Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121200736
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121200736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa Q. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - Ing. J. U., predtým Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX,
zastúpená JUDr. Silviou Gašparíkovou, advokátkou, Športová 2298/58, Sereď, a otec - S. Q., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom Mesto Y., t. č. bytom Y. XXXX/XXA, Y., o zmenu úpravy styku otca s maloletou,
oodvolanímatkyprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa14.júla2021,č.k.37P/18/2021-94,takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu matky na zmenu

úpravy styku otca s maloletou Q. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti o návrhu otca na
rozšírenie styku s maloletou Q. v dobe po uplynutí 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda (30.11.2020), návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou
Q. zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia
rozsudkuvyplynulo,žematkamaloletejsanávrhomdoručenýmsúdudňa8.2.2021,doplnenýmpodaním

došlým súdu dňa 12.5.2021 domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn.
15P/5/2020 zo dňa 13.7.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 24CoP/56/2020
zo dňa 11.11.2020 v časti styku otca s maloletou Q. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou
do dovŕšenia veku dvoch rokov maloletej každú sobotu v párnom týždni a každú nedeľu v nepárnom
týždni, vždy od 9.00 hod. do 14.00 hod., po dovŕšení veku dvoch rokov maloletej každú sobotu v
párnom týždni a každú nedeľu v nepárnom týždni, vždy od 09.00 hod. do 17.00 hod., po dovŕšení
veku troch rokov maloletej každú párnu sobotu od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod.,

s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletú matke v
mieste jej bydliska odovzdá. Uviedla, že po rozvode manželstva bola maloletá Q. zverená do jej osobnej
starostlivosti a otcovi bol upravený styk s maloletou tak, že prvých šesť mesiacov od právoplatnosti
rozsudku bude realizovaný každú sobotu v párnom kalendárnom týždni a každú nedeľu v nepárnom
kalendárnom týždni vždy od 09.00 hod. do 12.00 hod. a po uplynutí šesť mesiacov od právoplatnosti
rozsudku každú párnu sobotu od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod. Napriek tomu, že sa
jedná o nedávnu úpravu práv a povinností k maloletej Q., podľa matky nastala taká zmena pomerov,

ktorá odôvodňuje zmenu úpravy styku. Otec realizuje styk v rozsahu troch hodín v sobotu a v nedeľu
v párnom kalendárnom týždni, ale aj takto realizovaný styk predstavuje riziko pre maloletú, nakoľko
otec nerešpektuje režim maloletej, nedbá odporúčaniam matky ohľadom spánku, jedla, zdravotného
stavu, konkrétnej značky používaných hygienických potrieb a podobne, otcovi maloletá odmieta jesť,maloletá je veľmi úzko naviazaná na matku, je dojčená, najmä v noci, otec nedokáže maloletú uspať.
Maloletájeponávrateodotcaplačlivá,ťažkozaspáva,maloletásavraciaodotcasrôznymiporaneniami,
pričom otec nevie vysvetliť ich pôvod, otec maloletú priváža s problémami, napr. s vyrážkou na chrbte,

ktorú matka preliečovala dva mesiace, s výsevom na zadku, keďže maloletú plienkuje inou značkou
plienok. Matka nemá vedomosť o tom, kde otec žije, v mieste jeho bydliska neboli prešetrené pomery. Za
takýchto okolností by bol styk nerealizovateľný, nebol by v najlepšom záujme maloletej, ktorá je dokonca
vystavená nebezpečenstvu čo do podávania stravy, dodržiavania režimu, zranení. Komunikácia rodičov
je aj naďalej defektná, nezlepšila sa, čo je potrebné pre rozširovanie styku, najmä pri dieťati v útlom

veku. Otec s matkou komunikuje iba stroho. Otec uviedol, že pri styku určuje podmienky tak, ako ich
určil súd, dcéru si preberá aj vracia včas. Tvrdenia matky považuje za ničím nepodložené. Maloletá
uňho je všetko, čo je pre ňu určené s ohľadom na jej vek, pije vodu, poranenia si nevšimol, aj keď
si maloletú preberá, drobné poranenia sú však vo veku maloletej časté. Má pre maloletú oblečenie,
pravidelne ju prezlieka do čistého, mení jej plienky tej istej značky, ako používa matka. Podmienky uňho
sú vhodné, v novom bývaní má väčší komfort, lepšie prostredie aj pre maloletú, ktorá je uňho zvyknutá,

