Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/11/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106201699
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5106201699.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ H.. Ľ. Ď.S., K.. XX.XX.XXXX, O. R. I. XXX, Y., 2/ A. Ď., K.. XX.XX.XXXX, Ž., I., P.
I.Á. XX/XX, obaja právne zast. JUDr. Michal Krnáč, advokát so sídlom V.Tvrdého 793/21, Žilina, proti
odporcom: 1/ X. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XXX, 2/ B. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XXX, obaja právne
zast. JUDr. Ing. Martin Chlapík, advokát so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o určenie vlastníckeho práva,

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam v k.ú. Ž., a to
pozemku parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. S. Č.. XXXX/X - zast.
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a parc. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele 1 a navrhovateľka v rade 2/
je podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere
XX m2, parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. S. Č.. XXXX/X - zast.
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2
v podiele 1.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo vec samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 20.01.2006, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
25.01.2006, domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXXX/
X S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc.č. XXXX/X KN - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/
X S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Ž.H..
Tento svoj návrh zmenil na pojednávaní dňa 16.08.2012 po pripustení vstupu navrhovateľky v rade 2/ do
konania tak, aby súd určil, že navrhovateľ v rade 1/ je podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam v
k.ú. Ž., a to pozemku parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. S. Č.. XXXX/X
- zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 a parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele 1 a navrhovateľka v rade 2/ je
podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX
m2, parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. S. Č.. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2 v podiele
1. Svoj nárok odôvodnil tým, že rozsudkom NS SR zo dňa 28.01.1999, č.k. 7Sž 100/98 bolo zrušené
rozhodnutie daňového riadieľstva SR zo dňa 10.06.1998 o príklepe na nehnuteľnú vec. Vydražiteľ bol
teda povinný vrátiť vydraženú vec povinnému. Napriek tomu, že vydražiteľ o tejto skutočnosti vedel,
previedol uvedené nehnuteľnosti na tretie osoby, pričom terajšími vlastníkmi sú odporcovia. Následne
došlo na základe geometrického plánu k rozdeleniu nehnuteľností tak, že parcele č. XXXX/X U. XXXX/
X S. zodpovedajú pozemky parc.č. XXXX/X S., XXXX/X S., XXXX/X S., XXXX/X S.. XXC/XXX/XXXX.

Spolu so žalobným návrhom navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu plnomocenstvo; výpis
zo živnostenského registra; rozhodnutie Daňového úradu Žilina I o príklepe; rozsudok NS SR č. 7Sž
10/98 zo dňa 28.01.1999.

Po vykonanom dokazovaní súd na pojednávaní dňa 29.04.2010 žalobný návrh zamietol z dôvodu
nedostatku vecnej legitimácie, nakoľko konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti patria do podielového
spoluvlastníctva navrhovateľa 1/ a jeho bývalej manželky, ale navrhovateľ 1/ žiadal určiť, že je výlučným
vlastníkom.
Na základe podaného odvolania navrhovateľa 1/ odvolací súd uznesením zo dňa.14.10.2010 rozsudok
zrušil a vrátil na nové konanie z dôvodu potreby skúmania naliehavého právneho záujmu a následného
zistenia, či navrhovateľ 1/ sa domáha určenia vlastníckeho práva v celosti, resp. v určitom podiele.

V zmysle intencií odvolacieho súdu nariadil ďalšie pojednávania, na ktorých súd postupoval podľa
pokynov odvolacieho súdu a vykonal ďalšie dokazovanie, pričom pripustil vstup navrhovateľky v rade
2/ a pripustil zmenu návrhu, v ktorom navrhovatelia požadovali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností každý v 1.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľov, právneho zástupcu odporcov, výsluchom svedkov, ako aj prečítaním listinných dôkazov,
ktoré tvoria obsah spisu a pripojením spisov Okresného súdu Žilina a Správy katastra Žilina B. XXX/XX.

V zmysle intencií odvolacieho súdu súd v prvom rade skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu
na strane navrhovateľov na predmetnom určení.

V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podaným žalobným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia v zmysle § 80 písm.c) O.s.p.

