Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114228329
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3114228329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu:

PROPRIETA, a.s., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 35 798 858, právne zastúpený :
JURISINVEST, advokátska kancelária, v.o.s., so sídlom Pluhová 5, Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR, so sídlom Nám. Slobody 6,
P.O. BOX 100, Bratislava, právne zastúpený : AKMG s.r.o., so sídlom Dolná 6A, Banská Bystrica, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 2, Trenčín,
IČO: 00 312 037, právne zastúpeného: GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova 21,
Bratislava,zaúčastiprokurátoraOkresnejprokuratúryTrenčín,onáhraduškodyvovýške13.018.004,64

eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 743.133,89 eur titulom náhrady ušlého zisku zastavuje.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp.zn. 39Cb/244/2012 zamieta.

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, každý
z nich v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
náhradu škody vo výške 854.610,75 eur titulom skutočnej škody a vo výške 12.163.393,89 eur titulom
ušlého zisku.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca bol pôvodným účastníkom konania o vydanie územného

rozhodnutia o umiestnení stavby začatého na návrh zo dňa 25.11.2009 na stavebnom úrade Mesta
Trenčín, do ktorého následne vstúpila spol. IDEA GRANDE, a.s. ako 100%ná dcérska spoločnosť
žalobcu. Mesto Trenčín vyhovelo návrhu a v prospech IDEA GRANDE, a.s. vydalo rozhodnutie
o umiestnení stavby Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE TRENČÍN č. SpSÚ 1485/2009/004/Vi, MSÚ
105882/2009 zo dňa 30.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010. Táto zóna mala
byť realizovaná na pozemkoch v kú. L., ktoré žalobca kúpil od Mesta Y. na základe kúpnej zmluvy
č. 161/2008 zo dňa 09.10.2008. Pred uzavretím kúpnej zmluvy mestské zastupiteľstvo mesta Y.

schválilo predaj týchto nehnuteľností za účelom výstavby multifunkčnej zóny s kompletným občianskym
zázemím a vybavením IDEA GRANDE za 64.028.400,- Sk (2.125.353,51 eur).Súčasťou kúpnej
zmluvy bola aj územnoplánovacia informácia k lokalite strelnica k.ú. L. zo dňa 24.10.2007 a jej
spresnenie vydaná Mestským úradom Trenčín, útvarom architektúry a stratégie zo dňa 13.08.2008.Prílohou zmluvy bola aj urbanistická štúdia projektu IDEA GRANDE, ktorá obsahovala základnú
charakteristiku projektu, o.i. aj úmysel postaviť XXX bytov. Dňa 15.07.2011 prokurátor podal protest
proti rozhodnutiu o umiestnení stavby zo dňa 30.03.2010 z dôvodu, že rozhodnutím a konaním, ktoré mu

predchádzalo, bol porušený stavebný zákon, keď rozhodnutie o umiestnení stavby je v rozpore s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou. Prokurátor navrhol, aby Mesto Y. rozhodnutie zrušilo a nahradilo
ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Mesto Y. následne rozhodnutím zo dňa 19.08.2011, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa19.09.2011vyhoveloprotestuprokurátoraazrušilonapadnutérozhodnutie
o umiestnení stavby Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE TRENČÍN. Žalobca a spol. IDEA GRANDE,

a.s. sa na základe zrušujúceho rozhodnutia dozvedeli, že pôvodné rozhodnutie o umiestnení stavby je
nezákonné a nemôže sa uskutočniť zmluvne dohodnutý druh výstavby. Obe spoločnosti sa po uzavretí
kúpnej zmluvy pripravovali intenzívne na podanie návrhu na vydanie rozhodnutie o umiestnení stavby
a po právoplatnosti územného rozhodnutia aj na podanie návrhu na vydanie stavebného povolenia,
vykonávali najmä akvizíciu smerom k získaniu strategického partnera projektu, získali strategického
partnera, riešili alternatívny financovania výstavby a následného prenájmu časti nehnuteľností určenej

po kolaudácii na ďalší prenájom, komunikovali so záujemcami o kúpu a prenájom administratívnych
a polyfunkčných priestorov, posudzovali alternatívne architektonické a dispozičné riešenia projektu,
pripravovali spôsob komunikácie a predaja a prenájmu častí projektu. Na uvedené činnosti vynaložili obe
spoločnosti značné finančné prostriedky, žalobca sa zaťažil úvermi a pôžičkami, aby zvládli financovanie
projektu. Po zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby však nebola už žiadna reálna šanca pokračovať v

realizácii tohto projektu. V dôsledku nezákonného rozhodnutia strategický partner poškodeného odstúpil
od projektu a žalobcovi ako pôvodnému účastníkovi územného konania a spol. IDEA GRANDE, a.s. ako
účastníkovi konania vznikla škoda, ktorú si žalobca uplatňuje žalobou. Žalobca je univerzálnym právnym
nástupcom spol. IDEA GRANDE, a.s., ktoré zanikla bez likvidácie a bola zlúčená so žalobcom, čím
žalobca prevzal všetky práva a záväzky zanikajúcej spoločnosti. Žalobca dňa 07.08.2014 požiadal o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ale neúspešne. Preto si žalobou uplatňuje nárok na
súde, pričom skutočnú škodu za roky 2009-2014 definoval ako mzdové náklady v sume 215.895,27 eur,
obstarávacie náklady v sume 328.444,22 eur, režijné náklady v sume 40.373,22 eur a uhradené úroky
v sume 269.897,84 eur.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to, že po zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby
žalobca ani spol. IDEA GRANDE nevykonali žiadne úkony smerujúce k zmene zrušeného rozhodnutia
tak, aby bolo možné vydať rozhodnutie v súlade so zákonom, či už vykonaním zmien a doplnkov
k predloženej dokumentácii, podaním návrhu na zmenu územného plánu, podaním odvolania proti
rozhodnutiu o proteste prokurátora. Namiesto toho dňa 21.12.2011 vzala spol. IDEA GRANDE návrh

na vydanie územného rozhodnutia späť, a teda stavebný úrad ani nemal možnosť nahradiť rozhodnutie
rozhodnutím, ktoré by bolo v súlade so zákonom. Uvádzal, že žalovaný mal možnosť ešte pred
podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia oboznámiť sa s obsahom územného plánu a
zistiť, že plánovaná výstavba nie je v súlade s územným plánom, na čo bola spol. IDEA GRANDE,
a.s. upozornená už v zámere posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorú dala spracovať spol.

PROEKO-Enviromentálne služby Poprad a spol. Namietal tiež nesplnenie podmienok pre vznik nároku
na náhradu škody, keď podľa žalovaného škoda nevznikla v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia
(o umiestnení stavby), ale v dôsledku jeho zrušenia a žalobca sa ani neodvolal voči nezákonnému
rozhodnutiu o umiestnení stavby. Namietal neexistenciu príčinnej súvislosti, osobitne to, že nie je daná
časová príčinná súvislosť medzi nákladmi vyčíslenými po zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby

(19.08.2011). Poukázal na to, že ani vydanie zákonného právoplatného územného rozhodnutia by ešte
nezakladalo stavebníkovi právo realizovať stavbu, pričom stavebné povolenie, ktoré oprávňuje stavbu
realizovať, nebolo nikdy vydané, rovnako ako ani kolaudačné rozhodnutie, pričom žalobca nemohol
predpokladať, v akých lehotách a s akým výsledkom by boli tieto konania ukončené a či by vôbec
došlo k vydaniu takých rozhodnutí, od ktorých by bolo možné odvodiť ukončenie realizácie projektu.

Žalobca od realizácie projektu následne sám upustil, nie je preto daná ani príčinná súvislosť vo vzťahu
k uplatnenému ušlému zisku. Namietal tiež nedostatočné preukázanie výšky škody, keď nie je zrejmé,
ako žalobca dospel k výslednej sume skutočnej škody. Vo vzťahu k ušlému zisku doplnil, že v tomto
konkrétnom prípade sa dosiahnutie žalobcom očakávaného zisku z prevádzkovania stavby nejaví ako
vysoko pravdepodobné až blížiace sa k istote, nakoľko žalobca vychádzal pri jeho výpočte z veľmi

všeobecných až ideálnych predpokladov a očakávaný zisk sa javí hypotetickým. Dosiahnutie zisku z
prevádzkovania stavby by bolo ovplyvnené ďalšími významnými okolnosťami - získanie stavebného
a kolaudačného rozhodnutia, ktoré nie sú nárokovateľné. Tiež tvrdil, že v rozhodnutí o umiestnení
stavby je ako navrhovateľ uvedená spol. IDEA GRANDE, a.s. a rozhodnutie je aj vydané výlučne pretohto stavebníka, preto by mal žalobca preukázať škodu, ktorá mala vydaním nezákonného rozhodnutia
vzniknúť práve tejto spoločnosti v období od vydania rozhodnutia do jeho zrušenia. Žalobca ako právny
nástupca spol. IDEA GRANDE, a.s. je oprávnený žiadať náhradu škody len v takom rozsahu, v akom

škoda mala vzniknúť spoločnosti IDEA GRANDE, a.s.. Tiež argumentoval tým, že Mesto Trenčín ako
subjekt, ktorý vystupoval v kúpnej zmluve a Mesto Y. ako príslušný stavebný úrad, sú dva odlišné
subjekty a nemožno ich stotožňovať. Žalobca sa pritom odvoláva aj na vyhlásenia Mesta Trenčín v
kúpnej zmluve, že na prevádzaných pozemkoch je možné realizovať plánovanú výstavbu a ak by sa
toto vyhlásenie ukázalo ako nepravdivé, mohol si žalobca uplatniť nárok na náhradu škody voči Mestu

Trenčín podľa predpisov občianskeho práva v príčinnej súvislosti s týmto nepravdivým vyhlásením, nie
však v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o umiestnení stavby, ktoré bolo ako nezákonné zrušené. Ak
bolo rozhodnutie o umiestnení stavby zrušené pre rozpor s územným plánom schváleným všeobecným
záväzným nariadením č. 2/1999, tak navrhovanú výstavbu nebolo nikdy možné zrealizovať podľa jeho
plánu, a teda územné rozhodnutie, ktoré bolo ako nezákonné zrušené, nemohlo nijakým spôsobom
ovplyvniť vznik žalobcovej škody. Nie je preto medzi nezákonným rozhodnutím a spôsobenou škodou

žiadna príčinná súvislosť. Doplnil následne svoju argumentáciu v tom zmysle, že o rozhodnutí o
umiestnení stavby možno hovoriť ako o nezákonnom rozhodnutí, ktoré bolo ako nezákonné aj označené
protestom prokurátora.

4. Do konania vstúpilo ako intervenient na strane žalovaného Mesto Trenčín, ktoré tiež žiadalo žalobu

zamietnuť. Namietal, že v konaní je podstatné preukázať náhradu škody, ktorá mala vzniknúť spol. IDEA
GRANDE,a.s.vobdobíodvydaniarozhodnutiadojehozrušenia.Aksažalobcareprezentujeakoprávny
nástupca IDEA GRANDE, a.s., potom je oprávnený žiadať náhradu škody len v rozsahu, ktorá by inak
patrila IDEA GRANDE, a.s. a nie je dôvodné, aby pridával k nároku aj ďalšie nároky, ktoré priamo s
rozhodnutím nesúvisia a tým sanoval následky svojich vlastných zmluvných vzťahov s IDEA GRANDE,

a.s. a svoje úverové zmluvy a vzťahy s tretími osobami. Uviedol, že nie sú splnené predpoklady pre
vznik nároku na náhradu škody. Poukázal tiež na fakt, že žalobca nepreukázal, že by výstavbu označenú
ako multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením nebolo možné zrealizovať,
keďže ani zo samotného rozhodnutia mesta zo dňa 19.08.2011 táto skutočnosť nevyplýva. Vyplýva z
neho iba fakt, že rozhodnutie bolo nezákonné pre jeho rozpor s územnoplánovacou dokumentáciou.

V ďalšom konaní mohol žalobca nedostatky žalobcom vypracovaného projektu odstrániť tým, že by
bol projekt prispôsobený podmienkam daného územia, žalobca však návrh zobral späť z vlastnej vôle.
Vo vzťahu k vyhláseniu Mesta Y. v kúpnej zmluve uviedol, že Mesto Y. v postavení predávajúceho
pri uzatvorení zmluvy nebolo ani odsúhlasiť konkrétny projekt žalobcu, nakoľko tento bol iba vo fáze
urbanistickejštúdievyžadujúcejsiďalšieúpravytak,abybolvsúladesplatnýmúzemnýmplánommesta.

