkového spoločenstva N., ktorého je žalovaný predsedom (resp. minimálnev danom čase bol); naďalej teda má za to, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok
stanovených v § 9 ods. 7 zákona .č. 97/2013 Z. z.; taktiež žalovaný nevysvetlil pozoruhodnú obsahovú
a vizuálnu zhodu „čestných vyhlásení“ svedkov, ktoré žalovaný predložil v konaní, tiež napr. nevysvetlil

prečo V. H. zomrel sám ako bezdomovec, keď si boli so žalovaným tak blízkymi osobami a podobne;
naďalej preto má za to, že na základe žalovaným predložených dôkazov vzťah V. H. a žalovaného nie je
možné vyhodnotiť ako vzťah osôb blízkych“; nakoľko žalovaný vo vyjadrení neuviedol konkrétne výhrady
k obsahu odvolania, zotrval na podanom odvolaní a poukázal na jeho obsah.

2.4 Odvolaciu repliku žalobcu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného dňa
05.09.2020 (č.l. 312 spisu); žalovaný sa viac k veci v odvolacom konaní nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4.4 Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s
napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
v tom smere, že uzavretím spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2014 nedošlo k porušeniu zákonného
predkupnéhoprávažalovanéhoasúčasne,ženárokžalovanéhozporušenéhozákonnéhopredkupného
práva zámennou zmluvou zo dňa 16.08.2018 nebol uplatnený dôvodne. Pre rozhodnutie odvolacieho

súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o
podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.). Pri viazanosti
odvolacími dôvodmi preskúmal odvolací súd predovšetkým právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie v prejednávanom spore ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu a žalobcom

tvrdeného porušenia jeho zákonného predkupného práva spornou kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2014
ako aj ohľadne dôvodnosti uplatneného nároku z tvrdeného porušenia zákonného predkupného práva
zámennou zmluvou zo dňa 16.08.2018.

4.5 Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne

premlčaniauplatnenéhonárokužalobcu;súdprvejinštancievychádzalznázoru,žetrojročnápremlčacia
doba na uplatnene nároku z porušeného zákonného predkupného práva spočívajúceho v nahradení
prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy začala žalobcovi plynúť od uzavretia spornej kúpnej zmluvy
zo dňa 21.11.2014; odvolaciemu súdu je známa súdna prax, podľa ktorej premlčacia doba na
uplatnenie nároku z porušeného predkupného práva spočívajúceho v domáhaní sa určenia relatívnej

neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva, plynie dotknutému spoluvlastníkovi
od uzavretia zmluvy (porovnaj napr. ZSP 4/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/37/2007 zo dňa 30.01.2008 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 148/2013 zo dňa 13.03.2013), pričom samotný vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy
do katastra nehnuteľností je tu bez právneho významu; v prípade práva podielového spoluvlastníka

na domáhanie sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých
podmienok(nahradenieprejavuvôle)ideovšakoodlišnúsituáciu,kedyprávodotknutéhospoluvlastníka
a povinnosť nadobúdateľa môže vzniknúť až po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
pretože skôr nemôže nadobúdateľ so spoluvlastníckym podielom platne nakladať, a teda ho aniponúknuť dotknutému spoluvlastníkovi, ktorého zákonné predkupné bolo porušené, na kúpu; premlčacia
doba na uplatnenie práva preto v tomto prípade plynie spoluvlastníkovi až od vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo

3371/2008 zo dňa 25.11.2010); nakoľko vklad vlastníckeho práva podľa spornej kúpnej zmluvy zo dňa
21.11.2014 bol v prospech žalovaného povolený dňa 11.12.2014 a žalobca doručil žalobu na súd dňa
11.12.2017 urobil tak včas v rámci planutia trojročnej premlčacej doby.

4.6.1 Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v prípade prevodu spoluvlastníckych podielov

spornou kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2014 na spoločnej nehnuteľnosti (kde žalovaný aj V. H. boli
podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti) nedošlo k porušeniu zákonného predkupného
práva žalobcu; podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona
č. 34/2014 Z. z., na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje
všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2; ak vlastník podielu
spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným

vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru; ak o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe; súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval
správny právny predpis (§ 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z.) a aj ho správne interpretoval; z uvedeného
ustanoveniapodľanázoruodvolaciehosúduvyplýva,žeregulujeprevodpodieluspoločnejnehnuteľnosti
jednak medzi členmi pozemkového spoločenstva (prvá veta) a jednak medzi členom spoločenstva a

treťou osobou (druhá veta); nakoľko v prejednávanom spore išlo v prípade spornej kúpnej zmluvy zo
dňa 21.11.2014 aj o prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti medzi žalovaným a V. H. ako členmi
pozemkového spoločenstva, na tento prevod sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o predkupnom
práve ostatných členov pozemkového spoločenstva (spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti); V. H.
preto nebol povinný ponúknuť svoje podiely spoločnej nehnuteľnosti ostatným členom pozemkového

spoločenstva prostredníctvom výboru ani iným spôsobom, pretože aplikácia druhej vety uvedeného
ustanovenia neprichádzala do úvahy; aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o predkupnom
práve a dôsledkoch jeho porušenia vylučuje ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z., podľa ktorého na práva a povinnosti
vlastníkovspoločnejnehnuteľnostiavlastníkovspoločneobhospodarovanýchnehnuteľnostísavzťahujú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods.
2 až 4 neustanovujú inak, pretože ustanovenie § 9 ods. 7 prvá veta zákona č. 97/2013 Z. z. aplikáciu
všeobecného ustanovenia o predkupnom práve neumožňuje; sporná kúpna zmluva zo dňa 21.11.2014
bola preto v časti prevodu spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti žalovaného a V. H.
uzavretá v súlade so zákonom, nie je relatívne neplatná a žalobca podanou žalobou uplatnil nárok z

predkupného práva v tomto rozsahu nedôvodne; v tomto rozsahu je preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vecne správny.

