Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205523
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8716205523.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcov: 1/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/
XXX, XXX XX B., 2/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX B., 3/ Y. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/XX, XXX XX V., žalobcovia právne zastúpení JUDr. Martin Tomas, advokát so sídlom
Francisciho 3288, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXX,
XXX XX K. B., 2/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXX, XXX XX B., žalovaní právne zastúpení
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44
250 029, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.

17C/144/2016-396 zo dňa 25.06.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom (v tomto spore v poradí druhým) súd prvej
inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a v II. súvisiacom výroku o trovách konania rozhodol tak, že ich
plnou náhradou zaviazal žalobcov 1/ a 2/.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodil ustanoveniami § 137 písm. c/ CSP, § 132 ods. 1, § 134 ods.
1, ods. 3 Obč. zák.; výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že po jeho prvom zamietavom rozsudku, ten bol na odvolanie žalobcov
zrušený uznesením odvolacieho súdu, pričom pôvodný žalobca 1/ následne zomrel a pokračovalo sa
v konaní s jeho dedičmi a to pôvodnou žalobkyňou 2/ ako žalobkyňou 1/ a X. F. ako žalobkyňou 2/ a

Y. B. ako žalobcom 3/ s tým, že na návrh žalobcov pripustil zámenu na mieste žalovanej 2/ z dôvodu
darovaniaparcelyč.XXX/XXovýmereX.XXXmX,ornápôda,zapísanejnaLVč.XXXX,k.ú.B.pôvodnou
žalovanou 2/ v prospech Q. Y.. V nadväznosti na to na návrh žalobcov pripustil zmenu petitu žaloby v
nasledovnomznení:„Súdurčuje,ževzmyslegeom.plánuč.XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXvyhotoviteľa
F.-W. s.r.o., H.: XX XXX XXX a úradne overený dňa XX.XX.XXXX W. katastra F ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť tohto rozsudku, patrí parc. KN-C XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, k. ú. K. B., parc. KN-C XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, k. ú. K. B. a

parc. KN-C XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, k .ú. K. B., v podiele X-ica k pomere
k celku do dedičstva po neb. X. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. X/
XXX, XXX XX B.. W. určuje, že v zmysle geom. plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoviteľa F.-
W. s.r.o., H.: XX XXX XXX a úradne overený dňa XX.XX.XXXX W. katastra F ktorý tvorí neoddeliteľnúsúčasť tohto rozsudku, patrí parc. KN-C XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, k. ú. K. B., parc. KN-C XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, k. ú. K. B. a parc.
KN-C XXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, k .ú. K. B., v podiele X-ica k pomere k

celku je vlastníčkou žalobkyňa 1/.

4. Samotní žalobcovia odvodzujú svoj nárok z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, na základe ktorej
žalobkyňa 1/ spolu s jej nebohým manželom nadobudli vlastnícke právo k pôvodnej mpč. č. XXXX,
k.ú. B. vo veľkosti 1 z celku a v tejto zmluve bolo dohodnuté, že túto parcelu budú užívať do cesty,

správne od štátnej cesty do poľnej cesty, pričom podľa záverov nimi do sporu predloženého súkromného
znaleckého posudku znalca H.. Z., V.., č. X/XXXX, parcely z predmetu sporu svojou polohou zasahujú
do časti pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX. Podľa tvrdení žalobcov, žalovaní nedisponujú žiadnym
nadobúdacím titulom, na základe ktorého by oni, resp. ich právni predchodcovia nadobudli sporné
nehnuteľnosti, teda pôvodnú parcelu mpč. XXXX. Žalobcovia poukazovali na rozhodnutie W. katastra
V. o oprave chyby v katastrálnom operáte č. L a odvolacieho orgánu W. katastra V., ktoré zidentifikovali

predmetné parcely a zo záverov vyplynulo, že geometrický plán z roku XXXX bol nesprávny a
následne aj geometrický plán z roku XXXX. Nadobúdacím titulom žalovaných, resp. ich právnych
predchodcov k sporným nehnuteľnostiam nemôže byť ani kúpna zmluvy N XXX/XX z XX.XX.XXXX,
keď žalobcovia, resp. neb. X. B. túto zmluvu nikdy nepodpísali a tá nebola zapísaná do katastrálneho
operátu. Nadobúdacím titulom žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, nemôže byť ani dohoda

