Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Doležajová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce podanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoCsp/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202545
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4420202545.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Paríž, Boulevard Hausmann 1, organizačná zložka podniku zahraničnej
osoby BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava,
Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom

Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., N. XX,
o zaplatenie 792,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 21. 05. 2021, č. k. 18Csp/59/2020-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 792,56 eura, zmluvný úrok vo výške 27,48 % ročne zo sumy 318,02 eur od 17. 02. 2018 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 431,60 eura od 03. 02. 2018 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 360,96 eura od 17. 02. 2018 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o

výške trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 prvá veta, ods. 3 písm. f), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b), §
25f ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 1 ods. 4, § 3 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, § 151 ods. 1 a § 290 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi
žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 15. 03. 2017, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver s úverovým rámcom vo výške 547 eur pri výške mesačnej splátky
25,85 eura mal byť úver zaplatený v 20 mesačných splátkach splatných do 15. dňa v mesiaci, výška
úrokovej sadzby bola dohodnutá 0 % ročne a ročná priemerná miera nákladov bola vo výške 11,39 %.

Taktiež uzavreli i zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa 15. 03.
2017, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver s úverovým rámcom vo výške 5 000 eur. Výška
mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške minimálne 5 % z aktuálnej výšky uvedeného úverového
rámca, úver mal byť zaplatený v mesačných splátkach splatných do 10. dňa v mesiaci, výška úrokovej
sadzby bola dohodnutá vo výške 27,48 % ročne a ročná priemerná miera nákladov bola vo výške 43,36
%. Obe zmluvy boli súčasťou jedného dokumentu, ktorý obsahoval časť 3 - spoločné ustanovenia k

zmluve o spotrebiteľskom úvere a zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že tieto
zmluvy neporušovali zásady spotrebiteľského práva, keď obsahovali všetky podstatné náležitosti podľav § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že ročná priemerná miera nákladov bola porovnateľná
s údajmi uvedenými na stránke Ministerstva financií SR, pričom zvýraznil, že platný právny poriadok
Slovenskej republiky nezakazuje a v čase uzavretia týchto zmlúv ani nezakazoval, aby bola zmluva o

spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere súčasťou jedného dokumentu.
Tiež mal preukázané z prehľadu čerpania úveru a úhrad, že žalovaná čerpala na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere finančné prostriedky vo výške 517 eur a uhradila sumu 103,40 eura. Z oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zistil, že žalobca oznámil žalovanej podaním zo dňa 28. 02.
2018, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02. 02. 2018 a vyzval ju na úhradu dlhu. Podľa

prehľadu čerpania úveru a úhrad žalovaná čerpala na základe zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere v čase od 05. 05. 2017 do 09. 02. 2018 finančné prostriedky vo výške 318,02 eura a uhradila
sumu 45,10 eura, pričom právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej podaním zo dňa 28. 02. 2018,
že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 02. 2018 a vyzval ju na úhradu dlhu. Akcentoval, že
žalovaná čerpanie úverov nepoprela, ani nepreukázala, že by žalobcovi zaplatila viac ako si žalobca v
konaní uplatnil, preto žalobe čo do istiny vyhovel. Dôvodil tiež, že úrok z úveru bol uplatnený v súlade s

ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy a úrok z omeškania požadovaný v žalobe bol čo do jeho výšky a
času, kedy sa žalovaná do omeškania dostala, uplatnený správne. Preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.

3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP, v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná, v ktorom namietala, že dňa 15. 10. 2020
bol vo veci zrušený platobný rozkaz na základe jej odporu, preto žalobcovi nič nedlží. Tvrdila tiež, že
dlh bol premlčaný a žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti a fakty, ktoré boli v roku 2017 uskutočnené

telefonickou formou. Tvrdila, že žalobcu o revolvingový úver nikdy nežiadala, sám jej poslal platobnú
kartu, ktorá je tiež premlčaná. Mala za to, že žalobca chce od nej vymôcť aj úroky, na ktoré nemá nárok.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím súdu
zo dňa 15. 10. 2020 bol zrušený platobný rozkaz zo dňa 11. 08. 2020 z dôvodu podania odporu a

v zmysle § 267 ods. 3 CSP v takomto prípade súd nariadi vo veci pojednávanie. Žalovaná sa teda
mylne domnieva, že súdne konanie bolo ukončené vydaním uznesenia o zrušení platobného rozkazu.
Tvrdenia žalovanej v odvolaní označil za vágne a ničím nepodložené. Mal za to, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho
právneho posúdenia veci. Konštatoval tiež, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla, v akom rozsahu

rozhodnutie napáda a v čom rozhodnutie alebo postup prvoinštančného súdu považuje za nesprávny,
vzhľadom k čomu odvolanie žalovanej by malo byť odmietnuté podľa ust. § 386 ods. 1 písm. d) CSP.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v zmluve o pôžičke bola neprijateľná zmluvná
podmienka a na zadnej strane bola dohoda o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľná súčasť. Zotrvala na

tom, že pohľadávka je premlčaná a splatila ju takmer celú. Keď sa dostala do platobnej neschopnosti,
telefonicky sa dohovárala s operátorkou na menších splátkach, tieto jej boli umožnené a zároveň jej
bola posunutá splatnosť a splátka úveru. Napriek tomu jej žalobca bez jej žiadosti poslal ďalšiu platobnú
kartu, o ktorú nežiadala.

7. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku z hľadiska jeho vecnej
správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) posudzoval splnenie podmienok prípustnosti odvolania (§ 355 - 363
CSP), okrem iného i včasnosť podaného odvolania.

8. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

10. Podľa § 121 ods. 1- 5 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím tohodňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho
v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v

posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času.

11. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

12. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie bol listinne
doručený žalovanej do vlastných rúk dňa 15. 07. 2021 (č. l. 132 spisu). Lehota na podanie odvolania
preto začala žalovanej plynúť dňa 16. 07. 2021 a posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania
pre žalovanú pripadol na piatok 30. 07. 2021. Podacia pečiatka na obálke na č. l. 133 spisu však
dokladuje, že žalovaná zverila svoje odvolanie na poštovú prepravu až dňa 03. 08. 2021, a teda po

uplynutí zákonnej 15-dňovej odvolacej lehoty. S ohľadom na toto zistenie preto odvolací súd odvolanie
žalovanej ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) CSP odmietol.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 256 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, keďže odmietnutie odvolania svojimi účinkami korešponduje
zastaveniu odvolacieho konania, ktoré zavinila žalobkyňa oneskoreným podaním odvolania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.