Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201176
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1718201176.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: D. T.,

A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q., štátny občan SR, proti žalovanej: X. U., A.. XX.XX.XXXX, S. W. C. X/A, F.,
štátny občan SR, zast. Oľga Šajdíková - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kašmírska
24, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 3.6.2018, podanou na súd dňa 4.6.2018, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území F., obec F., okres F.,

zapísanej na LV č. XXXX, parcela reg. „C“ KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2,
v podiele 1/1 k celku.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že od roku 1986 je dobromyseľný vlastníkom a užívateľom
uvedeného pozemku s torzom rodinného domu, prezývaného „T. T.“. Jeho vlastnícke právo a
dobromyseľné užívanie je od roku 1986 ohrozené v priamej príčinnej súvislosti so stavebným konaním,
iniciovaným žalovanou, vedené pod zn. X/XX-X.-XXXXX/XXXX na stavebnom úrade mesta F., v ktorom
stavebný úrad vydal dňa 13.2.2017 nezákonné a svojvoľné rozhodnutie, voči ktorému prostredníctvom

zvoleného zástupcu podal v zákonnej lehote odvolanie a ktorému Okresný úrad Bratislava rozhodnutím
č. E.-W.-E.-XXXX/XXXXX/MES zo dňa 7.11.2017 vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec
prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Výzvou mesta F. zo dňa 9.4.2018 bol
vyzvaný na preukázanie podania žaloby na rozhodnutie spornej veci, t.j. spochybnenie vlastníctva
pozemku p. č. XXXX k. ú. F., ktorý má v súčasnosti podľa LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve
žalovaná. Týmto je daný jeho naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva k pozemku,
ktorý dobromyseľne užíva a obhospodaruje /aj kosí ovcami a kozami/ od roku 1986, včítane pozemku

p. č. XXXX k. ú. F. podľa k žalobe priloženého geometrického plánu z 6.9.1994 G.. H. X.. Až v
rámci stavebného konania sa dozvedel, že „údajnou“ vlastníčkou je žalovaná, ktorá ani len nemala
vedomosť o skutkovom stave veci, o nehnuteľnosť sa riadne nestarala, neudržiavala ju a nekosila trávu.
Nehnuteľnosť, včítane nezapísanej nehnuteľnosti na tomto pozemku, nadobudla na podklade neplatnej
kúpnej zmluvy V 94/99 od nedobromyseľného vlastníka, ergo nadobudla ich domnele a je to práve on,
ktorý od otca v dobrej viere pred jeho smrťou a na podklade jeho výslovného želania, tento pozemok v
roku 1986 dobromyseľne nadobudol a nepretržite v dobrej viere užíva.

3. V žalobe žalobca označil za dôkazné prostriedky /prostriedky procesného útoku/: výsluch žalobcu,
svedka U.. L. a ďalších, bližšie neidentifikovaných, obhliadku na mieste samom, listinné dôkazy:
geometrický plán zo dňa 6.9.1994 G.. H. X., rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. E.-W.-E.-XXXX/
XXXXX/MES zo dňa 7.11.2017, výzva mesta F. zo dňa 9.4.2019, rozhodnutie o prerušení stavebnéhokonania zo dňa 4.9.2018 /priložené k žalobe/, spis stavebného konania mesta Pezinok zn. X/XX-X.-
XXXXX/XXXX /vyžiadať súdom/; pričom k žalobe pripojil aj: LV č. XXXX kat. území F., obec F., okres F.,
neúplnú kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod č. Q. XX/XX dňa 23.3.1999.

4. Žalovaná sa k žalobe, doručenej dňa 30.7.2018 prostredníctvom právnej zástupkyne písomne zo dňa
10.8.2018 vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju ako nedôvodnú zamietnuť. Nárok žalobcu
poprela tvrdiac nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení podľa § 137
písm.c/C.s.p.stým,žetvrdenieoohrozeníjehodobromyseľnéhoužívaniapozemkup.č.5760neobstojí
a ak pozemok užíval, dialo sa tak bez právneho základu, nakoľko nie je a nebol jeho vlastníkom ani

nájomcom. Vzhľadom na stav zápisu vlastníckeho práva k pozemku v katastri nehnuteľností v prospech
žalovanej je jeho tvrdenie o „ohrození“ absurdné. V danej veci je aj prekážka rozhodnutej veci podľa §
230 C.s.p. s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava - vidiek vo veci sp. zn. XC XX/XX zo dňa
17.11.1987 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCo XX/XX zo dňa 24.3.1988,
v ktorých tieto súdy určili, že právni predchodcovia žalobcu nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a že
vlastnícke právo svedčí v prospech právnych predchodcov žalovanej, s poukazom na rozhodnutie NS