4.6.2 Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v prípade prevodu spoluvlastníckych podielov
spornou kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2014 kde žalovaný a V. H. neboli podielovými spoluvlastníkmi

nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu, pretože v tomto prípade išlo o prevod
medzi blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka); na základe vykonaného dokazovania dospel
aj odvolací súd k záveru, že medzi žalovaným a V. H. išlo o blízke osoby podľa § 116 časť vety za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, t.j. iné osoby v pomere rodinnom (bratranci z druhého kolena,
pretože ich staré mamy boli sestry), ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala

ako vlastnú ujmu; z dokazovania vyplynulo, že žalovaný vnímal V. H. ako staršieho brata, poznali
sa odmalička, pomáhal mu ľudsky aj finančne, trávili spolu aj voľný čas, pričom V. H. mal neskôr
problémy s alkoholom, nezhody v rodine a žalovanému sa chcel zavďačiť prevodom svojho majetku;
z týchto objektívnych okolností zistených vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru odvolacieho
súdu možné urobiť záver, že ujmu utrpenú jednou z týchto osôb (žalovaný a V. H.) by druhá pociťovala

ako vlastnú; pre posúdenie bolo potrebné zohľadniť o akú ujmu sa v tomto prípade jednalo; na strane
V. H. je zrejmé, že u neho išlo najmä o nedostatok finančných prostriedkov (ujma), s čím mu pomáhal
práve žalovaný (prejav, že jeho ujmu pociťoval ako vlastnú); na druhej strane V. H. ponúkol na predaj
svoj majetok práve žalovanému, čo je tiež prejavom ich vzájomného vzťahu; nie sú dôvodné odvolacie
námietky žalobcu, pretože bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že V. H. mal problémy s alkoholom, čo

nepochybne sťažovalo možnosti pomoci (aj zo strany žalovaného); na druhej strane je nerozhodné, že V.
H. zomrel ako bezdomovec (tvrdenie žalobcu v odvolacom konaní), pretože okolnosti po uzavretí kúpnej
zmluvy zo dňa 21.11.2014 sú bez právneho významu; nie je podstatná ani odvolacia námietka žalobcu,
že čestné vyhlásenia svedkov vypracoval žalovaný (tvrdenie žalobcu), pretože nebolo preukázané (a anitvrdené), že čestné prehlásenia neboli podpísané dobrovoľne a bez nátlaku, čo je podstatná okolnosť
(obsah všetkých čestných vyhlásení nemožno bez ďalšieho spochybniť len tým, že obsah jedného z
nich bol jedným zo svedkov odvolaný); sporná kúpna zmluva zo dňa 21.11.2014 bola preto v časti

prevodu ďalších spoluvlastníckych podielov uzavretá v súlade so zákonom medzi blízkymi osobami, nie
je relatívne neplatná a žalobca podanou žalobou uplatnil nárok z predkupného práva v tomto rozsahu
nedôvodne; aj v tomto rozsahu je preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny.

4.6.3Súdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveru,žežalobcanedôvodneuplatnilnárokzporušeného

predkupného práva aj v prípade ponuky na predaj nehnuteľností nadobudnutých žalovaným na základe
zámennej zmluvy zo dňa 16.08.2018; odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že aj
zámennou zmluvou môže dôjsť k porušeniu zákonného predkupného práva spoluvlastníka; žalobca sa
však podanou žalobou v prejednávanom spore (po pripustení jej zmeny) nesprávne domáhal ponuky na
predaj spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého predmetnou zámennou zmluvou (nahradenia prejavu
vôle na uzavretí kúpnej zmluvy) za sumu 0,- € (namiesto všeobecnej hodnoty spoluvlastníckeho

podielu ako spravodlivého protiplnenia); nadobúdateľ je síce povinný ponúknuť spoluvlastníkovi, ktorého
predkupné právo bolo porušené, za rovnakých podmienok, vyhovením žalobe by však nešlo o rovnaké
podmienky, pretože žalovaný za nadobudnutý spoluvlastnícky podiel poskytol druhej zmluvnej strane
protiplnenie (prevod iného spoluvlastníckeho podielu na zámenu), čo by však v prípade žalobcu nebolo
splnené; keďže v tomto smere bol súd viazaný žalobou (nemohol obsah právneho úkonu modifikovať)

správne žalobu žalobcu aj v tomto rozsahu zamietol; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci ohľadne neporušenia predkupného
práva žalobcu sa však obsahom uplatnených odvolacích dôvodov podľa odvolacieho súdu žalobcovi
nepodarilo spochybniť (body 4.4 až 4.6.3 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani žalobcom tvrdené

procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré by
spôsobilo porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), pretože
preskúmanímvecidospelkzáveru,ženapadnutýrozsudokvdostatočnomrozsahuobsahujevysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie vo veci rozhodol (R 2/2016).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správny potvrdil a to vrátane závislých výrokov (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o zrušení neodkladného opatrenia
a o trovách konania, ktoré boli tiež vecne správne a odôvodnené výsledkom sporu, ktorým bolo
zamietnutie žaloby a plný úspech žalovaného v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v

odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich
náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017
a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Rozsudok bol písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 378
ods. 1 C.s.p.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).