Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011687
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121011687.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jej predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného G. Y., nar. XX.XX.XXXX v O.,
pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2, písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného

zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.01.2022, č. k.
29T/53/2021-634, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.02.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. Y. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 12.01.2022, č. k. 29T/53/2021-634, uznal
obžalovaného G. Y. (ďalej aj obžalovaný) za vinného v bode 1) z prečinu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2, písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. f) Trestného zákona a v bode 2) z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

1) dňa 31.03.2021 v čase okolo 13:30 hod. pod zámienkou návštevy domácnosti rodinného domu

na P. ulici č. XXX/XX v obci Z. poškodenej I. B. počas návštevy bez jej vedomia, využijúc jej
nepozornosť, zobral z predsiene originálny kľúč od jej osobného motorového vozidla zn. Chevrolet
Aveo KLAS/SN5/477, EČ: TT 349 EC, v hodnote 2.500 €, v čase okolo 13:46 hod. si prostredníctvom
originálneho kľúča bez vedomia a súhlasu poškodenej odomkol a naštartoval predmetné motorové
vozidlo, odparkované pred rodinným domom na P. ulici č. XXX/XX v obci Z., s ktorým následne
neoprávnene jazdil po presne nezistených miestach až do času 23:08 hod. dňa 31.03.2021,

2) dňa 31.03.2021 v čase okolo 23:08 hod. po odparkovaní neoprávnene používaného motorového
vozidla zn. Chevrolet Aveo KLAS/SN5/477, EČ: TT349EC na P. ulici č. XXX/XX v obci Z., nerešpektujúc
výzvy príslušníkov Policajného zboru, preliezol 170 cm vysoké čelné oplotenie pozemku s rodinným
domom na ulici P. č. XXX/XX v obci Z., prešiel po pozemku do zadnej časti k 185 cm vysokému oploteniu,
ktoré oddeľuje pozemok od pozemku s rodinným domom na P. ulici č. XXX/XX v obci Z., oplotenie

preliezol a po pozemku prešiel k zadnému vchodu do rodinného domu na P. ulici č. XXX/XX v obci Z.,
cez vchod vnikol do vnútorných priestorov domu, kde napriek výzve poškodeného T. B. na opustenie
domu neoprávnene v dome zotrval až do času okolo 23:25 hod, kedy bol na osobnej slobode obmedzený
príslušníkmi Policajného zboru.

Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36

písm. k), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatiaslobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd k výroku o vine obžalovaného ku skutku 1) uviedol, že nebola produkovaná žiadna taká
presvedčivá skutočnosť, ktorá by dôvodnosť trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaného za tento
skutokspochybňovala.Poukázalnausvedčujúcuvýpoveďpoškodenejnahlavnompojednávaníataktiež
aj výpoveď samotného obžalovaného, ktorý sa vo svojej výpovedi vykonanej na hlavnom pojednávaní de
facto sám usvedčil, keď vo svojej výpovedi sám popísal svoje konanie v podstate spôsobom súladným

s popisom jeho konania uvedeným v obžalobe.

Okresný súd konštatoval, že z výpovede z hlavného pojednávania obžalovaného G. Y., a taktiež aj
výpovede obvineného z prípravného konania v porovnaní s výpoveďou svedka Q. Y. z prípravného
konania vyplýva odlišný popis skutkových okolností, na podklade ktorých malo prísť k požičaniu
motorového vozidla. Okresný súd vzhliadol jediný spoločný bod v ktorom sa obaja zhodli v tom, že

tvrdenie o tom, že I. B. požičala auto G. Y. dobrovoľne. Okresný súd zdôraznil, že celý skutkový dej počas
ktorého malo prísť k požičaniu motorového vozidla sa výrazným spôsobom odlišuje pri jednotlivých
svedeckých výpovediach. Svedok Q. Y. nevedel uviesť dôvody, pre ktoré si G. Y. chcel požičať motorové
vozidlo. Rovnako v zmysle vlastnej výpovede nedisponoval žiadnou vedomosťou o tom, že by mala byť
I. B. dohodnutá so sestrou obvineného ohľadom požičania vozidla. Obdobne tvrdenie svedka, že sa

ho poškodená I. B. vôbec nepýtala, prečo potrebuje G. Y. vozidlo, vyvoláva podľa názoru okresného
súdu závažné pochybnosti o pravdivosti svedeckej výpovede, predovšetkým v kontexte SMS správ s
výhražným obsahom, ktoré obžalovaný dňa 30.03.2021 zaslal poškodenej. Podľa názoru okresného
súdu je zásadný rozdiel v ich výpovediach v tom, že svedok Q. Y. vypovedal, že ho obžalovaný priamo
poslal, aby požiadal I. B. o požičanie vozidla, ale obžalovaný G. Y. vypovedal, že poškodená bola

dohodnutá s jeho sestrou a Q. Y. mu len oznámil, že si má prísť po vozidlo. A tak okresný súd ustálil
záver o tom, že obžalovaný nebol v žiadnom smere dohodnutý s poškodenou o zapožičaní motorového
vozidla.

Okresný súd nevidel žiadny dôvod v tom, prečo by poškodená po tom ako zistila, že jej motorové

vozidlo nie je na parkovacom mieste, zavolala policajnú hliadku a oznamovala krádež motorového
vozidla. Tvrdenia obžalovaného o tom, že mu poškodená sama ukázala motorové vozidlo, kde je
zaparkované sa nepotvrdili z prehratých kamerových záznamov, a preto okresný súd uveril výpovedi
poškodenej o tom, že obžalovaný si potajomky - ľsťou zobral kľúče od motorového vozidla z botníka
a sám s motorovým vozidlom odišiel, čo je preukázané z kamerového záznamu obce Z.. Okresný

súd poukázal na SMS správy, ktoré obžalovaný zaslal poškodenej, z ktorých vyplývajú vyhrážky zo
strany obžalovaného na poškodenú, ktoré vzbudili dôvodnú obavu a strach u poškodenej, a preto
ak obžalovaný tvrdil, že deň pred skutkom sa vyhrážal poškodenej a následne na druhý deň mu
poškodená dobrovoľne požičia motorové vozidlo, tak tieto tvrdenia považoval okresný súd za nelogické
a nezakladajúce sa na pravde. Fabulácie obžalovaného o tom, že poškodená si v minulosti chcela

