Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108204579
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5108204579.15

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredseduJUDr.JozefaTurzuačlenovsenátu
JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcov 1/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M.
č. XXX/XX, K. - P. N., zastúpeného Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom so sídlom U. O. XX/X, K., 2/ Ing.
P.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.č.s.XX,F.,Českárepublika,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJUDr.
Mária Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906 a Mgr. Jánom Páchnikom,

advokátom so sídlom U. O. XX/X, K. 3/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXXX/XX, K., zastúpeného
Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom so sídlom U. O. XX/X, K., 4/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX,
K., zastúpenej TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, 5/
Ing. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. XXX/XX, K. - P. N., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.
Mária Badová, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906, 6/
Ing.T.K.nar.XX.XX.XXXX,bytomY.P.XX,7/R.F.nar.XX.XX.XXXX,bytomL.XXXX/XX,K.,zastúpenej

Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851
906, proti žalovanému S.O.H. s.r.o., so sídlom Bytčianska 132, Žilina, IČO: 31 585 248, zastúpenému
JUDr. Mário Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Červenej armády 1, Martin, IČO: 36 862 819, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/43/2008-662 zo dňa 18. decembra 2019,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcu
7/ zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi 7/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd nariadil zabezpečovacie opatrenie tým spôsobom, že zriadil v prospech
žalobcu 7/ záložné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného 13/24 na nehnuteľnosti zapísanej na

LV č. XXXX, na ostatné plochy C KN parc. č. 1900/3 o výmere 974 m2, zastavané plochy a nádvoria
C KN parc. č. 1900/1 o výmere 10494 m2, zastavané plochy a nádvoria C KN parc. č. 1900/5 o
výmere 316 m2, zastavané plochy a nádvoria C KN parc. č. 1900/6 o výmere 542 m2, zastavané
plochy a nádvoria C KN parc. č. 1900/8 o výmere 342 m2 v kat. úz. P. N., pričom záložné právo
sa zriaďuje za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu 7/ vo výške 55.102,52 eur a
príslušenstva tejto pohľadávky uplatňovanej v konaní vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn.

2C/43/2008, ďalej na zabezpečenie pohľadávky žalobcu 7/ na náhradu trov konania vo veci vydania
tohto zabezpečovacieho opatrenia a rovnako na zabezpečenie pohľadávky žalobcu 7/ na náhradu
trov konania vo veci samej. Žalobcovi 7/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
zabezpečovacieho opatrenia.

2) V danom prípade mal osvedčený právny vzťah medzi žalobcom 7/ a žalovaným a z neho vyplývajúci

nárok žalobcu 7/ na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a trov konania, pre vymoženie
ktorého žiada prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Existenciuexekučného titulu, mal osvedčenú z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, č.k. 9Co/254/2018-607 zo dňa
26.09.2019, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II., III., V. a VI. a vo zvyšnej
časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý. Rozsudkom Okresného súdu Žilina

2C/43/2008-481 zo dňa 13.02.2018 bolo rozhodnuté okrem iného o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 7/ sumu vo výške 55.102,52 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Bol názoru, že obava žalobcu 7/, že budúca exekúcia môže byť ohrozená, je odôvodnená a osvedčená
tým, že žalovaný napriek existencii viacerých súdnych rozhodnutí dobrovoľne dlžné sumy neuhrádza.
Na základe uvedeného boli naplnené všetky atribúty zabezpečovacieho opatrenia a to aj s prihliadnutím

na podmienku jeho primeranosti, pričom zo strany žalobcu 7/ bola dostatočne osvedčená existencia
jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému, existencia obavy o ohrozenie budúceho možného výkonu
rozhodnutia (exekúcie) vyvolaná správaním žalovaného. Z dôkazov doložených do súdneho spisu
žalobcom 7/, a to platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica 16Up/821/2018 zo dňa 07.11.2018
s doložkou právoplatnosti, exekučný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
č.k. 351EX 340/19, a taktiež z dôkazov zo súdneho spisu, a to upovedomenie o ukončení exekúcie

sp. zn. 351EX/321/2018, návrh na vydanie platobného rozkazu sp. zn. 35Up/736/2019, výpis z registra
poverení na vykonanie exekúcie, sp. zn. 55Ek/957/2019 vyplýva, že žalovaný má/mal viaceré záväzky,
ktoré niektoré dobrovoľne nesplnil, preto nastupuje nútený výkon rozhodnutia - exekučné konania, ktoré
majú priamy dosah na majetok žalovaného. Mal za to, že návrh bol opodstatnený, nakoľko je daná
obava o budúce vymoženie pohľadávky vzhľadom na vedené exekučné konanie voči žalovanému.

Nenariadením zabezpečovacieho opatrenia by mohlo dôjsť v budúcnosti k tomu, že majetok žalovaného
bude speňažený v exekučnom konaní, resp. dostanú sa na list vlastníctva aj zápisy iných exekúcií, iných
záložných práv a tým pádom bude pre žalobcu 7/ zmenšená možnosť uspokojiť svoju pohľadávku. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP tak, že ho priznal žalobcovi 7/, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže jeho návrhu vyhovel.

3) Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia návrhu žalobkyne 7/, v dôsledku
ktorého nesprávne rozhodol. Namietal, že pod pojmom „zmarenie exekúcie“ je potrebné rozumieť
nemožnosť jej vykonania, resp. zrejmú nevykonateľnosť, o ktorú situáciu v danom prípade nejde. Súd

sa opomenul vysporiadať s tým, že nárok vymáhaný v exekučnom konaní 351 Ex/340/19 na základe
platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Up/821/2018 je nárokom žalobkyne
7/, teda tej istej osoby a nie nejakého iného subjektu. Súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že
samotný žalobca 7/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. kat. úz.
P. N., ku ktorým žiada nariadiť neodkladné opatrenie, čím má zaručené zákonné predkupné právo na

prevádzaný spoluvlastnícky podiel, ktorého porušenie spôsobuje relatívnu neplatnosť takéhoto prevodu.
V danom prípade súd rozhodol na základe dôkazov, ktoré žalobca 7/ ani neoznačil, čím porušil zásadu
rovnosti strán v konaní pred súdom, a preto je jeho rozhodnutie nezákonné. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietne a žalobcu 7/ zaviaže nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

4) Žalobca 7/ nesúhlasil s podaným odvolaním, žiadal jeho odmietnutie a potvrdenie napadnutého
rozhodnutia ako vecne správneho. Rozhodnutie súdu považoval za zákonné. Poukázal na to, že súd
pri rozhodovaní vychádzal z voľného hodnotenia dôkazov na základe dôkazov pripojených k návrhu,
ale aj z obsahu celého spisu. Namietal, že žalovaný dobrovoľne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z

exekučného titulu vedeného v exekučnom konaní pod sp. zn. 351EX 340/19 a neplnil si svoju povinnosť
vyplývajúcu z právoplatne skončeného konania v danej veci 2C/43/2008, a preto musel opätovne podať
návrh na začatie exekučného konania, ktoré je vedené na Okresnom súd Banská Bystrica sp. zn.
44Ek/280/2020. Má vedomosť o tom, že žalovaný dal vyhotoviť geometrický plán č. 99/2018, ktorý mal
tvoriť podklad pre uzavretie prípadnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX medzi nimi. Nakoľko k dohode od roku 2018 nedošlo,
hrozí tu dôvodná obava, že žalovaný chce aj so zvyškom svojho podielu v ostatných nehnuteľnostiach
nakladať tým spôsobom, že by ich chcel scudziť alebo prenajať, prípadne brať akékoľvek finančné
alebo naturálne pôžitky. K námietkam žalovaného uviedol, že pri prípadnom prevode podielu žalovaným
pri nerešpektovaní jeho predkupného práva by bolo možné podať opätovne žalobný návrh na určenie

relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu realizovaného žalovaným, čím by došlo k zaťaženiu súdu
ďalšou žalobou. Mal za to, že súd náležite vyhodnotil existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

6) Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7) Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8) Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9) Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet
záložného práva, ktorými môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

10) Na zabezpečovacie opatrenie sa primerane v zmysle § 344 CSP použijú ustanovenia o
neodkladnom opatrení. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila
potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z
ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom tvrdení žalobcu uvedených v návrhu, ako aj z listinných dôkazov,
ktoré žalobca predloží, zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. Pri
ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

11) Podstatou danej veci bolo rozhodnúť o tom, či je v danej situácii potrebné na základe uvádzaného
skutkového stavu nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Žalobca 7/ podal v prejednávanej veci návrh
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a preukázal, že má judikovanú peňažnú pohľadávku voči
žalovanému. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný je vlastníkom spôsobilých predmetov záložného

práva (nehnuteľností). Pokiaľ však súd prvej inštancie (vychádzajúc z návrhu ako aj obsahu spisového
materiálu) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daná nevyhnutná potreba neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami konania zabezpečovacím opatrením, v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie
(ktorú hrozbu videl v tom, že žalovaný má/mal viaceré záväzky, ktoré niektoré dobrovoľne nesplnil, že
je daná obava o budúce vymoženie pohľadávky vzhľadom na vedené exekučné konanie a zaťaženie

nehnuteľností), s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil.

12) Okrem existencie nároku musí veriteľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude
ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená

najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony s
kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu
aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie
speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (NS SR sp. zn.
5Obo/144/97).

13) Existencia pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní sp. zn. 351EX/340/19 (kde samotný
žalobca 7/ navyše vystupuje ako oprávnený), zaťaženie nehnuteľností ako ani skutočnosť, že žalovaný
doposiaľ nesplnil to, čo mu ukladá právoplatné rozhodnutie súdu, bez ďalšieho nepredstavuje „obavu,“
že exekúcia bude ohrozená, keď tieto nemajú s úspešnosťou prípadnej budúcej exekúcie žiadnu vecnú

súvislosť a ako také ani nesvedčia o úmysle vyhnúť sa splneniu rozhodnutím uloženej povinnosti. Je
potrebné zdôrazniť, že na to, aby scudzovacie úkony mohli založiť existenciu bezprostrednej hrozby
zmareniaexekúcie,jenevyhnutné,abyišlootakésprávaniedlžníka,ktorémožnoaspoňsurčitoumierou
pravdepodobnosti považovať za reakciu dlžníka na vznik pohľadávky.14) Ak by súd akceptoval argumentáciu žalobcu 7/, v zásade by dospel k záveru, že vždy, keď je po
právoplatnosti rozhodnutia strana, ktorej bola uložená povinnosť v omeškaní s jej plnením, je tu dôvod na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má táto strana úmysel vyhnúť sa splneniu povinnosti.
S takýmto názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť.

15) Bolo povinnosťou žalobcu 7/ osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, čo sa nestalo, a preto
odvolací súd vychádzajúc zo stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ust. § 329 ods. 2 CSP

vspojenísust.§344CSP)napadnutérozhodnutiezmeniltak,ženávrhnanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia žalobcu 7/ zamietol.

16) O trovách konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný mal
úspech v odvolacom konaní, má preto aj nárok na náhradu trov konania.

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).