Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120282499
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:6120282499.7

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyne: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX
XX T. B., pr. zast.: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa,
proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna, a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1,
Česká republika, IČO: 45 272 956 konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generali
Poisťovňa,pobočkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu,sosídlomLamačskácesta3/A,84104Bratislava

- mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, pr. zast. SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01
Košice, IČO: 51 717 395 v konaní o zaplatenie 12 576,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

2. Po prvotných vyjadreniach strán sporu a pojednávaní, ktoré nebolo otvorené, ale odročené za účelom
zabezpečenia dokladov potrebných pre posúdenie veci a pre ukončenie poistnej udalosti zo strany

žalovaného, právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 9.2.2022 doručeným súdu dňa 9.2.2022 o
10:31 hod. vzal žalobu v celom rozsahu späť vzhľadom na tú skutočnosť, že zdravotný stav žalobkyne
jej nedovoľuje pokračovať v súdnom konaní. Navrhol preto konanie zastaviť a nepriznať žiadnej zo strán
sporu náhradu trov konania v zmysle § 257 C.s.p., pretože predmetom konania bolo vážne poškodenie
zdravia žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou. Podaním zo dňa 9.2.2022 doručeným súdu dňa
9.2.2022 o 17:21 hod. právny zástupca žalobkyne požiadal súd, aby späťvzatie žaloby zo dňa 9.2.2022

považoval za bezpredmetné.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedol (pokyn
na zaslanie späťvzatia žaloby bol daný ešte pred doručením druhého vyššie uvedeného podania
právneho zástupcu žalobkyne - pozn. súdu), že so späťvzatím žaloby súhlasí, uplatňuje si trovy konania
v rozsahu 100% a zároveň dal do pozornosti, že žalobkyňa nepreukázala ňou uvádzané tvrdenie, že

jej zdravotný stav neumožňuje pokračovať v konaní. Späťvzatie žaloby je podľa názoru žalovaného iba
vyhodnotením a výsledkom dôkaznej núdze, preto aplikácia § 257 C.s.p, podľa žalovaného neprichádza
do úvahy.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.6. Vzhľadom na úplné späťvzatie žaloby žalobkyňou, s ktorým žalovaný súhlasil, súd v súlade s cit.
zákonnými ustanoveniami konanie zastavil.

7. K druhému podaniu právneho zástupcu žalobkyne, ktorým žiadal, aby súd späťvzatie považoval za
bezpredmetné, teda podľa obsahu ho súd vyhodnotil ako späťvzatie späťvzatia žaloby, súd poukazuje
na ustálenú judikatúru slovenských súdov, podľa ktorej nemožno vziať späť späťvzatie žaloby (porovnaj
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.8.2010 sp. zn. 6Sžo/372/2009, ktorý vyslovil názor,
že „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky

nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie
je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z
objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,
čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s
týmto prejavom vôle procesné právo spája.“, príp. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 12.11.2020
sp. zn. 17Co/126/2019, ktorý v obdobnej situácii vychádzal z vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR s

tým, že podľa názoru Krajského súdu v Prešove „platí, že v danom prípade sa vždy aplikuje pravidlo,
podľa ktorého procesný úkon (akýkoľvek, nielen späťvzatie) môže byť odvolaný, pokiaľ jeho odvolanie
dôjde súdu najneskôr súčasne so samotným úkonom.“). Keďže v danom prípade k späťvzatiu späťvzatia
žaloby nedošlo najneskôr súčasne so späťvzatím žaloby, nie je možné na späťvzatie späťvzatia žaloby
prihliadať. Preto účinky späťvzatia žaloby, ktoré došli súdu dňa 9.2.2022 o 10:31 hod. sú z procesného

hľadiska doručené účinne a na tento úkon je potrebné prihliadnuť ako na záväzný prejav procesnej vôle
žalobkyne zastaviť konanie.

8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Uvedené ustanovenie zakotvuje tzv. zásadu zavinenia pri zastavení konania, ktorá sa v praxi prejavuje
v tom, že strana, ktorá procesne zaviní zastavenie konania, je povinná nahradiť protistrane trovy
konania. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych dôvodov, pričom v zásade platí, že ak nejde o
späťvzatie žaloby z dôvodov správania sa žalovaného, procesné zavinenie na zastavení konania sa

pričíta žalobcovi.

10. Žalobkyňa späťvzatie žaloby odôvodňovala svojím zdravotným stavom, ktorý jej neumožňuje
pokračovať v konaní. Tento dôvod však žiadnym spôsobom nepreukázala, ani bližšie nešpecifikovala,
v čom jej zdravotný stav bráni v pokračovaní v konaní (najmä ak má právneho zástupcu). Súd preto

uzavrel, že žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania, teda je povinná nahradiť
žalovanému trovy konania. O výške trov konania žalovaného bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením.

11. Vo vzťahu k aplikácii § 257 C.s.p. súd poznamenáva, že účelom uvedeného ustanovenia je umožniť

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho,
kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v
konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov

súd náhradu trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti
s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané
charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom
strany sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným
dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré

viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa
sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody
spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej
strany sporu. Je vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na
rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

12. Žalobkyňa dôvody hodné osobitného zreteľa videla v predmete konania, teda že ide o nárok z
dopravnej nehody. Samotný predmet konania v danom prípade nie je podľa názoru súdu dôvodom
hodným osobitného zreteľa. Vychádzajúc z dôkazov predložených ku žalobe je pritom potrebné uviesť,že bez ďalších dôkazov, ktoré boli navrhnuté až na pojednávaní (ktoré napokon nebolo otvorené), sú
dané pochybnosti ohľadne príčinnej súvislosti medzi uplatneným nárokom a dopravnou nehodou, v
súvislosti s ktorou malo vzniknúť poškodenie zdravia (čo namietal aj žalovaný). Za tohto stavu súd v

danom prípade nevidel dôvod na aplikáciu § 257 C.s.p. a o nároku na náhradu trov konania rozhodol
v zmysle vyššie uvedeného § 256 ods. 1 C.s.p.

13. O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohoto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.