osvojiť obžalovaného a uvedené oznámenie na polícii urobila z pomsty voči obžalovanému, okresný
súd nepovažoval za tvrdenia zakladajúce sa na pravde. Okresný súd v danom smere zohľadnil aj
vykonaný dôkaz na hlavnom pojednávaní a to prehratie zvukového záznamu medzi poškodenou a
políciou o krádeži auta. Z vykonaného dôkazu okresný súd mal v dostatočnej miere preukázanú
dôveryhodnosť tvrdenia poškodenej o krádeži auta obžalovaným, pretože z hlasu poškodenej bolo

cítiť strach a bezmocnosť poškodenej voči konaniu obžalovaného. Okresný súd potom konštatoval,
že medzi obžalovaným a poškodenou neprišlo k žiadnej dohode o požičaní si motorového vozidla,
a predmetné tvrdenia obžalovaného o vzájomnej dohode s poškodenou považoval okresný súd za
vymyslené tvrdenia.

Okresný súd mal dostatočne preukázané z kamerových záznamov, že obžalovaný si otvoril predmetné
motorové vozidlo, t. j. použil originálny kľúčik na otvorenie a následne naštartoval motorové vozidlo
a s ním aj odišiel z parkovacieho miesta, kde bolo motorové vozidlo zaparkované. Taktiež kamerové
záznamy z večerných hodín preukazovali, že obžalovaný prišiel s motorovým vozidlom a zaparkoval ho
pred domom poškodenej.

Okresný súd po zhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich z výpovedí poškodenej B. mal tak
v dostatočnej miere preukázané, že poškodená vypovedala v prípravnom konaní a v konaní pred
súdom zhodne bez akýchkoľvek rozporov a jej výpoveď je podporená radom nepriamych dôkazov,predovšetkým SMS správami zaslanými svedkyni poškodenej zo strany G. Y. dňa 30.03.2021, prepisom
hovoru svedkyne poškodenej na linku 158, a podporne aj výpoveďami zasahujúcich príslušníkov
policajného zboru a kamerovými záznamami z obce Z.. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na

skutočnosť, že výpoveď I. B. podporenej výpoveďou T. B. sú potvrdzované z veľkej časti aj objektívnymi
dôkazmi, je možné o týchto na rozdiel od výpovede obžalovaného G. Y. a svedka Q. Y. tvrdiť, že sú
vierohodné.

Okresný súd k výroku o vine obžalovaného ku skutku 2) uviedol, že nebola produkovaná žiadna taká

presvedčivá skutočnosť, ktorá by dôvodnosť trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaného za tento
skutok spochybňovala. Okresný súd poukázal na usvedčujúce výpovede poškodených na hlavnom
pojednávaní, výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní a taktiež aj výpoveď obžalovaného z
prípravného konania, ktorý sa vo svojej výpovedi de facto sám usvedčil a taktiež na výpovede svedkov
- príslušníkov OR PZ Trnava.

Okresnýsúduviedol,žeobhajobaobžalovanéhobolaprioritnepostavenánatom,žesiobžalovanýnebol
vedomý tej skutočnosti, že osoby, ktoré sa ho snažili zadržať boli príslušníci polície, pričom uvedené
zdôvodnil tým, že rovnaké vozidlo aj s majákmi má údajne používať bližšie neidentifikovaný drogový
díler. V tomto smere je podľa názoru okresného súdu obrana obžalovaného jednoznačne popretá
výpoveďami svedkov Y. L. a T. W. - príslušníkov PZ, ako aj svedkov poškodených T. B. a I. B., z ktorých

obsahu je zrejmé, že obžalovaný neuposlúchol výzvu príslušníkov polície a taktiež neuposlúchol ani
opakovanú výzvu a v snahe uniknúť pred nimi vnikol do cudzieho obydlia. Podľa názoru okresného súdu
obhajoba obžalovaného spočívajúca v tvrdení o tom, že drogový díler ktorého usvedčuje obžalovaný
v inom konaní používa rovnaké motorové vozidlo s majákmi ako príslušníci policajného zboru SR, je v
totálnomrozporeslogikouveci,pretožeokresnýsúdneuveriltvrdeniamobžalovanéhootom,žedrogový

díler by používal také isté auto ako používa Polícia Slovenskej republiky. Okresný súd uviedol, že z
výpovedí príslušníkov PZ jednoznačne vyplýva, že obžalovaného vyzvali, aby zostal stáť a jednoznačne
sa prezentovali ako policajti, a preto konanie obžalovaného nemožno v žiadnom prípade posudzovať
ako konanie v krajnej núdzi v obave o jeho život. Obžalovaný vo svojej výpovedi sám uviedol, že počul
kričanie policajtov avšak nevedel uviesť či to boli výzvy policajtov na zastavenie, z čoho je možné usúdiť,

že policajti kričali na obžalovaného, aby zastavil, preto okresný súd uveril skutočnostiam tvrdených
policajtami, že obžalovaného vyzývali na zastavenie. Okresný súd poukázal na výpoveď obžalovaného
ohľadom toho, že si obžalovaný po preskočení plotov pána T. a poškodenej B., na pozemku poškodenej
uvedomil, že ide o policajnú akciu a nie o prenasledovanie drogovým dílerom a mal vedomosť na
pozemku poškodenej, že ho naháňajú policajti. Obžalovaný aj tak následne vnikol do domu poškodenej

a zamkol za sebou dvere a chcel utekať pred policajtami, a preto obhajoba obžalovaného sa rozpadá v
tej skutočnosti, že keď už obžalovaný vedel, že ide o policajnú akciu, tak napriek tomu vstúpil do domu
poškodenej a násilím tam zotrval.

