Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. jún 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202279
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1419202279.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v spore žalobcu: M. L., nar.XX.XX.XXXX,

bytom B. A. XXXX/XX, K., zastúpená Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o. Pribinova
20, Bratislava, proti žalovanému: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., zastúpený Mgr. Milan Kantuľák,
advokát, Na pažiti 19, Bratislava, o určenie, že nájomný vzťah k bytu trvá, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 24.07.2019 domáhala určenia, že nájomný vzťah
k bytu číslo XX na 4. poschodí, na ulici B. A. č. XX v Bratislave, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,

okres Bratislava IV, obec: BA - m.č. V. G. Ves, kat. úz. V. G. Z., nachádzajúci sa v bytovom dome so
súp. č. XXXX, na pozemku s parc. č. XXXX/ XX, medzi žalobkyňou a žalobcom trvá (zjavne sa jedná o
chybu v písaní žalobkyne, keď správne malo byť uvedené, .... medzi žalobkyňou a žalovaným).

Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.03.2001, č.k.
5C/180/98-110 dal súd privolenie žalobcovi A. K.u Bratislava IV vypovedať žalovaným Z. L. a M.
L. nájom predmetného bytu a žalovaným uložil povinnosť byt vypratať a odovzdať žalobcovi do 15

dní po zabezpečení náhradného bytu. K.listom zo dňa 30.07.2012 žalobkyni oznámilo zabezpečenie
náhradného bytu v zmysle rozsudku s výzvou, aby ho kontaktovali za účelom dohody termínu podpisu
zmluvy o nájme. Nakoľko ponúkaný byt nezodpovedal štandardom uvedeným v zákone, ponuku
A.K.neprijala a ďalej očakávala zabezpečenie náhradného bytu. Od roku 2012 do roku 2019 byt naďalej
užívala. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 15.05.2018,
č.k. 37Odk/165/2018 bol na jej majetok vyhlásený konkurz a bola zbavená všetkých dlhov. To znamená,
že jej zanikli aj všetky dlhy na nájomnom v súvislosti s bytom. Napriek tomu jej bolo doručované

uznesenie o dražbe a výzva na odovzdanie bytu od dražobnej spoločnosti. Žalobkyňa do júla 2019 v
byte bývala. Má za to, že jej nájomný vzťah stále trvá, keďže jej doposiaľ nebol poskytnutý náhradný byt.
Novým vlastníkom bytu sa na základe dražby stal žalovaný. Keď sa v júli 2019 chcela dostať do bytu,
zistila, že je na dverách vymenený zámok. V byte má svoje osobné veci. Jej prístup do bytu je závislý
od vôle žalovaného. Takáto situácia je pre ňu neúnosná.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na výzvu Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 04.11.2019, kde uviedol, že nájomný vzťah žalobkyne zanikol Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C/180/98-110 a potvrdzujúcim Rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 16Co 3XX/01-128. Žalobkyni bol riadne a opakovane poskytnutý náhradný byt, ktorý
opakovane odmietla. Jej dlh na nájomnom sa do realizovania dražby bol 48.265,76 eur. Žalobkyňuopakovane kontaktoval za účelom dohody o ďalšom užívaní bytu, no neúspešne. Jej reakcia bola, že
sa bude súdiť.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.03.2020 uviedol, že žalobný návrh vychádza z nepravdivých
skutočností. Je špekulatívny a účelový. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že nájomný vzťah
žalobkyne zanikol. Nájomný vzťah skončil uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnom rozsudku dňa 25.04.2002, t.j.
nájomný vzťah zanikol 31.07.2002. Žalobkyni bol opakovane ponúkaný náhradný byt, ktorý neprijala.