Zákonnou podmienkou pre určenie v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. je naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V zmysle
ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe
na plnenie. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle
ustanovenia § 80 písm.c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak určovacia
žaloba sleduje vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobe
na plnenie, je určovacia žaloba výnimočne prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie.
To platí hlavne vtedy, ak tými nárokmi, ktoré je možné uplatniť v dobe podania žaloby, nie je vyčerpaný
celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu. V prípadoch, kedy požadované určenie existencie či
neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter len prejudiciálnej otázky k
inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

Vzhľadom na to, že navrhovatelia požadujú určiť svoje vlastnícke právo v dôsledku zrušenia rozhodnutia
daňového úradu o príklepe a následnej nemožnosti ďalších prevodov z daného dôvodu, súd posúdil, že
naliehavý právny záujem je daný, nakoľko bez takého rozhodnutia by nebolo možné dosiahnuť zmenu v
katastri nehnuteľnosti. Ak sú obaja odporcovia zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných
nehnuteľností, navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo
len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ 1/ nadobudol počas
manželstva s navrhovateľkou 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM), čo nepochybne
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a tie skutočnosti potvrdili aj navrhovatelia.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.
Podľa § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Z predložených listín mal súd nepochybne preukázané, že navrhovatelia boli vlastníkmi predmetných
nehnuteľností v tom čase ako manželia, teda nehnuteľnosti patrili do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Zároveň súd zistil, že manželstvo navrhovateľov bolo rozvedené v roku 2003 a ich
bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo zatiaľ vyporiadané.
Vzhľadom na citované ustanovenia je zrejmé, že keďže manželstvo navrhovateľov bolo rozvedené v
roku 2003, kedy zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo, a nebolo zatiaľ vyporiadané, teda do
troch rokov od jeho zániku nedošlo k vyporiadaniu dohodou, ani nebol v danej lehote podaný návrh
na vyporiadanie BSM, platí, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, ktoré taktiež nebolo
zrušené a vyporiadané.
Teda súd mal vykonaným dokazovaním zistené, že nehnuteľnosti patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľov a následne sú v podielovom spoluvlastníctve.

S poukazom na uvedené súd posúdil, že sú splnené podmienky vecnej legitimácie.

Z rozhodnutia Daňového úradu Žilina 1 zo dňa 27.11.1997, č.k. XXX/XXX/XXXXX/XX vyplýva, že
príslušný daňový úrad udelil príklep vydražiteľovi F..Y..E.., W..Y..R.. k nehnuteľnostiam, na základe čoho
vydražiteľ sa stal vlastníkom daných nehnuteľností.
Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.1999 bol daný príklep zrušený z dôvodov, že
navrhovateľ 1/ ako povinný nadobudol dané nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, aj keď na
kúpnej zmluve bol uvedený len on, preto v daňovom exekučnom konaní malo byť konané aj s vtedajšou
manželkou navrhovateľa ako so spoluvlastníčkou draženej nehnuteľnosti.

Z listu vlastníctva č. XXXX mal súd zistené, že odporcovia sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností (parc. S. D. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X) na základe kúpnej
zmluvy č. B. XXXX/XX-XXX/XX za kúpnu cenu 595.080,- Sk. (l.č. 132 a spis Správy katastra Žilina B.
XXXX/XX - l.č. 386) Súd poukazuje, že odporcovia nadobudli danou kúpnou zmluvou nehnuteľnosti
parc. S. D. Č.. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2 a parcela S. D. Č.. XXXX/X zastavaná plocha
o výmere XXX m2 a tieto parcely na základe geometrického plánu boli rozdelené na parcely tak, ako
navrhovatelia požadujú.
Predávajúci z kúpnej zmluvy B. XXXX/XX-XXX/XX je syn odporcov V. W. s manželkou, ktorí nadobudli
predmetné nehnuteľnosti od spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R..

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť F..Y..E.., W..Y..R.. mal súd nepochybne zistené, že
spoločníci a konatelia sú v príbuzenskom pomere s odporcami - rodičia a deti.

Taktiež mal súd zistené, že X.. H.. Q. W. ako konateľ a spoločník spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.. -
vydražiteľa predmetných nehnuteľnosti, chodil osobne na daňový úrad za účelom zisťovania informácii
ohľadom danej dražby, keď dňa 29.01.1999 mu bolo oznámené pracovníčkami daňového úradu, že
rozhodnutie o príklepe bolo Najvyšším súdom SR zrušené. Po tomto spísali úradný záznam. (l.č. 184
obsahu spisu) Uvedené vyplýva aj zo zapožičaného spisu príslušného Daňového úradu, ako aj z
oznámenia daňového úradu.