Obžalovaného podľa názoru okresného súdu usvedčuje aj tá skutočnosť, že si bol vedomý svojho

predchádzajúceho protiprávneho konania - neoprávneného používania motorového vozidla, a preto
utekal pred policajtami, a neutekal pre to, že ho naháňa drogový díler. O nepravdivosti tvrdení
obžalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaný v úmysle skryť sa pred zasahujúcimi príslušníkmi
polície po vstupe do rodinného domu za sebou zamkol dvere a nereagoval na výzvu svedka
poškodeného T. B., aby opustil dom a naďalej pokračoval v snahe uniknúť pred zasahujúcimi

príslušníkmi Policajného zboru. Obžalovaný tiež vo výpovedi uviedol, že z domu poškodenej chcel
uniknúťokienkomvkúpeľni,avšaksadonehonezmestil.Uvedenétvrdeniaobžalovanéhoibapotvrdzujú
skutočnosti o tom, že keď mal vedomosť o tom, že ho polícia chce zadržať, aj tak sa všemožnými
spôsobmi im snažil uniknúť. Obhajoba obžalovaného založená na tom, že poškodený násilím držal
obžalovaného v ich dome je podľa názoru okresného súdu absurdná v tom smere, že obžalovaný po

vstupe do domu sám zamkol zadné dvere a skutočnosť, že obžalovaného zadržal poškodený T. B.
v dome násilím okresný súd považoval zároveň za nepredstaviteľnú vzhľadom na fyzickú rozdielnu
proporciu medzi poškodeným a obžalovaným. Okresný súd mal dostatočne preukázané z kamerových
záznamov, že obžalovaný prekonal oplotenia rodinných domov a neoprávnene vnikol do obydlia
poškodených. Mal tiež jednoznačne preukázané z výpovede poškodených, že obžalovaný neoprávnene

vnikol do ich obydlia a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania a to vlámaním. Na záver okresný
súd dodal, že pravdivosť usvedčujúcich výpovedí dokresľujú aj samotné kamerové záznamy či už z
obecného úradu v Z. alebo z rodinného domu pána T..K výroku o treste okresný súd uviedol, že obžalovaný spáchal dva trestné činy, a to prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, a prečin porušovania domovej slobody podľa

§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a preto
obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa
zákonného ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného zákona.

Okresný súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, teda, že

obžalovanýdobrovoľnenahradilspôsobenúškodupoškodenej.Zároveňzistildvepriťažujúceokolnostia
topriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Trestnéhozákona,tedažeobžalovanýspáchalviactrestných
činov - prečin neoprávneného používania motorového vozidla a prečin poručovania domovej slobody, a
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin
odsúdený s poukazom na niekoľko záznamov v registri trestov.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, okresný súd túto poľahčujúcu
okolnosť obžalovanému nepriznal s odôvodnením, že obžalovaný prejavil ochotu spolupracovať s
orgánmičinnýmivtrestnomkonanípriobjasňovaníinejtrestnejčinnosti,avšaktátopoľahčujúcaokolnosť
je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, a to najmä vo
forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej

hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení
trestného činu.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel
okresný súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody

podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, a to z dôvodu prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností.
Preto okresný súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona upravil dolnú hranicu tak, že k dolnej hranici
12 mesiacom pripočítal 16 mesiacov, t. j. zvýšená dolná hranica bola určená vo výške 28 mesiacov, čo
predstavuje 2 roky a 4 mesiace.

Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý považoval vzhľadom
na naplnenie účelu trestu za primeraný a spravodlivý. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal
za to, že náprava páchateľa je možná len vo výkone trestu odňatia slobody, preto aby bol naplnený
jeden zo základných účelov trestu a to ochrana spoločnosti, keď ani predchádzajúce odsúdenia
neviedli u obžalovaného k náprave. Podľa správania obžalovaného počas celého trestného konania

mal okresný súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný nemá žiadny rešpekt ani zásady slušného
správania voči orgánom činným v trestnom konaní a taktiež ani voči súdu, čo sa prejavilo vulgárnym
správaním obžalovaného nielen voči uvedeným osobám, avšak aj voči osobám, ktoré zabezpečovali
jeho obhajobu. Okresný súd dal do pozornosti útok s vyhrážkami na obhajcu JUDr. Grmana a taktiež
aj vulgárne správanie voči jeho ustanovenej obhajkyni JUDr. Šútovskej. Taktiež z hodnotenia riaditeľa

ÚVV Leopoldov vyplynulo, že odsúdený sa nespráva v súlade s ústavným poriadkom, nerešpektuje
autority za čo mu boli uložené disciplinárne tresty. V neprospech obžalovaného okresný súd zohľadnil
aj tú skutočnosť, že obžalovaný má v odpise registra trestov 15 záznamov, čo svedčí o sklonoch
obžalovaného k opätovnému páchaniu trestnej činnosti. V prípade obžalovaného ide o recidivistu, ktorý
pácha opakovane trestnú činnosť vo veľmi krátkych časových intervaloch. Okresný súd zdôraznil, že

ani predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody v minulosti nemal na obžalovaného kladný vplyv a
požadovaný účinok, nakoľko obžalovaný po prepustení z výkonu trestu iba vo veľmi krátkom časovom
období 5 mesiacov opätovne páchal trestnú činnosť.

Prevýkonuloženéhotrestuokresnýsúdobžalovanéhozaradildoústavunavýkontrestuodňatiaslobody

so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona), keďže v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Okresný súd poukázal na skutočnosť, že poškodenej Lýdii Némethyovej bola zaplatená náhrady škody
v požadovanej výške, ktorú si uplatňovala v prípravnom konaní, preto nerozhodoval o náhrade škody

voči poškodenej.Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len
prokurátor) vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný po porade s obhajkyňou si ponechal lehotu
na vyjadrenie.

Obžalovanýnáslednevzákonnejlehoteprostredníctvomobhajcupodalodvolanievočivšetkýmvýrokom
rozsudku ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 31.01.2022.