SR sp. zn. 2Cdo 71/2012 zo dňa 27.9.2012. V prípade žalobcu ide vo vzťahu k právnemu nástupníctvu o
univerzálnu sukcesiu /dedenie/ a v prípade žalovanej o singulárnu sukcesiu /kúpa zmluva/. Preto v rámci
skúmania procesných podmienok navrhuje konanie zastaviť. Pre prípad pochybnosti, že ide o identický
pozemok, navrhuje vyžiadanie identifikácie predmetnej parcely. Je zrejmé, že žalobou chce žalobca len
skomplikovať žalovanej vydanie stavebného povolenia. Predmetný pozemok nadobudla žalovaná do

svojho vlastníctva na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 13.1.1999 a od tohto dňa až do
podania žaloby jej vlastnícke právo nebolo nikým spochybňované. Je teda zrejmé že je bez akýchkoľvek
pochybností vlastníčkou tohto pozemku aj keby ho nadobudla od nevlastníka, čo nie je tento prípad a v
tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie ÚS SR vo veci I.ÚS 549/2015. Okrem tohto predmet vlastníctva
užíva od roku 1999 až doposiaľ, preto by prichádzala do úvahy aj aplikácia ust. § 134 Obč. zákonníka.

5.Vovyjadrenížalovanáoznačilazaprostriedkyprocesnejobrany:identifikáciuparcely/vyžiadaťsúdom/
a k vyjadreniu pripojila rozsudok Okresného súdu Bratislava - vidiek vo veci sp. zn. XC XX/XX zo dňa
17.11.1987
6. Vo vyjadrení zo dňa 26.11.2018 k vyjadreniu žalovanej, žalobca zotrval na tom, že od smrti svojho otca
slobodne, nerušene, nepretržite a dobromyseľne pozemok užíva on, riadne ho obhospodaruje, berie

úžitky, zabezpečuje ju ohradením pred vandalizmom, divou zverou, poškodzovaním, ergo nakladá s ňou
dobromyseľne ako s vlastnou. Nebyť stavebného konania by ani nemal vedomosť, že majiteľkou parcely
bola žalovaná, ani raz nepokosila trávu, nestarala sa a nespevnila ruiny domu rodiny T. a ani neužívala
pozemok pod ním, vďaka komunistickému režimu a aktivitám JRD, navyše neplatí dane z predmetnej
nehnuteľnosti. Z listinného dôkazu žalovanej, kúpnej zmluvy údajne zo dňa 13.1.1999 jednoznačne

vyplýva, že je neplatná, keďže nebola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, medzi jej
účastníkmi nedošlo k súhlasnému prejavu vôle dňa 13.1.1999 v F., jedná sa o simulovaný právny úkon
a zneužitie práva, žalovaná nikdy neprišla do styku so správkyňou konkurznej podstaty JUDr. Brigitou
Miklasovou a teda dňa 13.1.1999 podpísala iba zmluvu, ktorá jej bola „podstrčená“ neznámou osobou,
dá sa predpokladať, že „konkurznou mafiou“, ergo žalovaná nevedela čo podpisuje, pokiaľ by to bol jej

vlastnoručný podpis, keďže jej počítačové a koncové ťahy jej podpisov sa značne odlišujú. K podpisu
kúpnej zmluvy správkyňou konkurznej podstaty JUDr. Brigitou Miklasovou došlo až dňa 19.1.1999
v Bratislave, teda ich prejavy vôle sa nestretli v daný okamih, nebola podpísaná oboma zmluvnými
stranami súčasne a teda nedošlo k súhlasnému prejavu vôle, preto je zmluva absolútne neplatná,
pre rozpor so zákonom, ergo žalovaná nie je vlastníčkou pozemku a tento, ani tzv. T. dom zákonným

spôsobom nenadobudla, ale on od otca v dobrej viere pred jeho smrťou.
7. Vo vyjadrení žalobca na preukázanie jeho tvrdení o nepretržitom užívaní pozemku doplnil procesný
návrh na dokazovanie výsluchom svedkov: manželov X., W., vo vzťahu k tvrdeniu o neplatnosti
nadobúdacieho titulu žalovanej, k oceneniu nehnuteľnosti v konkurznom konaní, k priebehu ponukového
konania v konkurznom konaní a k zaplateniu kúpnej ceny žalovanou pripojiť spis konkurzného konania

