Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/164/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202247
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5318202247.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. F., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX E. XXX, 2/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XXX, 3/ S. D., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX E. XXX., 4/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX O. X, 5/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, F. Q. XXX, XXX
XX S., 6/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XXX, 7/ G. P., nar. XX.X.XXXX, XXX XX F. XXX, 8/ U.

W., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XXX, 9/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, X. XX/XXXX, XXX XX O. A. P.,
žalobcovia v rade 1/ až 9/ všetci zastúpení JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Horná
51, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 986 492, proti žalovanej: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XX,
zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675
071, o určenie vecí patriacich do dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/ až 9/ proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 4C/62/2018-138 zo dňa 09. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/62/2018-138 zo dňa 09. mája 2019 zrušuje a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
(výrok I.). Zároveň uložil žalobcom v rade 1/ až 9/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej
trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším

súdnym úradníkom prvostupňového súdu s tým, že zaplatením trov jedným žalobcom zaniká v rozsahu
platby povinnosť ostatných žalobcov (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že aj keď v žalobe žalobcovia ako titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam EKN 1150 a EKN 1152/1, k. ú. E. (predtým PKN vo
vložke XXX) uvádzajú právneho predchodcu U. F. - P. F., ku dňu rozhodnutia nepredložili dedičské
rozhodnutiepoP.F.akoprávnytitul,nazákladektoréhomalvlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiam

nadobudnúť U. F. a na základe ktorého by mal súd určiť, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po
U. F.. Právny zástupca žalobcov opakovane poukázal na skutočnosť, že nie je potrebné takéto dedičské
rozhodnutie predložiť a takýto dôkaz súdu navrhnúť. V danej súvislosti poukázal na list vlastníctva č.
XXXX, kde sa spomína meno U. F. vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti EKN 1152/1 - orná pôda o výmere
24 m2 a EKN parcela č. 1152/3 - orná pôda o výmere 3966 m2, a to v podiele 3/8-iny. Okresný súd
však uviedol, že priamo v liste vlastníctva sa na spodnej časti pri titule nadobudnutia uvádza údaj Čd

6672/36, D 349/49, chýba pozemno-knižná vložka XXX (teda práve pozemnoknižná vložka XXX, v
ktorej sú zapísané sporné nehnuteľnosti). Na druhej strane listu vlastníctva dole je uvedené, že pre
pozemnoknižnú vložku č. XXX pre sporné nehnuteľnosti a ostatné tam uvedené platí pozemnoknižná
vložka č. XXX. Z pripojeného spisu N 65/2017 Notárskeho úradu notárky JUDr. Dany Sálusovej mal súd
preukázané, že predmetom vydania osvedčenia o vydržaní bol aj podiel U. F. v rozsahu 3/8-
iny a že teda žalovaná je v spore pasívne legitimovaná. Notárka právnych nástupcov U. F. poučila, že

ako dotknutí vlastníci môžu v lehote 10 rokov podať žalobu o zrušenie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní.
Boli poučení notárkou, že osvedčenie sa vydáva len na základe vyhlásenia vlastníka bez dokazovaniav súlade so zákonom. Takúto žalobu, že neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní,
však právni nástupcovia U. F. nepodali (súdu v tomto konaní žaloba nebola predložená). Okresný súd
uzavrel, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, pričom odkázal na

obsahrozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/11/2011zodňa30.04.2012asp.zn.2MCdo/20/2007
(R 55/2009), z ktorých vyplýva, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení, ak žaloba
neobsahuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 Občianskeho zákonníka. V priebehu
sporu podľa úsudku súdu prvej inštancie žalobcovia nepredložili, ani nenavrhli dôkaz na preukázanie
titulu nadobudnutia vlastníckeho práva - teda dedičské rozhodnutie po P. F., z ktorého by vyplývalo,

že U. F. po otcovi v rámci dedenia získal ideálny spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3/8-ín k sporným
nehnuteľnostiam EKN 1150 a 1152 a spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3/8-ín k sporným nehnuteľnostiam
CKN č. 2138/1 - orná pôda o výmere 237 m2, CKN č. 2138/2 - orná pôda o výmere 18 m2 a CKN č.
2142/4 - trvalý trávny porast o výmere 6 m2. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že nie je potrebné predkladať
dedičské rozhodnutie po P. F., pretože U. F. je v pozemnoknižnej vložke zapísaný ako pozemnoknižný
vlastník a rovnako aj na liste vlastníctva, k tomu okresný súd uviedol, že list vlastníctva nie je titulom

