Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200842
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2619200842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094
297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovaným: 1. Y. C., nar. X. U. XXXX, trvale
pobytom M. F. Q. XXX, 2. Q. M., nar. XX. C. XXXX, trvale pobytom T. U. XXX/X, W. F. W., o zaplatenie
6.291,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 20. októbra
2020 č.k. 7Csp/33/2019-141, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., IV. a V. z r u š u j e .

II. Vo výroku III. m e n í tak, že žalovaní 1. a 2. sú p o v i n í zaplatiť žalobcovi sumu 3.701,80 eur ako
dlžné úroky z istiny do 15. apríla 2019 a zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 7 802,35 eur od
16.04.2019do14.05.2019;zmluvnýúrokvovýške17,90%ročnezosumy7479,78eurod15.05.2019do
12.06.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 7 151,78 eur od 13.06.2019 do 10.07.2019;
zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 7 021,63 eur od 11.07.2019 do 12.08.2019; zmluvný úrok
vo výške 17,90% ročne zo sumy 6 693,63 eur od 13.08.2019 do 10.09.2019; zmluvný úrok vo výške
17,90% ročne zo sumy 6 365,63 eur od 11.09.2019 do 10.10.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne

zo sumy 6 291,27 eur od 11.10.2019 do 11.11.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 5
963,27 eur od 12.11.2019 do 10.12.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 5 704,27 eur od
11.12.2019do12.01.2020;zmluvnýúrokvovýške17,90%ročnezosumy5633,94eurod13.01.2020do
11.02.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 5 483,94 eur od 12.02.2020 do 27.02.2020;
zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 5 443,94 eur od 28.02.2020 do 10.03.2020; zmluvný úrok
vo výške 17,90% ročne zo sumy 5 293,94 eur od 11.03.2020 do 08.04.2020; zmluvný úrok vo výške
17,90% ročne zo sumy 5 143,94 eur od 09.04.2020 do 13.04.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne
zo sumy 5 103,94 eur od 14.04.2020 do 11.05.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4

953,94 eur od 12.05.2020 do 08.06.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4 803,94 eur od
09.06.2020 do 08.07.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4 653,94 eur od 09.07.2020
do 09.08.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4 503,94 eur od 10.08.2020 do zaplatenia,
najdlhšie do 25. decembra 2024 v splátkach po 300,- eur mesačne, počínajúc právoplatnosťou tohto
rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov tohto (prvoinštančného i

odvolacieho) konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo
výške 1.787,33 eur, výrokom II. uložil žalovanému 1. a žalovanej 2. povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 4.503,94 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.802,35eur od 16.04.2019 do 14.05.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.479,78
eur od 15.05.2019 do 12.06.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.151,78
eur od 13.06.2019 do 10.07.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.021,63

eur od 11.07.2019 do 12.08.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.693,63
eur od 13.08.2019 do 10.09.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.365,63
eur od 11.09.2019 do 10.10.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.291,27
eur od 11.10.2019 do 11.11.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.963,27
eur od 12.11.2019 do 10.12.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.704,27

eur od 11.12.2019 do 12.01.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.633,94
eur od 13.01.2020 do 11.02.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.483,94eur
od 12.02.2020 do 27.02.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.443,94 eur
od 28.02.2020 do 10.03.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.293,94 eur
od 11.03.2020 do 08.04.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.143,94 eur
od 09.04.2020 do 13.04.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.103,94 eur

od 14.04.2020 do 11.05.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.953,94 eur
od 12.05.2020 do 08.06.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.803,94 eur
od 09.06.2020 do 08.07.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.653,94 eur
od 09.07.2020 do 09.08.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.503,94 eur
od 10.08.2020 do zaplatenia, všetko v splátkach po 150,- eur mesačne, počínajúc právoplatnosťou

tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok vždy k 31. dňu v mesiaci; výrokom
III. vo zvyšku žalobu zamietol; výrokom IV. vrátil žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu vo
výške 329,50 eur (slovom tristodvadsaťdeväť eur a päťdesiat centov); výrokom V. uložil Slovenskej
pošte a.s. - prevádzkovateľovi Centrálneho systému evidencie poplatkov, IČO: 36631124 so sídlom
Partizánska 9, 975 99 Banská Bystrica vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 329,50 eur v lehote

