Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219775
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2111219775.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr.
Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: neova s.r.o., id. č.
620 29 584, Pod Vodárnou 82, Jablonec nad Nisou, Česká republika, zastúpeného: Mgr. N. L., V. XXX/
X, Q. V., Česká republika, proti žalovanému: F. F., nar. X. S. XXXX, E. V. XXXX/XX, M., o 306 € s prísl.
zo zmenky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 1 CbZm 4/2012-221 z

9. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu sa odmieta.

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(I)zrušilzmenkovýplatobnýrozkazč.k.17Zm1/2011-24,

(II) žalobu zamietol a (III) priznal žalovanému trovy konania. Tento rozsudok na dožiadanie súdu prvej
inštancie doručil zástupcovi žalobcu Okresný súd v Olomouci (Česká republika) 13. júla 2017.

2. Podaním daným na poštu 26. júla 2017 podľa žalobca odvolanie proti tomuto rozsudku, v ktorom
uviedol len toľko, že odvolanie dodatočne odôvodní do 30. septembra 2017.

3. Žalovaný navrhol odvolanie odmietnuť, keďže neobsahuje žiaden odvolací dôvod, teda nemá
ustanovené náležitosti.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd najskôr skúmal, či sú splnené procesné podmienky na
prejednanie odvolania, najmä či odvolanie spĺňa zákonné náležitosti.

5. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu
pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 471 ods.
3 C. s. p. sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa
§ 175 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Podľa judikatúry však odvolacie konanie nie je konaním
o zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku,
ale Civilného sporového poriadku. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o

námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, podané po 30. júni 2016 musí obsahovať náležitosti
uvedené v ustanovení § 363 C. s. p. a musí sa opierať o odvolacie dôvody upravené v § 365 C. s. p.
Odvolací súd je povinný posudzovať prípustnosť podaného odvolania podľa § 355 a nasl. C. s. p. (porov.
R 79/2018). Podľa § 363 C. s. p. sa v odvolaní okrem iného uvedie, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody); prípustné odvolacie dôvody sú potom vymedzené v § 365
C. s. p. Odvolanie tak musí obsahovať konkrétne výhrady odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu,

opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne polemiku s jeho skutkovými alebo právnymi
závermi.6. Napadnutý rozsudok bol vydaný 1. septembra 2016, teda po 30. júni 2016, v dôsledku čoho sa na
odvolanie proti nemu vzťahuje citovaný § 363 C. s. p. Tento rozsudok bol doručený zástupcovi žalobcu

podľa práva Českej republiky postupom podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných
veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) s účinkami k 17. júlu 2017, ako to vyplýva z
osvedčenia prijímajúceho orgánu - Okresného súdu v Olomouci (Česká republika) vydaného v zmysle
čl. 10 cit. nariadenia. Žalobca pritom v lehote na podanie odvolania podal len čisté (tzv. blanketné)

odvolanie bez vymedzenia odvolacích dôvodovo. Podľa § 373 ods. 1 C. s. p. vo všeobecnosti platí, že ak
odvolanie nemá náležitosti, treba odvolateľa vyzvať na ich doplnenie. To však neplatí, pokiaľ odvolanie
neobsahuje odvolacie dôvody. Na doplnenie týchto dôvodov súd podľa jasného ustanovenia § 373 ods.
1 druhej vety C. s. p. nevyzýva. Súd prvej inštancie preto správne nevyzýval žalobcu na doplnenie jeho
odvolania, rovnako ich on sám ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nijako nedoplnil. Odvolanie žalobcu
tak bolo podané bez toho, aby v ňom boli uvedené odvolacie dôvody.

7. Podľa § 386 písm. d) C. s. p. má odvolací súd odmietnuť odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 363
C. s. p., ak pre vady odvolania nemožno v konaní pokračovať. Z už uvedeného je zrejmé, že odvolanie
žalobcu nemá náležitosti (chýbajú odvolacie dôvody), teda chýba riadne vymedzený rozsah prieskumu
odvolacieho súdu, ktorý by mal byť odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 C. s. p.). O takomto odvolaní

teda nemožno riadne rozhodovať, čo bráni konaniu o ňom (porov. zhodne uznesenie NS SR sp. zn. 7
Cdo 101/2018 a 3 Obo 13/2017). Preto ho odvolací súd podľa cit. ustanovenia odmietol (výrok I).

