Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200403
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418200403.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1/ U.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/

XX, 901 01 Malacky, 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, 901 01 Malacky, obaja
zastúpení: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti žalovanej:
J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, 906 38 Rohožník, zastúpená: JUDr. Marta Vícenová,
advokátka, Záhorácka 5478/11B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 4.399,92 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 2.199,96 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.199,96 Eur od 22.01.2018 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 2.199,96 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.199,96 Eur od 22.01.2018 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

IV. Svedkyni D. A. p r i z n á v a nárok na náhradu svedočného voči žalovanej v rozsahu 100%.

V.Ovýškenáhradytrovkonaniaasvedočnéhosúdrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 19.01.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2018 domáhali,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.399,92 Eur spoločne a nerozdielne spolu s 5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 4.399,92 Eur od 22.01.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnili tým, že žalobcovia sú spolu so žalovanou podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu

č. XX na X. poschodí bytového domu, súpis. Č. XXXX v Bratislave, na ulici Z., číslo vchodu XX, ktorý je
vybudovaný na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, predmetný byt je zapísaný
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre k. ú. Karlova Ves, okres:
Bratislava IV, obec: Bratislava - m. č. Karlova Ves a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 7890/639403.
Spoluvlastnícky podiel každého zo žalobcov je 1/6. Spoluvlastnícky podiel žalovanej je 4/6. Podielové
spoluvlastníctvo strán sporu vzniklo na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 65D 109/2013 zo dňa

22.05.2013 vydaného v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcov a manželovi žalovanej.
Byt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, dlhodobo užíva výlučne žalovaná. Žalovaná
za dlhodobé užívanie spoluvlastníckych podielov žalobcov vo veľkosti 2/6 neposkytuje žalobcom
žiadne peňažnú ani nepeňažnú náhradu. Žalobcovia zároveň nemajú do predmetného bytu žiadnyprístup, nemajú k dispozícii kľúče od tejto nehnuteľnosti, a teda nemajú ani žiadnu možnosť faktickej
dispozície so svojimi podielmi, resp. nemajú možnosť svoje vlastnícke podiely užívať. Medzi stranami
sporu nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, ktorej predmetom by bola úprava spôsobu užívania

bytu medzi jednotlivými spoluvlastníkmi. Napriek skutočnosti, že žalovaná nie je výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, túto dlhodobo nerušene užíva len výlučne sama, a to bez toho, aby ďalším
spoluvlastníkom poskytovala primerané plnenie za ich spoluvlastnícke podiely. Žalovaná sa tým na úkor
žalobcov bezdôvodne obohacuje a je povinná toto bezdôvodné obohatenie vydať. Žalobcovia si preto
touto žalobou uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokov (24 mesiacov)

pred podaním žaloby, teda za obdobie od 01/2016 do 01/2018. Výšku bezdôvodného obohatenia
žalobcovia určili podľa výšky obvyklého nájomného za obdobný byt v danej lokalite a tiež z vyjadrenia
realitnej kancelárie, z ktorého vyplýva, že výška nájomného za porovnateľný byt je približne 650,- Eur
mesačne. Po zohľadnení sumy za energie cca 100,- Eur mesačne je suma čistého nájomného vo
výške 550,- Eur. Z takto ustáleného nájomného predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcov na úkor
žalovanej sumu 183,33 Eur mesačne (2/6 zo sumy 550,- Eur). Výška bezdôvodného obohatenia na

strane žalovanej za posledných 24 mesiacov činí sumu 4.399,92 Eur.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetný byt užívala pôvodne so svojim nebohým
manželom O.. K. A. od doby jeho nadobudnutia pôvodne ako spoloční užívatelia družstevného bytu,
neskôr ako vlastníci. Byt naďalej užívala aj po smrti svojho manžela do decembra 2017, odkedy sa

stará o svoju chorú matku v obci Rohožník, kde je zároveň spoluvlastníčkou domovej nehnuteľnosti.
Žalobcovia počas života otca tohto priebežne navštevovali. Po jeho smrti boli v byte len raz, v čase
dedičského konania. Od uvedenej doby neprejavili záujem o kľúče od bytu alebo o užívanie bytu.
Žalovaná rešpektuje ich spoluvlastnícke podiely a v prípade ich záujmu by im nebránila v užívaní
nehnuteľnosti. Jedná sa o 3-izbový byt, kde nie je problém užívať byt spoločne. Žalobcovia boli takmer 5

rokov nečinní a so žalovanou neboli v žiadnom osobnom ani písomnom kontakte. Až koncom novembra
2017 sa ohlásil žalobca v 2. rade telefonicky a navrhoval vyporiadanie podielov, pričom vychádzal z
hodnoty bytu 90.000,- Eur. Žalovaná s vyporiadaním súhlasila, ale k dohode o cene nedošlo. Odvtedy
začala aktivita žalobcov podaním tejto žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 6/2018. Od doby nadobudnutia spoluvlastníckych podielov

im nikdy nebolo bránené v užívaní bytu a žalovanú nikdy nevyzvali na vydanie kľúčov. Okamžite po
doručení napadnutého uznesenia žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požadované
kľúče odovzdala právnej zástupkyni žalobcov. Podľa názoru žalovanej nie sú splnené podmienky
pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná sa na úkor žalobcov neobohatila. Žalobcovia nikdy
neprejavili záujem užívať byt a ak by ho prejavili, žalovaná by im v tom nemohla a ani by nemala záujem

v tom brániť. Žalovaná ako jediná užívateľka 3-izbového bytu do decembra 2017 nie je schopná v celosti
byt užívať, žalobcovia majú k dispozícii voľné priestory v tomto byte, kedykoľvek užívaniaschopné. Je
veľmi pravdepodobné, že jej vysťahovanie z bytu mohlo žalobcov podnietiť k tejto aktivite. Vysťahovanie
z bytu však súvisí výlučne so starostlivosťou o chorú matku v obci Rohožník. Vzhľadom na uvedené
žalovaná žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3.Žalobcoviavrámcireplikykpodaniužalovanejuviedli,ženesúhlasiasniektorýmitvrdeniamižalovanej
uvedenými v písomnom vyjadrení k žalobe. Možno súhlasiť s tvrdením, že žalobcovia svojho otca počas
jeho života priebežne navštevovali, rovnako ako navštevoval aj on ich. Po jeho smrti boli v predmetnom
byte viac ako jedenkrát, naposledy na osobnom stretnutí so žalovanou, ktoré sa uskutočnilo 03.12.2017

