Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9Csp/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200477
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5919200477.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: COFIDIS, so

sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq, CEDEX 59866, Francúzska
republika, na území Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA,
pobočkazahraničnejbankysosídlomEinsteinova11/3677,85101Bratislava,Slovenskárepublika,IČO:
50 595 628, zast.: spoločnosťou URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého
č. 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U. č. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 1.364,09 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.364,09 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 12,97

% ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017 do 24.07.2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 4.891,04 eur od 25.07.2018 do 04.10.2018 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.364,09 eur od 05.10.2018 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,38 %, ktoré mu je žalovaný povinný
zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.364,09 eur spolu
s úrokom vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017 do 24.07.2018, úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy4.891,04eurod25.07.2018do04.10.2018,úrokomzomeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.364,09 eur od 05.10.2018 až do zaplatenia a nákladmi spojenými
s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 790,-eur a súčasne, aby mu

nahradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu
odôvodnil tým, že na základy zmluvy o úvere č. 17359 zo dňa 15.03.2014 uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným, bol žalovanému zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 10.138,70 eur za účelom
kúpy motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA DIESEL (1Z) OCTAVIA 1.9 TDI ELEGANCE, VIN:
TMBBS61Z398017764, pričom žalovaný bol povinný predmetný úver splácať v mesačných splátkach v
zmysle finančného plánu, ktorý je súčasťou predmetnej zmluvy. Žalobca si všetky povinnosti vyplývajúce
zo záväzkového vzťahu splnil a vykonal riadne a včas. Žalobca súčasne poukázal na to, že došlo

k zlúčeniu a absorpcii spoločnosti BANCO COFIDIS, S.A. so spoločnosťou COFIDIS, čím je daná
aktívna legitimácia žalobcu. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že predmetný úver bol za účelom zabezpečenia
pohľadávok žalobcu z úverovej zmluvy zabezpečený prostredníctvom zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva zo dňa 15.03.2014 k motorovému vozidlu, ktoré bolo predmetom kúpy.V zmysle zmluvy o úvere bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi celkom 72 splátok, a to každú vo
výške 206,39 eur, pričom tieto boli splatné vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca v čase
od 20.04.2014 do 20.03.2020 v zmysle prílohy - Finančného plánu. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo

44 splátok v zmysle Finančného plánu, avšak ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej zmluvy v lehote
ich splatnosti neuhradil, následkom čoho žalobca listom zo dňa 25.06.2018 upozornil žalovaného na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa
k úveru vzťahujú. Žalovaný však na predmetné upozornenie nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako 3 mesiace, žalobca (podľa bodu 20 Všeobecných

podmienok zmluvy o úvere) vyhlásil úver, celé jeho príslušenstvo spolu vo všetkými platbami, ktoré sa k
úveru vzťahujú, za splatný, a to k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti žalovanému.
Žalobca odoslal žalovanému písomnosť „Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa
16.07.2018“, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávok, ktoré žalobca voči žalovanému k danému dňu
evidoval. Úver, celého jeho príslušenstvo, spolu so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, sa tak
stali splatnými dňa 24.07.2018. Aktuálne žalobca účtuje od žalovaného úhradu splátky pod poradovým

číslom 1. až 44. Finančného plánu a ďalšie dohodnuté splátky z uzavretej zmluvy v lehote ich splatnosti
žalovaný neuhradil, a ani neoznámil iné skutočnosti. Zo žaloby vyplynulo, že aj napriek niekoľkým
telefonickým urgenciám zo strany žalobcu nedošlo ku dňu podania žaloby zo strany žalovaného k
úhrade dlžnej sumy, ktorú bol povinný uhradiť na základe zmluvy o úvere, čím sa dostal do omeškania
s plnením peňažného záväzku. Na základe uvedeného si žalobca voči žalovanému uplatnil aj zákonné