z 12.03.1967, nakoľko ani Q. B., ani X. V. so svojou manželkou, ale ani Q. S. neboli vlastníci
pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX. Nadobúdacím titulom žalovaných nemôžu byť ani dedičské
rozhodnutia po ich právnych predchodcov, nakoľko ani títo neboli ku dňu svojej smrti vlastníkmi sporných
pozemkov. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva žalovanými, žalobcovia mali za to, že samotná
dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná iba potiaľ, pokiaľ je možné priznať všetky

práva a povinností oprávneného držiteľa. Znalecký posudok súdom ustanoveného znalca H.. O., č.
XX/XXXX svedčiaci o opaku, žalobcovia považujú za rozporuplný, hlavne v tom, že označený znalec
sa nedostatočne vyporiadal s polohovým určením pozemkovoknižných parciel. Žalovaní naproti tomu
poukázali na závery znaleckého posudku znalca H.. O. s tým, že pôvodná mpč. XXXX je nateraz
súčasťouiných,akovtomtosporežalovanýchparciel.Právnymtitulomnadobudnutiavlastníckehopráva

žalovaných k sporným pozemkom bola kúpna zmluva z XX.XX.XXXX a nemožno opomínať ani ďalší
nadobúdací titul, ktorým bolo dedičské rozhodnutie po nebohom X. S. z XXXX, kedy žalobkyňa 1/ a
jej manžel nadobudli tieto pozemky vo viere, že poručiteľovi patria. Predmet sporu takmer 60 rokov
žalobcovia neužívajú, užívajú ho žalovaní a ich právni predchodcovia. Nie je známy žiaden dôvod, ktorý
by žalobcom bránil uplatniť si svoje vlastnícke právo skôr.

5. V súvislosti s naliehavým právny záujmom následne súd skonštatoval, že aplikujúc §
137 písm. c/ CSP žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy,
ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom
možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví tým, že určovací rozsudok bude

podstatným spôsobom užitočný. Súd otázku naliehavého právneho záujmu skúma vždy v konaní o
žalobepodľa§137písm.c/CSPberúcdoúvahykonkrétneokolnostidanejkauzy.Priskúmaníexistencie
naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude nasledovať iné súdne konanie. V prípade ak strana

sporu, resp. jej právny nástupca dlhodobo (v súdenej veci od roku 1967 do 16.05.1990 a následne od
16.05.1990 do podania žaloby 17.06.2016) akceptuje užívací a právny stav vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam, bol názoru, že práve táto určovacia žaloba vytvára stav právnej neistoty, vytvára
priestor pre ďalšie súdne spory, pričom zmyslom určovacej žaloby je vytvárať právnu istotu zbytočne
narušenú pretrvávajúcimi spormi. Pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ sa mohli od roku 1967 (viac ako 50 rokov)

domáhať určenia vlastníckeho práva, namietať jestvujúci stav, keď od roku 1967 žalovaní 1/ a 2/, resp.
ich právni predchodcovia sporné nehnuteľnosti užívajú. Predmetná žaloba je naopak spôsobilá viac ako
50 rokov trvajúci stav právnej istoty (narušený len incidentom z 16.05.1190) narušiť. Právnu neistotou
žaloba vytvára, nie odstraňuje. Nie je zrejmé prečo už v období rokov 1967 - 2016 sa pôvodní žalobcovia
1/ a 2/ nedomáhali riešenia vlastníckeho práva k sporným parcelám. Vzhľadom na princíp právnej istoty

v demokratickom štáte zdôraznil práve tento dlhoročný časový aspekt. Za daného stavu bolo podľa súdu
sporné aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, čo je dôvodom pre
zamietnutie žaloby v zmysle procesných predpisov (§ 137 písm. c/ CSP). Je zrejmé, že nedostatoknaliehavého právneho záujmu je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd
zaoberal meritom veci.

6. V merite veci súd po doplnení dokazovania s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, opätovne
dospelknázoru,žežalobenemožnovyhovieť,keďžalobcovia1/a2/vkonanínepreukázali,ženadobudli
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam (pozemky parc. reg. C parc. č. XXX/X., XXX/X, XXX/XXX
zapísané na LV XXX, XXXX).

7. Z pripojených listov vlastníctva č. XXX, XXXX vedených na R. úrade odbor katastrálny V. je zrejmý
zápis skutočných vlastníkov pozemkov KN-C parc. č. XXX, XXX žalovaný X/, parc. č. XXX/XX žalovaná
2/ rade.

