Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204805
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113204805.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: REKORD, spol. s r.o., so sídlom
Coburgova 84, Trnava, IČO: 34 115 951, zastúpený JUDr. Timotejom Minarovičom, advokátom, A.
Žarnova 1, Trnava proti žalovanému: A-MONT, spol. s r.o., so sídlom Veterná 17, Trnava, IČO: 36 265
748, o zaplatenie 4.743,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Trnava zo dňa 4. februára 2015 č. k. 36Cb/40/2013-161 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í rozsudok prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.2.2013 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.743,18 eur spolu s úrokom z
omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 14.7.2011 uzavrel zmluvu o dielo č. 11TT607B, na
základe ktorej mal žalovaný zhotoviť dielo, výrobu a montáž plastových okien a dverí vrátane dopravy,
na stavbu bytového domu Adam v Trnave (ďalej len „Zmluva“). Cena diela bola zmluvnými stranami
dohodnutá vo výške 25.054,78 eur. Podľa článku V odsek 5.2 Zmluvy objednávateľ t.j. žalobca bol
povinný zložiť 60 %-nú zálohu na cenu diela a to na základe vystavenia zálohovej faktúry vo výške
15.000 eur. Žalovaný dňa 14.7.2011 vystavil pre žalobcu zálohovú faktúru č. 2011/129 splatnú 14.7.2011

na sumu 15.000 eur. Žalobca sumu 15.000 eur na základe uvedenej faktúry dňa 20.7.201 žalovanému
uhradil. Žalovaný dielo tak ako bolo dohodnuté v zmluve nezrealizoval. Z diela zrealizoval len časť
v hodnote 10.256,82 eur. Zaplatením zálohy v sume 15.000 eur oproti zrealizovanej hodnote diela v
sume 10.256,82 eur vznikol v prospech žalovaného preplatok v sume 4.743,18 eur, ktorú sumu bol
žalovaný povinný vrátiť žalobcovi, nakoľko v realizovaní diela podľa zmluvy o dielo č. 11TT-607B sa
nepokračovalo. Povinnosť žalovaného vrátiť sumu 4.743,18 eur uznal aj žalovaný. Žalovaný vystavil

faktúru 2011/320, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť preplatok 4.743,18 eur (rozdiel medzi prijatou
zálohou 15.000 eur a zrealizovanou hodnotou diela 10.256,82 eur) do 14.12.2011. Žalobca obdržal
od žalovaného dňa 19.12.2011 list v ktorom mu oznámil, že svoj záväzok na vrátenie sumy 4.743.18
eur si započítava oproti svojej pohľadávke voči žalobcovi v sume 6.108,78 eur. Žalobca listom zo
dňa 23.11.2011 oznámil žalovanému, že započítanie pohľadávky neakceptuje, nakoľko nie je daný
titul na započítanie, pretože žalovaný na započítavanie použil údajnú „pohľadávku“ z iného zmluvného

vzťahu, zmluvy o dielo č. 11TT-614, na ktorú však žalovanému nevznikol právny nárok, keďže dielo
z tohto zmluvného vzťahu nebolo dokončené a objednávateľovi riadne v rámci zmluvných podmienok
odovzdané. Vzhľadom k uvedenému má žalobca voči žalovanému riadnu pohľadávku v sume 4.743,18
eur splatnú dňa 14.12.2011 v zmysle zmluvy o dielo č. 11TT-607B a faktúry č. 201/320.

2. Súd prvej inštancie v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 12.3.2013

platobný rozkaz č.k. 13Rob/8/2013-34. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor sodôvodnením, platobný rozkaz sa zo zákona v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil a vo veci bolo nariadené
pojednávanie.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4. februára 2015 č. k. 36Cb/40/2013-161 žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v
sume 284,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.287,87 eur.
Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 536, § 546 ods.1, § 548 ods.1, § 560
ods.1,2,3, § 564, § 436 ods.1, § 437 ods.1, 358 Obchodného zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie mal zo zhodných výpovedí účastníkov konania preukázané, že dňa 14.7.2011
uzatvorili žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ písomnú zmluvu o dielo č. 11TT-607B,
predmetom ktorej bola výroba a montáž plastových okien a dverí za cenu 25.054,78 eur, pričom cena
zahŕňala aj dopravu. Dňa 14.7.2011 vystavil žalovaný žalobcovi zálohovú faktúru č. 2011/129 na sumu
15.000 eur, ktorú dňa 20.7.2011 žalovaný zaplatil. Po dokončení diela zmluvné strany zhodne ustálili, že

