Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. február 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/88/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222733
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:2117222733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: L.. S.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, zastúpený JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom v
Trnave, Hlavná 13 proti žalovanej: H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., Z. XX, zastúpená JUDr.
Ema Zacharová, advokát s. r. o., Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023, o vyporiadanie
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 30. júla 2021 č. k. 10C/9/2018-652 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p

o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

1.1. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150
Občianskeho zákonníka, § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Žalobca sa podanou žalobou (po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 19. 12. 2019 č. k.
10C/9/2018-511) domáhal, aby súd vyporiadal jeho zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(ďalej len „BSM“) tak, že mu prikáže zostatok na bežnom účte č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
v Z. sporiteľni, a. s. na meno L.. S. N. ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku (03. 01. 2017)
vo výške 14,10 eura a žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu na celkové vyrovnanie do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku sumu 6 834,12 eura a zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom OS Trnava 19P/75/2014-242 zo dňa
28. 09. 2016 bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa XX. XX. XXXX v H., rozvedené, a v tomto výroku
nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 03. 01. 2017. Strany sporu sa v konaní zhodli v tom, že nežili
spolu a nehospodárili od 13. 06. 2014. Zo zhodných strán bolo zistené, že počas trvania manželstva bol
využívaný len jediný bežný účet v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
ktorého majiteľom bol ešte spred obdobia uzatvorenia manželstva žalobca, a tým pádom mal aj
dispozičné oprávnenie. Žalovaná s týmto účtom nedisponovala. Nesporná bola skutočnosť, že strany

sporu počas manželstva nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť a v prípade hnuteľných vecí sa jednalo o
veci, ktoré mali zanedbateľnú hodnotu, pričom obe strany výslovne žiadali, aby hnuteľné veci neboli
zahrnuté do BSM.1.3. Na pojednávaní konanom dňa 10. 09. 2020 žalobca upresnil, že od 13. 06. 2014, od kedy strany
spolu nežili a ani nehospodárili, žalovaná s uvedeným účtom nedisponovala, keď zostatok vo výške
14,10 eura k 03. 01. 2017, teda ku dňu zániku BSM mal vzniknúť tak, že po 13. 06. 2014 na uvedený

účet mali nabiehať len finančné prostriedky od jeho zamestnávateľa, čo nemalo predstavovať vysoké
čiastky, a preto k 03. 01. 2017 sa tam mala nachádzať nízka čiastka 14,10 eura z jeho mzdy.

1.4 Listom zo dňa 07. 08. 2017 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., Moskovská
13, Bratislava oznámila žalovanej, že doteraz nebol uhradený záväzok vyplývajúci zo zmluvy so

spoločnosťou Provident Financial s. r. o. v aktuálnej výške 214,86 eura, keď prípad mohol byť v
najbližšom čase postúpený advokátskej kancelárii na účely podania žaloby. Žalovaná bola upozornená,
že súdne a exekučné konanie môže spôsobiť zvýšenie dlhu o súdne poplatky a zároveň aj vyzvaná na
úhradu celého dlhu do 16. 08. 2017 na bankový účet IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

1.5. Listom zo dňa 11. 03. 2019 UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a. s., organizačná zložka

UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, Šancova 1/A, Bratislava
oznámila, že žalobca dňa 25. 09. 2013 uzatvoril úverovú zmluvu číslo CRL-00138229-2013-PIES-SU.
Zostatok úveru ku dňu 03. 01. 2017 bol 11 831,09 eura, pričom úver bol dňa 25. 08. 2017 splatený.
Spolu s odpoveďou citovaná banka pripojila aj Zmluvu o úvere číslo CRL-00138229-2013-PIES-SU zo
dňa 25. 09. 2013, ktorá bola uzatvorená medzi označenou bankou ako veriteľom a dlžníkmi - žalobcom

a žalovanou. Podľa článku I zmluvy predmetom bol záväzok banky poskytnúť v prospech dlžníka
spotrebiteľský úver v dohodnutej výške a mene a záväzok dlžníka úver za dohodnutých podmienok
vrátiť a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Podľa článku II zmluvy výška úveru predstavovala 19 856,-
eur. Jednalo sa o účelový úver na úhradu jednorazovo plateného poplatku za zariadenie do poistenia
schopnosti splácať úver v sume 2 856,- eur a bez účelového určenia v sume 17 000,- eur pri

úrokovej sadzbe 7% ročne a úroku z omeškania vo výške vyhlásenej bankou v úrokových sadzbách.
Úver sa čerpal jednorazovo a splatený mal byť dlžníkmi v 84 mesačných splátkach po 299,69 eura.

