Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202247
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5318202247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci
žalobcov: 1/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 2/ Q. N., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, 3/ S. D.,
nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, 4/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, 5a/ Ing. B. T., nar. X.XX.XXXX,
bytom S., X. XXX, 5b/ Ing. Q. T., nar. X.XX.XXXX, bytom S., X. XXX, 5c/ MUDr. F. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. W., O. X., 5d/ Ing. C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W., L. 1, 5e/ JUDr. F. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. W. - P., W. XX, 7/ G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, 8/ U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
XXX, 9/ P. W., nar. X.X.XXXX, bytom O. A. P., X. XXXX, žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr.

Petrom Dlhopolčekom, so sídlom W. W., M. XX, proti žalovanej: Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX,
právne zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom C., P. XX, o určenie vecí patriacich do
dedičstva, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/62/2018-254
zo dňa 18. mája 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 4C/62/2018-262 zo dňa 19. mája 2021 a
opravným uznesením č. k. 4C/62/2018-291 zo dňa 2. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í ohľadne geometrického plánu tak, že geometrický plán č.
25/2018 vyhotovený Ing. Lukášom Marťákom-GEODET, overený dňa 28.6.2018 pod č. 708/2018 je

neoddeliteľnou súčasťou rozsudku okresného súdu.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovia m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravnými uzneseniami) okresný súd určil, že z ideálneho
spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške 31/32 evidovaného pod poradovým číslom 8 B-časti LV č.

XXXX kat. úz. E. (ďalej bez uvádzania katastrálneho územia, nakoľko všetky nehnuteľnosti sú evidované
v katastrálnom území E.) na nehnuteľnosti EKN 1150 a 1152 (správne 1152/1; pozn. odvolacieho súdu),
ktoré sú identické s nehnuteľnosťami CKN 2138/1, 2138/2 a 2142/4 vytvorenými geometrickým plánom
č.25/2018geodetomIng.D.P.,overenýmdňa28.6.2018podč.708/2018patrídodedičstvaponebohom
U. F., zomrelom X.X.XXXX, naposledy bytom E. č. XX, spoluvlastnícky podiel vo výške 3/8.
2. Vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v rozhodnutí (uznesenie
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/164/2019 zo dňa 29.1.2021), ktorým bol zrušený v poradí prvý

rozsudok okresného súdu, že na žalobcami požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem a že
žalobcovia uniesli dôkazné bremeno v tom smere, že ich právny predchodca U. F. nadobudol dedením
polovicu spoluvlastníckeho podielu P. F. o veľkosti 3/4; t.j. (práve) 3/8. Súčasne okresný súd ustálil, že
tento podiel 3/8 „bol zmenený“ na základe osvedčenia o vydržaní N 65/2017, Nz 12692/2017 vydanéhov prospech žalovanej na spoluvlastnícky podiel v rozsahu 31/32. Bolo teda preukázané „vlastnícke
právo U. F. ku dňu úmrtia X.X.XXXX k spoluvlastníckemu podielu 3/8“ k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX. V súvislosti s existenciou naliehavého právneho záujmu okresný súd doplnil, že bez

požadovaného určenia nemôže byť odstránená právna neistota na strane žalobcov, keďže dotknutý
podiel bez tohto určenia by nemohol byť prejednaný v (dodatočnom) dedičskom konaní.
3.Bolotakpovinnosťoužalovanejprodukovaťtvrdeniaadôkazykoprávnenostijejdržby,pričomokresný
súd vyslovil, že oprávnenosť držby nemožno preukazovať ohliadkou na mieste samom. Rovnako
žalovaná nepreukázala a ani netvrdila, žeby došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu U. F. vo výške

3/8 na ňu (žalovanú) niektorým z titulov definovaných v § 132 Obč. zák. Dodal, že čestné prehlásenia
Y. I. a Y. F. nepotvrdzujú titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu U. F. žalovanou.
4. Okresný súd poukazoval na rozpornosť tvrdení žalovanej i vo vzťahu k ňou tvrdenému vydržaniu, keď
v osvedčení uvádzala, že nadobudla reálne vydelené nehnuteľnosti, ale osvedčiť si dala spoluvlastnícky
podiel v celkovej výške 31/32. Žalovaná nepredložila ani tvrdenia a dôkazy o identifikácii parciel EKN
1150 a 1152/1 na reálne vydelené nehnuteľnosti. Povinnosťou žalovanej podľa § 151 ods. 2 CSP je