8. V konaní žalobcovia 1/ a 2/ chceli preukázať, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
nadobudli kúpou - kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX. Z pripojenej notárskej zápisnice N XXX/XX NZ XXX/

XX bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli kúpou pozemok mpč. XXXX zapísaný v pozemno-
knižnej vložke XX o výmere XX á XX mX a to v podiele XX/XXX-in. Vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/
k parcele pôvodne mpč. XXXX v podiele XX/XXX-in nie je sporné. Navyše bolo potrebné poukázať na
nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ k pozemku parc. č. XXX v k. ú. K. B. v roku XXXX (nie
je zrejmý presný dátum), keď žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu s X. B., ktorá nebola

zavkladovaná v evidencii nehnuteľnosti. Predmet zmluvy žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli vydržaním po
uplynutí vydržacej doby žalobcov 1/ a 2/ najneskôr k XX.XX.XXXX v zmysle § 865 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

9. Nesporným v konaní bolo, že pozemky parc. č. XXX, XXX, XXX/XX užívajú žalovaní 1/ a 2/, resp.

predtým užívali ich právni predchodcovia. Na pozemku parc. č. KN-C parc. č. XXX sa nachádza rodinný
dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/.

10. Podľa geometrického plánu Y. V. č. XX/XXXX pozemok KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXX mX je
vytvorený z časti pozemku KN-C parc. č. XXX, pozemok KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXX mX je

vytvorený z časti pozemku KN-C parc. č. XXX a pozemok KN-C parc. č. XXX/XXX o výmere XXX mX
je vytvorený z časti pozemku KN-C parc. č. XXX/XX.

11. Naopak, v konaní prostriedkami procesnej obrany preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva
k sporným pozemkom žalovaní 1/ a 2/. Súd dospel k záveru, že právnym titulom nadobudnutia

vlastníckeho práva k sporným pozemkom žalovaných 1/ a 2/ je vydržanie.

12. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Nebolo v konaní sporné, že predmetné nehnuteľnosti od roku XXXX užívajú žalovaní 1/ a
2/, resp. ich právni predchodcovia, na pozemku parc. č. XXX sa nachádza aj rodinný dom žalovaného 1/.

XX. Dňa XX.XX.XXXX otec žalovaného 1/, ktorý je zároveň starým otcom žalovanej 2/ uzavrel kúpnu
zmluvu s Q. B., X. V., E. V. a Q. X., predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XXX, XXX, XXX k. ú. K.
B. /pôvodne boli zapísané v pozemkovej knihe ako mpč. XXXX (parc. č. XXX), mpč. XXXX (parc. č.
XXX), mpč. XXXX (parc. č. XXX)/. Zmluva nebola evidovaná v evidencii nehnuteľností. Od toho času

však pozemky žalovaní 1/ a 2/, resp. ich právni predchodcovia neb. X. S. s manželkou užíval ako
vlastné, postavil na nich rodinný dom. Bolo potrebné uviesť, že Občiansky zákonník znení účinnom od
01.04.1964 takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva (vydržaním) neupravoval. V zmysle § 865 ods. 3
Občianskeho zákonníka preto žalovaní 1/ a 2/, resp. ich právni predchodcovia nehnuteľnosti nadobudli
vydržaním k 01.04.1984. Počas tejto doby žalovaní 1/ a 2/, resp. ich právni predchodcovia neboli rušení

pri užívaní nehnuteľností.

14. Navyše v tomto období k XX.XX.XXXX kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N
XXX/XX NZ XXX/XX nadobudli právni predchodcovia žalovaných 1/ a 2/ neb. X. S. nar. v roku XXXX a
Q. S. nehnuteľnosť pozemok pôvodne mpč. XXXX o výmere XXX m2, pričom predávajúcimi v 8. a 9.

rade boli samotní pôvodní žalobcovia 1/ a 2/. Títo v konaní namietali neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu,
že nebola zo strany pôvodných žalobcov 1/ a 2/ podpísaná, uvedenú skutočnosť nepreukázali. Naopak,
i keď prvopis notárskej zápisnice sa v archíve súdu nenachádzal, z rovnopisu notárskej zápisnice, ktorý
predložili žalovaní 1/ a 2/ je zrejmé, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ notársku zápisnicu podpísali. Jepotrebné dodať, že podľa analogicky v tom čase platnej inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
socialistickej republiky z 18.06.1973 č. 15/1973 obsah prvopisu notárskej zápisnice spísanej notárom je
totožný s obsahom rovnopisov doručovaných účastníkom úkonu spisovaného do notárskej zápisnice.