úroky z omeškania. Keďže došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, žalobca pristúpil k začatiu
výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, čím mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutých poplatkov, ako aj nákladov hotových
výdavkov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva, ktoré predstavovali výšku 790,-eur a
pozostávaliznákladovnaodobratievozidlavzmyslefaktúryč.1098/2018zodňa12.02.2018valikvotnej

výške 200,-eur, odmeny náhrady, hotových výdavkov a za stratu času znalca v zmysle vyúčtovania č.
01/2018 zo dňa 07.05.2018 v alikvotnej výške 90,-eur, nákladov za predaj vozidla v zmysle faktúry č.
FV 180388 zo dňa 03.10.2018 vo výške 375,-eur a odhlásenia vozidla v zmysle faktúry č. FV 18454
zo dňa 31.10.2018 v alikvotnej výške 125,-eur. Keďže žalovaný uhradil celkovo 44 splátok, čomu podľa
finančnéhoplánuzodpovedánesplatenýzostatokistinyvovýške4.891,04eur,došlokďalšiemuzníženiu

istiny na základe započítania výťažku získaného z výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva, čomu zodpovedá úhrada ďalších 21 splátok. K započítaniu časti výťažku získaného z výkonu
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva došlo v zmysle bodu 11.2 Všeobecných podmienok,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s uznesením podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) riadne doručená, nevyjadril.

3. Na pojednávaní zo dňa 31.07.2019 zotrval žalobca v celom rozsahu na podanej žalobe.

4. V súlade s § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o termíne
pojednávania riadne a včas upovedomený svojím právnym zástupcom, pričom právny zástupca
ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní s tým, že žalobca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím
veci bez jeho prítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na
pojednávanie vykázané v zmysle zákonnej fikcie podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

5. Súd v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise, a to fotokópiou zmluvy o úvere - individuálne podmienky č. 17359 zo dňa 15.03.2014, finančným
plánomkpredmetnejzmluveoúvere,zmluvouozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávač.17359,
upozornenímpreneplneniezmluvnýchpodmienok-výzvoupredzosplatnenímúveruzodňa25.06.2018,

výpisom z obchodného registra žalobcu, vyhlásením splatnosti a výzvou na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 16.07.2018 spolu s rozpisom dlžnej sumy, faktúrou spoločnosti MABORO, s.r.o. č. 1098/2018,
vyúčtovaním Ing. Petra Hulmana, znalca č. 01/2018, faktúrou spoločnosti AUKČNÉ CENTRUM s.r.o.
č. FV180388, faktúrou spoločnosti AUKČNÉ CENTRUM s.r.o., č. FV180454, ako aj s kúpnou zmluvou
č. 2018420094/17359 zo dňa 22.09.2018. Na základe týchto žalobcom predložených, a v spore

vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré žalovaný
v spore relevantným spôsobom nespochybnil, dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam.
Dňa 15.03.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť BANCO BANIF MAIS, S.A. so sídlom
Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos - o Velbo, Lisabon, Portugalsko na území SR konajúciprostredníctvom organizačnej zložky Banco Banif Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky Einsteinova
21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745 (ktorá bola následne zlúčená a absorbovaná so spoločnosťou
COFIDIS, t.j. žalobcom, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v prejednávanom spore) v

právnompostaveníveriteľasožalovanýmvprávnompostavenídlžníka,zmluvuospotrebiteľskomúvere,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 7.802,-eur (celková čiastka na
úhradu, t.j. celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali výšku 14.860,08
eur), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 72 mesačných splátkach po 206,39 eur s tým, že deň splatnosti
prvej mesačnej splátky bol dojednaný na 20.04.2014, termíny ostatných mesačných splátok na 20. deň

a termín konečnej splatnosti úveru (t.j. doba trvania zmluvy) na deň 20.03.2020. V predmetnej zmluve je
dojednaná ročná úroková sadzba 12,97 %, jednorazový spracovateľský poplatok 1.166,40 eur, RPMN
vo výške 26,30 %, pri priemernej hodnote RPMN 11,76 %. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi v zmysle
finančného plánu, t.j. v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, iba 44 splátok a ďalšie dohodnuté
splátky v lehote ich splatnosti neuhradil, žalobca listom zo dňa 25.06.2018 upozornil žalovaného na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré

sa k úveru vzťahujú. Keďže žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru viac ako 3 mesiace, vyhlásil
žalobca podľa bodu 20. Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, úver, celé jeho príslušenstvo spolu
so všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, a to k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto
skutočnosti žalovanému, za splatné (vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy je datovaná
dňom 16.07.2018). Ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru a výzvy na úhradu dlžnej sumy predstavovala

dlžná suma nezaplatenú istinu vo výške 4.891,04 eur, dlžný úrok vo výške 12,97 % ročne zo sumy
10.138,70 eur od 12.03.2014 do 23.07.2018 vo výške 376,51 eur, úrok z omeškania do 23.07.2018
vo výške 167,16 eur, dlžný úrok vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 24.07.2018 až do
zaplateniaaúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy5.267,55eurod24.07.2018aždozaplatenia.
Predmetný úver bol žalovanému poskytnutý za účelom kúpy motorového vozidla zn. Škoda OCTAVIA

