Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119212154
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119212154.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcov: 1/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., O.
XXXX/XX a 2/ L.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., B.. Z. X, obaja zastúpení: JUDr. Miriam Bieliková,
advokátka, Topoľčany, Bernolákova 1652, proti žalovanému: Spoločnosť Zlatý Vek, so sídlom Nitra,
Novomeského 499/17, IČO: 42 204 267, zastúpený: JUDr. Peter Koscelanský, advokát, so sídlom Nitra,

Fraňa Mojtu 24, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 15. októbra 2021 č. k. 7C/88/2019-202, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku (II. výrok) m e n í tak, že
žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobcom1/a2/vočižalovanémupriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 15. októbra 2021 č. k. 7C/88/2019-202 (ďalej
len „napadnuté uznesenie“) rozhodol nasledujúcimi výrokmi tak, že: I. Súd konanie zastavuje. II.
Žalovanému priznáva voči žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. III. Súd vracia

žalobcovi V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, N., súdny poplatok vo výške 180 eur a L.. O.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. Z. 7, H., súdny poplatok vo výške 891 eur prostredníctvom Slovenská
pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská
Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na súde prebieha konanie o náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorú sa žalobcovia domáhajú proti žalovanému, ktorý je domom ošetrovateľskej
starostlivosti, kde bol umiestnený starý otec žalobcov O. A.. Ten po 36 hodín od umiestnenia zomrel a
žalobou sa domáhajú ochrany osobnosti. Dňa 06.10.2021 bolo súdu doručené podanie žalobcov, ktorým
vzali žalobu v plnom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Zároveň uviedli, že existuje postup podľa

§ 257 CSP, keď protiprávnosť žalovaného bola preukázaná, dôkazný deficit vyvolal žalovaný.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzhliadol
výnimočné okolnosti prípadu, kedy by žalovanému nárok na náhradu trov konania aplikáciou
moderačného práva nepriznal vôbec, resp. čiastočne, pretože iniciovanie konania spôsobili samotní
žalobcovia a výsledok sporu v ich neprospech bol daný späťvzatím žaloby, keď na základe znaleckého

posudku, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní, neposkytol odpovede, pre ktoré by bolo možné
pokračovať v konaní proti žalovanému s adekvátnou dôkaznou silou. Žalobcovia mali možnosť sizabezpečiť vlastný znalecký posudok pred samotným podaním žaloby a zistiť tak, či iniciovať alebo
neiniciovať súdne konanie. Tak ako je vyššie uvedené, aplikácia § 257 CSP musí byť použitá výnimočne.
Okolnosti výnimočnej situácie na strane žalobcov, ktoré by mohli odôvodniť aplikáciu § 257 CSP súd

nevzhliadol. Súd teda konštatuje, že nemožno dospieť k záveru, že sa v konaní vyskytla taká celkom
výnimočná situácia, ktorá by spravodlivo odôvodnila použitie § 257 CSP v prospech žalobcov a vo
všeobecnosti späťvzatie žaloby pre situáciu dôkaznej núdze na strane žalobcov aplikáciu § 257 CSP
odôvodniť nemôže. Na záver súd uvádza, že iniciovaním sporu zo strany žalobcov sa žalovaný ocitol
v spore, do ktorého bol žalobcami vtiahnutý a musel sa brániť, z čoho mu nevyhnutne vznikli výdavky,

ktoré by inak nemusel vynaložiť, a je spravodlivé, aby mu boli nahradené. Súd má zato, že žalobcovia
späťvzatím žaloby zavinili zastavenie konania a preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

5. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia uviedol, že konanie bolo zastavené pred prvým
pojednávaním,apretorozhodolvsúladescitovanýmiustanoveniamizákonaovrátenísúdnehopoplatku

žalobcovi v 1. rade zo žaloby. Súdny poplatok sa vráti žalobcovi nekrátený o 6,70 eur, t. j. vo výške 180
eur po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom príslušného orgánu, a to v súlade s § 11 ods. 6
zákona o SP, nakoľko už v priebehu konania bol súdny poplatok raz krátený o sumu 6,70 eura. Žalobcovi
v 2. rade sa vracia súdny poplatok vo výške 891 eur, ktorý súd krátil o sumu 9 eur (900-9), právoplatnosti
tohto uznesenia prostredníctvom príslušného orgánu, a to v súlade s § 11 ods. 6 zákona o SP.