Aj keď menovaný tento úradný záznam namietal, súd poukazuje na to, že skutočnosti vyplývajúce z
neho boli nepochybne preukázané v konaní 33C/35/2008, a to bez ohľadu na to, v akej forme bol úradný
záznam vykonaný a s akými náležitosťami.
V rozhodnutí 33C35/2008 bolo konštatované, že H.. Q. W. sa dňa 29.01.1999 riadne dozvedel
o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o zrušení príklepu, na základe ktorého vydražil predmetné
nehnuteľnosti ako spol. F..Y..E.., W..Y..R..

V zmysle §87l ods.4 zák.č. 511/1992 Zb. ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ
v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný vydraženú vec vrátiť, vydať všetky prírastky,
úžitky a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti.

Spoločnosť F..Y..E.., W..Y..R.. napriek tejto informácii previedla na V. W. U. X. W. predmetné
nehnuteľnosti, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 05.02.1999.
Je síce nepochybné, že daná spoločnosť previedla svoje vlastnícke právo kúpnou zmluvou v čase, keď
ešte rozhodnutie NS SR ohľadom zrušenia príklepu nebolo právoplatné, teda disponovala so svojim
vlastníckym právo.
Avšak súd poukazuje na všetky okolnosti ohľadom všetkých prevodov:

Dňa 29.01.1998 bol X.. H.. Q. W., konateľ spol. F..Y..E.., W..Y..R.., osobne informovaný pracovníčkami
Daňového úradu I Žilina o tom, že dňa 28.01.1999 bol Najvyšším súdom SR vynesený rozsudok, ktorým
bolo zrušené rozhodnutie DÚ I Žilina o príklepe na nehnuteľnú vec z 27.11.1997 č. XXX/XXX/XXXXX/
XX a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Súčasne bol upovedomený o skutočnosti, že na základe
uvedeného rozsudku zanikajú vydražiteľovi vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti a správca dane
vykoná novú dražbu. (Uvedené vyplýva z úradného záznamu z 29.01.1999 - l.č. 184, ktorý podpísali
dve pracovníčky daňového úradu)

Zároveň v konaní 33C/35/2008 bolo preukázané, že cena, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené
spoločnosťou F..Y..E.., W..Y..R.., bola vrátená spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R..

Napriek oznámeným skutočnostiam spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.., táto previedla predmetné
nehnuteľnosti na V. W. a jeho manželku kúpnou zmluvou zo dňa 01.02.1999 s tým, že pravosť
podpisu konateľa predávajúceho bola osvedčená dňa 03.02.1999, pričom vklad zmluvy bol povolený
dňa 05.02.1999.

Súd poukazuje na časový sled jednotlivých udalostí a krátke časové odstupy medzi nimi, čo taktiež
vzbudzuje presvedčenie o účelovosti daných úkonov.

V. W. a jeho manželka X. boli v konaní vypočutí ako svedkovia.
Svedok V..W. na pojednávaní dňa 11.01.2013 uviedol, že podnikal v W. K. B., kde aj býva, pričom jeho
spoločnosť W., W..Y..R.. pracuje po celom Slovensku a chceli mať určitú základňu aj v Žiline, a preto
kúpil dané nehnuteľnosti. Ale vzhľadom k tomu, že spoločnosti sa viac darilo na východnom Slovensku,
tak upustili od podnikania v Žiline a predmetné nehnuteľnosti predali, a to jeho rodičom, t.j. odporcom. O
tieto nehnuteľnosti prejavili záujem iba jeho rodičia. Uviedol, že nehnuteľnosti kúpil spolu s manželkou do
bezpodielového spoluvlastníctva od spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.., ktorú vlastní jeho brat X.. H.. Q..W.,
a preto túto spoločnosť pozná.
Na otázku, či mu jeho brat Q..W. niekedy ponúkal dané nehnuteľnosti, neodpovedal na otázku a následne
na ďalšiu otázku, ako mal vedomosť, ktoré nehnuteľnosti vlastní daná spoločnosť, svedok uviedol,
že to sú záležitosti 14-15-16 rokov, takže si to nepamätá, ako k tomu došlo. Uviedol, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností bol cca pol roka, resp. trištvrte roka. Svedok si nepamätal, či mal vedomosť
o tom, že daná spoločnosť nadobudla nehnuteľnosti v dražbe.
Na otázku, či sa rozhodol, že kúpi predmetné nehnuteľnosti na základe nejakého náhleho rozhodovania
alebo dlhšieho zvažovania, svedok odpovedal vyhýbavo tak, že asi pol roka zvažoval, že bude podnikať
aj mimo W. K. B., že mimo kúpi nejakú nehnuteľnosť, teda že pol roka alebo rok zvažoval kúpiť
nehnuteľnosti a keď boli na predaj predmetné nehnuteľnosti, tak sa pre ne rozhodol, avšak bola určitá
doba zvažovania.
Súd poznamenáva, že dĺžku danej doby neuviedol ani na viaceré opakované otázky.

