Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203109
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3818203109.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ul.
29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, miesto pre doručovanie Sociálna poisťovňa, pobočka
Prievidza, Matice slovenskej 10, Prievidza proti žalovanému K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K., X. XXX/
XX, zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom Ul. G. Švéniho č. 6, Prievidza, o zaplatenie
sumy 1.102,70 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.
júla 2021, č.k. 11C/18/2018-259 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.102,70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. nepriznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania a výrokom III. priznal štátu trovy vo výške 100 % voči žalovanému.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal o zaplatenie sumy 1.102,70 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na tom skutkovom základe, že dňa 20.júla 2011 v čase o 17.45 hod. v
Prievidzi na Námestí slobody pri obchodnom dome Prior v priestoroch medzi stánkami s oblečením po

slovnom konflikte žalovaný napadol Ing. S. Ha B. (ďalej len poškodený) a J. Y. Y. (ďalej len poškodená)
a to takým spôsobom, že ho udrel do oblasti tváre pravou rukou zovretou v päsť, po čom poškodený
padol na zem, chytil ho za golier bundy, postavil ho a začal ho tlačiť dozadu a viackrát ho udrel päsťou
do pravej ruky do oblasti hlavy na ľavé oko, následkom čoho opätovne poškodený padol na zem.
Keď ležal na zemi, začal ho kopať do nohy. Útoku sa snažila zabrániť poškodená tak, že držala
kovovú tyčku, ktorú zdvihla nad hlavu a vtedy žalovaný poškodenú chytil za ruku a odsotil ju smerom
dozadu, v dôsledku čoho padla na zem. Potom ju chytil za vlasy a viackrát jej udrel hlavu o zem.

Poškodenému žalovaný spôsobil zranenie, na následky ktorých bol dočasne práceneschopný od 20.júla
2011 do 6.septembra 2011 a poškodenej tiež spôsobil zranenie, následkom ktorého bolo dočasne
pracovne neschopná od 20.júla 2011 do 15.februára 2012. Žalobca vyplatil poškodenej nemocenské
dávky za obdobie od 20.júla 2011 do 14.februára 2012 vo výške 1.216,40 eur a poškodenému vyplatil
nemocenské dávky za obdobie od 20.júla 2011 do 6.septembra 2011 vo výške 273,80 eur. Žalobca
ďalej uviedol, že svojím konaním sa žalovaný dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.
a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona a za svoje konanie bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza
zo dňa 16.februára 2017 č. k. 3T 59/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa
19.októbra 2017 č. 2To 38/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.októbra 2017. Ďalej uviedol, že
počas trestného konania právny zástupca žalovaného žiadal o vyčíslenie výšky nemocenských dávokpoškodených za obdobie od 20.júla 2011 do 24.augusta 2011 s prihliadnutím na závery znaleckého
posudku zo dňa 26.júna 2012 č.8/2012, ktorý bol vypracovaný MUDr. Richardom Machom, ktorý určil
dobu sťaženia obvyklého spôsobu života poškodených následkom útoku žalovaného na 35 dní.

Žalobca oznámil listom zo dňa 3.februára 2017 právnemu zástupcovi žalovaného, že v zmysle záverov
posudkového lekára, koordinátora MUDr. Margity Beniakovej nie je možné súhlasiť s prehodnotením
príčinnej súvislosti medzi dĺžkou DPN a následkami úrazu, že dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti u
oboch poškodených bola adekvátna ich zraneniam. Opätovne podaním zo dňa 9.februára 2018 zaujala
k veci stanovisko aj MUDr. Dana Malinjaková, posudkový lekár sociálnej poisťovne, ktorá uviedla, že

o dĺžke DPN poškodenej rozhodovalo vyjadrenie odborníkov z oblasti psychiatrie a neurológie, pričom
znalec, ktorý vypracoval posudok v trestnom konaní bol znalec z odvetvia chirurgie. Žalobca výzvami
zo dňa 3.januára 2018 vyzval žalovaného na dobrovoľnú úhradu nemocenského vo výške 1.216,40 eur
vyplateného poškodenej a výzvou zo dňa 3.januára 2018 vyzval žalovaného na dobrovoľnú úhradu
nemocenského vo výške 273,80 eur vyplateného poškodenému. Právny zástupca žalovaného podaním
zo dňa 16.januára 2018 opäť požiadal o vyčíslenie škody za dobu 35 dní DPN v zmysle rozsudku č.

3T 59/2016. Žalobca ďalej uviedol, že k náhrade škody žalovaným tak došlo čiastočne, dňa 23.februára
2018 žalovaný uhradil sumu 194,70 eur a dňa 28.februára 2018 vo výške 192,80 eur, teda spolu
žalovaný uhradil 387,50 eur, ktorá suma predstavuje 35 dní dočasnej PN poškodených. Predžalobnými
upomienkami zo dňa 10.apríla 2018 a 28.mája 2018 bol žalovaný vyzvaný na doplatenie zostatku škody
vo výške 1.102,70 eur (81 eur + 1.021,70 eur), ale žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil. Žalobca v

žalobe poukázal na to, že znalec z odboru chirurgie MUDr. Richard Macho vypracoval znalecký posudok
č. 8/2012 v trestnom konaní pre účely trestného konania, hodnotil v ňom dobu narušenia obvyklého
spôsobu života, nie dĺžku dočasnej pracovnej neschopnosti, preto s jeho závermi o dĺžke dočasnej
pracovnej neschopnosti nemožno bez výhrad súhlasiť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalovaný bol rozsudkom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 16.februára 2017 sp. zn. 3T 59/2016 uznaný vinným, že v čase okolo 17.45 hod.
dňa20.júla2011vPrievidzinaNámestíslobodypriobchodnomdomePriorvpriestorochmedzistánkami
s oblečením bez popisného čísla, v slovnom konflikte s poškodenými fyzicky napadol poškodených Ing.
S. B. a J. Y. Y. to tak, že obvinený pristúpil k rebríku, na ktorom stál poškodený, ktorého obvinený vyzval,

aby zišiel z rebríka a povedal mu, aby šiel dozadu za stánok, pričom toto odmietol. Následne obvinený
udrel poškodeného do oblasti tváre pravou rukou zovretou v päsť, po čom poškodený spadol na zem,
potomhochytilzagolierbundy,postavil hoazačaltlačiťdozaduaudrelhodvakrátpäsťoupravejrukydo
oblasti hlavy nad ľavé oko, po čom poškodený opätovne padol na zem, pričom obvinený kopol do nohy
poškodeného a v tom sa mu snažila zabrániť poškodená J. Y. Y., ktorá sa snažila obvinenému v útoku

zabrániť tak, že v ruke držala kovovú tyčku, ktorú zdvihla nad hlavu, pričom ju obvinený chytil za ruku a
odsotil ju smerom dozadu, po čom poškodená spadla na zem, kde ju obvinený chytil za vlasy a viackrát
jej búchal hlavu o zem, pričom poškodenému boli spôsobené zranenia - pohmoždenie hlavy v záhlaví,
podvrhnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie a podvrtnutie ľavého ramena zhybu, nadtrhnutie vnútorného
zadného stehna musculus semitendinosus, oderky pravého lakťa, pomliaždenie chrbta, opuch úst a

zlomenie zuba 1. vľavo, pričom sa jedná o súbor ľahkých zranení, ktoré si vyžiadali obmedzenie
obvyklého spôsobu života do 35 dní a poškodenej boli spôsobené zranenie - otras mozgu I. stupňa,
pohmoždenie pravej strany tváre s veľkým podkožným krvným výronom, pomliaždenie hlavy v záhlaví,
pričom sa jedná o súbor ľahkých zranení, ktoré obmedzili obvyklý spôsob života poškodenej v trvaní
35 dní. Teda dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému

úmyselne ublížil na zdraví, tým spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona a za to sa
odsúdil podľa § 364 ods.1 Trestného zákona s použitím § 56 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. a/
Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo
výmere 700 eur a podľa § 57 ods.3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Čo sa týka nároku na
náhradu škody, súd odkázal Sociálnu poisťovňu Bratislava na občianskoprávne konanie. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19.októbra 2017. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok
č. 8/2012 znalcom z odboru chirurgie MUDr. Richardom Machom dňa 26.júna 2012, ktorý okrem iného v
závere znaleckého posudku uviedol, že u poškodeného v dôsledku fyzického útoku zo strany K. H. došlo

k zraneniu a všetky jeho zranenia tak, ako sú popísané v jeho znaleckom posudku sú povahou ľahkého
zranenia, ide teda o súbor ľahkých zranení a nebola pri týchto zraneniach poškodená žiadna funkcia v
organizme. Čo sa týka poškodenej utrpela pri incidente otras mozgu I. stupňa a ďalšie zranenia, vrátane i
pomliaždeniahlavyvzáhlavísveľkýmpodkožnýmvýronomkrvivdôsledkuúderovpäsťou,pomliaždeniehlavy v záhlaví vzniklo úderom hlavy o zem, prípadne opakovanými údermi, otras mozgu vznikol úderom
hlavy o zem alebo mohol vzniknúť aj úderom do hlavy poškodenej päsťou útočníka a všetky tieto
zranenia, ktoré utrpela boli charakterom ľahkého zranenia, teda ide o súbor ľahkých zranení a nebola

poškodenážiadnafunkciavorganizme.SkutočnádobaliečbyaPNupoškodenéhobolaod20.7.2011do
7.9.2011, t. j. 48 dní, doba liečby u chirurga trvala do 22.8.2011, teda 33 dní a potom pokračovala liečba u
obvodnéholekára presubjektívneudávaniebolestinapravomstehnevzadu.Dobanarušeniaobvyklého
spôsobu života u poškodeného pre zranenia, ktoré utrpel pri tomto incidente je bežne 28 - 35 dní. Čo sa
týka doby liečby a PN u poškodenej trvala od 20.7.2011 do 15.2.2012, teda trvala 210 dní. Ide o veľmi

neúmerne dlhú dobu liečby vzhľadom na zranenia, ktoré utrpela pri incidente dňa 20.7.2011. Úrazy, ktoré
utrpela poškodená počas incidentu, nemajú bežne dobu liečby dlhšiu ako 35 dní. U poškodeného toto
zranenie nemá a ani nebude mať vplyv na jeho zdravotný stav, avšak stratu zuba hodnotil ako trvalý
následok úrazu. Zranenia u poškodenej by nemali mať vplyv na jej zdravotný stav. Napriek veľmi dlhej
doby liečby, zranenie hodnotil znalec ako súbor ľahkých zranení, ktoré sa bežne neliečia dlhšie ako 28 až
35 dní a liečba si vyžiadala len bežné ambulantné chirurgické ošetrenie. Pri incidente nedošlo k ťažkej

ujme na zdraví pri oboch poškodených, pri popísanom spôsobe napadnutia, intenzite útoku nemohlo
dôjsť k ťažkej ujme na zdraví, ale u poškodenej pri väčšej intenzite útoku mohlo dôjsť k ťažkej ujme na
zdraví a k poškodeniu životne dôležitého orgánu, konkrétne pri silných úderoch hlavy o zem, by mohlo
dôjsť ku krvácaniu do hlavy s poškodením mozgu. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
poškodený S. E. B. bol práceneschopný od 20.7.2021, rovnako aj poškodená J. Y. Y.. Sociálna

poisťovňa, pobočka Prievidza potvrdila výšku vyplatených dávok nemocenského a ošetrovného pre
poškodeného v sume 273,80 eur za obdobie od 20.7.2011 do 6.9.2011 a poškodenej vo výške 1.216,40
eur zaobdobieod20.7.2011do14.2.2012.Právnyzástupcažalovanéhožiadalžalobcuoprehodnotenie
vyplatených nemocenských dávok s poukazom na znalecký posudok v trestnom konaní, v ktorom znalec
uviedol práceneschopnosť najviac od 28 až do 35 dní u poškodeného a u poškodenej maximálne

35 dní. Poukázal na to, že v znaleckom posudku znalec uviedol, že doba liečby mala byť oveľa
kratšia. Na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného o prehodnotenie vyplatenia nemocenských
dávok, sociálna poisťovňa oznámila dňa 2.februára 2017, že ukončenie pracovnej neschopnosti je v
kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý podľa stavu pacienta ukončil práceneschopnosť u poškodeného
dňa 6.9.2011 a dĺžka DPN je opodstatnená. Čo sa týka poškodenej, táto bola hospitalizovaná na

traumatologickom oddelení v Bojniciach a po prepustení z hospitalizácie bola opakovane vyšetrená
odbornými lekármi pre pretrvávanie ťažkostí v súvislosti s prekonaným poškodením zdravia. Počas
trvania DPN bola preliečená aj pre diagnózu nesúvisiacu s úrazom. V čase ukončenia DPN, ktorú ukončil
ošetrujúci lekár podľa aktuálneho zdravotného stavu 14.2.2012, bola v trvalej liečbe odborného lekára
pre traumatizujúci stigmatizáciu menovanej. Aj táto doba DPN bola opodstatnená. Sociálna poisťovňa

oznámila právnemu zástupcovi žalovaného listom zo dňa 3.februára 2017, že z vyjadrenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 2.februára 2017 vypracovaného MUDr. Marunjakovou vyplýva, že
posudkový lekár preštudoval zdravotnú dokumentáciu poškodených a konštatoval, že dĺžka dočasnej
pracovnej neschopnosti je adekvátna poškodeniu zdravia u oboch poškodených. Ďalej uviedla, že dobu
narušenia obvyklého spôsobu života nemožno porovnať s dĺžkou dočasnej pracovnej neschopnosti.

Narušenie obvyklého spôsobu života je obsahovo užší termín ako dočasná pracovná neschopnosť.
Z tohto dôvodu žalobca trval na náhrade škody vo výške 1.490,20 eur. Sociálna poisťovňa, pobočka
Prievidza výzvami zo dňa 3.januára 2018 vyzvala žalovaného na dobrovoľné plnenie škody vo výške
1.216,40 eur, ktorá vznikla sociálnej poisťovni výplatou nemocenských dávok J. Y. Y. a nemocenského
za obdobie od 20.júla 2011 do 14.februára 2012 a sumy 273,80 eur výplatou nemocenských dávok S. Ha

B. a to nemocenského za obdobie od 20.júla 2011 do 6.septembra 2011. Právny zástupca žalovaného
reagoval na uvedené výzvy listom zo dňa 16.januára 2018 a oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka
Prievidza, že opätovne poukazuje na znalecký posudok v trestnom konaní č. k. 3T 59/2016, v ktorom
sa uvádza, že u oboch poškodených došlo k obmedzeniu obvyklého spôsobu života do 35 dní. Z tohto
dôvodu bol žalovaný ochotný zaplatiť len sumu, ktorá bude vypočítaná s prihliadnutím na PN, najviac

35 dní. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza listom zo dňa 19.januára 2018 oznámila žalovanému, že
vyčísluje sumu vyplatených nemocenských dávok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti za dobu
35 dní, ktorú bol ochotný zaplatiť u poškodeného, ide o sumu 192,80 eur a u poškodenej o sumu 194,70
eur. Celkom suma k náhrade škody predstavuje 387,50 eur za 35 dní, počas ktorých bol obmedzený
spôsob života u poškodených. Z predloženej lekárskej dokumentácie (č.l.29-31) okrem iného vyplýva, že

poškodená sa podrobila aj psychiatrickému vyšetreniu u MUDr. Danici Hudecovej dňa 29.11.2011 a dňa
4.4.2012 vyšetreniu v neurologickej ambulancii. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza predžalobnými
upomienkami 1. zo dňa 10.apríla 2018 vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 81 eur vzhľadom k
tomu, že žalovaný uhradil len sumu 192,80 eur a mal zaplatiť náhradu škody vo výške 273,80 eur upoškodeného. U poškodenej žalovaný uhradil sumu 194,70 eur, preto ho vyzvala sociálna poisťovňa na
zaplatenie zvyšku vo výške 1.021,70 eur, pričom mal zaplatiť náhradu škody 1.216,40 eur. Opakovane
bol žalovaný predžalobnými upomienkami 2. vyzvaný dňa 28.mája 2018 na zaplatenie sumy 81 eur

a 1.021,70 eur.