nadobudnutia vlastníckeho práva, vlastnícke právo sa na list vlastníctva len zapisuje a jeho záväznosť je
daná podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona. Nemôže však ísť o titul nadobudnutia vlastníckeho práva
zvlášť s poukazom na poznámku na liste vlastníctva, že pokiaľ ide o sporné nehnuteľnosti
zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, platí stav pozemkovej knihy. Rovnako ani z pozemnoknižnej
vložky č. XXX nevyplýva, že právny predchodca U. F. ku dňu smrti vlastnil nehnuteľnosti zapísané v

pozemno-knižnej vložke č. XXX, a to sporné nehnuteľnosti EKN č. 1150, 1152/1 a CKN č. 2138/1/2,
2142/4 a že v rámci dedičského konania zdedil podiel k týmto nehnuteľnostiam vo výške 3/8-ín U. F.,
teda že na základe dedenia ako titulu nadobudnutia po otcovi P. F. získal U. F. spoluvlastnícky podiel
3/8-ín k sporným nehnuteľnostiam. Ďalej okresný súd uviedol, že predmet určenia vlastníckeho práva je
neexistujúcim predmetom občiansko-právnych vzťahov, pokiaľ ide o CKN parcelu č. 2138/1 - orná pôda

o výmere 237 m2, CKN parcelu č. 2138/2 - orná pôda o výmere 18 m2 a CKN parcelu č. 2142/4 - trvalý
trávny porast o výmere 6 m2, a to v nadväznosti na ust. § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cdo 261/2007. Novovytvorené nehnuteľnosti sú
po právnej stránke neexistujúce, nemôžu byť predmetom občiansko-právnych vzťahov a občiansko-
právneho konania. Z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil vlastnícke

právo k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu k neexistujúcim parcelám, k neexistujúcemu predmetu
občiansko-právnychvzťahov.Ztohtodôvodubybolajvýroknevykonateľný,nezapísateľnývnadväznosti
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.03.2016 a § 42 ods. 2 písm. c/
Katastrálneho zákona. Okresný súd tiež odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej
republiky č. 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí tohto súdu, z ktorého vyplýva, že naliehavý právny

záujem na určení je daný na určenie vlastníckeho práva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam a nie je
daný na určenie vlastníckeho práva k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu, ktorý zanikol zrušením a
vyporiadaním. V konkrétnom prípade priamo z pozemnoknižnej vložky vyplýva, že už samotný právny
predchodca P. F. je v pozemnoknižnej vložke č. XXX na spornej nehnuteľnosti zapísaný síce formálne v
ideálnych spoluvlastníckych podieloch, ale s konštatovaním, že na základe reálnej deľby a držby, ktorá

prebehla v roku 1924, následne teda po formálnej rovine bol prechod a prevod spoluvlastníckeho práva
síce v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, ale v skutočnosti v hmotnoprávnej rovine čo do reálne
vydelených nehnuteľností. Dôkazom je aj napríklad dedičské rozhodnutie po Y. F. D 1289/89, kde je
zrejmé, že aj po nej sa už prejednávala reálne vydelená nehnuteľnosť EN č. 1104/1 a 1119/2. Za situácie,
kedy bolo ideálne spoluvlastníctvo zrušené faktickou deľbou, nemožno mať naliehavý právny záujem na

určení vlastníckeho práva k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu, keď spoluvlastníctvo bolo v hmotno-
právnej rovine zrušené a vyporiadané reálnou deľbou.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho
zmeny tak, že odvolací súd ich žalobe vyhovie.

4. Uviedli, že okresný súd od samého počiatku nepochopil, čo je predmetom konania a nesprávne
vyhodnotil aj jednotlivé dôkazy, ktoré v konaní boli produkované. Pokiaľ ide o predmet sporu, žalobcovia
odkázali v podrobnostiach na obsah písomnej žaloby. Ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania
zo dňa 05.02.2019, postup súdu prvej inštancie bol postihnutý zmätočnosťou, keď konštatoval, že
predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Aj ďalší postup súdu

bol v rozpore so zákonom, k čomu je možné sa dopracovať po preštudovaní obsahu celej zápisnice.
Žalobcovia podanou žalobou preukázali aktívnu legitimáciu v konaní a súčasne preukázali aj pasívnu
legitimáciu žalovanej, pričom tieto skutočnosti sú zdôvodnené v žalobe. Pokiaľ ide o vlastníctvo
evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX, z jej obsahu je zrejmé, že táto bola založená v roku 1924,kde pod B r. č. 1 je evidovaný P. F. ženatý s P. T. v 2/4-inách titulom kúpy z 27.08.1890 a na základe
skutočného rozdelenia z 27.06.1924. Pod B r. č. 2a je zapísaný U. F. v 1/4-ine a pod B r. č. 2b jeho
manželka Y., rod. O. v 1/4-ine, a to titulom kúpy z 15.01.1923 a na základe skutočného rozdelenia s tým