1.6. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Predmetom sporu je
vyporiadanie BSM strán po rozvode ich manželstva, keď manželstvo bolo uzatvorené dňa 28. 08. 2010,

kedy BSM vzniklo a k právoplatnému rozvodu manželstva došlo dňa 03. 01. 2017, kedy BSM strán
zaniklo.Počastrvaniamanželstvastranyzačaližiťoddeleneazároveňajprestalispoločnehospodáriťod
13.06.2014.ZmanželstvastránpochádzamaloletýV.N.,nar.XX.XX.XXXX,keďsúd,tedaOkresnýsúd
Trnava, ale aj odvolací súd, Krajský súd v Trnave, rozhodovali o úprave práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu v konaní Okresného súdu Trnava 20P/168/2014 a o rozvode manželstva a

o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v konaní Okresného súdu Trnava
19P/75/2014 a to spôsobom, ktorý je podrobne špecifikovaný v bodoch 4.1. a 4.2. odôvodnenia tohto
rozsudku. Súd opakuje, že po zániku BSM dlhy možno vyporiadať pri tzv. širšom vyporiadaní BSM,
avšak pri existencii aktív, teda nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí. Tento právny názor je vyslovený
nielen rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 17Co/748/2015 zo dňa 28. 09. 2016, ale aj rozsudkom

Najvyššieho súdu SR 2Cdo/113/2007 zo dňa 27. 05. 2008, ktorý okrem toho doplnil, rovnako ako aj
Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku 23Co/24/2017 zo dňa 30. 10. 2017, že pohľadávky a dlhy
nepatria podľa § 143 OZ do BSM, no podľa súdnej praxe v rámci komplexného riešenia majetkových
vzťahov sa vyporiadavajú aj spoločné majetkové práva a povinnosti vrátane spoločných pohľadávok a
dlhov s primeraným použitím ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Jediné aktívum, ktoré žalobca v konaní

uviedol, má predstavovať zostatok na jeho účte ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 03. 01. 2017 vo výške
14,10 eura. Súd však tento názor nezdieľa. Ustanovenie § 150 OZ súdom umožňuje, aby majetkové
vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie a zároveň môžu odstrániť tvrdosť
zákona, u ktorej by mohlo dôjsť pri strohom použití § 143 OZ. V zmysle týchto úvah má súd za to, že
suma 14,10 eura, ktorá sa mala nachádzať na bežnom účte žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a. s. ku

dňu 03. 01. 2017, nepatrí do masy BSM a tým pádom ani nepredstavuje jej aktívum. Citovaný účet si
žalobca zriadil ešte pred uzatvorením manželstva, teda pred 28. 08. 2010, počas trvania manželstva
ho aktívne využíval, no žalovaná nemala k nemu vôbec dispozičné oprávnenie a bankové operácie
platobnou kartou vykonávala len príležitostne; od 13. 06. 2014, odkedy strany žijú oddelene a spoločne
nehospodária, do zániku BSM dňa 03. 01. 2017, čo je obdobie približne dva a pol roka, ho už nevyužívala

vôbec. Je pravdou, že podľa § 143 OZ do BSM patria aj príjmy zo závislej činnosti, teda zo zamestnania,
no vzhľadom na opísané okolnosti, súd nepovažuje za spravodlivé, aby pomerne zanedbateľná suma
vo výške 14,10 eura predstavovala jediné aktívum masy BSM strán. Výsledok týchto úvah znamená, že
súd má za to, že BSM strán nemá žiadne aktíva, pretože nehnuteľnosti strany vôbec nenadobudli a zhnuteľných vecí len veci zanedbateľnej hodnoty, ktoré výslovne žiadali nezahrnúť do masy BSM. Súd
tak dospel k záveru, že predmetom konania tak zostal len nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 834,12
eura na základe zmeny žaloby zo dňa 17. 12. 2019, ktorá je bližšie popísaná v bode 1.1. odôvodnenia

rozsudku. Pri neexistencii aktív tak prvoinštančnému súdu v konečnom dôsledku nezostávalo nič iné ako
žalobu zamietnuť a pritom poukázať na právne vety uvedené v bode 5.3 odôvodnenia tohto rozsudku,
ktorých podstata spočíva v tom, že za stavu, keď účastníci už v BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok
- aktíva, nie je možné vyporiadať dlhy, ktoré samé o sebe nepatria podľa § 143 OZ do BSM. Záverom súd
eštepoznamenal,ženevykonalďalšiedokazovanie,pretoženapojednávanídňa13.07.2021obestrany

nemali návrhy na vykonanie ďalších dôkazov a zároveň sa zriekli vykonania všetkých nimi navrhnutých
dôkazov, ktoré do 13. 07. 2021 neboli vykonané. Pre charakter konania súd nemohol ďalšie dokazovanie
vykonať podľa § 185 ods. 1 CSP.

