Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Gildeinová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207256
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8319207256.14

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu J. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, zast. JUDr.
Mikulášom Pavlíkom st., advokátom, Š. Kukuru 14, Michalovce proti žalovanému De Sol investment
s.r.o., Kaprova 42/14, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 241 94 077, zast. Mgr. Martinou Pekárovou,
advokátkou, Krátky lán 138/8, 160 00 Praha, Česká republika, IČO: 443 95 469 o zaplatenie 105 000
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Priznáva žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 04.9.2019 na Okresný súd Humenné návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým
navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 128 500,-eur s úrokom z omeškania a nahradiť mu
trovy konania. Uznesením č. XXC XX/XXXX zo dňa 24.11.2021 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30 000 eur so zmluvným úrokom vo výške 1 500 eur od
1.2.2009 do 1.8.2019, so zákonným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne zo
sumy 30 000 eur od 26.2.2018 do zaplatenia, sumu 30 000 eur so zmluvným úrokom vo výške 1 500 eur

mesačne od 1.2.2019 do 1.8.2019, so zákonným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške
0,05% denne zo sumy 30 000 eur od 4.4.2018 do zaplatenia, sumu 45 000 eur so zákonným úrokom z
omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 0,05% denne zo sumy 45 000 eur od 16.7.2018 do zaplatenia.

2. Platobným rozkazom č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 19.5.2020 súd návrhu vyhovel. Žalovaný podal
proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, preto súd platobný rozkaz uznesením č.

k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 17.6.2020 zrušil.

3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu okrem iného namietol vecnú a miestnu
príslušnosť Okresného súdu Humenné na konanie v tejto veci s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a na skutočnosť, že zmluva medzi sporovými stranami je
vyhotovená v českom jazyku a uzatvorená podľa českého práva a preto má za to, že vecne a miestne

príslušným by mal byť Obvodní soud pro Prahu 1.

4. Okresný súd Humenné uznesením č. XXC XX/XXXX zo dňa 24.9.2020 konanie zastavil a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Krajský súd v Prešove uznesením č. 2Co 43/2020 zo dňa 26.1.2021 uznesenie súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí
poukázal na ustanovenia kapitoly II, článku 4, bod 1 Nariadenia Brusel I, článok V, bod 1 nariadeniaBrusel I a čl. 7 bod 1 Nariadenia Brusel I. Vo svojom odôvodnení uviedol, že všeobecným kritériom
na určenie (tzv. hraničným určovateľom) vo vzťahu k určeniu do právomoci súdu ktorého členského
štátu patrí prejednanie veci a rozhodnutie o nej, je bydlisko žalovaného. Bydlisko žalovaného, bez

ohľadu na jeho štátnu príslušnosť, je kľúčovým kritériom na určenie všeobecnej príslušnosti. Toto
kritérium sa uplatní vždy, pokiaľ samotné nariadenie neustanovuje inak (ako napríklad v prípade výlučnej
právomoci). Pokiaľ prichádza do úvahy pri určení právomoci aplikácia pravidiel na určenie všeobecnej
právomoci a zároveň osobitnej právomoci, potom je právom žalobcu zvoliť si, ktoré z kritérií použije.
Osobitná právomoc zakotvuje právo v určitých, nariadením vymenovaných prípadoch, žalovať osobu s

bydliskom na území jedného členského štátu v druhom členskom štáte. Možno ju chápať ako alternatívu
k všeobecnému pravidlu určenia právomoci, pričom rozhodnutie, ktoré pravidlo žalobca použije závisí
výlučne na jeho vôli, keďže mu nariadenie priznáva právo výberu.
Súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu, že žalovaný je osobou s bydliskom v inom členskom
štáte a na predmetné konanie sa nevzťahuje osobitná alebo výlučná právomoc podľa Nariadenia Brusel
I. Odvolací súd považuje záver súdu o nedostatku vecnej a miestnej príslušnosti založenom na vyššie

uvedenom prostom konštatovaní za predčasný. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe čoho
súd prvej inštancie vyhodnotil, že sa na konanie nemôže vzťahovať osobitná ani výlučná právomoc,
ani to či sa súd prvej inštancie oboznámil s predmetom zmluvy o pôžičke (č. l. 7 spisu) uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným a miestom plnenia zmluvy, kedy by mohol vylúčiť, resp. aplikovať osobitnú
právomoc v zmysle čl. 7 Nariadenia Brusel I. Pokiaľ ide o výlučnú právomoc súdov na prejednanie sporu,