V odvolaní uviedol, že mu bolo porušené právo na obhajobu. Okresný súd bez rešpektovania pravidiel a
mechanizmu náhodného výberu ex offo obhajcov pristúpil k svojvoľnému určeniu náhradného obhajcu,
hoci pre takýto mimoriadny postup neboli splnené podmienky. Následne takto ustanovený náhradný
obhajca vykonával obhajobu namiesto zvoleného obhajcu na pojednávaní dňa 12.01.2022, pri ktorom

sa zvolený obhajca musel ospravedlniť pre kolíziu s inou väzobnou vecou. Celý priebeh prvostupňového
súdneho konania sa vyznačoval flagrantným ignorovaním podaní a námietok produkovaných stranou
obhajoby. Majorita podaní bola odmietnutá len vágnou aplikáciou ich neprípustnosti z titulu opakovanej
námietky, pričom nebol zohľadnený absolútne nový a odlišný obsah podaní. Podčiarkol, že zamedzenie
obštrukciám nemôže byť postavené nad ústavné právo na obhajobu a spravodlivé súdne konanie. Aj

napriekväzobnémucharakterutejtotrestnejveciniejemožnéospravedlniťignorovanieprávobvineného
spadajúcich do jeho práva na obhajobu. Dal do pozornosti prekážku v realizácii pojednávania
dňa 14.12.2021 a 12.01.2022 v podobe absencie rozhodnutia o skoršej námietke zaujatosti, ktorá
okolnosť v intenciách § 32 ods. 4 Trestného poriadku bráni vo vykonaní hlavného pojednávania.
Súd sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti založenej na pomere sudcu k osobe obvineného, ktorá

vznikla inzultáciou obvineného vo forme vulgárnych nadávok a opľutia sudcu, pričom objektívny
pozorovateľ by uvedenú situáciu vyhodnotil v smere, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti
sudcu vzhľadom na správanie obvineného (podanie trestného oznámenia, iniciovanie disciplinárneho
potrestania obžalovaného v rámci ústavu). Tomuto súd nevenoval žiadnu pozornosť a sa s tým žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Nejednalo sa o námietku založenú na tých istých dôvodoch a táto náležitosť

nemala ani charakter procesnej otázky, keďže sa jedná priamo o vzťah sudcu k osobe obvineného.

Obžalovaný zároveň namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, keď mu súd odňal možnosť výsluchu
svedka Q. Y., ktorý v prípravnom konaní verbalizoval vedomosť o súhlase poškodenej s požičaním
vozidla, ako aj potvrdzoval verziu tvrdenú obžalovaným. Okresný súd sa uspokojil s jedným neúspešným

pokusom o predvedenie, hoci tento ojedinelý moment nemôže odôvodňovať záver o nemožnosti jeho
zabezpečenia. Rovnako súd nepripustil ani výsluch svedkyne H. X., ktorá údajne počas telefonickej
komunikácie s obžalovaným počula ako mu poškodená poskytla súhlas s použitím jej vozidla. Okresný
súd tak podľa neho uprednostnil svoje domnienky a dojmy. Pričom nedošlo k žiadnej previerke tvrdení
obžalovaného, že má rozhovor so svojou družkou nahratý na telefóne.

Zároveň namietal, že súd pri plánovaní a vedení pojednávaní žiadnym spôsobom nenotifikoval
obžalovaného a obhajobu, že sa má pripraviť na záverečný prednes, ktorý predstavuje bazálnu zložku
práva na obhajobu. A tak z dôvodu kolízie zvoleného obhajcu s iným pojednávaním a nevedomosti o
plánovaní ukončenia dokazovania na pojednávaní dňa 12.01.2022 došlo k faktickému odňatiu riadnej

prípravy pre obžalovaného na tento významný a obsahovo náročný prejav. Súd neakceptoval námietky
obžalovaného, aby mu bol poskytnutý priestor pre riadnu prípravu záverečného prednesu s jeho
zvoleným obhajcom a došlo k realizácii prednesov bez porady so zvoleným obhajcom.

Ďalej obžalovaný namietal odňatie práva na preštudovanie spisu, pretože v rámci úkonu, ktorý mal byť

spojený s preštudovaním spisu došlo z jeho strany k vzneseniu námietky voči vyšetrovateľovi, pričom z
dôvodu potreby rozhodnutia o tejto námietke sa preštudovanie spisu nerealizovalo, ale on sa práva na
preštudovanie spisu nevzdal a bez preštudovania spisu došlo k ukončeniu vyšetrovania.

Podľa názoru obžalovaného bola porušená zásada ne bis in idem, keď znak viac trestných činov bol

skonzumovaný aplikáciou úhrnného mechanizmu s jeho asperáciou a preto podľa neho nemohla byť
táto okolnosť vzhliadnutá aj ako priťažujúca.Ďalším pochybením okresného súdu malo byť nevykonávanie oboznamovania s doterajším priebehom
konania pred otvorením ďalšieho pojednávania a to aj napriek prítomnosti dlhších časových medzier
medzijednotlivýmizasadnutiamisúdu.Zároveňvytkol,žesúdvýsluchneviedolprávompredpokladaným

spôsobom, ale ako voľnú diskusiu s obžalovaným, ktorého sa snažil presvedčiť o nepravdivosti jeho
vyjadrení.

Následne obžalovaný namietal určenie krátkej lehoty na odvolanie s odôvodnením do 5 dní a teda reálne
súd obhajobe poskytol neprimerane redukovaný priestor na generovanie bazálneho podania v podobe

odvolania voči rozsudku, ktorý odsudzuje obžalovaného na trojročný nepodmienečný trest a zároveň
na podklade písomného vyhotovenia nie je možné získať spoľahlivé argumenty a myšlienkové postupy,
ktoré viedli súd k prijatiu rozhodnutia.

Obžalovaný namietal rovnako právnu kvalifikáciu a kvalifikačné pojmy ľsťou a vlámaním. Neoprávnené
používanie cudzieho motorového vozidla už v základnej skutkovej podstate predpokladá, že sa páchateľ

zmocní kľúčov od vozidla, preto toto konanie nemožno ani v tomto prípade pokryť ľsťou. A pokiaľ
ide o druhý kvalifikačný moment, obžalovaný uviedol, že poškodená a jej syn zhodne potvrdili, že
zadné dvere do priestoru domu neboli uzamknuté a preto nemohol prekonávať žiadne uzamknutie
a už vôbec nie použitím sily. Uzavretosť je základnou súčasťou obydlia a preto prekonanie plotu
nemôže byť interpretované ako kvalifikovaná skutková podstata. Je podľa neho nelogické, aby svedok

vyzval obžalovaného, aby dom opustil a pritom ho držal, aby nemohol odísť a držal dvere pred
jeho únikom. Navyše syn poškodenej, ktorý bol počas celého incidentu pri obžalovanom, prítomnosť
poškodenej neuvádza. Vstup do domu poškodených nemožno podľa neho rozhodne subsumovať pod
režim neoprávneného vniknutia, keďže je príbuzným obyvateľov domu a obdobné návštevy realizoval
na pravidelnej báze.