1.7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanej,
úspešnej v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

1.8. O trovách štátu rozhodol v súlade s ust. § 148 OSP, ako aj článkom 4 ods. 2 CSP. V danej veci vznikli
trovy konania, ktoré štát skutočne vynaložil, a to na základe faktúry SLSP, a. s. Bratislava č. 2019018870,
splatnej dňa 31. 05. 2019, ktoré vyfakturovala súdu 24 eur za poskytnutie bankovej informácie. Zo spisu
vyplynulo, že 27. 05. 2019 bola SLSP, a. s. Bratislava poukázaná suma 24 eur za poskytnutie správy,

a to zo štátneho rozpočtu. Súd tak štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa
výsledku konania, teda vo výške 100%, pretože žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý svoje odvolanie
oprel o odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Úvodom považoval za potrebné

uviesť,žerozhodnutiesúdu,ktorýzamietoljehožalobu,predstavujearbitrárneporušeniejehoústavného
práva na súdnu ochranu v zmysle Článku 46 Ústavy SR. Zo samotného prístupu súdu vyplynulo, že
tento nemal od počiatku záujem riešiť jeho vec, poukázal na prieťahy a postup súdu v prvých rokoch
konania, keď v období vyše 2 rokov po podaní žaloby nebolo otvorené súdne pojednávanie a strany
sporu boli presviedčané, aby sa dohodli alebo, aby vzal žalobu späť.

2.1. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom súd vychádzal z toho, že v ich BSM v
čase rozvodu nebol žiaden spoločný majetok - aktíva, a keďže nie je možné vyporiadať len dlhy, ktoré
samé o sebe nepatria pod ust. § 143 OZ do BSM, musel žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s názorom súdu,
podľa ktorého zostatok na bežnom účte ku dňu právoplatnosti rozvodu nepredstavuje majetok patriaci

do BSM. Zo zákona jasne vyplýva, že všetok majetok nadobudnutý počas manželstva je spoločný.
Nevidípretoabsolútnežiadenzákonnýdôvod,prektorýbynemalzostatoknabežnomúčtepredstavovať
masu BSM. V tejto súvislosti ale súd neargumentuje zákonom, ale princípom údajnej spravodlivosti.
Takýto názor považuje za mylný. Spravodlivosť, ktorú využil súd vo svojom odôvodnení, v podstate
ignoruje zákon, judikatúru a taktiež jej výsledkom by bolo len zbytočné hromadenie sporov. Nezostalo

by mu nič iné, len podať novú žalobu o zaplatenie voči žalovanej. Takýto postup považuje nielenže za
nespravodlivý, ale aj iracionálny.

2.2. Ak by aj pripustil názor, že uvedené aktívum nepatrí do masy BSM, tvrdí, že tu nie je žiaden
zákonný dôvod nevykonať medzi nimi vysporiadanie. Súhlasí s prezentovaným názorom, podľa ktorého

nemožno vysporiadať len dlhy, keďže de facto do BSM nepatria. Súd si ale zrejme neuvedomil, že
on ani dlhy vysporiadať nežiada. Žiada vysporiadať svoje nároky podľa § 150 OZ, keďže po rozvode
uhradil spoločný dlh, a jednak počas manželstva zo spoločných financií uhradil výlučný dlh bývalej
manželky, ktorý vznikol pred uzavretím manželstva. Inými slovami, tvrdenie súdu, že v konaní nemožno
vysporiadať len ich spoločné dlhy, a preto je potrebné žalobu zamietnuť, je absurdné, keďže v čase

súdneho konania ich spoločné dlhy aj tak už neexistovali. Preto vysporiadanie spoločných dlhov ani
nežiada. Žiada to, čo mu v súlade so zákonom prináleží, a teda žiada o priznanie svojho nároku podľa
§ 150 OZ. Zákon jasne hovorí, že je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho uhradil
na spoločný majetok (teda uhradil spoločný dlh), a taktiež, že má nárok na úhradu toho, čo bolo zo
spoločného vynaložené na ostatný majetok bývalej manželky. Z dikcie zákona zároveň vyplýva, že tieto