4. Znalec z odboru chirurgie MUDr. Richard Macho vypracoval doplnok k znaleckému posudku dňa
25.februára 2020 č. 8/2020 a zodpovedal na otázky kladené súdom, pričom uviedol, že doba trvania
PN 48 dní by bola u poškodeného primeraná, hoci na hornej hranici, teda aj nemocenské dávky

boli vyplatené odôvodnene. Dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti a doba liečenia bola v celom
rozsahu v príčinnej súvislosti so zranením, ku ktorému došlo v dôsledku incidentu zo dňa 20.júla 2011.
U poškodenej bola doba liečby a doba trvania sťaženia obvyklého spôsobu života, ktoré utrpela pri
incidente z 20.júla 2011 by netrvala dlhšie ako 35 dní. Dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti a doba
liečenia u poškodenej celkovo 210 dní nebola v príčinnej súvislosti so zranením, ku ktorému došlo v
dôsledku incidentu z 20.7.2011. Ťažkosti s driekovou chrbticou má poškodená od roku 2007, liečila

sa na ňu aj v roku 2010 a naposledy od 4.7.2011, teda aj v čase incidentu sa liečila na chrbticu
na ortopedickej a rehabilitačnej ambulancii a RTG vyšetrenie krčnej chrbtice dňa 24.4.2012 vykazuje
tiež staré degeneratívne zmeny chrbtice a nie zmeny súvisiace s predmetným incidentom. Reálne pre
poranenia, ktoré poškodená pri incidente utrpela by sa dočasná práceneschopnosť ukončila s jeho
predpokladom dňom 31.8.2011, lebo v tom čase už nemala poškodená na tele žiadne známky po

poranení a všetky objektívne vyšetrenia boli u nej negatívne. Diagnóza postraumatická stresová porucha
saunejobjavilaprvýkrátdňa9.8.2011,kdesasťažovalauneurológanabolestihlavy,závraty,nespavosť
a neurológ na záver kompletne negatívne neurologického nálezu označil stav ako stav po otrase mozgu
a postraumatická stresová porucha. Dobu liečenia a dobu dočasnej PN u poškodenej predĺžilo aj
ochorenie chrbtice, na ktoré sa liečila aj v roku 2010, aj v čase incidentu sa liečila na ochorenie chrbtice,

aj na ortopedickej ambulancii a tiež uskutočnila rehabilitácie. Aj bolesti hlavy mohli po úraze súvisieť s
poškodenou chrbticou. Na ochorenie chrbtice sa liečila opakovanie od roku 2007 a aj v čase incidentu,
ale začiatok PN nie je následkom chorej chrbtice, ale incidentu z 20.7.2011, ale dĺžka dočasnej PN v
trvaní 210 dní nesúvisela s poranením, ktoré by poškodená pri incidente utrpela. Pred úrazom netrpela
príznakmi postraumatickej stresovej poruchy a podľa názoru znalca ňou netrpela ani po incidente.

Táto diagnóza sa objavila až 9.8.2011, na záver neurologického vyšetrenia, ktoré vyšetrujúca lekárka
napísala bez jedinej patológie, len na základe subjektívnych ťažkostí poškodenej. Teda postraumatickú
stresovú poruchu po úraze zo dňa 20.júla 2011 znalec neklasifikoval za poškodenie zdravia poškodenej
vpríčinnejsúvislostiskonanímžalovanéhopreto,lebojepopísanálennazákladesubjektívnychťažkostí
poškodenej, bez dôkazov a bez objektívneho patologického nálezu. Ďalej dodal, že na RTG vyšetrení

zo dňa 24.4.2012 sú popisované staré degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici, ktoré nemajú žiadny
súvis s incidentom z 20.7.2011, ale naopak jej zvýraznili subjektívne ťažkosti súvisiace s možným
podvrhnutímkrčnejchrbticepriútokupáchateľa.Útokžalovanéhomoholbyťspôsobilýpriviesťzhoršenie
existujúceho predúrazového zdravotného stavu u poškodenej, najmä stavu chrbtice, ale nevedno, či ho
spôsobil, lebo poškodená sa začala sťažovať na bolesti v driekovej chrbtici až 27.9.2011, teda 60 dní

po incidente. Dovtedy sa na bolesti chrbtice nesťažovala. Znalec predpokladá, že bolesti hlavy mohli
súvisieť s podvrhnutím krčnej chrbtice. Znalec ďalej uviedol, že doba liečby všeobecných ochorení, na
ktoré sa poškodená liečila už v minulosti aj bezprostredne pred incidentom, určite predĺžili dobu liečby
poškodenej po incidente z 20.júla 2011. Nedá sa však rozlíšiť, čo tak výrazne predĺžilo dobu liečby; či
chronické ochorenie chrbtice alebo poúrazová stresová porucha. Znalec aj v tomto dodatku trval na tom,

že doba liečby u poškodenej pre poranenia, aké utrpela pri incidente z 20.júla 2011 by za normálnych
okolností nepresiahla dobu 42 dní a doba trvania obmedzenia obvyklého spôsobu života by trvala 45 dní.

5. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru neurológie uznesením zo dňa
21.augusta 2020 a za znalca ustanovil doc. MUDr. Vladimíra Donátha, PhD, ktorý vypracoval znalecký

posudok č. 4/2020 dňa 17. novembra 2020 a zodpovedal na otázky súdu.
Uviedol, že poškodená sa liečila pred vznikom úrazu zo dňa 20.júla 2011 a bola sledovaná na
alergologickej ambulancii, na internej ambulancii, na neurologickej ambulancii pre sy -karpálneho
tunela, na ortopedickej ambulancii, na traumatologickej ambulancii pre zlomeninu ľavého členka, na
reumatologickej ambulancii pre polyartharlgiu a pre zápalového zmeny na obličke a obličkové kamene.

V čase pred napadnutím poškodenej dňa 20.7.2011 ani jedna z uvedených diagnóz nevyžadovala
práceneschopnosť. Bolesti driekovej chrbtice mala poškodená už pred incidentom z 20.júla 2011.
Následkomúrazubypoškodenáneboladočasnepracovneneschopnánanásledkypoškodeniabedrovej
chrbtice ako všeobecného ochorenia. Znalec zastáva názor, že pri úraze z 20.júla 2011 nemohlodôjsť k vážnemu úrazového postihnutiu driekovej chrbtice a tiež nemohlo dôjsť k vážnemu úrazovému
postihnutiu driekovej chrbtice a tiež ani k vážnemu postihnutiu hrudnej chrbtice a ak bola poškodená
na zemi, žalovaný jej búchal hlavu o zem, drieková aj hrudná chrbtica nemohli byť postihnuté ani

priamym úderom ani neobvyklým pohybom, keďže pri tejto situácií tieto časti chrbtice podložka istým
spôsobom fixovala. Toto stanovisko je v zhode s predošlým posudkom MUDr. Richarda Machu. Pri
popísanom brachiálnom násilí, prudké pohyby hlavy poškodenej s akceleráciou a veľmi prudkou
deceleráciou (pri údere hlavy o zem) vektor síl pôsobil na krčnú chrbticu, ktorá je akoby stonka hlavy
a veľmi pravdepodobne došlo aj k podvrhnutiu krčnej chrbtice. Útok žalovaného spôsobil zhoršenie

(predúrazového) zdravotného stavu poškodenej, ktorá pred úrazom aj keď mala degeneratívne zmeny
krčnej chrbtice, tieto pred napadnutím nespôsobili taký stupeň zdravotných ťažkostí, aby ako dôsledok
vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Posudzovaný úraz zaktivoval existujúce zmeny, následkom
čoho poškodená mala výrazné bolesti (výraznejšie ako pred úrazom), pre ktoré opakovane bola
prinútená navštíviť lekára. Liečba všeobecných ochorení, ktoré sa zhoršili pri útoku neovplyvnili dĺžku
dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej. Poškodená pred úrazom nebola pracovne neschopná

pre problémy s krčnou chrbticou, v skutku sa iba liečila a rehabilitovala. Okrem toho sa pred úrazom
liečila na driekovú chrbticu a podľa lekárskych nálezov tieto ťažkosti sa po posudzovanom napadnutí
nezhoršili, iba sa zvýraznili subjektívne ťažkosti. Znalec sa vyjadril k postraumatickej stresovej poruche
tak, že k tejto postraumatickej stresovej poruche sú potrebné určité kritéria a jedným z nich je i
expozícia, tým sa má na mysli vystavenie extrémnemu stresujúcemu zážitku mimo hranice bežnej