Svoju povinnosť byt vypratať splnila až na výzvu dražobníka po konaní dobrovoľnej dražby.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.05.2020 uviedla, že od roku 2012 do roku 2019 žalobkyňa byt
naďalej užívala. Platila zaň nájomné. Zo strany A. BA IV jej nebola doručená nová ponuka na náhradný
byt, prípadne nespokojnosť s tým, že byt užíva. Poukazovala na ust. § 676 ods. 2 Obč. zákonníka,
podľa ktorého, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh

na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za
tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Z uvedeného je zrejmé, že nájomný vzťah
medzi vlastníkom bytu a žalobkyňou stále trvá, pričom zo strany vlastníka bytu nebol žiadnym spôsobom
ukončený.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.06.2020 uviedol, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a A.
BA IV zanikol na základe rozsudku. Obnovenie nájomného vzťahu neprichádza do úvahy. Aplikácia
ustanovenia o prolongácii nájmu v zmysle § 676 ods. 2 Obč. zákonníka je podľa ustanovenia § 710 ods.
2prinájmevylúčená.Žalovanýnadobudolpredmetnýbytpríklepom nadobrovoľnejdražbeaneprináleží
mu prednášať tvrdenia týkajúce sa vzťahu medzi žalobkyňou a Staveným bytovým družstvom Bratislava

IV. Žalobu navrhol zamietnuť.

6. Súd vo veci určil termín pojednávania. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie
nedostavili.

7. Súd postupujúc podľa § 180 C.s.p. pojednávanie otvoril a vec prejednal i v ich neprítomnosti.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobkyne, listinnými dôkazmi a
to: výzvou spoločnosti Vydražíme to s.r.o. zo dňa 28.06.2019, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 14.03.2001, č.k. 5C/180/98-110, listom A. BA IV zo dňa 30.07.2012, písomným vyhlásením

P. K. zo dňa 28.07.2012, žaloba o určenie, že právo na náhradný byt nezaniklo, Notárskou zápisnicou
napísanou notárom U. M. dňa 14.06.2019 pod N 466/2019, NZ 18917/2019, NCRls 19349/2019, ako
aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.03.2001, č.k. 5C/180/98-110 dal súd privolenie

žalobcovi A. K.u Bratislava IV vypovedať žalovaným Z. L. a M. L. nájom predmetného bytu a žalovaným
uložil povinnosť byt vypratať a odovzdať žalobcovi do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
K.listom zo dňa 30.07.2012 žalobkyni a jej manželovi oznámilo zabezpečenie náhradného bytu v
zmysle rozsudku s výzvou, aby ho kontaktovali za účelom dohody termínu podpisu zmluvy o nájme.
Žalobkyňa ponuku neprijala, pretože podľa nej nezodpovedala štandardom ustanoveným zákonom. Od

roku 2012 do roku 2019 byt naďalej užívala. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 15.05.2018,
č.k. 37Odk/165/2018 bol na majetok žalobkyne vyhlásený konkurz. Príklepom na dobrovoľnej dražbe
konanej dňa 14.06.2019 sa vlastníkom predmetného bytu stal žalovaný.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní poukazovala na tú skutočnosť, že žalobkyňa aj po

privolení súdu k výpovedi z nájmu bytu, v predmetnom byte naďalej bývala od roku 2012 do roku 2019.
K.nepodalo žalobu o vypratanie.

11. Z listinných dôkazov súd zistil:

12. Z písomného vyhlásenia P. K. zo dňa 28.07.2012 súd zistil, že týmto písomne vyhlásil, že
poskytne žalobkyni s manželom náhradný byt v zmysle Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
5C/180/98-110 zo dňa 04.03.2001 za nájomné vo výške 650 eur mesačne.13. Z Notárskej zápisnice napísanej dňa 14.06.2019 notárom U. M. pod N 466/2019, NZ 18917/2019,
NCRls 19349/2019 súd zistil, že vydražiteľom predmetného bytu sa stal žalovaný.

14. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

14.1. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

doby určenia užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj popis príslušenstva a opis stavu bytu.