nároky sa uplatňujú pri vysporiadaní. Existencia týchto nárokov preto jeho názoru automaticky umožňuje
vykonanie vysporiadania medzi rozvedenými manželmi. Z uvedeného dôvodu má za to, že rozhodnutie
súdu je nesprávne a vo veci neexistoval zákonný dôvod, pre ktorý by mu malo byť odopreté právo na
vykonanie vysporiadania medzi ním a žalovanou.2.3. Pre úplnosť uvádza, že je to práve súd, ktorý svojím procesným postupom zamedzil tomu, aby
v konaní postupoval tak, ako to on sám chcel, keď z vyjadrení zákonného sudcu na pojednávaniach

bolo zrejmé, že absentuje záujem vo veci konať, a keď podaním zo dňa 06. 11. 2019 sa chcel v
konaní domáhať už len zaplatenia svojich nárokov, súd zmenu žaloby uznesením zo dňa 04. 12. 2019
nepripustil. Takýto postup považuje za nepochopiteľný a nesprávny. Má za to, že v danom prípade nešlo
o zmenu žaloby, ale o zmenu uplatneného nároku podľa § 140 ods. 3 CSP. Uvedené uznesenie preto
považuje za rozporné so zákonom.

2.4. Záverom uvádza, že nepovažuje za správne i nadväzujúce výroky II. a III. týkajúce sa trov konania.
Žiada, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené a priznaný mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Rozhodnutie súdu považuje za nesprávne aj z dôvodu, že súd neuplatnil ust. § 256 ods. 2 CSP. Žalovaná
svojou neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaniach dňa 31. 10. 2019 a 12. 03. 2020 spôsobila, že
tieto boli odročené bez prejednania veci. Preto tvrdí, že žalovaná mala byť v súlade s § 256 ods. 2 CSP

minimálne zaviazaná k náhrade trov konania, ktoré sú spojené s vykonávaním pojednávaní v uvedených
dňoch. Preto žiada odvolací súd, aby žalovanú zaviazal minimálne k náhrade týchto trov konania.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazal zaplatiť jej trovy odvolacieho konania vo výške

100%.

3.1. K dôvodom uvádzaných žalobcom v podanom odvolaní v tom smere, že konanie sa zbytočne
predlžovalo, uviedla, že podal žalobu o vyporiadanie zaniknutého BSM a v navrhovanom petite
navrhoval vyporiadať zaniknuté BSM účastníkov tak, že sa žalobca zaväzuje aj ďalej splácať a úrokovať

dlh č. 1 a dlh č. 2 a ju zaväzuje titulom finančného vyporiadania vyplatiť mu sumu podľa výpočtu súdu.
Žalobu podal na nepríslušnom súde, ktorú nepríslušnosť namietala. V žalobe absentovali zákonné
náležitosti, dlhy neboli dostatočne špecifikované a žalobca sa neriadil ustanoveniami CSP upravujúcimi
uplatnenie prostriedkov procesného útoku, ktoré mal povinnosť pripojiť k žalobe. Pripojil ich až neskôr, a
teda nevyužil sudcovskú koncentráciu. V každom prípade súhlasil s odročením pojednávania za účelom

mimosúdneho rokovania. Na pojednávaní dňa 14. 02. 2019 jej navrhol uspokojenie svojho nároku
čiastkou 5 000 eur, ktorú od nej požadoval a z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené. Zo zápisnice
zo dňa 05. 03. 2019 vyplýva, že ani vtedy žalobca nepreukázal, ako nakladal s finančnými prostriedkami
do rozvodu, aké boli zostatky úverov k 03. 01. 2017, a preto ani nemohla vedieť a zaujať kvalifikované
stanovisko. Napokon, uznesením z 31. 10. 2010 súd uložil žalobcovi upresniť návrh, aby bolo zrejmé,

v akej výške a z akých dôvodov sa domáha nároku voči nej. Až podaním zo dňa 06. 11. 2019 žalobca
uviedol, že predmetom jeho nároku je suma 6 586,53 eura so zákonným úrokom z omeškania. Opätovne
sa musel k tomuto nároku žalobcu vyjadrovať. Napriek tomu, že po podaní žaloby podala repliku aj
dupliku, musel súd znovu tento postup zopakovať, až žalobca 06. 11. 2019 upresnil petit. Vyplynulo z
neho, že už nechcel vysporiadanie BSM, ale uspokojenie podľa § 511 OZ a § 454 OZ. Zmenil teda

uplatnený nárok podľa § 137 písm. b/ CSP na žalobu podľa § 137 písm. a/ CSP. Súd dôvodne túto zmenu
uznesením zo dňa 04. 12. 2019 nepripustil, pretože pre jej zmenu neboli naplnené zákonné predpoklady.

