Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119358840
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6119358840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: M.. N. A., P.. XX.XX.XXXX,
X. Y. Y. XX, XXX XX L., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, Námestie slobody 25,
066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. M.. O. A., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. XXX XX S. XXX, 2. D. J., P..
XX.XX.XXXX, X. Y. H.. L. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 1.189 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/39/2020-189 zo dňa 05.05.2021, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva súd nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v celom rozsahu. Pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietol, pretože žalobkyňa
nepreukázala svoje tvrdenia v žalobe a naopak žalovaní preukázali svoju procesnú obranu doloženými
listinnými dôkazmi. Nie je sporné, že v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka za náklady spojené
s pohrebom poručiteľa zodpovedajú dedičia do výšky nadobudnutým podielov z dedičstva. V tomto
prípade žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že hradila ona výlučne zo svojich prostriedkov všetky

náklady spojené s pohrebom otca strán sporu. Doložila síce do súdneho spisu prehlásenie svojej matky
- manželky poručiteľa, avšak táto skutočnosť preukázaná nebola, práve naopak. Rovnako doložila do
súdneho spisu účtovné doklady, pričom z nich táto skutočnosť taktiež jednoznačne nevyplýva. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že na niektorých pokladničných dokladoch (faktúra, dodací list) je uvedená
ako odberateľka manželka poručiteľa a nie žalobkyňa. Ostatné doklady svedčili len o tom, komu bol
vydaný pokladničný doklad, nie však o tom, že finančné prostriedky osoby, ktorej bol vydaný pokladničný
doklad, sú jej výlučnými finančnými prostriedkami. Súd prvej inštancie poukázal na to, že od začiatku

súdneho konania v podaných odporoch sa žalovaní bránili, že podľa vyjadrení ich matky táto sama
hradila všetky náklady spojené s pohrebom jej manžela a to tým spôsobom, že finančné prostriedky
poskytla dcére - žalobkyni, s ktorou žila v spoločnej domácnosti a táto následne zabezpečovala pohreb
a s ním spojené náklady po svojom otcovi. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal predovšetkýmna čestné prehlásenie, ktoré bolo vydané neskôr oproti čestnému prehláseniu, ktoré doložila žalobkyňa
k žalobe. Matka strán sporu jednoznačne v tomto druhom čestnom prehlásení doloženom žalovanými
vyhlásila, že prvé čestné prehlásenie, ktoré dala dcére - žalobkyni jej napísala dcéra a ona ho podpísala

pod psychickým nátlakom. V druhom čestnom prehlásení výslovne uviedla, že finančné prostriedky
spojené s pohrebom jej manžela uhrádzala ona a to tým spôsobom, že poskytla finančné prostriedky
svojej dcére - žalobkyni a táto následne zabezpečovala pohreb. Na záver súd prvej inštancie podotkol,
že strany do skončenia dokazovania nenavrhli žiadne iné dokazovanie a to ani žalobkyňa, pričom z
výsledkov dokazovania sa za podstatné javil výsluch matky strán konania. Avšak tento výsluch strany

sporunenavrhli,pretosúdvyhlásildokazovaniezaskončené.Doskončeniadokazovaniatedažalobkyňa
nepreukázala ňou utvrdené skutočnosti a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešným žalovaným v 1.
s 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu, pričom o výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.b)af)CSP.Namietala,žesúdprvejinštanciejednostranneprihliadolnadôkaz-čestnéprehlásenie
X. A. zo dňa 30.09.2019, pričom sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s jej námietkou, ktorú učinila vo

vyjadrení k odporu žalovaných a že uvedené prehlásenie je nepravdivé, že ho napísali jej súrodenci,
žalovaní v 1. a 2. rade a dali na podpis X. A. pod psychickým nátlakom. V rozsudku sa súd prvej
inštancie nevyporiadal s jej tvrdením, že X. A. nemala pred pohrebom dostatok peňazí v hotovosti a z
terminovanéhoúčtu,naktorommalispolusnebohýmotcomnasporenúsumu4.500eur,tietoprostriedky
v tom čase nemohla použiť. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa 05.05.2021 predložila výpis z jej