ľudskej skúsenosti. Brutálne fyzické napadnutie ženy mužom je iste maximálne stresujúci zážitok,
mimo hranice bežnej ľudskej skúsenosti. Z toho vyplýva, že brutálny fyzický útok na poškodenú a
celá dramatická situácia vyvolala u nej postraumatickú stresovú poruchu. Z neurologického hľadiska
dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej trvala od 20.júla 2011 do 14.februára 2012, nie je
primeraná neurologickým následkom (chrbticová problematika a neurologické následky otrasu mozgu)

posudzovaného brachiálneho napadnutia. Na druhej strane však zastáva názor, že vedúcou diagnózou
po napadnutí poškodenej boli príznaky postraumatickej stresovej poruchy. Poškodená bola pravidelne
sledovaná psychiatričkou a až v náleze z 20.3.2012 sa odporúča práceneschopnosť. Po posudzovanom
napadnutí u poškodenej hlavnou diagnózou bola postraumatická stresová porucha, pre ktorú bola
pravidelne sledovaná psychiatrom a táto diagnóza podmieňovala celkovú dĺžku práceneschopnosti.

Podľa súčasného neurologického vyšetrenia znalca sa poškodená sťažuje najmä na bolesti hlavy a
krčnú chrbticu. Znalec sa vyjadril aj k znaleckému posudku a doplnku MUDr. Richarda Machu, ktorý
považuje za odborne veľmi kvalitný.

6. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Sociálna

poisťovňa so sídlom Bratislava sa ako žalobca správne domáha voči žalovanému náhrady škody, ktorá
jej vznikla výplatou dávok poškodeným v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného ako
tretej osoby. Výšku škody v tomto konaní žalobca preukazuje potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka
Prievidza. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalobca vyplatil poškodenej nemocenské
dávky za obdobie od 20.7.2011 do 14.2.2012 v sume 1.216,40 eur a poškodenému za obdobie od

20.7.2011 do 6.9.2011 v sume 273,80 eur. Žalovaný čiastočne uhradil žalobcovi náhradu škody na
základe vyčíslenia vyplatených nemocenských dávok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti 35
dní u poškodeného v sume 192,80 eur a u poškodenej v sume 194,70 eur, celkom žalovaný uhradil
sumu 387,50 eur, počas ktorých bol obmedzený spôsob života u oboch poškodených, čo vyplýva zo
záverov znaleckého posudku MUDr. Machu, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní. Predmetom tohto

konaniabolasuma1.102,70eur,ktorábolapreukázateľnepoškodenýmvyplatená(1.490,20eur-387,50
eur = 1.102,70 eur). Žalovaný neuznal žalovanú sumu 1.102,70 eur s odôvodnením, že znalec MUDr.
Machovznaleckomposudkuurčildobusťaženiaobvykléhospôsobuživotapoškodenýmza35dní,preto
dočasná práceneschopnosť poškodenej je podľa žalovaného neprimeraná. Niet pochýb o tom, že škoda
spôsobená trestným činom ublíženia na zdraví bola spôsobená žalovaným úmyselne. Za tento skutok

bol žalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.februára 2017 sp.
zn. 3T 59/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 19.októbra 2017 sp. zn. 2To
38/2017. Súd skúmal v akom rozsahu zodpovedá žalovaný za škodu spôsobenú žalobcovi (§ 193 CSP)
a to z hľadiska ustanovenia § 420 ods.1,3 Občianskeho zákona, podľa ktorého každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, ibaže by preukázal, že škodu nezavinil. Úmyselné

protiprávne konanie a vznik škody týmto vyvolaný sú preukázané citovaným trestným rozsudkom, lebo
podľa § 193 CSP je súd v občianskoprávnom konaní viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom,
že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd však nie je viazaný trestným rozsudkom, pokiaľ ide
o výšku škody, túto otázku teda musel súd riešiť sám. V trestnom rozsudku okresný súd s nárokomna náhradu škody odkázal Sociálnu poisťovňu Bratislava na občianskoprávne konanie. Žalovaný sa v
priebehu konania bránil procesne tým, že MUDr. Macho, znalec z odboru chirurgie, ktorý vypracoval
znalecký posudok v trestnom konaní uviedol dobu obvyklého sťaženia spôsobu života 35 dní a za

túto dobu mala sociálna poisťovňa vyplatiť poškodeným nemocenské dávky, lebo považoval PN u
poškodenej 210 dní za neprimerane dlhú. Súd túto obranu žalovaného neuznal z týchto dôvodov. V
znaleckom posudku MUDr. Richarda Machu, ktorý bol vypracovaný pre trestné konanie znalec ustálil
dobu liečby na 35 dní, ktorú ale nemožno stotožniť s dĺžkou pracovnej neschopnosti u poškodených.
Doba liečby môže byť kratšia ako práceneschopnosť, pretože nemocenské dávky vypláca, resp. hradí

sociálna poisťovňa na základe potvrdenia pracovnej neschopnosti, ktorú vystavuje ošetrujúci lekár a
tento ju i ukončuje, ktorá nemusí byť totožná s dĺžkou doby liečby. V doplnku znaleckého posudku v
konaní sp. zn. 11C 18/2018 znalec MUDr. Richard Macho uviedol dobu trvania práceneschopnosti
a liečby u poškodeného 48 dní, ktorá je v príčinnej súvislosti s jeho zranením, ku ktorému došlo v
dôsledku incidentu z 20.júla 2011. U poškodenej znalec uviedol dĺžku dočasnej práceneschopnosti
a dobu liečby 210 dní a nebola v príčinnej súvislosti so zranením z 20.júla 2011, pričom ťažnosti s

driekovou chrbticou mala poškodená od roku 2007, liečila sa v ortopedickej ambulancii. Ďalej uviedol,
že vyšetrenie krčnej chrbtice RTG vykazovalo 24.apríla 2012 staré degeneratívne zmeny, teda aj
po úraze z 20.júla 2011, ale nie v súvislosti s týmto úrazom. Znalec sa vyjadril aj k postraumatickej
stresovej poruche a uviedol, že táto sa u poškodenej objavila prvýkrát 9.augusta 2011, teda po úraze
z 20.júla 2011 a vtedy sa poškodená sťažovala u neurológa na bolesti hlavy, závraty, nespavosť a

neurológtentostavoznačilpovyšetreniachakostavpotrasemozguapostraumatickástresová porucha.
Pripustil, že aj bolesti hlavy po úraze z 20.júla 2011 mohli súvisieť s poškodenou chrbticou. Znalec
postraumatickú stresovú poruchu neklasifikoval za poškodenie zdravia poškodenej v príčinnej súvislosti
s konaním žalovaného, lebo je popísaná na základe subjektívnych ťažkostí poškodenej bez dôkazov a
bez objektívneho patologického nálezu. Znalec uviedol, že nedá sa jednoznačne rozlíšiť, čo tak výrazne

predĺžilo dobu liečby u poškodenej, či chronické ochorenie chrbtice alebo poúrazová stresová porucha.
Znalec trval na tom, že doba trvania obmedzenia obvyklého spôsobu života u poškodenej a doba liečby
pre úraz z 20.júla 2011 by nepresiahla dobu 42 dní. Vzhľadom k tomu, že MUDr. Richard Macho je
znalec z odboru chirurgie a neposudzoval zdravotné potiaže po úraze z 20.júla 2011 u poškodených z
neurologického hľadiska, súd na opakované námietky žalovaného na dobu trvania PN nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru neurológie, ktorý v znaleckom posudku č. 4/2020 zo dňa 17.novembra
2020 jednoznačne uviedol, že fyzickým napadnutím poškodenej dňa 20.júla 2011, prudké pohyby
hlavy poškodenou s akceleráciou a pri údere hlavy o zem, vektor (množina) síl spôsobil na krčnú
chrbticu, ktorá je akoby stonka hlavy a veľmi pravdepodobne došlo aj k podvrhnutiu krčnej chrbtice u
poškodenej. Útok žalovaného, hlavne jeho spôsob, intenzita, dĺžka, spôsobil zhoršenie (predúrazového)