č. XK XXX/XX Krajského súdu v Bratislave, nariadiť grafologické skúmanie.
8. Podstatou vyjadrenia žalovanej zo dňa 17.12.2018 k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu bola
námietka, že žalobca vôbec nereagoval na jej argumenty, týkajúce sa splnenia procesných aj
hmotnoprávnych podmienok pre úspech vo veci. Namiesto riadnej argumentácie žalobca útočí právnymi
nezmyslamianavrhujevykonaťdôkazy,ktorédôkazmikvecianiniesú.Akbyajžalobcapreukázaldržbu

nehnuteľnosti, išlo by jednoznačne o držbu neoprávnenú, keďže nepreukázal žiaden titul, z ktorého by
oprávnenosť a dobromyseľnosť držby vyplývala a takúto oprávnenú a dobromyseľnú držbu nemožno
vyvodiť z výpovedí svedkov. V ostatnom zotrvala na predtým písomne podanom vyjadrení a vyjadrila
neúčelnosť a nehospodárnosť žalobcom navrhovaných dôkazov s tým, že je obvyklé vyhotoviť zmluvuna podpis, ktorá sa z rôznych dôvodov podpíše o niekoľko dní neskôr. Potvrdila, že podpis na kúpnej
zmluve je jej vlastný, zmluva jej nebola „podstrčená“, riadne ju sama uzatvorila a riadne zaplatila kúpnu
cenu. Vážnosť a zrozumiteľnosť prejavenej vôle zmluvnými stranami v kúpnej zmluve skúmal príslušný

orgán verejnej moci na úseku správy katastra pred povolením vkladu vlastníckeho práva žalovanej,
ktoré bolo aj riadne zapísané, nebolo predmetom súdneho prieskumu a preto platí v zmysle zákona
prezumpcia jeho správnosti, ktorá je toho času už nespochybniteľná..

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie za účasti žalobcu a za účasti právnej zástupkyne žalovanej

výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi, predloženými a označenými stranami sporu, spis stavebného
konania Mesta F. č. X/XX-X.-XXXXX/XXXX, spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XK XXX/XX,
rozhodnutiami súdov 1. a 2. inštancie vo veci o určenie vlastníckeho práva, vedenej na býv. Okresnom
súde Bratislava - vidiek pod sp. zn. XC XX/XX /zo spisu býv. Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn.
XC XX/XX, vrátane písomnej kúpnej zmluvy a potvrdenia o vyplatení kúpnej ceny/, identifikáciou parcely
č. XXXX k. ú. F., listinnými dôkazmi Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor: kúpna zmluva Q. XX/

XX, katastrálne mapy pred a po pozemkových úpravách, rozhodnutie o pozemkových úpravách, výpis
z registra pôvodného vedené na Y. T. a nového stavu, vedené na PD Pezinok, Pk vložka XXXX k. ú. F.,
uznesenie Ľudového súdu v Bratislave č.d. XXX/XX zo dňa 23.2.1960, LV č. XXX k. ú. F., informácia a
listinnédôkazyOkresnéhosúduBratislavaI.obchodnéhoregistra,vrátanetransformačnéhoprojektuPD
Pezinok, vyžiadaných ex offo v súlade s ust. § 185 ods. 2,3 C.s.p., a zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Podľa LV č. XXXX pre kat. územie F., obec F., okres F., je žalovaná výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti par. reg. „C“ KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 715 m2, titulom kúpnej
zmluvy zo dňa 19.1.1999.
11. Písomnú kúpnu zmluvu uzatvárala žalovaná, ako kupujúca s predávajúcim - správkyňou konkurznej
podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Pezinok /IČO: 00190632/ JUDr. Brigitou Miklasovou,

ustanovenou úpadcovi Krajským súdom v Bratislave v konkurznom konaní, vedenom pod sp. zn. XK
XXX/XX, na podklade Opatrenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.9.1998, ktorým konkurzný
súd vyslovil súhlas s predajom nehnuteľného majetku, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu,
menovite aj nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XXX ako pozemok parc. č. XXXX zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 715 m2, ocenený znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 28.7.1998 znalcom

