Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203365
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615203365.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V.,
registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské
kráľovstvo, zastúpeného: Advokátska kancelária Gabriela Goliašová s.r.o., AK so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 472 346 79, proti žalovanému: Š. Ž., N.. X.X.XXXX, A. M. V. XXX/XX, D. M., o

zaplatenie 1 096,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky
zo dňa 22.1.2019, č.k. 5C/551/2015-59, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, v ktorej sa žalobca voči žalovanému
domáhalzaplateniasumy1096,08eursúrokomzomeškaniavovýške5,12eur,úrokomzomeškaniavo

výške 5,05% ročne zo sumy 552,12 eur od 15.8.2015 do zaplatenia a žalovanému podľa § 255 ods.1,2,
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) nepriznal náhradu trov
konania .

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods.1,3,4,5, § 54 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„) , § 1 ods.2, § 9 ods.1,2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch„), keď v rozhodnutí dospel k záveru,
že Úverová zmluva zo dňa 26.9.2013 uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi
sa režimom Obchodného zákonníka. Konštatoval, že medzi stranami bola uzatvorená dňa 23.2.2012
Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami (ktorá ale
nie je predmetom konania). V danom konaní sa žalobca svojho nároku domáha titulom Zmluvy o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (číslo zmluvy o revolvingovom úvere sa v samotnej zmluve o
úvere nenachádza) na základe ktorej došlo k prvému čerpaniu 3.9.2012. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere (t.j.
spotrebiteľskom úvere), táto je predtlačeným formulárom bežne používaným žalobcom na tento účel, na
ktorom na druhej strane v časti úverových zmluvných podmienok zmluvy o úvere je podsunutý drobno
písaný text pod S. X. „Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru“. Pod § 1 je uvedené, že klient a
spoločnosť sa dohodli popri úverovej zmluve na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru,

čím vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru a je oprávnený čerpať revolvingový
úver opakovane prostredníctvom úverovej karty vždy v maximálnej výške nevyčerpaného zostatku
dohodnutého úverového rámca 500 eur. V zmluve sa nešpecifikuje žiadny počet splátok, doba
splatnosti, lehota na zaplatenie mesačnej splátky a iné položky.

3. Súd prvej inštancie zmluvu o revolvingovom úvere s nedostatočnými obsahovými náležitosťami

(napr. ohľadom navýšeného úverového rámca, mesačnej splátky, splatnosti mesačnej splátky, ...), s
neprimeranedrobnýmipísmenkami,sneprejavenýmsúhlasomstouto„druhouzmluvou“formoupodpisuoboch zmluvných strán za textom zmluvy o úvere vyhodnotil ako absolútne neplatnú zmluvu, lebo
nebola uzavretá písomne (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Naviac vo vzťahu k nej
dospel k záveru že tu išlo o nekalú obchodnú praktiku a konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle

§ 3 Občianskeho zákonníka, lebo dodávateľ v podstate viazal úverovú kartu (revolving) na klasický
spotrebiteľský úver vychádzajúc z čl. 6 v spojení s čl. 4 smernice Rady 93/13. Z predložených listín
ustálil, že niet pochýb o tom, že účastníci konania uzavreli dňa 23.2.2012 individuálne špecifikovanú
zmluvu o úvere, ktorou ale žalobca vopred vnútil žalovanému aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v
danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Z tlačiva vyplýva, že žalovaný sa podpisom požadovanej zmluvy

súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má
vzniknúť až v budúcnosti. Takýto postup žalobcu kvalifikoval súd prvej inštancie ako nekalú praktiku.
Z obsahu textu úverových zmluvných podmienok, S. X. vyplýva jedine to, že sa v budúcnosti môžu
dohodnúť o prípadnom takomto úvere (súd vychádzal z textu, že „klientovi vzniká právo na poskytnutie
revolvingového úveru“). Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade existencie platnej zmluvy o
revolvingovom úvere, by sa zaoberal otázkou zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán

vzniknutých ku škode spotrebiteľa. Keďže v danom prípade predmetnú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú,
týmito okolnosťami sa nezaoberal.

4. V rozhodnutí ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalovaný
u žalobcu vyčerpal finančné prostriedky v celkovej sume 1 730,92 eur. Keďže vyššie uvádzanú

revolvingovú zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú a na jednej strane súhlas daný žalobcom s
uzavretím zmluvy a na druhej strane čerpanie peňazí nemožno vyhodnotiť ako písomnú zmluvu o
revolvingovom úvere podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že ani začatím čerpania peňazí z karty nedošlo k uzavretiu takejto zmluvy. S poukazom na
citované ustanovenia zákona a uvedené skutočnosti následne zhodnotil všetky skutočnosti uvádzané v

žalobe a v predložených listinných dôkazoch a žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho ust. § 365 ods.1 písm. f/, h/
C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
prípadneabyhozmenil apriznalžalobcovináhradutrovkonania.Vodvolanívsúvislostisrevolvingovým