dielo bolo vykonané v hodnote 10.256,82 eur. Z uvedeného dôvodu vznikla žalovanému povinnosť vrátiť
žalobcovi z prijatej zálohy preplatok vo výške 4.743,18 eur, ktorý bol žalovaným zúčtovaný faktúrou č.
2011/320 zo dňa 7.12.2011, splatnou 14.12.2011. Žalobca sa v danom konaní domáhal od žalovaného
zaplatenia predmetnej pohľadávky, ktorú žalovaný uznával a v konaní ani nepopieral, avšak sa bránil
tým, že predmetná pohľadávky zanikla započítaním.

Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 14.7.2011 uzatvorili žalobca ako objednávateľ a žalovaný
ako zhotoviteľ ďalšiu písomnú zmluvu o dielo č. 11TT-614, predmetom ktorej bola výroba a montáž
plastových a hliníkových okien, dverí za cenu 36.228,20 eur, pričom cena zahŕňala aj dopravu. Žalovaný
vystavil žalobcovi zálohovú faktúru na sumu 21.800 eur, ktorú žalobca zaplatil. Po dokončení diela
zmluvné strany zhodne ustálili konečnú cenu diela vo výške 35.908,78 eur a žalovaný vystavil dňa

8.11.2011 faktúru č. 2011/267, splatnú 11.11.2011 na úradu rozdielu vo výške 14.108,78 eur (35.908,78
eur - 21.800 eur). Žalobca dňa 25.11.2011 uhradil ešte sumu 8.000 eur. Žalovaný v konaní tvrdil,
že zvyšok vo výške 6.108,78 eur predstavuje jeho pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si započítal
voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v danom konaní. Žalobca v konaní odmietal vznik predmetnej
pohľadávky žalovaného.

Medzi stranami zostalo v konaní sporné, či žalovanému vznikla pohľadávka zo zmluvy o dielo č.
11TT-614 vo výške 6.108,78 eur, ktorú si žalovaný následne v časti 4.743,18 eur započítal voči
pohľadávke žalobcu, ktorá mu vznikla voči žalovanému titulom zmluvy o dielo č. 11TT-607B.
Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému nárok na zaplatenie sumy 6.108,78 eur nevznikol, nakoľko dielo
zo zmluvy č. 11TT-614 nebolo riadne dokončené a odovzdané. Dielo realizoval žalovaný s vadami,

ktoré ním doposiaľ neboli všetky odstránené a to aj napriek viacerým reklamáciám.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, keď tvrdil, že dielo riadne dokončil a odovzdal. Pripustil, že na diele sa
vyskytli nejaké vady, ktoré však boli odstránené a zdôraznil, že dielo je už užívané. Žalovaný v konaní
tvrdil, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 4.743,18 eur zanikla
ešte pred podaním žaloby dňa 14.12.2011 jednostranným zápočtom s pohľadávkou žalovaného vo

výške 6.108,78 eur.
V konaní bolo nutné najprv zistiť a posúdiť, či žalovanému vznikla pohľadávka, ktorá existovala v čase
ním tvrdeného zápočtu a či mu teda vnikol nárok na zaplatenie sumy 6.108,78 eur, ako doplatku do
konečnej ceny diela 35.908,78 eur (z ktorej žalobca už uhradil zálohu 21.800 eur a doplatok 8.000 eur)
zo zmluvy o dielo č. 11TT-614, a preto ako predbežnú otázku vyriešiť, či dielo bolo žalovaným riadne

dokončené a odovzdané.
Súd prvej inštancie mal za to, že v tejto súvislosti bol zásadnými a rozhodnými dôkazmi preukazujúcimi
riadne vykonanie, dokončenie a odovzdanie diela, dodacie listy a preberacie protokoly zo dňa 15.8.,
9.9., 5.10. a 8.10.2011, ktoré preukazujú dodanie tovaru žalovaným a jeho montáž, pričom zodpovedný
zástupca žalovaného na to poverený potvrdil svojim podpisom ako riadne dodanie v jednotlivých

dodacích listoch špecifikovaného tovaru, tak aj jeho riadnu montáž s výnimkou preberacieho protokolu
zo dňa 15.8.2011, ktorý obsahuje zápis „zoznam závad a nedorobkov“, ktoré však boli následne
žalovaným odstránené. Žalobca v konaní tvrdil, že išlo len o čiastkové preberacie protokoly a podľa jeho
názorukončenýpreberacíprotokol,potvrdzujúciprotokolárne,zápisničneodovzdaniedieladoposiaľ,pre
neodstránené pretrvávajúce vady, vypracovaný nebol, dielo odovzdané tak doposiaľ žalovaným nebolo