6. Proti výroku II. tohto uznesenia podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho súd nesprávne vec právne posúdil. Žalobcovia
rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania považujú za nesprávne a nezákonné. Uvedené

dôvodili tým, že súd opomenul najpodstatnejšiu skutočnosť, na ktorú v späťvzatí žaloby poukazovali
a to, že znalecký posudok nevedel dať jasnú odpoveď na otázku príčinnej súvislosti smrti príbuzného
žalobcov pre chýbajúcu zdravotnú dokumentáciu. Podľa názoru žalobcov ide o kľúčovú skutočnosť z
pohľadu aplikácie § 257 CSP. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu chýbajúcej zdravotnej dokumentácie
a z nej plynúcej nemožnosti preukázania dôvodu smrti dedka žalobcov, je zrejmé, že zastavenie

konania nezavinili žalobcovia. Žalobcovia nemali ako získať chýbajúcu zdravotnú dokumentáciu,
keď túto sa nepodarilo získať ani v trestnom konaní. Možnosť žalobcov zabezpečiť si vopred
znalecký posudok je tak čisto iluzórna. Žalobcovia poukázali na skutočnosť uvádzanú v samotnom
znaleckom posudku č. 99048/2021, a to, že MUDr. Jozef Matta, ktorý pre žalovaného zabezpečoval
ošetrovanie pacientov napriek opakovaným písomným, ako aj telefonickým žiadostiam nesprístupnil

zdravotnú dokumentáciu. Znalecký ústav teda nemal ako znalecky potvrdiť alebo vylúčiť príčinnú
súvislosť. Ďalej uviedol, že dostupná bola len ošetrovateľská dokumentácia, na základe ktorej bolo
preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Bolo
teda dokázané, že žalovaný sa o starého otca žalobcov riadne nestaral a posúdenie, či bola
smrť ich starého otca následkom nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti u žalovaného, bolo

zamedzené nepredložením zdravotnej dokumentácie. Taktiež žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že
trestné konanie inicioval sám Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobcovia nepodávali
občianskoprávnu žalobu predčasne, ale z dôvodu bezprostrednej hrozby uplynutia premlčacích lehôt
museli pristúpiť k jej podaniu pred vyhotovením znaleckého posudku. Žalobcovia k súdnemu konaniu
pristupovali zodpovedne a hospodárne, aby sa nevytvárali nie nevyhnutné náklady konania. V

medicínskoprávnych sporoch vo vzťahu k porušovaniu povinnosti pri vedení zdravotnej dokumentácie
platízásada,ženedostatkyvovedenílekárskejdokumentácienemôžubyťvykladanénaťarchupacienta
(rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR). Podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 28.04.2009,
vo veci K.H. a ostatní proti Slovensku, zamedzenie prístupu pacienta k zdravotnej dokumentácii vytvára
nerovnosť zbraní, ktorú je súd povinný vyrovnať, a ak k tomu nedôjde, je porušené pacientovo právo

na spravodlivý proces. Povinnosť hradiť žalovanému trovy konania za situácie, keď je preukázané,
že ich starému otcovi žalovaný neposkytol riadnu starostlivosť a následne vyvolal nemožnosť zistiť
príčinu smrti, a teda fakticky zavinil späťvzatie žaloby, je z morálneho hľadiska neprijateľná a príkro
nespravodlivá. Majú za to, že povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania za týchto okolností porušuje
zásady a ciele civilného sporového konania. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych

okolností prípadu sú presvedčení, že sú naplnené predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP. Súd nereagoval
a nevyhodnotil tieto konkrétne skutočnosti z pohľadu aplikácie § 257 CSP, len čisto formalisticky sa
súd zaoberal tým, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby. Zákonným spôsobom
nevyhodnotil žalobcami nezavinené skutočnosti, ktoré boli dôvodom späťvzatia žaloby, ktoré žalobcoviajasne uviedli a podložili listinnými dôkazmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli,
aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku II. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania.