Bolo povinnosťou žalobcu rešpektovať od počiatku územný plán a predložiť podklady, ktoré ho budú
rešpektovať a ak si žalobca túto povinnosť nesplnil, musí za to niesť zodpovednosť aj v prípade, ak
vydané územné rozhodnutie (ktoré požiadavke žalobcu síce najskôr vyhovelo), bude z tohto dôvodu
neskôr ako nezákonné zrušené. Podľa intervenienta žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov, ich
dôvodnosť, výšku a príčinnú súvislosť a spojitosť s údajným porušením právnej povinnosti žalovaného.

Uviedol tiež, že mesto zrušilo územné rozhodnutie, pretože prokurátor podávajúci protest bol toho
názoru, že podklady dodané v konaní nespĺňali parametre kladené vtedy platným územným plánom.
Došlo teda k pochybeniu na strane žalobcu, ktorého projekt nezodpovedal platnému územnému plánu.
Tvrdil, že na základe tohto titulu si žalobca nemôže nárokovať náhradu škody, pretože nezákonnosť
nemá za následok zákonný nárok na náhradu škody.

5. Do konania tiež vstúpil prokurátor, ktorý tiež navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko poukázal na fakt,
že územné rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím pri realizácii určitej navrhovanej výstavby, od
ktoréhosaodvíjajúkonkrétnereálnevykonávanéstavebnéčinnosti.Postupsatotižodvíjaodúzemného,
stavebného aj kolaudačného konania, pričom v rámci prvej etapy - územného konania, sa žalobcovi

neprisudzujú žiadne konkrétne oprávnenia v súvislosti s reálnou výstavbou v konkrétne určenom
priestore a vydanie územného rozhodnutia neznamená, že v ďalšom konaní bude automaticky vydané
aj stavebné povolenie. Žalobca podľa prokurátora nemôže odvodzovať realizáciu svojich investičných
zámerov od vydania územného rozhodnutia, ktoré ho nijako neoprávňuje na konkrétnu výstavbu určitých
stavebných objektov. Preto podkladom pre určitý nárok nemôže byť iba samotné územné rozhodnutie,

keďže stavebné konanie nikdy neprebehlo. Územné rozhodnutie bez ďalších dvoch etáp samo osebe
nie je spôsobilé vyvolať žiadne konkrétne finančné straty. Tiež mal za to, že zhromažďovanie podkladov
k územnému konaniu je štandardné pre tento typ konaní a nie je možné náklady od štátu požadovať ani
vtedy, ak je územné rozhodnutie neskôr zrušené. Pri ich zabezpečovaní účastník nevie, či rozhodnutiebude alebo nebude vydané. Ak by teoreticky mohli vzniknúť žalobcovi nejaké náklady, sú to tie, ktoré
súviseli s prípravou na stavebné konanie, avšak vo vzťahu k nim nie je zrejmé, čo konkrétne a kedy bolo
realizované. Z praktického hľadiska rozhodnutie o umiestnení stavby nemá tú vlastnosť, že by niekoho

na niečo oprávňovalo, keďže práva sa odvíňajú od ďalšieho stavebného či kolaudačného rozhodnutia,
a preto je toto rozhodnutie po praktickej stránke bezvýznamné a z neho sa nárok na náhradu škody
odvíjať nemôže.

6. Žalobca v ďalšom konaní doplnil, že sa pevne spoliehal na zákonnosť rozhodnutia Mesta Y., spoliehal

sa na mestské zastupiteľstvo v Y., ktoré schválilo predaj nehnuteľností za účelom výstavby multifunkčnej
zóny s kompletným občianskym vybavením, pre žalobcu bol ťažiskový projekt obsiahnutý v kúpnej
zmluve, na základe ktorej kúpil od Mesta Y. pozemky, na ktorých mal byť projekt realizovaný a v ktorej
bol dohodnutý účel, na ktorý boli nehnuteľnosti kúpené (multifunkčná zóna s kompletným občianskym
vybavením). Žalobca mal dva roky po uzatvorení zmluvy k dispozícii aj právoplatné rozhodnutie Mesta
Y. o umiestnení stavby, a preto za tejto situácie žalobca veril, že je všetko v poriadku a v súlade

s tým aj konal. Informácia o podaní protestu prokurátora sa veľmi rýchlo rozšírila vo verejnosti a
relevantných kruhoch investorov a po vydaní zrušujúceho rozhodnutia už žalobca nemal možnosť v
projekte pokračovať, nakoľko jeho strategický partner bol vzniknutou situáciou natoľko zneistený, že
projekt opustil. Významnú úlohu zohralo aj to, že Mesto Y. od podania protestu prokurátora až do
vydania zrušujúceho rozhodnutia, neurobilo nič v tom smere, aby zmenilo starý územný plán, hoci tak

malo a mohlo urobiť už skôr po podpísaní kúpnej zmluvy. Okrem toho od roku 2008 sa veľmi zmenila
aj celková situácia na trhu - prepukla hospodárska kríza a žalobca už za tejto situácie nemal šancu
rýchlo nájsť iného strategického partnera. Za tejto situácie žalobca považoval za jediný možný postup
odstúpiť od kúpnej zmluvy, vziať späť návrh na vydanie územného rozhodnutia (oba úkony učinené dňa
21.12.2011) a ukončiť práce na projekte, aby predišiel vzniku ďalších škôd, a preto konal v súlade s §

415 OZ. Podľa žalobcu nie je pravda, že by bola spol. IDEA GRANDE, a.s. upozornená na nesúlad
projektu s územným plánom už v zámere posudzovania vplyvom na životné prostredie. Tvrdil tiež,
že konal s odbornou starostlivosťou a nezákonné rozhodnutie nemôže predstavovať obvyklé riziko, s
ktorým podnikateľ má počítať. Trval na tom, že rozhodnutie o umiestnení stavby bolo právoplatné a
neskôr sa ukázalo ako nezákonné a týmto rozhodnutím mu bola spôsobená škoda. Proti rozhodnutiu

o umiestnení stavby nepodal opravný prostriedok, pretože bolo vydané v jeho prospech v súlade s
podaným návrhom, a preto je tu dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý sa splnenie podmienky podania
opravného prostriedku nevyžaduje. Proti zrušujúcemu rozhodnutiu na základe podaného protestu
prokurátora nepodal žalobca odvolanie, pretože bolo zákonné. Žalobcovi nevznikla škoda zrušujúcim
rozhodnutím, ale bola mu spôsobená škoda pôvodným nezákonným rozhodnutím a až jeho zrušením

sa žalobca dozvedel o škode a tom, kto za ňu zodpovedá. K príčinnej súvislosti uviedol, že pokiaľ
by nebolo Mesto Y. vydalo nezákonné rozhodnutie a najskôr by zmenilo územný plán, žalobca by
sa nebol v roku 2011 ocitol v situácii, ktorá sa následne ukázala ako taká, ktorá mu neumožňovala
v projekte pokračovať a donútila ho od kúpnej zmluvy odstúpiť. Ak by konajúci orgán už po podaní
návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v druhom polroku 2009 bol žalobcu informoval

o stave veci a nemožnosti vydať zákonné rozhodnutie o umiestnení stavby, celá realizácia projektu
by sa bola vyvíjala inak. K neexistencii stavebného a kolaudačného rozhodnutia žalobca uviedol, že
nemalo zmysel pokračovať ďalej v akomkoľvek konaní, nakoľko by to len enormne zvyšovalo škodu,
ktorá už dovtedy žalobcovi vznikla. Žalobca mohol do veľkej miery predpokladať, že budú vydané
také rozhodnutia, na základe ktorých mohol projekt realizovať, a to s poukazom na záväzky zmluvných

strán v kúpnej zmluve. K príčinnej súvislosti ešte doplnil, že žalobca konal na základe právoplatného
rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré sa neskôr ukázalo ako nezákonné, žalobca musel konať tak,
aby sa riadne zabezpečili všetky podklady potrebné pre realizáciu ďalšej etapy projektu, všetky projekty
aj financie, postupoval v súlade s informáciami, ktorými mohol v rámci svojich možností disponovať
a ktorých zabezpečenie bolo od neho možné očakávať a riadil sa tiež vyhláseniami, ktoré vyplývali

z dohody v kúpnej zmluve. Ak by nezákonné rozhodnutie nebolo vôbec Mestom Y. vydané, žalobca
by neuskutočnil žiadne úkony pre prípravu projektu spôsobom a v rozsahu danom právoplatným
územným rozhodnutím a pri neexistencii nezákonného rozhodnutia by nevznikla žiadna škoda. Ak
by rozhodnutie nebolo nezákonné a z tohto dôvodu nebolo zrušené, žalobca by zrealizoval ďalšiu
etapu projektu a následne aj celý projekt, pretože mal vytvorené všetky potrebné podmienky pre jeho

realizáciu (pozemky, dokumentáciu, splnené podmienky pre vydanie ďalších rozhodnutí, zabezpečený
kapitál, dodávateľov), teda škoda by nebola vznikla. Rozhodnutie sa ukázalo ako nezákonné až v
čase, kedy už žalobca vynaložil náklady na realizáciu ďalšej etapy projektu, ktorá vychádzala zo stavu
deklarovaného právoplatným rozhodnutím a ktoré opodstatňovalo ďalšiu činnosť žalobcu, aby moholv projekte úspešne pokračovať. Žalobca však nemohol v projekte pokračovať, nebolo možné žiadať
o stavebné povolenie, nebolo možné viazať investorov, ktorí sa chceli zúčastniť konkrétneho projektu,
ktorý nebolo možné realizovať v prezentovanom rozsahu. Žalobca tak nemohol zhodnotiť vynaložené

investície, keďže pre nezákonnosť rozhodnutia nemohol v projekte pokračovať a nemohol zrealizovať
jeho ďalšiu etapu tak, aby zodpovedala dohode všetkých účastníkov projektu a aby zodpovedala
podmienkam uvedeným v rozhodnutí o umiestnení stavbe zrušenému pre nezákonnosť. Žalobca si
pritom neuplatňuje nároky, ktoré by vychádzali až z realizovania stavby, ale len nároky súvisiace s
nezákonným rozhodnutím, na ktoré sa nemôže nahliadať ako na podnikateľské riziko. Skutočná škoda

predstavuje ujmu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia a ktorá spočíva v znížení
majetku žalobcu ako poškodeného o náklady, vynaloženie ktorých nebolo efektívne a nemohlo sa
zhodnotiť, keďže nezákonné rozhodnutie zmarilo účel, na základe ktorého malo byť vydané stavebné
povolenie. Poukázal na to, že žalobca dodnes vynakladá náklady spojené s projektom, ale uplatňuje si v
tomto spore nároky len do 30.06.2014. Uviedol, že vrámci skutočnej škody, mzdové náklady predstavuje
celková cena práce účtovaná za projekt a je uplatnená za obdobie od 01.01.2009-30.06.2014 u

zamestnancov, ktorí vykonávali práce pre projekt Idea Grande (F.. G., F.. E., p. U.), pričom mzdové
náklady boli účtované vo výške 1 na projekt Idea Grande. Podotkol, že všetky náklady súvisiace s
projektom, začali vznikať ešte pred oficiálnym oslovením žalovaného v tejto veci, k čomu došlo dňa
06.06.2008, pri prvotným úkonoch ako prieskum trhu, vývoja potrieb trhu, podmienok pre realizáciu
projektu a proces prípravy pokračoval až do podania protestu prokurátora a do realizácie postupu, na

základe ktorého bol žalobca nútený celý projekt ukončiť, čo však neukončilo generovanie nákladov, a
teda ďalšej škody, ktorá vznikla. Uviedol, že uplatnené režijné náklady boli vynaložené za obdobie od
01.01.2009-30.06.2014 na financovanie nákladov na projekt - náklady na autá, telefóny, kancelársku
techniku, prenájom konferenčných priestorov, pričom tieto boli účtované k projektu podľa rozhodnutia
predstavenstvažalobcu.Knákladomnaúhraduúrokovzúveruapôžičiekžalobcašpecifikovalkonkrétne