a žalovanému ani preto nevznikol nárok na pohľadávku doplatku zvyšku ceny diela v sume 6.108,78
eur. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal,
že sa strany dohodli na vyhotovení ešte ďalšieho, osobitného „konečného“ preberacieho protokolu, a
že jednotlivé čiastkové preberacie protokoly, vyhotovované v jednotlivých štádiách, fázach realizáciediela by neboli dostačujúce a konečné. Žalobca ani nepreukázal, že okrem špecifikovaného tovaru
a montážach obsiahnutých v dodacích listoch a preberacích protokoloch, by žalovaný dodal ešte
nejaký ďalší tovar alebo vykonal ďalšiu montáž, o čom by bolo nutné, potrebné vyhotovovať ešte

ďalšie protokoly, prípadne konečný „sumárny“ protokol. Preto tvrdenia žalobcu o nutnosti vyhotovenia
konečného protokolu, ktorý by podmieňoval konečné odovzdanie diela a jeho povinnosť zaplatiť
zvyšok ceny diela nevyzneli presvedčivo ani neboli dostatočne preukázané. Súd prvej inštancie tak
dospel k záveru, že žalovaný predložením listinných dôkazov a to preberacích protokolov zo dňa
15.8., 9.9., 5.10. a 8.10.2011 dostatočne hodnoverne preukázal odovzdanie a vykonanie diela či už v

jednotlivýchštádiách,etapáchakoajjehokonečnéodovzdanieanevidelpotrebueštenejakéhoďalšieho
„konečného“ osobitného odovzdávania diela. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zhotoviteľovi právo na
zaplatenie ceny diela vzniká v čase dohodnutom v zmluve a tomu zodpovedá povinnosť objednávateľa,
ktorý musí v tom čase cenu diela zaplatiť. Pokiaľ nie je takýto čas dohodnutý, nárok na cenu diela
vzniká vykonaním diela. Vykonaním diela sa rozumie jeho riadne ukončenie a včasné odovzdanie
objednávateľovi. Bežným spôsobom odovzdania diela je jeho odovzdanie zápisnične. Ak k odovzdaniu

diela nedôjde zápisnične (bez ohľadu na dôvody), Obchodný zákonník umožňuje ďalší spôsob splnenia
povinnosti zhotoviteľa, a to umožnenie nakladať s predmetom diela objednávateľovi. V danom prípade
nebolo medzi stranami sporné, že dielo je už po vykonaní užívané. Žalovaný ako zhotoviteľ si tak splnil
týmto spôsobom svoje povinnosti a zároveň tým žalovanému vznikla povinnosť uhradiť cenu diela.
Ďalším dôvodom (okrem riadneho zápisničného protokolárneho, odovzdania diela), pre ktorý žalobca

neuznával vznik pohľadávky žalobcu zo zmluvy o dielo č. 11TT-614, bolo jeho tvrdenie, že dielo nebolo
vykonané riadne ale s vadami. Žalovaný v konaní sám priznal, že na diele sa vyskytli drobné vady a
nedorobky a to v čase ešte pred protokolárnym odovzdaním časti diela ako aj v čase po odovzdaní
diela, pri ktorých má žalovaný za to, že tieto boli už reklamované v záručnej lehote po odovzdaní diela
a išlo zo strany žalovaného o záručný servis. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že vady,

ktoré boli reklamované ešte pred odovzdaním časti diela v deň 15.8.2011 a sú obsiahnuté v zápise v
preberacom protokole z tohto dňa, boli žalovaným odstránené, čo na protokole potvrdil aj zodpovedný
zástupca žalobcu. V konaní však nebolo dostatočne preukázané, že zvyšné vady, na ktoré poukazoval
v konaní žalobca (písomná reklamácia zo dňa 5.12.2011) boli zistené a reklamované pred odovzdaním
a dokončením diela (8.10.2011) a prípadne že tieto vady vzhľadom na ich charakter bránili v riadnom

užívaní diela.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní tak bolo bez pochybností a hodnoverne preukázané
iba reklamovanie a odstránenie vád (do odovzdania diela) na preberacom protokole zo dňa 15.8.2011 a
zvyšnú reklamáciu zo strany žalobcu tak súd vyhodnotil ako reklamáciu po odovzdaní diela v záručnej
lehote. Žalovaný bezpochyby nesie zodpovednosť aj za prípadné ďalšie neskôr zistené vady diela a s

tým súvisiace zákonné nároky žalobcu, čo však nemožno, bez ďalšieho spájať s nárokom žalovaného
na zaplatenie ceny riadne odovzdaného a vykonaného diela (opak nebol preukázaný).
Žalobca taktiež v konaní ani nepreukazoval, že by si napr. uplatňoval nejakú zľavu z ceny diela v
dôsledku vád diela, čo by súd mal prípadne zohľadňovať pri posúdení výšky pohľadávky žalovaného
na zaplatenie ceny diela.

Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na úhradu celej končenej ceny
diela 35.908,78 eur. Nakoľko žalobca uhradil z tejto sumy spolu 29.800 eur (21.000 eur + 8.000 eur),
predstavuje pohľadávka žalovaného voči žalobcovi sumu 6.108,78 eur.
Žalovaný sa v konaní potom bránil tým, že predmetnú pohľadávku si započítal voči pohľadávke žalobcu
uplatnenej v danom konaní. Účastníci zhodne uviedli, že žalovaný adresoval žalobcovi jednostranné

písomné započítanie zo dňa 8.12.2011 ktorým si započítal voči dňom 14.12.2011 splatnej pohľadávke
žalobcu v sume 4.743,18 eur titulom zmluvy o dielo č. 11TT-607B svoju dňom 11.11.2011 splatnú
pohľadávku voči žalovanému v sume 6.108,78 eur titulom zmluvy o dielo č. 11TT-614 a to v časti ktorej
sa vzájomne kryjú, ktoré započítanie bolo žalobcovi riadne doručené. Na základe toho mal súd prvej
inštancie preukázané, že žalovaný si platne a účinne v zmysle § 358 a nasl. Obchodného zákonníka

započítal svoju existujúcu pohľadávku voči žalobcovi vo výške 4.743,18 eur s existujúcou pohľadávkou
žalobcu voči žalovanému vo výške 4.743,18 eur, čím pohľadávka žalobcu zanikla.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne plne
úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v sume 284,50 eur za zaplatený súdny
poplatok za odpor a v sume 1.287,87 eur za trovy právneho zastúpenia.

5.Žalobcapodalprotitomutorozsudkuvzákonnejlehoteodvolanieažiadal,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok zrušil v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvej inštancie nesprávne vec právne
posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi
stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvoril spolu dňa 14.7.2011 Zmluvu o dielo č.
11T-607B, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa výroba a montáž plastových okien

a dverí za cenu 25.054,78 eur. Žalovaný z tohto dôvodu vystavil žalobcovi zálohovú faktúru č. 2011/129
na sumu 15.000 eur, ktorú žalobca obratom uhradil. Žalovaný si však svoju povinnosť zhotoviť dielo
riadne nesplnil, resp. splnil len časť diela a to dielo v hodnote 10.256,82 eur. Keďže žalobca zaplatil
žalovanému za zhotovenie diela sumu 15.000 eur na základe zálohovej faktúry žalovaného a tento
zhotovil dielo len v hodnote 10.256,82 eur, žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške

4.743,18 eur titulom preplatku zálohovej faktúry. Uvedenú pohľadávku žalobcu vo výške 4.743,18 eur
žalovaný uznal a na túto sumu vystavil žalobcovi zúčtovaciu faktúru č. 2011/320 zo dňa 07.12.2011,
splatnú dňa 14.12.2011, ktorú však žalobcovi neuhradil a to z dôvodu, že žalovaný si jednostranne
započítal svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi titulom uzavretej zmluvy o dielo č. 11TT-614. Touto
zmluvou sa žalovaný zaviazal, že zhotoví pre žalobcu dielo - výrobu a montáž plastových a hliníkových
okien a dverí za cenu 26.228,20 eur. Po zhotovení diela sa zmluvné strany dohodli, že konečná cena za

zhotovenie diela bude 35.908,78 Eur. Žalobca z uvedenej sumy diela zaplatil žalovanému sumu 29.800
Eur a zvyšnú časť ceny vo výške 6.108,78 Eur neuhradil, nakoľko dielo zo strany žalovaného nebolo
doposiaľ riadne odovzdané, vykazuje množstvo vád a nedorobkov a žalobca si v konečnom dôsledku
musel dať mnohé z vád odstrániť na vlastné náklady iným stavebným spoločnostiam, aby dielo mohol
uviesť do prevádzky a užívania. Z týchto dôvodov sa žalobca snažil so žalovaným opakovane stretnúť

