Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010272
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2316010272.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci proti obžalovanej Mgr. S. G., nar. XX.XX.XXXX v
T., trvale bytom E., O. Y. XXXX/XX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o
odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 08.06.2021, č. k. 2T/71/2016-224,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2022 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej Mgr. S. G. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 08.06.2021, č. k. 2T/71/2016-224 bola obžalovaná Mgr. S.
G. uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že v mesiaci december 2012 v sídle spoločnosti LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s r.o. v obci
Dlhá nad Váhom č. 386 si ústne dohodla zhotovenie diela, a to trojdielnej šatníkovej skrine s posuvnými

dverami, štvordielnej šatníkovej skrine a interiérových dverí do bytu na ulici O. Y. č. XX, E. s úmyslom
za dodanie a montáž uvedeného nábytku neuhradiť dohodnutú cenu za dielo, pričom konečná montáž
objednaného nábytku bola realizovaná začiatkom v mesiaci jún 2013, pričom po dokončení montáže
nábytku zamestnancami spoločnosti LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s r.o. si obvinená zobrala bytu dodací
list,J.Y.,E.W.aN.T.nechalastáťpreddveramiaochvíľkuimdonieslapodpísanýdodacílist,doktorého
uviedla číslo občianskeho preukazu: Y. XXXXXX, ktoré však nebolo aktuálnym číslom jej občianskeho

preukazu a do termínu splatnosti a ani neskôr neuhradila faktúru za dodaný tovar číslo 13294 zo dňa
12.08.2013, splatnú dňa 19.08.2013, znejúcu na sumu 6.607,07 eur, čím obvinená spoločnosti LEMM
Dlhá nad Váhom, spol. s r.o. spôsobila škodu vo výške 6.607,07 eur.

Okresný súd za to obžalovanej uložil podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), §
38 ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 700 eur. Podľa

§ 57 ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanej pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne
zmarený, uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku bola poškodená spoločnosť LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s r.o. so svojim nárokom na náhradu
škody odkázaná na civilný proces.

Tomuto rozsudku predchádzalo uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.03.2020, č. k.

6To/120/2019 - 214, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 09.04.2019, č. k.
2T/71/2016-198 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu a
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci

na nové konanie a rozhodnutie okresný súd na nariadenom hlavnom pojednávaní hodnotil vykonané
dôkazy v zmysle pokynov odvolacieho súdu. Výpovede svedkov Ing. J. T., Mgr. Art. J. H., E. W., J. Y.ako aj N. T. prehodnotil, pričom poukázal na skutočnosť, že v podstatných okolnostiach sa zhodujú,
resp. navzájom sa dopĺňajú, čo sa týka riadneho vyhotovenia diela a jeho odovzdávanie obžalovanej,
montovanie objednaného diela. Je pravdou, že nie všetci svedkovia vnímali okolie, kde sa nachádzal

byt obžalovanej, resp. samotné zariadenie a rozloženie bytu, avšak v podstatných a rozhodujúcich
skutočnostiach vypovedali presvedčivo a konzistentne. Čo sa týka výpovede svedka N. X. okresný
súd poukázal, že v jeho osobe ide o dlhoročného priateľa obžalovanej, ktorú skutočnosť nemohol súd
nevnímať pri hodnotení jeho výpovede v prospech obžalovanej. P. Y. ako svedok sa objavil až v súdnom
konaní, a v prípravnom konaní spomenutý ani nebol. Žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal

vyhotovenie diela pre obžalovanú, predložil na hlavnom pojednávaní iba rukou vyhotovený nákres diela,
bez fakturácie. Výpovede svedkov X. a Y. bolo potrebné hodnotiť ako účelové, ktoré majú jediný cieľ a
to zbaviť obžalovanú trestnoprávne zodpovednosti. Na základe prehodnoteného dokazovania okresný
súd konanie obžalovanej, uvedené vo výrokovej časti rozsudku kvalifikoval ako prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Okresný súd pri ukladaní trestu zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona,
pričom priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona nevzhliadol. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaná sa snažila svojim konaním získať majetkový prospech, okresný súd bol názoru, že peňažný
trest vo výmere 700 eur bude postačujúci na jej prevýchovu. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu
bol úmyselne zmarený, uložil jej okresný súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace. Takto

uloženým trestom podľa názoru okresného súdu bude dosiahnutá tak individuálna ako aj generálna
prevencia.

