Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210617
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119210617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Š. H., W.. XX.XX.XXXX, F.
M. T. Č..XXX, XXX XX I.. L., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. M. T. Č..XXX, XXX XX I.. L.,
právne zastúpenej JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
18.11.2020 č.k. 8C 25/2019-103, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra E č. XXX/X - záhrada o výmere XXX
m2, zapísanej na LV č.XX, k. úz. M. T., ktorá je identická s parcelou označenou v geometrickom pláne J.
N., s.r.o. overeným Správou katastra v L. dňa 4.6.2009 pod č. XXX/XX ako V. XXX - zastavaná plocha
o výmere XXX m2, k. úz. M. T..

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa
11.6.2019 domáhal voči žalovanej určenia vlastníckeho práva k parcele X. č. XXX/X - záhrada o výmere
XXX m2, zapísanej na LV č.XX, k.ú. M. T., ktorá je identická s parcelou označenou v geometrickom
pláne J. N., s.r.o. overeným dňa 4.6.2009 pod č. XXX/XX ako V. č. XXX - zastavaná plocha o výmere
XXX m2, k.ú. M. T..

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že na LV č. XX, k.ú. M. T., je zapísaná parcela X. č. XXX/X - záhrada o
výmereXXXm2.Kpredmetnejparcelejezapísanáakovýlučnávlastníčkažalovanáatonazákladetitulu
osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 26D/1818/02. Predmetná parcela je v registri C katastra nehnuteľnosti
označená ako Z. č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, pričom k tejto parcele nie je založený list
vlastníctva. Za účelom vysporiadania vlastníctva aj k tejto parcele bol vypracovaný geometrický plán č.
XX/XXXX, overený Správou katastra v L. dňa X.X.XXXX pod č. XXX/XX, v zmysle ktorého je predmetná

parcelaidentickásparcelouZ.č.XXX-zastavanáplochaovýmereXXXm2.Žalobcapredmetnúparcelu
užíva nerušene, dobromyseľne ako svoje výlučné vlastníctvo od roku 1989, kedy ju nadobudol dedením
na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v T., sp. zn. D 1056/89, po svojom otcovi, U.
H., zomr. XX.X.XXXX. Ako vyplýva z dedičského rozhodnutia, žalobca okrem iného nadobudol starýschátralý dom súp. č. XXX a podiel z pozemku pri tomto rodinnom dome, avšak v skutočnosti nadobudol
a začal užívať reálne v prírode vydelenú, plotmi ohraničenú parcelu. Starý dom žalobca zbúral asi v roku
1991 a parcelu dodnes užíva ako záhradu, pričom doposiaľ si nikto nerobil vlastnícke nároky na túto

parcelu. Parcelu X. č. XXX/X užíval v rovnakom rozsahu ako reálne vydelenú časť otec žalobcu od roku
1968 na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v T., sp. zn. D 1032/68, po svojom otcovi
R. H., zomr. XX.X.XXXX. Dedo žalobcu, R. H., nadobudol predmetnú parcelu aj s domom na základe
kúpy asi v roku 1946. Na parcele stáli dva rodinné domy, jeden z nich bol zbúraný a v druhom býval
dedo. Jeho otec (U. H.) sa v tomto dome narodil a v roku 1950 aj žalobca. Asi v roku 1953 otec žalobcu

si postavil nový dom a spoločne s manželkou a deťmi, teda aj so žalobcom, sa preťahovali do nového
domu č. XXX, kde aj doposiaľ býva. Dedo, R. H., býval v dome č. XXX naďalej až do svojej smrti v roku
1968, pričom babka, Y. H., mala aj po smrti deda právo doživotného bývania v tomto dome, aj keď to
zdedil otec žalobcu. V tomto dome zostala bývať aj sestra otca žalobcu, Q. Y.. Rodičia žalovanej, R. a
Y. Q., užívali susedné parcely č. XXX/X a č. XXX/X, kde mali postavený rodinný dom, avšak parcelu
XXX nikdy neužívali, rešpektovali vlastnícke právo žalobcu. Parcela č. XXX je v prírode ohraničená od