G.. C.. Konečná správa o speňažovaní a správe majetku podstaty správcu konkurznej podstaty zo dňa
21.7.2004, vrátane uvedenia realizácie opatrenia konkurzného súdu zo dňa 14.9.1998, vrátane prijatia
ponuky žalovanej /v tom čase X. W. za kúpnu cenu 151 000,- Sk/, bola Krajským súdom v Bratislave
uznesením sp. zn. XK XXX/XX zo dňa 9.9.2004, právoplatným dňa 19.10.2004, schválená.
12. Vklad vlastníckeho práva žalovanej titulom tejto kúpnej zmluvy bol v správnom katastrálnom konaní,

vedenom pod č. Q. XX/XX, orgánom katastra povolený dňa 23.3.1999.
13. O vlastníckom práve úpadcu Poľnohospodárske družstvo Pezinok /právneho predchodcu žalovanej/
k predmetu prevodu - pozemok parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 715 m2, zapísaný na LV č.
XXX kat. územie F./, ale aj k stavbe domu, v tom čase na ňom postavenom, ktorý však nebol predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 19.1.1999/ vyššie uvedenou kúpnou zmluvou, ktorý je predmet žalobného petitu

v tomto konaní, bolo právoplatne dňom 18.4.1988 rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava
- vidiek vo veci sp. zn. XC XX/XX zo dňa 17.11.1987 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. XXCo XX/XX zo dňa 24.3.1988 .
14. V stavebnom konaní, vedenom Mestom Pezinok pod č. 5/.-X.-XXXXX/XXXX o vydanie stavebného
povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Vinohradnícky dom“ na pozemku

parc. č. XXXX kat. územie F., žiadateľovi - žalovanej v tomto konaní, po zrušení vydaného stavebného
povolenia na odvolanie žalobcu a Ľ. X., vzhľadom na nimi uplatnenú občianskoprávnu námietku,
spočívajúcu v spochybnení vlastníckeho práva žiadateľa /žalovanej v tomto konaní k stavbe a pozemku/,
stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 9.4.2018 pod č. X/XX-prer.X.-XXXXX/XXXX-XX stavebné konanie
prerušil na dobu 30 dní odo dňa doručenia výzvy odvolateľom /aj žalobcovi v tomto konaní/ na

predloženie dôkazu, že na súde bola podaná žaloba, na rozhodnutie v spornej veci spochybnenia
vlastníckeho práva pozemku parc,. č. XXXX, k. ú. F., ktorý má v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve X.
U. /žalovaná v tomto konaní/ v zmysle LV č. XXXX.
15. Žalobca, ako strana sporu vo svojej výpovedi uviedol len toľko, že otec sporný pozemok dal do
užívania v roku 1986, ústne a doposiaľ ho užíva. Otec zomrel v roku 1986.

16. Na otázku súdu aké okolnosti majú byť v konaní preukázané ním navrhovanými svedkami odpovedal
tvrdením, že kúpno-predajné zmluvy, ktoré uzavreli jeho rodičia Y. T. a O. T. s JRD sú neplatné, nebolo
to košér, jeho starú mamu odtiaľ násilím vyvlastnili.17. Právny zástupca žalovanej zotrval na písomných stanoviskách /prekážka rozhodnutej veci,
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu/ s tým, že okrem toho žalobca neuviedol žiadne
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť jeho oprávnenú držbu pozemku, nakoľko aj v roku 1986

bolo potrebné na nadobudnutie vlastníckeho práva uzatvoriť scudzovaciu zmluvu v písomnej forme a
prípade.
18. Podľa § 161 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
19. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

20. Citované ustanovenie Civilného sporového poriadku upravuje tzv. negatívnu procesnú podmienku a
to prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Existencia tejto prekážky bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná, ide o neodstrániteľnú procesnú podmienku, ktorá
má z následok ex offo zastavenie konania /§ 161 ods. 2 C.s.p./. Prekážka rozhodnutej veci nastáva
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednávaná tá istá vec, t.j. ak v novom konaní ide o ten istý nárok,
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých

istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne /
opačné/ postavenie a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že predmet konania je daný vtedy,
ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z
ktorých bol uplatnený /t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku/. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je
daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej /skutok/ bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený

inak, nesprávne alebo neúplne.
21. „Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie, či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom
konaní, alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,
má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného. Konanie sa týka tých istých osôb

aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z
dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie“ /uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 71/2012/.
22. „Totožnosť konania je rozhodná pre posúdenie prekážky rozhodnutej veci, prípadne prekážky
litispendencie; je daná totožnosťou ich predmetu a totožnosťou účastníkov. Predmetom občianskeho
súdneho konania je žalobcom uplatnený procesný nárok, ktorý je vymedzený predmetom /žalobným

petitom/ a základom, ktorý tvoria právne relevantné skutočnosti, na ktorých žalobca svoj nárok zakladá.
Inak povedané totožnosť predmetu konania predpokladá ako totožné skutkové tvrdenia, tak aj totožný
žalobný petit. O totožnosti nároku rozhoduje jednak totožnosť procesných strán a súhlasnosť žalobného
petitu zhodne skutkovo odôvodneného“ /uznesenie NS ČR sp. zn. 23Cdo 1927/2009/. „ Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je daná, ak síce ide v novom konaní o rovnaký právny vzťah medzi

tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v dobe
pôvodného konania, ku ktorým došlo až neskôr“/uznesenie NS ČR sp. zn. 32Cdo 151/2005/.
23. Súd po predložení a zabezpečení všetkých potrebných podkladov pre dôsledné posúdenie či v
danej veci je alebo nie je daná neodstrániteľná prekážka konania - prekážka právoplatne rozhodnutej
veci, vzhľadom na výsledok /právoplatný rozsudok o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti/ sporu,

vedeného na býv. Okresnom súde Bratislava - vidiek pod sp. zn. 7C 14/1987, dospel k záveru, že
daná nie je.
24. Pokiaľ ide o totožnosť strán sporu /účastníkov konania podľa terminológie Občianskeho súdneho
poriadku, úč. do 30.6.2016/, v prípade žalobcu, ide len o jednu zo strán sporu na strane žalovaných,
v konaní, vedenom na býv. Okresnom súde Bratislava - vidiek pod sp. zn. XC XX/XXXX, v ktorom

žalobca vystupoval ako žalovaný v 2. rade, spolu s matkou O. T. a sestrou v tom čase mal. G. T. /
neskôr žalovanými v 2. a 3. rade/; pôvodnou žalovanou v spore bola O. T.; žaloba bola rozšírená aj
proti žalobcovi tomto konaní a vtedy mal. G. T. návrhom zo dňa 13.7.1987. Žalobcom v označenom
inom konaní bolo Jednotné roľnícke družstvo Pezinok /IČO: 190632/, ktorého právnym nástupcom bolo
Poľnohospodárske družstvo Pezinok /IČO: 190632/, na majetok ktorého bol uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. XK XXX/XX dňa 5.2.1998 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola
ustanovená JUDr. Brigita Miklasová, ktorá v rámci speňažovania majetku úpadcu so žalovanou v tomto
konaní uzavrela dňa 19.1.1999 písomnú kúpnu zmluvu o odplatnom prevode nehnuteľnosti, ktorej sa
spor týka. Žalovaná v tomto konaní je tak singulárnym právnym nástupcom žalobcu v konaní, vedenom
na býv. Okresnom súde Bratislava - vidiek pod sp. zn. XC XX/XXXX.

25. Pokiaľ ide o totožnosť „tej istej veci“, t.j. totožnosť nároku, stavu, vymedzeného žalobou, v
skoršom konaní sa žalobca /Jednotné roľnícke družstvo Pezinok/ proti žalovaným domáhal určenia jeho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. území F., vedeným v pozemkovoknižnej
vložke č. XXXX a to pozemok p. č. XXXX/X dom s dvorom o výmere 715 m2 + príslušenstvo /studňa, drobné stavby, stromy, ostatné porasty, vinič, zastavaná plocha/ na tom skutkovom základe,
že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. území F., vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX p. č.
XXXX jarok o výmere 205m2, p. č. XXXX/ záhrada o výmere 4209m2, p. č. XXXX/X dom s dvorom

a príslušenstvom 515m2 a p. č. 3247 kamenica 583 m2, družstvo odkúpilo od manželov O. Y. Y.
T. písomnou kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 119 823,- Kčs, ktorá bola predávajúcimi prevzatá dňa
6.12.1973, podľa potvrdenia Slovenskej štátnej sporiteľne v F. a z neznámych dôvodov schválená
kúpna zmluva nebola predložená na zápis zmeny vlastníckeho práva do Evidencie nehnuteľností.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek vo veci sp. zn. XC XX/XX zo dňa 17.11.1987, v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCo XX/XX zo dňa 24.3.1988, bolo
určené, že žalobca /JRD Pezinok/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X dom, dvor o
výmere 715 m2, vedenej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX v kat. území Pezinok. Rozšírený návrh
na určenie práva družstevného užívania k parc. č. XXXX/X záhrada, vedenej v pozemkovej knihe vo
vložke č. XXXX v kat. území Pezinok, súd vylúčil na samostatné konanie. Prvoinštančný súd rozhodnutie
založil na zistení, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe písomnej

kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 27.11.1973, podporne aj zo zistenia prevzatia kúpnej ceny vo výške 119
823,- predávajúcimi a ich následného konania, keď tieto prostriedky o 5 dní použili na kúpu nového domu
s pôdou, v roku 1984 sa vysťahovali, pričom v roku 1985 sa žalovaný v 2. rade /žalobca v tomto konaní/
násilím zmocnil nehnuteľnosti. Rozsudok súdu druhej inštancie bol poslednému z účastníkov vyššie
uvedeného konania doručený dňa 18.4.1988, ktorým dňom konanie právoplatne skončilo. Žalobca

sa v tomto neskoršom konaní domáha určenia jeho výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v kat. území F., obec F., okres F., zapísanej na LV č. XXXX, parcela reg. „C“ KN č.
XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2, v podiele 1/1 k celku na tom skutkovom základe,
že označenú nehnuteľnosť mu do užívania odovzdal jeho otec Y. T. pred svojou smrťou a túto od roku
1986 dobromyseľne „vlastní“, užíva, berie z nej úžitky, obhospodaruje, na základe želania jeho otca.

26. V danom prípade mal súd za to, že nie je splnená podmienka totožnosti strán sporu, ani totožnosť
nároku, skutku, vymedzeného žalobou, nakoľko žalobca v tomto konaní nárok na určenie svojho
vlastníckeho práva opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v dobe pôvodného konania, od svojho
dobromyseľného užívania sporného pozemku od 1986 doposiaľ.
27. Pokiaľ ide o ztotožnenie parc. č. XXXX/X dom, dvor o výmere 715 m2, vedenej v pozemkovej knihe

vo vložke č. XXXX v kat. území F. /ako dom a dvor v hone P./ v časti „B“ vlastníctvo na Y. T. v polovici
a na O. T., rod. P. v polovici podľa kúpnopredajnej zmluvy z roku 1957; uvedená parcela vznikla pod
uvedeným parcelným číslom a s uvedenou výmerou zlúčením a znovurozdelením geometrickým plánom
v r. 1960/, táto bola následne vedená na LV č. XXX /v prospech vlastníka PD Pezinok/ a následne vedená
na LV č. XXXX ako par. reg. „C“ KN č. XXXX zastavaná plcha a nádvoria o výmere 715 m2 v prospech

vlastníka žalovanej v tomto konaní, titulom Q. zo dňa 23.3.1999; k zmene parcelného čísla došlo na
základe pozemkových úprav /rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku zo dňa 28.10.1997 č.j.: XXX-XX-
X/Sv/XX/OÚ/.
28. . Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty.

29. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.
30. Podľa čl. 2 ods. 3 C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti

prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
31. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
32. „Možnosť domáhať sa s úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby,

neuvedenej v § 80 O.s.p. je teda spravidla podmienená tým, že podaná žaloba /právo ňou uplatnené/
má oporu v právnych predpisoch“ /rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 11/2007 zo dňa 29.1.2008/.
33. Podľa § 137 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. v plat. znení /stavebného zákona, stavebné
úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov
pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale

prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu, alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak
medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej
oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie, alebo by ho umožnila uskutočniť len v
podstatne inej miere, alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka, podľapovahy námietky, na súd, alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Stavebný úrad určí lehotu,
v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne, bol podaný návrh na
rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť

úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
34. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vyplýva z vyššie cit.
hmotnoprávneho predpisu. Žalobca bol rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 9.4.2018 č. 5/73-
prer.SP/217-34874/2017-18 odkázaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, na súd. V
ďalšom ho preto preukazovať nemusel.