po dohode so žalovanou. Žalobcovia mohli vstúpiť do bytu len na základe toho, že ich žalovaná pustila
(keďže nemali k dispozícii kľúče od bytu). Strana žalobcov sa opakovane snažila počas roka 2016 a
2017 priebežne kontaktovať so žalovanou, bohužiaľ neúspešne. Žalovaná nereagovala na telefonáty. V
období pred stretnutím v uvedenom byte dňa 03.12.2017 prebiehala medzi stranami komunikácia okrem
iného prostredníctvom telefonických rozhovorov, e-mailov a tiež na vyššie uvedenom osobnom stretnutí.

Telefonické rozhovory sa v prevažnej miere uskutočňovali medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou.
Predmetomtejtokomunikáciebolirozhovoryoriešenísituáciespredmetnýmbytu(užívaniebytu,spôsob
užívania, uzavretie prípadnej nájomnej zmluvy, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Žalobca v
2. rade prostredníctvom týchto rozhovorov navrhoval a žiadal žalovanú o uzavretie nájomnej zmluvy,
ktorou by žalobcovia prenechali žalovanej do užívania podiel 2/6 predmetného bytu a žalovaná by

bola povinná poskytovať žalobcom nájomné. S týmto návrhom žalovaná nesúhlasila, zdôrazňovala, že
nerozumie prečo by mala platiť nájomné v prospech žalobcov. Na druhej strane v e-mailovej komunikácii
zo dňa 19.12.2017 žalovaná okrem iného uviedla: „Nájomné riešiť nájomnou zmluvou. Dovoľujem si Vás
upozorniť,ženájomnézamnouužívanépodielymôžetežiadaťvzmysleObčianskehozákonníkaibadvaroky dozadu.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala vedomosť o tom, že užívaním spoluvlastníckych
podielov žalobcov sa na ich úkor obohatila. Žalovanej vyhovoval faktický stav, na základe ktorého mohla
užívať nehnuteľnosť v celosti a neposkytovať žalobcom za takéto užívanie náhradu. Žalobcovia ďalej

uviedli, že v čase dedičského konania bola medzi stranami uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej
žalobcovia umožnili užívať žalovanej celý byt až do jej predpokladaného vzniku nároku na starobný
dôchodok (čo malo nastať niekedy v priebehu roku 2017). Následne náhrada za užívanie podielov
žalobcov (určená podľa trhovej ceny nájomného) bude zohľadnená pri vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ku ktorému malo podľa zmienenej dohody dôjsť v čase, keď žalovaná bude poberať

dôchodok a nebude už pracovne činná. S iniciatívou na uzatvorenie dohody prišla žalovaná, ktorá v
tom čase požiadala žalobcov. Žalobcovia naďalej mali za to, že žalovaná sa užívaním spoluvlastníckych
podielov na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila. Je bez právneho významu, či žalobcovia mali alebo
nemali záujem predmetný byt užívať, faktom zostáva, že predmetný byt neužívali, pričom do bytu nemali
ani prístup. Žalobcovia sa pokúšali uzavrieť so žalovanou písomnú nájomnú zmluvu, avšak bezúspešne.
Predmetný byt užívala výlučne žalovaná na základe ústnej dohody uzavretej v čase dedičského konania

v roku 2013. Táto ústna dohoda však nebola o bezodplatnom užívaní bytu žalovanou, ale o odplatnom
užívaní predmetných podielov. V okamihu, keď žalobcovia zistili, že žalovaná začala popierať existenciu
predmetnej ústnej dohody a odmietať poskytnutie akejkoľvek náhrady za 5 ročné užívanie podielov
žalobcov, boli nútená obrátiť sa na súd. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby súd vyhovel ich
žalobe v celom rozsahu.

4. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2018 právna zástupkyňa žalovanej po skonštatovaní, že súdu
nebola doposiaľ doručená duplika žalovanej uviedla, že si to overí vo svojej kancelárii či a kedy bola súdu
duplika zasielaná. Podaním doručeným súdu 15.10.2018 právna zástupkyňa žalovanej súd oznámila,
že kontrolou elektronickej pošty sa jej nepodarilo preukázať zaslanie dupliky zo dňa 30.05.2018. Túto

preto doručila súdu dodatočne a zároveň namietala, že nedošlo k porušeniu zásady koncentrácie
konania, nakoľko jej neboli doručené CD nosiče s nahrávkami doloženými žalobcami, preto žiadala o
ich doposlanie. V tejto súvislosti súd listom zo dňa 19.10.2018 oznámil právnej zástupkyni žalovanej, že
predmetný CD nosič jej bol doručený dňa 18.05.2018, ako to preukazuje doručenka na č.l. 34 súdneho
spisu, z tohto dôvodu jej súd opätovne CD nosič nezaslal. Pokiaľ ide o samotnú dupliku žalovanej

z 30.05.2018, nakoľko právna zástupkyňa žalovanej nepreukázala jej včasné zaslanie súdu v lehote
poskytnutej v rámci sudcovskej koncentrácie konania, súd na uvedenú dupliku neprihliadal.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, písomným výsluchom žalobcu v 2.
rade, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne D. A. a oboznámením listinných dôkazov založených

v spise, a to najmä: vyjadrením realitnej kancelárie zo dňa 27.12.2017, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú.
Karlova Ves, odvolaním žalovanej vo veci 4C 6/2018, e-mailovou komunikáciou na č.l. 26, písomnými
odpoveďami žalobcu v 2. rade na č.l. 159, vyjadrením na č.l. 168. Zároveň súd oboznámil obsah
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C 6/2018 o nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.01.2018, uznesenie Okresného súdu Bratislava

IV zo dňa 31.01.2018, č.k. 4C 6/2018-9, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2018,
č.k. 3Co 284/2018-54 a obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C38/2018, v ktorom sa
Ľudmila Malá (v tomto konaní žalovaná) domáha žalobou zo dňa 20.06.2018 zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.

6. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom nahrávok na priloženom CD nosiči (zo
dňa 20.11.2017, 21.11.2017 a 20.12.2017), nakoľko ide o nezákonne získaný dôkaz. V tomto smere
súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o prípustnosti dôkazu súd musí posudzovať okolnosti, za
ktorých bola nahrávka vyhotovená a či strana, ktorá takúto nahrávku vyhotovila, mala k dispozícii aj
iné prostriedky či dôkazy, ktoré mohla použiť na miesto nahrávky. Nakoľko v danom prípade uvedené

nahrávky boli vyhotovené bez súhlasu žalovanej, pričom žalobcovia v tomto prípade nevystupovali ako
slabšia strana sporu, ktorá by nemala k dispozícii iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, zásah do
práva na súkromie osoby (žalovanej) neprevážil ochranu práv a záujmov žalobcov, a preto súd na tieto
dôkazy nemohol prihliadať.

7. Žalobkyňa v 1. rade v rámci výsluchu ako strana sporu k veci uviedla, že z jej strany hlavným dôvodom
prečo je tu, je vyriešenie sporu, ktorý vznikol z nedodržania sľubu pani A. ktorý dala žalobcom na
dedičskom konaní po smrti ich otca. Žalobcovia sa v dedičskom konaní dohodli, dohoda sa týkala bytu,
ktorý je sporom, pani A. ich požiadala, či by mohla byt užívať počas doby pokiaľ nepôjde do dôchodku.Dohodli sa na tom, že to užívanie bytu nebude bezodplatné a vyriešia to v čase, keď pôjde do dôchodku.
Aj kompenzáciu za užívanie bytu vyriešia, keď pôjde do dôchodku. Pri dohode bola prítomná žalobkyňa
v 1. rade, pani A. a brat (žalobca v 2. rade). Dohodli sa, že pani A. im dá vedieť kedy pôjde do dôchodku,

čo sa neudialo, o tomto sa dozvedeli až keď ju kontaktovali v novembri 2017. Dohodli sa na tom, že
kompenzáciu za užívanie bytu budú riešiť v čase, keď pôjde do dôchodku, a to trhovou cenou nájomného
v tom čase spätne za dobu užívania tých 5 rokov. Dohodli sa, že kompenzácia z nájomného bude
odpočítaná z predajnej ceny bytu. Pani A. vedela už od dedičského konania o tom, že žalobcovia majú
na kúpe bytu záujem, ale nakoľko ich požiadala o užívanie bytu do doby, kým pôjde na dôchodok,

tak sa dohodli, že toto vyriešia až potom. Náklady za užívanie bytu hradila pani A.. Po dedičskom
konaní sa ústne dohodli na tom, že pani A. za kompenzáciu, ktorá bude stanovená až po čase, kedy
pôjde do dôchodku, im byt odpredá, s týmto ona súhlasila a v tej dobe súhlasila aj s cenou bytu, ktorá
bola stanovená v dedičskom konaní na 90.000,-Eur. Pani A. žalobcov v dedičskom konaní vyslovene
požiadala o užívanie tohto bytu počas doby, kým bude zamestnaná v Bratislave, nakoľko je to jej jediná
alternatíva bývania v Bratislave. Žalobcovia už na dedičskom konaní prejavili záujem na kúpe bytu, ale

na základe jej požiadavky svoj záujem prehodnotili a vyhoveli tejto požiadavke. Na osobnom stretnutí so
žalovanou dňa 03.12.2017 sa bavili už o konkrétnej kúpe bytu, bavili sa o hodnote 115.000,- Eur, nakoľko
sa suma pani Malej vo výške 90.000,- Eur zdala nízka, tak ona navrhla hodnotu 115.000,- Eur. Podľa nej
sa takto pohybovali ceny bytov v danej lokalite. Žalobcovia s ňou súhlasili, súhlasili s odkúpením bytu aj
pri tejto hodnote a priamo na stretnutí sa dohodli na čiastke, za ktorú byt odkúpia. S touto čiastkou pani

A. súhlasila a na základe toho pripravili kúpnopredajnú zmluvu, ktorú dostala do e-mailu. Suma uvedená
v kúpnopredajnej zmluve bola už po odpočítaní kompenzácie za 5 rokov užívania nehnuteľnosti. Pri
tomto stretnutí bola žalobkyňa v 1. rade, pani A., žalobca v 2. rade a svedkyňa D. A.. Následne po
doručení kúpnopredajnej zmluvy pani A. žiadala len o kompenzáciu za 2 roky spätne, nakoľko zvyšná
časť nájomného je už premlčaná. Následne pani A. prestala reagovať na e-mailovú komunikáciu, hoci

súhlasili s kompenzáciou nájomného za 2 roky spätne. Dohoda sa odohrala ústne medzi žalobkyňou v
1. rade, jej bratom a žalovanou v ten deň po skončení dedičského konania nie pred pani notárkou, ale na
notárskom úrade. Návrh kúpnej zmluvy, ktorí žalobcovia zaslali žalovanej, vychádzal zo sumy 115.000,-
Eur. K výpočtu 3.600,- Eur ročne došli žalobcovia tak, že v tej dobe, keď posielali pani A. zmluvu, bola z
jej 4/6 odpočítaná kompenzácia za 5 rokov a vychádzali z trhovej hodnoty nájomného v danej lokalite v

danom roku, okolo 650,- Eur mesačne bez energií. Nakoľko pani A. mala pripomienky, že kompenzáciu
akceptuje spätne len 2 roky, tak požiadali agentúru o ohodnotenie trhového nájomného. Od roku 2013 do
novembra 2017 žalobcovia nežiadali žalovanú o poskytnutie kľúčov od bytu, ale žalovanú kontaktovali
každý rok. Nakoľko telefóny nedvíhala, naposledy sa kontaktovali v roku 2013 osobne a žalobcovia ju
kontaktovali každý rok k sviatkom a svadbe brata žalobkyne v 1. rade. Ale vyslovene od nej kľúče v tejto

dobe nežiadali, nakoľko jej umožnili užívanie tohto bytu až do dôchodku. Prvýkrát o kľúče alebo užívanie
bytu prejavili záujem v januári 2018, potom ako nedošlo k dohode o odkúpenie bytu.