do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia na adresu žalobcu; výrokom VI. žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne
ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 52 ods. 1 až
4, § 3 ods. 1, § 53 ods. 6 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, §
2 písm. a), b) a d), § 21 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu

uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 1 ods. 1, § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vecne
dôvodil, že právny predchodca žalobcu má aj mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, pri
uzatváraní zmluvy bol dodávateľom a zároveň veriteľom. Žalovaný 1. a žalovaná 2. v zmluvnom vzťahu
vystupovali ako fyzické osoby - občania, teda ide o spotrebiteľov, pretože nekonali v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvného
vzťahu zo zmluvy je zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o právnym
predchodcom žalobcu vopred pripravené tlačivo zmluvy a obchodných podmienok a to pre širší vopred
neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník nepodieľa a nemá ani možnosť
zásadným spôsobom meniť jej obsah. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel

k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými na
základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 15.12.2014, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Dodal, že dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady,
na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch
medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, musí súd zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v

tomto prípade žalovaní ako spotrebitelia, boli pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránení.
Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 120 mesiacov
pri sume 10.000,- eur - 17,90 % ročne, mal za to, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky
úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý
sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.

Občiansky zákonník ani iný právny predpis výslovne nestanoví, do akej výšky je možné pri pôžičke
alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi
zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1
OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere

sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2014 v decembri (v čase
uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pridomácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov bola 12,27 % p. a. Z toho je zrejmé, že úrok
dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali
úvery v rozhodnom období. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. je tiež bankový subjekt,

a napriek tomu poskytol žalovaným úver za omnoho vyšší úrok v porovnaní s ostatnými subjektmi na
bankovom trhu v sledovanom období. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda o úroku uvedená
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v zmysle ust. § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje
bezúročnosť úveru. Súd považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a preto je možné
priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov. Žalovaný 1. a žalovaná 2. sú

teda povinní vrátiť žalobcovi hodnotu toho, čo im žalobca poskytol bez akéhokoľvek navýšenia a po
odpočítaní toho, čo už zaplatili. Nakoľko žalobca zobral svoju žalobu späť v časti istiny vo výške 1.787,33
eur, súd prvej inštancie v zmysle ust. § 145 ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) konanie v tejto časti zastavil. Ďalej rozhodol, že žalovaný 1. a žalovaná 2. sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi len istinu z titulu poskytnutého úveru po čiastočnom späťvzatí žaloby
v sume 1.787,33 eur, teda sumu 4.503,94 eur, v ostatnej časti (zmluvných úrokov) žalobu zamietol.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene úrok z omeškania, a preto zaviazal
žalovaného 1. a žalovanú 2. zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 %, v súlade s § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd zobral do úvahy finančnú a rodinnú situáciu žalovaných a v
súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP uložil žalovanému 1. a žalovanej 2. povinnosť zaplatiť dlžnú istinu s
príslušenstvom v splátkach vo výške 150,- eur mesačne, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do

zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok vždy k 31. dňu v mesiaci. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu. Žalobca
mal v konaní úspech len čiastočný, keďže sa domáhal zaplatenia sumy 6.291,27 eur, úrokov zo zostatku
istinyvyčíslenýchvovýške3.701,80eur,zmluvnýchúrokovvovýške1.422,03eur,aúrokovzomeškania
vo výške 5,05 % z nesplatenej istiny, t.j. spolu sumy 11.415,10 eur (100 %), pričom súd mu priznal sumu

