Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/223/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200477
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5919200477.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS,
so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq, CEDEX 59866, Francúzska
republika, na území Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA,
pobočkazahraničnejbankysosídlomEinsteinova11/3677,85101Bratislava,Slovenskárepublika,IČO:

50 595 628, zast.: spoločnosťou URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého
č. 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U. č. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie sumy 1.364,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Ruţomberok, č. k. 9Csp/16/2019-55 zo dňa 31.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo
výroku, ktorým rozhodol o práve na náhradu trov konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1.364,09 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017

do 24.07.2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 25.07.2018 do
04.10.2018 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.364,09 eur od 05.10.2018 až
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,38 %, ktoré mu je žalovaný
povinný zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.364,09 eur spolu
s úrokom vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017 do 24.07.2018, úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur od 25.07.2018 do 04.10.2018, úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.364,09 eur od 05.10.2018 až do zaplatenia a nákladmi
spojenými s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 790,-eur a súčasne,
aby mu nahradil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. S poukazom na to, že predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere nesporne vykazuje znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z., keď predmetná skutočnosť vyplýva aj priamo zo samotnej zmluvy, pričom
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím
charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých
obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť, súd na predmetný zmluvný vzťah
aplikoval ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu

podrobil v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní obsah predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričomdospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti prezumované zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Pokiaľ sa však žalobca

v súdenej veci domáhal aj zaplatenia nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva v celkovej výške 790,-eur, okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v
uvedenej časti nie je dôvodný. Súd poukázal na znenie § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 13.06.2014, podľa ktorého „Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.“. Za týmto

účelom okresný súd potom podľa § 138 CSP vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby v časti čo do
zaplatenia nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ žalobca nezobral
v tejto časti žalobu späť, argumentujúc prechodným ustanovením uvedeným v § 879p Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého „Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak

nie je ustanovené inak.“, pričom dospel k záveru, že nároky plynúce zo vzťahu založeného zmluvou
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva boli ponechané v režime úpravy do 12.06.2014, súd
sa s touto argumentáciou nestotožnil. Súd poukazuje na to, že z tvrdení žalobcu, ako aj z listinných
dôkazov založených v súdnom spise, a to konkrétne z finančného plánu na čl. 21 spisu vyplýva, že
žalovaný riadne splnil svoje povinnosti ohľadne zaplatenia 44 splátok v zmysle finančného plánu, t.j.

riadne uhrádzal pohľadávky až do 11. mesiaca 2017. K realizácii práva vyplývajúceho zo zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako zabezpečovacieho inštitútu k zmluve o úvere č.
17359, mohlo teda dôjsť až potom, ako žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o
úvere a riadne a včas nesplácal predmetný dlh. K porušeniu jeho povinností splácať predmetný dlh
do 12.06.2014 však nedošlo (k porušeniu povinnosti žalovaného splácať úver došlo až nezaplatením

splátky úveru splatnej dňa 20.12.2017), a teda žalobca sa v spore nedomáhal nárokov, ktoré vznikli
pred 13.06.2014. Z tohto dôvodu, keď k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo až
v roku 2018, nevznikli nároky súvisiace s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva do 12.06.2014,
a preto na ne ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka v platnom znení nemožno aplikovať. Z
uvedených dôvodov okresný súd žalobu v časti čo do nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho

prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu značky ŠKODA OCTAVIA DIESEL zamietol. Na
základe uvedeného súd potom žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.364,09 eur
spolu so zmluvným úrokom vo výške 12,97 % ročne zo sumy 4.891,04 eur (zostatok dlhu ku dňu
21.12.2017) od 21.12.2017 až do 24.07.2018 (t.j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru). Okresný
súd súčasne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.891,04 eur odo

dňa nasledujúceho po účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle čl. 20 Všeobecných
podmienok zmluvy o úvere sa úver stal splatný 8. dňom odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení
splatnosti úveru, keď oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru je datované dňom 16.07.2018, t.j. celý
dlh sa stal splatný dňa 24.07.2018) a následne vo výške 5 % ročne zo sumy 1.367,09 eur (po ponížení
istiny o kúpnu cenu predmetného motorového vozidla) od 05.10.2018 (keď k započítaniu predmetnej

dlžnej sumy došlo dňa 04.10.2018) až do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, táto
neprevyšuje výšku podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platom a účinnom znení, podľa
ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v spore prevažný úspech (žalobca mal v spore