istým titulom ako u P. F. z 27.06.1924. P. F. bol otcom U. F. a uvedenými titulmi ako rodina - otec a syn
nadobúdali všetky nehnuteľnosti tak, ako sú špecifikované pod A r. č. 1 až 22 do ideálneho podielového
spoluvlastníctva. Okresný súd si nesprávne vyložil tieto citované tituly a pochopil ich tak, že
medzi P. F. a U. F. došlo k reálnej deľbe a tým aj k zrušeniu ideálneho podielového spoluvlastníctva.
Pokiaľ by tomu tak bolo, nebol by realizovaný v pozemkovej knihe v roku 1924 tento nový zápis k

týmto nehnuteľnostiam v ideálnych podieloch, ale boli by sa realizovali zápisy k týmto reálne vydeleným
častiam do nových dvoch samostatných pozemnoknižných vložiek. Týmto zápisom v roku 1924 do novej
vložky č. XXX si vlastne otec a syn usporiadali svoje vlastníctvo tak k pozemkom, ako aj k rodinnému
domu, v ktorom spoločne bývali a spoločne aj hospodárili. Z pozemnoknižnej vložky tiež vyplýva, že U.
F. a jeho manželka mali zákaz scudzenia na dobu života odpredávateľa P. F., ktorý 11.01.1923 kúpno-
predajnou zmluvou previedol ideálne podiely na U. F. v 1/4-ine a jeho manželku Y. O. v 1/4-

ine. I z tohto zápisu jednoznačne vyplýva, že otec P. F. prevádzal zo svojho podielu v 1/1 na svojho
syna U. a nevestu ideálne podiely po 1/4-ine s tým, že za svojho života si vyhradil to, aby s
týmito podielmi nemohli disponovať. Právny predchodca žalobcov U. F. bol synom P. F. a bratom U. F.
a ako to vyplýva zo zápisu v pozemno-knižnej vložke č. XXX po smrti P. F. titulom D 349/33 dedili jeho
podiel ďalšie deti P. F., a to Y. D., rod. F. v 1/4-ine a U. F. v 3/4-inách z podielu 2/4-ín, ktoré

vlastnil P. F.. Túto problematiku rozoberal okresný súd pod bodom 7. rozsudku, pričom spochybnil daný
zápis v pozemkovej knihe s tým, že žalobcovia nepreukázali, že ich právny predchodca U. F. ku dňu
smrti vlastnil podiel vo vložke č. XXX a či v dedičskom konaní podiel 3/8-ín zdedil po svojom otcovi P.
F.. Potom je otázne, na základe akej skutočnosti je teda realizovaný zápis vo vložke č. XXX pod B r. č.
4b, keď nie na základe dedenia po P. F., tak ako je to v tomto zápise uvedené, a to titulom dedenia v

roku 1933. V tomto období platilo knihovné právo, na základe ktorého bola povinná intabulácia, pričom
v danom prípade išlo o nadobudnutie vlastníctva dedením, ktoré sa následne premietlo aj do zápisu
v pozemkovej knihe. Túto skutočnosť nespochybňoval žiaden z účastníkov konania, a preto nebolo v
tomto smere potrebné ani pripájať dedičský spis po nebohom P. F.. Ďalej žalobcovia uvádzali, že Y. F.
bola manželkou nebohého U. F. a je matkou žalobcov v rade 1/ až 5/. Bola teda nevestou P. F., pričom

Y. F. nikdy nevlastnila žiaden podiel k nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodne zapísané v katastrálnom
území E. vo vložke č. XXX. Ak teda z týchto nehnuteľností nič nevlastnila, nemohli byť v dedičskom
konaní po nej (D 1289/89) prejednané tieto nehnuteľnosti, a teda ich ani nemohla nadobudnúť titulom
dedenia žalobkyňa v rade 2/ Q. N.. Táto v tomto dedičskom konaní dedila úplne iné pozemky. Žalobcovia
v tomto smere nepochopili úvahu okresného súdu o spochybňovaní daných skutočností a v tomto smere

je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný a arbitrárny. V roku 2009 prebehol v obci E. ROEP, ako
to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pri tituloch nadobudnutia jednotlivých spoluvlastníkov.
Právny predchodca žalobcov U. F. bol z tohto titulu zapísaný ako spoluvlastník na list vlastníctva č. XXXX
pod B p. č. 1 v 3/8-inách, pričom pri titule nadobudnutia je zapísaný jeho odkaz z vložky č. XXX pod B
4b, č. d. 6672/1936 a ďalej dedičské konanie D 349/49 - teda dedičské konanie po ňom s tým, že je

ďalej uvedené, že chýba PKV XXX. Danou problematikou sa zaoberal okresný súd v rozsudku
pod bodom 3., pričom žalobcovia nepochopili úvahy okresného súdu a čo daným konštatovaním chcel
preukázať,aleboakývýznammádanápoznámkaprititulenadobudnutiazaoznačenímčísladedičského
konania po nebohom U. F.. Podľa názoru žalobcov nemôže mať iný význam, a to len ten, že spracovateľ
ROEP-u zistil číslo dedičského konania po ich právnom predchodcovi nebohom U. F., teda sp. zn.