8. Nakoľko sa ani opakovanými pokusmi nepodarilo zabezpečiť na pojednávaní účasť žalobcu v 2.
rade pre potreby jeho výsluchu v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu a jeho výsluch

nebolo možné vykonať ani cestou dožiadaného súdu (Okresného súdu Malacky) pre operačný zákrok
a následnú rekonvalescenciu, súd pristúpil k výsluchu žalobcu v 2. rade písomnou formou v zmysle
§ 195 ods. 3 CSP. Uznesením zo dňa 21.08.2019, č.k. 22C 4/2018-153 súd na položil žalobcovi v 2.
rade na základe podnetov právnych zástupcov strán sporu otázky, na ktoré žalobca v 2. rade odpovedal
nasledovne:

a/ Boli medzi žalobcami a žalovanou uzatvorené dohody súvisiace s bytom na Z. ulici XXXX/XX v
Bratislave? Ak áno, kde a kto bol prítomný? Čo bolo obsahom dohody? Aké boli podstatné náležitosti
dohody?
Odpoveď: Áno boli. Prvá dohoda bola uzavretá v ústnej forme hneď po dedičskom konaní. Podstatou
tejtodohodybolo,žežalovanáp.J.A.môževbytebývaťaužívaťhoaždočasu,kýmpôjdedodôchodku.

Dohodli sme sa tak, že keď p. A. pôjde do dôchodku, aby sme sa dohodli na vysporiadaní, mali sme
záujem o odkúpenie jej podielu. Druhá dohoda bola uzavretá tiež ústne, v decembri 2017, na osobnom
stretnutí, dohodli sme sa na tom, že od p. A. odkúpime jej podiel vo veľkosti 4/6. Dohodli sme sa aj
na tom, že budeme vychádzať z celkovej ceny bytu vo výške 115.000,- Eur. Z tejto sumy určíme cenu
podielu 4/6 a od nej odpočítame kompenzáciu za užívanie našich podielov pani A.. Výška kompenzácie

bola vo výške obvyklého nájomného za obdobie 5 rokov. Zabezpečili sme vypracovanie kúpnych zmlúv,
ktoré neskôr žalovaná odmietla podpísať.
b/ Súhlasila žalovaná s podmienkami ústnej dohody? Akým spôsobom prejavila svoj súhlas?
Odpoveď: Áno súhlasila. Na osobnom stretnutí v decembri 2017 sa tak vyjadrila pred svedkyňou.c/Malisteniekedyoddobydedičskéhokonaniazáujembytužívať?Akáno,bránilaVámvtomžalovaná?
Odpoveď: Od dedičského konania do doby, keď išla žalovaná do dôchodku, sme neprejavili záujem o
užívanie bytu, lebo sme na to nemali dôvod. Rešpektovali sme, že byt užíva ako celok p. A. a zároveň

sme mali zabezpečené svoje vlastné bývanie.
d/ Vyzvali ste žalovanú, aby Vám umožnila navštíviť byt? Pýtali ste si do januára 2018 kľúče od bytu?
Odpoveď: Žiadal som žalovanú o vydanie kľúčov telefonicky dňa 20.12.2017, pričom žalovaná nám
odmietal vydať kľúče od bytu.
e/ Ako ste sa podieľali na nákladoch spojených s vlastníctvom bytu, ako je napr. daň z nehnuteľnosti,

príspevok do fondu opráv a pod.?
Odpoveď: Na tom sme sa nepodieľali, žalovaná nás o to ani nežiadali. Sme ochotní sa podieľať na týchto
nákladoch vo výške zodpovedajúcej veľkosti podielov.
f/ Na čom ste sa dohodli so žalovanou bezprostredne po dedičskom konaní v roku 2013?
Odpoveď: Rovnaká ako odpoveď na otázku č. 1 (uvedená pod písm. a/ - pozn. súdu).
g/ Bola dohoda o užívaní bytu - kto ho bude užívať a či toto užívanie bude za odplatu alebo bezodplatné?

Odpoveď: Áno, dohodli sme sa na tom, kto bude byt užívať a že toto užívanie nebude bezodplatné.
Dohodli sme sa na finančnej kompenzácii.
h/ Žiadala Vás žalovaná, aby ste jej umožnili bývať v byte?
Odpoveď: Žalovaná nás vyslovene prosila o to, či môže užívať byt, nakoľko nemá kam ísť bývať a vtedy
tiež pracovala v Bratislave. Povedali sme jej, že jej umožníme užívať celý byt, ale nie bezodplatne.

Žalovaná povedala, že po nástupe na dôchodok si vyrieši bývanie v Rohožníku.
i/ Komunikovali ste Vy osobne so žalovanou telefonicky alebo inak v roku 2017?
Odpoveď: Telefonicky viackrát v roku 2017 ohľadom bytu a osobne na stretnutí v predmetnom byte v
decembri 2017.
j/ Čo bolo predmetom osobného stretnutia so žalovanou dňa 03.12.2017 v Bratislave?

Odpoveď: Účelom tohto stretnutia bolo uzavretie dohody o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva a
zároveň uzavretie dohody o vysporiadaní záväzkov za užívanie našich podielov.

