Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010930
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7216010930.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Zuzany Homzovej a JUDr. Jána Slovinského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8.februára 2022,
v trestnej veci obžalovaného I. U., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b),
d) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21. októbra 2021
sp.zn. 4T/73/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného I. U., nar.
XX.X.XXXXvKošiciach,trvalebytomul.Y.Č..X/A,KošicespodobžalobyOkresnéhoprokurátoraKošice
II sp. zn. 4Pv 262/15 pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b), d) Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť tak, že

v Košiciach na ul. Jačmennej Č..X/A v presne nezistenej dobe koncom mesiaca október 2014 nadával
z okna kúpeľne svojho rodinného domu poškodenej C. W., nar. XX.X.XXXX, ktorú opľul, následne na ňu
hodil dosku a keď prišiel k ich spoločnému oploteniu, v ruke držal strelnú zbraň, z ktorej dvakrát vystrelil
do vzduchu, následkom čoho sa poškodená pomočila,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v danom
prípade súd uviedol, že v skutkovej vete obžaloba uvádza, že obžalovaný sa mal dopustiť útoku na
poškodenú C. W. v nezistenom čase v mesiaci október 2014, pričom ani jedným dôkazom, a to ani

výpoveďou poškodenej nebolo ustálené, kedy presne malo dôjsť ku spáchaniu skutku. Časový rámec
označený obžalobou ako „koniec mesiaca október roku 2014" je zavádzajúci, nepresný a nezistiteľný,
a to odhliadnuc od výpovede svedka JH. a predloženej Knihy dochádzok do zamestnania. Navyše
samotná poškodená v prípravnom konaní dvakrát rozdielne vypovedala nielen o spôsobe, ale aj o čase
údajného útoku.

Súd bral do úvahy aj fakt, že o incidente, ktorý mal mať na poškodenú, podľa jej slov, vážny nepriaznivý
zdravotný dopad, nepovedala nikomu blízkemu a ako vyplynulo z trestného oznámenia syna poškodenej
na polícii, tento podnet na začatie trestného stíhania bol podaný so značným časovým odstupom po
údajnom útoku, t. j. až dňa 01.12.2014.

Podľa názoru súdu ani jedným z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že ku skutku vôbec došlo.Takýto záver je podporený dôkazmi, ktorými sú nielen obrana obžalovaného, ale aj výpovede svedkov
Y. I., ktorý potvrdil prítomnosť obžalovaného v rozhodnom období na pracovisku a nepriamo aj svedkyne
P. H., ktorá vypovedala o správaní sa poškodenej voči jej osobe, obžalovanému a celej ich rodine,

ďalej listinným dôkazom, v spise uvedenou vzájomnou vzdialenosťou a situovaním nehnuteľností
obžalovaného a poškodenej z katastrálnej mapy (č. l. 106 a nasl.) s uvedeným umiestnením
kúpeľňového okna na dome obžalovaného vo vzdialenosti 9 metrov od pozemku, záhrady poškodenej.

V neprospech obžalovaného svedčila iba poškodená C. W. v prípravnom konaní, ktorej výpovedná

hodnota je spochybnená práve s ohľadom na spomínané skutočnosti.

Pre vyslovenie viny obžalovaného neexistuje ucelený rad dôkazov, ktorý by takýto výrok jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochýb opodstatnil, súd preto s využitím zásady „in dubio pre reo" oslobodil
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.por., t. j., že vykonaným dokazovaním nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

S vyššie prezentovanými právnymi úvahami súdu sa nemožno stotožniť z nasledovných dôvodov:

V prvom rade je potrebné uviesť, že poškodená vo svojom výsluchu v prípravnom konaní z 15.04.2016
uviedla,žekuspáchaniuskutkumalodôjsťjedenalebodvadnipredsviatkomVšetkýchsvätých.Zastáva

názor, že ide o relatívne presné časové vymedzenie skutku. Teda sa nemožno stotožniť s tvrdením
súdu, že časový údaj uvedený v obžalobe (koniec mesiaca október) je nepresný, nezistiteľný a už vôbec
nie zavádzajúci. V neposlednom rade uvádza, že čas spáchania skutku nemá vplyv na zachovanie
totožnosti skutku. Ak nedôjde k exaktnému zisteniu času spáchania skutku, z tejto skutočnosti nemožno
automaticky vyvodiť pochybnosti o spáchaní samotného skutku.

Svedkyňa poškodená C. W. vypovedala v prípravnom konaní po zákonnom poučení, okrem iného, aj
o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov. Z tohto dôvodu nemožno spochybňovať
pravdivosť jej výpovede. Poškodená podrobne opísala skutkové okolnosti spôsobom, ktorý vylučuje
akúkoľvek fabuláciu z jej strany. Taktiež okolnosti, že poškodená o incidente nikoho neinformovala a

podnet na začatie trestného stíhania bol podaný s časovým odstupom, samy osebe nespochybňujú
pravdivosť jej výpovede.