účtu vedeného v E. Y. N..H.., ktorý jednoznačne preukazuje, že platba za pomník bola realizovaná z
tohto účtu. Podľa nej súd absolútne nebral do úvahy klamlivú výpoveď žalovaných v dedičskom konaní
vedenom pod sp. zn. 10D/317/2016, kde tvrdili, že všetky výdavky hradil žalovaný v 1. rade a že pomník
zaplatila X. A. a žalovaná v 2. rade stála pri nej, keď ho uhradila. Taktiež doložila do spisu uznesenie
OR PZ v L. č. XXX/VYS-L. XXXXXX zo dňa 30.09.2020, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči

jej osobe pre podozrenie z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Toto rozhodnutie vyvracia
tvrdenie žalovaných, že sa o svoju matku, X. A. nestarala a že sa jej matka bojí. Uviedla, že mala v
úmysle navrhnúť X. A. vypočuť v konaní, ale upustila od vykonania tohto dôkazu, pretože nie je na tom
zdravotne dobre, v čase pojednávania bola po operácii srdca, vrátila sa z hospitalizácie v nemocnici.
Toto tvrdenie potvrdila aj žalovaná v 2. rade. Jej matka, X. A. je ľahko ovplyvniteľná a navyše jej

výpoveď by nijakým spôsobom neprispela k objasneniu veci a mohla by jej účasť ohroziť jej zdravie,
či život. Toto tvrdenie preukazuje znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný znalcom D.. E.
Č.Ž., znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých pre účely trestného
konania vedeného OR PZ v L. pod č. A.-XXX/X-J.-L.-XXXX, v ktorom znalec konštatoval, že X. A. má
tendenciu nevypovedať o prežitých udalostiach, resp. odpovedá takou formou, aby náhodou svojou

výpoveďou neublížila niekomu zo svojich detí. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že nemohla uhradiť pohrebné
náklady, pretože nikdy nepracovala a nemala ani finančné prostriedky, toto tvrdenie súd prvej inštancie
nikdy nekonfrontoval s listinným dôkazom, ktorý predložila na pojednávaní, a to výpis z jej účtu, z ktorého
existencia finančných prostriedkov vyplývala. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní uviedli, že čestné prehlásenie, ktoré predložili, bolo napísané
na podnet ich matky X. A. P.. XX.XX.XXXX, ktorá ich informovala, že svojej dcére N. A. - žalobkyni
podpísala niekoľko čistých kancelárskych papierov s tým, že nevedela, čo tam bude napísané. Čestné
prehlásenie dali vypracovať v kancelárii G.. U. U. a D.. Z. Y., ktorá prehlásenie napísala za prítomnosti

X. A., O. A. N. D. J.. Podľa žalovaných nie je podstatná otázka, či na účte mala - má dostatok finančných
prostriedkov, ale otázka, odkiaľ žalobkyňa mala tieto finančné prostriedky. Vedia, že žalobkyňa žije v
dome, ktorý dostala darom spoločne s dcérou P.. Žalobkyňa nikde nepracovala posledných 18 rokov.
V inom súdnom spore žaluje brata O., že jej s manželkou G. A. nevrátili 3.000.000 korún. Ďalej N.
A. uvádza, že renovovala rodičovský dom z vlastných peňazí (okná, garážové dvere, podlahy). Asi

pred osemnástimi rokmi, keď nastupovala na materskú dovolenku investovala žalobkyňa všetky svoje
finančné prostriedky v hodnote viac ako 400.000 korún do Y. M.. Následne o tieto peniaze prišla, keďže
firma skrachovala. Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že nemá dostatok peňazí, pričom o tom svedčí aj
to, že jej bola pridelená právna zástupkyňa, ktorá ju zastupuje pred súdom. Nie je pravda, že ich matkaX. A. nemala dostatok financií, keďže s otcom celý život pracovali a matka pracovala približne ešte desať
rokov, a to aj v čase, keď už bola na dôchodku. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalobkyňa vypovedá tak,
žesinavzájomsamaodporuje.Žalobkyňavypovedáúčelovo,keďraztvrdí,žefinančnéprostriedkymá(z