9. Žalovaná v rámci svojho výsluchu ako strana sporu k veci uviedla, že po smrti manžela v r. 2013
pri dedičskom konaní sa so žalobcami vysporiadali, že žalovaná vyplatila deti - žalobcov z vkladných

knižiek, z účtov s tým, že v byte bude bývať do r. 2017, kedy išla do starobného dôchodku. Dohodli
sa ústne. V roku 2017 žalovaná uvažovala, že začne riešiť Bratislavu, nakoľko má chorú matku a
potrebovala poriešiť stavebne dom v X., aby bol bezbariérový. To začala v máji 2017, kedy išla do
dôchodku. Žalobcovia sa jej ozvali 03.11.2017, že chcú poriešiť ten byt, aby sa dohodli či oni si ho
odkúpia, alebo si ho nechá žalovaná. Spor začal, že byt bol ohodnotený notárkou v dedičskom konaní

bez znaleckého posudku na sumu 90.000,- Eur. Žalovaná hovorila, že cena toho bytu je podstatne
vyššia. Mala tam aj realitnú kanceláriu, ktorá ho ohodnotila na 137.000,- Eur. Deti s tou cenou nesúhlasili
a s tým začali problémy, začali jej navrhovať nájomné za 5 rokov, čo tam bývala, v trhovej hodnote. Pri
dedičskom konaní si nedohodli za užívanie nehnuteľnosti nijakú odplatu. Keď mala námietky k sume
90.000,- Eur, žalobcovia mali námietky k tej vyššej sume, tak 03.12.2017 povedali, že oni si ten byt

ohodnotili na 115.000,- Eur s tým, že jej odrátajú nájomné. Žalovaná s tým vlastne súhlasila, ale s
požiadavkou, že nájomné musia dať zvláštnou zmluvou a cenu bytu zvláštnou zmluvou. Dohodli sa, že
spravia kúpnu zmluvu, že byt sa predá žalobcom za 115.000,- Eur, čo si stanovili a nájomné vyúčtujú
nájomnouzmluvou.Totosadohodli03.12.2017.Onistýmnesúhlasili,chceliodrátaťhodnotunájomného
z ceny bytu, avšak žalovaná by nemala doklad o tom, že nájomné uhradila. Potom boli ďalšie telefonické

rozhovory, že nesmie byt vypratať, žalovaná sa už chcela sťahovať do X., že tam musí nechať nábytok
aj osobné veci až do vysporiadania. V dedičskom konaní sa hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte
neriešili. Keď toto neodsúhlasila, deti s ňou prestali komunikovať a 20.12.2017, to bola v nemocnici,
žalobca v 2. rade pýtal kľúč od nehnuteľnosti. V tom čase sa žalovaná odsťahovávala, takže kľúče
dostal až po rozhodnutí súdu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia 12.02.2018. Po odovzdaní

kľúčov sa právni zástupcovia dohodli, že nehnuteľnosť môže žalovaná predať cez realitku tretej osobe
a vyplatí žalobcom hodnotu ich podielu, t. j. každému 1/6. Realitná kancelária zohnala kupcov na
nehnuteľnosť za 139.000,- Eur. Bola pripravená aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve so záujemcami. Keď
sa mali stretnúť a zmluvu podpísať, žalobcovia neprišli s tým, že nesúhlasia s predajom a prestali so
žalovanou úplne komunikovať. Od tejto situácie žalobcovia už so žalovanou nekomunikujú, nedvíhajú jej

telefón. Keď rokovali o prípadnej náhrade za užívania bytu, nerokovali o konkrétnej výške. Po dedičskom
konaní sa bavili so žalobcami o bežných veciach, že deti chceli mať manžela žalovanej pochovaného
v Malackách. Aj keď ho chcela nechať pochovať v X., súhlasila s tým. Ohľadne bývania sa vôbec
nebavili. Ústne sa dohodli, že keď pôjde do dôchodku, poriešia bratislavský byt. Vôbec nehovorili o tom,či bude nehnuteľnosť užívať bezodplatne alebo za odplatu. Keby jej povedali, že chcú vyplatiť, tak ich
vyplatí. Pracovala, bola zárobkovo činná, mala možnosť zobrať si pôžičku, by ich vyplatila. O spôsobe
užívania bytu so žalobcami nehovorili. Keby chceli, mohli ho užívať z časti aj oni. Žalovaná poprela, že

by od žalobcov žiadala možnosť užívať celý byt, nakoľko nemala inú alternatívu bývania. Nemal dôkaz
o bezodplatnom užívaní. Dostala od detí návrh zmluvy, kde uviedli cenu bytu mínus nájomné. Oni si
ju stanovili. V tej zmluve nebolo uvedené nájomné, pretože si ho žalobcovia odčítali od ceny bytu. Aj
cenu bytu si stanovili. Na osobnom stretnutí 03.12.2017 sa so žalobcami rozprávali o kúpnej zmluve.
Bola ochotná im byt predať, ale aby spravili dve zmluvy - kúpnu a nájomnú. Keď namietala samostatnú

nájomnú zmluvu, prestali s ňou komunikovať, až 20.12.2017 jej žalobca v 2. rade zavolal, že mu má
odovzdať kľúče, že jeho právny zástupca to dáva na súd. Vtedy pýtal prvýkrát kľúče od bytu. Predtým
žalobcovia kľúče od bytu nechceli. Žalovaná si nepamätala, či na osobnom stretnutí 03.12.2017 žalobca
v 2. rade žiadal kľúče od bytu. Od stretnutia na dedičskom konaní po november až december 2017
neprejavili žalobcovia záujem tento byt užívať. Na osobnom stretnutí 03.12.2017, ktoré sa odohralo v
byte v Bratislave, ktorý je predmetom tohto sporu, bola prítomná žalovaná, obaja žalobcovia a D. A..