Obžalovaný zdôraznil, že súd bez opory v dôkaznom stave privolil osamotenej výpovedi poškodenej,
že súhlas s požičaním vozidla neposkytla, pričom neprihliadol na protichodné tvrdenie svedka a
obžalovaného. Poškodená mala motív kriminalizovať obžalovaného a z pomsty ho dostať do tejto
situácie, keďže jej podľa súdu zasielal správy s výhražným obsahom a taktiež syn poškodenej hodnotil

ich vzťah ako negatívny. Obžalovaný nemal dôvod nedôverovať súhlasu poškodenej s požičaním jej
vozidla. Rovnako tak k preskočeniu plotu došlo v dôsledku obavy o jeho zdravie a preto tu neexistuje
vôľa obžalovaného k akémukoľvek porušeniu domovej slobody.

K výroku o treste obžalovaný uviedol, že zvýšením dolnej hranice v jeho prípade je navýšenie dolnej

hranice o jednu tretinu z údaja 1 rok, čo predstavuje navýšenie o 4 mesiace. A napokon podľa jeho
názoru je uložený trest neprimerane prísny a nesúladný s cieľom a účelom trestania v trestnom práve.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a sám vo veci rozhodol rozsudkom v
súlade s podaným odvolaním, príp. vec vrátil súdu prvého stupňa.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava a uviedol, že z obsahu
doručeného odvolania obžalovaného nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie. A preto navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 319 Trestného
poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
24.02.2022, na ktorý sa dostavili prokurátor, obžalovaný a jeho náhradná obhajkyňa (JUDr. Albín Lancz
svoju neprítomnosť ospravedlnil).

Predvykonanímverejnéhozasadnutiabolakrajskémusúdudoručenánámietkazaujatostiobžalovaného
vznesená prostredníctvom jeho obhajcu, ktorá bola odôvodnená vzťahom členov senátu k sudcovi
Okresného súdu Trnava JUDr. Rudolfovi Bottovi, ktorý má mať priateľské a nadštandardné vzťahy
so sudcami krajského súdu. Vzhľadom na neobvyklé dohody medzi sudcom okresného súdu a
sudcami krajského súdu (expresne rýchle rozhodovanie o sťažnosti vo väzobnej veci, dohoda o

neposudzovaní skorších námietok proti samosudcovi a implicitné náznaky samosudcu, že si všetky
námietky obžalovaného vybaví so sudcami krajského súdu) existuje podľa neho pochybnosť o
nezaujatosti sudcov senátu 6T Krajského súdu v Trnave pre ich pomer k samosudcovi JUDr. Rudolfovi
Bottovi.Rovnako tak krajskému súdu bolo doručené podanie obžalovaného označené ako generálna námietka
zaujatosti podľa § 31 ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku a návrh na delegáciu tr. spisu 6To/17/2022
podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku (č. l. 727 -728). Z tohto podania vyplynulo, že

námietku zaujatosti podáva na celý senát, ktorý sa má zaoberať jeho odvolaním a zároveň namieta
všetky iné senáty pôsobiace na Krajskom súde v Trnave, pretože jeho bývalý advokát Dušan Grman mu
oznámil, že vec bola ovplyvňovaná zo strany sudcu okresného súdu, ktorý sa už v rámci jeho prvotného
podozrenia javil zaujatým (nevysporiadanie sa s jeho návrhmi na dokazovanie a podaných sťažností,
opľutie sudcu) a ktorý viedol pojednávanie účelovo, aby mu znemožnil výhrady na spravodlivý súdny

proces. Obhajcovi sa mal sudca zdôveriť, že má nadštandardné vzťahy so sudcami krajského súdu, čo
u neho vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti zo strany krajského súdu a senátu 6To, keď bol navyše
expresne rýchlo nariadený termín verejného zasadnutia. Žiadal, aby bola jeho vec prikázaná Krajskému
súdu v Bratislave, lebo len tak získa späť svoje garantované práva na spravodlivý súdny proces.

Zároveň v ten istý deň bol krajskému súdu doručený návrh na vykonanie dôkazov a žiadosť o účasť

obžalovanéhonakrajskomsúde(č.l.729-732).ŽiadalvykonaťdôkazohľadomjehospoluprácesNAKA
a prehrať zvukové záznamy z pojednávaní, z ktorých je možné zistiť zaujatosť strán voči jeho osobe.
Upozornil na svedka L., keď tento uviedol, že išiel z Brestovian, ale auto bolo odparkované smerom
do Brestovian a neexistenciu výpovede jeho kolegu R., aby opísal priebeh udalostí zo dňa 31.03.2021.
Namietal, že nedal výslovný súhlas na čítanie zápisnice o výsluchu svedka W., pričom ďalšie úkony

sudca urobil v jeho neprítomnosti. Žiadal opätovne oboznámiť fotodokumentáciu na č. l. 199 - 201,
prehrať nahrávku zo dňa 31.03.2021 (č. l. 252 - 254). Namietal, že obhajkyňa súhlasila bez jeho súhlasu
s čítaním listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2021. Navrhol vypočuť svedka Q. Y.,
nakoľko nesúhlasil s čítaním zápisnice o jeho výsluchu. Tiež žiadal vypočuť svedkov Y. L., G. R., T. W.,
Y. T., Q. Y., G. Y., T. Y., I. Y. a H. X.. Zároveň žiadal overiť jeho tvrdenia ohľadom hovoru medzi ním a

poškodenou, priložiť spisový materiál z NAKA, z Trnavy sp. zn. 8T/39/2021 a zo Senice.

Deň pred konaním verejného zasadnutia bolo krajskému súdu doručené čestné prehlásenie Q. Y.,
v ktorom uviedol, že by chcel byť riadne vypočutý ako svedok, nakoľko sa dozvedel, že mal byť
predvedený, ale v tom čase nebol doma a nebolo mu doručené žiadne predvolanie na súd.