behá, hrá sa s hračkami aj s ostatnými deťmi. Navrhol, aby súd návrh matky zamietol a zmenil jeho
styk s maloletou po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku (t.j. odo dňa 30.11.2020)
každý párny piatok od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod. bez prítomnosti matky, túto
časť návrhu však v priebehu konania vzal späť, súd preto konanie v tejto časti zastavil. Matka uviedla,
že je presvedčená, že maloletá nie je vo svojom veku pripravená opustiť domácnosť matky na noc. Za

ostatný polrok sa maloletá na matku upäla, má svoje zvyky pred spaním. Niekoľkokrát sa matka pokúsila
ponechať maloletú prespať aj u starej matky, s ktorou je takmer v dennom kontakte, no maloletá nočný
spánok bez matky nezvládla. Otec nie je schopný poskytnúť maloletej celodennú starostlivosť, vrátane
jej uspania na nočný spánok. Maloletá je v aktívnej fáze vývoja, kedy je potrebná zvýšená obozretnosť
zo strany rodiča, túto otec doposiaľ počas trojhodinového styku nepreukázal, nakoľko maloletú vracia

s poraneniami, ktoré bagatelizuje. Za posledných šesť mesiacov maloletá prišla domov s podliatym
okom, alergickým výsevom v rozkroku spôsobeným inou značkou plienky, doškriabaným chrbátikom od
zadku až do pol pása, vyrážkami, poraneným nosom a jeden krát po styku celý deň zvracala. Pozornosť
otca tak voči maloletej počas styku nie je primeraná jej veku a potrebám. Matke nie je známe, kde
a v akých podmienkach by počas styku s prespaním trávil otec čas s maloletou. Dôvodila, že návrh

podala v snahe zabrániť traumatizovaniu maloletej s nočným prespaním v domácnosti otca bez jej
prítomnosti. Opatrovník prešetruje pomery v domácnosti otca a v správe zo dňa 20.5.2021 uviedol, že v
čase šetrenia boli v domácnosti na adrese Y. XXXX/XXA, Y. čistota a poriadok na požadovanej úrovni.
Otec s partnerkou a jej deťmi býva v rodinnom dome s troma izbami a kuchyňou spojenou s obývačkou,
otec pri šetrení uviedol, že má záujem o dcéru, chce byť súčasťou jej života, má ju rád, bol by rád, keby

ju mohol mať aspoň každý druhý víkend od piatka do nedele aj s prespaním. Pre maloletú má pripravené
oblečenie, hygienické potreby, hračky, všetky potrebné veci, maloletá bude zatiaľ spať v postieľke v
spálni. Otec uviedol, že fotografiu spiacej maloletej matke neposlal, nakoľko jej povedal, že ju bude
kontaktovať iba v prípade, ak by boli problémy, keďže problémy neboli, matku nekontaktoval. Súd prvej
inštancievecprávneposúdilpodľa§29CMP,podľa§36ods.1prváadruháveta,§24ods.4,§25ods.2

Zákona o rodine, podľa § 121 CMP a § 26 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní zistil, že maloletá
Q. má v čase rozhodovania súdu jeden rok a desať mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 13.7.2020, č.k. 15P/5/2020-395 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
11.11.2020, č.k. 24CoP/56/2020-488 bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené
výživné 200 eur mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť si plní a bol mu zároveň určený styk s maloletou

prvých šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku každú sobotu v párnom týždni, v nedeľu v nepárnom
týždni od 09.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky, po uplynutí šesť mesiacov má určený styk
každú párnu sobotu od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Po
pojednávaníkonanomdňa31.5.2021otecnapriekuvedenémurealizovalstyktak,akopočasprvýchšesť
mesiacov, avšak s predĺžením styku z troch hodín na deväť hodín každý deň styku. Maloletá je zdravá, s

potrebami primeranými jej veku, u otca sú vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletou,
a to vrátane styku s prespaním. Otec obýva plne zariadený prenajatý dom, maloletá má dostatok hračiek,
oblečenia, hygienických potrieb. Otec býva s partnerkou a jej deťmi vo veku 15, 14, 12 a 6 rokov. Otec
je riadne zamestnaný. Pri realizácii styku otca s maloletou neboli zistené, resp. preukázané žiadne
výchovné problémy ani nedostatky v čase, keď je maloletá u otca. Medzi rodičmi je zložitá komunikácia,