Svedok uviedol, že jeho spol. W., W..Y..R.. určitú dobu užívala predmetné nehnuteľnosti, postupne ich
opravovali. Následne uviedol, že predmetné pozemky neužívali na podnikateľské účely, iba keď prišli za
rodičmi (odporcami), tak tam parkovali.
Z daného sú evidentné rozpory v jeho výpovedi.
Svedok na jednej strane uviedol, že si nepamätá, za akú sumu kúpil predmetné nehnuteľnosti, hoci nešlo
o malú sumu, avšak na to, že sa mal so svojim bratom Q..W. práve v období 01/1999-02/1999 stretávať,
aj pracovne, aj rodinne, si pamätal. Zároveň uviedol, že mali spolu aj spoluprácu v rámci podnikania,
pričom išlo občasné stretnutia.
Z výpisu z obchodného registra na spol. W., W..Y..R.. mal súd zistené, že spoločnosť vznikla 04.11.1991,
pričom spoločníkom bol aj brat svedka, t.j. Q..W., a to od roku 1991 do roku 2005, pričom aj konateľom
bol od roku 1991 do roku 2004.
Z uvedeného vyplýva, že okrem svedka aj jeho brat Q..W. bol spoločníkom a aj konateľom danej
spoločnosti, ktorá mala záujem vytvoriť základňu aj mimo W. K. B., v dôsledku čoho boli zakúpené
predmetné nehnuteľnosti v Žiline, a to práve v čase ponuky a prevodu predmetných nehnuteľnosti na
svedka, t.j. brata Q..W..
Z uvedeného teda je pravdepodobné, že nešlo o nejakú dlhodobú ponuku predmetných záležitostí, keď
dané spoločnosti sú/boli obsadené tými istými osobami, ktoré sú zároveň aj blízkymi osobami.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že svedok si nepamätal, nevedel uviesť, kedy mu bola daná
ponuka na predaj daných nehnuteľností.
Je však nepochybné, že cca 2-3 dni po tom, ako sa Q..W. dozvedel o zrušení príklepu (29.01.1999), tak
bola podpísaná kúpna zmluva na tieto nehnuteľnosti jeho bratom s manželkou (01.02.1999).
Svedok taktiež mal vedomosť o tom, odporkyňa v rade 2/ bola spoločníčkou v spoločnosti F..Y..E..,
W..Y..R.. v rokoch 2003 a 2004, nakoľko požičala nejaké peniaze danej spoločnosti a túto informáciu
má priamo od nej, avšak nevedel uviesť, kedy mu to povedala.
Z uvedeného sa javí tvrdenie svedka za nehodnoverné, keďže na jednej strane tvrdil, že jeho matka
(odporkyňa 2/) bola spoločníčkou v konkrétnom období spol. F..Y..E.., W..Y..R.., čo sa mal dozvedieť
od nej, avšak z výpovede odporkyne 2/ vyplýva, že to nevedela ani ona sama s uvedením, že o tej
spoločnosti nikdy nepočula. Teda ako mu to mohla povedať ona, keď na pojednávaní sa tvárila, že nebola
spoločníčkou danej spoločnosti, o ktorej ani nepočula.
Zároveň svedok tvrdil, že nevedel, ako sa darí spoločnosti jeho brata Q..W. - spol. F..Y..E.., W..Y..R..,
hoci boli spolu v kontakte, ako v pracovnom, aj v rodinnom, dokonca dlhé roky boli spolu v spol. W.,
W..Y..R.. ako konatelia a spoločníci, ponúkajú si nehnuteľnosti, avšak skutočnosť tak závažnú, ako je
nadobudnutie vlastníckeho práva v dražbe a následné zrušenie rozhodnutia o príklepe, na základe
ktorého bola spol. F..Y..E.., W..Y..R.. povinná vrátiť tak nadobudnuté predmetné nehnuteľnosti, si medzi
sebou bratia v dobrom vzťahu nepovedia medzi sebou?! Pričom je nepochybné, že svedok s manželkou
následne previedol predmetné nehnuteľnosti v časti na spol. F..Y..E.., W..Y..R.. a v časti na odporcov.
Z uvedeného sú zrejmé dané prevody, keď spol. F..Y..E.., W..Y..R.. sa vzdala vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam prevodom na brata a jeho manželku ihneď po oznámení, že rozhodnutie o
príklepe je zrušené a nehnuteľnosti bude musieť vrátiť, a to prevodom na konateľových a spoločníkových
príbuzných, hoci následne boli späť na ňu prevedené v časti.
Súd poukazuje na to, že z výpovede svedka je zrejmé, že neuviedol, že by zháňal nehnuteľnosti.
Zrazu mu prišla ponuka od spol. F..Y..E.., W..Y..R.. prostredníctvom jeho brata, hoci nevedel uviesť,
kedy bola daná ponuka, pričom nič nepreukazovalo vedomosť Q..W..Y..E.., W..Y..R.. o záujme
V..W. o nehnuteľnosti. Súd spochybnil tvrdenie svedka V..W. o jeho záujme kúpiť nehnuteľnosti na
podnikateľské účely mimo jeho bydliska. Svedok dokonca ani nespomenul, že by s manželkou uvažoval
o presťahovaní, ale uvažoval iba o nejakej ďalšej základni, hoci jeho manželka uvádzala práve
uvažovanie o presťahovaní sa.