úspech v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 1.364,09 eur, zmluvného úroku vo výške 12,97 %
ročne zo sumy 4.891,04 eur od 21.12.2017 do 24.07.2018, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 4.891,04 eur od 25.07.2018 do 04.10.2018 a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.364,09
eur od 05.10.2018 až do zaplatenia) právo na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý mal v
spore úspech v pomerne menšej časti (žalovaný mal v spore úspech v časti čo do zaplatenia nákladov

spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva vo výške 790,-eur, ohľadne ktorých súd žalobu
zamietol). Keďže žalobca bol vo vzťahu k žalovanému úspešný v rozsahu 69,19 % predmetu konania
(pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny, zmluvných úrokov, úrokov z omeškania, ohľadne ktorých
bol v spore úspešný a nákladov spojených s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
ohľadne ktorých súd žalobu zamietol), súd priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v

rozsahu 38,38 % (čo predstavuje rozdiel úspechu žalobcu v rozsahu 69,19 % predmetu konania a jeho
neúspechu v rozsahu 30,81 % predmetu konania). Pri výpočte pomeru úspechu žalobcu v spore okresný
súd vychádzal z pomeru súčtu všetkých nárokov uplatnených žalobcom spolu s úrokmi z omeškaniaku dňu vyhlásenia rozsudku, keď súčet týchto nárokov sa rovná sume 2.631,39 eur a súčtu žalobcovi
priznaných nárokov, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 1.841,39 eur.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie proti II. a III. výroku. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie
ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.06.2014, podľa ktorého
zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý

poukázal na prechodné ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa
názoru konajúceho súdu nároky súvisiace s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva nevznikli
do 12.06.2014, a preto na tieto nemožno aplikovať ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka.
Žalobca so záverom konajúceho súdu nemôže súhlasiť, pričom má za to, že rozhodnutie súdu
vychádzaznesprávneposúdenéhoskutkovéhostavuvecianáslednenesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Z ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Zmluvy o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 15.03.2014 vyplýva, že zákonodarca zakázal
vo vzťahu k spotrebiteľským záväzkom ich zabezpečenie prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti, avšak tento zákaz sa nevzťahoval na hnuteľné veci. V čase uzavretia Zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovaným tak v súlade s účinným
znením Občianskeho zákonníka bolo možne platne a účinne dojednať zabezpečenie záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej
veci, ako bolo tomu v prejednávanom prípade, kedy účastníkmi sporu bolo zabezpečenie dojednané
vo vzťahu k motorovému vozidlu. Až novelou Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť
13.06.2014 zákonodarca stanovil, že počnúc týmto dňom nie je možné zabezpečiť spotrebiteľský
záväzok zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva. Predmetným novelizovaným ustanovením

však ani s poukazom na ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka nebola zavedená priama
retroaktivita, ktorou by zákonodarca zasiahol do už existujúcich právnych vzťahov a nárokov z nich
odvodených, ale retroaktivita nepravá, ktorou zákonodarca ponechal na právne vzťahy vzniknuté zo
zabezpečovacieho prevodu práva pred účinnosťou ich vznik a nároky z nich plynúce v režime doterajšej
právnej úpravy. Zhrnúc doteraz uvedené žalobca zastáva názor, že Okresný súd Ružomberok na

základe nesprávneho zistenia skutkového stavu nesprávne právne posúdil danú vec, v dôsledku čoho
je rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k.: 9Csp/16/2019-55 zo dňa 31.07.2019, nesprávny,
nespravodlivý a nezákonný. V súvislosti s uvedeným žalobca taktiež namieta výrok Okresného súdu
Ružomberok o trovách konania. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby odvolací
súd podanému odvolaniu vyhovel a v zmysle ustanovenia § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná náhradu
trov konania alebo alternatívne v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žalobca navrhuje, aby súd priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom
rozsahu (100%).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojitosti
s ust. § 391 CSP zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
odvolaním nenapadnutej časti ostáva rozsudok nedotknutý.

