Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/252/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217086
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1217217086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. G.
XXXX,Š.N.,zastúpenéhoadvokátkouJUDr.BarborouVrbovou,Wilsonova6,Bratislava,protižalovanej:
G. G., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, G., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Ellingerom, Wolkrova 41,
Bratislava,ourčenievlastníckehopráva,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislava
II č. k. 10C/53/2017-130, zo dňa 30.5.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 22.8.2017
pôvodne domáhal od žalovanej vydania X izbového bytu č. XXX-XXXX nachádzajúceho sa na XX.
poschodí bytového domu so súp. č. XXXXX na Z. XX v G., podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu ako i spoluvlastníckeho podielu k pozemkov o veľkosti 5381/4079465, garáže č. X
nachádzajúcej sa v suteréne domu v podiele 1/292 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom o veľkosti 407408/4079465.
V priebehu konania požiadal o zmenu návrhu rozsudku tak, že žiadal určiť vlastnícke právo k X izbovému

bytu č. XXX-XXXX, nachádzajúcemu sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXXX na
Z. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu
podielu k pozemku o veľkosti 5381/4079465 a garáži č. X nachádzajúcej sa na Z. XX, vrátane
spoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckemu
podielu k pozemku o veľkosti 407408/4079465, všetko zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J., ako parcely
registra C. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.3.2019 zmenu žaloby pripustil.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti daroval žalovanej Darovacou zmluvou
zo dňa 11.6.2015. Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech ČSOB pre poskytnutie
hypotekárneho úveru v sume 90.000 eur z roku 2010; z vlastných finančných prostriedkov uhradil rozdiel
medzi sumou úveru a kúpnou cenou, ktorá predstavovala 117.372 eur. Rovnako sám spláca predmetný
úver v sume po 520 eur mesačne. Dňa 28.6.2017 vyzval žalovanú na vrátenie daru z dôvodu hrubého
porušenia dobrých mravov.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej na základe zmeneného návrhu
rozsudku určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v roku 2015 predmetom darovania
žalovanej. Právne žalobca žalobu zdôvodnil podľa § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého mádarca možnosť domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného za podmienky že obdarovaný sa vo vzťahu
k nemu alebo členom jeho rodiny správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. Podľa právnej teórie
ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle

obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať
predmet daru darcovi. Na túto skutočnosť je potrebné pamätať pri formulácii žalobného petitu (návrhu
rozsudku). Návrh rozsudku by mal teda znieť na vydanie, či vypratanie predmetnej nehnuteľnosti,
pretože k obnoveniu vlastníckeho práva darcu prichádza ex nunc na základe jednostranného právneho
úkonu darcu obsahujúceho prejav jeho vôle smerujúcej k obdarovanému, na základe ktorej ho žiada

o vrátenie daru.

4. Žalobca žalovanú vyzval na vrátenie daru listom zo dňa 28.6.2017. Aj následná žaloba doručená súdu
22.8.2017 obsahovala návrh na vydanie nehnuteľnosti. Ak potom žalobca zmenil návrh rozsudku na
určenie vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti, potom na takomto určení nemá naliehavý právny
záujem a takýto naliehavý právny záujem v konaní nepreukázal a ani riadne nezdôvodnil. Aj uvedená

skutočnosť bola jedným z dôvodov, prečo súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. K samotnému návrhu rozsudku, súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je aj nevykonateľný v zmysle jeho
prípadnéhozápisudokatastranehnuteľností.Akovyplývazpredloženýchčiastočnýchvýpisovzkatastra
nehnuteľností, nebytový priestor (garáž) nie je v žalobnom návrhu (petite) riadne identifikovaná v zmysle

listu vlastníctva. Nejde o garáž č. X, ale priestor X-X, nenachádza sa na Z. XX, ale na Z. bez čísla (tento
údaj bolo potrebné opraviť aj pri vklade na kataster podľa darovacej zmluvy - viď rozhodnutie katastra o
prerušeníkonania)aďalejabsentujeajúdajospoluvlastníckompodieleoveľkosti1/292,čiúdajotom,že
garáž sa nachádza v suteréne bytového domu, čo sú všetko údaje, ktoré sú evidentné z listu vlastníctva,
ktoré žalobca evidentne prehliadol. Uviedol, že súd nemôže návrh rozsudku z vlastnej iniciatívy meniť, či

dopĺňať, ani ho modifikovať. Pritom nejde o nezrozumiteľný, či neurčitý návrh rozsudku, teda o vadu, na
ktorej odstránenie by súd mal PZ dodatočne po zmene petitu vyzývať. Ide o nevykonateľnosť rozsudku,
ktorá je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby.

