Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Cb/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119344242
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:6119344242.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom, v právnej veci žalobcu: A.P.

AUTO, s.r.o., so sídlom Továrenská 1305/11, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 525 508, zastúpeného:
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 285,01 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 285,01 eur spolu s úrokom z omeškania 5% p. a. zo sumy

285,01 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.07.2019 domáhal
sa žalobca zaplatenia sumy 285,01 eur s 5 %-ným ročným úrokom zo sumy 285,01 eur od 01.03.2018 do
zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 07.09.2017 došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: K. H., EČV: L., ktoré v čase dopravnej nehody
patrilopoškodenému:R.U.-L.,miestopodnikania:T.XXX,XXXXX,K.Č.I.:XXXXXXXX(ďalejajlenako

„poškodený 1“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej
udalostipoistenézmluvouopovinnomzmluvnompoistenímotorovéhovozidlaužalovaného.Poškodený
túto škodovú udalosť riadne ohlásil žalovanému, ktorý ju zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom
na poškodenie motorového vozidla K. H., EČV: L., v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si
poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise A.P.AUTO, s.r.o., tj. u žalobcu. Náklady
na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 3.606,06 EUR. Táto suma bola následne uplatnená
u žalovaného faktúrou č.170105. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.02.2018

oznámené, že dňa 13.02.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu
predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného
v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavuje sumu 3.606,06 EUR. Suma priznaná a
uhradená žalovaným však je len vo výške 3.321,05 EUR. Celková nepriznaná sume je vo výške
285,01 EUR. Táto nepriznaná suma vo výške 285,01 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu,
a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.02.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam
likvidácie poistnej udalosti: „Vo faktúre neprimerane účtované náklady na opravu. Poistné plnenie

priznané podľa kalkulácie Slovexperty. Cena práce priznaná pre nezmluvný servis 16,67 EUR bez DPH.“
Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení uviedol podľa názoru žalobcu, nemajú zákonný ani zmluvný
podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého nároku na náhradu škody, na ktorý má
žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená,má priamy zákonný nárok voči žalovanému na náhradu škody, resp. poistné plnenie z titulu povinného
zmluvného poistenia motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom
škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného

plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a
fakturovanú opravu. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového
vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli
nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti, už samotným vznikom škodovej udalosti a nie až opravou
poškodeného motorového vozidla (§ 797 ods.2 Občianskeho zákonníka).Výška nároku na poskytnutie

poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a
fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal a relevantne odôvodnil. Žalovaný krátil nárok žalobcu za
neprimerane účtovanú cenu práce za 1 NH mechanických a lakovníckych prác, a to neoprávnene.
Náklady vynaložené žalobcom na opravu vozidla predstavujú len náklady na uvedenie vozidla do stavu v
akom bolo pred škodovou udalosťou, pričom tieto predstavujú skutočnú škodu, na ktorú má poškodený,
resp. žalobca nárok. Žalobca postupoval pri oprave vozidla v súlade s technologickými normami výrobcu

vozidla, pričom si určil cenu ktorá je v porovnaní s inými servismi v danom regióne výhodnejšia, preto
nevidíme dôvod prečo žalovaný krátil plnenie za navýšenú normohodinu prác. Uvádzame, že žalobca
si fakturoval za 1NH mechanických a lakovníckych prác sumu vo výške 30,00 EUR bez DPH, resp.
36,00 € s DPH, pričom takto účtovanú cenu označil žalovaný ako neprimeranú. Avšak takto účtovaná
cena je v porovnaní s inými servismi v regióne porovnateľná. Pre porovnanie uviedol ceny lakovacích a

mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne
(K. H. patrí medzi úžitkové vozidlá, ako napr. M. Q., I. U., T. F., U. M.: - Z. T. L..C..I.. - od 25 € mechanické
práce a od 35 € klampiarske a lakovacie práce - Y. L., L.. L..C..I..- E. X V. - 32,00€/39,00€ (bez DPH) - E.
J., L.. L..C..I..- I. Č..XX V.- 34,00€/39,00€ (bez DPH). Pre prípad podania odporu zo strany žalovaného,
žalobca navrhol pripojenie likvidačného spisu k poistnej udalosti.