3.2. K ďalším dôvodom odvolania (k bodu 3.) uviedla, že súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil
rozsudok správne, keď aplikoval ust. § 143, § 149 ods. 1, 3 a § 150 OZ a správne ustálil, že súčasťou

BSM nebol žiaden spoločný majetok a zdôvodnil, prečo aktívum v sume 14,10 eura nie je spoločným
majetkom, ktorý by bol dôvodom pre vyporiadanie BSM. Je presvedčená, že súčasťou BSM nebolo
žiadne aktívum, žiaden spoločný majetok a žalobca v žalobe, ani v ďalších podaniach žiaden spoločný
majetok neoznačil. V žalobe uvádzal iba dlh č. 1 a dlh č. 2 a tieto vždy dal vyporiadať. Keď počas konania
pochopil, že niet aktív, vtedy si spomenul, že mal na účte nepatrný zostatok ku dňu právoplatnosti

rozsudku, ktorým sa zrušilo BSM a v podaní zo dňa 06. 11. 2019 túto sumu uviedol. Súd však správne
poukázal na to, že spoločnú domácnosť neviedli od 13. 06. 2014, kedy žalobca spoločnú domácnosť
opustil, bolo preto preukázané, že od 13. 06. 2014 viedol inú domácnosť so svojou partnerkou, s ktorou
sa mu počas manželstva s ňou narodil dňa XX. XX. XXXX syn U.. Keďže žalobca obstarával spoločnú
domácnosť so svojou novou partnerkou, súd pri spravodlivom posudzovaní veci pri vyporiadaní BSM

prihliadal aj na túto skutočnosť. Zostatok na účte 14,10 eura nie je zostatkom na účte v domácnosti
žalobcu a žalovanej, keď títo spoločnú domácnosť od 13. 06. 2014 neviedli. Pokiaľ by súd bol pristúpil
k tomu, že bude vyporiadavať BSM, potom by musel skúmať, na čo boli použité finančné prostriedky z
poskytnutých úverov a aké prostriedky spotreboval žalobca so svojou partnerkou. Žalobca celú výplatu,okrem výživného na syna V., nepoužíval pre potreby rodiny najmenej od 13. 06. 2014 do rozvodu, t. j.
do 03. 07. 2017. Žalobca nepreukázal použitie aj finančných prostriedkov pre potreby rodiny s ňou a
ona preukázala, že prostriedky, ktoré žiada žalobca vyporiadať, boli pripísané na jeho účet, ku ktorému

nemala prístup.

3.3. Je toho názoru, že žalobca svoje odvolanie ani riadne neodôvodnil, keď neuviedol, akú právnu
normu súd správne nepoužil, neuviedol, akou konkrétnou vadou rozsudok trpí, ako by táto vada mala
ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.

3.4. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že súd mu procesným postupom znemožnil uskutočňovať
jeho práva, pričom to odôvodňuje zamietavým uznesením zo dňa 04. 12. 2019, uvádza, že postup
súdu považuje za zákonný. To, že žalobca s takýmto uznesením nesúhlasí, neznamená, že mu bolo
znemožnené uplatňovanie procesných práv, bol to žalobca, kto podal žalobu, v ktorej absentovali
zákonné náležitosti ním uplatňovaného práva podľa § 137 písm. b/ CSP. Ustanovenie § 140 CSP dáva

žalobcovi možnosť zmeniť žalobu so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí tiež vtedy, ak by
výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe - § 143 CSP.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nemal právo rozhodnúť uznesením, pretože nešlo o zmenu žaloby, ale o
zmenu uplatneného nároku podľa § 140 ods. 1 CSP, je potrebné uviesť, že podľa § 140 ods. 1 CSP
zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, alebo ktorým sa uplatňuje iné právo.

Žalobca požadovaným upresnením uplatňoval iné právo, a nie, ako sa snaží, vysvetliť iný nárok. Bolo
rozhodnutím žalobcu, že zvolil žalobu podľa § 137 písm. b/ CSP, a nie žalobu podľa § 137 písm. a/ CSP.
Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne sa
vysporiadal so skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa majetku, ktorý by mal byť predmetom vyporiadania
BSM. Pokiaľ namietal výroky o trovách konania, uviedla, že dňa 31. 10. 2019 sa osobne nezúčastnila

pojednávania, pretože sa starala o 2 maloleté deti a vo veci už vypovedala a jej osobná účasť nebola
potrebná. Dňa 12. 03. 2020 sa pojednávania nezúčastnila z dôvodu starostlivosti o dieťa, pričom
samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že mal o tomto vedomosť. Okrem toho, k veci vypovedala
viackrát a napísala viac písomných vyjadrení, takže jej účasť nebola potrebná. Preto aj rozsudok vo
výrokoch o nároku na náhradu trov konania považuje za vecne správny.