žalovanej pletivovým plotom, ktorí postavili ešte jej rodičia, ďalej od suseda R. L. kamenným múrom,
ktorý je zostatkom zbúraného domu č.XXX a so susedným pozemkom R. N. hranica nie je sporná, avšak
nie je oplotená. Žalobca predmetnú parcelu užíva od roku 1989 ako záhradu, kosí ju, má vysadené
ovocné stromy, hospodáril na nej a každý v obci ho považoval za vlastníka parcely. Za túto parcelu platil
daň z nehnuteľnosti od roku 1993 do roku 2018, pred rokom 1993 sa platila iba domová daň.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že z dedičských rozhodnutí žiadnym
spôsobom nevyplýva právny vzťah žalobcu k parcele EKN č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2,
zapísanej na LV č. XX, k.ú. M. T., a nie je preukázaná jeho oprávnenosť držby. V rozhodnutí o dedičstve
U. notárstva v T. sa jasne uvádza, že predmetom dedičstva je len schátralý dom so súp. č. XXX bez

pozemku. Práve naopak žalovaná je vlastníkom parc. X. č. XXX/X v zmysle LV č. XX, k.ú. M. T., pričom
poukázala na časť - iné údaje, záp. XXX, mpč. XXX/a (uo-XXX/X). V tejto súvislosti žalovaná poukázala
na výpis z pozemkovej knihy číslo záp. XXX, k.ú. M. T. v ktorom sa konštatuje, že vlastníkmi parcely
č.XXX/a sú: a) vd. Y. N. A. r. Q. S. v podiele 1/4 - stará mama žalobkyne, b) U. Q. S. v podiele 1/4 - brat
Y. N. A., c) R. Q. S. v podiele 2/4 - otec žalovanej. Výlučné vlastníctvo žalovanej k parc. X. č. XXX/X

zapísanej na LV č. XX k.ú. M. T., je jednoznačne preukázané a je odvodené od jej právnych predchodcov.
Žalobca nepreukázal žiaden právny titul k uvedenej parcele, ktorý by dokazoval jeho oprávnenú držbu
v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že formálne síce nadobudol len podiel, avšak reálne užíval celú

nehnuteľnosť. Vo vzťahu k zápisnici z prejednania dedičstva z r. 1968 uviedol, že na spornej parcele
boli postavené dva domy, jeden drevený oproti murovanému domu.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v r. 1979 sa odsťahovala z rodinného domu do L. a do obce
M. T. sa vrátila v r. 2007. Uviedla, že na spornej parcele bol v minulosti postavený dom a býval v ňom

starší pár, volali sa H. - R.. Po smrti pána zostala bývať v dome ich dcéra, ktorá neskôr vzala matku
a odišli bývať do N..

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z LV č. XX, k.ú. M.
T., súd zistil, že nehnuteľnosť: parcela X. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, je vlastnícky vedená na

meno žalovanej, pričom titulom nadobudnutia bolo osvedčenie o dedičstve sp. zn. 26D/1818/02. V časti
C, iné údaje, je uvedené, že predmetná parcela bola evidovaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX ako
mpč. XXX/a (uo-XXX/X). Parcela bola stotožnená dňa 11.8.2016, pričom z PKV č. XXX, k.ú. M. T., súd
zistil, že predchádzajúcimi vlastníkmi mpč. XXX/a - dom záhrada o výmere XXX m2 boli: a) vd. Y. N. A.
r. Q. S. v podiele 1/4, b) U. Q. S. v podiele 1/4, c) R. Q. S. v podiele 2/4.

8. Z geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného spoločnosťou J. N., s.r.o. dňa 25.5.2009,
overeného Správou katastra v L. dňa 4.6.2009 pod č. XXX/XX, súd zistil, že parcela X. č. XXX/X, k.ú.
M. T., je identická s parcelou Z. č. XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2.