Svedkyňa X..W., manželka svedka V..W., ktorá sa dostavila k výpovedi až dňa 08.03.2013, hoci bola
predvolaná spolu so svojim manželom na 11.01.2013, ale vraj zo zdravotných dôvodov sa nemohla
dostaviť.
Svedkyňa potvrdila, že predmetné nehnuteľnosti kúpila so svojim manželom za účelom do podnikania,
ale do BSM, keďže uvažovali, že sa aj presťahujú za účelom podnikania, ale následne prišli nejaké
zmeny, tak predali dané nehnuteľnosti.
Súd poukazuje na rozpor, keď svedkyňa uviedla, že sa chceli aj presťahovať, hoci jej manžel uviedol,
že iba uvažovali nad ďalšími základňami, keďže podnikali po celom Slovensku, že jeho spoločnosť W.,
s.r.o. pracuje po celom Slovensku.

Svedkyňa zároveň uviedla, že manžel jej oznámil, že je možnosť odkúpiť predmetné nehnuteľnosti.
Svedkyňa si nepamätala, či na daných nehnuteľnostiach niečo robili, či ich rekonštruovali, hoci boli
vlastníkmi cca 2 roky. Následne uviedla, že žiadny zásah, rekonštrukcia nebola.
Súd poukazuje na to, že podľa svedkyne 2 roky boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností za účelom
podnikania, ale celý čas na nich nič nerobili, žiadna rekonštrukcia, žiadny zásah.
Z uvedených skutočností možno predpokladať účelovosť daného prevodu.
Svedkyňa taktiež uviedla, že nemala vedomosť o titule nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou
F..Y..E., W..Y..R.., avšak netajila sa tým, že list vlastníctva mala prečítaný a zároveň na otázku, či mala
vedomosť, kedy spol. F..Y..E., W..Y..R.. nadobudla tieto nehnuteľnosti, pripustila, že v tom čase asi
mala vedomosť. Je trošku zvláštne, ak vedela, kedy spol. F..Y..E.., W..Y..R.. nadobudla nehnuteľnosti,
ale nevedela, z akého titulu, hoci čítala list vlastníctva. Zvyčajne také skutočnosti sú medzi príbuznými
známe a o to zvlášť, keď majú dobré vzťahy, pričom v danom prípade dokonca spolu aj podnikali.
Súd poukazuje, že nikto z nich neuviedol, ako dlho zvažoval kúpu predmetných nehnuteľností a kedy
dostal ponuku na ich kúpu, ale je nepochybné, že k prevodu, ako aj zavkladovaniu, resp. podaniu návrhu
na vklad, došlo od oznámenia o zrušení príklepu a upovedomenia o povinnosti vrátiť vydražené veci, do
cca 1 týždňa. Vzhľadom na tento krátky časový úsek vyvoláva presvedčenie o určitej špekulácii.
Svedkyňa zároveň uviedla, že kúpna cena bola cca 1.000.000,- Sk. Súd však z predloženej kúpnej
zmluvy zistil, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3.740.418,- Sk, čo je dosť podstatný rozdiel od
tvrdenia svedkyne, a to aj napriek časovému odstupu, zvlášť, keď nehnuteľnosti sa nadobúdali do BSM a
svedkyňa uviedla, že nešlo o zanedbateľnú sumu, pričom uviedla cca 1.000.000,- Sk. Teda pre ňu nebola
zanedbateľná suma 1.000.000,- Sk, avšak svedkyňou uvedená kúpna cena bola cca 4x nižšia ako
dohodnutá kúpna cena. Je nepravdepodobné, aby niekto, kto považuje sumu 1 mil. za nezanedbateľnú,
sa pomýlil o 2.740.418,- Sk.