Poškodenú spoločnosť LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s.r.o. okresný súd s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces, keďže žalobu na zaplatenie 6.607,07 eur s príslušenstvom zobrali späť (sp.

zn. 23C/81/2014) a ďalšie dokazovanie ohľadne náhrady škody už presahuje rámec trestného konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná (č. l. 232 - 233 spisu), ktoré bližšie
zdôvodnila prostredníctvom obhajcu na verejnom zasadnutí.

Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutie,naktorésadostavilprokurátor,obžalovanáajejobhajca.
Verejného zasadnutia sa nezúčastnil poškodený a jeho splnomocnený zástupca.

Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovanej podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovanej uviedol: „Tento skutok sa mal stať pred 10 rokmi, resp. 9 rokmi, kedy si moja
klientka zariaďovala svoj nový byt a oslovila viaceré firmy, aby jej vyhotovili návrhy a nákresy nábytku,
o ktorý mala záujem a samozrejme cenové kalkulácie takýchto ponúk. Spoločnosť LEMM s.r.o. bola iba
jedna z oslovených spoločností, klientka dostala od nich nejaké grafické návrhy, pripúšťa, že konateľ

spoločnosti p. T. a nejaký zamestnanec boli v jej byte za účelom presného zamerania nábytku, ale týmto
ich vzťah skončil. Nikdy od nich nedostala nejaký finálny návrh, ktorý by schválila, nebola uzavretá
zmluva o dielo, alebo zmluva o zhotovení veci na zákazku, ani jej zhotoviteľ nevydal potvrdenie jej
prípadnej objednávky. Čiže náležitosti podľa občianskeho zákonníka neboli splnené. Táto spoločnosť
jej hlavne nikdy nedala cenovú ponuku alebo rozpočet, koľko by ju stál takýto nábytok, a preto je

absolútne nelogické, aby si obžalovaná vpustila do bytu pracovníkov spoločnosti LEMM, nechala si
dodať a zmontovať nábytok bez toho, aby vedela, koľko ju to bude stáť. Nábytok jej dodal p. Y.,
ktorý vierohodne vypovedal o všetkých okolnostiach, bol poučený pred svojou výpoveďou o povinnosti
vypovedať pravdu a nie je nijakým spôsobom zaujatý voči obžalovanej, preto nie je dôvod pochybovať
o jeho výpovedi. Čo sa týka výpovedí pracovníkov a bývalých pracovníkov spoločnosti LEMM, tieto

obsahujú rôzne odlišnosti, hlavne pri odpovediach na moje otázky, na ktoré neboli zrejme pripravení.
Chcem podotknúť v tejto súvislosti, že mám 38 rokov právnej praxe a toto bol jediný prípad, kedy
všetci svedkovia po svojej výpovedi zostali sedieť v pojednávačke a počúvali výpoveď ďalšieho svedka.
Zo zápisníc to nie je až také zrejmé, ale ja ako osobne prítomný na pojednávaniach som počul, že
všetci používali presne rovnaké slovné spojenia, keď označovali, kde sa mal byt nachádzať, na ktorom

poschodí, koľko psov bolo v byte a podobne. Ani jeden sa nezmienil o tom, že vchod do bytového
domu je na podlaží 0 a výťah má stanicu pol poschodia dole alebo pol poschodia hore a dal sa použiť
na vyvezenie menších kusov nábytku alebo políc. Podotýkam, že byt žalovanej je na 5 poschodí. Pri
vstupe autom do podzemnej garáže sa dali veci nakladať rovno do výťahu na podlaží mínus 1. Všetkytieto okolnosti považujem za pochybné a preto podľa zásady v pochybnostiach v prospech obžalovanej
navrhujem jej odvolaniu vyhovieť, spod obžaloby ju oslobodiť z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa
tento skutok stal. Vzhľadom na časový odstup 10 rokov, pričom dĺžku trvania tohto konania nezavinila

obžalovaná, považujem uloženie akéhokoľvek trestu za nevýchovné a zdá sa, zbytočné.