Diesel (1Z), OCTAVIA 1.9 TDI ELEGANCE, VIN: TMBBS61Z398017764. Za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným súčasne
zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktoré bolo predmetom
kúpy. Keďže následne žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a neuhrádzal
splátky úveru riadne a včas, došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a žalobca pristúpil k

začatiu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v zmysle zmluvy o zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva, keď náklady spojené s výkonom predmetného zabezpečovacieho práva
predstavovalivýšku790,-eurapozostávaliznákladovnaodobratievozidlavzmyslefaktúryč.1098/2018
zo dňa 12.02.2018 v alikvotnej výške 200,-eur, odmeny náhrady hotových výdavkov a za stratu času
znalca v zmysle vyúčtovania č. 01/2018 zo dňa 07.05.2018 v alikvotnej výške 190,-eur, nákladov za

predaj vozidla v zmysle faktúry č. FV 180388 zo dňa 03.10.2018 vo výške 375,-eur a z nákladov na
odhlásenie vozidla v zmysle faktúry č. FV 180454 zo dňa 31.10.2018 v alikvotnej výške 125,-eur. Z
dôvodu realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo k predaju predmetného motorového
vozidla za cenu 4.000,-eur tak, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy č. 2018420094/17359 zo dňa 22.09.2018,
keď uvedenú sumu žalobca v zmysle bodu 11.2 Všeobecných podmienok úverovej zmluvy započítal na

úhradu ďalších 21 splátok predmetného úveru.

6. Vzhľadom na to, že v súdenej veci vystupuje v právnom postavení žalobcu spoločnosť COFIDIS,
ktorá je zároveň zahraničnou obchodnou spoločnosťou (konkrétne obchodnou spoločnosťou založenou
vo Francúzskej republike), a teda predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom s

cudzím prvkom, súd sa primárne zaoberal otázkou právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie
v súdenej veci. Vzhľadom na to, že žalovaný vystupuje v predmetnom vzťahu ako spotrebiteľ (v žalobe
je označený identifikačnými údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, keď rovnako identifikačnými údajmi
fyzickej osoby/nepodnikateľa je označený aj v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere a zmluve
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva) súd dospel k záveru, že právomoc súdov SR na

prejednanie veci je daná podľa čl. 17 bod 1 písm. b) a čl. 18 ods. 2 Nariadenia európskeho parlamentu
a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, keď v zmysle čl. 17 bod 1 písm. b) predmetného nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy
uzavretej so spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo
povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. 6 a čl. 7 bodu 5,

ak ide o zmluvu o úvere splatnú v splátkach, alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, a v zmysle čl. 18 bod 2 predmetného nariadenia, podľa ktorého druhý účastník
zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Vzhľadom na to, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bol uzavretý spôvodným veriteľom, spoločnosťou BANCO BANIF MAIS, S.A konajúcej na území Slovenskej republiky
prostredníctvom Banco Banif Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 35 945 745, k plneniu zo
spotrebiteľskejzmluvydošlonaúzemíSRanavyšeúčastnícizmluvysadojednali,žepredmetnáúverová

zmluva sa riadi podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (viď bod 25. Všeobecných podmienok
úverovej zmluvy), súd na predmetný vzťah aplikoval právny poriadok SR.

7. S poukazom na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nesporne vykazuje znaky zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., keď predmetná skutočnosť vyplýva aj priamo

zo samotnej zmluvy, pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom
zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť,
súd na predmetný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu
spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu podrobil v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom
konaní obsah predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami

spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti
prezumované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy. Pokiaľ sa však žalobca v súdenej veci domáhal aj zaplatenia nákladov spojených s výkonom
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v celkovej výške 790,-eur, súd dospel k záveru, že nárok

žalobcu v uvedenej časti nie je dôvodný. Súd poukazuje na znenie § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 13.06.2014, podľa ktorého „Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.“.
Za týmto účelom súd potom podľa § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby v časti čo do
zaplatenia nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ žalobca nezobral

v tejto časti žalobu späť, argumentujúc prechodným ustanovením uvedeným v § 879p Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého „Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak
nie je ustanovené inak.“, pričom dospel k záveru, že nároky plynúce zo vzťahu založeného zmluvou