D 349/49, ale keďže v tomto dedičskom konaní nebol prejednaný majetok zapísaný vo vložke č.
XXX, tak napísal poznámku, že táto pozemnoknižná vložka č. XXX chýba - nie je uvedená v rámci
prejednávaných nehnuteľností v konaní D 349/49, a teda nemôže spracovateľ ROEP-u zapísať na list
vlastníctva dedičov. Nič iné táto poznámka neznamená a ani znamenať nemôže, a preto akékoľvek
úvahy súdu sú v tomto smere nesprávne a v rozpore s predloženými dôkaznými listinami. Pokiaľ okresný

súd dožiadaním zo dňa 06.02.2019 požiadal kataster o zodpovedanie ním naformulovaných otázok,
išlo o otázky, ktorých vyriešenie patrí do právomoci súdu. Odhliadnuc od uvedeného
kataster jednoznačne potvrdil skutočnosť, že v prípade vyhovenia žalobe výrok súdu je
zapísaný na list vlastníctva a to aj v prípade, že sa domáhajú určenia ideálneho podielu. V
tomto smere nerozumeli postupu súdu, keď aj v prípade žalovanej bolo preukázané, že si

nechala osvedčiť vlastníctvo len k ideálnym podielom, ktoré boli následne zapísané na novozaložený
list vlastníctva č. XXXX, a to v celkovom rozsahu 31/32 a pod B p. č. 4 zostal zapísaný v podiele 1/32
P. D., ktorého podiel sa neosvedčoval. Problémom zápisu nemôže byť ani skutočnosť, že si žalobcovia
dali vyhotoviť na sporné nehnuteľnosti geometrický plán, z ktorého jednoznačne vyplýva totožnosťtýchto pozemkov, ktoré sú doposiaľ evidované v stave EKN. Mali záujem, aby tento stav EKN, ktorý
je nezáväzný, pokiaľ sa týka výmery pozemkov, hranice pozemkov a druhu pozemku, sa premietol do
stavu CKN. Podľa tohto vyhotoveného geometrického plánu žalobcovia len spresnili predmet konania

a rozhodne to nemôže byť na ich príťaž a nie je náležité, aby uvedené spochybňoval okresný súd.
Záver vyjadrenia katastra je v tomto smere jednoznačný, že takýto výrok je zapísateľný. Žalobcovia v
žalobe podrobne rozobrali, za akých okolností si žalovaná nechala sporné pozemky osvedčiť vydržaním.
Poukázali na skutočnosť, že žalovaná a ani jej matka, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke
právo, tieto pozemky nikdy neužívali. Celý proces osvedčovania bol vedený účelovo a nezákonne tak,

aby žalovaná dosiahla zápis vlastníckeho práva k týmto pozemkom na úkor skutočných dedičov po
pôvodnom pozemnoknižnom spoluvlastníkovi nebohom U. F.. Žalovaná v osvedčení tvrdila, že tieto
pozemky nadobudla ústnym darom v roku 1990 od matky Y. D., rod. Q., ktorá ich nadobudla v dávnej
minulosti vo vydelenom stave ústnymi zámennými zmluvami s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Od
roku 1990 nehnuteľnosti užíva dobromyseľne, nerušene a pokojne, resp. právna predchodkyňa ich
užívala na základe reálnej deľby ako svoje vlastné. Tieto tvrdenia žalovanej sú nepravdivé a v podstate

notárka,uktorejspísalaosvedčenieovydržaní,lennapísalavšeobecnúklauzulupoužívanúprivydávaní
osvedčení. Zámerne sa žalovaná vyhla tomu, aby v osvedčení uviedla konkrétne skutočnosti, teda
rok, kedy malo dôjsť k reálnej deľbe medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a ktorými, a od ktorého
roku jej právna predchodkyňa tieto pozemky užívala, na základe akého titulu a od ktorého pozemno-
knižného spoluvlastníka ich nadobudla. Žalobcovia odkázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 28.03.2012 sp. zn. 6MCdo/17/2010, kde bol riešený obdobný problém, ako je v súdenej veci. Pokiaľ
žalovaná preukazuje nadobúdací titul notárskou zápisnicou o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, takáto
zápisnica neosvedčuje existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby. Notárska
zápisnica nie je nadobúdací titul vlastníckeho práva, a preto táto nemôže mať za
následok prechod dôkazného bremena na žalobcov, t. j. aby mali povinnosť preukazovať neexistenciu