Obžalovaná uviedla, že sa cíti byť nevinná, pretože keby si skrine objednala u akejkoľvek firmy, tak by
za to zaplatila. A navrhla jej odvolaniu vyhovieť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
obžalovaná, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom
konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku
treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní

vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v

ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná spáchala skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím

nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchala ho obžalovaná.

Obžalovanú zo spáchania trestného činu usvedčujú priami svedkovia - zamestnanci poškodenej
spoločnosti, ktorí spáchanie skutku popísali v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutéhorozsudku. Títo svedkovia sú aj pre odvolací súd dôveryhodní, ich výpovede sa v podstatných
skutočnostiach zhodujú. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie zákona pri výsluchu týchto svedkov a
navyše v tomto smere je podstatné, že svedkovia neboli na hlavnom pojednávaní prítomní ešte pred

ich výsluchom (ich prípadné zotrvanie v pojednávacej miestnosti po výsluchu je irelevantné, ktoré so
zápisnice o hlavnom pojednávaní ani nevyplýva).

Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že pred okresným súdom obžalovaná tvrdila, že jej poškodená
spoločnosť nevedela urobiť v termíne ani nákres, ani dodať cenovú ponuku, avšak na verejnom

zasadnutím jej obhajca deklaroval, že od poškodenej spoločnosti dostala grafické návrhy a že konateľ
spoločnosti a nejaký zamestnanec boli v jej byte za účelom presného zamerania nábytku. Odvolací súd
postráda logiku v tom, že ak sa obžalovaná s poškodenou spoločnosťou nedohodla na ničom, ako sama
prezentuje, prečo by konateľ a zamestnanec spoločnosti navštívili byt obžalovanej za účelom presného
zamerania nábytku.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa obžalovaná snaží účelovo zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti za
svoj skutok, o čom svedčí aj označenie osoby, ktorá mala jej vstavanú skriňu vyhotoviť, až na hlavnom
pojednávaní.

Ako už bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné

rozhodnutie. Vo výpovedi svedkov - zamestnancov poškodenej spoločnosti ani odvolací súd nezistil také
logické nezrovnalosti, ktoré by mali ich výpovede spochybniť, ako sa o to snažila obžalovaná.

Ku kritike obžalovanej ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo
všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového

stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnomprerozhodnutie.Trestnýporiadoknestanovuježiadnepravidlá,pokiaľideomierudôkazov
potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný
poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny
obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a

súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces

neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je

zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn.
4Tdo/36/2015).

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, táto zodpovedá stavu veci a zákonu. Skutok tak ako bol zistený
zodpovedá prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaná na
škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla poškodenú spoločnosť do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku väčšiu škodu (obžalovaná právnu kvalifikáciu napokon ani nenamietala - pozn.
odvolacieho súdu).

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd sa riadne nezaoberal priznanou poľahčujúcou okolnosťou v
zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že páchateľ
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, je možné priznať v prípade, ak páchateľ dodržiavalprávny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu
aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v
bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Touto otázkou

sa okresný súd vôbec nezaoberal. Keďže odvolanie bolo podané len v prospech obžalovanej, odvolací
súd potom ďalej dôsledné splnenie tejto okolnosti neskúmal.

K samotnému trestu je potrebné ešte uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného

určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd k
záveru, že okresným súdom uložený peňažný trest je trestom neprimerane miernym, avšak pre absenciu
odvolania prokurátora v neprospech obžalovanej, toto pochybenie okresného súdu nemohol napraviť.

Rovnako tak nie je zrejmé, prečo okresný súd napriek správne uplatnenej škody čo do dôvody i výšky
(t. j. riadne) a včas poškodenou spoločnosťou, obžalovanú nezaviazal k povinnosti túto škodu nahradiť
ignorujúc ustanovenie § 287 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „ak súd odsudzuje obžalovaného
pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku,
aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy

povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená“. Ani toto pochybenie nemohol odvolací súd napraviť pre absenciu odvolania
v neprospech obžalovanej.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod
na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovanej Mgr. S. G. ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.