táto je upravená v 6. Oddiele, čl. 22 a nasledujúce Nariadenia Brusel I. Ide o pravidlá určujúce právomoc
súdov, od ktorých nie je možné sa odkloniť ani dohodou, a ktoré majú prednosť pred všeobecným
kritériom určenia právomoci, teda bydliskom žalovaného. Súd 1. inštancie vyslovil, že v predmetnej veci
niejedanáanivýlučnáprávomocsúdov,avšakustanoveniamiNariadeniaBruselI,týkajúcimisavýlučnej
právomoci súdov sa bližšie nezaoberal.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu 1. inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko sa opiera o
skutočnosti, ktoré v konaní neboli zisťované. Keďže záver súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci
súdu je predčasný, konanie je postihnuté vadou vyplývajúcou z § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda súd
žalobcovinesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Uložil súdu 1. inštancie opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v spojitosti s námietkou nedostatku
miestnej a vecnej príslušnosti v zmysle pravidiel riešenia sporov s medzinárodným prvkom v Nariadení
Brusel I a poprípade aj iných relatívnych právnych predpisov (zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesom). Ak súd 1. inštancie dospeje k záveru, že nie je daná jeho vecná a
miestna príslušnosť, nové rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo

náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého
odôvodnenia. V opačnom prípade bude jeho úlohou v konaní pokračovať.

6. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za

ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľaodseku2akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonaniezastaví.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobca má sídlo na Slovensku a žalovaný v Českej republike, ide o cezhraničné
konanie, resp. konanie s medzinárodným prvkom. Nakoľko Slovenská republika i Česká republika

sú členskými štátmi Európskej únie, riadi sa súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach
Nariadením Rady (ES) č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach.

8. Podľa Kapitoly II Právomoc, oddiel 1 Všeobecné ustanovenia, článok 4, bod 1., ak nie je v tomto

nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 5, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského
štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa oddielu 2 Osobitná právomoc, článok 7, Kapitoly II, osobu s bydliskom na území členského štátu

možno žalovať v inom členskom štáte:
1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;
b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby:- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť;

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

9. Na účely tohto nariadenia je „osobou“ aj obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo
združenie fyzických alebo právnických osôb a tieto majú „bydlisko“ v mieste, kde majú registrované sídlo
alebo ústrednú správu alebo hlavnú prevádzkareň.

10. Z návrhu žalobcu je zrejmé, že žalovaný je „osobou“ s bydliskom v inom členskom štáte a vzťahujú
sa tento spor ustanovenia o osobitnej právomoci podľa článku 7, bod 1 Nariadenia Brusel I. Má za to,
že na predmetný spor sa vzťahujú ustanovenia písm. a) článku 7 hore uvedeného nariadenia. V danom
prípade ide o zmluvný vzťah - zmluva o zápujčce, pričom miestom plnenia - prijatia pôžičky je podľa
zmluvy zo dňa 16.8.2017 účet dlžníka vedený v KB Most, č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XX, pri zmluve

o zápujčce zo dňa 16.7.2018 ide o rovnaký účet, tak ako aj pri zmluve zo dňa 26.2.2018. Miestom plnenia
je teda účet dlžníka v Českej republike.

11. Na pojednávaní dňa 22.2.2022 zást. žalobcu uviedol, že všetky zmluvy boli podpísané v P. a finančné
prostriedky boli poukazované na účet buď v P. prostredníctvom internetbankingu alebo na pobočke

príslušnej banky na území SR. Preto sa právny zástupca žalobcu domnieva, že je daná príslušnosť
tunajšieho súdu.

12. Súd sa s názorom právneho zástupcu žalobcu nestotožňuje. Aj keď finančné prostriedky boli
poukázané zo slovenského účtu, miestom plnenia bol účet v banke v Českej republike a pôžička bola

poskytnutá žalobcom pripísaním požičanej sumy na účet dlžníka. Miestom plnenia je podľa názoru súdu
Česká republika a preto nie je daná právomoc súdov SR. Keďže nie je daná právomoc tunajšieho
súdu, súd konanie v súlade s ustanoveniami zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a
ustanoveniami Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a konanie zastavil.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

14. V danom prípade zastavenie konania procesne zavinil žalobca, pretože podal žalobu na
nepríslušnom súde. Podľa zásady procesného zavinenia tak možno pripísať nutnosť zastavenia konania

na vrub žalobcu a preto súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.