otec sa bráni informovať matku o priebehu styku (nemá takúto povinnosť uloženú), čo matka chce
vyžadovať. Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vo výkone rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie.
Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach rozhodných pre určenie iného rozsahustyku otca s maloletým dieťaťom, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, hlavne tých
okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. V danom prípade mal súd preukázané, že došlo k späťvzatiu

návrhu otca na rozšírenie jeho styku s maloletou Q. po dobe uplynutia šesť mesiacov od 3.5.2021, preto
v súlade s § 29 CMP konanie v tejto časti zastavil. Súd ďalej dospel k záveru, že návrhu matky na
zmenu úpravy styku otca s maloletou, jeho zúženia, nie je možné vyhovieť. Styk otca s maloletou bol
upravený rozsudkom právoplatným dňa 30.11.2020, maloletá má v čase rozhodovania súdu jeden rok a
desať mesiacov, otec realizoval styk podľa uvedeného súdneho rozhodnutia po pojednávaní konanom

dňa 31.5.2021, otec realizoval styk tak, ako počas prvých šiestich mesiacov, avšak s predĺžením styku
z troch hodín na deväť hodín každý deň styku. Maloletá je zdravá, s potrebami primeranými jej veku,
na jej výchovu nie sú žiadne mimoriadne nároky. U otca sú vytvorené vhodné podmienky na realizáciu
styku s maloletou vrátane styku s prespaním, otec obýva plne zariadený prenajatý rodinný dom, maloletá
tu má dostatok hračiek, oblečenia, hygienických potrieb. V spoločnej domácnosti s otcom býva jeho
partnerka a jej štyri deti vo veku 15, 14, 12 a 6 rokov. Problematická je komunikácia medzi rodičmi, otec

nepovažuje za potrebné informovať matku o priebehu styku, čo matka vyžaduje. Podľa názoru súdu
je jednoznačne v záujme maloletej, ak sa bude intenzívnejšie ako doposiaľ stretávať so svojím otcom,
ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti. K nesúhlasu matky s realizáciou styku aj s prespávaním
súd poukázal na skutočnosť, že matka žiadne relevantné dôvody nesúhlasu neuviedla, nepredložila
dôkazy, resp. keď aj uviedla, tieto sa zdali byť až vymyslené a iracionálne, jednalo sa hlavne o výhrady

v rovine obáv matky súvisiacich s nadchádzajúcou realizáciou styku s nočným prespaním u otca. Súd
na záver uviedol, že úprava styku otca s dieťaťom nie je síce nemenná, ale zmena pomerov musí byť
závažného charakteru. V prípade zmeny by bolo závažným dôvodom napríklad také prostredie, ktoré
negatívne ovplyvňuje celkový stav dieťaťa, čo v konaní preukázané nebolo. V prípade zmeny zúženia
styku otca s maloletou navrhovanej matkou by sa jednalo o reparáciu skôr vydaného rozhodnutia súdu.

Takýto postup súdu by bol neprípustný a nezákonný. Preto súd návrh matky zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol návrh matky na zmenu úpravy styku
zamietnutý, podala v zákonom určenej lehote odvolanie matka maloletej. Uviedla, že dňa 13.7.2020

súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom. V tomto rozsudku
v jeho odôvodnení predpokladal, že maloletá bude šesť mesiacov po právoplatnosti rozsudku na
otca už zvyknutá, bude mať k nemu vytvorenú väzbu a nemala by mať problém stráviť s ním každý
druhý víkend v rozmedzí od soboty rána do nedele popoludnia. Súd tu poukázal aj na potrebu
vzájomnej komunikácie a ochotu rodičov, za účelom zlepšenia vzájomných komunikačných schopností

rodičov im bolo zároveň uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb na príslušnom úrade práce. V rámci tohto výchovného opatrenia sa uskutočnili s rodičmi dve
spoločné stretnutia, dve individuálne stretnutia s otcom a štyri s matkou. Vzhľadom na defenzívne
nastavenie rodičov a z dôvodu výrazne konfliktného charakteru ich vzájomného vzťahu nebola efektívna