6. Tretím dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol je skutočnosť, že žalobca nepreukázal

také konanie žalovanej, ktoré by sa vo vzťahu k nemu vyznačovalo hrubým porušením dobrých mravov.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poprela skutkové tvrdenia žalobcu o okolnostiach, ktoré predchádzali
jeho údajnému vyhodeniu z bytu. Najmä poprela skutočnosť, že jej priateľ sa mu so zbraňou vyhrážal
a táto okolnosť mala byť dôvodom jeho opustenia bytu. Žalovaná naproti tomu uviedla, že dôvodom,
pre ktorý ho vyzvala na opustenie bytu bola skutočnosť, že jej aj jej dcére vulgárne nadával, bol voči

nej agresívny, posielal ju ,,zarábať si na živobytie na ulicu“ a ich spolužitie sa stalo neznesiteľné. K
tomutovyjadreniužalovanejsažalobcavreplikevôbecnevyjadril,anihonepoprel,pretohosúdvzmysle
vyššie citovaného § 151 ods. 1 C. s. p. považoval za nesporné. Žalobca sa k uvedenému tvrdeniu
nevyjadril ani v ďalšom priebehu konania. Ak teda správanie samotného žalobcu ako darcu vo vzťahu
k žalovanej ako obdarovanej nebolo súladné s dobrými mravmi, jej následná reakcia spočívajúca vo

výzve, aby žalobca opustil byt, ktorý bol predmetom darovania, nemôže byť považovaná ako rozporná
s dobrými mravmi. Žalobca a žalovaná neboli manželmi, ale partnermi, ktorí žili v spoločnej domácnosti
a z ich vzťahu sa narodila spoločná dcéra. Je pochopiteľné, že po tom, ako žalobca v roku 2013
vážne ochorel a bol na dlhodobej PN, žalovaná sa s dcérou ocitla v stave existenčného ohrozenia.
To bol dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol darovať jej nehnuteľnosť, v ktorej bývali a vychovávali

dieťa, aby boli do budúcnosti materiálne zabezpečené. Žalobca aj sám uviedol, že darovaním bytu
mal na mysli predovšetkým materiálne zabezpečenie jeho dcéry, ale aj jej matky do budúcnosti pre
prípad, že by sa s ním niečo stalo. Ak potom táto skutočnosť bola pohnútkou poskytnutia daru, žalobca
sa nemohol domnievať, že si tým zároveň zabezpečuje aj trvalú stabilitu a nemennosť partnerského
vzťahu so žalovanou. Rovnaká situácia mohla nastať aj v prípade, ak by sa žalobca rozhodol obdarovať

maloletú dcéru tak, ako to pôvodne zamýšľal. Ani v takom prípade, pokiaľ by si nezabezpečil právo
bývania v byte formou zriadenia vecného bremena, by rozpad jeho partnerského vzťahu, či správanie
žalovanej, nemohlo byť dôvodom vrátenia daru. Partnerské nezhody, rozpad partnerského vzťahu, ale
ani exces obdarovaného ako reakcia na nevhodné správanie sa darcu nemožno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje totiž iba také

závadné správanie sa obdarovaného voči darcovi, ktoré možno považovať buď za sústavné, a to či už
ide o fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie pomoci a podobne, alebo ide o porušenie dobrých
mravov značnej intenzity. Žalobca operoval tým, že žalovaná ho s jej novým partnerom vyhodila z bytu
v čase, keď bol vážne chorý. Tu považoval súd prvej inštancie za potrebné poznamenať, že žalobcavážne ochorel asi 2 roky predtým, pričom rok bol na PN a následne bol nezamestnaný, teda žalovaná sa
sama v tom období starala o finančné zabezpečenie rodiny. V čase, keď žalobcu vyzvala, aby opustil byt,
bol jeho zdravotný stav stabilizovaný, pretože nebol práceneschopný ale riadne chodil do zamestnania.

Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že nezľahčuje zdravotné diagnózy žalobcu, tieto však samy o sebe
nie sú relevantné z hľadiska naplnenia hrubého porušenia dobrých mravov. Naviac tieto sa ako dôvod
vrátenia daru neuvádzajú ani v liste žalobcu zo dňa 28.6.2017 adresovanom žalovanej, a dokonca ani
v samotnej žalobe, ale boli žalobcom uvádzané až dodatočne v priebehu konania. Dôvodom vrátenia
daru nie je ani skutočnosť, že žalobca spláca na darovaný byt hypotéku. Žalovaná uviedla, že chcela

splácanie hypotéky prevziať, žalovaný s tým ale nesúhlasil a k tomuto jej tvrdeniu sa v priebehu konania
ani nevyjadril.

7. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že by sa mohlo zdať, že konanie žalovanej, ktorá si našla iného
partnera a spolu s ním požiadala žalobcu, aby opustil byt, ktorý jej predtým daroval, je z jej strany
voči nemu hrubým nevďakom. Nemožno však od nej dôvodne očakávať, a nemohol to očakávať ani

žalobca, že len z toho dôvodu, že ju obdaroval, bude trvale znášať jeho nevhodné správanie, urážky a
vulgarizmy a že mu bude za to doživotnou partnerkou bez možnosti zariadiť si život podľa jej predstáv.
V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o hrubom nátlaku žalovanej a jej partnera žiadnym
relevantným dôkazom. Rovnako nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že mu žalovaná oznámila, že
mu v byte zrušila trvalý pobyt. Ten mu totiž bol zrušený až následne potom, čo byt dobrovoľne opustil.

Za bezcharakterné nie je možné považovať ani podanie trestného oznámenia na žalobcu za neplnenie
si vyživovacej povinnosti. Ide o právo žalovanej domáhať sa platenia výživného na dieťa od jeho otca.
Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že výška výživného na dieťa vo veku 11 rokov (v roku 2017)
v sume 100 eur mesačne nie je adekvátna ani primeraná.

8. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnuté dôkazy, výsluch syna žalobcu a S.. Q., súd prvej inštancie ich
nevykonal, pretože tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, t. j. do 12.3.2019, ale
až po tejto lehote danej súdom na navrhnutie dôkazov v rámci predbežného prejednania žaloby, na
pojednávaní dňa 26.3.2019. Naviac, syn žalobcu nebol prítomný pri odchode žalobcu z bytu, teda jeho
výsluch by nebol produktívny. Rovnako nebol relevantný ani výsluch S.. Q. k zdravotnému stavu žalobcu,

keď tento už bol preukázaný lekárskymi správami založenými v spise, pričom tieto neboli sporné.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností zistených z vykonaného dokazovania, v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka, § 149, § 150 ods. 1, ods. 2, § 151 ods. 1, ods. 2, § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.
s. p. súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú aj tiež procesne nesprávnu.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a pretože žalovaná mala v konaní úspech,
súd prvej inštancie jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s.
p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a určiť, že je vlastníkom nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX parcely registra „C“, pre okres Bratislava F., obec BA - m.
č. V., k. ú. J., dvojizbový byt č. XXX-XXXX nachádzajúci sa na XX. p. domu s č. XXXXX na ul. Z. XX
postaveného na parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, č. XXXXX/XX v celosti podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu ako i spoluvlastnícky podiel k pozemkom parc. č. XXXXX/XX zast.
plocha vo výmere 7641 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 147 m2, parc. č. XXXXX/XX

zast. plocha vo výmere 145 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 117 m2, parc. č. XXXXX/
XX zast. plocha vo výmere 39 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 26 m2, parc. č. XXXXX/
XX zast. plocha vo výmere 239 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 1404 m2, parc. č.
XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 157 m2, parc. č. XXXXX/XX zast. plocha vo výmere 505 m2 v podiele
5381/4079465, garáž č. X v suteréne domu v podiele 1/292, spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom 407408/4079465 alebo
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bolo vyjadrenie nesúhlasu s názorom súdu prvej inštancie, že na
určení vlastníckeho práva nemá naliehavý právny záujem a takýto naliehavý právny záujem v konaní
nepreukázal a ani riadne nezdôvodnil. Poukázal na jednoznačne ustálenú súdnu prax, ktorá má ako