5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.7. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho, čo strany uviedli v rámci odvolacieho
konania, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušiť, nakoľko v prejednávanej veci došlo zo strany súdu k postupu v rozpore so zákonom, keď

nesprávne vyhodnotil aplikáciu ustanovenia právneho predpisu, pričom súd svojim postupom odňal
strane možnosť konať pred súdom, čo je potrebné považovať za okolnosť, pre ktorú je potrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť.

8. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti

konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania
realizáciuprocesnýchprávaprávomchránenýchzáujmov,priznanýchmuCivilnýmsporovýmporiadkom
na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým
odňal účastníkovi jeho procesné práva.

9. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom
súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu),
ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité
úkonyvrámcijejpôsobnosti,akvadnýpostupvtejtoinejčinnostisúdusanáslednepremietoldovadného

postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu
súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť
konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.

10. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 13.06.2014, podľa ktorého zabezpečenie splnenia záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve
neprípustné.

11. V zmysle § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
Podľa ustanovenia § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7
a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných
do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Podľa ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka

účinného v čase podpisu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (15.03.2014) platilo, že
zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

12. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že k realizácii práva vyplývajúceho zo zmluvy o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako zabezpečovacieho inštitútu k zmluve o úvere č.
17359, mohlo dôjsť až potom, ako žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere
a riadne a včas nesplácal predmetný dlh. K porušeniu jeho povinností splácať predmetný dlh do
12.06.2014 však nedošlo (k porušeniu povinnosti žalovaného splácať úver došlo až nezaplatením
splátky úveru splatnej dňa 20.12.2017), a teda žalobca sa v spore nedomáhal nárokov, ktoré vznikli pred

13.06.2014. Z tohto dôvodu, keď k realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo až v roku
2018, nevznikli nároky súvisiace s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva do 12.06.2014, a preto
na ne ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka v platnom znení nemožno aplikovať. S uvedeným
sa odvolací súd nestotožňuje.

13. Odvolací súd je názoru, že prechodné ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka je nutné spájať
s časovým okamihom zavŕšenia právneho úkonu, t. j. podpisu zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva a nie k porušeniu povinnosti splácať dlh a vzniku nároku žalobcu predmetný dlh
vymáhať.

14. V čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (15.03.2014) bola účinná
právna úprava, ktorá v prípade spotrebiteľských zmlúv zabezpečenie prevodu práva zakazovala len vo
vzťahu k nehnuteľnosti, pričom v danom prípade išlo o motorové vozidlo, ktoré patrí medzi hnuteľné veci.
Preto je odvolací súd názoru, že táto zmluva bola uzavretá platne a legálne. Aj napriek tomu, že došlo kzmene právnej úpravy a zákon po 13.06.2014 v prípade spotrebiteľských zmlúv zakázal zabezpečenie
prevodu práva plošne na všetky veci a prípady, citované prechodné ustanovenie riešilo danú situáciu a
to tak, že vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú

podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Jedná sa o nepravú retroaktivitu,
ktorou zákonodarca ponechal na právne vzťahy vzniknuté zo zabezpečovacieho prevodu práva pred
účinnosťou ich vznik a nároky z nich plynúce v režime doterajšej právnej úpravy.

15. Keďže v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvej inštancie k postupu v rozpore so zákonom,

považoval odvolací súd za správne, rozsudok v napadnutej časti zrušiť podľa ust.§ 389 ods. 1 písm. b)
CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a zjednať tak nápravu. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti ostáva rozsudok nedotknutý. Úlohou
okresného súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobcu v zamietnutej časti v kontexte s názorom
okresného súdu o výklade a aplikácii prechodného ustanovenia. Okresný súd opätovne rozhodne aj o
trovách prvostupňového konania.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)