ktorýchvyplatilapohreb)ainokedyzasetvrdí,žeichnemá.Uviedli,žežalobkyňazobralavšetkyfinančné
prostriedky svoje matke a taktiež následne berie všetky peniaze - dôchodok, ktorý pravidelne dostáva.
Neraz sa stalo, že ich matka X. A. ostáva aj bez peňazí. Aj napriek tomu, že si peniaze - dôchodok
schovala, žalobkyňa ich nájde a zoberie jej ich. Žalobkyňa so svojou matkou vôbec nerozpráva, nestará
- nezaujíma sa o jej zdravotný stav a nezaujíma sa, či jej matka má čo jesť a pod. Žalobkyňa tvrdí, že

medzi súrodencami dlhodobo pretrvávajú zlé vzťahy. Je to pravda, lebo žalobkyňa ich a ich deti neustále
napáda na polícii a na súde. S bratom O. A. sa súdi o peniaze, ktoré mu požičala a sestru D. J. udala
na polícii pre falšovanie dokladov. Nič z toho sa však nepotvrdilo. Prisvedčili, že D.. E. Č.Í.Ž. znalec
z psychológie poznamenal, že p. X. A. má tendenciu nevypovedať o prežitých udalostiach, respektíve
odpovedá takou formou, aby náhodou neublížila svojím deťom. Napriek tomu navrhujú predvolať ako
svedkyňu ich matku X. A.. Vzhľadom k uvedenému vyjadreniu žiadajú napadnutý rozsudok ponechať

v pôvodnom znení.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok

žalobkyne, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby žalobkyne (dedičky) o zaplatenie sumy 1.189 eur s príslušenstvom titulom úhrady
nákladovspojenýchspohrebomporučiteľaspoluvovýške2.378eurvdedičskomkonaníoprotiostatným
dedičom. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že hradila výlučne so svojich prostriedkov všetky

nákladyspojenéspohrebom,kýmžalovanísaúspešnebránilitým,ženákladyuhradilamatkažalobkyne,
X.É. A., čoho dôkazom je jej čestné vyhlásenie zo dňa 30.09.2019.

10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že
súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy a taktiež tie ktoré vyhodnotil, nevyhodnotil vo

vzájomnej súvislosti, keď sa jednostranne priklonil len k nepravdivým tvrdeniam a dôkazu žalovaných
(k čestnému vyjadreniu X. A. zo dňa 30.09.2019) a neprihliadol na ňou predložené dôkazy, ako je
výpis z jej bankového účtu svedčiaci o úhrade za pomník. Tento odvolací dôvod sa týka chyby v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre súdne rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval
iný právny význam.

11. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191
ods. 2 CSP).12. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo
opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá spôsobu
vyplývajúcemu z § 191 až § 194 CSP.

13. Za primerané náklady spojené s pohrebom a za dlhy poručiteľa zodpovedá iba dedič, ktorý je
spôsobilý dediť a dedičstvo neodmietol. Zodpovednosti za dlhy poručiteľa sa môže dedič zbaviť iba
tak, že dedičstvo odmietne (§ 463 a nasl. OZ). Náklady spojené s pohrebom poručiteľa sú dedičia

povinní uhradiť tomu, kto ich skutočne vynaložil. Povinnosť dediča uhradiť náklady pohrebu poručiteľa
vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 1 OZ; ide teda o špeciálnu zákonnú úpravu, ktorá vylučuje
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a § 454 a nasl. OZ).
Zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy a náklady jeho pohrebu je vždy obmedzená výškou ceny
nadobudnutého dedičstva.

14. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že notárom G.. H. E., bolo po poručiteľovi G. A.,
P.. XX.XX.XXXX, V.. XX.XX.XXXX vedené dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku s
dedičmi poručiteľa a to s jeho manželkou X. A., žalobkyňou ako jeho dcérou a žalovanými v 1. a 2.
rade ako jeho deťmi. Uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 10D/317/2016 zo dňa 27.07.2017

bola určená všeobecná hodnota majetku na 4.576,80 eura, výška dlhu 0 eur, čistá hodnota dedičstva
4.576,80 eur. Dedičstvo bolo potvrdené vyššie uvedeným dedičom zo zákona, každému z nich v podiele
1/4ina v pomere k vlastníctvu poručiteľa.