úverové zmluvy a pôžičky (predložené boli preklady zmlúv o pôžičke od veriteľa S. O. zo dňa 01.09.2009,
08.10.2009, 08.09.2010 a 25.11.2010, od veriteľa Z. O. zo dňa 06.09.2010, ako aj zmluva o úvere
s Tatra bankou, a.s., s veriteľom Polnovakia Agrar, s.r.o., zmluva o pôžičke s veriteľom DDV, s.r.o.).
Poukázal na to, že financovanie projektu bolo zabezpečené dočasným financovaním tak, že financie
museli pokryť všetky náklady, ktoré vznikli do momentu zapojenia projektového financovania (k tomu

malo dôjsť v nadväznosti na právoplatné stavebné rozhodnutie), z ktorého malo byť vysporiadané
aj celé dočasné financovanie zabezpečované žalobcom. V nadväznosti na zrušenie rozhodnutia
o umiestnení stavby, ktoré sa ukázalo ako nezákonné, nebolo žalobcovi poskytnuté projektové
financovanie a nemohli byť z neho zaplatené dočasné finančné zdroje s následkami vrátane sankcií
za omeškanie. Obstarávacie náklady predstavujú prostriedky vynaložené na zabezpečenie investičnej

výstavby, monitoring, poradenstvo, vypracovanie analýz, prípravu a zabezpečenie zosúladenia činností
na projekte, vypracovanie odborných stanovísk, pripomienkovanie dokumentov, inžiniersku činnosť,
vypracovanie projektovej dokumentácie a pod., čo bolo potrebné pre prípravu projektu. Ide o náklady
uhradené dodávateľom prác a služieb podľa predložených zmlúv, faktúr, objednávok, dokladov o ich
zaplatení. Ďalej je tu zahrnutá daň z nehnuteľností za pozemok, na ktorom mal byť realizovaný projekt

za roky 2011-2014. Ušlý zisk žalobca mohol reálne očakávať s prihliadnutím na pravidelný beh vecí
a ujma nastala v dôsledku nezákonného rozhodnutia a uplatnený ušlý zisk má odporu v reálnych
predpokladoch, konkrétnych skutkových okolnostiach a preukázanom základe. Zdôrazňoval, že žalobca
nemal nikdy záujem o výstavbu akejkoľvek multifunkčnej zóny s komplexným občianskym vybavením
a zázemím, teda bez podrobnejšej špecifikácie, v ktorej by absentovala najmä zásadná podmienka

výstavby, a to prevaha funkcie bývania, nemal záujem o projekt, kde by prevažovali napr. administratívne
priestory. Žalobca jednoznačne deklaroval Mestu Y. svoj zámer o druh výstavby, ktorý konkretizoval, o
tomto zámere pre výstavbu aj rokoval a na jeho realizáciu sa pripravoval i zmluvne zaviazal. Žalobca
realizoval projekt za podpory Mesta Y. a opakovane bol ubezpečený o jeho súladnosti s plánom a s tým,
že nie sú dané prekážky pre jeho úspešnú realizáciu. Náklady spojené s krokmi, ktoré mali byť vykonané

za účelom získania stavebného a kolaudačného konania, nie sú predmetom konania, keďže projekt sa
do tohto štádia ani nedostal. Žalobca si uplatňuje škodu iba v nákladoch, ktoré vynaložil nevyhnutne
na vydanie územného rozhodnutia a v súvislosti s ním. Projekt bol časovo aj ekonomicky náročný a
nebolo možné začať práce realizovať, až keď boli vydané rozhodnutia, ale s časovým predstihom.
Nároky uplatnené v konaní súvisia priamo iba s neskôr zrušeným rozhodnutím o umiestnení stavby, aj

keď je otázne samozrejme, či by bolo vydané stavebné a kolaudačné konanie, avšak všetko potrebné
bolo pripravené tak, aby projekt bol úspešne celý zrealizovaný. Uplatnený nárok sa odvíja od toho, že
žalobca nemohol zhodnotiť investície, ktoré vynaložil v súvislosti s projektom v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, pre ktorý projekt nemohol dôjsť do ďalšieho štádia, hoci inak pri riadnom chode veci žalobcamohol počítať s návratnosťou prostriedkov. Územné rozhodnutie určuje podmienky na umiestnenie
stavby a rámcové podmienky na projekt a je jasné, že s ním musí byť spojené aj vynaloženie investícii,
tieto sa však následne ukázali ako vynaložené márne. Mesto Y. nesúladný projekt prijalo a rozhodlo o

ňom ako o projekte, ktorý bolo možné realizovať a za takýchto okolností podľa žalobcu, on nemôže byť
ten,ktomalvedieťotom,žeprojektniejevsúladesúzemnýmplánom,pretožeonniejesubjektom,ktorý
vydáva rozhodnutie, ktorého správnosť sa predpokladá. Ak malo mesto za to, že projekt nie je v súlade s
územným plánom, malo na to reagovať svojim rozhodnutím a nie vydať rozhodnutie o umiestnení stavby,
ktoré bolo následne zrušené. Súladnosť projektu s územným plánom bola deklarovaná nie len v kúpnej

zmluve, ale aj konštatovaná uznesením č. 278, ktoré bolo prílohou kúpnej zmluvy, kde bol schválený
predaj nehnuteľnosti a charakterizovaný účel na konkrétnu výstavbu.

7. Žalobca súčasne s poukazom na záver ním predloženého znaleckého posudku zobral žalobu späť
v časti ušlého zisku o sumu 743.133,89 eur, ďalej sa domáhal náhrady škody titulom ušlého zisku
len v sume 11.420.260 eur tak, ako bol tento vyčíslený predloženým znaleckým posudkom č. X/XXXX

spracovaným znaleckou organizáciou ATCL, k.s.. Žalobca ďalej podal návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 39Cb/244/2012,
ktoré môže mať zásadný význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom

spise, výsluchom strán, navrhnutých svedkov a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

9. V konaní vyplynulo, že uznesením mestského zastupiteľstva v Y.. XXX zo dňa 26.06.2008 toto
schválilo predaj nehnuteľností - pozemkov v k.ú. L. parc.č. XX/X ostatná plocha o výmere 20000

m2 a parc.č. XX/X ostatná plocha o výmere XX.XXX m2 v prospech žalobcu za účelom výstavby
multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením Idea Grande za cenu 1.200,- eur /
m2, spolu za kúpnu cenu 64.028.400,- Sk. V konaní nebolo sporné, že kúpnou zmluvou č. 161/2008
zo dňa 09.10.2008 uzatvorenou medzi Mestom Y. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim boli
tieto nehnuteľnosti žalobcovi predané za kúpnu cenu 64.028.400,- Sk. Podľa bodu III.1 kúpnej zmluvy,

kupujúci (žalobca) sa zaviazal, že buď sám alebo prostredníctvom ním zriadenej spoločnosti v lehote 12
mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam podaná návrh na
vydanie rozhodnutia (rozhodnutie o umiestnení stavby, územného rozhodnutia, stavebného povolenia,
príp. iného rozhodnutia) oprávňujúceho kupujúceho alebo nám zriadenú spoločnosť v zmysle platnej
právnejúpravyuskutočniťdohodnutýdruhvýstavby.VbodeV.kúpnejzmluvyjeuvedené,žeprevádzané

nehnuteľnosti sú kupované za účelom výstavby multifunkčnej zóny s komplexným občianskym
vybavením a zázemím Idea Grande. Územnoplánovacia informácia k lokalite „strelnica" k.ú. L. zo dňa
24.10.2007 a upresnenie tvorilo ako súčasť zmluvy prílohu 2 a urbanistická štúdia projektu Idea Grande
tvorila prílohu č. 3 zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol pod V 5989/08 povolený dňa
28.11.2008. Podľa územnoplánovacej informácie k lokalite „strelnica" k.ú. L. zo dňa 24.10.2007 je daná

lokalita je v zmysle platného územného plánu definovaná ako administratívno-obchodná vybavenosť,
regulatívy a limity využitia územia určujú ako dominantné funkcie obchodné, administratívne, správne
budovy podnikov, zariadenia bankovníctva a peňažníctva, zariadenia doplnkových, ekonomických a
právnych služieb, podnikové zariadenia verejného stravovania, ubytovacie zariadenia, služobné byty.
Vhodné sú funkcie bývania v ďalších podlažiach nad podlažím určeným v zastavovacích podmienkach,

zariadenia športové a rekreačné, s doplnením zelene a parkovacích plôch. Neprípustné sú zariadenia
výroby, skladov a výrobných služieb, ako aj dopravné zariadenia ako hlavné stavby. Výškový regulatív
pripúšťa v tomto území max. výšku zástavby na 4 nadzemné podlažia a strešné podlažie, resp.
5 nadzemných podlaží ako ustúpené podlažie v prípade plochej strechy. Podľa územnoplánovacej
informácie - upresnenia z 13.08.2008 je o.i. daná lokalita definovaná ako administratívno-obchodná

zóna a vzhľadom na veľkosť riešeného územia je možné uvažovať aj s prevahou funkcie bývania, avšak
s určitou mierou vybavenosti ako bonitného štandardu novovznikajúceho urbanistického súboru.

10. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplynulo, že je právnym nástupcom spol. IDEA GRANDE,
a.s. v dôsledku zlúčenia, pričom žalobca prebral ako univerzálny právny nástupca celé imanie, práva,

povinnosti i záväzky a pohľadávky a to i neznáme zanikajúcej spoločnosti IDEA GRANDE, a.s.

11. V rozhodnutí Mesta Trenčín ako príslušného stavebného úradu č. SpSÚ 1485/2009-004/Vi,
MsÚ 10588/2009 zo dňa 30.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010, sa uvádza, ženavrhovateľ IDEA GRANDE, a.s. podal dňa 25.11.2009 a dňa 29.03.2010 doplnil návrh na vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE Trenčín na pozemkoch parc.č.
XX/X, XX/X v kú. L., pričom ním bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Polyfunkčná zóna IDEA

GRANDE Trenčín", ktorá stavba bude umiestnená na pozemkoch parc.č. XX/X, XX/X v k.ú. L. tak,
ako je zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. V rozhodnutí
je uvedený stručný opis stavby, architektonické a konštrukčné riešenie, členenie stavby na stavebné
objekty, podmienky na zabezpečenie súladu urbanistického a architektonického riešenia a stavby s
okolitým životným prostredím. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza tiež to, že stavebný úrad posúdil

návrh na umiestnenie stavby a zistil, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné
prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Pre územie, v
ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestňovanou stavbou, je spracovaná územnoplánovacia
dokumentácia a umiestnenie stavby je v súlade s jeho záväznou a smernou časťou.

12.Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín dňa 15.07.2011 podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu

Mesta Y. ako príslušného stavebného úradu č. SpSÚ 1485/2009-004/Vi, MsÚ 10588/2009 zo dňa
30.03.2010 právoplatného dňa 25.05.2010 o umiestnení stavby protest prokurátora, pretože týmto
rozhodnutím a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, a to § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods.
3, 6, § 37 ods. 1, § 39 stavebného zákona. Navrhol S. Y., aby protestom napadnuté rozhodnutie zrušilo
a nahradilo ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. V odôvodnení protestu prokurátora sa uvádza, že

dosiaľ nebol schválený nový územný plán Mesta Y., a preto je Mesto Y. ako príslušný stavebný úrad
povinné vydávať územné rozhodnutia v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorou
je územný plán mesta schválený všeobecne záväzným nariadením č. 2/1999. Predmetné rozhodnutie
o umiestnení stavby nebolo vydané v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, preto je v
rozpore so zákonom.

13. Mesto Y. ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 19.08.2011 rozhodnutie č. SpSÚ
73167/91390/2011-Fo,Vi, ktorým vyhovelo vyššie uvedenému protestu prokurátora a rozhodnutie
o umiestnení stavby Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE Trenčín č. SpSÚ 1485/2009-004/Vi, MsÚ
10588/2009 zo dňa 30.03.2010 právoplatné dňa 25.05.2010 zrušilo. V rozhodnutí sa konštatuje, že

protest prokurátora bol vyhodnotený ako odôvodnený. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.09.2011. V konaní nebolo sporné, že proti nemu nebolo podané odvolanie.

14. Podľa Správy o hodnotení - Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) - Polyfunkčná
zóna IDEA GRANDE Trenčín z novembra 2009 spracovaná PROEKO- Enviromentálne služby Poprad,

funkčné využitie pre navrhovanú stavbu je úplne v súlade s návrhmi ÚP SÚ Trenčín. V zmysle
platnej územno- plánovacej dokumentácie je stavba umiestnená na plochách určených pre vytvorenie
špecifickej administratívno-obchodnej zóny na nábreží Váhu s prípustnou funkciou bývania.