pritom nielen popierať tvrdenia žalobcov, ale uvádzať aj vlastné tvrdenia a dôkazy; inak je popretie
neúčinné. Celkovo tak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na vyvrátenie zákonnej domnienky zápisu,
t.j. že neexistuje ideálne spoluvlastníctvo k sporným pozemkom, ale že existujú výluční vlastníci reálne
vydelených (iných) nehnuteľností.
5. Okresný súd konštatoval, že v súdenej veci je pasívne legitimovaná len žalovaná ako dotknutý

spoluvlastník, keďže podielu ďalšieho spoluvlastníka sa prebiehajúci spor netýka (žalobcovia sa
domáhali určenia podielu 3/8 len z podielu žalovanej 31/32). Preto je bezpredmetná námietka žalovanej
strany ohľadne nedostatku vecnej legitimácie z titulu „nerozlučného okruhu strán konania“. Nedôvodnou
jetiežnámietkaonezapísateľnostinapadnutéhorozsudkudokatastranehnuteľností,lebogeometrickým
plánom novovytvorené CKN pozemky/parcely (zhodné s doterajšími EKN parcelami) budú práve na

základe rozsudku v súdenej veci (a to aj podľa vyjadrenia katastrálneho odboru príslušného okresného
úradu) zapísané do katastra nehnuteľností. Zároveň spoluvlastnícky podiel žalovanej 31/32 bude
znížený o podiel U. F. 3/8; podiel ďalšieho spoluvlastníka P. D. 1/32 zostane nedotknutý. O trovách
konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaná je povinná ich nahradiť v spore plne úspešným žalobcom
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala nevykonanie ňou navrhovaných dôkazov -
ohliadky na mieste samom, výsluchu svedkyne Y. I. a zabezpečenia čestných vyhlásení Y. I. a najmä
Y. F.. Tieto dôkazy smerovali k tomu, že podielové spoluvlastníctvo k pozemkom parc. č. EKN 1150

a 1152/1 existuje len formálne, pretože do roku 1950 došlo k jeho zániku na základe reálnej deľby
medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi; geometrický plán „vyhotovený žalobcami“ tak
nezodpovedá skutočnému stavu. Svedkyňu I. žalovaná označovala za osobu znalú miestnych pomerov,
pretože jej otec bol vlastníkom „parciel nad parcelami, o ktoré je vedený spor“. Žalovaná doplnila, že
dotknuté dôkazy navrhla včas.

7. Žalovaná nesúhlasila s tým, že bolo z jej strany potrebné predložiť „identifikáciu na stav EN pred
THM“, pretože geometrický plán je najvyššou formou identifikácie; súčasne však tvrdila, že geometrický
plán predložený protistranou je nesprávny. Poukazovala i na (staršie) závery súdnej praxe, osobitne
na rozhodnutie č. 911/32 Úradnej zbierky rozhodnutí býv. Najvyššieho súdu ČSR. Podľa odvolateľky
okresný súd nerešpektoval ani závery predošlého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý vyslovil názor,

že „prvostupňový súd“ sa má zaoberať ňou predloženými dôkazmi. Taktiež z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, či na strane žalobcov je alebo nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko
v tejto otázke sa príslušné časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu navzájom vylučujú. Žalovaná
mala za to, že nebolo jej povinnosťou podávať vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva na reálne
vydelené časti nehnuteľností/pozemkov.

8. Žalobcovia žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že odvolací súd v predchádzajúcom
(zrušujúcom) rozhodnutí mal za preukázané, že ich právny predchodca U. F. zdedil jednu polovicu z
trojštvrtinového spoluvlastníckeho podielu P. F., čiže bol/je spoluvlastníkom v rozsahu 3/8. Domnievali
sa, že zo strany žalovanej došlo k nepochopeniu prejednávanej problematiky; po zrušení „prvého“

rozsudku okresného súdu mala žalovaná preukazovať splnenie podmienok vydržania vo vzťahu k jej
osobe. Žalovaná však svoju procesnú obranu zamerala na úplne inú stránku veci, aj preto dôkazné
bremeno - že splnila podmienky vydržania k podielu 3/8, ktorý vlastnil U. F. - neuniesla.9. Žalobcovia dávali do pozornosti rozpory vo vyjadreniach žalovanej, na ktoré správne poukázal už i
okresný súd. Na jednej strane žalovaná tvrdí reálnu deľbu pozemkov v dávnej minulosti a na strane
druhej si v roku 2017 dala osvedčiť ideálny spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (podľa stavu

zápisov v katastri) v spoluvlastníckom podiele 31/32. Aj v tomto kontexte nemá žiadny význam ohliadka
na mieste samom, ktorá nemôže preukázať splnenie podmienok vydržania žalovanou. Obdobne
uvedené konštatovanie platí o čestných prehláseniach predložených protistranou; navyše žalobcovia -
s poukazom na konkrétne okolnosti - spochybňovali, že ide o vyhlásenia v súlade s vôľou osôb, ktoré
ich údajne mali vykonať.