oprávnenej držby žalovanej. Dôkazné bremeno ohľadne preukazovania pravdivosti obsahu notárskej
zápisnice zostáva na žalovanej, ktorá z nej vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. V posudzovanej
veci žalobcovia preukázali, že ich právny predchodca bol zapísaný ako pozemnoknižný spoluvlastník
v pozemnoknižnej vložke č. XXX, ako aj po ROEP-e na liste vlastníctva č. XXXX. To
znamená, že za takejto dôkaznej situácie uniesli nielen bremeno tvrdenia, ale aj predložením týchto

listín uniesli dôkazné bremeno. Naopak žalovaná v tomto konaní po prechode dôkazného bremena
neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že k sporným nehnuteľnostiam nadobudla reálne vlastnícke právo
vydržaním. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že pozemky nadobudla ústnym darom v roku 1990, v tomto smere
žalobcovia odkázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/361/2012, z ktorého vyplýva,
že nemôže byť dobromyseľný oprávnený držiteľ nehnuteľností, ktorý do jej držby vstúpil za účinnosti

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností,
ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Žalobcovia mali za to, že dostatočným spôsobom popísali
v žalobe dôvody, ktoré ich viedli k tomu, aby sa domáhali v súdnom konaní ochrany a určenia, že
podiel v 3/8-inách k sporným pozemkom patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Bez toho,
aby v súdnom konaní takéto vlastníctvo bolo určené, nie je možné sa domáhať prejednania dedičstva

k novoobjavenému majetku po ich právnom predchodcovi.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.
6. Uviedla, že postup súdu, ktorý riešil v súčinnosti s Okresným úradom v Čadci, katastrálnym

odborom, zapísateľnosť rozsudku, nebol nedôvodný úkon, keďže vykonateľnosť rozhodnutia je v
konaní o určenie vlastníckeho práva spojená so zapísateľnosťou tohto rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia
odkazovali v súvislosti s otázkou dobromyseľnosti držiteľa na rozhodnutia najvyššieho súdu, tieto stratili
opodstatnenie, keďže zásada dobromyseľnosti bola prelomená nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS
484/2015 zo dňa 14.11.2018, z ktorého vyplýva, že predchádzajúce rozhodnutia o výklade § 134 v

spojení s § 130 Občianskeho zákonníka o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním treba považovať
jednoznačne za neprípustné a reštriktívne, nerešpektujúce podstatu a zmysle zákonného
inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľné. Vzhľadom na všetky okolnosti a skutočnosti
prejednávanej veci žalovaná nadobudla sporné nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 Občianskeho
zákonníka.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu

právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že si konajúci
súdsplnilústavnúazákonnúpovinnosťgarantovaťobsahzákladnéhoprávanasúdnuochranu.Uvedený
postup prvoinštančného súdu, ktorý je potrebné považovať za chybný, nemožno naprávať pred súdom
vyššej inštancie (t.j. aj odvolacím súdom), ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu,
vydané na základe takto vykonaného postupu, zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a na to nadväzujúce nové meritórne rozhodnutie.

11. Krajský súd v prvom rade venoval pozornosť vymedzeniu predmetu sporu, ktorý bol v petite žaloby
definovaný označením parciel KNE tak, ako to vyplýva z aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností,
pričom sa však žalobcovia domáhali svojich práv v zmysle zamerania na základe priloženého

geometrického plánu, t. j. pozemky mali byť po prípadnom úspešnom zavŕšení súdneho konania
zaevidovanévprospechžalobcovakoparcelyregistraC.Okresnýsúdvnapadnutomrozhodnutíviackrát
označil pozemky formulované v žalobe ako samostatné predmety sporu, t. j. v zmysle jeho úvah sa
žalobcovia domáhali určenia vlastníctva tak vo vzťahu k parcelám registra E, ako aj k parcelám registra
C. Záverom konštatoval, že pozemky druhého označeného registra nie sú spôsobilým predmetom

občianskoprávnych vzťahov. Dané posúdenie nepovažoval odvolací súd za správne.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny
zákon“) pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej

správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k
nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania
pozemku.

13. Podľa § 3 ods. 3 katastrálneho zákona parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie

a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s
vyznačením jej parcelného čísla.

14. Kataster obsahuje parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na
katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a

výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému
územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní
nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho
pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických
jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné

systémy o nehnuteľnostiach (§ 7 písm. b/ katastrálneho zákona).