za účelom vyriešenia situácie a dohodnúť sa na odstránení vád diela, tak aby žalobca mohol dielom
začať riadne užívať. Žalovaný sa však stretnutiam vyhýbal a vady neodstránil, preto prevažnú časť vád
musel dať odstrániť žalobca z dôvodu, že dielo nebolo možné riadne užívať a tým pádom ho nebolo
možné ani riadne odovzdať vlastníkom bytov do užívania.
Odôvodnenie súdu prvej inštancie, že dielo bolo uvedené do prevádzky, užíva sa, a preto muselo byť

zhotovené riadne, podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade neobstojí. Súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že žalobca si množstvo vád musel odstrániť na vlastné náklady
a svojpomocne, aby dielo vôbec mohol uviesť do prevádzky. Rovnako mnohé vady nie sú zo strany
žalovaného doposiaľ odstránené, ktoré síce nebránia užívaniu diela, avšak výrazne ovplyvňujú kvalitu
jeho užívania.

Uvedené skutočnosti potvrdila i výpoveď svedka Ing. Ondrušku, ktorý taktiež uviedol, že žalovaný
dodával a montoval tovar neustále v sklze, jednotlivé montáže prebiehali oneskorene a celkové
zhotovenie diela vykazovalo nespočetné množstvo vád a nedorobkov.
Zo všetkých uvedených dôvodov - neustále oneskorené montáže diela a následne jeho oneskorené
zhotovenie, nekvalitné zhotovenie diela s množstvom vád a nedorobkov, odstraňovanie vád na vlastné

náklady žalobcu, aby sa dielo mohlo uviesť do prevádzky a odovzdať do užívania, spôsobilo žalobcovi
neúmernénavýšenienákladov,apretosasožalovanýmdohodol,žezvyšnúčasťdielavovýške6.108,78
Eur mu uhradí až po tom, ako žalovaný skutočne odstráni vady diela vytýkané v Protokole o odovzdaní
a prevzatí diela. Žalobca ako i žalovaný z tohto dôvodu teda dobre vedeli a boli uzrozumení s tým,
že uvedenú časť diela žalobca nemôže žalovanému uhradiť, resp. ju uhradí bezodkladne po tom, ako

žalovaný odstráni vady diela, ktoré mimochodom žalovaný i sám uznal tak písomne ako i na pojednávaní
pred súdom.
Žalobca namietal, že je nepochopiteľné, ako súd prvej inštancie mohol akceptovať započítanie takých
pohľadávok, z ktorých jedna je sporná a odmietaná v celom rozsahu, keď z ust. § 580 a nasl.
Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že nemožno započítať pohľadávky ktoré nie sú spôsobilé na

započítanie ako aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Žalobca zastáva názor, že pohľadávka žalovaného titulom uhradenia zvyšnej časti ceny diela je splatná
až po riadnom odovzdaní a prevzatí diela bez vád, k čomu však doposiaľ neprišlo, na rozdiel od
pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorú pohľadávku sám žalovaný uznal. Nie je možné započítanie
pohľadávky uznanej a tým riadne spôsobilej na započítanie s pohľadávkou, ktorá je rozporovaná a

relevantne odmietaná v celej výške. Takýto zápočet je v rozpore so zákonom a nemožno ho akceptovať.
Žalobca navyše faktúru žalovaného č. 2011/267 vrátil žalovanému z dôvodu, že ju neuznáva a to až do
času, kým žalovaný neodstráni vady diela tak, ako sa zaviazal, k čomu však doposiaľ neprišlo.
Žalobca poukázal na ust. § 564 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri vadách diela platia primerane
ustanovenia § 436 až 441 Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 439 ods. 4 Obchodného

zákonníka,dodobyodstráneniavádniejekupujúcipovinnýplatiťčasťkúpnejceny,ktorábyzodpovedala
jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Nevyplatenie časti sumy za zhotovenie diela
žalobcom v danom prípade je vzhľadom na citované ustanovenie opodstatnené a nie je v rozpore sozákonom. Zo strany žalobcu išlo o postup v súlade so zákonom. Preto žalobca zdôraznil, že započítanie
pohľadávok v danom prípade je v rozpore so zákonom.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia

dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste
rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane závislého výroku o
trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Právnym predpokladom
započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa
kryjú.
Obchodný zákonník za pohľadávky spôsobilé na započítanie považuje pohľadávky, ktoré je možné
uplatniť na súde.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške
4.743,18 eur titulom zmluvy o dielo č. 11TT607B, ktorú pohľadávku žalovaný uznal a zaviazal sa ju
zaplatiť do 14.12.2011, a ktorej zaplatenia sa žalobca domáha predmetnou žalobou, nakoľko žalovaný
nesplniť povinnosť zaplatiť žalovanú sumu ako sa zaviazal. Žalovaný teda pohľadávku žalobcu voči
žalovanému v sume 4.743,18 eur nespochybňoval, ale v priebehu konania žiadal započítať jeho

pohľadávku voči žalobcovi, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o dielo č. 11TT-614 vo výške
6.108,78 eur, keď žalobca poprel existenciu tejto údajnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, a preto
podľa názoru žalobcu nemohlo dôjsť k zániku jeho pohľadávky voči žalobcovi započítaním, ako to
tvrdil žalovaný. Žalobca namietal, že žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie sumy 6.108,78
eur titulom zmluvy o dielo č. 11TT-614, pretože dielo nebolo riadne dokončené a odovzdané, dielo

bolo realizované s vadami, keď nie všetky vady boli odstránené napriek ich reklamáciám, a že sa
so žalovaným dohodli, že zvyšnú časť ceny diela zaplatí, až keď žalovaný odstráni všetky vady diela
vytýkané v protokole o odovzdaní a prevzatí diela.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dodacími a preberacími protokolmi zo dňa 15.8., 9.9.,
5.10. a 8.10.2011 preukázal riadne dodanie diela, a že len preberací protokol z 15.8.2011 obsahoval

zoznam vád a nedorobkov, ktoré ale boli žalovaným odstránené. Podľa názoru súdu prvej inštancie
nebolo potrebné vyhotovenie ešte ďalšieho konečného protokolu, ako to namietal žalobca, nakoľko v
konaní nebolo preukázané, že by sa strany na tom dohodli.
Odvolací súd sa nestotožňuje s takýmto názorom súdu prvej inštancie, nakoľko z preberacích protokolov
zo dňa 15.8., 9.9., 5.10. a 8.10.2011 (na čl. 47 až 50) vôbec nevyplýva, ktoré výrobky mali byť žalovaným

odovzdané a žalobcom prevzaté bez závad a v požadovanej kvalite, nakoľko ani v jednom z týchto
preberacích protokolov nie sú označené žiadne výrobky a teda tieto preberacie protokoly nemožno
považovať za relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenia o riadnom prevzatí diela v zmysle zmluvy o
dielo č. 11TT-614.
Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutianevyplýva,ktorékonkrétnevadydielaboližalobcomuplatnené

v rámci reklamácie, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako reklamáciu v záručnej dobe, ktorá
reklamácia podľa názoru súdu prvej inštancie nemohla ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho dospel
súd prvej inštancie k záveru, že dielo podľa zmluvy o dielo č. 11TT-614 bolo zo strany žalovaného

vykonanévdostatočnejkvalitevzmyslezmluvyodielo,keďzpreberacíchprotokolov,naktorépoukazuje
v odôvodnení, to nevyplýva.Odvolací súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že žalovaný uniesol dôkazné
bremeno tvrdenia, že si riadne splnil svoju povinnosť dodať žalobcovi podľa zmluvy o dielo č. 11TT-614
dielo v dohodnutej kvalite, keď sám žalobca namietal reklamáciou zo dňa 15.12.2011 vady diela.

Odvolací súd rovnako ako odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 564 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého pri vadách diela platia primerane § 436 až § 441 a na ust. § 439 ods. 4 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého, do odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá
by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené a to aj v prípade, ak si kupujúci

neuplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti zániku pohľadávky žalobcu
voči žalovanému titulom zmluvy o dielo č. 11TT607B s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi titulom
zmluvy o dielo č. 11TT-614 započítaním predčasný a nevyplýva z vykonaného dokazovania.

10. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmateľné a
nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a jeho právnymi
závermi. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

11. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku
36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého
rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.

13. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v
dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

14. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu
nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom
prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok
a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia splnenia zákonných
podmienok započítania pohľadávky žalobcu voči žalovanému titulom zmluvy o dielo č. 11TT607B, ktorú
si uplatnil predmetnou žalobou s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi titulom zmluvy o dielo č.
11TT-614, ktorá zostala v konaní sporná, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení

rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p.
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.17. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).