Z výpovedí svedkov s poukazom na skutočnosti zistené z daňového úradu za podporného konštatovania
v rozsudku v konaní tunajšieho súdu 33C/35/2008, súd dospel k presvedčeniu, že prevod zo spol.
F..Y..E.., W..Y..R.. na svedkov, a to kúpna zmluva z 01.02.1999, bola účelová, špekulatívna.
Z vykonaného dokazovania vzhľadom aj na rozpory vo výpovediach svedkov jednotlivo a aj
navzájom, súd neposúdil dané výpovede za hodnoverné a posúdil, že pri danom prevode absentuje
dobromyseľnosť, keďže daný prevod bol účelový a špekulatívny.

Čo sa týka prevodu, na základe ktorého nadobudli odporcovia vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, súd ma zistené, odporcovia sa stali vlastníkmi na základe kúpnej zmluvy od
predávajúcich V..W. (ich syna) a jeho manželky.

Obidvaja odporcovia naučene tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne.
Súd však spochybnil aj ich tvrdenia vzhľadom na rozpory v ich výpovediach.

Odporca v rade 1/ tvrdil, že jeho syn V..W. prišiel za ním, že potrebuje peniaze, a preto potrebuje predať
pozemok. Preto sa spolu s odporkyňou v rade 2/ rozhodli to kúpiť s tým, že si postavili na predmetnom
pozemku garáž, že to budú prenajímať a prenájmom budú získavať peniaze.
Zároveň však nevedel uviesť žiadneho nájomcu s tým, že o všetko sa stará odporkyňa v rade 2/.
Dokonca odporca v rade 1/ potvrdil, že mali vedomosť o tom, že nadobudnutie vlastníctva bolo nejaké
sporné, ale to sa vraj dozvedeli, až keď to kúpili. Uviedol, že sa tam išiel prejsť, zapáčilo sa mu to, tak
sa rozhodol, že to kúpi.
Uviedol, že prvýkrát bolo spochybnené vlastníctvo v roku 1999 a potom mu to prišlo zo súdu alebo mu
to syn povedal.
Odporca v rade 1/ uviedol, že nepozná spoločnosť F..Y..E.., W..Y..R.. a ani nevie o žiadnej spojitosti
danej spoločnosti s jeho synom Q..W..
Čo sa týka predmetného prevodu, na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo spolu s odporkyňou v
rade 2/, uviedol, že nevie, kto pripravoval podklady pre zmluvu a nevie ani o doklade ohľadom zaplatenia
kúpnej ceny.

Odporkyňa v rade 2/ tvrdila, že jej syn V. W. chcel podnikať v Žiline, aj keď býval na W., ale tu sa mu
páčilo. Následne však v Žiline nepodnikal a predal nehnuteľnosti, aby mal peniaze na podnikanie, a tak
v dobrej viere to od neho kúpili.

Taktiež uviedla, že o spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.. nemá žiadnu vedomosť a ani nevie, že by bola
spájaná s ich synmi Q..W. U. V..W.. Iba syn V. za nimi prišiel, či to nekúpia a oni to teda kúpili a návrh
na vklad bola zaniesť ona osobne. Postavili si tam garáž, ktorú prenajímajú.
Odporkyňa v rade 2/ trvala na tom, že spoločnosť F..Y..E., W..Y..R.. nepozná, nemá o nej vedomosť a
ani tam nikdy nebola zamestnaná, ani tam nebola spoločníčkou alebo inak zúčastnená.