15. V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 304/2009 Z. z. (na základe ktorého sa v citovanom
ustanovení § 7 písm. b/ katastrálneho zákona upravilo rozlišovanie parciel C a E) „údaje o pozemkoch
v katastrálnom operáte sa členia na údaje o parcelách registra "C", ktoré sú evidované na katastrálnej

mape a v teréne sú hranice vymedzené a na údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape
určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov alebo rozdelené do
viacerých parciel a ich hranice v teréne nie sú znateľné.“16. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 157/1996 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom určený operát je najvhodnejší doterajší operát alebo operáty,

v ktorom sú evidované a zobrazené pôvodné pozemky. Určený operát na konanie v príslušnom
katastrálnom území ustanoví katastrálny úrad. Pre identické parcely je podkladom na konanie aj ďalší
katastrálny operát.
17. Na účely aktuálnej veci treba určeným operátom rozumieť operát pozemkovej knihy, ktorá má v
zásade už „len“ historickú a dôkaznú úlohu.

18. Dôsledky oddelenia vlastníctva nehnuteľností od využívania nehnuteľností v období 1949-1989
mali byť perspektívne riešené v definitívnej podobe realizáciou pozemkových úprav podľa zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Následne
zákonodarca pristúpil k ďalším čiastkovým riešeniam, a to v zmysle Notárskeho poriadku (osvedčenie

o vydržaní), zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
(osvedčenie o oprávnenej držbe), či zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ROEP). Do realizácie definitívneho riešenia neuspokojivej
evidencie pozemkového vlastníctva na našom území je z pragmatických dôvodov situácia dočasne
riešená dvoma prepojenými evidenciami katastra nehnuteľností: prvá definitívna, je tvorená súborom

katastrálnych máp a súborom popisných informácií v registri C katastra a druhá doplnková a dočasná,
je tvorená súborom máp určeného operátu zobrazujúcich pôvodné nehnuteľnosti a súborom popisných
informácií v registri E katastra, ako sa to uvádza v citovanom ustanovení § 7 písm. b/ katastrálneho
zákona.
19. Dôležitým činiteľom, ktorým sa dá hodnotiť stupeň schopnosti operátu katastra nehnuteľností plniť

svoje zákonné funkcie, je podiel tých nehnuteľností v rámci skúmanej územnej jednotky, ktorých
vlastnícke práva sú už vpísané do definitívnej podoby v liste vlastníctva v registri C. Ide totiž o
nehnuteľnosti, ktorých hranice sú v prírode zreteľne označené lomovými bodmi. Evidovanie vlastníckych
práv k pôvodným nehnuteľnostiam v registri E umožňuje okamžitú realizáciu tých operácií na trhu s
nehnuteľnosťami, kde nie je požadované ich vytýčenie v teréne (kúpa, predaj, darovanie, zámena,

nájom celej nehnuteľnosti, alebo ich spoluvlastníckych podielov, realizácia povinností súvisiacich s
daňou nehnuteľnosti, záložné právo k nehnuteľnostiam). Iná časť operácií na trhu s nehnuteľnosťami v
tomto prípade nie je okamžite možná (prechod a prevod vlastníckeho práva k reálne oddeľovanej časti
nehnuteľnosti); v tejto kategórii prípadov je potrebné spracovať geometrický plán, ktorému predchádza
vytýčenie dnes v teréne neznateľných hraníc pozemku do terénu, v dôsledku čoho po následnom

prevode vlastníctva bude vlastnícke právo vpísané do cieľovej podoby, t. j. do listu vlastníctva v registri
C. Vo zvyšných kategóriách prípadov (t. j. ak nie je založený list vlastníctva v registri C a ani E)
je poskytnutie verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo k nehnuteľnosti žiadateľovi spojené s
vyhotovením identifikácie parciel. Nie je vylúčené, aby došlo k vypracovaniu geometrického plánu
vo vzťahu k E parcele (mimo spomínaných obligatórnych prípadov), resp. jej časti tým, kto má na tom

záujem, čo následne vedie k zániku parcely registra E celkom alebo sčasti.

20. Je zrejmé, že na účely definovania predmetu občianskoprávneho vzťahu, ako aj pre
účely súdneho konania musí byť zrejmé, že táto vec reálne existuje a je pre účely úkonu, resp. sporu
individualizovaná tak, aby nemohla byť zamenená s inou vecou.