8. Len pre úplnosť sa dodáva, že odvolací súd považoval Mgr. N. L. za oprávneného na zastupovanie
žalobcu. Žalobca totiž Mgr. L. udelil splnomocnenie zo 7. apríla 2015 (č. l. 169) ako advokátovi

zapísanému v zozname advokátov Českej advokátskej komory. Podľa § 27 ods. 3 O. s. p. účinného
do 30. júna 2016 však vo veciach ochrany osobnosti nebolo prípustné zastúpenie podľa odseku 1, t.
j. zastúpenie fyzickou osobou, v dôsledku čoho mohol byť zástupcom len advokát (§ 24 a § 25 ods. 1
O. s. p.). Advokátom v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je podľa § 2 ods. 1 zákona č.
586/2003Z.z.oadvokáciiten,ktojezapísanýdozoznamuadvokátov,ktorývedieSlovenskáadvokátska

komora. Mgr. N. L. však nie je zapísaný do tohto zoznamu, v dôsledku čoho nie je „advokátom“ v zmysle
cit. ustanovenia. Naopak, je advokátom zapísaných do zoznamu Českej advokátskej komory, takže je
oprávnený poskytovať advokáciu podľa právnych predpisov Českej republiky [§ 2 ods. 1 písm. a) v
spojení s § 4 českého zákona č. 85/1996 Zb. o advokácii v znení neskorších predpisov]. Na území
Slovenskej republiky sa teda považuje za euroadvokáta podľa § 30 písm. a) zákona č. 586/2003 Z.

z., ktorý môže poskytovať svoje služby buď ako hosťujúci euroadvokát [§ 30 písm. b) cit. zák.] alebo
usadený euroadvokát, ak je zapísaný do zoznamu usadených euroadvokátov [§ 30 písm. c) cit. zák.].
Mgr. L. nie je zapísaný do zoznamu usadených euroadvokátov, takže mohol poskytovať služby len
ako hosťujúci euroadvokát v súlade s § 31 až 34. Osobitne podľa § 32 zákona č. 586/2003 Z. z. bol
hosťujúci euroadvokát oprávnený zastupovať účastníkov v konaniach pred súdom, v ktorom mohol byť

zástupca len advokát, len ak v Slovenskej republike spolupracoval s advokátom. Ako bolo uvedené, aj
prerokúvaná vec bola do 30. júna 2016 konaním, v ktorom mohol byť zástupcom účastníka len advokát.
Mgr. L. podľa obsahu splnomocnenia žiadneho takého spolupracujúceho advokáta neurčil, v dôsledku
čoho podľa cit. § 32 nebol oprávnený v tomto konaní zastupovať žalobcu.

9. Od 1. júla 2016 však došlo k zmene v tom, že podľa § 91 C. s. p. už nie je nevyhnutné, aby v sporoch
z právnych vzťahov zo zmenky zastupoval stranu advokát, musí to však byť osoba s vysokoškolským
právnickým vzdelaním. Takým vzdelaním sa podľa § 468 C. s. p. rozumie vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike
alebo uznaný doklad o takomto vzdelaní zo zahraničnej vysokej školy. Pretože podľa § 5 ods. 1

písm. b) českého zákona č. 85/1996 Zb. je predpokladom zápisu do zoznamu advokátov získanie
vysokoškolského vzdelania v odbore právo v magisterskom študijnom programe na vysokej škole v
Českej republike, možno vychádzať z toho, že Mgr. L. získal takéto vzdelanie. Toto vzdelanie sa však
považuje podľa čl. 5 zmluvy medzi SR a ČR o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní
vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike podpísanej v Prahe 28. novembra 2013

(oznámenie č. 60/2015 Z. z.) za rovnocenné s príslušným vzdelaním získaným v Slovenskej republike
bez ďalšieho úradného postupu (čl. 10 cit. zmluvy), teda za právnické vzdelanie v zmysle § 468 C. s.
p. V dôsledku toho je Mgr. L. oprávnený podľa § 92 C. s. p. zastupovať žalobcu v prerokúvanej veci,takže rozsudok bol správne doručený do jeho rúk (§ 110 ods. 1 C. s. p.) a on bol aj oprávnenou osobou
na podanie odvolania v mene žalobcu.

10. Odvolací súd stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobca bol vo veci
neúspešný (§ 255 ods. 1 C. s. p.), úspešnému žalovanému však žiadne trovy nevznikli (výrok II).

11. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie

možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429

ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.