zdravotného stavu u poškodenej. Poškodená mala aj pred úrazom degeneratívne zmeny krčnej
chrbtice, tieto pred napadnutím nespôsobili taký stupeň zdravotných ťažkostí, aby ako dôsledok vznikla
dočasná práceneschopnosť, ale útok na poškodenú zaktivizoval existujúce zmeny, následkom čoho
poškodená mala väčšie bolesti ako pred úrazom z 20.júla 2011, preto opakovane navštívila lekára.
Pred úrazom sa liečila pre problémy s krčnou chrbticou, rehabilitovala a liečila sa aj na driekovú

chrbticu a tieto ťažkosti sa po úraze síce nezhoršili, iba sa zvýraznili subjektívne ťažkosti u poškodenej.
Poškodená netrpela pred úrazom z 20.júla 2011 prejavmi postraumatickej stresovej poruchy, ale tým, že
poškodená bola vystavená extrémnemu stresujúcemu zážitku mimo hranice bežnej ľudskej skúsenosti,
je maximálne stresujúcim zážitkom, z toho vyplýva, že brutálny fyzický útok na poškodenú a celá,
ako ju nazval znalec dramatická situácia vyvolala u poškodenej postraumatickú stresovú situáciu.

Znalec z hľadiska neurologického uviedol dĺžku dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej od 20.júla
2011 do 14.februára 2012, nie je primeraná neurologickým následkom (chrbticová problematika a
neurologické následky otrasu mozgu) posudzovaného brachiálneho napadnutia; ale vedúcou diagnózou
po napadnutí poškodenej boli príznaky postraumatickej stresovej poruchy. Naviac poškodená bola
pravidelne sledovaná psychiatričkou a až v náleze z 20.marca 2012 odporučila práceneschopnosť. Po

fyzickom napadnutí dňa 20. júla 2011 bola u poškodenej hlavnou diagnózou postraumatická stresová
porucha, pre ktorú bola pravidelne sledovaná psychiatrom a táto diagnóza podmieňovala celkovú
dĺžku práceneschopnosti. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že ak liečba predĺžila
ťažkosti súvisiace s bolesťou hlavy a bolesť hlavy súvisela s podvrhnutím krčnej chrbtice, ktoré svojím
konaním spôsobil žalovaný, je daná príčinná súvislosť celej práceneschopnosti konania žalovaného.

Je potrebné zdôrazniť, že vedúcou (podstatnou) diagnózou po napadnutí poškodenej boli príznaky
postraumatickej stresovej poruchy a táto diagnóza podmieňovala celkovú dĺžku práceneschopnosti.
Súd tiež považoval za podstatné uviesť, že nie je možné stotožniť dobu obmedzenia obvyklého spôsobu
života s dobou trvania dočasnej práceneschopnosti, v danom prípade teda s dobou, po ktorú bolivyplatené nemocenské dávky žalovaným. Súd mal preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno
v tomto konaní, preukázal vyplatenie nemocenských dávok poškodeným počas práceneschopnosti,
preto má žalobca nárok voči tretej osobe na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok, ktoré

preukázateľne vyplatené boli, v dôsledku zavineného konania tretej osoby, žalovaným, išlo o zavinené
úmyselné protiprávne konanie, za ktoré bol právoplatne žalovaný odsúdený. Výšku škody žalobca
preukázal potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, že nemocenské dávky boli vyplatené
vo výške, ktorú v konaní uplatňuje. Súd hodnotil dôkazy individuálne, aj vo vzájomných súvislostiach
a prihliadol na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Na základe vyššie

uvedeného zdôvodnenia, súd žalobe vyhovel.

7. K námietkam žalovaného súd uviedol nasledovné: Tak ako súd prvej inštancie už uviedol vyššie, dobu
liečby a dobu PN nie je možné stotožniť. V znaleckom posudku MUDr. Richard Macho zaujal stanovisko
k dĺžke doby liečby a doby narušenia obvyklého spôsobu života poškodených pre zranenie, ktoré utrpeli
dňa 20.júla 2011. Špecificky sa k dĺžke práceneschopnosti poškodených nevyjadril. Súd opakovane

uviedol,žedobaliečby môžebyťkratšiaakodobapráceneschopnosti.Vedúcoudiagnózouponapadnutí
poškodenej boli príznaky postraumatickej stresovej poruchy, pre ktorú bola poškodená pravidelne
sledovaná psychiatričkou a práve táto diagnóza podmieňovala celkovú dĺžku PN. Nebyť fyzického
napadnutia poškodenej žalovaným, nebola by trpela prejavmi v zmysle postraumatickej stresovej
poruchy, ktorou pred úrazom z 20.júla 2011 netrpela. Tento útok žalovaného vyvolal u poškodenej

postraumatickú stresovú poruchu. Doc. MUDr. Vladimír Donáth, PhD. sa vo svojom znaleckom posudku
stotožnil len s určitou časťou textu znaleckého posudku MUDr. Richarda Machu (č.l.206 súdneho
spisu sp. zn. 11C 18/2018) a zároveň vysvetlil rozdielny postoj k postraumatickej stresovej poruche.
Znalec MUDr. Richard Macho vo svojom znaleckom posudku hodnotil stav poškodených po napadnutí
z 20.júla 2011 žalovaným len z hľadiska chirurgického a doc. MUDr. Vladimír Donáth, PhD. posudzoval

okrem iného aj postraumatickú stresovú poruchu po úraze poškodených, ku ktorej zaujal stanovisko ako
znalec z odboru neurológie. Zástupkyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza vo svojom výsluchu na
ORPZ SR Prievidza pred vyšetrovateľom dňa 19.9.2012 uplatnila náhradu majetkovej škody, zaplatenie
nemocenských dávok poškodeným v celkovej sume 1.490,20 eur. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech, neuplatnil si trovy konania, lebo mu v konaní žiadne

trovy nevznikli. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP. Žalobca je v konaní oslobodený od
zaplateniasúdnehopoplatku podľa§4ods.2písm.ch/z.č. 71/1992 Zb.-osúdnychpoplatkochvznení
neskorších zmien a doplnkov, preto súd zaviaže poplatkovou povinnosťou žalovaného samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to voči výrokom I. a II..
Uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.102,70 eur, ktorej sa žalobca domáhal na tom
skutkovom základe, že žalovaný K. H. napadol Ing. S. i E. B. (ďalej len poškodený) a J. Y. Y.
(ďalej len ako poškodená). Svojím konaním sa žalovaný dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa §

156 ods. 1 Trestného zákona a za svoje konanie bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. 3T/56/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa 19.10.2017
č. 2To/38/2017. Náhrada škody za dobu 35 dní dočasnej pracovnej neschopností poškodených bola
uhradená žalovaným dňa 23.02.2018 suma 194,70 eura (poškodená), dňa 23.02.2018 suma 192,80
(poškodený), teda spolu 387,50 eur. Znalecký posudok č. 08/2012 zo dňa 26.06.2012 vypracovaný

MUDr. Richardom Machom jasne uvádza: K otázke č. 2, že skutočná doba liečenia u poškodeného bola
od 20.07.2011 do 07.09.2011, t.j. 48 dní, pričom doba liečenia u chirurga trvala do 22.08.2011, teda 33
dní. Ďalej pokračovala u obvodného lekára pre subjektívne udávanie bolesti na pravom stehne vzadu.
Doba narušenia obvyklého spôsobu života u poškodeného pre zranenia, ktoré utrpel pri predmetnom
incidente, je bežne 28 - 35 dní. Doba liečby a PN u poškodenej trvala od 20.07.2011 do 15.02.2012, teda