15. Žalovaní 1/ a 2/, resp. ich právni predchodcovia neboli rušení v dobromyseľnej držbe. Pokiaľ v roku
1993 pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ dali vyhotoviť geometrický plán týkajúci sa predmetných nehnuteľností
a bolo preukázané, že 16.05.1990 došlo medzi pôvodným žalobcom 1/ a právnym predchodcom
žalovaného1/ksporuaublíženiunazdraví(vyplývatoztrestnéhokonaniavedenéhonaOkresnomsúde

V. č. k. 7T XXX/XX), tieto spory preukázateľne pred 01.04.1984 neboli. Navyše po dátume 16.05.1990
taktiež nebolo preukázané rušenie žalovaných 1/ a 2/, resp. ich právnych predchodcov v užívaní
nehnuteľnosti,pretopodpornemohližalovaní1/a2/nadobudnúťvlastníckeprávovydržaním,vdôsledku
právneho titulu dedenia po neb. X. S. nar. v roku XXXX zomrelom XX.XX.XXXX a to k XX.XX.XXXX, keď
z obsahu dedičského rozhodnutia sa žalovaní 1/ a 2/ (resp. právny predchodca Q. S.) mohli dôvodne
domnievať, že im právo patrí. Od roku XXXX nebolo preukázané žiadne rušenie žalovaných 1/ a 2/ v

užívaní nehnuteľnosti.

16. Spornou otázkou v konaní bolo, či nehnuteľnosti sú vytvorené z pôvodnej parcely mpč. XXXX, keď
žalobcovia práve od vlastníctva k tejto parcele odvádzajú právny titul nadobudnutia nehnuteľností, alebo
sú vytvorené z parciel mpč. XXXX, XXXX, XXXX, od ktorých odvádzajú právny titul (kúpu, ak by nešlo

o vydržanie) žalovaní 1/ a 2/.

17.Navyšečasťparcelympč.XXXXovýmereXXXm2previedlipôvodnížalobcovia1/a2/kúpnuzmluvu
na právnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/.

18. Súd poukázal na pripojenú identifikáciu parciel z R. úradu odbor katastrálny V., podľa ktorej parcely
KN-C XXX, XXX, XXX/XX boli vytvorené z pôvodných parciel mpč. XXXX, XXXX, XXXX, nie z parcely
mpč. XXXX. Súd bol názoru, že pri identifikácii parciel má R. úrad odbor katastrálny V. vychádzať nielen
z pripojených listín, ale aj zohľadniť svoje rozhodnutia o oprave chýb v katastrálnom operáte. Navyše
R. úrad odbor katastrálny V. na výzvu súdu oznámil, že nie je kompetentný posudzovať identifikáciu

parciel vydanú R. úradom odbor katastrálny V. a R. úrad odbor katastrálny V. trval na údajoch v zaslanej
identifikácii. Súd preto vyjadrenie Okresného úradu Prešov z 01.12.2017 považoval za rozporuplné.

19. Podľa pokynu odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie znaleckým dokazovaním.

20. Znalec H.. X. O. v znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatoval, že plocha o výmere X.XXX mX
z pôvodnej parcely mpč. XXXX v spornom území už bola vyčerpaná do parciel reg. KN-C XXX/X,
XXX, XXX/XX. F. plán č. XX/XXXX úradný overený XX.XX.XXXX bol podkladom pre podanie žaloby.
Predmetným geometrickým plánom boli vytvorené X parcely registra KN-C XXX/X o výmere XXX m2,
XXX/X o výmere XXX m2, XXX/XXX o výmere XXX m2. Novovytvorené parcely majú spolu výmeru

X.XXX m2. Znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že sporná časť o výmere X.XXX m2 z
pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX už bola vyčerpaná a je súčasťou parcely registra KN-C XXX/X,
XXX a XXX/XX k. ú. K. B..