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva boli ponechané v režime úpravy do 12.06.2014, súd
sa s touto argumentáciou nestotožnil. Súd poukazuje na to, že z tvrdení žalobcu, ako aj z listinných
dôkazov založených v súdnom spise, a to konkrétne z finančného plánu na čl. 21 spisu vyplýva, že
žalovaný riadne splnil svoje povinnosti ohľadne zaplatenia 44 splátok v zmysle finančného plánu, t.j.
riadne uhrádzal pohľadávky až do 11. mesiaca 2017. K realizácii práva vyplývajúceho zo zmluvy o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako zabezpečovacieho inštitútu k zmluve o úvere č.
17359, mohlo teda dôjsť až potom, ako žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o
úvere a riadne a včas nesplácal predmetný dlh. K porušeniu jeho povinností splácať predmetný dlh
do 12.06.2014 však nedošlo (k porušeniu povinnosti žalovaného splácať úver došlo až nezaplatením
splátky úveru splatnej dňa 20.12.2017), a teda žalobca sa v spore nedomáhal nárokov, ktoré vznikli

pred 13.06.2014. Z tohto dôvodu, keď k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo až
v roku 2018, nevznikli nároky súvisiace s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva do 12.06.2014,
a preto na ne ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka v platnom znení nemožno aplikovať. Z
uvedenýchdôvodovsúdžalobuvčastičodonákladovspojenýchsvýkonomzabezpečovaciehoprevodu
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu značky ŠKODA OCTAVIA DIESEL zamietol. Na základe

uvedeného súd potom žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.364,09 eur spolu so
zmluvným úrokom vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur (zostatok dlhu ku dňu 21.12.2017) od
21.12.2017 až do 24.07.2018 (t.j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru).

8. Súd súčasne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur odo

dňa nasledujúceho po účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle čl. 20 Všeobecných
podmienok zmluvy o úvere sa úver stal splatný 8. dňom odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení
splatnosti úveru, keď oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru je datované dňom 16.07.2018, t.j. celý dlh
sa stal splatný dňa 24.07.2018) a následne vo výške 5 % ročne zo sumy 1.367,09 eur (po ponížení istiny
o kúpnu cenu predmetného motorového vozidla) od 05.10.2018 (keď k započítaniu predmetnej dlžnej

sumy došlo dňa 04.10.2018) až do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto neprevyšuje
výšku podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platom a účinnom znení, podľa ktorého výška
úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku.9. Pokiaľ si žalobca započítal kúpnu cenu motorového vozidla Škoda OCTAVIA DIESEL s dlhom
vzniknutým na základe predmetnej úverovej zmluvy, súd sa dôvodnosťou tohto započítania v spore

nezaoberal, nakoľko suma, ktorá bola predmetom započítania netvorila predmet konania.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v
spore prevažný úspech (žalobca mal v spore úspech v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 1.364,09
eur, zmluvného úroku vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017 do 24.07.2018, ako

aj úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 25.07.2018 do 04.10.2018 a vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.364,09 eur od 05.10.2018 až do zaplatenia) právo na náhradu trov konania
voči žalovanému, ktorý mal v spore úspech v pomerne menšej časti (žalovaný mal v spore úspech v časti
čo do zaplatenia nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 790,-eur,
ohľadne ktorých súd žalobu zamietol). Keďže žalobca bol vo vzťahu k žalovanému úspešný v rozsahu
69,19 % predmetu konania (pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny, zmluvných úrokov, úrokov z

omeškania, ohľadne ktorých bol v spore úspešný a nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva ohľadne ktorých súd žalobu zamietol), súd priznal žalobcovi nárok na
pomernú náhradu trov konania v rozsahu 38,38 % (čo predstavuje rozdiel úspechu žalobcu v rozsahu
69,19 % predmetu konania a jeho neúspechu v rozsahu 30,81 % predmetu konania). Pri výpočte pomeru
úspechužalobcuvsporesúdvychádzalzpomerusúčtuvšetkýchnárokovuplatnenýchžalobcomspolus

úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, keď súčet týchto nárokov sa rovná sume 2.631,39 eur
a súčtu žalobcovi priznaných nárokov, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 1.841,39
eur. O výške trov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení Okresného súdu Ružomberok.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.