spolupráca s RPPS realizovateľná. Ako významné sa však ukázalo nadviazať individuálnu spoluprácu
rodičov so psychológmi podľa vlastného výberu. S ohľadom na vek a psychický vývin maloletej bola
záverom správy RPPS zo dňa 30.6.2021 odporúčaná postupná adaptácia na úpravu styku. Sám referát
poradensko-psychologických služieb sa po realizovaných niekoľko hodinových sedeniach a zistených
nedostatkoch v komunikačných a reakčných schopnostiach rodičov ohľadom maloletej nestotožnil,

vzhľadom na jej vek a psychický vývin s jej okamžitým nástupom na nočné prespávanie u otca. Postupný
styk otca s maloletou bol rovnako zakotvený aj v samotnom návrhu matky na zmenu úpravy styku. Jej
návrh korešpondoval s názorom procesného opatrovníka, ako aj so správou RPPS, ktorý odporúčal
postupnú adaptáciu na styk otca s maloletou. Jednoznačne bolo preukázané, že rodičia nie sú schopní
vzájomnej komunikácie o základných veciach, ktoré sa týkajú maloletej. Za tohto stavu nie je možné

realizovať pobyt maloletej u otca s nočným prespaním, nakoľko nedochádza k výmene základných
informácií medzi rodičmi dieťaťa, ktoré s nimi ešte samo nekomunikuje. Otec na RPPS sám priznal, že
maloletá si počas pobytu u neho nevybrala údajne z dvanásť druhov ponúkaného jedla, priznal problém
s obedňajším spánkom, pričom za danej situácie otec matku ani raz nekontaktoval s požiadavkou o
radu. Styk otca s maloletou sa aj po 14.7.2021 reálne uskutočňuje naďalej bez prespania, a to počas

jedného dňa od 9.00 do 17.00 hod., čo matka zo strany otca vysoko oceňuje, avšak by bola rada, aby bol
tento zatiaľ realizovaný model styku upravený aj po právnej stránke. Otec zatajil podstatnú skutočnosť,
a to očakávaný prírastok s novou partnerkou. Toto nespomenul úmyselne, nakoľko narodením ďalšieho
potomka žije v jeho novej domácnosti už celkovo päť detí, z toho jeden novorodenec, ktorý nepochybnevýrazným spôsobom eliminuje samotný priestor a nočný kľud v domácnosti, v ktorej by mala maloletá
s ním prespávať. Matke sa javí ako vhodné, aby mala maloletá u otca vyhradenú izbu, kde bude
prespávať s otcom a nie v spálni spoločne s jeho partnerkou a ďalším novorodencom. Súd žiadnym

spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu odopiera maloletej nočný kľud a dojčenie, na ktoré bolo v
konaní poukazované. Vzhľadom na tieto skutočnosti má matka za to, že súd bezdôvodne povýšil
subjektívny záujemotca nad oprávnený záujem vývoja potreby maloletej, pričom na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konanianajavo,najmänaodporúčanieprocesnéhoopatrovníkaazáverečnúsprávupsychológaRPPSz

30.6.2021,ktorýsotcomsituáciukomunikovalaaktuálnystavtaktieždôslednezhodnotil.Navrhlazmeniť
napadnutý výrok rozsudku a zmeniť rozsah úpravy styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa
s maloletou stýkať po dovŕšení veku 2 rokov maloletej každú sobotu v párnom kalendárnom týždni a
každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky a po
dovŕšení veku troch rokov veku maloletej každú párnu sobotu od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do
16.00 hod. bez prítomnosti matky.

3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odporúčajú tomuto
vyhovieť,navrhujúodvolaciemusúdu,abysprihliadnutímnavek,psychické,fyzickéabiologicképotreby
dieťaťa styk otca s maloletou stanovil postupným rozširovaním s uvedením počtu reálne uskutočnených
stretnutí.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie možno považovať za opakovaný
pokus oddialiť samotný kontakt otca s maloletou, a to len preto, že samotná matka maloletej sa so
životnou situáciou očividne ešte nestotožnila. Dňa 7.8.2021 mal byť realizovaný ďalší styk, matka otca
kontaktovala 2.8., oznámila mu, že sa maloletá styku nezúčastní, lebo idú na víkend preč. Dodnes