Pred otvorením verejného zasadnutia predsedníčka senátu oboznámila podanie obžalovaného
označené ako námietka zaujatosti, ktorú podal obhajca obžalovaného (č. l. 718) a generálna námietka
zaujatosti podľa § 31 ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku a návrh na delegáciu tr. spisu 6To/17/2022 podľa
§ 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku (č. l. 727 - 728). Rovnako oboznámila vyjadrenie JUDr.

Ing. Dušana Grmana zo dňa 21.02.2022.

Z vyjadrenia JUDr. Ing. Dušana Grmana vyplynulo, že v čase jeho obhajoby bola vec pridelená sudkyni
JUDr. Evelyn Neglia, sudca JUDr. Rudolf Bott bol vymenovaný až dňa 05.10.2021, teda v čase keď
obžalovaného už neobhajoval a nebol s ním teda v žiadnom kontakte a o pridelení veci novému sudcovi

sa dozvedel až z generálnej námietky zaujatosti podanej obžalovaným.

Zároveň predsedníčka senátu obžalovanému uviedla, že námietka zaujatosti neobsahuje skutočnosti
uvedené v § 31 ods. 1 Trestného poriadku a preto sa o nej nebude konať (to isté platí aj vo vzťahu k
návrhu na odňatie a prikázanie veci inému krajského súdu).

Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí doplnil a oboznámil zápisnice o vydaní
veci z č. l. 198 a č. l. 203, aby bolo zrejmé, akým spôsobom boli kamerové záznamy z rodinného domu
s popisným číslom XX, z ulice P. v obci Z. a z obce Z. zo dňa 31.03.2021 vydané, pričom krajský
súd konštatuje, že tieto boli vydané zákonným spôsobom (požiadavka doplniť dokazovanie odvolacím

súdom vystala z absencie oboznámenia správy okresným súdom podľa § 270 ods. 2 Trestného
poriadku).

Prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a navrhuje
ho zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa pridržiava písomne odôvodneného odvolania, a okrem iného
žiadala odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania.Obžalovaný zotrval na všetkých svojich vyjadreniach prednesených v rámci konania na súde prvého
stupňa, ako aj opísaných vo svojich písomných podaniach.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo

Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, krajský súd nezistil žiadne pochybenia.

Právo preštudovať spis obžalovanému upreté nebolo, keď sa dňa 09.08.2021 spolu s obhajcom
zúčastnili tohto úkonu, pričom vyšetrovateľ PZ sa s návrhmi na doplnenie dokazovania ako aj s
námietkami zaujatosti vysporiadal a vykonal o tom záznam v spise.

Treba zdôrazniť, že obžalovaný mohol počas celého konania realizovať všetky svoje práva garantované

mu Trestným poriadkom sám alebo prostredníctvom obhajcu. Po tom ako bol vzatý do väzby mu
bol ustanovený obhajca JUDr. Ing. Dušan Grman, ktorý bol oslobodený od povinnosti obhajovania
uznesením okresného súdu zo dňa 23.09.2021. Zároveň bola obžalovanému ustanovená obhajkyňa
Mgr. Andrea Šutovská (č. l. 445). Dňa 30.11.2021 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o
prevzatí obhajoby JUDr. Albínom Lanczom, ktorý zároveň požiadal o odročenie pojednávania a

potom súdu doručil vypovedanie plnomocenstva. Následne dňa 07.12.2021 obhajca doručil podanie
zo dňa 07.12.2021 spolu so splnomocnením zo dňa 03.12.2021. Zvolený obhajca dňa 14.12.2021
na hlavnom pojednávaní deklaroval nezachovanie lehoty na prípravu hlavného pojednávania, na čo
správne sudca reagoval, keď oznámil, že za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obžalovaný. Zároveň
správne postupoval, keď ustanovenú obhajkyňu zrušil a opatrením ju podľa § 42 ods. 1 Trestného

poriadku ustanovil za náhradnú obhajkyňu. K výhradám obžalovaného treba uviesť, že podstatné je, že
obhajkyňa Mgr. Šutovská bola ustanovená ako obhajkyňa prostredníctvom programového prostriedku
schváleného ministerstvom spravodlivosti a z dôvodu hospodárnosti konania a nezmarenia termínu
hlavného pojednávania (keď obhajca JUDr. Lancz nemal skutočný záujem o nahliadnutie do spisu)bola potom ustanovená ako obhajkyňa náhradná, ktorá mala znalosť o veci v celom rozsahu a mohla
realizovať práva obžalovaného.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že sudca jeho a ani jeho zvoleného obhajcu neinštruoval v tom zmysle,
že dôjde na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2022 k prednesu záverečným rečí, treba uviesť, že
táto povinnosť súdu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Na to slúži zachovanie lehoty 5
pracovných dní (od doručenia predvolania alebo upovedomenia) na prípravu hlavného pojednávania,
pretože obžalovaný ako i obhajca musia byť pripravení na už (v poradí) prvé hlavné pojednávanie tak,

že môže na ňom prísť k vyhláseniu konečného rozhodnutia. Krajský súd zistil, že obhajca JUDr. Lancz
sa hlavného pojednávania dňa 12.01.2022 nezúčastnil a lehota na prípravu v príde obžalovaného bola
splnená už pri vykonaní prvého hlavného pojednávania. V tomto smere treba zároveň zdôrazniť, že
okresný súd vždy pred pokračovaním v odročenom pojednávaní oboznámil skutočnosti z posledného
hlavného pojednávania v súlade s § 277 ods. 5 Trestného poriadku, keď treba ďalej konštatovať, že od
odročenia hlavného pojednávania neuplynula nikdy dlhšia doba, keďže okresný súd konal v súlade s

požiadavkou urýchlenosti a prednosti väzobnej veci (§ 2 ods. 6 Trestného poriadku).
Hlavné pojednávanie dňa 02.12.2021 sa konalo, po tom ako bola prečítaná výpoveď svedka L. v
neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných podmienok (§ 252 ods. 3 Trestného poriadku),
pretožesámobžalovanýpožiadal,abysapokračovalovjehoneprítomnosti(č.l.512),pretopotommohol
okresný súd postupom podľa § 268 ods. 5 v spojení s § 252 ods. 5 Trestného poriadku prečítať odborné

vyjadrenie aj bez súhlasu obžalovaného (navyše súhlas obžalovaného prostredníctvom obhajkyne bol
daný).