4.503,94 eur spolu s úrokmi z omeškania. K úspechu žalobcu možno pričítať aj sumu 1.787,33 eur, v
časti ktorej zobral žalobca svoju žalobu späť v dôsledku úhrad žalovaných po začatí súdneho konania.
Úspech žalobcu teda predstavuje 55,11 %.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom I., II., III. a VI. podal žalobca odvolanie

z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej
výške pre rok 2014 a pre obdobné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom a
teda bola dohodnutá platne. Najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa vypočítava zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle MF SR. Pre 3. štvrťrok roku 2014 bola zistená
hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za obdobné typy
spotrebiteľských úverov s rovnakou dobou splatnosti 12,70 %. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje
až 25,40 %. Žalobca pri určení výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách zákona a teda i v intenciách

dobrých mravov, výška úrokov ročne 17,90 % je v zákonnom limite. Namietal, že žalovaných nijak
nenútil, aby uzatvorili Zmluvu o úvere práve u neho, o výške ročnej úrokovej miery žalovaných informoval
pred uzatvorením Zmluvy o úvere, pričom zo Zmluvy o úvere žalovaní videli, že náklady budú vyššie, ako
priemer na trhu. Žalobca pri určovaní výšky úveru a ročných nákladov na úver postupoval v intenciách
platnej právnej úpravy, nemožno a priori označiť za v rozpore s dobrými mravmi to čo, ukladá samo

právo. Právny poriadok by tak ad absurdum šiel sám proti sebe. Úroková sadzba bola v Zmluve o
úvere dohodnutá riadne a platne a jej výška neodporuje dobrý mravom. Dali do pozornosti v kontexte
zdôvodnenia samotného rozsudku pojem priemerného spotrebiteľa, ktorý sa vyskytuje často v judikatúre
Súdneho dvora ES, ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného spotrebiteľa
vykladajú eurokonformne. Poukázal na zmätočný petit rozhodnutia. Konajúci súd prvýkrát rozhodol

rozsudkom zo 7. novembra 2019, voči ktorému podal žalobca odvolanie, avšak len v zamietnutej
časti, teda rozsudok nadobudol platnosť a vykonateľnosť v časti nedotknutej odvolaním a to už dňa
08.01.2020. Teda týmto momentom boli žalovaní právoplatne a vykonateľne zaviazaní na úhradu sumy
6.291,27 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7802,35 eur od 16.04.2019
do 14.05.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7479,78 eur od 15.05.2019

do 15.06.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7151,78 eur od 16.06.2019
do 10.07.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7021,63 eur od 11.07.2019
do 12.08.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6693,63 eur od 13.08.2019
do 10.09.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6365,63 eur od 11.09.2019do 10.10.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6291,27 eur od 11.10.2019
do zaplatenia, všetko v splátkach po 150 eur mesačne počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do
zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok vždy k 31.dňu v mesiaci. Nakoľko odvolací súd v

zmysle podaného odvolania vrátil vec v napadnutej zamietajúcej časti na nové konanie, predmetom
ostal iba nárok v zamietnutej časti žalobného návrhu a to konkrétne kapitalizovaných úrokov vo výške
3.701,80 eur a zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Konajúci súd však napadnutým rozsudkom
opätovne rozhodol o výške istiny a úrokov z omeškania, ktoré však neboli už predmetom konania, preto
je petit rozsudku zmätočný. Ak konajúci súd opätovne rozhodol o bezúročnosti zmluvy mal nárok vo

zvyšnej časti , ktorá zostala predmetom konania len zamietnuť, napadnutým rozsudkom rozhodol nad
rámec predmetu konania a rozsudok je v tejto časti nielen zmätočný, ale aj nezákonný. Navrhol, aby
odvolací súd podľa § 389 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové prejednanie alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil prvoinštančné
rozhodnutie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaní 1. a 2. sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 z.č. 160/2015 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 381 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie (§ 383 CP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba veriteľa voči dlžníkom o vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. žalovaným na základe zmluvy o úvere Dobrá
pôžička č. 1419668049 z 15. decembra 2014 vo výške 10.000,- eur so 17,90% bežným ročným úrokom
z úveru do zaplatenia a 5,05% ročným úrokom z omeškania.

6. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu je posúdiť, či rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II. a III. týkajúcich sa veci samej, výrokoch
IV. a V. týkajúcich sa poplatkovej povinnosti, ako i výroku VI., týkajúceho sa trov konania vychádza zo
správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci.

7. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie napriek tomu, že rozsudok už nadobudol právoplatnosť v
časti istiny a úroku z omeškania o ňom opakovane rozhodol je dôvodnou. Súd prvej inštancie pochybil,
keď napadnutým rozsudkom opakovane rozhodol o istine a úroku z omeškania. Z obsahu spisu je
nesporné, že súd prvej inštancie rozsudkom zo 7. novembra 2019 č.k. 7Csp/33/2019-82 výrokom I.
zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.511,08 eur a výrokom II. uložil žalovaným 1. a

2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.291,27 eur, s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 7802,35 eur od 16.04.2019 do 14.05.2019, s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 7479,78 eur od 15.05.2019 do 15.06.2019, s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 7151,78 eur od 16.06.2019 do 10.07.2019, s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 7021,63 eur od 11.07.2019 do 12.08.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 6693,63 eur od 13.08.2019 do 10.09.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 6365,63 eur od 11.09.2019 do 10.10.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 6291,27 eur od 11.10.2019 do zaplatenia, všetko v splátkach po 150 eur mesačne počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok vždy k 31.dňu v
mesiaci. Rozsudok súdu prvej inštancie zo 7. novembra 2019 č.k. 7Csp/33/2019-82 nadobudol vo vyššie

popísanej časti (výrok I. a II.) ako i v časti vrátenia poplatku (výrok IV. a V.) právoplatnosť 8. januára 2020.
Pokiaľ súd prvej inštancie opakovane o týchto nárokoch žalobcu a poplatkovej povinnosti rozhodol
tak pochybil, keďže pre takéto konanie a rozhodnutie nemal splnené procesné podmienky, konkrétne
vecné procesné podmienky a to kvalifikovaný spôsob začatia konania - žalobu. Takáto vada konania,zmätočnosť rozhodnutia viedla odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo
výrokoch I., II., IV. a V. podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

8. Námietky žalobcu voči výroku III., t.j. k zamietnutiu žaloby vo zvyšku konkrétne smerujúce k posúdeniu
neprimeranosti dohodnutého zmluvného úroku, teda k posúdeniu, či tento úrok je v rozpore s dobrými
mravmi odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový
stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či
právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil

omylu buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak
správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.

9.Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdnevstupovaldoprocesumodifikácieskutkovéhostavu,naktoromje
napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný
dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd vzal do

úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie.
Možnosťodvolaciehosúdurozhodnúťoodvolaníbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniajestanovená
v CSP, pričom podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z
20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú
osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ľudských právach, najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd
prejednáva právne otázky.

10. Súd prvej inštancie správe kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými ako založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto

zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. V konaní bolo nesporné, že zmluvný
vzťah medzi stranami konania založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere napĺňa definičné znaky
spotrebiteľskej zmluvy.

11. Základnou odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k zamietnutiu žaloby bolo, či v zmluve uvedená

úroková sadzba 17,9% je v súlade s dobrými mravmi.

12. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovoval vykonávací predpis. Odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

13. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 v
znení neskorších predpisov, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Obdobným úverom alebo pôžičkou sa rozumie obdobný produkt,
ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa

predchádzajúcej vety (§ 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka).

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval úrokovú sadzbu
17,90% (RPMN 19,44%) za rozpornú s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie o zamietnutí žaloby v tejto

časti rozhodol v rozpore s vyššie uvedeným, že len ak odplata prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať viac ako dvojnásobne
je dôvodné ju považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Úroková sadzba úveru 17,9% nepresahuje
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov a preto nemožno bez ďalšieho kvalifikovať
úrok v zmluve v rozpore s dobrými mravmi.