úverom uzavretým v rámci Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2012 uviedol, že žalovaný
síce podpisom zmluvy uzatvára zmluvu o revolvingovom úvere , ale na jeho vznik, resp. účinnosť sa
vyžaduje ďalší úkon, a to aktivácia karty, ktorá je na dobrovoľnom rozhodnutí žalovaného. Revolvingový
úver uzatvorením predmetnej zmluvy nebol v žiadnom prípade klientovi nanútený, žalovaný túto
možnosť využil a z jeho strany došlo k aktivácii karty a čerpaniu finančných prostriedkov Odvolateľ

uviedol, že jeho odvolanie nesmeruje proti právnemu posúdeniu revolvingovej zmluvy za neplatnú,
ale voči nepriznaniu finančných prostriedkov vo výške istiny, na ktorú ma žalobca zákonný nárok. S
poukazom na § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch a § 457 Občianskeho zákonníka je
vzhľadom k vyhláseniu zmluvy za neplatnú, oprávnený požadovať od žalovaného vrátenie poskytnutej
istiny, na ktorú má zákonný nárok. V danej veci došlo zamietnutím žaloby k bezdôvodnému obohateniu

na strane žalovaného, ktorý z revolvingového úveru vyčerpal sumu 1 730,92 eur a žalobcovi dosiaľ
uhradil sumu 634,84 eur z čoho je zrejmé, že na jeho strane došlo k bezdôvodnému navýšeniu majetku
až o 1 096,08 eur, ktoré predstavujú žalovanú sumu .

6. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

podané proti rozsudku súdu prvej inštancie je podané dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok , na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom upozorňuje, že rozsah prieskumu
vykonanéhovrámciodvolaciehokonaniajezásadnedanýodvolaním(§380ods.1C.s.p.),podľaktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnustránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. V danej veci z obsahu odvolania žalobcu
vyplýva, že tento odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu odôvodňujúc ho

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 písm. f/, h/ C.s.p.. V odvolaní žalobca nenamietol skutkové a právne
posúdenie vedúce súd prvej inštancie k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá v rámci
Úverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXzodňa23.2.2012 jeabsolútneneplatnýmprávnymúkonomadôvody
odvolania smerovali výlučne k tomu, že súd prvej inštancie pri závere o absolútnej neplatnosti označenej
revolvingovej zmluvy pri rozhodovaní nezohľadnil platnú právnu úpravu, ktorú bol povinný pri zistení

existencie neplatnej zmluvy zohľadniť a vyporiadať sa s ňou .

10. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že citované ustanovenie upravuje jeden zo základných dôsledkov zmlúv,

ktoré sú neplatné alebo boli zrušené, a to vzájomnú reštitučnú povinnosť strán zmluvy vrátiť si navzájom
všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli. Zo zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom
je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na seba a každému z účastníkov zrušenej alebo
neplatnej zmluvy sa tak zakladá právo na vydanie toho, čo poskytol druhej zmluvnej strane a povinnosť
vrátiť plnenie, ktoré sám dostal podľa takejto zmluvy .

12. Uvedené znamená, že súd prvej inštancie sa mal po tom, ako dospel k záveru o absolútnej
neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej v rámci Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 23.2.2012 a skutkových zisteniach o tom, že na základe označenej zmluvy žalovaný vyčerpal
finančné prostriedky v celkovej sume 1 730,92 eur poskytnuté mu žalobcom (ods. 25 prvoinštančného

rozhodnutia), ďalej zaoberať skutkovým a právnym posúdením, či na strane žalovaného nevzniklo
bezdôvodné obohatenie a jeho prípadnou výškou. K takémuto skúmaniu je súd povinný pristúpiť
aj bez návrhu strán, keďže táto povinnosť mu vyplýva z citovaného hmotnoprávneho ustanovenia a
naviac, súd ani nie je v spore viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ktorou bola žaloba žalujúcou stranou
odôvodnená. V prejednávanom prípade je z listinných dôkazov doložených žalobcom možné ustáliť len

výšku plnenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere žalobcom žalovanému
vo výške 1 730,92 eur (ktorá nebola v konaní sporná) a i to, že žalovaný žalobcovi z uvedenej
sumy čiastočne plnil. Výškou tohto čiastočného plnenia odrážajúcou stav existujúci v čase vyhlásenia
rozhodnutia sa však súd prvej inštancie , a to vo vzťahu k žalobným tvrdeniam žalobcu (ktorý v žalobe
požadoval sumu 1 096,08 eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 77,30 eur a s úrokom z

omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 096,80 eur za obdobie od 25.3.2015 do zaplatenia, pri
ktorej zohľadnil plnenie žalovaného v celkovej výške 634,84 eur a vo výzve z 29.4.2014 doručovanej
žalovanému tohto vyzýval na zaplatenie celého úveru vo výške 1 715,31 eur) a ani k tvrdeniam
žalovaného produkovaným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 22.1.2019 (že žalobcovi
spláca jeho pohľadávku vo výške 50 eur mesačne) v rozhodnutí nezaoberal a ani ju neposudzoval.

13. Na základe uvedeného odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že v danej veci je daná
opodstatnenosť žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. f/, h/ C.s.p.,
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, h/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1
C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom

prejednaní veci dôsledne posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti
rozhodnutia , opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods.
2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom
rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).