15. Z predloženého „záznamu pre pamäť" zo dňa 10.06.2010 vyplýva, že na rokovaní spol. IDEA

GRANDE a.s. a spol. Polnovakia Agrar s.r.o., že došlo k informovaniu o tom, že územné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010, bolo prezentované orientačné cash flow z pohľadu
predpokladanej časovej potreby investičných zdrojov ako aj očakávaný časový harmonogram zahájenia
výstavby, zástupcovia Polnovakia Agrar potvrdili pripravenosť poskytnúť projektové financovanie v
intenciách orientačnej potreby na výstavbu momentom nadobudnutia právoplatnosti SP (celkom

zrejme stavebného povolenia - poznámka súdu), dovtedy poskytnuté finančné prostriedky budú naďalej
účtované a úročené ako pôžičky a ich preklasifikovanie nastane dňom právoplatnosti SP. V medziobdobí
do získania SP partneri pripravia konštrukciu vzájomného vzťahu s podmienkami kapitálového vstupu
PA (celkom zrejme Polnovakia Agrar - poznámka súdu) do IG, a.s. (celkom zrejme IDEA GRANDE, a.s.
- poznámka súdu), k týmto úlohám je potrebné mať k dispozícii projekty a kalkulácie z dokumentácie na

stupni stavebného konania, resp. realizačného projektu, na čom sa začína pracovať. Z predloženého
„záznamu pre pamäť" zo dňa 28.09.2011 vyplýva, že zástupca PA s.r.o. (celkom zrejme Polnovakia
Agrar - poznámka súdu) informoval, že na základe rozhodnutia materskej spoločnosti Agrovakia
Aps v dôsledku primárnych rovnako ako i medializovaných informácií vo veci protestu prokurátora a
vyplývajúceho zrušeniu právoplatnosti územného rozhodnutia, odstupujú od ďalších rokovaní o vstupe

do projektovej spoločnosti, rovnako ako od financovania projektu, doposiaľ poskytnuté zdroje žiadajú
čím skôr vrátiť, až do momentu vrátenia ostáva úroková sadzba 8% ročne. Zástupca IDEA GRANDE
požiadal o prehodnotenie rozhodnutia, nakoľko k protestu prokurátora a všetkým negatívnym dôsledkom
na projekt došlo výlučne na základe chýb na strane Mesta Y. a je predpoklad, že mesto bude mať záujemna urýchlenom zjednaní nápravy. Zástupca PA s.r.o. tlmočil názor materskej spoločnosti i financujúcej
banky, že takéto rozhodnutie a jeho medializácia zásadným spôsobom projekt hendikepuje, dáva
mu naveky nálepku problémového, čím výrazne determinuje očakávaný výsledok. Akékoľvek budúce

zapojenie do projektu jednoznačne vylúčil.

16. Žalobca podal dňa 07.08.2014 Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Mesta
Y. č. SpSÚ 1485/2009-004/Vi, MsÚ 10588/2009 zo dňa 30.03.2010 o umiestnení stavby Polyfunkčná

zóna IDEA GRANDE Trenčín a to titulom skutočnej škody v sume 854.610, 75 eur a ušlého zisku v
sume 12.163.393,89 eur. V konaní nebolo sporné, že nárok nebol vrámci predbežného prerokovania
uspokojený ani len čiastočne.

17. Pri výsluchu zástupca (predseda predstavenstva) žalobcu F.. I. G. uviedol, že rokovania s Mestom
Y. sa začali ešte v čase, keď primátorom bol pán U., neskôr pán V.. Strategickým zámerom Mesta Y.

(ďalej aj len ako „Mesto") vtedy bolo zvýšiť podiel bývania v L., vystavať nájomné byty a premiestniť
priemyselné prevádzky do priemyselnej zóny. Prvé rozhovory s Mestom začali asi v roku 2006/2007.
Priebežne koncept projektu komunikovali s Mestom a aj následne s ním ho aj kreovali. Zlom nastal
vtedy, keď bol proti územnému rozhodnutiu podaný protest, v dôsledku ktorého sa roky Mestom
deklarovaný územný plán ako súladný s projektom, stal nesúladným. Toto bolo v tom čase značne

medializované, v dôsledku čoho odstúpil od projektu finančný partner projektu a aj žalobca odstúpil
od kúpnej zmluvy. Mesto si na neoficiálnych spoločných stretnutiach svoju chybu aj priznávalo. Toto
všetko viedlo k zmareniu investícií a vzniku škody, kedy sa vynaložené úsilie, know-how a náklady stali
márne vynaloženými nákladmi, a teda škodou. Toto žalobcovi dodnes spôsobuje škodu, keďže nie jeho
vinou nemohol projekt dospieť do štádia povolenia, stalo sa tak iba vinou nezákonného rozhodnutia. Ak

by bolo územné rozhodnutie zákonné, projekt by finančne pokrylo projektové financovanie aktivované
stavebným povolením. S Mestom prebiehali diskusie, kedy Mesto deklarovalo svoj záujem zvýšiť podiel
obývanosti v Zámostí. Žalobca realizoval v rámci prípravy demografické štúdie, pričom jeho investičný
zámer aj podľa diskusií bol v súlade so stratégiou Mesta, diskusie boli vedené aj ohľadom štúdie
územného plánu a jeho skladby. Žalobca pri príprave rešpektoval stanoviská, ktoré Mesto dalo, dokonca

Mesto ešte skôr než mali projekt zazmluvnený, tento projekt aj spropagovalo, a preto boli na 100%
presvedčení, že projekt je v súlade s mestskou stratégiou a územným plánom a takto to bolo aj počas
celého územného konania. Žalobca tiež od začiatku deklaroval, že dominantnou funkciou projektu
je bývanie a ostatné sú iba doplňujúce funkcie. Čo sa týka financovania, mali vlastné zdroje, časť
bola financovaná cez úvery od bánk, ale aj pôžičky od fyzických osôb či ostatných partnerov, a to na

obdobie prípravy projektu až do momentu začatia jeho realizácie. V praxi sa tento moment vždy viaže
na vydanie stavebného povolenia. Bola založená projektová spoločnosť IDEA GRANDE, a.s. ktorá
až neskôr splynula s materskou firmou a cez túto projektovú spoločnosť boli uvoľňované projektové
financie. Projektové financovanie bolo takto pripravené a bolo by spustené, ak by bolo vydané stavebné
povolenie. Rovnako by bol projekt realizovaný za výraznej podpory predplatieb. Boli nachystaní, že

momentom vydania stavebného povolenia spustia aj predaj, z tohto by sa tiež čiastočne realizovalo
financovanie. Prípravná fáza sa realizovala s tým vedomím, že následne sa financovanie cez úvery,
pôžičky či vlastné zdroje preklopí a bude kryté tým projektovým financovaním a že z neho potom všetko
aj dozadu bude vyplatené. Čo sa týka financovania na základe zmlúv o pôžičke, ktoré predložili v tomto
konaní, spoločnosť v čase realizácie projektu žiadnu inú aktivitu nemala. Spoločnosť IDEA GRANDE,

a.s. bola založená ako projektová spoločnosť, pričom zabezpečovala takto všetky prostriedky projektu
výhradne cez matku, ktorou bola spoločnosť žalobcu. Čo sa týka toho, načo boli financie z pôžičiek
použité, tieto boli použité na práce súvisiace s procesom -štúdie, inžiniering, vyhotovenie projektovej
dokumentácie. Je to komplex prác, aktivita ľudí pracujúcich v tíme, architektov, stavbárov, ďalších
odborníkov, boli to teda všetko práce na účely toho, aby sa projekt dostal do fázy vydaného územného

rozhodnutia a jeho správoplatnenia. Financie boli použité aj na úhradu splátok úverov vrátane úrokov.
Všetky tieto financie boli použité výlučne len na účely tohto projektu. Zástupca žalobcu tiež uviedol, že
začali vnímať, že je veľký problém s týmto projektom vtedy, keď sa dozvedeli, že bol podaný protest
prokurátora. Aj predtým boli nejaké šumy, že aktivisti niečo riešia a že by mohol byť problém, ale boli
Mestom stále ubezpečovaní, že celý proces je v poriadku a že projekt je nespochybniteľný. Mali aj

podobný problém v územnom konaní, keď Trenčiansky samosprávny kraj vydal nesúhlasné stanovisko
na základe toho, že projekt údajne nemal byť v súlade s územným plánom kraja. Toto sa vyriešilo ale
za 4-6 týždňov bez vážnejšieho zdržania, zistilo sa že ide len o nedopatrenie, že daná lokalita bola po
vojne označená ako riečny prístav, čo už dávno nebolo aktuálne. Všetko vyriešili, kraj svoje stanoviskozmenil na súladné a išli ďalej. Preto boli stále presvedčení, že aj keby sa niečo vyskytlo, že si to Mesto
obháji, a že bez akýchkoľvek problémov bude územné konanie úspešne zavŕšené. Čo sa týka podaného
protestu, následok to malo taký, že sa tento problém začal intenzívne medializovať, a preto museli

finančnémupartnerovivysvetľovaťaubezpečovaťho,žeproblémsavyriešivzhľadomnato,žedlhéroky
s Mestom intenzívne komunikovali a nebol žiadny problém, no stalo sa to, že Mesto námietku v proteste
akceptovalo, v dôsledku čoho finančný partner od projektu odstúpil, keďže nevidel priestor na svoje
ďalšie pôsobenie. Žalobcovi sa celá konštrukcia dovtedy pripravená zrútila, v dôsledku čoho žalobca
odstúpil od kúpnej zmluvy s Mestom. Týmto sa snažili minimalizovať ďalšie náklady a vzniknutú škodu

súvisiacustýmtoprojektom, postupneuzatváraliprácenaprojektezaúčelomminimalizácievznikajúcich
škôd. Podľa názoru zástupcu žalobcu nemohlo dôjsť k úprave projektu tak, aby tento následne bol
súladný s územným plánom. Celý projekt sa pripravoval ako projekt s dominantnou funkciou bývania
a o žiadny iný projekt s dominantnou funkciou administratívy nikdy záujem nemali. Ak by sa teoreticky
takýto projekt zmenil, všetko by bolo nutné prekopať, boli by iné vstupy, technické riešenia a navyše
v Meste nie je a ani nebol trh na to, aby sa tu vystavala administratívna zóna len s doplnkovou

funkciou bývania. Toto neprichádzalo pre žalobcu do úvahy. Projekt nebolo možné zmeniť, vrátili by
sa totiž v celom projekte úplne na začiatok. Jediná prekážka, ktorá zabránila zrealizovať projekt, bolo
zrušenie územného rozhodnutia, totiž mali všetko dôsledne pripravené, jedno do druhého zapadalo a
nepredpokladali, že k niečomu takému môže dôjsť. Všetko bolo kompletne prichystané až do momentu
predaja poslednej časti, až do momentu dokončenia projektu. Na zrušenie územného rozhodnutia

nasledovalo odstúpenie finančného partnera od projektu, zmenila sa úplne situácia a v projekte vôbec
nemohli pokračovať. Nič iné v realizácii projektu nezabránilo ako len to, že bolo rozhodnutie zrušené
pre nezákonnosť. Žalobca tiež uviedol, že si dôsledne preštudovali územný plán v procese prípravy
projektu, ten ktorý visel v zasadačke si x krát spoločne prešli aj so zástupcami a výkladom Mesta. Na to,
že niečo nie je súladné, nemali ani možnosť prísť, keďže ani Mesto až do okamihu podania protestu o

tom ani nevedelo. Žalobca mal architektov, ktorí spracúvali projektovú dokumentáciu, títo mali vedomosť
o územnom pláne, ale tí nemohli mať o územnom pláne absolútnu vedomosť ako urbanisti. Architekti
ani žalobca nemali možnosť posúdiť územný plán tak ako jeho autori, urbanisti. Čo sa týka prípadných
budúcich kúpnych zmlúv alebo nájomných zmlúv, prebiehali určité diskusie, ale predaj mohli zahájiť
až momentom stavebného povolenia, pretože sa žalobca nemohol zaviazať k niečomu, čo nemal v

tom čase v rukách. Celý marketing pri takýchto projektoch je naviazaný na stavebné povolenie. Čo sa
týka prác vykonávaných od okamihu právoplatnosti územného rozhodnutia do okamihu právoplatnosti
zrušujúceho rozhodnutia, prebiehala príprava stavebného konania a rozpracúval sa rámec určený
územným rozhodnutím do detailov potrebných na stavebné konanie. Dával sa dokopy tím architektov,
inžinierov,profesistov,vyberalisadodávatelia,riešilsamarketing,tovšetkotak,abysapripravenýrámec

zmenil na podklady, na základe ktorých by bolo úspešne vydané stavebné povolenie. Spoločnosť sa
neodvolala voči zrušujúcemu rozhodnutiu Mesta, síce to zvažovali, ale nakoniec to nerealizovali, pretože
od projektu odstúpil finančný partner. Dosť dobre ani nevie, voči čomu sa mali konkrétne odvolať, keď
samo Mesto uznalo argumenty v proteste prokurátora a svoje pochybenie. Možno z právneho hľadiska
by tam bol dôvod, ale podľa zástupcu žalobcu z vecného nie. O ubezpečovaní o súladnosti projektu

s územným plánom komunikovali s útvarom hlavného architekta aj so stavebným úradom a takisto
boli ubezpečovaní aj primátorom. Zástupca žalobcu uviedol, že zvažovali aj podať návrh na zmenu
územného plánu, ale nakoniec, keď odskočil finančný partner, tak k tomu nepristúpili. Vôbec sa nedalo
predpokladať, ako dlho by proces zmeny územného plánu trval a nedalo sa čakať. Ak by mali istotu,
že to potrvá napr. jeden mesiac, bola by sa dala do dohody s finančným partnerom zakotviť odkladacia

podmienka, že počká, avšak toto do úvahy neprichádzalo. Mesto Y. aj informovalo, že dlhodobo sa
pripravuje zmena územného plánu, ale bolo zrejmé, že je to beh na dlhú trať s neistým výsledkom.