21. V konaní žalobcovia predložili súkromný znalecký posudok znalca H.. Q. Z., V.., č. X/XXXX,

ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX zasahuje
svojou polohou do časti parciel registra D. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX a XXX/XX. Pôvodná
pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX zasahuje svojou polohou do časti parciel registra D. č. XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX a XXX/XX. Pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX zasahuje
svojou polohou do časti parciel registra D. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX,

XXX, XXX/XX a XXX/XX. Parcely registra D. č. XXX a XXX vedené na LV č. XXX sú vytvorené z
časti pozemkovoknižných parciel mpč. XXXX, XXXX a XXXX a je vedená na LV č. XXXX. V. registra
D. č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX/XX zapísané v LV č. XXX sú vytvorené z časti pozemkovoknižných
parciel mpč. XXXX a mpč. XXXX. Z grafickej identifikácií vyplýva, že novovytvorené parcely registra
D. č. XXX/X, XXX/X a XXX/XXX zasahujú svojou polohou do časti pozemkovoknižnej parcely mpč.

XXXX. Týmto geometrickým plánom došlo k obnoveniu hranice pôvodnej pozemkovoknižnej parcely
mpč. XXXX vedenej v V. č. XX v k. ú. K. B..XX. Znalec H.. X. O. na pojednávaní trval na záveroch svojho znaleckého posudku. Ďalej uviedol,
že parcely z predmetu sporu - č. XXX/X, XXX/X, XXX/XXX neboli vytvorené z pôvodnej parcely mpč.
XXXX. K tomuto záveru dospel z podkladov, ktoré boli v súdnom spise a to z dohody spísanej v

roku XXXX, kde vtedajší vlastníci, držitelia pozemkov vyhlásili, že reálny pozemok, ktorý už je v
užívaní X. S., mu odpredajú. Tento stav je potrebné považovať za mimoriadne dôležitý. Následne boli
spracované geometrické plány aj na susednú parcelu pána B., kde bol identifikovaný pozemkovoknižný
stav. Cez geometrický plán došlo k vyčerpaniu celej plochy pozemkovoknižnej parcely XXXX, z tohto
dôvodu reálne zanikla. Takýto stav pozemkovoknižný, ktorý bol zadeklarovaný v geometrických plánoch,

dotknutí účastníci uznávali a prostredníctvom právnych listín aj zapísaný do katastra nehnuteľnosti.
Všetci zhodným spôsobom zadefinovali polohu pôvodných pozemkovoknižných parciel a neexistoval
žiaden iný dôkaz, ktorý by vyvrátil pravdivosť pôvodných geometrických plánov. Znalec potvrdil,
že preskúmal aj pozemkovoknižný operát a zistil, že v dokumentácii sa nachádza iba pôvodná
archaická mapa. Zápisom registra je k dispozícii lokalizácia pôvodných parciel, ktorá vytvára dojem,
že pozemkovoknižná parcela č. XXXX sa má nachádzať na inom mieste ako je zadefinovaná v 5

geometrických plánoch od roku XXXX až po rok XXXX. Toto je bežný stav, ktorý existuje v rámci celej
republiky, keď dôsledkom spracovania registrov sú značné posuny parciel a v niektorých prípadoch by
sa museli posúvať nielen ploty, ale aj oplotenie kostola a iné pevné stavby. V k. ú. B. sa nezachoval
najnovší operát z pozemkovej knihy. Z tohto dôvodu nemožno striktne vychádzať z mapového podkladu.
K znaleckému posudku H.. Z. uviedol, že s týmto znaleckým posudkom nemá žiadne rozpory, pretože to

čo je konštatované v znaleckom posudku H.. Z. v podstate nemá žiaden význam pre daný spor, pretože
identifikuje archaickú mapu a stav, ktorý platil pred rokom XXXX. V tomto kontexte je zhodný stav s
jeho znaleckým posudkom. Problém je však v tom, že tak ako on, ani H.. Z. nemal k dispozícii posledné
mapové podklady, ktoré používali skúsení a znalí miestnych pomerov geodeti v 70. a 80. rokoch. Ak
H.. Z. vychádzal z archaickej mapy, tak to isté konštatoval aj on, ale s veľmi rezervovaným záverom,

pretože pozemkovoknižná mapa je kreslená voľnou rukou a len približným spôsobom lokalizuje pôvodné
nehnuteľnosti. Uviedol, že pozemkovoknižnú mapu na obrázku č. 1 znaleckého posudku nie je možné
použiť na identifikáciu parciel, pretože od jej vyhotovenia došlo za viac ako 100 rokov k množstvu úprav
a spresnení polohy jednotlivých parciel v k. ú. K. B.. Uviedol, že jedna z parciel, ktorú v roku XXXX kúpila
rodina S. tvorí predmet sporu a to parcela XXX.