prameň práva zjednocujúci charakter a aj súdy sú povinné ustálenú súdnu prax rešpektovať (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo/137/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/1999,
ZSP 48/2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 163/2005).11. Pokiaľ ide o nevykonateľnosť rozsudku, ktorá je podľa názoru súdu prvej inštancie vždy dôvodom na
zamietnutiežalobyuviedol,žedňa26.3.2019sakonalopojednávanie,naktoromsúdprvejinštancie,ako
je zrejme z nahrávky z predmetného pojednávania vyzval žalobcu na presnú špecifikáciu nehnuteľnosti,

pretože v žalobe je uvedená garáž, ktorú nevedel zo svojho vytlačeného listu vlastníctva identifikovať.
Právny zástupca žalobcu mal za to, že pri takomto type žalôb ide o určovaciu žalobu a pôvodný petit
nebol naformulovaný správne a v prípade vyhoveniu žalobe, by takto naformulovaný petit nemohol byť
spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľnosti. Právny zástupca žalobcu preto žiadal o zmenu petitu na
„súd určuje.“ Potom ako chcel právny zástupca ďalej špecifikovať nehnuteľnosť súd prvej inštancie z

vlastnej iniciatívy začal nehnuteľnosť špecifikovať, tak ako to je uvedené v zápisnici z pojednávania
zo dňa 26.3.2019, čo je zrejmé aj zo samotnej nahrávky z pojednávania. Okrem vyššie uvedeného,
sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že pri takto vyšpecifikovanej nehnuteľnosti je návrh
rozsudku nevykonateľný v zmysle jeho prípadného zápisu do katastra nehnuteľností, a to z viacerých
dôvodov. V prvom rade je pre kataster úplne irelevantná informácia, či sa napíše garáž č. X alebo
priestor X-X z listu vlastníctva vyplýva, že je správny jeden aj druhý údaj a zo strany súdu prvej inštancie

ide o špekuláciu. Adresa uvedená ako Z. XX alebo Z. by mohla mať, tak za následok maximálne
prerušenie katastrálneho konania s výzvou na odstránenie nedostatkov. Ostatné vyčítané nedostatky
pri špecifikácií pokladal za irelevantné, ktoré by tiež neboli spôsobilé na zamietnutie návrhu na zápis do
katastra nehnuteľností. Za dôležitú skutočnosť pokladal, že pri zmene petitu, ktorú súd prvej inštancie
pripustil, si sám súd prvej inštancie špecifikoval nehnuteľnosť, pretože ho obvinil, že v podanej žalobe pri

špecifikácii garáže urobil chybu a teraz v odôvodnení rozsudku mu vyčíta nedostatky, ktoré v žalobnom
návrhu boli uvedené hneď od začiatku. Mal za to, že ak boli splnené základné náležitosti podania, ale
to čoho sa navrhovateľ dovoláva by mohlo byť formulované ešte presnejšie, všeobecný súd nemôže po
opakovanýchvýzvachnadoplneniepodania,ktoréúčastníkrealizujelistinnýmidôkazmi,aniedoplnením
návrhu konanie zastaviť. Tým sa dopúšťa porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odmieta spravodlivosť

(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2004).

12. Zdôraznil, že žalobca počas konania do súdneho spisu niekoľkokrát založil výpis z listu vlastníctva
a tiež darovaciu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tiež bola
nehnuteľnosť špecifikovaná v podanej žalobe zo dňa 22.8.2017. Špecifikácia nehnuteľnosti bola presne

uvedená aj vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.6.2017. Súd prvej inštancie mal množstvo dôkazných
prostriedkov, aby v prípade nejasnosti ohľadom žalobného návrhu si mohol petit žaloby vymedziť alebo
s touto nejasnosťou konfrontovať žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 38. preto
pokladá zo strany súdu prvej inštancie za neprimeraný formalizmus, ktorý je v rozpore s princípmi
spravodlivého procesu.