210 dní. Ide o veľmi neúmerne dlhú dobu liečby vzhľadom na zranenia, ktoré utrpela pri predmetnom
incidente dňa 20.07.2011. Doba neúmerne dlhej liečby sa sumovala aj s ochoreniami, na ktoré sa
liečila už pred úrazom a to je ochorenie bedrovej chrbtice, s vystreľovaním bolestí do DK, na ktorú
sa lieči už od roku 2007. RTG vyšetrenie krčnej chrbtice, zo dňa 24.04.2012, ukazuje tiež na staré
degeneratívne zmeny v oblasti C chrbtice, ktoré sú následkom predmetného incidentu, lieči sa na

vysoký krvný tlak. Úrazy, aké utrpela poškodená počas predmetného incidentu, nemajú bežne dobu
liečby dlhšiu ako 25 dní, jej subjektívne ťažkosti, ktoré trvajú doposiaľ nemajú organický podklad,
nemožno vylúčiť ale ani potvrdiť. Psychiatrická dg., ktorou psychiater označil jej ťažkosti, je bežne
používaná, ale tiež nemá objektívny podklad. Mihotanie pred očami a bolesti očí, opakované očnévyšetrenie nedalo do súvisu s predmetným úrazom. Vyššie uvedené údaje zo znaleckého posudku
č. 08/2012 zo dňa 26.06.2012 vypracovaného MUDr. Richardom Machom, jasne uvádzajú, že ide o
neúmerne dlhú dobu liečby v rozsahu 210 dní, a tieto zranenia sa neliečia bežne dlhšie ako 28-35 dní.

Znaleckýposudokvypracovanýodborníkom,znalcomzpríslušnéhoodvetviajerelevantnýmpodkladom,
či už v rámci trestného konania, alebo v tomto prípade civilného konania, a údaje v ňom uvedené
jasne zodpovedajú na odborné otázky. K odôvodeniu súdu uvedeného v bode č. 36 ods. 1 uviedol,
že znalec v Doplnení znaleckého posudku č. 08/2020 zo dňa 25.02.2020 k otázke č. 1 (....vzhľadom
na vyššie uvedené vás súd žiada, aby ste uviedol, či dĺžka pracovnej neschopnosti a doba liečenia u

poškodených je v príčinnej súvislosti so zranením, ku ktorému došlo v dôsledku udalostí (incidentu) zo
dňa 20. júla 2011) jasne uvádza: Chcem len dodať, že doba trvania PN 48 dní bola primeraná, hoci
na hornej hranici, teda aj nemocenské dávky boli vyplatené odôvodnene. Dĺžka dočasnej pracovnej
neschopnosti a doba liečenia bola v celom rozsahu v príčinnej súvislosti so zranením, ku ktorému došlo
v dôsledku incidentu zo dňa 20. júla 2011. Dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti a doba liečenia u
poškodenej celkove 210 dní nebola v príčinnej súvislosti so zranením, ku ktorému došlo v dôsledku

incidentu zo dňa 20. júla 2011. Ťažkosti s driekovou chrbticou má poškodená od roku 2007, liečila sa
na ňu aj v roku 2010 a naposledy od 04.07.2011, teda aj v čase incidentu sa liečila na chrbticu na
ortopedickej a rehabilitačnej ambulancii a RTG vyšetrenie krčnej chrbtice dňa 24.04.2012 vykazuje tiež
staré degeneratívne zmeny chrbtice a nie zmeny súvisiace s predmetným incidentom. Z uvedeného
vyjadrenia citovaného v Doplnení znaleckého posudku č. 08/2020 zo dňa 25.02.2020 nevyplýva ako

uvádza súd, že by sa znalec nevyjadril k práceneschopnosti poškodených. Vyjadril sa jasne, že dĺžka
dočasnej pracovnej neschopnosti a doba liečenia u poškodenej celkove 210 dní nebola v príčinnej
súvislosti so zranením, ku ktorému došlo v dôsledku incidentu zo dňa 20. júla 2011. Taktiež poukázal
na odpovede k otázkam č. 2 a č. 4 v Doplnení znaleckého posudku č. 08/2020 zo dňa 25.02.2020. Doc.
MUDr. Donáth, PhD. v Znaleckom posudku č. 04/2020 zo dňa 17.11.2020 zaujal odborné stanovisko

k opodstatnenosti a k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej z neurologického hľadiska.
Uvádza, že dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej trvajúca od 20.07.2011 do 14.02.2012
nie je primeraná neurologickým následkom posudzovaného brachiálneho napadnutia, a súhlasí okrem
iného s názormi znalca MUDr. Macha, a považuje jeho znalecký posudok za odborne veľmi kvalitný.
Doc. MUDr. Donáth, PhD. zastáva názor, že po posudzovanom napadnutí u poškodenej bola hlavnou

diagnózou posttraumatická stresová porucha, pre ktorú bola pravidelne sledovaná psychiatrom a
táto diagnóza podmieňovala celkovú dĺžku práceneschopnosti. Ako uvádza súd, v odôvodnení bodu
číslo 36 odsek č. 4 znalec MUDr. Richard Macho hodnotil stav poškodených po napadnutí len z
hľadiska chirurgického a doc. MUDr. Vladimír Donáth, PhD. zaujal stanovisko ako znalec z odboru
neurológie. Avšak vysvetlil len rozdielny postoj k posttraumatickej stresovej poruche, ako odborník

z odboru neurológie, avšak Posttraumatická stresovú porucha (PTSP; v Medzinárodnej klasifikácii
chorôb označená kódom F.43.1) je jednou z psychických porúch. V tomto prípade ide len o rozdielne
názory odborníka z odboru chirurgie a odborníka z odboru neurológie, nešlo o vyjadrenie odborníka
z odboru psychológie/psychiatrie. Dočasná pracovná neschopnosť poškodenej predlžovaná len na
základe subjektívnych ťažkostí zo strany poškodenej, nepodložených vyjadrením odborníka z odboru

psychológie/psychiatrie nemožno považovať za relevantné pri rozhodovaní, či posttraumatická stresová
porucha bola v príčinnej súvislosti k celej práceneschopnosti poškodenej. Znalec z odboru neurológie
sa vyjadril len z hľadiska neurologického, že dĺžka dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej od
20.07.2011 do 14.02.2012 nie je primeraná neurologickým následkom. Taktiež poukázal na to, že v
trestnom konaní bol následok spôsobenej ujmy na zdraví poškodených spôsobený konaním žalovaného

ustálený a objektivizovaný na dobu obmedzenia spôsobu života po dobu 35 dní u oboch poškodených.
Pokiaľ by doba narušenia obvyklého spôsobu života dosiahla 42 dní a viac, v tomto prípade 210 dní,
tak žalovaný by bol stíhaný pre zločin podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, pri ktorom zákon vylučuje
uloženie peňažného trestu, a tiež v prípade § 155 ods. 1 Trestného zákona sa pohybuje trest v oveľa
vyššej trestnej sadzbe (4 roky až 10 rokov) ako v prípade § 156 ods. Trestného zákona (6 mesiacov až

2 roky). Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania a trov právneho
zastúpenia.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že na úvod poukazuje na zásadu

koncentrácie konania a podanie žalovaného zo dňa 2. decembra 2020, ktorým sa vyjadruje k
znaleckému posudku Doc. MUDr, Vladimíra Donátha. PhD zo dňa 17. novembra 2020, pričom uvádza,
žekpredmetnémuposudkunemážiadnenámietky.Osobuznalca,čodoodbornosti(neurológ),žalovaný
počas konania nenamietal. Naviac, postraumatická stresová porucha u poškodenej bola dňa 9. augusta2011 špecifikovaná neurológom a poškodená bola odoslaná na psychiatrické vyšetrenie. MUDr. Macho
postraumatickú stresovú poruchu u poškodenej v znaleckom posudku a ani v jeho doplnku vôbec nebral
doúvahysúcpresvedčený,žetátoneexistovala,leboupoškodenejnebolizistenéobjektívnepatologické

nálezy. MUDr. Donáth vo svojom znaleckom posudku vyhodnocoval existujúce nálezy neurologické,
psychiatrické zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, z ktorých vyvodil znalecký záver. Uviedol, že
jedným z dôležitých kritérií na stanovenie postraumatickej stresovej poruchy je expozícia - vystavenie
extrémnemu stresujúcemu zážitku mimo hranice bežnej ľudskej skúsenosti. Brutálny fyzický útok na
poškodenú a celá dramatická situácia vyvolala u poškodenej postraumatickú stresovú poruchu. Uviedol,