10. Svedkyňa D. A. v rámci svojho výsluchu uviedla, že čo sa týka vzťahov, vzťahy sú štandardné,
nedá sa povedať, že by boli vyslovené zlé alebo chladné. Až do týchto sporov, ktoré prebiehajú.
Spor, kvôli ktorému tu sme, vznikol najmä kvôli dohode, ktorá bola ústne uzatvorená po dedičskom
konaní v roku 2013 medzi žalobcami a žalovanou. Predmetom dohody bolo vysporiadanie podielového

spoluvlastníctvavbytenaZ.XX,kdepaniA.maladonedávnatrvalébydlisko.Súčasťoutejústnejdohody
bolo, že obidve strany, boli s tým uzrozumené, že pani A. môže užívať nehnuteľnosť, nie bezplatne, ale
na základe kompenzácie užívania tých 2/6, ktoré náležia žalobcom s tým, že vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva sa bude riešiť, keď žalovaná pôjde do dôchodku, predbežne uvádzala rok 2017, 2018.
Na tom dedičskom konaní, to svedkyňa vedela sprostredkovane, sa dohodlo, že žalobcovia budú môcť

odkúpiť nehnuteľnosť za trhovú cenu, resp. cenu, ktorá bola vtedy stanovená v dedičskom konaní s
tým, že 2/6 si budú môcť potom odkúpiť, myslím že o to prejavili aj záujem. A od kúpnej sumy za 4/6,
ktoré vlastní žalovaná, sa má odrátať volali to „nájomné“ za užívanie 2/6 patriacich žalobcom počas
5 rokov, teda do dovŕšenia dôchodkového veku pani Malej. Ako jediná užívala byt výlučne žalovaná.
Pri uvádzanej dohode svedkyňa nebola prítomná. O tejto dohode má informácie len sprostredkovane

od oboch žalobcov. V čase priebehu telefonických rozhovorov medzi manželom svedkyne (žalobcom
v 2. rade - pozn. súdu) a žalovanou bola svedkyňa prítomná pri tom rozhovore, telefón bol na hlasný
odposluch, išlo o 3 rozhovory. Predmetom rozhovorov bolo vysporiadanie toho spoluvlastníctva, išlo
o to že manžel svedkyne navrhoval, že byt odkúpia a prejavil aj záujem byt užívať. Podľa názoru
svedkyne to bolo 20.12.2018. Bolo spomínané nájomné v jednom z týchto telefonátov, vtedy sa strany

nevedeli dohodnúť, že kto si ten byt odkúpi do osobného vlastníctva. Potom manžel svedkyne navrhol
v tom telefonáte, že byt môže žalovaná užívať naďalej, ale bude sa to riešiť už nájomnou zmluvou.
Na to žalovaná odpovedala prekvapene vetou: „ja vám mám platiť nájomné?“ Svedkyňa ďalej uviedla,
že bola osobne poverená žalobcami komunikovať s pani A. ohľadom zamýšľanej kúpy 4/6 z danej
nehnuteľnosti a komunikácia s pani A. prebiehala aj prostredníctvom jej súkromného e-mailu. Bola

na stretnutí 03.12.2017, prítomní boli pán A., pani B. A., pani J. A. a svedkyňa. Predmetom bolo
vysporiadanie spoluvlastníctva a návrh kúpnej zmluvy. Bavili sa tam o cene za 4/6, za ktoré bola ochotná
žalovaná byt odpredať. Bavili sa ohľadom nájomného, stanovila sa suma za celú nehnuteľnosť, suma
vyšla z návrhu pani A., ktorá navrhla 115.000,- Eur ako odhadovanú trhovú cenu za nehnuteľnosť. S
tou sumou boli žalobcovia uzrozumení a na základe tejto sumy vypočítali kúpnu cenu za 4/6 podielu

pani A.. Tá kúpna suma vyšla 86.000,- Eur. Na kúpnej zmluve, ktorú posielali pani A., bola táto suma
krátená o výšku toho nájomného za 5 rokov v sume to bolo 200,- Eur mesačne, t.j. 100,- Eur nájomné
za podiel. Kúpnopredajná zmluva bola zaslaná z e-mailu svedkyne 08.12.2017, hneď po stretnutí.
Na stretnutí pani A. bola uzrozumená s tým, že od sumy kúpnej za tie 4/6 bude odrátaná aj výška
toho nájomného. V tom čase s tým súhlasila, nežiadala samostatnú zmluvu, pretože svedkyňa pred

ňou kalkulovala. Svedkyňa vypočítala sumu na mobilnom telefóne, ukázala ju žalovanej a žalovaná
povedala „áno, dobre, súhlasím“. Tým pádom sa viacej nebavili o financiách a riešili rodinné záležitosti.
Prvýkrát žalovaná žiadala dve zmluvy až v rámci e-mailu s jej odpoveďou 19.12.2017. Keby bola
žalovaná žiadala samostatnú nájomnú zmluvu, žalobca v 2. rade by nepoveril kanceláriu O.. I. na
vypracovanie kúpnopredajnej zmluvy, za ktorú sa musí platiť. K e-mailom svedkyňa uviedla, že v

odpovedi pani A. z 19.12.2017 sama potvrdila nárok na to nájomné, ale iba za posledné 2 roky, čo strana
žalobcov akceptovala. Následne išiel ešte jeden e-mail z adresy svedkyne 27.12.2017, kedy zasielala
odpoveďžalobcovnapripomienkykzmluvežalovanejaodvtedynedostalaodpoveď.Následnesasnažili
komunikovať so žalovanou sprostredkovane cez právnych zástupcov a rozhodli sa podať žalobu. Kvysporiadaniu spoluvlastníctva medzi stranami sporu podľa pôvodnej dohody malo dôjsť po dovŕšení
dôchodkového veku žalovanej približne v roku 2017, 2018. Ohľadom skutočností, ktoré sú predmetom
tohto konania prebiehali medzi žalobcami a žalovanou telefonické rozhovory v 2. polroku 2017 a osobné

stretnutie 03.12.2017. Dovtedy asi do septembra, októbra sa pani A. neozývala, napriek tomu, že manžel
svedkyne sa ju snažil telefonicky kontaktovať, bezúspešne. Účelom stretnutia 03.12.2017 bolo dohodnúť
sa ohľadom podielového spoluvlastníctva a dohodnúť sa na kúpnej sume, za ktorú žalobcovia boli
ochotní kúpiť podiely pani A.. Žalobcovia neakceptovali cenu žalovanej vo výške 137.000,- Eur z dvoch
dôvodov. V prvom rade reakčný čas na rozhodnutie, ktoré dostali, bol 2 dni, z druhého dôvodu nebola

známa trhová cena nehnuteľnosti založená na znaleckom posudku. Návrh sumy 115.000,- Eur bol návrh
žalovanej. Žalobcovia sa nepodieľali na nákladoch spojených s užívaním bytu, ale sú ochotní sa podieľať
v alikvotnej výške zodpovedajúcej nákladom v podiele 2/6.