15. V kontexte uvedeného je potrebné si uvedomiť, že v zmysle zásad platného civilného procesného

kódexu je to práve žalobkyňa, ktorá nesie dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného
bremena na skutočnosti, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany
sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jej neprospech. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré
vychádzazoskutkovéhozákladuzistenéhozdôkazovnavrhnutýchstranousporuvopačnomprocesnom

postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

16. Predovšetkým je zo základných zásad CSP (čl. 8 základných princípov), ako aj z jeho ďalších
ustanovení (§ 132 ods. 1 a 3 CSP) jasné, že predniesť skutkové tvrdenia a produkovať k nim dôkazy,
ktoré podopierajú žalobou uplatnený nárok, je úlohou žalobkyne. Je potom na žalovanom, aby účinky

tohto procesného útoku odvrátil uplatnením prostriedkov procesnej obrany, inak sa budú nepopreté
skutkové tvrdenia žalobcu považovať za nesporné (§ 151 ods. 2 CSP)

17. Podľa 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

20. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových

tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok
uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods.
1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Popretieskutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom,
že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany
so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže

mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného
predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Predloženie iného
skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať za výslovné
popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie
protistrany pri ňom neobstojí.

21. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému
zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho
vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu
strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne

na strany sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.

22. V tomto prípade bola na strane žalobkyne povinnosť unesenia dôkazného bremena, že uhradila
všetky náklady spojené s pohrebom otca strán sporu za stavu, že v zmysle záverov dedičského konania
za úhradu nákladov zodpovedali všetci dedičia v pomere 1/4iny v pomere k vlastníctvu poručiteľa.
V danom prípade však výsledky vykonaného dokazovania ukazujú, že žalobkyňa si tuto dôkaznú

povinnosť nesplnila.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predložené faktúry, bločky,
dodacie listy a príjmové pokladničné doklady tykajúce sa výdavkov spojených s pohrebom poručiteľa
nepreukazujú tvrdenie žalobkyne, že ich uhradila z vlastných finančných prostriedkov, ale len to, komu

bol finančný doklad vydaný, aj to na niektorých dokumentoch je uvedené meno jej matky - X.V. A..
Pokiaľ žalobkyňa predložila ako dôkaz čestné prehlásenie X. A. zo dňa 21.02.2017 (č.l. 9 spisu), v
ktorom jej matka vyhlásila, že všetky výdavky spojené s bývaním a pohrebom doložené s návrhom na
prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní vo výške 3.494,97 eura uhradila žalobkyňa
z vlastných finančných prostriedkov, ani tento nebol schopný priniesť priaznivé dôsledky v tomto spore

v podobe unesenia dôkazného bremena. A to predovšetkým s poukazom na tvrdenia žalovaných, že
všetky náklady spojené s pohrebom uhradila priamo X. A., resp. že táto poskytla žalobkyni plnú sumu na
úhradu týchto nákladov, ktoré aj podložili neskorším čestným prehlásením X. A. zo dňa 30.09.2019 (č.l.
185 spisu). Týmto došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobkyne o úhrade týchto nákladov.
Odvolací súd je toho názoru, že z obsahu čestného vyjadrenia zo dňa 30.09.2019 je dostatočne jasné,

že skutkové tvrdenia žalobkyne v tomto spore popri ňom neobstoja vzhľadom na toto čestné prehlásenie
matky strán sporu. Naviac podpis X. A. na tomto čestnom prehlásení bol overený notárkou G.. U. U.,
NotárskyúradsosídlomvL.,čosapričestnomprehlásenízodňa21.02.2017nestalo.Podrobnétvrdenia
X. A. v čestnom prehlásení zo dňa 30.09.2019 hlavne o tom, že žalobkyňa neuhradila náklady spojené
s pohrebom z vlastných finančných prostriedkov, ale z prostriedkov od nej poskytnutých v hotovosti

pred pohrebom, o tom, že čestné prehlásenie z dňa 21.02.2017 podpísala pod psychickým nátlakom
žalobkyne a že ho berie v plnom rozsahu späť, ako aj o tom, že v minulosti poskytovali žalobkyni
spolu s pozostalým manželom peňažné prostriedky, sú substancované a majú dostatočnú kvalitu na
popretie tvrdení žalobkyne vychádzajúcich z krátkeho vyjadrenia X. A. s jej neovereným podpisom.
Psychicky nátlak žalobkyne na X. A.Ú. potvrdzuje aj písomné prehlásenie X. A. zo dňa 23.02.2018

