Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/105/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913000212
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7913000212.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Marty Goliášovej a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci proti obžalovanému Y. W., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
30. októbra 2013 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa
22.8.2013, sp. zn. 0T 77/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y. W..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 22.8.2013, sp. zn. 0T 77/2013 uznal obžalovaného Y. W. za
vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 17.4.2013 okolo 18,00 hod. v rodinnom dome na ul. K. Č.. XXX/XXX v N., po predchádzajúcom
nedorozumení a v podnapitom stave hrubo vulgárne urážal svoju matku S. W., nar. X.X.XXXX, po ktorej
hodil drevenú dosku z dverí, ktoré rozbil, pričom sa jej vyhrážal zabitím, v dôsledku ktorých vyhrážok
poškodená S. W. ušla do kuchyne, kde vyčkala príchod polície.

Za to mu okresný súd podľa § 360 ods.2, § 37 písm. m), § 38 ods.2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods.2 písm. b)
Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný Y. W.. V písomných dôvodoch
prostredníctvom svojho obhajcu poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Uviedol, že z
uvedeného skutku ho usvedčuje iba výpoveď poškodenej - jeho matky z prípravného konania, pretože
na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, a táto výpoveď sa nezakladá na pravde. Podrobne popísal
ako to v skutočnosti bolo. On sa svojej matke vôbec nevyhrážal a nie je ani pravdou, že po nej hodil
dosku z dverí. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.
c) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného oslobodí spod
obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y. W. nie je
dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní v rozsahu § 2 ods. 10, 12 Tr. por. vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci, a tento v súlade so zákonom aj právne posúdil.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Obžalovaný Y. W. v prípravnom konaní odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Uviedol iba, že mal síce vypité, ale svojej matke sa nevyhrážal a
dvere poškodil tým, že sa opitý zapotácal a narazil do nich.

Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou poškodenej - matky S. W., ktorá na hlavnom
pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala, preto súd jej výpoveď prečítal z prípravného konania.
Z jej výpovede vyplynulo, že obžalovaný sa jej vyhrážal spôsobom, z ktorého mala strach, že svoje
vyhrážky aj uskutoční. Ďalej uviedla, že obžalovaný takýmto spôsobom strpčuje život nielen jej, ale aj
svojej sestre a vnúčatám.

Správne postupoval okresný súd, keď neuveril tvrdeniu obžalovaného, pretože o jeho správaní svedčí aj
výpis z evidencie priestupkov, z ktorého vyplýva, že v období od 1.1.2010 do 17.4.2013 sa obžalovaný
dopustil v 7 prípadoch konaní, ktoré boli kvalifikované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
pričom opäť vulgárne nadával svojej matke S. W. a fyzicky ju napadol.

Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov správne postupoval, keď uznal obžalovaného Y.
W. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože
tento sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe (§ 139 ods.1 písm. c) Tr. zák.).

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pri určení druhu a výmery trestu
u obžalovaného. Trest, ktorý bol uložený obžalovanému zodpovedá plne zásadám pri ukladaní trestov
uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne,
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom prvostupňový súd pri výmere trestu správne
prihliadol u obžalovaného na existenciu priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. t.j.
obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, čo uviedol aj vo výrokovej časti rozsudku. Prvostupňový súd
správne dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené podmienky pre uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Je potrebné uviesť, že obžalovaný Y. W. bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 28.7.2011, sp. zn. 0T 53/2011 pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm. a), b) Tr. zák. a bol mu za to uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu
Košice I sp. zn. 3 Pp 32/12 zo dňa 14.6.2012 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na 18
mesiacov. Z uvedeného je teda zrejmé, že teraz posudzovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia.

Odvolací súd má za to, že trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne uložený
obžalovanému Y. W. je v súlade so zákonom, splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou
i generálnou prevenciou.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku, ktorým prvostupňový súd obžalovaného Y. W. pre výkon
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v
posledných desiatich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania
obžalovaného, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku prvostupňového súdu,
preto odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.