Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205133
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8710205133.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. O., D.. XX.XX.XXXX, N. O. A., o
vymoženie 1.050 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.

16Er/201/2010 - 53 zo dňa 23.07.2021, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením

rozhodol, cit.:

„I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.“

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. V zmysle ustanovenia § 243f
ods. 1, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4, do 30 dní odo
dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t. j. do dňa 22.01.2016. Súd prvej inštancie sa oboznámil so
spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený si nesplnil

zákonnú povinnosť včas, t.j. do 22.01.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nesplnil povinnosť
predložiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.01.2016, súd rozhodol tak,
že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 262 ods. 2 CSP
a priznal náhradu trov exekúcie súd exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie tým, že si riadne nesplnil svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. O

náhrade trov exekučného konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 2 CSP a povinnému náhradu trov
exekučného konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké vznikli.

2. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti uzneseniu odvolanie, ktoré odôvodnil ust. §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmieta, pričom
poukazuje, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver

na výkon povolania. Skutočnosť, na čo bol poskytnutý úver povinným využitý, oprávnený neskúma.
Pre právnu kvalifikáciu poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Pokiaľje predmetom zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom účelovo
poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, nemožno na tieto vzťahy
aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu spisu bez
ďalšieho nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený ako fyzická osoba (menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného
účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter

zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom
absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j.,

že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s
názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

6. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol
dôkazné bremeno, čo je potrebné vyhodnotiť na ťarchu oprávneného, preto zhodne so súdom prvej
inštancie, aj odvolací súd má za to, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

7. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, bol oprávnený povinný splniť si povinnosť podľa ust. § 39 ods.

4 Exekučného poriadku, a to v zákonnej lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., t.j.
od 23.12.2015. Z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že po uplynutí tejto lehoty
je súd povinný exekúciu zastaviť.

8. Lehota na doplnenie návrhu uplynula dňa 22.01.2016, oprávnený však návrh v tejto lehote nedoplnil,

preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu zastavil.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď povinnému ani exekútorovi žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti.11. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).