11. Z obsahu predložených listinných dôkazov súd zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, súpis. Č. XXXX v Bratislave, na ulici Z.,

číslo vchodu XX, ktorý je postavený na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/
XX, predmetný byt je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor pre k. ú. Karlova Ves, okres: Bratislava IV, obec: Bratislava - m. č. Karlova Ves a k tomuto bytu
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domuoveľkosti7890/639403.Spoluvlastníckypodielkaždéhozožalobcovje1/6.Spoluvlastníckypodiel

žalovanej je 4/6. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu vzniklo na základe Osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 65D 109/2013 zo dňa 22.05.2013 vydaného v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcov
a manželovi žalovanej O.. K. A.. V zmysle e-mailovej správy zo dňa 27.12.2017 z realitnej kancelárie
MaximReal vyplýva, že ceny prenájmov 3-izbových bytov v Karlovej Vsi sa pohybujú okolo 650,- Eur
aj s energiami.

12. Na tunajšieho súde prebiehajú medzi tými istými stranami sporu dve konania, a to konanie pod sp.
zn. 4C 6/2018 o nariadenie neodkladného opatrenia a pod sp. zn. 9C38/2018, v ktorom sa pani J. A.
domáha žalobou zo dňa 20.06.2018 zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

13. V konaní vedenom pod sp. zn. 4C 6/2018 podali žalobcovia v 1. a 2. rade návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 25.01.2018, ktorým sa domáhali voči žalovanej pani J. A. nariadenia
neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovanej vydať jednu sadu kľúčov od bytu č. XX
na X. poschodí bytového domu na Z. XX zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D. K.. Okresný súd
Bratislava IV uznesením zo dňa 31.01.2018, č.k. 4C 6/2018-9 rozhodol tak, že uložil žalovanej povinnosť

vydať žalobcom jednu sadu kľúčov od predmetného bytu. Zároveň uložil žalovanej povinnosť vopred
informovať žalobcov o zamýšľanej snahe predať predmetný byt a vyžiadať si od žalobcov stanovisko k
uzatvoreniu prípadnej nájomnej zmluvy vzťahujúcej sa na tento byt s tretími osobami. Proti uvedenému
uzneseniu podala žalovaná odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 26.10.2018, č.k. 3Co 284/2018-54, napadnuté uznesenie súd prvej inštancie zmenil tak, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Medzičasom na podklade uznesenia Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 31.01.2018 žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odovzdala dňa
12.02.2018 právnej zástupkyni žalobcov jednu sadu kľúčov od bytu č. XX na X. poschodí bytového domu
súpis. č. XXXX v Bratislave, ul. Z., vchod XX pozostávajúcu z 3 ks kľúčov, 1 ks kľúču od schránky a
1 ks čipu od dverí.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

16. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.18. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom (spolu)vlastníckeho práva, je okrem iného,

aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých
osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To
znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov
je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci

v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo
forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva,
takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že
aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo
viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to

viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym
dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel
vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel
na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo
je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely

ostatných spoluvlastníkov.

22. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom

zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej
náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy a uvedený nárok
nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú

o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu
za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je
splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak
spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho
dôvodu, a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný

plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne
získaný z nestatočných zdrojov.

23. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom

je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom

rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o
bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či
ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok
na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože
v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom
oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento

spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné
ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však
nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže
byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne
okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Cdo 184/2010).

24. V posudzovanej veci je nesporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, súpis. č. XXXX v Bratislave, na ulici Z., číslo vchodu XX, ktorý
jepostavenýnapozemkuparc.reg.„C“parc.č.XXXX/XXaparc.č.XXXX/XX,predmetnýbytjezapísaný
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre k. ú. Karlova Ves, okres:

Bratislava IV, obec: Bratislava - m. č. Karlova Ves a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 7890/639403.
Spoluvlastnícky podiel každého zo žalobcov je 1/6 a spoluvlastnícky podiel žalovanej je 4/6.

25. V priebehu konania bolo výsluchmi strán sporu ako aj svedkyne D. A. preukázané, že žalovaná

dotknutú nehnuteľnosť užívala v celom rozsahu na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi stranami
sporu po dedičskom konaní po poručiteľovi K. A.. Predmetom ústnej dohody bolo užívanie nehnuteľnosti
žalovanou z dôvodu, že táto pracovala v Bratislave a nemala možnosť inak si vyriešiť bytovú
otázku. Strany sporu preto umožnili žalovanej užívanie celej nehnuteľnosti, pričom uvedená dohoda
mala platiť do okamihu nástupu žalovanej na starobný dôchodok (niekedy v priebehu roku 2017),

kedy sa strany sporu mali dohodnúť aj na následnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že užívanie nehnuteľnosti žalovanou nebolo
dohodnuté bezodplatne. Práve naopak žalobcovia v 1. a 2. rade potvrdili, že užívanie nehnuteľnosti
žalovanou malo byť dodatočne finančne vykompenzované pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
s čím na stretnutí dňa 03.12.2017 súhlasila žalovaná (potvrdené aj výsluchom svedkyne D. A.).

Napokon aj sama žalovaná priznala, že pri rokovaniach o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v
priebehu decembra 2017 sa dohodli so žalobcami v 1. a 2. rade na odpočítaní nájomného z kúpnej
ceny bytu. Rokovania však uviazli z dôvodu, že žalovaná trvala na tom, aby jej nájomné za užívanie
nehnuteľnosti bolo vyúčtované nájomnou zmluvou. To, že si žalovaná uvedomovala, že jej vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu za užívanie ich podielov na nehnuteľnosti potvrdzuje napokon aj e-

mailová komunikácia 19.12.2017, kde upozorňovala žalobcov na to, že môžu od nej žiadať len nájomné
za dva roky spätne.