2. Voči vydanému platobnému rozkazu, ktorým dňa 23.08.2019 Okresný súd Banská Bystrica žalobe
vyhovel,podalžalovanýodpor,kdeuviedol,žepodľajehonázorunávrhžalobcunespĺňazákonnékritériá
požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia
sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa
ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V
tomto smere má za to, že Žalobca mal v Žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva
uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh
opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodových udalostí, ako ani o

ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodových udalostí zo strany Poškodeného, mieste vzniku
a čase vzniku Škodových udalostí, pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok práve odvodzuje
od predmetnej Škodovej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol,
niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods.
2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

(ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004.
Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol
dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania)
faktúra,vzmyslektorejsubjektomzaviazanýmnaplneniebolprávepoškodený.Spoukazomnauvedené

skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka
žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda
munikdyakopohľadávkanevznikla),alevuvedenomprípadedošlokpostúpeniuzáväzkupoškodeného,
ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inač povedané, uvedeným

postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného
potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane
žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu

sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej
sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo
postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému
ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia§ 39 OZ za absolútne neplatný. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je
potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z
obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca

postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, a to vo výške 285,01 EUR. Pričom táto pohľadávka
má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo
strany žalobcu voči poškodenému.
Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukazuje na Oznámenia,
ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie

vykonaného krátenia poistných plnení. Poškodení ako aj žalobca sa teda z Oznámení preukázateľne
dozvedeli z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené.
Žalovaný tiež namietol uplatňovaný úrok z omeškania, pričom poukázal na znenie ustanovenia § 11
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o PZP“). Žalovaný
uviedol, že povinnosti podľa §11 ods. 6 zákona o PZP si splnil, nakoľko poskytol Poškodeným plnenie

v lehote 3 mesiacov od oznámenia/dátum hlásenia Škodových udalostí, a zároveň uviedol, z akých
dôvodov bola uplatnená výška plnenia krátená. To, že Žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením,
nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný
dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 22.11.2018, sp.zn. 3 Cdo/145/2017.

3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca podaním, v ktorom uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie
je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným predstavuje nárok na náhradu škody vo forme
poistného plnenia, na ktoré má nárok poškodený titulom povinného zmluvného poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré ma uzavreté vinník nehody so žalovaným, ktoré

postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodov,
že boli priznané ceny práce podľa uváženia žalovaného, pre nezmluvný servis vo výške 16,67 eur
na 1 normohodinu práce. Svoj postup ani v ním podanom odpore žiadnym relevantným spôsobom
nezdôvodnil,lenuviedol,že„uplatnenénárokyžalobcusúnepreukázané,neoprávnenéanedôvodné“no
neuvádza žiadne skutočnosti a nepredkladá žiadne dôkazy, z ktorých tento svoj záver vyvodzuje. Právna

skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť. Aj podľa ustálenej judikatúry
súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje
akohodnovernýdokladfaktúraoopravevozidla.Poškodenýdostatočnepreukázalvýškuškody,predložil
faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá obsahovala všetky potrebné údaje, no
napriek tomu mu bolo poistné plnenie krátene, čo je v rozpore so zákonom. Konanie a tvrdenie

žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť
poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný
spôsobil škodu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca,
resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len
domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Z podstaty poistenia vyplýva, že stačí

ak poškodený predloží kalkuláciu opravy (nemusí byt výslovne faktúra a reálna oprava motorového
vozidla), a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa
ma nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade však
bola rovno predložená faktúra za opravu, ktorá reflektovala všetky vzniknuté poškodenia a potrebu
navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred poistnými udalosťami, tj. faktúra ktorá individualizovala

a konkretizovala výšku škody. Žalovaný nemôže krátiť poistné plnenie svojvoľne, na základe svojej
subjektívnej vôle a názoru, že cena práce normohodiny je adekvátna vo výške len 16,67 eur bez DPH,
ale svoje konanie musí riadne preukázať a zdôvodniť. Žalovaný v ním podanom opore uviedol aj: „...
Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistných plnení...“ S týmto
tvrdením žalovaného nie je možné súhlasiť, nakoľko v Oznámení o poistnom plnení uviedol len, že

podľa jeho názoru sú vo faktúre neprimerane účtovane náklady na opravu, poistné plnenie priznané
podľa kalkulácie Slovexperty a že cena prác je pre nezmluvný servis vo výške 16,67 €. Ani jedno
z tvrdení nie je ničím preukázané, reálne zdôvodnené. Nie je zrejmé, čo vo faktúre je podľa názoru
žalovaného neprimerane účtovné, prípadne ako by dané malo byť účtované. Žalovaný založil krátenie
poistného plnenia aj na tej skutočnosti, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná v