A napokon pokiaľ ide o vznesené námietky zaujatosti počas celého súdneho konania, okresný súd sa
s nimi zákonným spôsobom vysporiadal (viď bližšie odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane 11

- 14). Ide o spleť vykonštruovaných námietok obžalovaného voči sudcovi okresného súdu znemožniť
mu konať vo veci. Obžalovaný v tomto smere realizáciou svojich práv tieto zneužíval, čo v právnom
štáte nemôže požívať právnu ochranu. V tomto kontexte potom treba chápať aj vykonštruované
námietky obžalovaného voči konajúcemu senátu odvolacieho súdu s cieľom zmariť odvolacie konanie.
V neposlednom rade treba uviesť, že opľutie sudcu nemôže založiť zaujatosť konajúceho sudcu, ktorý

vzhľadom na jeho profesionalitu musí byť od takých nežiadúcich aktivít obžalovaných odťažitý. Pokiaľ
by malo platiť, že zaujatosť sudcu je možné založiť jeho opľutím, potom by v prípade takéhoto správania
voči všetkým sudcom, bol obžalovaný nepostihnuteľný za jeho protiprávne konanie zakladajúce jeho
trestnoprávnu zodpovednosť.

K výroku o vine

Odvolacím prieskumom krajský súd zistil, že okresný súd postupoval v procese dokazovania v súlade
s Trestným poriadkom, že vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, že
vykonané dôkazy následne v súlade s ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil individuálne, ako aj

v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že žalované skutky sa stali spôsobom opísaným v skutkovej
vety výroku o vine a že ich spáchal obžalovaný.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku následne okresný súd
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a rozviedol

právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je
zrejmé aj to, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona. Krajský súd si preto túto časť odôvodnenia v plnej miere osvojuje
a v podrobnostiach na ňu poukazuje bez potreby vecne správne argumenty opakovať.

Súčasne krajský súd na tomto mieste pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutia o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutky sa stali a spáchal ich obžalovaný.Obžalovaného zo spáchania trestných činov usvedčujú priami svedkovia, ktorým sú poškodení I. B. a T.
B., ktorí spáchanie skutkov popísali v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Obžalovanému sa nepodarilo presvedčiť odvolací súd o nedôveryhodnosti poškodenej B.. Jej výpoveď
je podporená prepisom jej hovoru na linku 158, kamerovými záznamami a výpoveďami svedkov W. a
L. (výsluch svedkov v prípravnom konaní bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom za účasti obhajcu
obžalovaného), ktoré správne okresný súd prečítal postupom podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku,
keď prokurátor výpovede týchto svedkov v obžalobe navrhol prečítať a obžalovaný voči tomuto postupu

nevzniesol námietky, pričom bol riadne poučený, že ak chce vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol
prokurátor v obžalobe prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť, inak ich súd na hlavnom
pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu.

Skutočnosť, akým smerom bolo zaparkované motorové vozidlo a absencia niektorých skutočností vo
výpovedi poškodeného B., ktoré mal uviesť podľa predstáv obžalovaného, sú bez akejkoľvek relevancie

a nie sú spôsobilé hodnovernosť výpovede poškodenej B. spochybniť.

K prečítanej výpovedi svedka Q. Y. z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a)
Trestného poriadku treba uviesť, že tento postup bol zákonný a nie je mu čo vytknúť. Zo spisového
materiálu je zrejmé, že menovaný svedok po tom čo dvakrát prevzal predvolanie (dňa 03.11.2021

a 26.11.2021), telefonicky kontaktoval súd, že sa zo zdravotných dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie (č. l. 473, 509), pričom toto tvrdenie nejakým spôsobom nepreukázal a jeho predvedenie
bolo neúspešné. Svojím konaním tak založil dôvodnosť postupu podľa vyššie označeného zákonného
ustanovenia a jeho výsluch bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom v prípravnom konaní.

Obžalovaný okresnému súdu predostrel návrhy na doplnenie dokazovania, s ktorými sa okresný súd
zákonným spôsobom vysporiadal. Ani z pohľadu odvolacieho súdu doplniť dokazovanie výsluchom
svedkov X., G. a I. Y., T. Y., keď títo svedkovia nemohli poskytnúť žiadne relevantné skutočnosti týkajúce
sa trestnej činnosti obžalovaného, nie je potrebné. Rovnako krajský súd považoval za nadbytočný
výsluch svedka T. a vykonanie vzájomnej konfrontácie svedkov príslušníkov PMJ s obžalovaným, keď

služobný zákrok v podstate obžalovaný ani nenamietal.

Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania v podobe zaistenia mobilného telefónu, treba uviesť, že
tento nebol prednesený včas, avšak navyše jeho vykonanie by ani nemalo žiadne opodstatnenie v
prejednávanej trestnej veci.

Ostatný návrh na doplnenie dokazovania spočívajúci v predvolaní svedka T., pripojenia niektorých
spisov, nebol obžalovaným riadne označený a navyše obžalovaný ani nevysvetlil súvis s prejednávanou
trestnou vecou. Pokiaľ obžalovaný chcel preukázať spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní,
nič mu nebránilo súdu predložiť správu vyšetrovateľa o takejto spolupráci.

Odvolací súd k námietkam obžalovaného uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do
rozsahudokazovanianiejeviazanýnávrhmistránaniichnázormi.Jevýlučnenajehozvážení,vykonanie
ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne
významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je

ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je
povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov
odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu, prípadne porušenie jeho
práva na obhajobu.

Obžalovaný aj v odvolacom konaní doručil krajskému súdu návrh na doplnenie dokazovania. Po
oboznámení sa s ním odvolací súd tento návrh odmietol a to z rovnakých dôvodov ako to učinil okresný
súd. Pokiaľ ide o výsluch svedka G. R., tak obžalovaný krajskému súdu ani neozrejmil, čo má v tomto
konaní svedok ozrejmiť a k akým skutkovým okolnostiam sa má vyjadriť.