18. Svedok F.. I. E. vypovedal, že je zamestnancom žalobcu. Bol zamestnaný kvôli projektu IDEA
GRANDE, nastúpil asi v polovici roku 2009. Jeho úlohou bolo najmä zabezpečovanie projektu z pohľadu

investora, teda koordinácia s inými zložkami, architektmi, inžiniermi, pripravoval analytické materiály,
podklady pre finančné inštitúcie a podobne. Keď nastúpil, už boli pripravené plány a štúdie potrebné
pre vydanie územného rozhodnutia, tím bol pripravený a riešila sa aj spolupráca s inžinierskym tímom,
technické záležitosti a podklady pre vydanie potrebných povolení. Prvá fáza bola fáza územného
rozhodnutia, mávali pravidelné kontrolné dni, komunikovali s internými aj externými zazmluvnenými

tímami, toto všetko trvalo asi rok, kým dostali Veľkú EIU, to znamená posudzovanie vplyvov na
životné prostredie. Územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť asi v polovici roku 2010 a potom
sa realizovali ďalšie činnosti potrebné k vydaniu stavebného rozhodnutia, ku ktorému ale už neprišlo.
Odkedy nastúpil do práce, všetky aktivity smerovali k príprave na vydanie územného rozhodnutia.Podmienkou bola Veľká EIA, boli potrebné súhlasné stanoviska viacerých inštitúcii, bez toho všetkého
by územného rozhodnutie vydané nebolo. Architektonicky tím mal na starosti projekčnú stránku. Ak boli
nejaké požiadavky, pripomienky od dotknutých orgánov, tak sa projekt prepracoval a prispôsoboval sa

do finálnej podoby. Vykonávala sa každodenná operatívna činnosť, ktorá bola zavŕšená vždy kontrolným
dňom, kde sa zadali úlohy pokyny, riešenia. Svedok bol s projektom oboznámený od pána G., všetky
úkony boli realizované na pokyny predstavenstva hlavne od jeho predsedu. Charakter projektu mal
dominantnú bytovú výstavbu so všetkým zázemím, teda sociálnym vybavením ako je administratíva,
škôlky, oddychové zóny, hlavná však bola bytová výstavba. Oficiálne sa dozvedel o tom, že by mohol

byť nejaký problém, momentom protestu prokurátora. Už predtým si ale vypočuli určité šumy, že niekto
niečo napadol, ale v spoločnosti tomu nevenovali pozornosť, keďže boli ubezpečovaní, že všetko je v
poriadku a Mesto toto svoje stanovisko aj oficiálne prezentovalo. Dokiaľ to nevedeli oficiálne, dovtedy sa
tým nezapodievali. Po zrušení územného rozhodnutia sa v spoločnosti rozhodovali, čo ďalej, v projekte
sa pokračovať nedalo, boli ukončené práce, projekt bol rozsiahly, financie boli priebežne vynakladané
a snažili sa minimalizovať škody. Ukončili sa práce na príprave na stavebné konanie a spoločnosť

odstúpila od kúpnej zmluvy. Zmeniť projekt tak, aby bol súladný s plánom, sa podľa svedka nedalo.
Od začiatku to bol projekt rezidenčného bývania, ak by sa mal prispôsobiť plánu, plnil by úplne inú
funkciu a bolo by potrebné projekt od základu prerobiť, teda ani z technického hľadiska to možné nebolo,
ani z finančného hľadiska to reálne nebolo. Podľa názoru svedka, projekt bol pripravený tak, že ak by
nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, šiel by ďalej. Štandardne by postupoval tak, ako aj pri iných skorších

projektoch, ktoré tá istá spoločnosť realizovala. Bolo by začaté stavebné konanie, vydané stavebné
rozhodnutie a začala by sa realizačná činnosť, projekt by bol realizovaný štandardne. Svedok uviedol,
že od obdržania územného rozhodnutia až do právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia prebiehali práce
priebežne vedúce k vydaniu stavebného rozhodnutia, riešila sa architektonická stránka, inžinierska,
technická stránka, strategická a takisto sa riešilo ako ďalej s projektom aj finančne. K späťvzatiu návrhu

na vydanie územného rozhodnutia došlo podľa svedka preto, že spoločnosť odstúpila od zmluvy. Kroky
boli konzultované s právnikmi, všetko za tým účelom, aby sa minimalizovali škody a vynaložené náklady.
Tento projekt bol obsiahly a podklady na územné rozhodnutie boli pripravované ešte dávno predtým, ako
sa podával samotný návrh. Čo sa týka podania návrhu na stavebné konanie, spoločnosť bola limitovaná
časovými rámcami v kúpnej zmluve.

19. Svedkyňa S. U. uviedla, že je zamestnancom žalobcu od roku 2001, má na starosti oblasť
ekonomiky, účtovníctva, primárne žalobcu ako aj dcérskych spoločnosti, zabezpečuje finančné prevody,
zmluvnú dokumentáciu, výstupy pre audítorov, daňových poradcov aj finančné inštitúcie vrátane
daňových priznaní. Uviedla, že spol. IDEA GRANDE bola založená ako projektová spoločnosť

zabezpečujúca investičnú výstavbu a spoločnosť žalobcu slúžila na zabezpečovanie financií projektu,
cez jeho účet sa zabezpečovalo financovanie projektu, od kúpy pozemku, obstarávanie štúdii projektu
a až následne po výstavbu. Uviedla, že financovanie projektu bolo už pred začatím projektu
zabezpečované komplikovaným spôsobom, najpodstatnejší bol investičný úver z Tatra banky, ktorý
dodnes žalobca spláca. Zdroje poskytli aj obchodní partneri, ktorí chceli na projekte participovať, boli to

aj fyzické osoby, okruh známych, rodiny či bývalých obchodných partnerov. Zdroje boli rôzne. Všetky
boli riešené tak, že si požičiaval žalobca, táto spoločnosť bola jediným financujúcim subjektom a to z
toho dôvodu, aby spoločnosť IDEA GRANDE bola čistá spoločnosť pre investorov. Vedela, že osoby
najmä O. a O., boli z okruhu tých súkromných osôb, ktorí poskytli finančné prostriedky, ktoré boli v
celom rozsahu použité na realizáciu tohto projektu, avšak nevedela, na čo konkrétne sa práve tieto

financie použili, zrejme na financovanie projektantov, ktorí sa vyplácali postupne v jednotlivých fázach.
Podľa jej vedomosti do projektu mal vstúpiť strategický zahraničný investor spol. Agrovakia z O., ktorá
mala svoju pobočku na N. a táto poskytla vopred prvú časť úveru potrebnú na úhradu nákladov na
projektovú dokumentáciu. To neboli ale peniaze ešte od zahraničného investora, ale od slovenskej
dcérskej spoločnosti. Ak by bolo vydané stavebné povolenie, tento dánsky investor mal vstúpiť do

projektu a poskytnúť peniaze, ktoré mal zabezpečené v dánskej banke. Boli šumy, že sa v Y. niečo deje,
že by mohol byť problém s projektom. Tento partner zneistil, nebol si istý čo sa to na Slovensku deje,
toto bolo aj značne medializované a stratil dôveru v projekt. Nakoniec od projektu odskočili, a to bol
najväčší problém. Obdobné projekty, aj keď v menšom rozsahu, už žalobca predtým skôr realizoval. Čo
sa týka vynakladaných nákladov v procese prípravy, financovali sa štúdie, prieskum trhu aj geologický

prieskum, projektanti aj ďalší odborníci, ktorí spracúvali podania na jednotlivé orgány, pretože tieto
orgány museli územnému rozhodnutiu podať svoje súhlasné stanoviska. Boli to hlavne náklady na
projekty aj inžiniering. Svedkyňa vedela, že v územnom konaní bolo vydané rozhodnutie, potom bolo
zrušené, potom presne nevedela, čo sa s územným konaním ďalej dialo, avšak uviedla, že spoločnosťuž nemala ďalšie peniaze na to, aby mohla pokračovať v ďalšej fáze, pretože v ďalšej fáze bolo potrebné
ešte veľa času a veľa práce a podkladov na to, aby sa táto mohla prichystať. Financie sa minuli do
okamihu územného rozhodnutia a ďalej už nemali odkiaľ brať. Investor od projektu odstúpil, žalobca

odstúpil aj od kúpnej zmluvy s Mestom, aby sa minimalizovali náklady, ale náklady ešte aj v súčasnosti
vznikajú a stále sa uhrádzajú.

20. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1 , koná v mene štátu
ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú

samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 .

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína

príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 39a ods. 1 a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňujesa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah
projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe
územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a)na ochranu

prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b)na zabezpečenie súladu
urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä
na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných
stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a
orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel

zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho
nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo
stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2011 Z.z. o prokuratúre (účinného v čase podania protestu
prokurátora), Prokurátor je oprávnený podať protest proti c/ rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon

alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 153/2011 Z.z. o prokuratúre (účinného v čase podania protestu prokurátora),
Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený

zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

21. Súd najskôr rozhodol o procesných návrhoch žalobcu vznesených počas konania, a to čiastočnom
späťvzatí žaloby a návrhu na prerušenie konania.

22. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu
späť.

23. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

25. S poukazom na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o

zaplatenie sumy 743.133,89 eur titulom náhrady ušlého zisku, súd prvým výrokom tohto rozsudku
konanie v dotknutej časti zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je potrebný, nakoľko k
nemu došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci.

26. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

27. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie

prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

28. Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

29. Žalobca žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 39Cb/244/2012, nakoľko v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať zásadný
významprerozhodnutiesúduvprejednávanejveci.Uviedol,žepredmetomsporu sp.zn.39Cb/244/2012
je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorý sa opiera o rovnaké skutočnosti, ako nárok na náhradu škodyv prejednávanej veci, a preto žalobca má za to, že v spore sp.zn. 39Cb/244/2012 sa rieši otázka, ktorá
múže mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu.

30. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o
ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu.
Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 CSP je vedené v podstatnej miere v súlade
zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak
prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

vo veci samej. Po posúdení návrhu žalobcu však súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, a preto
ho súd výrokom zamietol.

31. V konaní sp.zn. 39Cb/244/2012 sa žalobca domáha zaplatenia pohľadávky voči Mestu Y. ako
žalovanému titulom náhrady škody (skutočnej škody 448.973,10 eur a ušlého zisku 9.163.393,89 eur),
ktorý nárok odvodzuje od porušenia zmluvnej povinnosti Mesta Y., a síce, že mesto ubezpečilo žalobcu

o možnosti realizácie projektu IDEA GRANDE, ktoré sa neskôr ukázalo ako nepravdivé a tiež sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 212.353,51 eur z dôvodu, že žalobca odstúpil od
kúpnej zmluvy s Mestom Y., ktorou kúpil do vlastníctva pozemky na výstavbu projektu, a preto žiada
o vrátenie kúpnej ceny zaplatenej na základe tejto kúpnej zmluvy Mestu Y.. Vo veci bola rozsudkom
č.k. 39Cb/244/2012-877 zo dňa 11.05.2018 žaloba zamietnutá. Rozsudok z dôvodu podané odvolania

nenadobudol právoplatnosť, o odvolaní proti rozsudku doposiaľ nebolo rozhodnuté.