21. Pozemok, tak ako je definovaný v spomínanom ustanovení § 3 ods. 1 katastrálneho zákona je
vecou v právnom slova zmysle, pretože sú definované jeho hranice. Pozemok, ktorý má vyznačené
hranice lomovými bodmi (zobrazením na katastrálnej mape, príp. geometrickom pláne) je spôsobilým
predmetom právnych úkonov, ako aj súdneho konania. Vyznačenie týchto hraníc je zreteľné z

katastrálnej mapy, ktorá definuje jednotlivé parcely registra C; v prírode sú tieto hranice zhmotnené
prostredníctvom geodetických bodov. Určenie čísla parcely registra C ako totožnej s parcelou registra
E znamená, že ide len o stotožnenie pôvodne pozemnoknižne definovaného pozemku s údajmi
obsiahnutými v katastrálnej mape, a to na základe identifikácie parciel. Pre vymedzenie predmetu
súdneho konania nie je rozlišovanie evidencie sporných pozemkov v registri E alebo C podstatné;

za relevantné treba považovať len presné vymedzenie predmetu konania v nadväznosti na údaje
katastra.22. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak
sa nepreukáže opak. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia údaje katastra, a to údaje o právach k
nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické

určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných
a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

23. V posudzovanej veci vymedzili žalobcovia predmet sporu definovaním pozemkom v zmysle údajov
katastra, kde sú nehnuteľnosti súčasťou registra E, avšak zároveň predložili geometrický plán, ktorý
vymedzil ich záväznú polohu a výmeru tak, že pre prípad úspechu žalobcov, možno tieto zapísať
na základe geometrického plánu do katastra nehnuteľností ako parcely registra C. Nemožno rozdeliť
predmet sporu tak, ako to učinil súd prvej inštancie, keď vychádzal z akýchsi dvoch rôznych skupín
pozemkov - EKN a CKN, ktoré z jeho pohľadu predstavovali samostatné predmety sporu. Geometrickým

plánom definované (CKN) parcely boli totožné s parcelami v zmysle aktuálnych údajov katastra (EKN).
Išlo o spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov, a teda aj spôsobilý predmet sporu, o ktorom mohol
súd konať.

24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§

132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

25.Rozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremenamedzistranyvsporezávisí natom,ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu

sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).

26. V ďalšej časti rozhodnutia sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu,

pričom konštatoval, že žalobcovia nepredložili dedičské rozhodnutie po P. F., právnom
predchodcovi U. F., pričom odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá
akcentujepotrebudefinovaniaprávnehotitulunadobudnutiavlastníckehopráva.Uvedenékonštatovanie
je správne. Nesprávne sú však nasledujúce závery o nutnosti predloženia dedičského rozhodnutia po
P. F., najmä za situácie, keď právny titul, na základe ktorého žalobcovia uplatňujú svoje práva, bola

riadne vymedzený. V odsekoch 21 a 22 vysvetlil odvolací súd podstatu dokazovania v súdnom konaní;
jeho výsledkom je obstaranie istej informácie, ktorej posúdenie je v plnej právomoci súdu. Posúdenie
taktozískanýchinformáciítrebaoznačiťakohodnoteniedôkazov,ktorépodliehajednoduchýmpravidlám
logického myslenia. Ide o myšlienkový postup sudcu znamenajúci vysvetlenie významu jednotlivého
dôkazu, ako aj v kontexte s ostatnými dôkazmi. Zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1

CSP) vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností
vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia
a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že nesprávnosť hodnotenia dôkazov
možno konštatovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. V zmysle týchto zásad krajský súd
posudzujúc predloženú pozemnoknižnú vložku č. XXX (E.) považoval túto za dostatočne

vierohodný dôkaz na to, aby sa na jeho základe mohli potvrdiť argumenty uvádzané žalobcami. Dokonca
aj okresný súd vzal za relevantný tam uvedený údaj o tzv. reálnej deľbe pozemkov (k tomu sa odvolací
súd ešte vyjadrí nižšie); údaj o tom, že U. F. definovaný ako právny nástupca P. F. však nebol pre neho
postačujúci. K uvedenému krajský súd zdôrazňuje, že pozemková kniha je často v súdnych konanízákladom pre skúmanie vlastníckych vzťahov sporových strán, a preto niet dôvodu spochybňovať jej
obsah zo strany súdu, pokiaľ takéto pochybnosti nevzniesla strana sporu. Odvolací súd mal na základe
uvedeného za to, že je za daných okolností preukázané, že U. F. zdedil podiel v rozsahu troch štvrtín

z podielu P. F. (jedna polovica), na základe čoho možno potvrdiť argumentáciu žalobcov, že
U. F. sa stal na základe dedičského rozhodnutia D 349/33 vlastníkom v rozsah troch osmín (tri štvrtiny
z jednej polovice). Tento záver potvrdzujú aj údaje listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 22 spisu), kde sa
uvádzal ako vlastník EKN pozemkov 1150 a 1152/1 U. F. v podiele 3/8 s uvedením titulu nadobudnutia
vyplývajúceho priamo z pozemnoknižnej vložky (B4b čd 6672/36). Tiež sa tu uvádza poznámka „D