mu náhradný termín nedala. Viackrát na súde preukázal schopnosť o maloletú sa postarať a tak
dohliadať na jej potreby a osobnostný rozvoj. Tvrdil, že ak bude mať s maloletou problémy, matka bude
následne kontaktovaná, nakoľko ku problémom nedochádza ani v jednej podstatnej skutočnosti, nemá
dôvod matku kontaktovať. Nesúhlasí s názorom opatrovníka, že maloletá potrebuje postupnú adaptáciu,
nakoľko táto postupná adaptácia už dávno prebieha. Za dobu, čo sa ťahajú odvolania matky voči súdom,

maloletá nadobudla s otcom vzťah otca a dcéry, a matke sa stále nedarí ich vzťah narušiť, čo je dôvod,
prečo takto neustále dokola koná. Maloletej sa v domácnosti u otca darí dobre, hrá sa s každým členom
domácnosti, je vysmiata, veselá, tancuje, papá, stravuje sa adekvátne svojmu veku, so spánkom nemá
absolútne žiadny problém, a keby ich bolo v dome aj 20, vždy tu bude mať svoj priestor a komfort, čo
u matky maloletej očividne postráda. Maloletej dáva všetko čo potrebuje, či už u neho alebo nemalou

finančnou čiastkou výživného v sume 200 eur a dodatkovým príspevkom pre rozvedeného rodiča 40 eur
a to v pravidelných mesačných platbách. Navrhol odvolanie matky zamietnuť.

5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu procesného opatrovníka k odvolaniu uviedol, že nechápe,
na akých skutočnostiach je vyjadrenie ÚPSVaR Trnava založené. Predpokladá, že matka tento útvar

bombardovala, aby si pohladila svoje ego k dosiahnutiu cieľov. Žiadne relevantné dôkazy matka
neposkytla ani na pojednávaní, jediné, od čoho sa opiera sú akési domnienky akoby to mohlo fungovať,
lenže v domácnosti otca to už funguje, maloletá sa uňho má ako v bavlnke, absolútne nič jej nechýba,
vyjadrenie ÚPSVaR je absolútne zarážajúce. Všetky potreby maloletej sú napĺňané a všetkého má v
rodine u otca dostatok.

6. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca a opatrovníka uviedla, že sa medzičasom sama
informovala u zamestnankýň úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pôsobia v iných okresoch, na
ich odborný názor ohľadom nočného prespania maloletej u otca vo veku dvoch rokov, pričom informácie
bolivkaždomprípadeidentické,snázoromaodporučenímÚradupráce,sociálnychvecíarodinyTrnava.

Navrhovateľkaboladokoncainformovaná,ženávrhnaidentickúúpravustykuotcasmaloletýmdieťaťom
s nočným prespaním, ktoré je t.č. približne vo veku maloletej Natálie, bol zo strany nemenovaného súdu
označený za uletený. Matka maloletej vedie usporiadaný rodinný život, má vysokoškolsky vzdelaného
partnera, dobrovoľne sa zúčastňuje aj ďalších psychologických sedení na ÚPSVaR Trnava v snahe
pochopiťsprávanieareakcieotcamaloletej.Omaloletúsavzornestará.Vsnaheeliminovaťnaviazanosť

maloletej na ňu, začala s maloletou navštevovať detský krúžok spojený s návštevou škôlky, kde sa deti
spoločne hrajú a prirodzeným spôsobom sa pripravujú na odlúčenie od matky v čase keď ako trojročné
nastúpia do škôlky.7. Otec následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že maloletá s ním odchádza
za úsmevu a jasotu, a ani túto skutočnosť nie je matka maloletej schopná akceptovať. Pre dcéru si
pravidelne chodí každú sobotu, či nedeľu, podľa rozhodnutia súdu. Potvrdil, že s partnerkou majú

spoločnú dcéru, ktorá skutočnosť však nemá žiadny vplyv na ostatných súrodencov, ani na susedov v
okolí. Deti jeho partnerky využívajú aj víkendy na prespávanie u ich otca, ktorý má prístup k deťom kedy
len chce. Rodinný dom, v ktorom bývajú je 4-izbový, nie 3-izbový, každý v dome má svoj osobný priestor
či na zábavu, spánok a iné potreby.

8. Procesný opatrovník vo vyjadrení zo dňa 22.10.2021uviedol, že obaja rodičia potvrdili, že styk otca
prebieha každú nepárnu sobotu a párnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Maloletá je v súčasnosti
pokojná aj pri odovzdávaní otcovi, podľa tvrdenia otca je počas styku veselá, hravá a neplače. Vzhľadom
k uvedenému majú za to, že v súčasnosti sú naplnené všetky fyzické a biologické potreby maloletej
a preto túto etapu možno považovať za ukončené adaptačné obdobie a preto sa plne stotožňujú s
rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhujú ho potvrdiť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§
359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66

CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 37P/18/2021 je rozhodovanie o
návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou a to jeho zúžením.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol návrh matky na zmenu úpravy styku zamietnutý.

12. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,

že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie zmeny úpravy styku otca s maloletou,
jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie úpravy styku otca s
maloletou, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne

hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť. K odvolacím argumentom matky dopĺňa nasledovné:

13. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť

zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je
najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov

medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a
jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie
a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ
možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obajarodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok, bez ohľadu na existenciu rozporov
medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových
vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento

citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri
rešpektovaní všetkých uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť
aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Iba mimoriadne, ak je to
potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho i zakáže. Spoľahlivá
úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove s dieťaťom na prospech tohto

dieťaťa a ďalej aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a
pomeromobochrodičov,jepodmienenánáležitýmzistenímskutkovéhostavuveci.Ibavtakomtoprípade
možno zhodnotiť niektoré okolnosti týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti týkajúce sa
rodičov. Predovšetkým zhodnotenie veku, zdravotného stavu dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom,
osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a materiálne možnosti a
ďalšie významné okolnosti a tomu treba prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s druhým

rodičom dieťaťu na prospech.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného
v čase rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov,
ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu. Iba zmena
závažnejšieho charakteru však môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Pri úvahe o tom, či sa
má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, treba mať na

zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove.

18. V prejednávanej veci rodičia maloletej Q. sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá Q.
je zverená do osobnej starostlivosti matky a rozsudkom zo dňa 13.7.2020, č.k. 15P/5/2020 bol upravený
aj styk otca s maloletou Q. na prvých 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode (30.11.2020)

na každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 12.00
hod. bez prítomnosti matky a po uplynutí týchto 6 mesiacov každú párnu sobotu od 09.00 hod. do
nasledujúcej nedele do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka dňa 8.2.2021 podala na súd prvej
inštancie návrh na zmenu úpravy styku, keď tento styk žiadala zúžiť a to tak, aby sa mohol otec s
maloletou stretávať s prespaním až po dovŕšení veku troch rokov maloletej. Vzájomné vzťahy medzi

rodičmi sú konfliktné, komunikácia obtiažna, styk sa realizuje však pravidelne podľa rozsudku. Otec už
má nárok na stretávanie sa s maloletou aj s jej prespaním, dobrovoľne sa s maloletou stretáva iba počas
dňa s predĺženým časovým intervalom. Maloletá je na otca zvyknutá, majú vytvorený vzájomný citový
vzťah. Otec má k realizácii styku vytvorené vhodné podmienky. Maloletej dokáže zabezpečiť počas styku
riadnu starostlivosť. Výhrady matky uvedené v návrhu (výsev na zadku po použití inej značky plienok,

vyrážkanachrbte,nerešpektovanieodporúčanímatkyohľadomspánku,jedlaatď.)odvolacísúdrovnako
ako súd prvej inštancie nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. Maloletá v domácnosti otca nemusí
mať rovnaké podmienky ako v domácnosti matky, tieto však musia byť vhodné na zabezpečenie jej
starostlivosti, čo v domácnosti otca jednoznačne sú. Pri styku ide o to, aby otec trávil s dieťaťom čas,
aby sa aktívne podieľal na výchove maloletej a nie o to, aby dieťa napr. pre prípad prespatia u otca malo

k dispozícii samostatnú izbu. Narodenie dieťaťa tiež nemôže byť posudzované v neprospech realizácie
styku a proti záujmom maloletej. Skôr naopak, jedná sa o súrodenca maloletej Q., a je v jej záujme, aby
si aj s týmto vytvorila vzájomný vzťah. Procesný opatrovník v poslednom vyjadrení z októbra 2021 po
prešetrení pomerov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

19. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd mal za to, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene
pomerov opodstatňujúcej zúženie styku otca s maloletou, mal doterajším stykom preukázanú postupnú
adaptáciu maloletej na pobyt v domácnosti otca, s ktorým maloletá nemá žiaden závažný problém, preto
odvolací súd styk, tak ako je upravený, považoval za správny a preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP.21. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).