4. Ďalšie vyjadrenia strán sporu už v konaní neboli.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania strán boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranami, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), a po skonštatovaní, že odvolania majú zákonné náležitosti a odvolatelia použili zákonné
prípustnéodvolaciedôvodypreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,bezohľadunarozsahodvolania
(§ 379 písm. c/ CSP v spojení s § 150 OZ), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a
jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

6. Pred pristúpením k preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje
na ust. § 379 písm. c/ CSP, v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, okrem
prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V danom
prípade spôsob vyporiadania BSM vyplýva z ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Preto, pokiaľ ide o

rozsah prieskumu, odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom
jeho odvolací prieskum bol striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v oboch odvolaniach
strán sporu.

7. Odvolací súd sa v prvom rade potreboval vysporiadať s odvolacím dôvodom namietaným žalobcom v

podanom odvolaní v zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie považuje za arbitrárne, porušenie jeho
ústavného práva na súdnu ochranu v zmysle Článku 46 Ústavy SR. Tvrdil, že súd nemal záujem riešiťjeho vec a pojednávanie otvoril až po vyše dvoch rokoch od podania žaloby. Postup súdu považuje za
prieťahový.

K uvedenému je potrebné uviesť, že odvolací súd nemá právomoc na to, aby posudzoval, či v konaní
došlo k prieťahom zavineným súdom prvej inštancie, alebo nie. K námietkam žalobcu, že súd prvej
inštancie nemal záujem riešiť jeho vec a postupoval prieťahovo, je potrebné poukázať aj na samotného
žalobcu, ktorý nepostupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, pričom žalobu, ktorú podal na
súde prvej inštancie dňa 01. 12. 2017 podal s nejasným a neurčitým žalobným petitom na nepríslušnom

súde (OS Trnava). Žalovaná túto skutočnosť pri prvom úkone zo dňa 08. 01. 2018 (č. l. 50) namietala
nepríslušnosť OS Trnava na konanie a ďalej sa vyjadrila i k samotnej žalobe, kde namietala, že podaná
žaloba nezodpovedá požiadavkám § 131 a nasl. CSP, keďže neobsahuje náležitosti vrátane žalobného
návrhu. V petite uvedené dlh č. 1 a dlh č. 2 neboli konkretizované, čo do dôvodu a výšky. Listom zo
dňa 29. 01. 2018 (č. l. 86) OS Trnava postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti OS Nové Zámky.
Okresný súd Nové Zámky promptne konal, keď už dňa 22. 02. 2018 požiadal OS Trnava o zapožičanie

príslušnýchspisov,rozsudkovsúvisiacichsvecouauznesenímzodňa03.04.2018č.k.10C/9/2018-117
uložil žalobcovi, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej v lehote 15 dní. Po doručení stanoviska žalobcu,
toto doručil žalovanej, ktorej uznesením zo dňa 27. 04. 2018 č. k. 10C/9/2018-229 uložil, aby sa vyjadrila
k písomnému vyjadreniu žalobcu. Na deň 02. 10. 2018 vytýčil pojednávanie, kde súd pôsobil zmierlivo
na strany sporu, poukázal na charakter veci aj finančnú náročnosť, pričom právny zástupca žalobcu

súhlasil s návrhom protistrany o pokúsenie sa vyriešenia veci mimosúdne. Zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 14. 02. 2019 opätovne vyplýva, že strany sporu prejavili záujem o mimosúdne riešenie veci,
keď práve návrh na mimosúdne vyriešenie sporu zo strany žalobcu prišiel neskoro, právna zástupkyňa
žalovanej sa nevedela v tej chvíli k návrhu vyjadriť, a preto zhodne s prejavenou vôľou oboch strán sporu
došlokznovuodročeniupojednávania.Keďžekmimosúdnemuvyriešeniuvecinedošlo,pričomsúdprvej

inštancie sa vždy má pokúsiť a jeho základnou povinnosťou v zmysle článku 7 CSP je viesť strany sporu
k zmierlivému vyriešeniu sporu, vo veci ďalej konal, keď sám žalobca až v priebehu konania upravoval
žalobný petit a vo veci rozhodol. Z uvedeného postupu súdu nie je preto možné konštatovať, že by súd
nemal záujem riešiť vec, splnil si aj svoju povinnosť viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu,
a pokiaľ k tomu nedošlo, vo veci riadne konal a rozhodol. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd

uvedenú odvolaciu námietku za nedôvodnú, pričom poukazuje na to, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa Článku 46 odsek 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
Článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho
konania (II. ÚS 218/02).