349/49“ (dedičské rozhodnutie po U. F.), a to s poznámkou „chýba PKV180“, z čoho možno logicky
vyvodiť, že po uvedenej osobe prebehlo dedičské konanie, avšak opomenuli sa prejednať pozemky z
pozemnoknižnej vložky č. XXX. Nad rámec otázok riešených v odvolacom konaní môže súd vysloviť
záver, že U. F. bol na list vlastníctva vo vzťahu k sporným pozemkom zapísaný v konaní o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ROEP 125/09 - 40/2010, ako sa uvádza na
LV č. XXXX). Z listu vlastníctva tiež vyplýva („Iné údaje“), že EKN parcely č. 1150 a 1152/1 zodpovedajú

pozemkom uvedeným v pozemnoknižnej vložke č. XXX, čo v konaní ani nebolo sporné.

27. Pokiaľ teda žalobcovia tvrdili, že ich právny predchodca U. F. bol vlastníkom sporných pozemkov,
uvedené bolo podporené predloženými dôkazmi, preto bolo úlohou súdu prvej inštancie preskúmať
protiargumentáciu žalovanej, na ktorú sa za daných okolností presunulo dôkazné bremeno na

preukázanie toho, že skutočne boli u nej splnené podmienky vydržania, ako to vyplýva z osvedčenia o
tejto právnej skutočnosti (N 65/2017). V tomto smere žalovaná v spore navrhla vykonať dôkazy, ktoré v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci neboli vykonané.

28. K záveru okresného súdu o tom, že sporné pozemky boli reálne rozdelené, a preto sa nemohli

žalobcovia domáhať svojich práv vo vzťahu k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu, odvolací súd
uvádza, že tento nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Reálne rozdelenie pozemkov vyplýva
z pozemkovej knihy ako právny titul, na základe ktorého sa stal P. F., právny predchodca U. F., ich
vlastníkom. Tento údaj neznamenal, že tu už došlo k akémukoľvek deleniu pozemkov potom, čo podiel
na nich získal U. F.. Uvedené nevyplýva ani z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, kde bol pôvodne

uvedenýU.F.akopodielovýspoluvlastníkvrozsahu,vktoromžalobcoviauplatňujúsvojenárokyvspore.

29. Nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie sa prejavilo aj
pri konštatovaní potreby uplatnenia práva žalobcov v konaní o zrušenie osvedčenia o vydržaní. Tento
záver odporuje existujúcej právnej úprave vyžadujúcej prioritne uplatnenie práva na určenie; určenie

inej právnej skutočnosti musí vychádzať z konkrétneho aktuálneho ustanovenia právneho prepisu, aké
v danom prípade neexistuje (§ 137 písm. d/ CSP). K uvedenej otázke odvolací súd odkazuje aj na
judikatúru, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. decembra 2009, sp. zn. 4 M Cdo
24/2008.

30. Krajský súd považoval za potrebné poukázať aj na istú nedôslednosť okresného súdu na
pojednávaní, keď tu bolo opakovane poukazované na zrušenie podielového spoluvlastníctva, hoci
predmetom sporu je určenie, že pozemky patria do dedičstva. Bez povšimnutia tiež nemohol
ostať procesný postup súdu prvej inštancie v podobe vyhlásenia „predbežného rozsudku“, ktorý právny
inštitút procesná úprava nepozná a niet dôvodu takýmto spôsobom stranám sporu vopred oznamovať

zamýšľané konečné rozhodnutie. Postup súdu po otvorení pojednávaní prebieha tak, že najprv je
prednesená žaloba, ku ktorej sa môže protistrana vyjadriť; v oboch prípadoch možno odkázať na
písomné podania. Až následne pristupuje súd k zhodnoteniu spornosti/nespornosti skutkových tvrdení
a k predbežnému právnemu posúdeniu, ktorého podstata spočíva v oboznámení právnej úpravy, ktorou
sa bude súd riadiť. Tiež je vhodné podotknúť, že v spore neboli zistené také okolnosti, ktoré by mal

objasňovať okresný úrad, katastrálny odbor; právne posúdenie veci je totiž vždy na konajúcom sudcovi,
nie na inom štátnom orgáne.

31. V ďalšom konaní okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie (§
391 ods. 2 CSP) vec opätovne prejedná a vo veci rozhodne. Na tomto mieste súd považuje za potrebné

pripomenúť, že predmetom sporu sú pozemky, ktoré žalobcovia vymedzili na základe geometrického
plánu, z ktorého dôvodu, pre prípad vyhovenia žalobe musí byť geometrický plán súčasťou rozsudku.32. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§

427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).