Taktiež sa nemožno stotožniť s tvrdením svedka I., ktorý mal potvrdiť prítomnosť obžalovaného na
pracoviskuvrozhodnomobdobí.Svedokvypovedallenvšeobecneoevidenciidochádzkynapracovisku.

Vzhľadom k tomu, že deň spáchania skutku nebol exaktne identifikovaný, nemohol sa presne vyjadriť k
určitému dňu, teda ani potvrdiť "alibi" obžalovaného. Naviac v samotnej dochádzke nie sú zaznamenané
príchody ani odchody, je tam len určený pracovný čas v trvaní 8 hodín. Napokon svedok I. na hlavnom
pojednávaní zo dňa 22.09.2021 uviedol, že vrátnik zamestnancov nekontroloval, kontroloval len pohyb
vozidiel v areáli.

Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu tak, ako
je to uvedené v obžalobnom návrhu.

Preto navrhuje, aby súd druhého stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom

nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12. Tr. por.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. okresný súd vyslovil,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť,
pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní okresného

prokurátora.

Aj po zistení krajského súdu vyplýva, že obžalovaný kategoricky poprel spáchanie skutku, ktorý je
mu kladený za vinu s tým, že v mesiaci október 2014 mal pracovnú dobu v čase od 8,00 hod. do
16.30 hod. , pričom obedňajšiu prestávku mal od 12.00 hod. v trvaní 30 minút a nemohol opustiť svoje
pracovisko. V prípade, ak by pracovisko opustil, musel by mať vypísanú priepustku a oznámiť to

svojmu nadriadenému a bez priepustky by z objektu pustený nebol, pričom opustenie objektu by bolo
dokumentované súkromno-bezpečnostnou službou. Opustenie pracoviska vzhľadom na charakter jeho
pracovného zaradenia malo vplyv aj na chod prevádzky. Zároveň uviedol, že z miesta bydliska do práce
je cca 12 -15 km, čo trvá cca 20 minút a vzhľadom na hustotu premávky by sa z pracoviska domov
nestihol počas obedňajšej prestávky presunúť.

Skutočnosti uvádzané obžalovaným potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Y. I., a to nadriadený
obžalovaného, ktorý uviedol, že pracovnú dobu majú od 8.00 do 16.00 hod., obedňajšia prestávka trvá
od 12.00 do 12,30 hod. pričom sídlo firmy je v areáli Inžinierskych stavieb, a.s. Pri hati 1, Košice.

Je vylúčené, aby sa obžalovaný počas obedňajšej prestávky vzdialil z pracoviska bez toho, aby
to niekomu oznámil a v knihe dochádzok nie je záznam o opustení pracoviska obžalovaným pred
ukončením pracovnej doby v októbri 2014.

Naviac na vrátnici prebieha kontrola 24 hodín denne, kde sa kontrolujú priepustky zamestnancov, ako

aj vchádzajúce a vychádzajúce vozidlá.

Na druhej strane poškodená C. W. vypovedala, že niekedy v posledný októbrový týždeň 2014, pričom si
už dátum nepamätá, okolo obeda, čas presne nevedela, obžalovaný na ňu vulgárne kričal, nadával jej
z okienka kúpeľne, hodil po nej drevenú dosku, ktorá ju mala trafiť a ešte ju aj opľul. Keď vyšla na dvor,

vystrelil do vzduchu vzduchovou zbraňou, vulgárne jej nadával, avšak slová už nevedela zreprodukovať.
Lekársku pomoc nevyhľadala a rodine to oznámila až neskôr.

Aj keď vo výpovediach poškodenej sú rozpory, tieto vzhľadom na jej úmrtie nebolo možné odstrániť.

Z výpovede svedkyne P. H. vyplýva, že problémy s poškodenou a jej synom mal jej brat dlhodobo ,
poškodená im stále nadávala, pričom incident vznikol preto, lebo syn poškodenej v minulosti chodil s jej
sestrou a po ich rozchode došlo medzi nimi k zhoršeniu vzťahov.

Krajský súd teda nemá pochybnosť o správnosti zistenia okresného súdu o dôvodnosti postupu podľa

§ 285 písm. a) Tr. por., pretože na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom
pojednávaní súd nemohol urobiť jednoznačný záver, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom, tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť
vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.

V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry Najvyššieho súdu SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení

vykonaných dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. , t.j. hodnotí ich podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s inými do úvahy predchádzajúcimi závermi.Na základe vyššie uvedeného, ale aj ostatných zistení okresného súdu podrobne rozvedených v jeho
rozhodnutí, je potom správny záver tohto súdu, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a

nepochybne nepotvrdili, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Pre uznanie viny podozrenia nestačí vina obžalovaného , musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná, čo v tomto prípade nebolo.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.