že postraumatická psychická porucha sa obvykle rozvinie do niekoľko mesiacov od traumatizujúcej
udalosti, ale niekedy sa jej príznaky objavia až po viacerých rokoch. V zmysle uznesenia Okresného
súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2020, znalcovi bolo umožnené pre účely posudkovej činnosti pribrať
si znalca konzultanta z odboru psychiatria a ortopédia (podľa potreby). Žalovaný na strane 3 svojho
odvolania cituje obsah znaleckého posudku zo dňa 26. júna 2012 MUDr. Macha - odpoveď na otázku
č. 2. Odpoveď na otázku č. 2 bola MUDr. Machom prehodnotená v znaleckom posudku č. 8/2020 zo

dňa 25. februára 2020 (viď odpoveď na otázku č. 1) tak, že u poškodeného F.. S. Ha B. uznal dobu
trvania pracovnej neschopnosti 48 za primeranú (poznámka: v zmysle žaloby), hoci na hornej hranici,
teda nemocenské dávky boli poškodenému vyplatené dôvodne. U poškodenej pripustil, že doba liečby
pre poranenia, ktoré utrpela pri úraze by za normálnych okolností nepresiahla dobu 42 dní a doba trvania
obmedzenia obvyklého spôsobu života trvala 35 dní (odpoveď na otázku č. 8). MUDr. Macho posudok

č. 8/2020 spracovával výlučne z podkladov, ktoré mal k dispozícií k svojmu znaleckému posudku z
roku 2012. Nemal k dispozícii aktuálnu zdravotnú dokumentáciu poškodenej. MUDr. Macho vo vzťahu
k poškodenej Y. Y. J. zotrval na svojich záveroch, uvedených v posudku 8/2012, a to čo do doby liečby
a obmedzenia obvyklého spôsobu života, pričom k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti sa vyjadril
len po stránke chirurgickej (poškodená nemala na tele žiadne známky po poranení a všetky vyšetrenia

boli u nej negatívne). Dĺžku pracovnej neschopnosti u poškodenej, aj s prihliadnutím na postraumatickú
stresovú poruchu, neohraničil. Je pravdou, čo cituje žalovaný na strane 5 svojho vyjadrenia v prvom
odseku.Trebavšakpoukázaťnatožepredmetnévyjadreniesavzťahujelenkneurologickýmnásledkom
brachiálneho napadnutia (nie k postraumatickej stresovej poruche). Chybné je vyjadrenie žalovaného na
strane 5 posledný odsek. Poškodená pre postraumatickú stresovú poruchu bola sledovaná odborníkmi,

jej dočasnú pracovnú neschopnosť odporučil ukončiť odborný lekár psychiater dňom 20. marca 2012.
Posudky oboch znalcov sa navzájom dopĺňajú, spresňujú. MUDr. Macho sa vyjadroval k dobe liečby
a k obmedzeniu obvyklého spôsobu života oboch poškodených, neskôr (posudok 8/2020) k dočasnej
pracovnej neschopnosti poškodeného a len k diagnózam ortopedickým, chirurgickým a k otrasu mozgu
poškodenej, kým MUDr. Donáth kladne vyhodnotil jeho znalecké závery a vo svojom posudku tento

znalecky doplnil o posúdenie postraumatickej stresovej poruchy u poškodenej. Toto poškodenie zdravia
považoval za skutočné a rozhodujúce počas dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej. Na základe
uvedeného je napadnuté rozhodnutie okresného súdu správne a navrhoval ho potvrdiť.

10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.102,70 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, av konaní nebolo sporné, že žalovaný ako tretia osoba v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení zodpovedá za škodu Sociálnej poisťovne, ktorá jej vznikla výplatou dávok
sociálneho poistenia, a to v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Zavinené protiprávne

konanie okrem výsluchu žalovaného bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa
16.februára 2017 sp. zn. 3T 59/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 19.októbra
2017 sp. zn. 2To 38/2017, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z úmyselného trestného činu, a to
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný

nerozporoval svoju zodpovednosť za škodu, keď si je vedomý zavineného protiprávneho konania.
Sporné tvrdenia sa týkali príčinnej súvislosti uplatnenej škody a zavineného konania žalovaného.
Žalovaný výšku vyplatených dávok tak pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní rozporoval
tým, že MUDr. Macho, znalec z odboru chirurgie, ktorý vypracoval znalecký posudok v trestnom konaní
uviedol dobu obvyklého sťaženia spôsobu života 35 dní a za túto dobu mala sociálna poisťovňa vyplatiť
poškodeným nemocenské dávky, lebo považoval PN u poškodenej 210 dní za neprimerane dlhú.

Obrana žalovaného teda bola zameraná na tvrdenie, že dĺžka PN je neopodstatnená, na dĺžke PN, resp.
na práceneschopnosti ako takej, sa podieľali aj okolnosti, ktoré nemali pôvod v úraze. Odvolací súd však
túto obranu žalovaného zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval za opodstatnenú. Z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že v znaleckom posudku MUDr. Richarda Machu, ktorý
bol vypracovaný pre trestné konanie znalec ustálil dobu liečby na 35 dní, ktorú ako správne uviedol

súd prvej inštancie, ale nemožno stotožniť s dĺžkou pracovnej neschopnosti u poškodených, nakoľko
doba liečby môže byť kratšia ako práceneschopnosť, pretože nemocenské dávky vypláca, resp. hradí
sociálna poisťovňa na základe potvrdenia pracovnej neschopnosti, ktorú vystavuje ošetrujúci lekár a
tento ju i ukončuje, ktorá nemusí byť totožná s dĺžkou doby liečby. Ako ďalej z dokazovania vykonaného
pred súdom prvej inštancie vyplýva, v doplnku znaleckého posudku v konaní sp. zn. 11C 18/2018

znalec MUDr. Richard Macho uviedol dobu trvania práceneschopnosti a liečby u poškodeného 48 dní,
ktorá je v príčinnej súvislosti s jeho zranením, ku ktorému došlo v dôsledku incidentu z 20.júla 2011. U
poškodenej však znalec k dĺžke pracovnej schopnosti uviedol len, že dĺžka dočasnej práceneschopnosti
a doba liečby 210 dní nebola v príčinnej súvislosti so zranením z 20.júla 2011, pričom ťažkosti s
driekovou chrbticou mala poškodená od roku 2007, liečila sa v ortopedickej ambulancii, vyšetrenie

krčnej chrbtice RTG vykazovalo 24.apríla 2012 staré degeneratívne zmeny, teda aj po úraze z 20.júla
2011, ale nie v súvislosti s týmto úrazom. Znalec sa vyjadril aj k postraumatickej stresovej poruche
a uviedol, že táto sa u poškodenej objavila prvýkrát 9.augusta 2011, teda po úraze z 20.júla 2011 a
vtedy sa poškodená sťažovala u neurológa na bolesti hlavy, závraty, nespavosť a neurológ tento stav
označil po vyšetreniach ako stav po otrase mozgu a postraumatická stresová porucha, pričom znalec

postraumatickú stresovú poruchu neklasifikoval za poškodenie zdravia poškodenej v príčinnej súvislosti
s konaním žalovaného, lebo je popísaná na základe subjektívnych ťažkostí poškodenej bez dôkazov a
bez objektívneho patologického nálezu. Vzhľadom k tomu, že MUDr. Richard Macho je znalec z odboru
chirurgie a neposudzoval zdravotné potiaže po úraze z 20.júla 2011 u poškodených z neurologického
hľadiska, súd prvej inštancie na opakované námietky žalovaného na dobu trvania PN nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru neurológie, ktorý v znaleckom posudku č. 4/2020 zo dňa 17.novembra
2020 jednoznačne uviedol, že fyzickým napadnutím poškodenej dňa 20.júla 2011, prudké pohyby
hlavy poškodenou s akceleráciou a pri údere hlavy o zem, vektor (množina) síl spôsobil na krčnú
chrbticu, ktorá je akoby stonka hlavy a veľmi pravdepodobne došlo aj k podvrhnutiu krčnej chrbtice u
poškodenej. Útok žalovaného, hlavne jeho spôsob, intenzita, dĺžka, spôsobil zhoršenie (predúrazového)