7. Odvolanie bolo na vedomie doručené právnemu zástupcovi žalovaného. Žalovaný sa k odvolaniu
nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 256 ods. 1, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

15. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj
rozhodovanie o náhrade trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana sporu, ktorá
v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré

zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto
pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo
na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré
by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada
týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

17. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom

príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a
dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosťnahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné
vykladať komplexne a extenzívne. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov
konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).

18. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku

podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý
sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP). Zavinenie môže pritom existovať na strane žalobcu aj na
strane žalovaného.

19.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniavspojenís§256ods.1CSPjesúdpovinnýskúmať,
či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený

predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na
aplikáciu § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému
zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

20. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti § 257 CSP za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa budú tak naďalej generálnym

dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nový § 257 CSP je formulovaný podstatne
všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie
tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o

nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to
dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

21. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa § 257 CSP je možné rozhodnúť vtedy, keď sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane subjektov v postavení strán sporu. Dôvody hodné
osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto
dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný

zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

22. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov a je potrebné vziať do úvahy
nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia

najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a
pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006).

23. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené zásady rozhodovania o trovách konania, resp. o nároku

na náhradu trov konania, dospel jednoznačne k záveru, že pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvej inštancie
priznal žalovanému voči žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, súd prvej inštancie uvedené nesprávne právne posúdil, v dôsledku skutkových zistení preukazujúcich
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prvoinštančný súd konštatoval, že iniciovanie konania
spôsobili samotní žalobcovia a výsledok sporu v ich neprospech bol daný späťvzatím žaloby, keď na

základe znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní, neposkytol odpovede, pre ktoré
by bolo možné pokračovať v konaní proti žalovanému s adekvátnou dôkaznou silou. Ďalej konštatoval,
že si žalobcovia mali možnosť zabezpečiť vlastný znalecký posudok pred samotným podaním žaloby a
zistiť tak, či je opodstatnené iniciovať alebo neiniciovať súdne konanie.24.Podľanázoruodvolaciehosúdusasúdprvejinštancienedostatočnevysporiadalpráveskonkrétnymi
okolnosťami danej veci, keď nezohľadnil, že z procesného hľadiska bola žaloba podaná dôvodne a k

späťvzatiu žaloby žalobcami viedli objektívne dôvody, ktorými bolo nepreukázanie príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti a smrťou pacienta v dôsledku nesprístupnenia zdravotnej dokumentácie
ošetrujúcim lekárom. Uvedený záver jednoznačne vyplýva z obsahu žalobcami predloženého
znaleckého posudku č. 99048/2021. Nepredloženie potrebných materiálov bol zapríčinené žalovaným
(jeho pracovníkom). Z pohľadu logických a ucelených záverov odôvodnenia bolo podľa názoru

odvolacieho súdu potrebné konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257
CSP.