10. Na predmetné vyjadrenie k (jej) odvolaniu už žalovaná nereagovala.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219
ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu v určujúcej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo vzťahu

ku geometrickému plánu formulačne zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto
rozhodnutia.

12. Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ nie je preukázaný opak (§ 70 a
§ 71 zákona č. 165/1995 Z.z.). Predmetná vyvrátiteľná domnienka správnosti údajov obsiahnutých v

súboroch geodetických a popisných informácii bola vlastná už právnemu koncept/inštitútu pozemkovej
knihy. To znamená, že dôvodne bol zdôrazňovaný žalobcami a predovšetkým odvolacím súdom v
predchádzajúcomrozhodnutísamotnýzápisúdajov o(spolu)vlastníctve(aj)právnehopredchodcu
žalobcov v pozemkovej knihe.
13. Bez ohľadu na problematiku záväznosti údajov pozemkovej knihy (ako v súčasnosti dokumentu

s trvalou dokumentárnou hodnotou - § 8 ods. 4 zákona č. 165/1995 Z.z.) je nutné zdôrazniť, že
ešte i v čase pred vydaním osvedčenia o vydržaní v prospech žalovanej bol U. F. zapísaný ako
spoluvlastník v 3/8 nehnuteľností vedených ako parcelné čísla 1150 a 1152/3. Inými slovami, že tak
ohľadne veľkosti spoluvlastníckeho podielu menovaného, ako i ohľadne existencie pozemkov platila
domnienka správnosti údajov evidovaných v katastri nehnuteľností.

14. Žalovaná mala (spolu)vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním. V tomto
smere sú jej tvrdenia však absolútne rozporné. Údajne mala nadobudnúť vydržaním spoluvlastnícky
podiel (čo vo všeobecnosti právne normy nevylučujú), ale tvrdila užívanie/držbu celej nehnuteľnosti,
resp.nehnuteľností.Pokiaľsamieniladomáhaťnadobudnutiaspoluvlastníckehopodielu,mala(vzmysle

musela by) tvrdiť zásadne odlišné skutkové okolnosti; resp. z opaku, pokiaľ tvrdila výlučné užívanie/
držbu reálne vydelených pozemkov, mala sa domáhať osvedčenia vlastníctva v celosti k takýmto presne
definovaným „novým“ pozemkom.
15.Aktedatvrdila,žedošlokreálnejdeľbevdávnejminulosti(ateda,ževskutočnostimajúbyťpozemky
úplne inak vydelené/vyčlenené, než je evidenčný stav podľa katastra nehnuteľností) je s daným tvrdením

v absolútnom rozpore osvedčenie o vydržaní na existujúci evidenčný stav nehnuteľností; navyše, aj to
iba vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, a nie k celku. Samotné vydanie osvedčenia notárkou JUDr.
Sálusovou na rozoberanej rozpornosti a tým aj nesprávnosti tvrdeného nadobudnutia (spolu)vlastníctva
vydržaním nič nemení.
16. Navyše v zmysle osvedčenia titulom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním mala byť v roku

1990 ústna darovacia zmluva pre žalovanú (od jej matky Y. D.). Aktuálne ustálená súdna prax -
rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 74/2015
a R 75/2015 - nepripúšťajú za takýchto okolností konštatovanie nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Notárka JUDr. Sálusovou dotknuté osvedčenie vydala (okrem iného) aj v rozpore s týmito, v
danom čase už publikovanými, „judikátmi“. Žalovaná ani po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu žiadne iné - ako vyššie popisované - skutkové tvrdenia ohľadne nadobudnutia svojho
(spolu)vlastníctva neposkytla.