15. Súd prvej inštancie neuviedol, akej právnej úprave odporuje ročná úroková sadzba úveru 17,90%
a dohodnutá RPMN 19,44%, keď z právnej úpravy regulujúcej posúdenie dohodnutej úrokovej sadzby
postupom ktorý aplikoval, teda podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovomsídle Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodnom období bola
RPMN 12,27%. Vzhľadom na nedôvodnosť záverov súdu prvej inštancie bolo potrebné rozhodnúť o
nároku žalobcu doposiaľ nepriznanému právoplatným rozhodnutím súdu prvého stupňa a to nároku na

kapitalizovaný úrok a na bežný zmluvný úrok z úveru aj po zosplatnení.

16. Rozhodovacia prax odvolacích súdov bola nesúladná v riešení otázky možného priznania zmluvných
úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po
zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy bola a je predmetom odbornej diskusie, keďže jednoznačné

legislatívne riešenie absentuje.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 poukázal na skutočnosť,
že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby
trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ2010). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je
časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava konečného

okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502 ods. 1 veta
prvá Ob.Z je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Ob.Z., O.Z, či ZoSÚ2010 nevyplýva zákaz dohody
účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru.
Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k

zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom
dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné

prostriedky nemá, ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej
odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho
splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie
k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020 argumentoval aj tým, že pre
spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je
platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ, ktorý
sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku
vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny,

zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená
že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko
bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v
prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže

spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku
zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená
cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník
- spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ. Na druhej
strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku
nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení
zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/42/2020 vyplýva záver, že v prípade vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

19. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti zmenil, uložením povinnosti žalovaným 1. a 2. zaplatiť žalobcovi úrok do 15. apríla

2019 vo výške 3.701,80 eur a ďalej 17,90% úrok ročne zo sumy 7 802,35 eur od 16.04.2019 do
14.05.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 7 479,78 eur od 15.05.2019 do 12.06.2019;
zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 7 151,78 eur od 13.06.2019 do 10.07.2019; zmluvný úrok
vo výške 17,90% ročne zo sumy 7 021,63 eur od 11.07.2019 do 12.08.2019; zmluvný úrok vo výške17,90% ročne zo sumy 6 693,63 eur od 13.08.2019 do 10.09.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90%
ročne zo sumy 6 365,63 eur od 11.09.2019 do 10.10.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo
sumy 6 291,27 eur od 11.10.2019 do 11.11.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 5

963,27 eur od 12.11.2019 do 10.12.2019; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 5 704,27 eur od
11.12.2019do12.01.2020;zmluvnýúrokvovýške17,90%ročnezosumy5633,94eurod13.01.2020do
11.02.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 5 483,94 eur od 12.02.2020 do 27.02.2020;
zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 5 443,94 eur od 28.02.2020 do 10.03.2020; zmluvný úrok
vo výške 17,90% ročne zo sumy 5 293,94 eur od 11.03.2020 do 08.04.2020; zmluvný úrok vo výške

17,90% ročne zo sumy 5 143,94 eur od 09.04.2020 do 13.04.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90%
ročne zo sumy 5 103,94 eur od 14.04.2020 do 11.05.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo
sumy 4 953,94 eur od 12.05.2020 do 08.06.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4
803,94 eur od 09.06.2020 do 08.07.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4 653,94 eur od
09.07.2020 do 09.08.2020; zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne zo sumy 4 503,94 eur od 10.08.2020
do zaplatenia, najdlhšie však do 25. decembra 2024, t. j. žalobcovi náleží úrok z istiny vo výške, akú

by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí tzn. do zaplatenia, najdlhšie však do
konečnej splatnosti úveru - 25. decembra 2024 (doba trvania zmluvy, ktorá bola dohodnutá pri jej vzniku
a ohraničená konečnou splatnosťou úveru).

20. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie povolil žalovaným 1. a 2. dlh splácať v mesačných

splátkach po 300,- eur, aby k úhrade celého dlhu v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe došlo do
3 rokov. Zohľadnil rodinnú, finančnú situáciu žalovaných a najmä skutočnosť, že žalobca vo svojich
odvolaniach povolenie splácať dlh v splátkach nikdy nenamietal.

21. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacom súde.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

25. V celom konaní bol žalobca úspešný a preto odvolací súd rozhodol o trovách tohto konania tak,
ako je to uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).