23.ZnalecH..Z.V..vznaleckomposudkuč.X/XXXX,ktorýpredložiližalobcoviakonštatoval,žepôvodná
pozemkovoknižná parcela mpč. XXXX zasahuje svojou polohou do časti parciel okrem iných XXX, XXX,
XXX/XX. Tvrdenia znalca H.. Z., V.. vyvrátil podľa súdu znalecký posudok H.. O. a výsluch znalca H.. O.
na pojednávaní. Súd považoval za preukázané skutočnosti prezentované znalcom H.. O. v znaleckom

posudku, ktorý na pojednávaní vysvetlil spôsob ako dospel k záveru znaleckého posudku. Znalecký
posudok súd považoval za logický a vierohodný. Naopak znalec H.. Z. sa odmietol pojednávania
zúčastniť, žalobcovia následne uviedli, že na jeho výsluchu netrvajú a súd v zmysle § 198 ods. 2
CSP analogicky rozhodol, že návrh na výsluch znalca H.. Z. zamietol, keď sa pre nesúčinnosť znalca
nepodarilo zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní.

24. V tomto smere žalobcovia 1/-3/ neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, žeby sporné parcely
XXX/X, XXX/X, XXX/XXX boli vytvorené z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXXX.

25. K námietke právneho zástupcu žalobcov, že nadobúdacím titulom žalovaných nemôže byť kúpna

zmluva z XX.XX.XXXX, dohoda z XX.XX.XXXX ani dedičské rozhodnutia po právnych predchodcoch
žalovaných 1/ a 2/, s týmito sa súd nestotožnil pre skutočnosti uvedené v bodoch 43 - 70 jeho
odôvodnenia, naopak, práve v prospech žalovaných 1/ a 2/ svedčí viacero nadobúdacích titulov.

26. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu.

27. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalobcovia, súdu prvej inštancie vytýkajúc
nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
Odvolatelia sa nestotožňujú so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaným svedčí titul
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a že oni nepreukázali právny titul nadobudnutia vlastníctva

k sporným nehnuteľnostiam. Oni svoje vlastnícke právo odvodzujú od kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX,
na základe ktorej nadobudli žalobkyňa 1/ a jej už nebohý manžel do bezpodielového spoluvlastníctva
podiel vo veľkosti 1 z celku parcely č. mpč. 2983, a naproti tomu žalovaní nedisponujú žiadnym
nadobúdacím titulom, na základe ktorého by oni, resp. ich právni predchodcovia nadobudli spornénehnuteľnosti, teda mpč. XXXX. Na prvom mieste súdu prvej inštancie vytýkajú, že sa priklonil k záverom
znaleckého posudku znalca H.. O., ktorý sa dostatočne nevyporiadal predovšetkým s rozhodnutím SK
V. o oprave chyby v katastrálnom operáte č. L z XX.XX.XXXX a odvolacieho orgánu SK V. č. Xo XX/

XXXX/Mi z XX.XX.XXXX, z ktorých je zrejme, že parcela č. XXX, k.ú. B. je vytvorená o.i. aj z pôvodnej
parcely mpč. XXXX a teda nie tak, ako to uvádza znalec H.. O., ktorý sa navyše nekriticky priklonil ku
chybe vo vypracovanom GP H.. Z. a následne H.. F. a od tohto stavu odvíja svoje závery. Z vyššie
označených rozhodnutí taktiež vyplýva, že GP H.. Z., ktorý bol podkladom k notárskej zápisnici N XXX/
XX, bol vypracovaný nesprávne. Tu právni predchodcovia žalovaných nekupovali časť z pôvodnej

parcely mpč. XXXX, ale z XXXX. H. parciel XXX a XXX/XX mala byť na pôvodnú mpč. XXXX a
nie na pôvodnú mpč. XXXX. Nesprávnosť, prinajmenšom pochybnosť záverov znalca H.. O. okrem
označených rozhodnutí dokresľuje aj stanovisko spoločnosti F.. Odvolatelia sa okrem toho prikláňajú
k záverom nimi predloženého znaleckého posudku H.. Z.,V.. podľa ktorého pôvodne mpč. XXXX a
mpč. XXXX boli za sebou a nie vedľa seba a podľa ktorého žalované parcely XXX/X, XXX/X a XXX/
XXX zasahujú do pôvodnej mpč. XXXX. Závery tohto znaleckého posudku žalovaní nespochybnili.

