Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Török

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 1Nt/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6821010353
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Török
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2022:6821010353.2

Uznesenie

Okresný súd Revúca predsedom senátu JUDr. Mariánom Törökom v trestnej veci odsúdeného G. W.,
B.. XX.XX.XXXX, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 394 ods. 1 Trestného poriadku návrh
odsúdeného G. W., B.. X.XX.XXXX P. I., O. X. Š. XXX, O.. Č.. P. Ú. B. P. O. C.H. U. U., o povolenie
obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 201/2016 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca rozsudkom sp. zn. 2T/201/2016 zo dňa 06.02.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/28/2017 zo dňa 29.03.2017 uznal G. W., nar. 09.12.1982
v Lučenci, vinným z pokračujúceho zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/ Trestného
zákona, a pokračujúceho prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20,

§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona za čo mu uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) rokov a pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2021 sa odsúdený domáhal povolenia obnovy konania
v konaní 2T/201/2016 z dôvodu, že pri výmere a ukladaní trestu Okresný súd Revúca a aj Krajský súd

v Banskej Bystrici prehliadol akty pribraté podľa hlavy VI Zmluvy o EÚ, a to Rámcové rozhodnutie Rady
2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom
trestnom konaní . Odsúdený mal zato, že rozsudok z iného členského štátu a to rozhodnutie Krajského
súdu v Plzni sp. zn. 50To/248/2015 zo dňa 09.11.2015, je potrebné zohľadniť v odsudzujúcom novom
rozsudku v rámci obnovy konania. Odsúdený je toho názoru, že v danom prípade je potrebné jeho
návrhu vyhovieť a navrhol súdu povoliť obnovu konania. V doplňujúcom vyjadrení žiadal aby rozsudok

z Českej republiky, uznaný Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 4Ntc/14/2018, bol zahrnutý do
rozsudku Okresného súdu Revúca a aby bol týmto konaním zmiernený. Zároveň žiadal aby bol trest
uložený mu Okresným súdom Prešov zrušený a vykonaný trest mu bol zarátaný do rozsudku Okresného
súdu Revúca, vzhľadom na neprimerane vysoký trest za trestnú činnosť. Mal zato že v jeho najprísnejší
trestom je trest 10 rokov a nie 12 rokov.

Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanom návrhu na povolenie obnovy. Obnovu konania
chce, lebo sa mu dostalo do ruky rozhodnutie NR SR, ale chápe to tak, že malo by sa dohliadať aj na
rozsudky cudzie, nakoľko má 12 ročný trest a je to neprimeraný trest za to čo páchal. Má ďalší rozsudok
z Prešova a dokopy má 3 rozsudky za ktoré dostal spolu 12 rokov a tu v Revúcej nemusel toľko dostať
ako mu dali. V Prešove dostal 2,5 roka a českým rozsudkom má 3,5 roka a z Revúcej má 6 rokov. Český
trest si odpykáva na území SR, už mu to uznali. Od českého rozsudku spáchania tr. činov, bol ešte trikrát

zavretý za inú činnosť, a tu sa tiež chce spýtať, či by sa to nedalo zarátať.Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí rozšíril dôvody pre obnovu konania nad rámec podanej
žiadosti a to z dôvodu zákona č. 214/2019 Z.z., ktorým bol novelizovaný Tr. zákona najmä § 212 ods.
4 Tr. zákona. Novou skutočnosťou je aj prijatie takého právneho predpisu, ktorý odôvodňuje zásadným

spôsobom posudzovania právnej kvalifikácie skutku a zásadným spôsobom upravuje aj trestnú sadzbu
za skutky, pre ktoré bol odsúdený odsúdený. Za súčasnej právnej úpravy je trestná sadzba až na 2 roky
pričom v čase rozhodovania o treste bola trestná sadzba 3 - 10 rokov. V tejto súvislosti poukázal na to,
že aj súdna prax pri posudzovaní skutkov, pre ktoré bol odsúdený bola nejednoznačná až do prijatia
zjednocujúceho stanoviska NS SR a zrejme aj táto nejednoznačnosť a prísnosť posudzovania skutkov

odsúdenia viedla zákonodarcu v konečnom dôsledku k zmene tohto ustanovenia. Poukázal aj na nález
Ústavného súdu ČR č. IUS/919/2016 z 20.06.2016 kde Ústavný súd pripustil obnovu konania v prípade,
že došlo k zmene administratívneho aktu, ktorý zakladal trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa a preto
je toho názoru, že pre posudzovanie novej skutočnosti, zmena zákona je takou skutočnosťou, ktorá
odôvodňuje povolenie obnovy konania. Preto navrhol obnovu konania povoliť, nakoľko je tu skutočnosť,
že pre povolenie obnovy konania prichádza do úvahy zásadne iné rozhodnutie o treste.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy podľa § 394.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. Obnovou konania možno

preto napraviť len právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci v prípade, že
dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe,
a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Nové skutočnosti musia byť zároveň
také závažné, aby odôvodňovali zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, a mohli by sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu. Skutočnosťami skôr neznámymi sa rozumejú objektívne existujúce javy, ktoré
sú v tej istej veci dôkazom, ale ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti
v konaní o povolenie obnovy konania je pritom potrebné preukázať novými dôkazmi. Tvrdenia a dôkazy
produkované odsúdeným na verejnom zasadnutí konanom o jeho návrhu na povolenie obnovy konania

takýmito novými skutočnosťami a novými dôkazmi nie sú.

Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdený G. W. bol podľa odpisu
z registra trestov doposiaľ 13krát súdne riešený. V súčasnosti vykonáva trest uložený mu Okresným
súdom Revúca rozsudkom sp. zn. 2T/201/2016 zo dňa 06.02.2017. Okrem uvedeného má ešte

vykonať trest uložený mu rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4Ntc/14/2018 zo dňa
10.01.2019, ktorým súd rozhodol o uznaní cudzozemského odsúdenia a to rozhodnutím Okresního
soudu Plzeň - sever sp. zn. 2T/243/2007 zo dňa 09.11.2015, na trest odňatia slobody nepodmienečne
na 3 roky 6 mesiacov. Podľa odpisu z registra trestov trest odňatia slobody nepodmienečne na 2 roky
a 6 mesiacov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/70/2014 zo dňa 22.4.2016,

odsúdený vykonal dňa 02.03.2019.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaného ustanovenia § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd
preskúmal návrh odsúdeného na obnovu konania, oboznámil sa s obsahom spisu sp. zn.2T/201/2016 a
dospel k záveru, že nie sú dané podmienky k tomu, aby bolo možné vyhovieť návrhu, a preto súd návrh

odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, keďže jeho dôvodnosť pre nenaplnenie podmienok
podľa ustanovenia § 394 Trestného poriadku preukázanú nemal.Čo sa týka prvého dôvodu na povolenie obnovy konania a to skutočnosti, že Okresný súd Revúca mal
pri ukladaní trestu v konaní pod sp. zn. 2T/201/2016 prihliadnuť aj na odsúdenie uložené mu v zahraničí
- rozhodnutím Okresního soudu Plzeň - sever sp. zn. 2T/243/2007 zo dňa 09.11.2015 (odsúdeným v

návrhu uvádza Krajský súd v Plzni sp. zn. 50To/248/2015 zo dňa 09.11.2015), súd poznamenáva, že
spôsob ukladania trestov je upravený v ust. § 34 a nasl. Trestného zákona. Spôsob ktorým sa odsúdený
domáhal obnovy konania a opätovného uloženia trestu za viac trestných činov resp. za viaceré konania
je možný len postupom podľa § 42 Trestného zákona a to vo forme uloženia súhrnného trestu. Súhrnný
trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa

zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa
odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin. Nakoľko z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že v
konaní pred Okresním soudem Plzeň - sever bol právoplatne odsúdený dňa 09.11.2015 a až následne
sa dopustil konania ktoré bolo predmetom konania na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/201/2016, nie je
možné tieto konania „spojiť“ a rozhodnúť o súhrnnom treste. To isté platí aj o konaní vedenom pred

Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 41T/70/2014. Navyše súd v čase rozhodovania bol oboznámený s
predmetnými odsúdeniami a prihliadol na ne, tak ako to vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku.

Vo vzťahu k druhej skutočnosti svedčiacej pre povolenie obnovy konania prednesenej obhajcom
odsúdeného na verejnom zasadnutí, a to zmeny Trestného zákona, súd poznamenáva, že dňa

01.08.2019 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona uskutočnená zákonom č. 214/2019 Z. z.,
ktorou okrem iného došlo aj k zmene ustanovenia§ 212 Trestného zákona upravujúceho trestný čin
krádeže. Z predmetného zákona v časti prechodných a záverečných ustanovení však nevyplýva, že
by sa predmetná zmena zákona mala vzťahovať aj na trestné veci, ktoré boli pred dňom účinnosti
tohto zákona právoplatne skončené, pričom zákon neposkytol ochranu páchateľom, ktorý boli odsúdený

pred účinnosťou tohto zákona. Napokon ani ustanovenie čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a naň nadväzujúce
ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona týkajúceho sa časovej pôsobnosti Trestného zákona sa na
trestnú vec odsúdeného nevzťahujú, pretože neskorší zákon, ktorý by mohol byť pre neho priaznivejší
(zákon č. 214/2019 Z. z. účinný od 01.08.2019), nadobudol účinnosť až po právoplatnom skončení jeho
trestného stíhania. Súd ďalej poznamenáva, že za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods.1

Trestného poriadku nemožno považovať prípadné zmeny predpisov hmotného práva, keďže táto v čase
vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala (porovnaj nález ÚS SR z 26.07.2019 pod
sp. zn. I. ÚS 142/2018) a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese rozhodovania.
V danej súvislosti je potrebné tiež poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR pod č.
Tpj44/2013, z ktorého vyplýva, že podmienky obnovy konania sa netýkajú zmeny právneho stavu, t.j.

zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Súd záverom na potvrdenie
správnosti názoru poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných veciach napr. uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tos/78/2020 zo dňa 21. 07. 2020, alebo uznesenie Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 6Tos/14/2020 zo dňa 25.02.2020, alebo nález ÚS SR z 09.03.2021 pod sp. zn.
III. ÚS 58/2020.

Odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti a súdu nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by súdu v
časepôvodnéhorozhodnutianeboliznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.

Keďže nevyšli dodatočne najavo nové skutočnosti a dôkazy, resp. také skutočnosti a dôkazy, ktoré by
boli súdu skôr neznáme, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli
odôvodniť iné rozhodnutie o vine vplyv na pôvodné právoplatné rozhodnutie, súd návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn.
2T/201/2016 zo dňa 06.02.2017, ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.