35. Podľa čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a
za primeranú náhradu.
36. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „Obč. zák.“/ vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na

základe iných skutočností, ustanovených zákonom.
37. Podľa § 123 Obč. zák. vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
38. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

39. Podľa § 129 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
40. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
41. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v

držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
42. V zmysle ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít /napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
119/2007 zo dňa 30.6.2008/a mnoho ďalších/, vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia
vlastníctva priamo zo zákona /ex lege/ za súčasného splnenia zákonných podmienok: a/ držba veci
musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, b/ neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania

počas zákonom stanovenej doby a c/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Základom oprávnenej
držby je faktické ovládanie veci, keď držiteľ má vec vo svojej moci, užíva ju, disponuje s ňou
(corpuss possessionis). Tento faktický stav musí byť spojený s vôľou držiteľa s vecou nakladať ako
s vlastnou, akoby držiteľovi vlastnícky patrila (animus possidendi), v dobrej viere, že držiteľovi táto
vec aj skutočne patrí (bona fide). Pri zisťovaní toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv a
vnútorného presvedčenia držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska. Dobromyseľnosť
je osobné presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, ak si cudziu vec prisvojuje; ide o vnútorný
psychický stav, ktorý sám o sebe nemôže byť priamo predmetom dokazovania, na dobromyseľnosť
nadobúdateľa v tom, že mu vec patrí, možno usudzovať iba z okolností /skutočností vonkajšieho

sveta/, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie manifestuje /prejavuje navonok/ a z ktorých
možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Z hľadiska objektívneho posúdenia je potom
dobromyseľnosť daná vtedy, ak držiteľ veci, pri zachovaní normálnej /bežnej/, náležitej opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu rozumne na každom subjekte
požadovať, nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda /užíva/,

patrí /vlastnícky nadobudol/ - ospravedlniteľný omyl. Okolnosti svedčiace pre záver o existencii dobrej
viery sa budú spravidla týkať právneho dôvodu /titulu/ nadobudnutia veci a držiteľ preto v konaní
bude musieť preukázať okolnosti svedčiace o poctivosti tohto právneho dôvodu nadobudnutia veci.
Oprávnená držba nepredpokladá preukazovanie platného právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva
veci, dokonca sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod (neplatný, nulitný), ale postačí,

ak tu bol len domnelý právny dôvod /titulus putativus/, pri ktorom držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny dôvod svedčí a ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal
vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí; pre zánik
dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto

skutočnostiach, nie len ich samotná existencia. Vzhľadom na zákonnú konštrukciu oprávnenej držby,
keď ju nebude možné celkom úplne zistiť úsudkom z nepriamych dôkazov, zákon zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.43. „V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Obč. zákonníka oprávneným držiteľom
je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v

omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba
zo subjektívneho hľadiska /osobného presvedčenia/ účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej /normálnej/ opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí

a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblasti
súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje),

vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie
je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie
zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad“. /uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27. 10.
2010/

44. „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí“ /uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.6.2010/.
45. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. a na tomto základe mal za to,

že žalobe nemožno vyhovieť.
46. Žalobca v žalobe tvrdil, že oprávnenej a dobromyseľnej držby pozemku , ktorý je predmetom sporu,
sa ujal v roku 1986 a v konaní vypovedal, že mu ho jeho otec Y. T. ústne prenechal /len/ do užívania.
Už z tohto skutkového tvrdenia žalobcu vyplynulo, že v danom prípade absentuje hoc len domnelý
právny dôvod, pri ktorom by bol so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť žalobca dobromyseľný, že

mu taký právny dôvod svedčí a ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne
opodstatňuje. Rokom 1986 teda malo dôjsť k ujatiu sa držby pozemku žalobcom a táto držba mala
nerušene trvať do začatia stavebného konania na žiadosť žalovanej, ako stavebníka, kedy sa mal
dozvedieť, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník sporného pozemku v celosti zapísaná žalovaná.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, sám žalobca však prinajmenšom odo dňa 23.6.1987, kedy

mu bol v konaní, vedenom na býv. Okresnom súde Bratislava - vidiek pod sp. zn. XC XX/XX doručený
do vlastných rúk rozšírený návrh v uvedenej veci, ako účastníkovi konania o určenie vlastníckeho práva
aj k spornému pozemku a určeniu práva družstevného užívania k inému pozemku, sa o skutočnosti,
ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosti o tom, že mu sporný pozemok právom patrí, že
jeho domnelá držba je žalobcom v súdnom konaní spochybnená a teda prestal byť dobromyseľným