32. Súd má za to, že vo vyššie uvedenom konaní sa nerieši žiadna taká otázka, od vyriešenia ktorej
by bezprostredne záviselo rozhodnutie súdu v konaní sp.zn. 16C/279/2014. V prvom rade je potrebné
uviesť, že v spore sp.zn. 39Cb/244/2012 si žalobca uplatňuje nároky na základe odlišných skutkových

tvrdení, keď si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vo výške zaplatenej kúpnej ceny
za pozemky) z dôvodu žalobcovho odstúpenia od kúpnej zmluvy s Mestom Y. a nárok na náhradu škody
si uplatňuje od Mesta Y. pre porušenie zmluvnej povinnosti. Nie je pravda, tak ako tvrdí žalobca, že
si v uvedenom konaní žalobca uplatňuje nárok, ktorý by sa opieral o rovnaké skutočnosti ako v konaní
sp.zn. 16C/279/2014, keď podstatou tohto konania je skúmanie, či z titulu nezákonného rozhodnutia

mohla žalobcovi voči štátu vzniknúť škoda, pričom nie je pre posúdenie toho, či je nárok voči štátu
opodstatnený, vôbec podstatné skúmať, či niektorá zmluvná strana kúpnej zmluvy o predaji pozemkov
porušila zmluvnú povinnosť a či jej porušenie viedlo k vzniku škody na strane žalobcu. Takisto pre
posúdenie splnenia podmienok pre vznik nároku na náhradu škody voči štátu nie je podstatné či bolo
od kúpnej zmluvy platne žalobcom odstúpené, keďže predmetom posudzovania v prejednávanej veci

nie je zmluvný vzťah medzi žalobcom a Mestom Y.. Nároky uplatnené v konaní sp.zn. 39Cb/244/2012
existujú samostatne, svoj základ majú v zmluvnom vzťahu s Mestom Y. a môžu existovať nezávisle na
nároku na náhradu škody žalobcu voči štátu z titulu porušenia povinností pri výkone verejnej moci. Pre
posúdenie dôvodnosti nároku o náhradu škody voči štátu preto nie je potrebné vyčkať, akým spôsobom
bude rozhodnuté o nárokoch žalobcu, ktoré majú základ v zmluvnom vzťahu s Mestom Y.. Žiadna

otázka, ktorá by bola potrebná pre posúdenie dôvodnosti predmetu konania tak, ako je tento vymedzený
žalobou v konaní sp.zn. 16C/279/2014, sa v konaní sp.zn. 39Cb/244/2012 nerieši. Súd pritom nezistil
ani žiaden dôvod na prerušenie konania (obligatórne) podľa § 162 ods. 1 CSP, keďže nenastala ani
jedna z tam predpokladaných skutočností, pod písm. a/, tj. nie je nutné zodpovedanie prejudiaciálnej
otázky, ktorú súd nemá právo sám v prebiehajúcom konaní riešiť, teda nejde o determináciu určitej

právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je závislý výrok vo veci samej v spore, ktorú
si ale konajúci súd sám nemôže posúdiť. Súčasne nedal súd návrh na začatie konanie uvedené pod
písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, a teda ani podľa tohto ustanovenia dôvod na prerušenie konania
súd nevzhliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

33. Súd konštatuje, že pre podanie žaloby bola splnená základná podmienka podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., a síce podanie žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
na príslušný orgán, ktorá bola písomne podaná dňa 07.08.2014. V konaní nebolo sporné, že vrámci
predbežného prerokovania k uspokojeniu nároku žalobcu nedošlo ani len čiastočne. Treba dodať, že

žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody z toho titulu a v takom rozsahu, aký uvádzal aj
v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a preto podmienka podľa § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z.z. bola tiež splnená. Za štát v prejednávanej veci koná v súlade s § 4 ods. 1
písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo dopravy a výstavby SR, nakoľko ku škode malo dôjsťv územnom konaní vedenom Mestom Y. ako príslušným stavebným úradom, ktorý vykonával štátnu
správu prenesenú na orgán územnej samosprávy. Ministerstvo dopravy a výstavby SR je ústredným
orgánom štátnej správy pre stavebný poriadok a územné plánovanie (okrem ekologických aspektov) v

zmysle § 8 ods. 1 písm. j/ zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy, a preto oblasť štátnej správy, pri výkone ktorej malo dôjsť ku škode, patrí do pôsobnosti
tohto ministerstva.

34. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobená nezákonným rozhodnutím podľa zákona 514/2003 Z. z.

je objektívnou zodpovednosťou štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nie je možné zbaviť, ktorá je
však založená na súčasnom splnení troch podmienok: 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci,
resp. orgánu štátu, 2/ existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci, resp. orgánu štátu a škodou. Neexistencia čo i len jednej z týchto podmienok znamená,
že nárok na náhradu škody nie je daný. Súd sa teda prioritne zaoberal skúmaním toho, či boli splnené
všetky podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

35. Čo sa týka podmienky existencie nezákonného rozhodnutia, súd dospel k záveru, že táto podmienka
bola splnená. Škoda mala byť žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím, za ktoré žalobca označil
rozhodnutie o umiestnení stavby - Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE TRENČÍN č. SpSÚ 1485/2009/004/
Vi, MSÚ 105882/2009 zo dňa 30.03.2010, ktoré vydalo Mesto Y. ako príslušný stavebný úrad. V danom

prípade ide o rozhodnutie, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlá právnej
normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval o právach a povinnostiach individuálnych subjektov.
Proti predmetnému rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok - odvolanie zo strany žalobcu, a
preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010. Pokiaľ bolo v konaní namietané, že proti
tomuto rozhodnutiu nebolo žalobcom, resp. spol. IDEA GRANDE, a.s. ako jeho právnym predchodcom

a účastníkom územného konania, podané odvolanie, a preto nie je splnená podmienka podľa § 6 ods.
2 vety prvej zákona č. 514/2003 Z.z., s týmto argumentom sa súd nestotožnil. Treba si uvedomiť,
že uvedeným rozhodnutím bolo návrhu navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
vyhovené v celom rozsahu, a teda toto rozhodnutie bolo vydané v prospech navrhovateľa. Z logiky
veci potom vyplýva, že navrhovateľ nemal žiaden dôvod podávať proti rozhodnutiu o umiestnení stavby

odvolanie, keďže bolo vydané také rozhodnutie s takým obsahom, vydania ktorého sa v zmysle svojho
návrhu domáhal. Súd má tak za to, že splnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku
v prejednávanej veci sa z tohto dôvodu nevyžaduje z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 6 ods.
2 vety druhej zákona č. 514/2003 Z.z.), pričom dôvodom hodným osobitného zreteľa je práve fakt,
že išlo o rozhodnutie vydané v celom rozsahu v prospech navrhovateľa vystupujúceho v územnom

konaní, ktorým bola spol. IDEA GRANDE, a.s. ako právny predchodca žalobcu. Ďalšia podmienka,
a síce, že rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, muselo nadobudnúť právoplatnosť, bola
splnená (právoplatnosť nadobudlo 25. 05.2010) a rovnako tak bola splnená podmienka, že toto
právoplatné rozhodnutie muselo byť zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z.). Uvedená podmienka bola naplnená, keď právoplatné rozhodnutie o umiestnení

stavby - Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE TRENČÍN č. SpSÚ 1485/2009/004/Vi, MSÚ 105882/2009
zo dňa 30.03.2010, bolo napadnuté protestom prokurátora zo dňa 15.07.2011, ktorý vytýkal, že
týmto rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, keď rozhodnutie nebolo
vydané v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, a teda rozhodnutie o umiestnení stavby
prokurátor považoval za rozhodnutie v rozpore so zákonom. Na podklade protestu prokurátora bolo

právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby následne zrušené rozhodnutím Mesta Y. ako príslušného
stavebnéhoúraduč.SpSÚ73167/91390/2011-Fo,Vizodňa19.08.2011,ktoréuznaloprotestprokurátora
za odôvodnený v celom rozsahu. Toto zrušujúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2011,
proti ktorému spol. IDEA GRANDE, a.s. ako právny predchodca žalobcu nepodal odvolanie. Za
nezákonné rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, je však označené rozhodnutie o umiestnení

stavby č. SpSÚ 1485/2009/004/Vi, MSÚ 105882/2009 zo dňa 30.03.2010 ( s podmienkou podania
odvolania proti ktorému sa súd už vyššie vysporiadal), pričom zákon 514/2003 Z.z. predpokladá len
potrebu podania odvolania proti nezákonnému rozhodnutiu, ktorým mala byť spôsobená škoda (ak nie
je daný dôvod hodný osobitného zreteľa), nie však už voči tomu rozhodnutiu, ktorým bolo nezákonné
rozhodnutie zrušené. Preto námietky produkované v konaní, že ak žalobca nepodal odvolanie proti

zrušujúcemu rozhodnutiu zo dňa 19.08.2011, nemôže sa domáhať náhrady škody titulom nezákonného
rozhodnutia, neobstoja, keďže zákon takúto podmienku neustanovuje. V konečnom dôsledku, aj
žalovaný v podaní zo dňa 29.05.2018 ( č.l. 446) uviedol, že v prejednávanej veci možno hovoriť o
rozhodnutí o umiestnení stavby ako o nezákonnom rozhodnutí, čiže splnenie tejto podmienky nakoniecsám uznal. Súd v tejto súvislosti, vzhľadom na charakter rozhodnutia, ktorým mala byť žalobcovi
spôsobená škoda uvádza, že nie vždy musí byť škoda spôsobená len takým rozhodnutím, ktoré
je vydané v neprospech poškodeného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného

súdu Českej republiky sp.zn. II.ÚS 1667/12 zo dňa 11.03.2014, v zmysle ktorého „Spôsobiť škodu za
určitých okolností môže i nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré bolo vydané in favorem
poškodeného účastníka a ktoré bolo dodatočne ako nezákonné zrušené, ak k tomu došlo nezávisle
na jeho procesnej aktivite. U takýchto rozhodnutí je logicky vylúčené, aby sa poškodený domáhal ich
formálneho zrušenia, keď ich samotné vydanie ešte škodu v majetkovej ani nemajetkovej sfére tohto

účastníka nespôsobuje, ale naopak, ku škode dôjde až v dôsledku ich dodatočného zrušenia." Z takto
formulovanej právnej vety dopadajúcej aj na prejednávanú vec preto možno vyvodiť, že aj pozitívne-
v prospech spol. IDEA GRANDE, a.s. vydané rozhodnutie, ktoré bolo neskôr ako nezákonné zrušené,
môže za splnenia ostatných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, výnimočne spôsobiť škodu,
pričom je z logiky veci vylúčené, aby sa účastník, v prospech ktorého bolo rozhodnutie vydané, domáhal
jeho zrušenia. Preto súd právne uzatvára, že prvá podmienka pre vznik nároku na náhradu škody, a síce

podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, bola splnená.

36. Ďalej súd preto skúmal splnenie podmienky existencie príčinnej súvislosti, a to jednak vo vzťahu
k uplatnenému ušlému zisku a jednak vo vzťahu k vzniku nároku na náhradu skutočnej škody.
Relevantnom príčinou, ktorá spôsobila škodu, musí v prejednávanej veci byť rozhodnutie o umiestnení

stavby, ktoré bolo neskôr pre nezákonnosť zrušené. V tomto prípade teda pre naplnenie príčinnej
súvislosti je potrebné dospieť k záveru, že nebyť tejto okolnosti, škodlivý následok by nebol nastal. Ak
žalobca vo svojom podaní zo dňa 21.03.2017 najskôr uvádzal na odôvodnenie príčinnej súvislosti, že
ak by nebolo Mesto vydalo rozhodnutie, ale najskôr by zmenilo územný plán, nebola by vznikla škoda,
alebo ak by konajúci orgán už po podaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia bolo navrhovateľa

informovalo o stave veci a nemožnosti vydať zákonné rozhodnutie o umiestnení stavby, škoda by nebolo
vznikla, tak takéto ponímanie príčiny a následku pre účely tohto konania súd považuje za nesprávne.
Ak sám žalobca príčinu vzniku škody, ako uvádza, videl v tom, že škoda vznikla preto, že Mesto
najskôr nezmenilo územný plán, alebo v tom, že Mesto neinformovalo navrhovateľa o stave veci a
nemožnosti vydať zákonné rozhodnutie o umiestnený stavby, potom je vylúčené, aby škoda vznikla

ako následok nezákonného rozhodnutia. Podstatná príčina, ktorá pre založenie zodpovednosti štátu
za škodu musí viesť k škode, je existencia nezákonného rozhodnutia a nie iné konanie, či nekonanie
orgánu verejnej správy, ktoré charakter nezákonného rozhodnutia nemá. Preto je irelevantné, či Mesto
Y. malo alebo nemalo najskôr zmeniť územný plán, alebo či malo alebo nemalo navrhovateľa o stave
veci skôr informovať, pretože vyvodenie následku v podobe vzniku škody z opomenutia zmeniť územný

plán mesta, alebo z opomenutia informovať navrhovateľa o stave veci po zahájení územného konania,
predmetom konania ani nie je. Súd v tomto konaní o nároku zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím musí skúmať, či rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo neskôr pre
nezákonnosť zrušené, je priamou a bezprostrednou príčinou uplatnenej škody. Ak bola príčinou škody
iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu nenastane. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti medzi určitou

skutočnosťou a spôsobenou škodou je vždy potrebné zodpovedať otázku, či by škoda vznikla aj vtedy,
ak by tejto skutočnosti nebolo. Pokiaľ sa zistí, že by škoda vznikla aj bez tejto skutočnosti, medzi touto
skutočnosťou a vznikom škody nie je príčinná súvislosť.

37. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody v podobe ušlého zisku, ktorý

zisk bol zmarený v dôsledku rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré bolo neskôr pre nezákonnosť
zrušené : V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím musí byť majetková ujma spôsobená tým,
že takýto postup zasiahol do priebehu deja vedúcemu k určitému zisku, a nielen tvrdené zmarenie
zamýšľaného finančného zámeru. O vzťah príčinnej súvislosti by išlo vtedy, ak by škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom

pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku
škode (ušlému zisku) by nebolo bývalo došlo. Rozhodujúca je priamosť a bezprostrednosť pôsobenia
konkrétnej príčiny. Súd posúdiac konkrétne skutkové okolnosti vychádzajúc z načrtnutých princípov
dospel k záveru, že nezákonné rozhodnutie a uplatnený ušlý zisk nie sú navzájom v pomere príčiny a
následku.