14.2. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo
spôsob ich výpočtu. Mala by obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

14.3. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu

sa obnovuje na túto dobu.

14.4. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

14.5. Podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť
zmluvuobytovejnáhradedo30dníoddoručenia písomnéhovyhláseniaozabezpečeníbytovejnáhrady,
ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je nedôvodná.

16. V prvom rade súd zopakoval, že konštitutívnym rozsudkom súdu, ktorým sa privoľuje k výpovedi z
nájmu bytu a ukladá žalovanému povinnosť byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady, sa súčasne
zakladá nový hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi, ktorého charakteristickým obsahom je právo
bývania, ktoré trvá do času zabezpečenia bytovej náhrady, nevzniká bez ďalšieho zo zákona, vzniká

právoplatným rozhodnutím súdu.

17. Právny vzťah založený rozsudkom, ktorého obsahom je právo bývania do zabezpečenia bytovej
náhrady nielen, že nevzniká zo zákona, ale zo zákona nemôže ani zaniknúť, či zmeniť sa (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 1Cdo/143/2017).

18. Je teda zrejmé, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a bytovým družstvom zanikol na základe
rozsudku, ktorým bolo privolené k výpovedi z nájmu bytu. Obnovenie nájomného vzťahu teda vzhľadom
k uvedenému neprichádza do úvahy. Zároveň je potrebné konštatovať, že konkludentné obnovenie

nájomného pomeru, tak ako ním argumentovala žalobkyňa, sa nevzťahuje na nájom bytu, pretože ust.
§ 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka to zakazuje.

19. V ďalšom súd uvádza, že pre úspech v rámci tohto konania bolo potrebné zo strany žalobkyne
preukázať, že existuje hmotnoprávny vzťah medzi ňou a žalovaným, tj. tvrdený nájomný vzťah, prípadne

existencia práva na bytovú náhradu vyplývajúceho z práva na bývanie.

20. V posudzovanej veci žalobkyňa ničím, žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala, že medzi ňou
a žalovaným došlo k vzniku nájomného vzťahu. Nemohol preto súd rozhodnúť o tom, že tento nájomný
vzťah trvá. Tiež, ako už bolo vyššie uvedené, konkludentné obnovenie nájomného pomeru, tak ako

ním žalobkyňa argumentovala, sa nevzťahuje na nájom bytu, pretože ust. § 710 ods. 2 Občianskeho
zákonníka to zakazuje.21. Žalobkyňa rovnako nepreukázala, že jej právo na bytovú náhradu nezaniklo, ktorá skutočnosť
nevyplýva ani z návrhu, ani zo žaloby, a ani z pripojených listín.

XX. Za predpokladu, že žalobkyňa mala za to, že náhradný byt jej zabezpečený nebol, z ktorého dôvodu
jej právo na bytovú náhradu nezaniklo a stále trvá, aby jej nárok na bytovú náhradu v prekluzívnej
lehote30dníoddoručeniapísomnéhovyhláseniaozabezpečeníbytovejnáhradyneuzatvorenímzmluvy
nezanikol, teda aby nenastali účinky predpokladané v § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, mala
možnosť podať žalobu na súd o určenie že jej právo na zabezpečenie náhradného bytu nezaniklo. Súd v

rámci šetrenia zistil, že takáto žaloba na Okresný súd Bratislava IV aj podaná bola. Konanie bolo vedené
pod sp. zn. 16C/232/2014. Uznesením zo dňa 29.12.2014 bolo konanie zastavené pre nezaplatenie
súdneho poplatku.

23. S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh žalobkyne o určenie, že nájomný vzťah k predmetnému
bytu medzi žalobkyňou a žalovaným trvá ako nedôvodný zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Vzhľadom na to, že v konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, postupujúc v zmysle § 255 ods. 1
C.s.p. súd priznal žalovanému voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
požiadať o exekúciu v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti(Exekučný poriadok).