Následne po predložení výpisu z obchodného registra na danú spoločnosť, z ktorého vyplýva, že
odporkyňa v rade 2/ bola v menovanej spoločnosti spoločníčkou, odporkyňa v rade 2/ zrazu zmenila
svoje vyjadrenie v tom zmysle, že bola tam spoločníčkou, ale iba 2-3 mesiace.
Svoje rozporné tvrdenie vysvetlila súdu tým, že tých spoločností je veľa, že o tom ani nevedela, ale
vlastne Q..W. požičala peniaze a tak sa stala spoločníčkou a ani si nepamätá, čo jej dal podpísať.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozpor, keď odporkyňa v rade 2/ spočiatku trvala na tom, že menovanú
spoločnosť nepozná, nemá o nej vedomosť, nikdy tam nebola nijako zainteresovaná, avšak následne
po predložení výpisu z obchodného registra už uviedla, že tam bola spoločníčkou, ale iba 2-3 mesiace.
Zároveň súd poukazuje na výpoveď svedka V..W., ktorý uviedol, že informáciu, že odporkyňa v rade 2/
bola spoločníčkou v danej spoločnosti, má priamo od nej, avšak na pojednávaní tvrdila, že o tom nič
nevedela.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporkyňa v rade 2/ neuvádzala pred súdom pravdu a zatajovala
závažné skutočnosti. Preto súd ju vyhodnotil ako nehodnovernú.

Zároveň obaja odporcovia tvrdili, že si postavili 2-garáž, avšak je nepochybné, že v čase ich prevodu
časť garáže tam už stála.

Dokonca odporcovia prezentovali danú kúpu za účelom prenajímania, avšak vykonaným dokazovaním
bolo zistené, že od nadobudnutia vlastníckeho práva získali z prenájmu len zanedbateľnú sumu.

Zároveň súd poukazuje na skutočnosti zistené od Sociálnej poisťovne, podľa ktorej odporca v
rade 1/ bol vedený Sociálnou poisťovňou v spoločnosti F..Y..E.., W..Y..R.. ako zamestnanec -
dohodár od 01.01.2004 do 31.03.2005, 18.08.2004-31.08.2008, 20.09.2005 -30.09.2005, 20.09.2005
do 31.12.2005, 07.11.2005-30.11.2005, 01.12.2005-31.12.2005 a odporkyňa v rade 2/ od 01.01.2004
do 31.03.2005, 18.08.2004-30.08.2005, 20.09.2005 do 30.09.2005, 10.11.2005 - 30.11.2005,
02.12.2005-20.12.2005, 17.02.2006-28.02.2006. (l.č. 366 obsahu spisu)
Z uvedeného vyplýva, že odporcovia aj v tomto nevypovedali pravdivo, a to ani odporca v rade 1/, ani
odporkyňa v rade 2/, keď tvrdili, že danú spoločnosť nepoznajú, nemajú o nej vedomosť, neboli tam
zamestnaní, hoci oznámenie Sociálnej poisťovne preukazuje opak.

S poukazom na uvedené rozpory a skutočnosti súd výpovede odporcov posúdil ako zavádzajúce,
účelové a nehodnoverné, a preto tak posúdil vzhľadom na všetky zistené skutočnosti aj tvrdené, že
nehnuteľnosti kúpili v dobrej viere s tým, že nemali vedomosť o žiadnom príklepe,... S poukazom na
uvedené súd ich tvrdeniam o dobrej viere neuveril a má za to, že išlo o špekulatívne prevody za účelom
dosiahnuť čo najviac prevodov a tým znemožniť povinnosť vrátiť vydražené nehnuteľnosti.

Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto
presvedčenie je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery,
sú spravidla skutočnosti týkajúca sa právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia.

S poukazom na uvedené súd po vykonanom dokazovaní má za to, že u obidvoch prevodoch absentuje
existencia dobrej viery.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zistených skutočností po spochybnení výpovedí svedkov a
odporcov, posúdil, že všetky prevody boli účelové s cieľom vyhnúť sa následkom zrušenia rozhodnutia o
udelené príklepu, a to všetko v prospech Q..W., resp. spol. F..Y..E.., W..Y..R.., ktorej boli vrátené peniaze
za zrušenú dražbu, avšak bez vrátenia vydražených nehnuteľností.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa čl. 11 ods.3 Listiny základných práv a slobôd vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Súd poukazuje na to, že právny zástupca odporcov sa snažil spochybniť navrhovateľku v rade 2/. Súd
však mal preukázané, že navrhovateľka v rade 2/ bola manželkou navrhovateľa v rade 1/, pre ktorého
podpisovala listiny, ktoré požadoval, aj keď riadne nevedela o ich obsahu. Zároveň však potvrdila, že
má voči Q..W. P. U. Q..W. požadoval od nej podpísať určité skutočnosti, ktoré vopred pripravil, a ktoré
sa nezakladajú na pravde.