13. Nesúhlasil ďalej s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal také konanie zo strany žalovanej,
ktoré by hrubo porušovali dobré mravy vo vzťahu k žalobcovi. Počas konania uviedol a preukázal, že
potom ako daroval žalovanej nehnuteľnosť, za ktorú dodnes platí hypotéku, žalovaná ho po krátkom
čase z nehnuteľnosti vyhodila a následne žalobcovi zrušila na adrese nehnuteľnosti trvalé bydlisko.

Všetko vyššie uvedené sa odohrávalo v čase, kedy sa žalobcov zdravotný stav radikálne zhoršil, o čom
predložil dva lekárske nálezy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že trpí organickými zmenami v mozgu, čo
ma za následok jeho zmeny a problémy so psychikou. V dôsledku oslabeného imunitného systému mu
začali zlyhávať obličky a podľa názoru primára S.. P. Š. z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní
bratia, Bratislava má veľký predpoklad na Hodgkinovu chorobu. Tieto závery boli ustálené z lekárskych

nálezov, ktoré boli predložené súdu prvej inštancie do 12.3.2019.

14.Malzato,žespochybňovanieazľahčovaniejehozdravotnýchproblémovzostranysúdulenpreto,že
chodí do práce, je nešťastné. Do práce chodia aj onkologickí pacienti a napriek tomu ich zdravotný stav
je vážny. Do súdneho spisu založil aj hypotekárny úver, ktorý mu bol poskytnutý ČSOB, a.s. za účelom

kúpy predmetnej nehnuteľnosti; súdu prvej inštancie preukázal, že do dnešného dňa platí tento úver
napriek tomu, že v byte nebýva. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nepokladal za dôležitú a uspokojil
sa s nepreukázaným tvrdením žalovanej, že úver chcela splácať, ale žalobca to nechcel povoliť. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobca má prestať splácať úver. Tu však opomenul jeden zásadný fakt,
že pokiaľ by žalobca prestal splácať úver a nehnuteľnosť by sa predala na dobrovoľnej dražbe, žalovaná

by sa dostala do pozície veriteľa vo zvyšku úveru, alebo pokiaľ by z úveru nebola oficiálne zaviazaná
žalovaná ako dlžník a splácala by dobrovoľne úver opäť by sa voči žalobcovi dostala do pozície veriteľa.
Žalovanásvojetvrdenie,žechcealebochcela,abynaňuboloficiálneprevedenýúvernijaknepreukázalaa ani preukázať nemôže, pretože banka by s takým presunom záväzku nikdy nesúhlasila, vzhľadom na
to, že výška príjmu žalovanej nedosahuje ani mesačnú hypotekárnu splátku úveru.

15. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení sústredil na rozpad vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a
uspokojilsastvrdenímžalovanej,žespoločnéspolužitiesožalobcomboloužneznesiteľné,lebožalobca
mal údajne žalovanej vulgárne nadávať, byť voči žalovanej agresívny a posielať žalovanú zarábať si
na živobytie na ulicu. Toto je len opäť tvrdenie zo strany žalovanej, ktoré nijak nepreukázala. Súd prvej
inštancie sa zameral na vzťahové problémy medzi žalobcom a žalovanou a na vzťah žalovanej s novým

partnerom a v odôvodnení rozsudku v odseku 39. sa snaží vkladať tieto fakty ako žalobcove argumenty,
na základe ktorých odôvodňuje hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej vo vzťahu k žalobcovi. To
však nie je pravda, na tento rozpad vzťahu žalobca poukázal v časovej súvislosti medzi jeho ochorením,
darovaním nehnuteľnosti a následným vyhodením z bytu a doterajším platením hypotekárneho úveru.