(č.l. 187 spisu) s jej úradne overeným podpisom u notárky G.. U. U., v ktorom X. A. vyhlásila, že
všetky doklady, ktoré vystavila žalobkyňa, podpísala pod jej psychickým tlakom. Poskytnutie peňažných
prostriedkov v minulosti žalobkyni zo strany X. A. a poručiteľa preukazuje zase písomné prehlásenie X.
A. zo dňa 30.09.2019 (č.l. 175 spisu) s úradne overeným podpisom u notárky G.. U. U.. Za tejto situácie
odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie, že sa za tejto dôkaznej situácie priklonil ku skutkovým

tvrdeniamžalovanýchasprávnevyhodnotilichprocesnúobranu(popretieskutkovýchtvrdenížalobkyne)
ako účinnú. Na uvedenom závere nič nezmení ani rozpor výpovede žalovaných v 1. a 2. rade v
rámci dedičského konania sp. zn. 10D/317/2016 (tvrdenie o úhrade niektorých výdavkov spojených
s pohrebom žalovaným v 1. rade) a výpovede žalovaných v prejednávanej veci (tvrdenie, že všetkynáklady spojené s pohrebom uhradila ich matka, X. A.), stále chýba unesenie dôkazného bremena, že
tieto výdavky uhradila žalobkyňa z vlastných peňažných prostriedkov.

24. V kontexte uvedených záverov odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalobkyne, že na
pojednávaní dňa 05.05.2021 predložila výpis z jej účtu vedeného v E. Y. N..H.., ktorý jednoznačne
preukazuje, že platba za pomník vo výške 1.158 eur bola realizovaná z tohto účtu. Odvolací súd
prisvedčuje,žesúdprvejinštanciesatomutodôkazuvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutianevenoval,
no napriek tomu tento dôkaz nebol schopný preukázať, že uvedenú sumu za pomník uhradila žalobkyňa.

S ohľadom na čestné prehlásenie X. A. zo dňa 30.09.2019 odvolací súd uveril tvrdeniam žalovaných,
že aj keď na úhradu pomníka boli použité peňažné prostriedky z účtu žalobkyne, tie boli poskytnuté
žalobkyni jej matkou X. A..

25. Obdobne vo svetle čestného prehlásenia X. A. zo dňa 30.09.2019 vyhodnotil odvolací súd aj tvrdenie
žalobkyne, že ich matka, X. A. nemala pred pohrebom dostatok peňazí v hotovosti, aby uhradila náklady

spojené s pohrebom. X. A. uviedla, že poskytla peňažné prostriedky žalobkyni v hotovosti na všetky
výdavky spojené s pohrebom. Žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepredložila
žiaden dôkaz na podloženie tohto svojho tvrdenia.

26. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že žalovaní dali X. A. podpísať čestné prehlásenie pod

psychickým nátlakom, k tomuto tvrdeniu neuniesla dôkazné bremeno žiadnym spôsobom. Ak žalobkyňa
poukazovala na znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 29.08.2020 vypracovaného D.. E. Č.Ž., znalcom
z odboru psychológie, ktorý konštatoval ľahkú ovplyvniteľnosť X. A., tak z obsahu spisu vyplýva, že
tento dôkaz predložila až v odvolacom konaní a neboli splnené podmienky na použitie tejto novoty v
odvolacom konaní podľa § 366 CSP, najmä žalobkyňa netvrdila, že ho nemohla bez svojej viny uplatniť

v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne o porušení práva na rovnosť zbraní a riadne odôvodnenie
rozhodnutia v dôsledku nevyporiadania sa súdu prvej inštancie so všetkými relevantnými skutočnosťami
odvolací súd uvádza, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnený a

preskúmateľný, a to v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.
I keď súd prvej inštancie sa nevyporiadal s niektorými skutočnosťami, dostatočne vysvetlil, z akých
dôvodov žalobu o zaplatenie nákladov za pohreb zamietol. Vo vzťahu ku skutočnostiam, ku ktorým
sa nevyjadril súd prvej inštancie, podal vyjadrenie odvolací súd. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné

konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom a k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

28.Odvolacísúdpretorozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil.
Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom

výroku o nároku na náhradu trov konania.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu
odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobkyni ako procesne neúspešnej

strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).