Odvolateľom nemožno dávať za vinu, že znalec H.. Z., V.. sa odmietol zúčastniť pojednávania z dôvodu
ohrozenia svojho zdravotného stavu. Na druhom mieste odvolatelia zastávajú názor, že žalovaným
chýba nadobúdací titul, na základe ktorého mali vstúpiť do dobromyseľnej držby, ktorým nemôže byť ani
kúpna zmluva z XX.XX.XXXX, ktorú oni nikdy nepodpísali, ktorá aj podľa tvrdenia pôvodne žalovaného
1/ bola uzatvorená v rozpore s právnymi predpismi a ktorá nebola nikdy zavkladovaná. Týmto titulom

nemôže byť ani dohoda z XX.XX.XXXX, nakoľko Q. B., ani manželia V. a ani Q. S. nikdy neboli vlastníkmi
pôvodnej mpč. XXXX. V neposlednom rade týmto titulom nemôžu byť ani dedičské rozhodnutia po
právnych predchodcoch žalovaných, lebo tí v čase svojej smrti neboli vlastníkmi sporných pozemkov.
Naopak nadobúdací titul na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX svedčí jednoznačne žalobcom s tým,
že prípadnú dobrú vieru ďalších nadobúdateľov nemožno povyšovať nad zásadu „nemo plus iuris....“.

Nimi predložené dôkazy tvoria logický celok, ktorý má zmysel a jednotlivo do seba zapadajú, takže
nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Navrhli napadnutý
rozsudokzmeniťaichžalobnémunávrhuvyhovieť,alternatívnehozrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V podstate poukázali
na existenciu dvoch znaleckých posudkov, jeden z ktorých svedčí v ich prospech a druhý v prospech
protistrany, pričom znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok v ich prospech na pojednávaní vysvetlil
aj dôvod rozporu s druhým znaleckým posudkom, ktorého vyhotoviteľ výslovne odmietol účasť na
pojednávaní. Iný dôkaz nebol stranami navrhnutý a súd následne vyhodnotil, že žalované pozemky nie

sú časťami parcely mpč. XXXX patriacej pôvodne žalobkyni 1/ a jej nebohému manželovi.

29. Strany následne vo svojich vyjadreniach v podstate zopakovali svoju odvolaciu argumentáciu.

30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1
CSP).

31. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.32. Odvolací súd tak v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci,

teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd
SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

33. S poukazom na dátum podania (17.06.2016), označenie i obsah žaloby, ktorou sa žalobcovia
domáhaliurčeniavlastníckehopráva,vdanomprípadebolanespornepodanáurčovaciažalobavzmysle
§ 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

34. Obdobne i od 01.07.2016 účinný CSP v § 137 umožňuje žalobou požadovať, aby sa rozhodlo okrem
iného podľa písm. c/ o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 80 písm. c/ OSP, aktuálne § 137 písm. c/

CSP je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať
otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu,
ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že
nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná
danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť

bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,
aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak

je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva,
či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len
určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Možno sa domáhať

určenia aj práva žalovaného alebo tretej osoby.

36. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje,skúmasúdexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.Platítoajpresúdprvejinštancie,ajpresúdodvolací.

Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec
urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia
naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je
tedanutné,abytentonaliehavýprávnyzáujemjestvovalnielenvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 v spojení s § 383 CSP).

37. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať

vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodnýchskutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

38. Odôvodnenie spornosti ne/existencie naliehavého právneho záujmu v napadnutom rozsudku ostalo,
prinajmenšom hmlistým/pochybným, a to s poukazom na doktrínu, ako aj rozvetvenú konštantnú
judikatúru k tejto otázke.

39. Odvolací súd v súvislosti s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na tu požadovanom

určeníkonštatujejehoexistenciu.Aksažalobcoviadomáhajúurčenia,žesúvlastníkminehnuteľnosti,pri
ktorých sú v katastri zapísaní ako vlastníci žalovaní, majú na takomto určení naliehavý právny záujem,
lebo len také súdne rozhodnutie by mohlo byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností (pozri napr. ZSP 48/2004).