38. V prvom rade súd konštatuje a v konaní to ani nebolo sporné, že žalobca mal pripravený a
stavebnému úradu predložil spolu s návrhom na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby projekt,
ktorý bol od počiatku nesúladný s vtedy platným územným plánom Mesta Y., pričom je pre posúdeniepodmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu bezpredmetné, z akého dôvodu tak žalobca, resp. jeho
právny predchodca učinil, či z vlastnej nevedomosti, neznalosti pomerov, či spoliehajúc sa na vyhlásenie
svojhozmluvnéhopartnera-MestaY.akosamosprávnehosubjektu,odktoréhokupovalkúpnouzmluvou

č. 161/2008 pozemky na výstavbu projektu, ktoré okolnosti súd v tomto konaní ale nemá dôvod skúmať,
keďže nie sú predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Súd v tomto konaní neskúma, či Mesto
Y. ako zmluvná strana kúpnej zmluvy č. 161/2008, ktorej predmetom bola kúpa pozemkov, porušila
svoje povinnosti zo zmluvy vyplývajúce, nakoľko ak by aj došlo k jeho pochybeniu v tomto smere,
nezakladá to zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú označeným nezákonným rozhodnutím, ktoré

vydalo Mesto Y. vrámci preneseného výkonu štátnej správy v správnom konaní. Preto toto konanie
je podstatné to, že stavebný úrad (Mesto Y. vrámci preneseného výkonu štátnej správy) vyhodnotil
(nesprávne) návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby týkajúci projektu Idea Grande Y. ako
súladný s územným plánom Mesta Y., vydal rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým návrhu vyhovel, ale
ktoré rozhodnutie bolo po jeho právoplatnosti vrámci konania o proteste prokurátora zrušené, namiesto
toho, aby po posúdení návrhu na vydanie rozhodnutie o umiestnení stavby predovšetkým (a okrem

iného) s vtedy platným územným plánom a zistení nesúladu návrhu s ním, návrh zamietol (§ 37 ods. 4
stavebného zákona). Zamietnutie návrhu by pritom bolo len dôsledkom konania žalobcu, ktorý predložil
návrh nezlučiteľný s platným územným plánom. Ak by tu teda nebolo nezákonné rozhodnutie (rozumej
najskôr pozitívne rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo neskôr pre nezákonnosť zrušené), tak
by tu musel byť štandardný postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie

rozhodnutiaoumiestnenístavby.Avšak,anizatakejtosituáciebyžalobca,resp.jehoprávnypredchodca
spol. IDEA GRANDE, a.s. nemohol realizovať zamýšľaný projekt vôbec, nemohli by nasledovať ďalšie
fázy, akým sú stavebné a kolaudačné konanie, a teda ani za takéhoto stavu (ktorý nastať mal, ale pre
existenciu nezákonného rozhodnutia nenastal) by žalobca nemohol očakávať a ani dosahovať zisk zo
zamýšľaného projektu. Tiež je podstatné, že žalobca v konaní opakovane deklaroval, že iný projekt s

iným charakterom, než len s takým, pre ktorý aj podal návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
(teda s prevažujúcou funkciou bývania, ktorá funkcia ale bola v rozpore s územným plánom), nikdy
nechcel zrealizovať, a preto celkom zrejme nebolo možné ani očakávať, že by žalobca, či jeho právny
predchodca projekt prepracovali na súladný s územným plánom, ale skôr je možné sa domnievať, že by
sožiadnyminýmaniupravenýmprojektomúzemné,stavebnéčikolaudačnékonanienikdyneiniciovali,a

tedazhrnúcuvedené,nedásaočakávať,žebyprojektIdeaGrandenejakýziskgeneroval,nechužbybol
v akejkoľvek podobe. Žalobca v podaní zo dňa 10.10.2018 existenciu príčinnej súvislosti odôvodňoval
tým, že ak by nezákonné rozhodnutie nebolo vydané vôbec, teda nebyť nezákonného rozhodnutia, tak
by žalobca neuskutočnil žiadne úkony na prípravu projektu, a teda by mu nevznikla žiadna škoda. Avšak
potom pri takto žalobcom tvrdenom stave možno dospieť tiež k záveru, že v prípade nevykonávania

žiadnych úkonov smerujúcich k realizácii a ukončeniu projektu, by mu nebol býval vznikol ani žiaden
zisk, a teda zisk by nebol býval dosiahol tak či onak. Ak žalobca odôvodňoval príčinnú súvislosť tak,
že sa v dobrej viere spoliehal na zákonnosť a správnosť v jeho prospech vydaného rozhodnutia o
umiestnení stavby a o predpokladaný zisk, ktorý by takmer iste dosiahol úspešnou realizáciou projektu,
prišiel len a výlučne v dôsledku následného zrušenia rozhodnutia o umiestnení stavby, súd konštatuje,

že nemožno ani v takomto ponímaní mať za to, že škoda v podobe ušlého zisku je v priamej príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Ak dôjde k škodovej udalosti, ktorou je prerušený určitý proces,
ktorý je spojený s tvorbou zisku, záleží hlavne na zložitosti prerušeného procesu a fáze, v ktorej sa tento
proces nachádzal, či bude možné dovodiť, že škodová udalosť bola príčinou nedosiahnutia konkrétneho
zisku. S poukazom na fázu, v ktorej mal v dôsledku nezákonného rozhodnutia projekt „stroskotať",

súd konštatuje, že celý projekt bol ešte len vo fáze rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré však ešte
neoprávňuje účastníka k začatiu výstavby a očakávania zisku sú ovplyvnené aj ďalšími významnými
okolnosťami, ktoré mohli zasiahnuť do ďalšieho priebehu deja. Podstatné by bolo či a ak áno, za
akých podmienok by bolo vydané stavebné povolenie, či by boli splnené všetky podmienky pre vydanie
kolaudačného rozhodnutia, tiež nie je isté, v akej konečnej podobe a rozsahu by bol projekt dokončený

vzhľadom na to, že až v stavebnom konaní sa určujú záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby.
Tieto rozhodnutia pritom nie sú nárokovateľné a vydanie povolenia v konečnom dôsledku závisí na
uvážení správneho orgánu, čo tiež vzhľadom na fázu, v akej sa projekt nachádzal, robí dosiahnutie
uplatneného zisku značne neistým. V neposlednom rade treba sa vysporiadať aj s tým, že rozhodujúca
je priamosť a bezprostrednosť pôsobenia konkrétnej príčiny (nezákonného rozhodnutia) vo vzťahu k

spôsobenému následku (ušlému zisku). Vychádzajúc z individuálnych skutočností tohto prípadu možno
dospieť k záveru, že nezákonné rozhodnutie samo osobe nespôsobilo zmarenie očakávaných výnosov
z projektu priamo a bezprostredne. Bol to žalobca, resp. jeho právny predchodca spol. IDEA GRANDE,
a.s., ktorý sa v nadväznosti na zistenie, že pôvodné v jeho prospech vydané rozhodnutie o umiestnenístavby bolo pre nesúlad s územným plánom po podaní protestu prokurátora zrušené, rozhodol v
územnom konaní ďalej nepokračovať, a to z tvrdeného dôvodu, že si podporu projektu rozmyslel
hlavný investor. Návrh na vydanie územného rozhodnutia bol späťvzatý, územné konanie tak bolo

zastavené. Podľa názoru súdu k zmareniu dosiahnutia zisku potom došlo v konečnom dôsledku nie
priamo a bezprostredne v dôsledku nezákonného rozhodnutia, ale z dôvodu rozhodnutia žalobcu v
zahájenom konaní nepokračovať, k čomu sa uchýlil po tom, ako od podpory projektu odstúpil hlavný
investor. Dôvod odstúpenia investora od projektu bol pritom žalobcom deklarovaný v konaní ako strata
dôvery v projekt pod následkom primárnych informácií, ako aj medializácie prípadu (viď záznam pre

pamäť z 28.09.2011). Za takýchto okolností potom zmarenie realizácie projektu, a teda aj dosiahnutie
zisku, nebolo v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím (nezákonné
rozhodnutie stratu na zisku priamo samo osobe nespôsobilo), ale bolo len dôsledkom prehodnotenia
projektu žalobcom, ktorý prišiel o kľúčového investora. Aj svedkyňa U. potvrdila, že v projekte sa už
nepokračovalo, pretože od projektu odstúpil investor a žalobca už nemal peniaze na pokračovanie v jeho
ďalších fázach. Ak investor od projektu odstúpil, toto mal učiniť najmä pod vplyvom výraznej medializácie

informáciítýkajúcichsazrušeniarozhodnutia,atedaaninievdôsledkuvydaniazrušujúcehorozhodnutia
ako takého, čo tiež treba rozlišovať pri posudzovaní vzťahu príčiny a následku. V zázname pre pamäť
zo dňa 28.09.2011 sa uvádza, že dôvodom odstúpenia investora sú (okrem medializácie informácií o
proteste prokurátora a zrušení rozhodnutia) aj bližšie nešpecifikované „primárne informácie" (nevedno
akého charakteru), pričom v konaní nebolo preukázané, že by tieto primárne informácie, ktoré podľa

predloženej listiny viedli k ukončeniu financovania projektu a následne k jeho úplnému zmareniu, mali
vôbec akýkoľvek súvis s priebehom územného konania. Z tohto potom možno vyvodiť, že možnou
príčinou konania investora boli aj iné okolnosti, než len tie, ktoré súviseli s medializáciou postupu
v územnom konaní. Za takého stavu je potom otázne, či by bol projekt skutočne pokračoval podľa
plánu ( ako to prezentuje žalobca) aj nebyť vytýkaného postupu stavebného orgánu, ktorý najskôr

vydal územné rozhodnutie, ktoré bolo pre nezákonnosť neskôr zrušené a či by nebol musel byť projekt
ukončený z iných dôvodov úplne nezávislých na postupe v územnom konaní, pre ktoré by investor
podporu projektu nakoniec neprejavil. Súd pritom konštatuje, že existencia príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom nebola preukázaná ani výpoveďou svedkov vypočutých
v konaní, ktorý neuviedli žiadne také konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by sa dala vyvodiť

existencia príčinnej súvislosti. Títo opísali iba vo všeobecnej rovine priebeh prác na projekte a okolnosti,
za akých došlo k ukončeniu prác na ňom, pričom toto samo osebe vzťah príčiny a následku vo vzťahu k
tejto časti nároku založiť nemôže, pretože sú tu vyššie opísané dôvody, ktoré uvedenému jednoznačne
bránia. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov súd tak nevzhliadol existenciu príčinnej súvislosti medzi
nezákonnýmrozhodnutímaušlýmziskom,ktorýnedostatok užaj bezskúmaniazvyšnýchpredpokladov

vzniku zodpovednosti za škodu spôsobuje, že zodpovednosť štátu nie je daná. Súd preto žalobu v tejto
časti ako nedôvodnú zamietol.

39. Čo sa týka náhrady skutočnej škody, ktorá mala byť spôsobená v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, čo do špecifikácie táto bola uplatnená nasledovne:

- titulom mzdových nákladov za obdobie od 01.01.2009 do 30.06.2014 v sume 215.895,37 eur (náklady
na odmeny zamestnancov vykonávajúcich práce na projekte - G., E., U.),
- titulom režijných nákladov za obdobie od 01.01.2009 do 30.06.2014 v sume 40.373,22 eur (náklady
na zabezpečenie áut, prevádzku telefónov, zabezpečenie výpočtovej techniky, prenájom priestorov v
súvislosti s prácami na projekte),

- titulom úhrady úrokov z úverov a pôžičiek za obdobie od 01.01.2009 do 30.06.2014 v sume 269.897,84
eur (úroky z úverov a pôžičiek poskytnutých na financovanie projektu),
- titulom obstarávacích nákladov za obdobie od 01.01.2009 do 30.06.2014 v sume 328.444,33
eur (náklady na zabezpečenie výstavby, monitoringu, poradenstiev, analýz, zosúladenie činností
realizovaných na projekte, na zabezpečenie stanovísk, pripomienkovanie, spracovanie projektovej

dokumentácie a spracovanie štúdií a na úhradu dane z nehnuteľností - pozemkov, na ktorých mal byť
projekt realizovaný). Ani vo vzťahu k nim však súd nevzhliadol existenciu príčinnej súvislosti medzi takto
uplatnenou škodou a nezákonným rozhodnutím.