17. Neprimeraným je i poukazovanie žalovanej na staršiu judikatúru z obdobia prvej Československej
republiky - rozhodnutie zverejnené v Úradnej zbierke pod č. 911/1932 - v spojení s údajnou reálnou

deľbou v dávnej minulosti. Práve po publikovaní vyššie označených rozhodnutí v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR sa zo slovného spojenia „reálna deľba v dávnej minulosti,
resp. pred rokom 1950“ stal doslova až univerzálny titul pre tvrdenie o nadobudnutí vlastníckeho práva
k pozemkom vydržaním.18. Tvrdenie o reálnej deľbe je však štandardným skutkovým tvrdením a na to, aby mohli byť z neho
vyvodzované príslušné právne dôsledky (napr. aj vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva pozemkov
vydržaním), musí byť dostatočne konkrétne. To znamená, že musí byť konkrétne tvrdené kedy a medzi

kým došlo k reálnej deľbe, ktorých pozemkov (resp. ich častí) v spoluvlastníctve viacerých osôb a
aké je následné (spolu)vlastnícke usporiadanie nových reálne vyčlenených pozemkov. Významným je i
dostatočne konkrétne časové vymedzenie, aby bolo možné posúdiť, či tými osobami, ktoré mali reálnu
deľbu v rozhodnom čase vykonať aj skutočne svedčilo spoluvlastnícke právo k „pôvodným“ pozemkom
a či všetci dotknutí spoluvlastníci boli aj účastníkmi takejto tvrdenej reálnej (hoc i konkludentnej) deľby.

19. V dotknutom smere žalovaná neposkytla absolútne žiadne jedinečné - vlastné práve a len súdenej
veci - skutkové tvrdenia. Pokiaľ nie sú zadefinované príslušnou stranou sporu (v tomto prípade
žalovanou) relevantné skutkové okolnosti, logicky nie je možné ani vykonať dokazovanie na ich
preukázanie. Nie je totiž možné dokazovať niečo, čo nie je skutkovo ani vymedzené.
20. Navyše, takéto skutkové tvrdenia, aj keby boli konkrétne, by nevyhnutne museli smerovať k

nadobudnutiu vlastníctva reálne vydelených nehnuteľností odlišných od evidenčného stavu a subjektmi
žijúcimi v čase reálnej deľby. Rozhodne nie je žalovanou, ktorá sa narodila až v roku XXXX. Následne
by muselo byť poskytnuté ďalšie skutkové tvrdenie, na základe čoho vlastnícke právo založené reálnou
deľbou postupne prešlo až na žalovanú.

21. Je nepochybné, že žalovaná sa na základe vyššie spomínaného osvedčenia o vydržaní nestala
spoluvlastníčkou podielu 3/8 pôvodne patriaceho U. F.. Rovnako nebolo ani len náležite tvrdené (nie
to ešte preukázané), že by v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe nehnuteľností v tom zmysle, že
evidenčný stav nekorešponduje so stavom reálnym.
Následne bolo nadbytočné vykonávať dokazovanie navrhnuté žalovanou stranou. Nad bezprostredný

rámec podstaty aktuálneho odvolacieho konania krajský súd dodáva, že ani z čestných prehlásení Y. F.
a Y. I. nie je možné prijať záver o dávnej reálnej deľbe (najmä o jej konkrétnych okolnostiach) a ani o
nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 31/32 žalovanou.

22.Hocimožnosúhlasiťsodvolateľkou,žeokresnýsúdniecelkomjasneformulujesvojzáveroexistencii

naliehavého právneho záujmu (v bode 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje danosť
naliehavého právneho záujmu a jeho bod 7. začína - dokonca tučne vysádzaným - konštatovaním,
že naliehavý právny záujme nie je daný), táto nekonzistentnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Krajský súd opakuje, že na určení požadovanom žalobcami je daný naliehavý
právny záujem, nakoľko bez uvedeného by nielen nemohol byť prejednaný spoluvlastnícky podiel 3/8 v

dodatočnom dedičskom konaní po U. F., ale ani z podielu žalovanej 31/32 na LV č. XXXX by nemohol
byť tento podiel „odpísaný“.

23.Zkonštatovanýchdôvodovkrajskýsúdnapadnutýrozsudokv(absolútne)určujúcejčastimeritórneho
výroku potvrdil a len v rámci formulačnej zmeny priamo do záväznej časti súdneho rozhodnutia (do

výroku) doplnil, že geometrický plán č. 25/2018 Ing. Lukáša Marťáka-GEODET overený dňa 28.6.2018
pod č. 708/2018 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd presne v zmysle
uvedeného spolu s rozsudkom sporovým stranám doručoval aj predmetný geometrický plán a takto je
žurnalizovaný/založený tiež „originál“ rozsudku v samotnom súdnom spise.
24. Napriek určujúcemu potvrdzujúcemu výroku bude úlohou okresného súdu opraviť napadnutý

rozsudok i v označení pozemku EKN parcelným číslom 1152/1, ktorý pozemok je nepresne označovaný
číslom 1152 (bez podlomenia).

25. Žalovaná síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného

rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú
správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj
krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

26. O náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení

s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto majú
žalobcovia voči nej nárok na náhradu trov v (plnom) rozsahu - 100%.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.