40. Kruciálnou otázkou v tomto spore bola otázka, či nehnuteľnosti z predmetu sporu - parc. č. XXX/

X, XXX/X a XXX/XXX sú vytvorené z pôvodnej parcely mpč. XXXX, od vlastníctva ktorej odvodzujú
svoj nadobúdací titul žalobcovia, alebo z pôvodných parciel mpč. XXXX, XXXX a XXXX, od vlastníctva
ktorých odvodzujú svoj nadobúdací titul žalovaní (kúpa, ak by nešlo o vydržanie).

41. Na základe pokynu odvolacie súdu zo zrušujúceho uznesenia súd prvej inštancie vo veci nariadil

znalecké dokazovanie znalcom H.. X. O., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. XX/XXXX, v zmysel
záverov ktorého pozemky z tohto sporu neboli vytvorené z pôvodnej mpč. XXXX. Uvedený záver svedčí
v prospech žalovaných. Naproti tomu stoji súkromný znalecky posudok žalobcov znalca H.. Q. Z.,
V.. č. X/XXXX, v zmysle záverov ktorého pozemky z tohto sporu zasahujú svojou polohou do časti
pozemkovoknižnej vložky mpč. XXXX. Uvedený záver by mal potom svedčiť v prospech žalobcov.

42. Znalec H.. O. bol k záverom svojho posudku na pojednávaní vypočutý. Znalec H.. Z., V.. súdu
oznámil, že z dôvodu pandémie COVID sa nezúčastňuje žiadnych stretnutí a ani nikam necestuje. Preto
žalobcovia na jeho výsluchu netrvali a vychádzali iba zo záverov jeho ZP.

43. V súdenej veci tak naproti sebe stoja dva znalecké posudky. Na jednej strane súkromný a do konania
predložený žalobcami a na strane druhej vyhotovený súdom ustanoveným znalcom. Súd vzal pri svojom
rozhodnutí v úvahu závery druhého znaleckého posudku a žalobu zamietol. Ustálené rozhodovacou
praxou je, že ak má súd pri svojom rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi
o tej istej otázke, je jeho povinnosťou ich zhodnotiť, a to v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov

vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nebude vychádzať zo záverov druhého
znaleckého posudku, no pre túto úvahu je potrebné vypočuť obidvoch znalcov.

44.Súdomustanovenýznalecbolnapojednávanívypočutý.Znalec,ktorývypracovalsúkromnýznalecký
posudok v prospech žalobcov sa pojednávania nezúčastnil a žalobcovia na základe jeho oznámenia o

tom, že z dôvodu pandémie COVID sa nezúčastňuje žiadnych stretnutí a ani nikam necestuje, potom
netrvali na jeho výsluchu a vychádzali iba zo záverov jeho znaleckého posudku, ktoré považovali za
správne. V tejto súvislosti treba podotknúť, že účinnosťou nového Civilno sporového poriadku - zák.
č. 160/2015Z.z. bola do civilného procesu zavedená prísna kontradiktórnosť, čo o.i. znamená, že sa
priorizovala procesná aktivita sporových strán. Žalobcovia tak jednoznačne rezignovali, ostali kdesi

na polceste v otázke ovplyvnenia ich prípadného možného procesného úspechu v spore a uvedené
je potom potrebné pripísať jednoznačne na ich ťarchu. Inými slovami, vzhľadom na priebeh konania
a stav dokazovania mohli a mali trvať na výsluchu tohto znalca, a to po čase uplynutia pandémie
a takto prípadne ovplyvniť svoj možný procesný úspech v spore. V tomto smere potom úvahu súdu
prvej inštancie, ak ten pri svojom rozhodnutí vzal na zreteľ závery znaleckého posudku a výsluch

ním ustanoveného znalca, ktorú aj náležite ozrejmil, a nie závery súkromného znaleckého posudku
predloženého žalobcami, nemožno hodnotiť ako zjavne neprimeranú.

45. Trvať treba taktiež i na tom, že v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia,
že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom

pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu,
resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Naopak v spore o určenie vlastníckeho
práva nemá žalobca preukazovať neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného.46. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcov, rozhodol vo výroku I. vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387
ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti, vrátane vecne správneho závislého

výroku II. o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nespochybneného), potvrdil. Na ďalšiu
argumentáciu strán zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru
odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).