8. Odvolateľ ďalej svoje odvolanie odôvodňoval odvolacím dôvodom podľa § 365 odsek 1 písm. b/ CSP,
že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedenou vadou zrejme žalobca mal na mysli uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nepripustil
zmenu žaloby.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 06. 11. 2019 označeného ako Upresnenie
žalobného návrhu navrhol, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 6 586,53 eura
spolu s príslušenstvom a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie o tomto
návrhu na zmenu žaloby rozhodol uznesením zo dňa 04. 12. 2019 č. k. 10C/9/2018-500 tak, že

zmenu žaloby nepripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2019. Na základe ďalšieho
návrhu o zmenu žaloby súd rozhodol uznesením zo dňa 19. 12. 2019 č. k. 10C/9/2018-511, ktorým
súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že žalobcovi sa prikazuje zostatok na bežnom účte žalobcu
č. Z. a. s., IČO: 00 151 653 na meno L.. S. N. ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku (03. 01.

2017) vo výške 14,10 eura. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na celkové vyrovnanie do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku sumu 6 834,12 eura, ako aj náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 07. 01. 2020. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca si nebol istý zvoleným prostriedkom
právnej ochrany, keď najprv podal žalobu na vyporiadanie BSM, potom sa domáhal pripustenia zmeny
žaloby na plnenie, a napokon, opätovne požiadal o zmenu žaloby na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctvamanželov.Taktopripustenážalobabolapripustenáposlednýmuznesenímapredmetom
konania tak z ostalo vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania.
Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie za správny, keď zmenou žaloby žalobca požadoval
iné právo (právo na plnenie), hoci v žalobe, ako aj poslednou pripustenou zmenou žalobného petitu sadomáhal vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.
Odvolací súd preto konštatuje, že konanie nemá inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

9. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia
(§ 365 ods. 1 písm. a/, d/ CSP).

10.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného

práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon, právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(citované z rozhodnutia NS SR 2MCdo 4/2009).

11. Predmetom konania v preskúmavanej veci (po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 19. 12.
2019 č. k. 10C/9/2018-511) je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania tak, že žalobcovi sa prikáže zostatok na bežnom účte č. Z. v Z., a. s., IČO: 00 151 653 na meno
L.. S. N. ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku (03. 01. 2017) vo výške 14,10 eura. Žalovaná
je povinná vyplatiť žalobcovi na celkové vyrovnanie do 15 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 6

834,12 eura. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že manželstvo strán sporu, uzatvorené dňa
28. 08. 2010 v H., bolo rozvedené OS Trnava č. k. 19P/75/2014-242 zo dňa 28. 09. 2016, v ktorom
výroku nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 03. 01. 2017. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
bývalí manželia spolu nežili, nehospodárili od 13. 06. 2014, keď žalobca sa zo spoločnej domácnosti
odsťahoval a vytvoril si spoločnú domácnosť s inou ženou. Počas trvania manželstva manželia používali

jeden bežný účet v Z., a. s., č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorého majiteľom bol žalobca a
tento účet si otvoril ešte pred uzatvorením manželstva a mal k nemu aj dispozičné oprávnenie, s ktorým
žalovaná nedisponovala. Strany sporu počas trvania manželstva nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť a
hnuteľné veci iba s nepatrnou hodnotou, ktoré však výslovne obe strany nežiadali, aby boli zahrnuté
do masy BSM. Žalobca až na pojednávaní dňa 10. 09. 2020 označil aktívum na účte v Z., a. s. k 03.

01. 2017 vo výške 14,10 eura. Na tento účet mu mali nabiehať finančné prostriedky od zamestnávateľa
a táto suma mala predstavovať časť z jeho mzdy. Žalobca žiadal vyporiadať nárok vo výške 670,99
eura, čo malo predstavovať výplatu spoločných prostriedkov strán a výlučný dlh žalovanej v spoločnosti
Provident, s. r. o. a ďalej dlh prameniaci z toho, že realizoval platbu vo výške 12 340,37 eura z dôvodu
splatenia dlhu voči UniCredit Bank, z čoho polovica predstavuje sumu 6 170,18 eura. Úver v UniCredit

Bank bol určený na splatenie dvoch predchádzajúcich úverov, a to úveru v ČSOB, a. s. a v SLSP, a.
s. Súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci v BSM
nevlastnia žiaden spoločný majetok - aktíva a nie je možné vyporiadať dlhy, ktoré samé o sebe nepatria
podľa § 143 OZ do BSM.

12. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a
konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil.
Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil,

a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
rozsudok aj v dostatočnej miere a správne, tak po právnej, ako aj skutkovej stránke, odôvodnil, s ktorým
odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej podľa § 387 ods.
2 CSP iba poukazuje.

13. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej, ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza
do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí

súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie,
môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej
inštancie.Odvolacísúdmusíodpovedaťnapodstatnéaprávnedôvodyodvolaniaanemôžesaobmedziťlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd iba dodáva nasledovné dôvody:
14.1. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených
v ust. § 150 OZ. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili
do zaniknutého BSM, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva, a to podľa zásad, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Predmetom vyporiadania BSM

je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla ku dňu
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu veci,
ako napr. ich vek, miera, opotrebenie a pod. Pri určení ceny veci je však rozhodujúci čas vyhlásenia
rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie (§ 154 ods. 1 OSP).

14.2. Z ustanovenia § 150 OZ vyplývajú pre vyporiadanie BSM zásady, pričom základnou zásadou je

skutočnosť, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej
konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba
pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako
kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko a to, pokiaľ ide o všetky veci patriace do BSM. Aj v tomto prípade
však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je

oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný
majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený
majetok. Poslednou zásadou, na ktorú súd prihliada pri vyporiadaní BSM, je starostlivosť manželov o
rodinu, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

14.3. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli počas jeho trvania.
Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a §
150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, je potrebné vychádzať
podľa ust. § 853 OZ z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie a primerane

použiť ustanovenia § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ
vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným
spoločenstvom.

14.4.Odvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žeprevyporiadaniepasívzpodielového

spoluvlastníctva je nevyhnutná existencia aktív z tohto majetku. Pri neexistencii aktív nie je možné
pasíva započítať a tieto vyporiadať. Pri vyporiadaní týchto pasív, ak by pochádzali z úverových zmlúv,
ide o zmenu vnútorných vzťahov dlžníkov, čo je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam.
Vyporiadanie iba pasív význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je
dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov. Dohoda o vyporiadaní BSM, resp. autoritatívne rozhodnutie

súdu o tomto vyporiadaní nemá účinnosť voči tretím osobám a je možné týmito inštitútmi (dohoda,
resp. rozsudok súdu) iba vyporiadať vzťahy medzi bývalými manželmi, stranami sporu, a nie voči tretím
osobám. V rámci vyporiadania BSM nie je možné zaviazať druhého bývalého manžela na prevzatie a
platenie prípadného záväzku voči tretím osobám bez započítania na majetkovú hodnotu, aktíva.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sumu 14,10 eura, nachádzajúcu
sa na účte žalobcu, nezohľadnil do aktív masy BSM. Aktívum na vyporiadanie v rámci BSM žalobca
neuvádzal v podanej žalobe, až v priebehu konania za naznačenia právneho názoru, že nie je možné
vyporiadať iba dlhy. V konaní nebolo sporné, že strany sporu nežili v spoločnej domácnosti od 13.
06. 2014, nehospodárili spolu, a uvedená, zanedbateľná čiastka vo výške 14,10 eura sa nachádzala

na účte žalobcu, ktorý mal ešte pred uzatvorením manželstva a žalovaná k nemu nemala dispozičné
oprávnenie. Odvolací súd, zohľadňujúc zásadu spravodlivosti súdom prvej inštancie sa s jeho záverom
o nezohľadnení sumy 14,10 eura do aktív masy BSM stotožnil. Pokiaľ potom súd prvej inštancie prijal
záver, že pokiaľ strany sporu nenadobudli žiadne aktíva, nie je možné v rámci konania vyporiadať iba
samotné prípadné dlhy žalovanej voči žalobcovi.

16. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní namietal aj výrok o nároku na náhradu trov konania, je potrebné
považovať aj v tejto časti jeho odvolanie za nedôvodné. Tým, že žaloba žalobcu bola zamietnutá, jepotrebné konštatovať v zmysle § 255 ods. 1 CSP plný úspech na strane žalovanej, ktorej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a spôsobilé
zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a

úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).