26. Žalobcom v 1. a 2. rade preto vznikol nárok voči žalovanej na poskytnutie náhrady za užívanie
ich podielov na predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia si uvedený nárok uplatnili za dva roky spätne od

podania žaloby, t.j. za obdobie január 2016 až január 2018. Pre posúdenie dôvodnosti ich nároku v
celom rozsahu bolo potrebné ešte ustáliť, do akého obdobia žalovaná predmetnú nehnuteľnosť v celosti
užívala. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti bývala od
skončenia dedičského konania po K. A., t.j. od roku 2013 až do decembra 2017, čo napokon potvrdila
aj sama žalovaná. V priebehu decembra sa presťahovala do X. za účelom poskytovania starostlivosti

svojej chorej matke. Žalovaná však žiadnym spôsobom neustálila, kedy presne v decembri 2017 opustila
dotknutú nehnuteľnosť. V konaní však bolo preukázané, že žalobcovia už od novembra 2017 požadovali
od žalovanej kľúče od nehnuteľnosti, ktorá im ich odmietla vydať, pričom k odovzdaniu kľúčov od
nehnuteľnosti došlo až na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.01.2018, č.k.
4C 6/2018-9, o nariadenie neodkladného opatrenia. Z protokolu o odovzdaní kľúčov je zrejmé, že k ich

odovzdaniu došlo ku dňu 12.02.2018. Ak aj žalovaná opustila nehnuteľnosť v priebehu decembra 2017,
svojim správaním žalobcom neumožnila vstup do tejto nehnuteľnosti a možnosť nehnuteľnosť užívať.
Preto podľa názoru súdu žalobcom patrí nárok na náhradu za užívanie ich podielov na nehnuteľnosti
aj za obdobie január 2018.

27. Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady za užívanie spoluvlastníckych podielov v prípade, ak sa strany
sporu nedohodnú inak, táto má byť v rozsahu obvyklej výšky nájomného za danú nehnuteľnosť v danom
miesteačase.ZpotvrdeniarealitnejkancelárieMaximRealvyplýva,žecenyprenájmov3-izbovýchbytov
v Karlovej Vsi sa pohybujú okolo 650,- Eur aj s energiami. Žalobcovia pri výpočte náhrady vychádzaliz ceny 550,- Eur za dotknutý byt ako celok, z ktorej nárok na náhradu v rozsahu ich podielov 2/6
predstavuje mesačne 183,33 Eur. Správne žalobcovia dospeli k záveru, že celkový nárok na náhradu
za užívanie spoluvlastníckeho podielu pre oboch spoločne predstavuje za obdobie 24 mesiacov spätne

od podania žaloby celkovú sumu 4.399,92 Eur. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, avšak žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v dvoch samostatných výrokoch, nakoľko
sa v danom prípade nejedná o nerozlučné spoločenstvo a každý so žalobcov má nárok na primeranú
náhradu za užívanie nehnuteľnosti žalovanou len v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, t.j. každý
1/6, teda 2.199,96 Eur.

28. V súvislosti s námietkou žalovanej, že žalobcovia nikdy nemali záujem predmetnú nehnuteľnosť
užívať a až do konca roku 2017 si od nej nepýtali kľúče, súd konštatuje, že uvedená námietka je
právne irelevantná. Pre posúdenie dôvodnosti nároku je potrebné preukázať, či medzi stranami sporu
existuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, či žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užívala ako
celok, t.j. aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a napokon či medzi stranami sporu nedošlo k

dohode na bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti. V danom prípade žalobcovia uniesli dôkazné bremeno
svojich tvrdení, keď jednoznačne v konaní preukázali, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť, ktorá
je ich podielovým spoluvlastníctvom, užívala v celosti od roku 2013 až do 12.02.2018, kedy došlo k
odovzdaniu kľúčov žalobcom, pričom za uvedenú nehnuteľnosť neposkytla žalobcom žiadnu peňažnú
ani nepeňažnú náhradu a zároveň bezodplatné užívanie nehnuteľnosti žalovanou medzi stranami

dohodnuté nebolo.

29. Napokon v súvislosti s namietanou výškou náhrady, ktorá vychádzala z ceny obvyklého nájomného
v danej lokalite za obdobnú nehnuteľnosť súd konštatuje, že v prípade ak žalovaná nesúhlasila s výškou
uplatňovanej náhrady nič jej nebránilo v konaní predložiť dôkaz o nižšej výške obvyklého nájomného.

V tomto smere však žalovaná ostala pasívna. Súd preto nevidel dôvod spochybniť cenu nájomného za
obdobnú nehnuteľnosť predloženú žalobcami.

30. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania pre každého zo žalobcov vo výške

5% ročne zo sumy 2.199,96 Eur od 22.01.2018 do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v
súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 0,00% + 5 percentuálnych bodov. Pokiaľ ide o samotný okamih
omeškania, súd dospel k záveru, že žalovaná sa do omeškania so zaplatením náhrady za užívanie
spoluvlastníckych podielov žalobcov dostala už v decembri 2017, t.j. po tom, ako sa strany sporu na

osobnom stretnutí dňa 03.12.2017 dohodli o spôsobe vyporiadania nehnuteľnosti, v rámci ktorého si
žalobcovia uplatnili aj nárok na náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanou za obdobie
5 rokov spätne. Pokiaľ teda žalobcovia žiadali uhradiť úroky z omeškania od 22.01.2018, t.j. odo dňa,
kedy podali na poštovú prepravu žalobu voči žalovanej, súd nárok žalobcov považoval za dôvodný a
priznal žalobcom nárok na úroky z omeškania zo žalovanej sumy od tohto dátumu.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

32. Súd tiež priznal svedkyni D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, Malacky, nárok na
náhradu svedočného voči žalovanej ako neúspešnej strane sporu, ktorý jej vznikol v súvislosti s jej
výsluchom na pojednávaní konanom dňa 20.02.2019.

33. O výške náhrady trov konania a svedočného rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.