zdravotného stavu u poškodenej. Poškodená mala aj pred úrazom degeneratívne zmeny krčnej
chrbtice, tieto pred napadnutím nespôsobili taký stupeň zdravotných ťažkostí, aby ako dôsledok vznikla
dočasná práceneschopnosť, ale útok na poškodenú zaktivizoval existujúce zmeny, následkom čoho
poškodená mala väčšie bolesti ako pred úrazom z 20.júla 2011, preto opakovane navštívila lekára.
Pred úrazom sa liečila pre problémy s krčnou chrbticou, rehabilitovala a liečila sa aj na driekovú

chrbticu a tieto ťažkosti sa po úraze síce nezhoršili, iba sa zvýraznili subjektívne ťažkosti u poškodenej.
Poškodená netrpela pred úrazom z 20.júla 2011 prejavmi postraumatickej stresovej poruchy, ale tým, že
poškodená bola vystavená extrémnemu stresujúcemu zážitku mimo hranice bežnej ľudskej skúsenosti,
je maximálne stresujúcim zážitkom, z toho vyplýva, že brutálny fyzický útok na poškodenú a celá, ako
ju nazval znalec dramatická situácia vyvolala u poškodenej postraumatickú stresovú situáciu. Znalec

z hľadiska neurologického uviedol k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej od 20.júla
2011 do 14.februára 2012, že nie je primeraná neurologickým následkom (chrbticová problematika a
neurologické následky otrasu mozgu) posudzovaného brachiálneho napadnutia; ale vedúcou diagnózou
po napadnutí poškodenej boli príznaky postraumatickej stresovej poruchy. Naviac poškodená bolapravidelne sledovaná psychiatričkou a až v náleze z 20.marca 2012 odporučila práceneschopnosť.
Znalec sa teda jednoznačne vyjadril, že po fyzickom napadnutí dňa 20. júla 2011 bola u poškodenej
hlavnou diagnózou postraumatická stresová porucha, pre ktorú bola pravidelne sledovaná psychiatrom

a táto diagnóza podmieňovala celkovú dĺžku práceneschopnosti. Z uvedeného mal aj odvolací súd
za preukázané, že ak liečba predĺžila ťažkosti súvisiace s bolesťou hlavy a bolesť hlavy súvisela
s podvrhnutím krčnej chrbtice, ktoré svojím konaním spôsobil žalovaný, je daná príčinná súvislosť
celej práceneschopnosti konania žalovaného, pričom vedúcou (podstatnou) diagnózou po napadnutí
poškodenej boli príznaky postraumatickej stresovej poruchy a táto diagnóza podmieňovala celkovú

dĺžku práceneschopnosti. Odvolací súd zdôrazňuje tak ako už bolo uvedené vyššie, že dobu liečby
a dobu PN nie je možné stotožniť. V znaleckom posudku MUDr. Richard Macho zaujal stanovisko k
dĺžke doby liečby a doby narušenia obvyklého spôsobu života poškodených pre zranenie, ktoré utrpeli
dňa 20.júla 2011. Špecificky sa k dĺžke práceneschopnosti poškodenej nevyjadril. Znalec MUDr. Macho
v znaleckom posudku č. 8/2020 zo dňa 25. februára 2020 u poškodeného Ing. S. Ha Xuana uznal
dobu trvania pracovnej neschopnosti 48 dní za primeranú, hoci na hornej hranici, teda nemocenské

dávky boli poškodenému vyplatené dôvodne. U poškodenej pripustil, že doba liečby pre poranenia,
ktoré utrpela pri úraze by za normálnych okolností nepresiahla dobu 42 dní a doba trvania obmedzenia
obvyklého spôsobu života trvala 35 dní, pričom MUDr. Macho posudok č. 8/2020 spracovával výlučne
z podkladov, ktoré mal k dispozícií k svojmu znaleckému posudku z roku 2012, nemal k dispozícii
aktuálnu zdravotnú dokumentáciu poškodenej. MUDr. Macho vo vzťahu k poškodenej zotrval na

svojich záveroch, uvedených v posudku 8/2012, a to čo do doby liečby a obmedzenia obvyklého
spôsobu života, pričom k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti sa vyjadril len po stránke chirurgickej
(poškodená nemala na tele žiadne známky po poranení a všetky vyšetrenia boli u nej negatívne),
avšak dĺžku pracovnej neschopnosti u poškodenej, aj s prihliadnutím na postraumatickú stresovú
poruchu, neohraničil. Vedúcou diagnózou po napadnutí poškodenej boli teda aj podľa odvolacieho

súdu príznaky postraumatickej stresovej poruchy, pre ktorú bola poškodená pravidelne sledovaná
psychiatričkou a práve táto diagnóza podmieňovala celkovú dĺžku PN. Nebyť fyzického napadnutia
poškodenej žalovaným, nebola by trpela prejavmi v zmysle postraumatickej stresovej poruchy, ktorou
pred úrazom z 20.júla 2011 netrpela. Tento útok žalovaného teda aj podľa odvolacieho súdu vzhľadom
na závery znalca doc. MUDr. Vladimíra Donátha, PhD. vyvolal u poškodenej postraumatickú stresovú

poruchu. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, a to, že znalec doc. MUDr. Vladimír
Donáth, PhD. zaujal stanovisko ako znalec z odboru neurológie, nešlo o vyjadrenie odborníka z
odboru psychológie/psychiatrie, odvolací súd túto námietku v tomto štádiu konania nepovažoval za
opodstatnenú, a to vzhľadom na koncentráciu konania, nakoľko žalovaný pred súdom prvej inštancie
osobu znalca, čo do odbornosti (neurológ), počas konania nenamietal. Čo sa týka ďalšej námietky

žalovaného, že znalec Doc. MUDr. Donáth, PhD. v Znaleckom posudku č. 04/2020 zo dňa 17.11.2020
zaujal odborné stanovisko k opodstatnenosti a k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej z
neurologickéhohľadiska,pričomuviedol,žedĺžkadočasnejpracovnejneschopnostipoškodenejtrvajúca
od 20.07.2011 do 14.02.2012 nie je primeraná neurologickým následkom posudzovaného brachiálneho
napadnutia, a súhlasí okrem iného s názormi znalca MUDr. Macha, a považuje jeho znalecký posudok

zaodborneveľmikvalitný,odvolacísúdrovnakotútonepovažovalzaopodstatnenú,nakoľkoznalecDoc.
MUDr. Vladimír Donáth, PhD. sa vo svojom znaleckom posudku stotožnil len s určitou časťou textu
znaleckého posudku MUDr. Richarda Machu (č.l.206 súdneho spisu sp. zn. 11C 18/2018) a zároveň
vysvetlil rozdielny postoj k postraumatickej stresovej poruche. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že
znalec MUDr. Richard Macho vo svojom znaleckom posudku hodnotil stav poškodených po napadnutí

z 20.júla 2011 žalovaným len z hľadiska chirurgického a doc. MUDr. Vladimír Donáth, PhD. posudzoval
okrem iného aj postraumatickú stresovú poruchu po úraze poškodených, ku ktorej zaujal stanovisko
ako znalec z odboru neurológie, pričom vo svojom znaleckom posudku vyhodnocoval existujúce nálezy
neurologické, psychiatrické zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, z ktorých vyvodil znalecký záver,
pričom uviedol, že jedným z dôležitých kritérií na stanovenie postraumatickej stresovej poruchy je

expozícia-vystavenieextrémnemustresujúcemuzážitkumimohranicebežnejľudskejskúsenostiateda
brutálny fyzický útok na poškodenú a celá dramatická situácia vyvolala u poškodenej postraumatickú
stresovú poruchu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania

vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov
odvolaciehokonaniavočižalovanémuvrozsahu100%,stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).