držiteľom. Aj keby bol pri ujatí sa držby predmetného pozemku akokoľvek dobromyseľný v tom, že
by mu mal patriť /napr. darom od otca, avšak aj to nie v celosti, vzhľadom na to, že pozemok podľa
zápisu v pozemkovej knihe svedčil obom manželom T., každému v 1 k celku/, keďže v tom čase nebolo
ešte právoplatne rozhodnuté o vlastníckom práve právneho predchodcu žalovanej, doručením rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCo XX/XX zo dňa 24.3.1988 prostredníctvom v konaní zvoleného

právneho zástupcu /plnú moc udelil v konaní písomne dňa 29.6.1987 advokátovi JUDr. Pohovejovi/,
dňa 18.4.1988, jeho dobromyseľnosť objektívne zanikla. Občiansky zákonník v znení platnom v čase
tvrdeného vstupu žalobcu do držby pozemku nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec
neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou
Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb, účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov

vydržania bol však obmedzený /vydržanie bolo obmedzené na občanov/ a rovnako bol obmedzený
aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto
obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novelaumožnila započítanie nepretržitej držby, vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala
odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku /t.j. ten, kto s
pozemkom nakladal ako s vlastným/ spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby, trvajúcej po dobu

desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným /t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu pozemok patrí/, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. V prípade
žalobcu v tomto konaní však žalobcom nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok
prenadobudnutievlastníckehoprávavydržanímatoanikudňu1.1.1992ažalobatakbolaposúdenáako
nedôvodná a v dôsledku toho aj zamietnutá, keď súd v konaní nezistil iné skutkové a právne osobitosti

tejto právnej veci, odôvodňujúce odklon od doterajšej rozhodovacej praxe.
47. S poukazom na čl. 17 C.s.p. /zásada procesnej ekonómie/ súd nevykonal vo veci žalobcom
navrhnuté ďalšie dôkazy /obhliadka miesta, výsluchy svedkov/ s tým, že tieto by neboli spôsobilé privodiť
iné právne posúdenie veci, než je uvedené vyššie a teda úspech žalobcu v konaní.
48. Pokiaľ žalobca v žalobe aj vo svojej výpovedi v tomto konaní namietol neplatnosť „kúpnopredajných
zmlúv, uzatvorených medzi jeho rodičmi Y. a O. T. a JRD“, tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania

v konaní, vedenom na býv. Okresnom súde Bratislava - vidiek pod sp. zn. XC XX/XX o určení
vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu a právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho
práva k spornému pozemku právneho predchodcu žalovanej v uvedenom konaní zakladá prekážku
rozhodnutej veci, inak povedané, týmto rozhodnutím bol súd aj v tomto konaní viazaný.
49. Pokiaľ žalobca v žalobe a v následnom svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej namietol neplatnosť

kúpnej zmluvy zo dňa 19.1.1999, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovanej a žalovanou,
túto otázku ako prejudiciálnu, nebol súd v tomto občianskoprávnom konaní, vedenom procesným
postupom podľa Civilného sporového poriadku s poukazom na ust. § 194 ods. 1 C.s.p. oprávnený
posudzovať vzhľadom na to, že k uzavretiu zmluvy došlo v konkurznom konaní, teda konaní, vedenom
súdom /Krajským súdom v Bratislave/. Procesný postup a podmienky priebehu konkurzu, vrátane

realizácie dražby nehnuteľností, sú striktne stanovené osobitným predpisom, ktorým bol zákon č. FZ
ČaSFR č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení nesk. predpisov, ukladajúci konkurznému súdu
okrem iného dohliadať na zákonný priebeh vykonávania konkurzu ustanoveným konkurzným správcom,
vrátane kontroly správnosti postupu konkurzného správcu pri speňažovaní majetku úpadcu, patriaceho
do konkurznej podstaty, čo aj konkurzný súd v priebehu konkurzného konania vykonával. Uvedený

osobitný predpis v § 19 ods. 2 upravuje možnosť uplatňovať nárok na majetok, zahrnutý do konkurznej
podstaty úpadcu, návrhom na jeho vylúčenie zo súpisu podstaty a pokiaľ žalobca takúto procesnú
možnosť nevyužil, nápravy sa nemôže domáhať určovacou žalobou v tomto občianskoprávnom /
civilnom/ konaní.
50. O náhrade trov konania, vzhľadom na plný úspech žalovanej v konaní, súd rozhodol podľa § 255

ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na plný úspech žalovanej jej súd priznal nárok na plnú /100% / náhradu trov konania.
51. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.