9. Podľa Potvrdenia Obce M. T. zo dňa 20.1.2019 súd zistil, že od roku 1993 má žalobca uhradenú daň
zo stavieb a pozemkov, v ktorej je zahrnutá a platba č. XXX, za ktorú platí daň až do roku 2018. Pred
uvedeným rokom je vedená platba iba za stavby, nakoľko sa platila iba domová daň.10. Z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v T. zo dňa 2.10.1968, č.k. D 1032/68-12, súd zistil, že
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k.ú. M. T., ktoré sú v prírode okrem iného starým rodinným
domom, nadobudol po svojom otcovi, R. H., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. T., č.d. XXX, jeho

syn U. H., nar. XX.X.XXXX, s tým, že pozostalej manželke (Y. H. rod. Q.) nič nevyplatí a zostane jej
doživotné právo bývania v celom dome č. XXX. Zo zápisnice vyhotovenej v tomto dedičskom konaní
toho istého dňa súd tiež zistil, že sa jedná o storočný drevený dom o jednej izbe.

11. Z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v T. zo dňa 28.9.1989, č.k. D 1056/89-14, súd zistil, že

majetok poručiteľa, U. H., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX, pozostávajúci okrem iného aj so starého
schátralého domu č.s. XXX s podielom na pozemku pod týmto domom nadobudol jeho syn - žalobca. Zo
zápisnice vyhotovenej v tomto dedičskom konaní toho istého dňa súd tiež zistil, že z podiel z pozemku
pri rod. dome č. XXX činí podľa pozemkovej knihy XX m2.

12. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.10.2002 súd zistil, že žalovaná nadobudla parcely KN č. XXX/

X - zastavané plochy o výmere XXX mX a KN č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2, ktoré boli vytvorené
na základe geometrického plánu č. XXX/XX z mpč. XXX/a zapísanej v záp. č. XXX, k.ú. M. T., v celosti
spolu s rodinným domom so súp. č. XXX na parc. č. XXX/X.

13. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že o sporný pozemok sa stará od smrti svojej matky. Narodil sa

v kamennom dome, ktorý bol zbúraný začiatkom 90-tych rokov. V užívaní spornej parcely mu nikto
nebránil.

14. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že z katastra nehnuteľností jej prišiel list vlastníctva niekedy v roku
2017, podľa ktorého zistila, že je vlastníčkou spornej parcely, pričom na katastri jej povedali, že túto

parcelu môže užívať. V minulosti bol na hranici medzi pozemkami starý plot, ktorý sa rozpadával a keďže
žalobca mal na spodnom pozemku posadenú zeleninu, pričom hrozilo, že jej sliepky budú vbehovať na
jeho políčko, tak postavili nový pletivový plot niekedy v roku 2007.

15. Z výsluchu svedka, R. N., vlastníka susedného pozemku, súd zistil, že sporný pozemok patril R. H.,

ktorý sa narodil v drevenom dome postavenom na tomto pozemku, ktorý v súčasnosti už neexistuje. R.
sestra, Y. V., bývala vedľa v kamennom dome, z ktorého zostal len múr. Tento dom odkúpil starý otec
žalobcu, R. H., ktorý mal päť detí a nechcel bývať so svojom otcom. V tomto dome sa narodil aj žalobca.
Drevený dom, ktorý mal č. XXX, bol zbúraný asi v 70-tych rokoch 20. storočia.

16. Z výsluchu svedkyne, Q. Y., tety žalobcu, súd zistil, že sa narodila v drevenici, ktorá niekedy stála
na pravej strane pozemku. V kamennom dome bývala spolu s matkou. Po tom, čo sa vydala, sa v r.
XXXX z domu odsťahovala a po smrti otca, R. H., vzala svoju matku bývať k sebe. Uviedla, že pozemok
zdedil jej brat U..

17. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

18. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

19. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

21. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

22. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.23. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba je dôvodná. Žalobca nadobudol sporný
pozemok na základe rozhodnutí o dedičstve po svojom otcovi, ktorý ho zase nadobudol po svojom

otcovi, t.j. starému otcovi žalobcu, R. H.. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva teda v tomto prípade
boli dedičské rozhodnutia z roku 1968 a z roku 1989. Žalobca podľa uvedených listín síce mal okrem
starého schátralého kamenného domu č. XXX nadobudnúť len podiel na priľahlom pozemku avšak bez
uvedenia výšky podielu, avšak žalobca sporný pozemok dlhodobo a dobromyseľne užíval v celosti od
roku 1989, t.j. viac ako 10 rokov, pričom v držbe nebol nikým rušený a to ani žalovanou resp. jej právnymi