25. Zdravotná dokumentácia je dokumentom odborne vedeckým i právnym s informáciami veľmi
citlivej povahy. Je tvorený databázou informácií o pacientovi a vnímame ju ako neoddeliteľnú zložku
poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zahŕňa všetky zdokumentované informácie, ktoré sú generované

zo zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientovi či už na primárnej, špecializovanej alebo inej úrovni.
Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie je spôsob, ako sa oprávnené subjekty môžu dostať k
zdravotnej dokumentácii pacienta. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu (výpis
obsahuje osobné údaje pacienta, zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy, zdravotnú poisťovňu,
identifikačné údaje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, chronologický opis vývoja zdravotného stavu,

prehľad o doterajšej liečbe, údaje potrebné na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, dátum
vystavenia a identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka). Údaje môžu byť sprístupnené
pacientovi alebo jeho zákonnému zástupcovi, manželovi, manželke, dieťaťu alebo rodičovi pacienta
v prípade smrti pacienta, osobe splnomocnenej na základe písomného splnomocnenia s overeným
podpisom pacienta, revíznemu lekárovi, revíznemu farmaceutovi, úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, posudkovému lekárovi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, znalcovi, poisťovni a
ďalším osobám uvedeným v ustanovení § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. Zákonný výpočet je taxatívny,
čiže iným osobám sa údaje nemôžu poskytnúť a lekár si vždy musí skontrolovať, či ide o oprávnenú
osobu. Jedinou výnimkou odôvodňujúcou odopretie prístupu pacienta k svojej zdravotnej dokumentácii
je riziko nepriaznivého ovplyvnenia jeho zdravotného stavu pri psychiatrickej či psychologickej liečbe. Pri

úradných osobách netreba zabúdať na overenie si ich poverenia, dokumentu, ktorý ich splnomocňuje.
Pri znalcovi je to spravidla uznesenie súdu, prokurátora, vyšetrovateľa.

26. Rozsah, v akom má mať znalec prístup ku zdravotnej dokumentácii nie je na posúdení
zdravotníckeho zariadenia, ale samotného znalca, nakoľko len ten zodpovedá za kvalitu a úplnosť

spracovania znaleckého posudku. Aby mohol znalec posúdiť položené otázky komplexne a
vyčerpávajúcim spôsobom, musí mať nevyhnutne k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu. Za týmto
účelom sa znalcovi poskytne originál zdravotnej dokumentácie alebo aspoň jej kópia. otázky príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená výlučne v
konkrétnych súvislostiach jednotlivého prípadu. Pri zisťovaní skutkovej veci súd spravidla vychádza z

odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, ktoré k vyriešeniu tejto otázky prispievajú veľkou mierou.
Mohli by sme povedať, že znalecké dokazovanie pri medicínskych sporoch je v zásade pravidlom.

27. Tým, že ošetrujúci lekár (žalovaného) nesprístupnil zdravotnú dokumentáciu ustanovenému znalcovi
došlo k zmareniu zodpovedania otázky, ktorá sa týkala príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti

a smrťou pacienta. Uvedené predstavuje objektívnu skutočnosť, ktorú žalobcovia nemohli nijakým
spôsobom ovplyvniť, a preto vzali žalobu v celom rozsahu späť.

28. So záverom súdu prvej inštancie o nezistení okolností výnimočnej situácie na strane žalobcov, ktoré
by mohli odôvodniť aplikáciu § 257 CSP, odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania

dospel k jednoznačnému záveru, a to, že v danej veci sú dané okolnosti výnimočného charakteru, ktoré
by odôvodňovali rozhodnutie súdu, ktorým by žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že v danej veci boli naplnené všetky
skutočnosti k tomu, aby bolo možné konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a

rozhodnúť tak, že súd žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Ak súd
rozhoduje aplikujúc § 257 CSP (bez ohľadu na to, či rozhoduje v spojení s § 255 CSP alebo § 256 CSP),
potom je potrebné formulovať výrok rozhodnutia tak, že strane, ktorej by ako úspešnej strane tento nárokvznikol vo vzťahu k strane procesne neúspešnej, jej ich súd s ohľadom na existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa nepriznáva.

30. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcov a
rozhodoltak,žežalovanémuvočižalobcomnároknanáhradutrovkonanianepriznal.Takétorozhodnutie
sleduje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami týkajúcich sa nároku na náhradu
trov konania.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 255 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešným žalobcom v odvolacom konaní
priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).