nezmluvnom servise, a preto podľa jeho názoru postačuje cena práce vo výške len 16,67 eur bez DPH
na NH. Samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná „nezmluvným“ servisom
nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje
kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Pokiaľ ide o kalkuláciu Slovexperty, žalobca uviedol, žekalkulácia žalovaného v žiadnom prípade nepredstavuje záväzný podklad pre určenie výšky poistného
plnenia vo forme náhrady škody, ale má byť len akousi pomôckou. Zároveň dáva do pozornosti súdu, ale
aj žalovaného, že kalkulácia žalovaného nepredstavuje pre poškodeného záväzný dokument, nakoľko

vzťah žalovaného a poškodeného sa neriadi žiadnou zmluvou, ktorá by mohla takéto skutočnosti
obmedzovať, ale výlučne zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
Občianskym zákonníkom.
Žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to z dôvodu neplatnosti Zmluvy

o postúpení časti pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poškodený zo škodovej
resp. poistnej udalostí dlžníkom žalobcu. Žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodeného ako
dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že tento neuhradili pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného
motorového vozidla), ktorú v neuhradenej a krátenej časti postúpili Zmluvou o postúpení časti
pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádzame nasledovné. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom
sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na náhradu škody vo forme poistného

plnenia. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá
podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Zo zákona nevyplýva, že by právo na
poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad
o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. V tejto súvislosti
poukázal žalobca na skutočnosť, že žalovaný časť poistného plnenia už poškodenému, resp. žalobcovi

poukázal,kedyskutočnosť,žepoškodenýpohľadávku-faktúru„neuhradili“nepovažovalzarozporuplnú,
resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného
ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na náhradu škody vzniklo až vtedy, keď poškodený/
poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených
na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ by tomu tak

bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise
súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli
najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného
poistenia. Dané vyplýva nielen z Občianskeho zákonníka, zákona o PZP, ale z celospoločenského
záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Taktiež poukázal na to, že žalovanému ako dlžníkovi

ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007).
Žalobca uviedol, že určitosť ZoPP treba posudzovať vzhľadom na určitosť predmetu postupovanej
pohľadávky. Podľa aktuálnej judikatúry je ZoPP určitá, ak je v nej dostatočne jasne určená osoba
dlžníka, dôvod vzniku a výška samotnej pohľadávky. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky

obsahuje jednak presné určenie dlžníka a jednak dôvod vzniku a výšku pohľadávky, ktorú má
postupca voči dlžníkovi, preto je predmetná zmluva o postúpení pohľadávky celkom určitá a platná.
Je zrejmé, že predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne
náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu
s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považuje tvrdenie žalovaného

ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia za bezpredmetné a právne irelevantné.
K ďalšej námietke žalovaného žalobca uviedol, že zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k
podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku -
nároku na náhradu škody vo forme poistného plnenia, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné,
dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobca je presvedčený, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti

žaloby podľa § 132 CSP splnil. Škodová udalosť, resp. škodové udalosti sú v žalobe špecifikovane
dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými škodovými udalosťami, kedy je v žalobe
uvedené, kedy došlo k škodovým udalostiam, aké motorové vozidla boli v ich dôsledku poškodené, aj
pod akým číslom dané škodové udalosti žalovaný zaregistroval.
Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania, čo

právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako sankciu za nesplnenie povinnosti
peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z
omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej
povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia
ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto podľa názoru žalobcu nevylučujú aplikáciu ustanovenia

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie
odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre
rozlíšenie považuje to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť
poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovanánečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil
žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11
ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje

to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania
žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas.

4. Na prejednanie veci súd vytýčil verejné pojednávanie dňa 15.02.2022, kde z vykonaných dôkazov
zistil nasledovný skutkový stav:

5. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07.09.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky K. H., EČV: L., ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehodybolpoškodenýR.U..Kvznikuspôsobenejškodydošloprevádzkoumotorovéhovozidla,vdanom
čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Nebolo tiež sporné, že poškodený nechal vykonať
opravu uvedeného motorového vozidla v autoservise A.P. AUTO, s.r.o.

6. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky na č.l. 10 súd zistil, že touto zmluvou postúpil poškodený R. U.
žalobcovi svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 285,01 eur z titulu jeho nároku voči
poisťovni,pričomideočasťfakturovanejsumyzaopravuvozidla,ktoránebolažalovanýmpoškodenému
uhradená.