40. Žalobca dôvodil pri príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a skutočnou škodou, že táto

je daná, pretože v dôsledku nezákonného rozhodnutia sa ním vynaložené náklady, investície ukázali
ako márne, keďže len pre nezákonné rozhodnutie bol projekt zmarený. V tejto súvislosti je podstatné
zistiť, či práve z dôvodu nezákonného rozhodnutia (rozumej pozitívneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr
pre nezákonnosť zrušené) došlo k úbytku prostriedkov (majetkovej škode) v jeho majetkovej sfére. Aj vtejto súvislosti súd konštatuje, že k tvrdenému úbytku v majetkovej sfére (titulom vynaložených nákladov
podľa predošlého bodu) nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia o umiestnení
stavby,ktorébolonáslednezrušené.Tietovynaloženénákladysanestali„márnymi"akopriamynásledok

existencie nezákonného rozhodnutia. Žalobca sa rozhodol totiž pre odstúpenie investora v projekte
ďalej nepokračovať, návrh na vydanie územného rozhodnutia vzal späť, a práve len v dôsledku tohto
jeho úkonu sa úkony vynaložené v súvislosti s prípravou a realizáciou projektu stali vynaloženými
zbytočne. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca návrh vzal späť ako následok rozhodnutia investora
nepodieľať sa ďalej na financovaní projektu, pričom týmto svojím konaním zadal príčinu pre to, že

sa už vynaložené náklady nemohli zužitkovať. Investor pritom odstúpil od projektu nie pre existenciu
nezákonného rozhodnutia ako takého, ale z dôvodu medializácie a možného „nálepkovania" projektu
ako problémového a tiež z dôvodu bližšie nešpecifikovaných primárnych informácií, vo vzťahu ku ktorým
ani nebolo zistené, že by mali akýkoľvek súvis s postupom správneho orgánu v územnom konaní. Tieto
príčiny konania investora potom nemožno stotožňovať s príčinou v podobe existencie nezákonného
rozhodnutia. Sám žalobca, resp. jeho právny predchodca spôsobil tým, že sa v projekte rozhodol

nepokračovať, to, že náklady už vynaložené predstavovali v konečnom dôsledku náklady zbytočné a v
praktickej rovine nevyužité. Ak by bol býval žalobca v územnom konaní pokračoval (a v rámci ďalšieho
postupu napríklad inicioval zmenu územného rozhodnutia, alebo projekt adekvátne prepracoval) a
návrh na vydanie územného rozhodnutia by nevzal späť, potom bolo možné náklady už vynaložené
použiť aj v ďalšom procese a škodou by mohli byť náklady, ktoré vynaložil ako „extra" náklady navyše

oproti tým, ktoré by musel vynaložiť nebyť neskoršieho zrušenia pôvodného územného rozhodnutia.
K obdobiu, za ktoré si žalobca uplatňuje márne vynaložené náklady (od 01.01.2009-30.06.2014), súd
uvádza, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/861/2009 k odškodniteľnej ujme môže
dôjsť tým, že v dôsledku neskoršieho porušenia právnej povinnosti, sa náklady už skôr vynaložené za
určitým účelom stanú nákladmi vynaloženými zbytočne, ktoré sú skutočnou škodou. Súd zdôrazňuje

opätovne tak, ako to už vyššie odôvodnil, že náklady vynaložené žalobcom v procese realizácie projektu
neboli vynaloženými márne v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti štátneho orgánu
(nezákonným rozhodnutím), ale len v súvislosti s jeho vlastným rozhodnutím projekt ďalej nerealizovať
(ako svedkyňa uviedla primárne pre nedostatok financií), čo je samo osebe dôvodom preto, že ich
náhradu nemožno žalobcovi priznať. Na to aby ale len čisto hypoteticky tieto predstavovali ujmu

odškodniteľnú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, môže ísť len o také náklady, ktoré
(vychádzajúc z citovaného záveru rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR) boli vynaložené skôr, než došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá spôsobila ich „zbytočnosť". Žalobca si však náhradu skutočnej
škody uplatnil z väčšej časti za obdobie po tom, ako došlo k zrušeniu rozhodnutia o umiestnení stavby
(rozhodnutie bolo z 19.08.2011), ktoré však vychádzajúc z citovaného rozhodnutia ujmu, ktorej náhradu

by bolo možné žiadať, nepredstavujú. Z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti aj pri tejto zložke
uplatnenej škody, súd konštatuje nedôvodnosť žaloby, a preto aj bez skúmania splnenia zvyšných
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, žalobu čo do tejto časti zamietol.

41. Nad rámec už uvedeného súd ešte dopĺňa osobitne vo vzťahu k obstarávacím nákladom

na obstaranie podkladov potrebných pre územné konanie (na zabezpečenie poradenstiev, analýz,
zosúladenie činností realizovaných na projekte, na zabezpečenie stanovísk, pripomienkovanie,
spracovanie projektovej dokumentácie a spracovanie štúdií), že je zákonnou povinnosťou navrhovateľa
predložiť k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby potrebnú dokumentáciu, s ktorou sú
spravidla spojené určité náklady. Žalobca mal od počiatku pripravený návrh na vydanie rozhodnutia o

umiestnení stavby a projekt v rozpore s územným plánom, a preto, aj nebyť nezákonného rozhodnutia
(teda aj nebyť stavu, že najskôr je vydané v jeho prospech rozhodnutie o umiestnení stavby a neskôr
je zrušené), ale ak by bolo hneď vydané rozhodnutie reflektujúce nesúladnosť s územným plánom
(teda zamietavé), tak či onak by účastník územného konania musel náklady potrebné pre spracovanie
podkladov k územnému konaniu vynaložiť a tieto by v konečnom dôsledku pre nevyhovenie návrhu

neboli využité (rovnako ako neboli využité za stavu, aký v prejednávanej veci nastal). Pokiaľ vrámci
obstarávacích nákladov zahrnul žalobca do škody aj náklady na úhradu dane z nehnuteľností za
pozemky kúpené od Mesta Y. na základe kúpnej zmluvy č. 161/2008, toto podľa názoru súdu skutočnú
škodu nepredstavuje. V prvom rade, pozemky žalobca má vo vlastníctve a s ich vlastníctvom je spojená
zákonná daňová povinnosť, ktorá nemôže predstavovať škodu. Túto povinnosť by si musel vlastník

plniť vždy a za každých okolností bez ohľadu na to, či pozemok akýmkoľvek spôsobom využije, alebo
nevyužije a vynaloženie nákladov na platenie dane z nehnuteľností nemá žiaden súvis s vydaním alebo
nevydaním nezákonného rozhodnutia. Daňovú povinnosť by musel vlastník pozemkov splniť bez ohľaduna, aké rozhodnutie by bolo vydané v konaní o umiestnení stavby a to aj vtedy, keby rozhodnutie v ňom
vydané nebolo možné označiť za nezákonné.

42. Nazáversúddodáva,žezrejmeanižalobcasisámriadneneustálil,čobolohlavnoupríčinoutvrdenej
škody, keď v prejednávanej veci, ako aj v konaní sp.zn. 39Cb/244/2012 uplatňuje súbežne skutočnú
škodu aj keď len čiastočne obdobne ako v prejednávanej veci (v konaní 39Cb/244/2012 uplatňuje
mzdové, režijné náklady a úhrady úrokov z úverov a pôžičiek v nižšej výške), ale predovšetkým uplatňuje
ušlý zisk na podklade totožného znaleckého posudku dôvodiac, že tieto boli spôsobené len a výlučne

skutočnosťami tvrdenými v oboch konaniach. Príčiny vzniku škody pritom vymedzuje v oboch konania
úplne odlišne, keď na jednej strane má byť jedinou priamou, hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku
škody nezákonné rozhodnutie obce ako orgánu vykonávajúceho právomoc orgánu miestnej štátnej
správy a na druhej strany má byť jedinou, priamou, hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku škody
porušeniezáväzku obcevrámcivýkonusamosprávyakojehozmluvnéhopartnera.Takýtopostupsajaví
súdu ako nelogický, pričom ak žalobca skôr tvrdil, že uplatnená škoda (najmä ušlý zisk) bola spôsobená

len a výlučne z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti Mesta Y., potom je vylúčené, aby bola škoda
spôsobená len a výlučne nezákonným rozhodnutím, ako to prezentuje žalobca v tomto konaní.

43. Súd vo vyššie uvedených častiach odôvodnil, že v konaní uplatnená škoda podľa výsledkov
vykonanéhodokazovanianiejevôbecvpriamejpríčinnejsúvislostisnezákonnýmrozhodnutím.Príčinou

vzniku škody môže byť len také konanie (tu rozhodnutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.
Podstatná je teda otázka - skutočne, nebyť nezákonného rozhodnutia, dosiahol by žalobca tvrdený
zisk? Skutočne, nebyť nezákonného rozhodnutia, nezmenšil by sa majetok žalobcu o náklady, ktoré
„zbytočne" vynaložil? Skutočne by mu bez nezákonného rozhodnutia nevznikla táto škoda? Súd vo
vyššie uvedených častiach dospel k záveru, že k zmareniu realizácie projektu, pre zmarenie ktorého

žalobcovi bolo znemožnené generovať zisk a pre zmarenie ktorého sa náklady stali zbytočnými, došlo
konaním žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Vo vzťahu ku všetkým zložkám uplatnenej náhrady
škody súd opakovane konštatuje, že podstatné pre vznik tvrdenej škody je samotná skutočnosť, že
žalobca po prehodnotení projektu v začatých konaniach nepokračoval. Tento svoj postup žalobca
odôvodňoval tým, že práce na projekte ukončil primárne z dôvodu, že si projekt rozmyslel hlavný investor

a nemalo vôbec zmysel ďalej v ňom pokračovať, ale investor tak učinil len a výlučne pre stratu dôvery
v projekt z dôvodu informácií o zrušení rozhodnutia, a teda nebyť neskoršieho zrušenia rozhodnutia,
tak realizácii projektu nič nebránilo a tento by celkom iste viedol do „zdarného" konca. V tomto smere
sa žiada (vo vzťahu ku všetkým zložkám uplatnenej škody) nad rámec už skôr uvedeného dodať, že
v konaní ani nebolo preukázané, že by mal vstup a financovanie projektu od tvrdeného zahraničného

investora žalobca, resp. jeho právny predchodca zabezpečené (najmä zmluvne ošetrené) tak, že by bolo
možné dôvodne očakávať skutočný vstup partnera do projektu a poskytnutie financií na financovanie
ďalších jeho fáz, ktorú skutočnosť žalobca (aj svedkyňa U.) deklaroval za kľúčovú pre ďalší priebeh
projektu. Ak sa podľa záznamu pre pamäť z 28.09.2011 (po vydaní zrušujúceho rozhodnutia) ešte len
rokovalo o vstupe partnera do projektovej spoločnosti a financovania projektu, potom bez ďalšieho

nemožno dovodiť, že by bol projekt kľúčovým partnerom skutočne aj za iných okolností takmer iste
podporený a úspešne zrealizovaný, že by partnerom boli poskytnuté financie na ďalšie etapy prác a že
by rovnako nebol býval projekt tiež stroskotal v jeho včasnej fáze, ako sa to aj skutočne udialo, keď
projekt sa ukončil najmä pre nedostatok financií (tak to deklarovala svedkyňa U.) či následnú nemožnosť
nájsť ďalšieho investora z dôvodu začínajúcej finančnej krízy tak, ako to uviedol žalobca v podaní zo

dňa 21.03.2017.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zároveň súd aplikoval ust. § 256 ods. 1
CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

45. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal celkovo zaplatenia sumy 13.018.004,64 eur. Následne zobral
žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 743.133,89 eur na základe vlastného uváženia (po spravovaní
posudku), a teda procesné zavinenie na zastavení tejto časti nesie žalobca, pretože k späťvzatiu
žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania,

mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania
pričíta opačnej strane sporu, teda žalovanému. Úspech žalovanému treba pripísať aj vo zvyšku, teda v
časti, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, keďže žaloba bola zamietnutá v
celom rozsahu. Zhrnúc uvedené, žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto má proti neúspešnémužalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Rovnaký režim ako na žalovaného sa čo do trov konania
uplatní aj voči intervenientovi vystupujúcemu na strane žalovaného, a teda nakoľko bol žalovaný plne
úspešný, patrí aj intervenientovi vystupujúcemu v konaní na jeho strane nárok na náhradu trov konania

v rovnakom -plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným
uznesenímpoprávoplatnostirozsudku.Prokurátorovi,ktorývyužilsvojeoprávnenieavstúpildokonania,
nemožno z povahy jeho postavenia priznať nárok na náhradu trov konania, nakoľko jeho vstup do
konania má povahu výkonu zákonom mu zverenej právomoci a nie realizácie subjektívneho práva. Preto
súd nerozhoduje o trovách konania prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.