V súhrne treba uviesť, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní postačujú na vyslovenie
jednoznačného záveru o vine obžalovaného.Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, ich podstata spočívala v kritike spôsobu, akým
okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä výpoveď poškodenej. V odvolaní následne obžalovaný
polemizoval s odôvodnením rozsudku a presadzoval vlastnú verziu, ktorá je založená na inom, pre neho

priaznivejšom hodnotení vykonaných dôkazov (že výpovedi poškodenej nemožno uveriť, pretože mala
motív kriminalizovať osobu obžalovaného a pod.).

Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo
všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového

stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnomprerozhodnutie.Trestnýporiadoknestanovuježiadnepravidlá,pokiaľideomierudôkazov
potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný
poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny
obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a
súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri
hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý
rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť
žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd

neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo

vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je
zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn.

4Tdo/36/2015).

V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil výpovede
poškodených správne ako pravdivé a vierohodné, nakoľko obe osoby po zákonnom poučení o práve
odoprieť vypovedať toto právo nevyužili a obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti bezpečne

usvedčili v situácii, kedy bol dokonca obžalovaný pri ich výsluchoch na hlavnom pojednávaní osobne
prítomný a mal možnosť im klásť otázky. Je potrebné zdôrazniť v súvislosti s hodnotením výpovedí
poškodených,žetietovýpovedevzájomnekorelovali,dopĺňalisaavytváralitakjasnýobrazotom,čosav
kritický deň či už okolo 13.30 hodine alebo 23.08. hodine odohralo. Rovnako ako okresný, tak ani krajský
súd u týchto poškodených nezistil žiadnu motiváciu, pre ktorú by chceli obžalovanému vedome škodiť.

K predmetným námietkam považuje krajský súd za potrebné ďalej uviesť, že obe osoby vypovedali
v procesnom postavení svedka, v ktorom musia vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič
nezamlčať, inak im hrozí trestnoprávny postih za krivú výpoveď.

Z prezentovaných dôvodov vyhodnotil krajský súd odvolanie obžalovaného voči výroku o vine

napadnutého rozsudku ako nedôvodné.

K právnej kvalifikácii skutkovPokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku 1) ako prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového
vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2, písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného
zákona a skutku 2) ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, tak podľa názoru krajského súdu
táto zodpovedá stavu veci a zákonu.

Zo skutkového deja popísaného v skutku 1) napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovaný pod
zámienkou návštevy domácnosti poškodenej, počas nej jej bez vedomia a využijúc jej nepozornosť,

zobral z predsiene originálny kľúč od jej osobného motorového vozidla, ktorým si bez vedomia a súhlasu
poškodenej odomkol a naštartoval motorové vozidlo a následne neoprávnene toto vozidlo používal.
Z tohto konania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný konajúc v priamom úmysle sa zmocnil cudzieho
motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať a tento skutok spáchal ľsťou s využitím úskoku.
Obžalovaný sledoval svoj zámer zmocniť sa kľúča od auta poškodenej, o ktorom keby poškodená B.
vedela, tak by mu tento kľúč nedala. Obžalovaný mal od začiatku úmysel použiť úskok, čo vyplýva z

jeho konania, keď svojou návštevou poškodenej sledoval zámer zmocniť sa kľúča, aj keď jeho konanie
malo vyvolať len dojem navštíviť poškodenú v jej domácnosti.

Pokiaľ ide o skutok 2) napadnutého rozsudku, treba uviesť, že objektom trestného činu porušovania
domovej slobody je domová sloboda, pričom tento trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v

dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov
k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Aj tu je kvalifikačný moment vlámaním použitý
správne, keď obžalovaný vysoký plot prekonal prelezením, teda s použitím vlastnej fyzickej sily a vnikol
tak do uzavretého priestoru, pričom chcel porušiť domovú slobodu poškodených, keď vedel, že v noci
na návštevu prelezením plotu k poškodeným nemôže prísť, čo napokon poškodený dal obžalovanému

najavo, keď ho vyzval na opustenie domu.

K výroku o treste

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka aj jeho prísnosť, krajský súd považuje za

potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a

ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty aspravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a
výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd správne

u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne
u neho zistil dve priťažujúce okolnosti, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§37 písm. m)
Trestného zákona) a že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) a zároveň jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. K priťažujúcej okolnosti uvedenej v §
37 písm. h) Trestného zákona treba uviesť, že prezentácia nesprávnosti jej aplikácie obžalovaným je

zavádzajúca. Okresný súd obžalovanému ukladal úhrnný trest nie podľa asperačnej zásady, ale zásady
absorbčnej a preto použitie tejto priťažujúcej okolnosti je úplne na mieste.

Správne tiež pri prevahe priťažujúcich okolností aplikoval ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona a
zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 1 rok o jednu tretinu, t. j. na 2 roky a 4

mesiace. Obžalovanému potom správne okresný súd ukladal za súdené trestné činy úhrnný trest
odňatia slobody v rozpätí od 2 roky a 4 mesiace do 5 rokov. K vytýkanému spôsobu úpravy dolnej
hranice krajský súd obžalovanému upriamuje pozornosť na ustanovenie § 38 ods. 8 Trestného zákona,
podľa ktorého základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (potom výpočet obžalovaného, keď 1/3 počítal z 1 roka

je nesprávny).

Pokiaľ ide o okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, tento
je podľa názoru krajského súdu vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má 15 záznamov v odpise
registra trestov, trestom miernym. Odvolací súd však nemohol obžalovanému uložiť trest vyšší, pretože

prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal.Miernejší trest s poukazom na osobu obžalovaného, u ktorého možno vzhľadom na početné záznamy v
odpise registra trestov konštatovať zjavné sklony páchať trestnú činnosť, neprichádzal ani podľa názoru
krajského súdu do úvahy.

Pri úvahách o druhu trestu bol pre krajský súd podstatný ten fakt, že pokiaľ obžalovaného ani výkon
viacerých nepodmienečných trestov odňatia slobody zjavne neodradil od spáchania aktuálne súdnej
trestnej činnosti, tak niet racionálneho dôvodu sa domnievať, že by u neho iný ako nepodmienečný trest
odňatia slobody splnil účel trestu sledovaný Trestným zákonom.

Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, okresný súd správne
obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keďže obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin.

Záverečné zhrnutie

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom
podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.