7. Podľa faktúry č. FV170105 cena opravy poškodeného vozidla bola vo výške 3.603,73 eur.

8. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.02.2018 bolo šetrenie poistnej udalosti ukončené dňa
13.02.2018. Výška poistného plnenia bola priznaná v sume 3.321,05 eur. Priznané poistné plnenie bolo

za normohodinu práce vo výške 16,67 eur bez DPH, bez bližšieho zdôvodnenia. Nepriznanie poistného
plnenia bolo žalovaným odôvodnené ako neprimerane účtované podľa kalkulácie Slovexperta.

9. Na zistený skutkových stav aplikoval súd ustanovenie nasledovných právnych noriem:

10. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa Článku 11 ods.4 CSP: Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo

v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

12. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v
súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.17. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon/:Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje
na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej

zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
22. Podľa § 11 ods.6 Zákona: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

23. Podľa § 11 ods.7 Zákona: Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
24. Podľa § 11 ods.8 Zákona: Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 15 ods. 1 Zákona: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

29. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia č.87/1995 Z.z.: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.31. V prvom rade sa okresný súd sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v
spore a vyhodnotil túto ako nedôvodnú. Súd dospel k záveru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne
legitimovaný. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.02.2018 je daná

aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže
jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia.
V článku 1 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia, ako predmet osobitnej dohody. Zo Zmluvy o
postúpení nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 285,01 eur voči žalovanému,
pričom postúpenie je odplatné. Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K

danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.
zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o
postúpenídošlojednakkpostúpeniupohľadávkyazároveňkvyporiadaniuzáväzkovmedzipoškodeným
ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie,
a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom
postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca vykonal

opravu motorového vozidla, pričom tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou. Záväzok vznikol vykonaním
samotnej opravy vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu, či poisťovne, ktorá
likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 22.02.2018 poškodený Zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením
vozidla, ktorá mu vznikla titulom opravy vozidla, a ktorá nebola čiastočne žalovaným uhradená. Tým, že

žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Teda súd mal v konaní preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcu. Zo zmluvy vyplýva konkrétna špecifikácia pohľadávky ako aj vôľa strán
sporu pohľadávku postúpiť.

32. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná

legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t. j.
žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

33. Vykonaným dokazovaním a vyhodnotením dôkazov v zmysle § 191 CSP súd dospel k záveru, že
žalobcom uplatnený zvyšok ceny opravy motorového vozidla bol uplatnený dôvodne, a toto právo bolo

žalobcovi priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č.
381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

34. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu vo výške 285,01 eur súd nezistil neprimeranosť

fakturovaných nákladov za opravu vozidla a nutnosť ich krátenia, keď bola fakturovaná suma za jednu
normohodinu práce vo výške 30 eur bez DPH. Žalovaný pri výpočte primeraných nákladov (cena práce
- normohodiny), ktoré poškodenému v rámci poistného plnenia priznal predložil len svoje tvrdenie bez
akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti jeho postupu pri jednotlivých
výpočtoch. Žalovaný neuviedol ako a podľa čoho stanovil primerané náklady za cenu normohodiny vo

výške 16,67 eur bez DPH. Samotná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec
nie jediným nástrojom pre zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy.

35. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/86/2019. Z predmetného
rozhodnutia vyplýva, že kalkuláciou žalovaného je určená len potencionálna škoda nie však škoda

skutočná, keď kalkulačný program žalovaného nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy
poškodeného vozidla. K primeranosti nákladov žalovaný v rozpore so zákonom však neposkytol
podrobnejšie vysvetlenie, nielen v oznámení o poistnom plnení, ale najmä v tomto konaní, ani
neprodukoval žiadne dôkazy. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný
nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej primeranosti nákladov opravy. Ničím nepreukázal, že

ním priznané náklady - cena práce za normohodinu sú aj odrazom skutočné vykonaného prieskumu
trhu a porovnateľnosti ceny opráv v danej veci s inými servismi v danom čase a mieste. Súd tak
žalovaným určenú výšku náhrady nákladov opravy posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny bez bližšieho
a relevantného odôvodnenia.

36. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady opravy posúdil za
účelne vynaložené náklady a v primeranej výške. Žalobca doložil cenníky ceny práce v autoservisoch,
z ktorých vyplýva obdobná, resp. porovnateľná cena. Krátenie poistného plnenia v tomto smere tak
nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi a ani argumentáciou, na základe ktorej znížil cenu práce.Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa
§ 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny práce, ktoré priznal
v rámci poistného plnenia, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení. Žalobca pritom riadne

preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho uplatneného nároku 285,01 eur, vzhľadom na to, že
doložil aj cenníky na porovnanie ceny. Súd na základe toho ustálil že fakturovaná cena práce, sadzba
za normohodinu vo výške 30,- eur bez DPH, uvedená žalobcom je bežnou cenou, ktorá je obvyklá a
primeraná.

37. K uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania súd konštatuje, že mu je známy
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 145/2017 z novembra 2018. Tento rozsudok je rozhodnutím
najvyššej súdnej autority - Najvyššieho súdu SR, treba však tiež konštatovať, že právny názor v ňom
obsiahnutý zrejme ešte nemožno považovať za výsledok ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít v zmysle čl.2 ods.2 CSP, keďže tento rozsudok (hoci vydaný v dovolacom konaní)
zatiaľ nebol publikovaný v oficiálnej Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu súdov SR, ale bol doposiaľ

publikovaný len stránke www.nsud.sk a na webovom serveri www.najpravo.sk. Podľa názoru súdu
sa ustanovenie § 11 ods.8 z.č.381/2001 Z.z. týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením
jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods.6 predmetného zákona riadne a včas začať a skončiť
prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak
omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru a to včas a

riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal.
Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok
z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany
poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok
z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neustanovuje, že poškodený má nárok

na úrok z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku
NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo145/2017byvzásadepoisťovňabolahrozbousankcievpodobeúroku
z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť
a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť
poistné plnenie. Dovedené ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok

odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek
dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku
podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené
nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov.
Takýto postup poisťovne by podľa názoru súdu nemohol byť v súlade so spravodlivosťou (podobný

postup bol umeleckým spôsobom farbisto opísaný v románe Johna Grishama „Čarodejník“ vydanom
vydavateľstvom Ikar, a.s., Bratislava v roku 1996, v anglickom origináli „The Rainmaker“, Doubleday, a
divison of Bantam Doubleday Dell Publishing Group, Inc., New York 1995, sfilmovaný v roku 1997 pod
rovnomenným názvom v hlavnej úlohe s Y. H.). Súd si nedovolí vysloviť, že by takto žalovaný úmyselne
postupoval,atoajsohľadomnaskutočnosť,žežalovanýpoistnéplneniepredpodanímžalobyčiastočne

poskytol. Uvedenými úvahami súd ilustruje dôvody prečo sa odkláňa od názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR ako najvyššej súdnej autority (čl.2 ods.3 CSP, hoci ako súd vysvetlil vyššie, spomenutý
rozsudok NS SR prvoinštančný súd nepovažuje za výsledok ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít). Nespravodlivosť výkladu týkajúceho sa nároku poškodeného na úroky z omeškania
je vo vzťahu k poškodenému zreteľnejšia aj vo svetle faktu, že poškodený je tzv. nedobrovoľným

veriteľom, t.j. veriteľom, ktorý sa stal veriteľom nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne v
dôsledku protiprávneho konania v dôsledku, ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého
by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho
dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim(súd nateraz takýto legitímny dôvod
nenachádza, naopak, javí sa, že poškodený je v tomto prípade slabšou stranou právneho vzťahu),

mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu, naráža aj na ústavný
princíp rovnosti(čl.12 ods.1 Ústavy) a právo vlastniť majetok(čl.20 Ústavy). Vedený týmito úvahami
sa prvoinštančný súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 145/2017 z
22.11.2018 a priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

38. V danom prípade sa jedná o omeškanie sa so splnením peňažného záväzku, pričom pre výšku úroku
z omeškania je potrebné aplikovať osobitnú úpravu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý v § 1 ods.
2 odkazuje na použitie osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Súd preto priznal žalobcovi
úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., tedavo výške 5% ročne. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení
prešetrovania. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 01.03.2018, keďže poistné

šetrenie bolo ukončené dňa 13.02.2018 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá
uplynula dňa 28.02.2018.

39. Vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu a v ňom obsiahnuté nevyhnutné listinné dôkazy
pre zistenie skutkového stavu, právne posúdenie a rozhodnutie vo veci samej mal súd dostatočne

zistený skutkový stav veci a preto žiadanie likvidačného spisu považoval za nadbytočné a tento dôkaz
nevykonal.

40. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Podľa § 255 ods. 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu v konaní
pred súdom, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).