predchodcami. Pred žalobcom zase nerušene pozemok užívali jeho právny predchodcovia. Predmetný
pozemok nerušene užíval aj otec žalobcu, U. H., nar. XXXX a predtým jeho starý otec, R. H.. Navyše z
dedičského rozhodnutia po otcovi žalovanej nevyplýva, že by spornú nehnuteľnosť nadobudla žalovaná,
keďže táto podľa tohto rozhodnutia nadobudla susedné parcely, ktoré však nie sú identické so spornou
parcelou.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

25. Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v

celom rozsahu zamietol.

26. Podľa názoru žalovanej súd po vykonaní dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaná naďalej trvá na tom, že nie sú splnené zákonné
podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.

Ako ďalej uviedla, z predložených listinných dôkazov žiadnym spôsobom nevyplýva právny vzťah
žalobcu k parcele E č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XX, kat. úz. M. T. a nie je
preukázaná jeho oprávnenosť držby. V rozhodnutí o dedičstve ŠN v T. sa jasne uvádza, že predmetom
dedičstva je len schátraný dom súpisné č. XXX bez pozemku.

27. Práve naopak žalovaná je vlastníkom parcely registra E č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 v
zmysle LV č. XX, kat. úz. M. T.. Z uvedeného LV je jasne uvedené v časti - Iné údaje, že záp. XXX,
mpč. XXX/a (uo - XXX/X). Tu žalovaná poukazuje na výpis z pozemkovej knihy, č. zápisnice XXX, kat.
úz. M. T..

28. Výlučné vlastníctvo žalovanej k parcele E č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 zapísanej na LV č.
XX, kat. úz. M. T., je jednoznačne preukázané a je odvodené od jej právnych predchodcov.

XX. V prípade, ak by súd druhej inštancie mal za to, že sú splnené zákonné podmienky na potvrdenie
napadnutého rozsudku vo veci samej, žalovaná má za to, že existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p., nakoľko žalovaná svojim konaním
nespôsobila predmetný spor, pred podaním žaloby komunikovala so žalobcom so snahou o mimosúdne
vyriešenie sporu a v neposlednom rade sa počas celého priebehu konania opierala o nesporné listinné
dôkazy a vyjadrenia príslušného katastrálneho úradu.

30. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. K odvolacím námietkam žalovanej žalobca udáva, že s uvádzanými argumentami
sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysporiadal v celom rozsahu. Odvolateľ poukazuje
na nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom z odôvodnenia odvolania nevyplýva, v čom konkrétne je
napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Odvolateľ poukazuje na bod 23. rozsudku a tvrdí, že predmetom

dedičstva, ktoré žalobca nadobudol, bol okrem iného len schátralý dom č. súpisné XXX bez pozemku.

31. Toto tvrdenie žalovanej je nepravdivé, dôkazom čoho je dedičské rozhodnutie ŠN v T. D 1056/89
zo dňa 28.09.1989, v ktorom je jednoznačne uvedené a napísané „ ... ďalej starý schátralý dom č. s.
XXX bez zostatkovej hodnoty a podielom z pozemku a poľnohospodárska pôda ...“. Žalobca si nevie

predstaviť už presvedčivejší dôkaz ako ten, že na parcele, ktorá je predmetom sporu existuje doteraz
starý kamenný múr, ktorý je pozostatkom rodinného domu č. s. XXX, v ktorom sa žalobca narodil a túto
parcelu od nepamäti užíval jeho dedo, otec a sám žalobca, čo potvrdili aj na ohliadke vypočutí svedkovia.Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bol objektívne presvedčený o tom, že držanú
vec nadobudol poctivým spôsobom.

32. Vzhľadom na existujúci skutkový stav, dôkaznú situáciu a predovšetkým stanovisko žalovanej,
považuje návrh odvolateľa na prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania v zmysle § 257
C.s.p. za neakceptovateľné, žalovaná bola vyzvaná na mimosúdne riešenie sporu, trvala na tom, že
je legitímnou vlastníčkou, napriek chýbajúceho titulu nadobudnutia, napokon však žalobca bol nútený
riešiť vec podaním žaloby.

33. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovanej nie je opodstatnené.

34. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

35. K odvolacím námietkam žalovanej sa žiada uviesť nasledovné.

36. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnuté dospel k záveru, že žalobca splnil všetky podmienky
pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním (čo odôvodnil v bode 23.) a preto žalobe vyhovel.

37. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd po vykonaní dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaná trvá na tom, že nie
sú splnené zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle § 134
Občianskeho zákonníka.

38. Z odvolania podaného žalovanou nemožno vyvodiť, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam na

základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k záverom o splnení zákonných
podmienok na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.

39. Žalobné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe žalovanou popreté neboli, a preto sa považujú
za nesporné.

40. Jedinou právne významnou právnou námietkou odvolateľky vo vzťahu k splneniu zákonných
podmienok na vydržanie vlastníckeho práva je námietka, že nie je preukázaná oprávnenosť držby
žalobcu, keďže v rozhodnutí o dedičstve ŠN v T. sa jasne uvádza, že predmetom dedičstva je len
schátralý dom súp. č. XXX bez pozemku.

41. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej
„Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorúmožnosprihliadnutímnaokolnostikonkrétnehoprípadunakaždomsubjektepožadovať,malalebo
mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus
putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký

právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom
výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné
podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade
s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,

prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018), (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 12.08.2021, sp. zn. 5Cdo 210/2019)“.42. Pokiaľ ide o namietaný titul vstupu do držby žalobcu, treba zvýrazniť, že pri posudzovaní
nadobudnutia vlastníctva vydržaním sporných nehnuteľností na rozdiel od preukazovania vlastníctva
nie je potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti

svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v čom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou
držby. Treba prisvedčiť žalobcovi, že tvrdenie žalovanej o tom, že v dedičskom rozhodnutí ŠN v T. D
1056/89 zo dňa 28.09.1989 bol predmetom dedičstva len schátralý dom súp. č. XXX bez pozemku, je v
rozpore s týmto rozhodnutím, kde je uvedené „... ďalej schátralý dom č.s. XXX bez zostatkovej hodnoty
a podielom z pozemku ...“.

43. Pri absencii iných právne významných námietok (skutočnosť, že žalovaná je zapísaná na LV č. XX,
kat. úz. M. T., odvolací súd za právne významnú námietku vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok
vydržania vlastníckeho práva nepovažuje), za stavu, keď v konaní skutkové tvrdenia žalobcu výslovne
popreté žalovanou neboli, možno prijať záver súladný so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v
napadnutom rozhodnutí.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu, významné pre posúdenie dobromyseľnosti žalobcu je jeho tvrdenie
(žalovanou nepopreté), žejehodedospornénehnuteľnostikúpilvroku1946anespochybnenávýpoveď
svedka R. N., podľa ktorej na sporných nehnuteľnostiach o relatívne malej výmere stáli súčasne dva
rodinné domy, v ktorých bývali v jednom dedo žalobcu, v druhom jeho otec a žalobca sa tam narodil.

Tieto nehnuteľnosti všetci nerušene užívali - žalobca až do roku 2018.

45.Odvolacísúdsapretostotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žežalobcanazákladededičského
rozhodnutia ŠN v T. D XXXX/XX- 14 zo dňa 28.09.1989 sporné nehnuteľnosti dobromyseľne užíval viac
ako 10 rokov a v ich držbe nebol nikým rušený.

46. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

47. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania.

48. Nemožno prihliadnuť na odvolacie námietky žalovanej, že dôvodom hodným osobitného zreteľa sú
skutočnosti, že daný spor nespôsobila, komunikovala so žalobcom so snahou o mimosúdne vyriešenie
sporu a počas celého konania sa opierala o nesporné listinné dôkazy a vyjadrenia katastrálneho úradu
ak, ako je zrejmé z obsahu spisu, proti žalobe sa v priebehu celého, aj odvolacieho konania, aktívne

bránila.

49. Zároveň úspešnému žalobcovi bola v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1
C.s.p. priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie.

50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).