16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Súhlasila s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré z väčšej časti vo vyjadrení k odvolaniu
odcitovala. Uviedla, že vo vyjadrení k žalobe poprela skutkové tvrdenia žalobcu o okolnostiach, ktoré
predchádzalijehoúdajnémuvyhodeniuzbytu.Najmäpoprelaskutočnosť,žejejpriateľsamusozbraňou
vyhrážal a táto okolnosť mala byť dôvodom jeho opustenia bytu. Danú udalosť prešetrovala polícia a
to konkrétne inšpekcia Ministerstva vnútra SR, ktorá vo veci vykonala kompletné dokazovania a vec

uzavrela s tým, že skutok sa nestal. K svojmu tvrdeniu žalobca nezaložil žiadne dôkazy iba tvrdil, že
sa to malo stať. V prípade, ak by zo záverov vyšetrovania vyplynulo, že skutok sa stal, jej priateľ by
bol hneď postavený mimo službu a obvinený z trestného činu. V zmysle právnej zásady prezumpcie
správnosti, ak jeden orgán uzavrie vec, že sa nestala, druhý orgán nemôže skúmať dané rozhodnutie.
Ďalej uviedla, že žalobca na polícii uviedol inú výpoveď ako teraz pred súdom, aj toto jeho konanie môže

napĺňať znaky trestného činu. Zdôraznila, že dôvodom, pre ktorý vyzvala žalobcu na opustenie bytu bola
skutočnosť, že jej aj jej dcére vulgárne nadával, bol voči nej agresívny, posielal ju „zarábať si na živobytie
na ulicu“ a ich spolužitie sa stalo neznesiteľné. K tomuto vyjadreniu sa v replike vôbec nevyjadril, ani ho
nepoprel, preto ho súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p. považoval za nesporné. Dôvodom
vrátenia daru nie je ani skutočnosť, že žalobca spláca na darovaný byt hypotéku. Splácanie hypotéky

chcela prevziať, žalovaný s tým ale nesúhlasil a k tomuto tvrdeniu sa v priebehu konania ani nevyjadril.

17. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov podľa ktorej k zániku darovacieho vzťahu podľa §
630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči
obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny.

Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné
porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti
a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov,
výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne
pociťoval ako vlastnú ujmu (R 88/1998). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej

nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany
obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj
darovanej veci cudzej osobe (R 31/1999). Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno
rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb
ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať,

aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 103/2002).

18. Žalobca v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil
25.1.2022 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).20. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

21. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z toho, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení a takýto naliehavý právny záujem nepreukázal ani
riadne nezdôvodnil odvolací súd uvádza, že v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V prípade

určovacej žaloby je posúdenie procesnej prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení súčasťou právneho posúdenia veci súdom.

22. Preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha (žalobcu); pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a

k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba
je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov alebo
vytvára základ pre jeho usporiadanie. Je pravdou, že v danom prípade žalobca v súvislosti so zmenou
žalobného petitu neuviedol a ani na výzvu súdu na pojednávaní súdu dňa 30.5.2019 nevedel (hoci je
zastúpený právnym zástupcom) uviesť a vysvetliť, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na

požadovanomurčení,avšaknemožnoprehliadať,žežalobcaužvpodanejžalobeuviedol,že„odporkyňa
k dnešnému dňu na predmetnú výzvu nereagovala a k dnešnému dňu nedošlo ani k spätnému prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na moju osobu.“

23. Odvolací súd ďalej uvádza, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba

skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného
rozhodnutia. Ak je predmetom určenia podľa § 137 písm. c) C. s. p. právny vzťah vlastníctva k
nehnuteľnostiam, nemožno prehliadať dôsledky, ktoré plynú zo zákona č. 162/12995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keď dôvodom
zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom podľa § 34 a nasl. je aj rozhodnutie

súdu, ktoré potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; vzhľadom k účinkom zápisu vlastníckych vzťahov do
katastra nehnuteľností sa tak záznamom završuje proces odstránenia neistoty v doterajšom určení
sporného právneho vzťahu. V nadväznosti na to si aj súdna prax osvojila záver, že ak sa žalobca
domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako
vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne
účinky je potom odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez
požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení
vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o
určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných

právnych vzťahoch medzi stranami. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom
a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.

24. S prihliadnutím k vyššie uvedeným záverom tak možno konštatovať, že žalobca ako vlastník
nehnuteľnosti, ktorý daroval nehnuteľnosť, má po uplatnení práva na vrátenie daru, ktorej výzve

žalovaná ako obdarovaná nevyhovela, naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho
práva, pretože pokiaľ k zmene zápisu vlastníckeho práva v jeho prospech doposiaľ nedošlo.

25. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne žalobu zamietol z dôvodu nevykonateľnosti
žalobnéhopetitu.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,žezpredloženýchčiastočnýchvýpisov

zkatastranehnuteľností,nebytovýpriestor(garáž)niejevžalobnomnávrhu(petite)riadneidentifikovaná
v zmysle listu vlastníctva; nejde o garáž č. X ale o priestor X-X, nenachádza sa na Z. XX, ale na Z.
bez čísla, ďalej absentuje údaj o spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/292, či údaj o tom, že garáž sa
nachádza v suteréne bytového domu, čo sú všetko údaje evidentné z listu vlastníctva, pričom uviedol,
že žalobný návrh nemôže z vlastnej iniciatívy meniť, či dopĺňať, ani ho modifikovať; pritom nejde o

nezrozumiteľný či neurčitý návrh rozsudku, teda o vadu, na ktorej odstránenie by mal dodatočne po
zmene petitu žalobcu vyzývať.26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou spisu je aj čiastočný výpis z listu
vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.5.2015, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou a ktoré sú predmetom sporu. Odvolací súd

poznamenáva, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 najvyšší súd
judikoval, že obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi
skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po
obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd
má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019).

27. V náleze zo dňa 7.10.2015, sp. zn. I. ÚS/192/2015 aj Ústavný súd SR vyslovil, že každý návrh je
nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok netvorí len obsah
petitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania
bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať reštriktívne tak, že by navrhovateľ bol

povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože v § 79 ods. 1 druhej vety O. s. p.
sa navrhovateľovi neukladá formulovať návrh (výrok rozsudku), ale iba to, aby sa z návrhu na začatie
konania ako takého dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha (navrhovateľ totiž nemusí byť zakaždým
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom). Pretože iba súd, ktorý pozná právo a rozhoduje o
tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom

navrhovateľa na znení tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá na
to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie
konania domáhal.

28. V nadväznosti na uvedené, potom možno dať za pravdu žalobcovi, že vady žalobného návrhu,

ktoré mu vytýkal súd prvej inštancie (chýbajúce a nepresné údaje identifikujúce nehnuteľnosť) nemohli
byť dôvodom zamietnutia žaloby. Ak je totižto bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo je predmetom
konania, je to práve súd, ktorý formuluje výrokovú časť rozhodnutia tak, aby bola jasná, stručná, výstižná
a predovšetkým materiálne vykonateľná (m. m. I. ÚS 122/2012). Ak by aj súd prvej inštancie mal za
to, že žalobný petit nebol materiálne vykonateľný, pretože označenie nehnuteľností nie je v súlade s

výpisom z listu vlastníctva založeným v spise, bol povinný žalobcu vyzvať na odstránenie zistených
nezrovnalostí medzi žalobným petitom a predloženým listom vlastníctva alebo návrh na zmenu takto
„nevykonateľného“ žalobného petitu nepripustiť.

29. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil konanie

žalovanej, hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom
na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby o vrátenie
daru voči žalovanej. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie
relevantnosti tvrdení žalovanej z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením

výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti
žalobcom uplatňovaného nároku voči žalovanej na vrátenie daru, ktorého sa žalobca domáhal titulom
správania sa žalovanej voči jeho osobe spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.

30. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite objasnil nesplnenie základných predpokladov
pre aplikáciu § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak
sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Svoje
dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby, keď mal za to, že v konaní nebolo preukázané konanie žalovanej
voči žalobkyni, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, aj riadne v súlade s § 220 ods. 2

C. s. p. odôvodnil.

31. Odvolací súd ďalej pripomína, že hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu,
ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota
zákonnosti, hodnota pravdivosti, prípadne hodnota vierohodnosti; záver súdu týkajúci sa pravdivosti a

dôležitosti pre rozhodnutie je vecou vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového
postupu so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Tento postup však musí byť v istom zmysle
objektivizovanýkonceptomtakéhohodnoteniadôkazov,ktoréobstojízhľadiskajehoprípadnéhorozporu
sozákazomarbitrárnejjurisdikčnejľubovôle;nevyhnutnýmpredpokladomkonceptuhodnoteniadôkazovje preto náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v
odôvodnení meritórneho rozhodnutia.

32. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich
sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto
skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné
„hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem
tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s

pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba
posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne
významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe
na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú
rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných
prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný

dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.

33. Žiadne takéto pochybenie odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
resp. z obsahu spisu nezaznamenal.

34. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci poukazuje tiež na to, že Občiansky zákonník
v § 630 výslovne uvádza, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k
nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy; definícia dobrých mravov
nie je nikde normatívne upravená; pod týmto pojmom možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru,
aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym

poriadkom, pričom v rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne,
t. j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja, sú súhrnom určitých v
spoločnosti všeobecne akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti.

35. Definícia skutkovej podstaty hrubého porušenia dobrých mravov, teda nemôže byť výsledkom

subjektívnych názorov účastníkov právnych vzťahov, pretože ide o objektívnu kategóriu, ktorá k
jej všeobecne uznávanému a ustálenému významu akceptovanému v súčasnosti, prešla dlhým
judikatúrnym a interpretačným vývojom.

36. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v rámci

konania nepreukázal dôvody pre vrátenie daru od žalovanej, ktoré by predstavovali skutočnosti takého
závažného charakteru, sústavného trvania alebo intenzity, že by odôvodňovali naplnenie skutkovej
podstaty správania sa žalovanej voči žalobcovi spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Súd prvej
inštancie správne podotkol, že zdravotné diagnózy žalobcu, z hľadiska naplnenia hrubého porušenia
dobrých mravov nie sú relevantné, nakoľko tieto sa ako dôvod vrátenia daru v liste žalobcu zo dňa

28.6.2017 adresovanom žalovanej neuvádzajú. Inak povedané, dôvodom pre ktorý sa žalobca domáhal
vrátenia daru nebola skutočnosť, že žalovaná ho „vyhodila“ z bytu v čase, kedy sa žalobcov zdravotný
stav radikálne zhoršil tak, ako tvrdí aj v podanom odvolaní.

37. V tejto súvislosti hodno zdôrazniť, že na platnosť právneho úkonu smerujúceho k vráteniu daru z

hľadiskajehourčitostijenevyhnutné,abyvňomdarcauviedolkonkrétneskutočnosti,vktorýchvidíhrubé
porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak, pri súčasnom
splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka nastanú zamýšľané právne
účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho
vlastníctva ex tunc, t. j. okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému (rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3643/2012) .

38. Z hľadiska opodstatnenosti podanej žaloby potom bolo významné posúdenie len tých konkrétnych
skutočností, ktoré žalobca uviedol v liste zo dňa 28.6.2017, ktorým vyzval žalovanú na vrátenie daru a
to bola skutočnosť, že v marci 2017 zistil, že žalovaná má známosť s iným mužom a z bytu ho vyhodila,

pričom toto správanie sa žalovanej a vyhodenie z bytu, za ktorý spláca úver považoval za rozporné s
dobrými mravmi. Odvolací súd zároveň podotýka, že v súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za
právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo; pritom
nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, v konanínebolo preukázané tvrdenie žalobcu o hrubom nátlaku žalovanej a jej nového partnera, v dôsledku čoho
bol žalobca nútený byt opustiť. Dôvodom, pre ktorý žalobca byt opustil bol primárne rozpad jeho vzťahu
so žalovanou a pokiaľ ide o tú skutočnosť, že za byt aj naďalej spláca úver, odvolací súd uvádza, že ide

o skutočnosť, ktorá existovala už v čase uzatvorenia zmluvy; darca sa pritom ako dôvodu vrátenia daru
nemôže dovolávať takej skutkovej okolnosti, ktorá nastala alebo existovala už v dobe pred darovaním,
prípadne takej okolnosti, za ktorej bol právny úkon urobený a o ktorej obe strany vedeli.

39. S poukazom na vyššie uvedené právne a skutkové závery odvolací súd v súlade so závermi

súdu prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanom spore nie je daná zákonná podmienka vrátenia
daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka a námietky žalobcu v podanom odvolaní neboli z
povahy veci spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko žalobca v
podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, resp. neuviedol také skutočnosti, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

40. A nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na
vrátenie daru, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v

spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s .p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).