Právny zástupca odporcov poukazoval na rozhodnutie NS SR 2Cdo 311/2008, podľa ktorého právna
veta znie - ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia
spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmluvu.
(l.č. 470)
S týmto je nutné súhlasiť, ale len dovtedy, kým sa nezistí, nepreukáže, že prevody takých subjektov -
nadobúdateľov sú fiktívne, špekulatívne, účelové, obchádzajúce zákon a v rozpore s dobrými mravmi,
čo súd posúdil v danom konaní.
Súd však zároveň poukazuje, že rozhodnutie NS SR, na ktoré právny zástupca odporcov odkazuje, sa
týka iného skutkové stavu (odstúpenie od zmluvy po ďalších prevodoch), preto nie je možné pre danú
vec toto rozhodnutie použiť, a to ani konkrétne konštatovania vytrhnuté z kontextu.

Právny zástupca navrhovateľov trval na tom, že medzi jednotlivými svedeckými výpoveďami svedkov
V. a X. W., ako aj medzi výpoveďami účastníkov konania, konkrétne odporcov, sú významné rozpory.
Poukázal na to, že všetky predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nadobudla
spoločnosť F. v rámci daňovej exekučnej dražby, ktorá bola dňa 28.01.1999 zrušená rozsudkom
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sž/100/98. Vzápätí, nasledujúci deň, 29.01.1999, bolo toto rozhodnutie
preukázateľne oznámené H.. Q. W., konateľovi spoločnosti F. a súčasne synovi odporcov v tomto
konaní. Dňa 01.02.1999 predáva spoločnosť F. všetky tieto nehnuteľnosti manželom V. U. X. W., t.j.
synovi odporcov v tomto konaní a neveste odporcov v tomto konaní. Následne na to dňa 26.07.1999
predávajú manželia V. a X. W. časť z týchto nehnuteľností odporcom v tomto konaní a 05.02.2001
predávajú manželia V. U. X. W. zostávajúcu časť vyššie uvedených nehnuteľností Ing. Q. W.. Zvlášť
zdôraznil prevod vlastníckeho práva k všetkým predmetných nehnuteľnostiam zo strany spoločnosti
F. na manželov V. U. X. W., ktorý bol vykonaný prekvapujúco už druhý pracovný deň po zrušení
nadobúdacieho titulu spoločnosti F. k predmetným nehnuteľnostiam. Tento prevod bol odvkladovaný
už 6. pracovný deň po zrušení nadobúdacieho titulu spoločnosti F. k predmetným nehnuteľnostiam.
Ďalej poukázal, že manželia V. U. X. W. v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina sp. zn.
9C/223/2001 nepreukázali, že by vykonávali akékoľvek investície do predmetnej nehnuteľnosti, ani
skutočný podnikateľský zámer v spojení s nadobudnutím týchto nehnuteľností, hoci podstatnú časť
týchto nehnuteľností vlastnili dva roky, ale práve naopak, preukázalo sa v tomto konaní, že všetky
tieto investície vykonával H.. Q. W., t.j. konateľ a spoločník spoločnosti F. a hoci V. W. v tomto konaní
vyslovene uviedol, že chcel podnikateľ mimo W. K. B., teda aj v Žiline, že užíval tieto nehnuteľnosti
nejaký čas, boli vo veľmi zlom technickom stave a tak ich postupne opravoval. Následne uviedol, že
iba začal prípravu na ich opravovanie. X. W. taktiež uviedla, že tieto nehnuteľnosti stáli bez nejakej
rekonštrukcie, bez nejakého zásahu dva roky, aj napriek tomu, že boli zakúpené za účelom podnikania.
Napriek všetkým týmto skutočnostiam svedok Pavol Sekera nebol vôbec schopný vysvetliť, prečo túto

nehnuteľnosť nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva so svojou manželkou, a nie do vlastníctva
spoločnosti W., s.r.o., ktorú sám označil ako spoločnosť, ktorou vykonáva podnikateľskú činnosť a už
vôbec nebol schopný uspokojivo vysvetliť, prečo zvolil tento spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, keď
je tento spôsob zjavne nevýhodnejší, nakoľko mu neumožňuje znižovať základ danej z príjmu napríklad
o odpisy nadobúdacej ceny, o vynaloženie nákladov na opravy, daň z nehnuteľnosti a podobne. Všetky
tieto skutočnosti na otázku právneho zástupcu navrhovateľov vysvetlil jedinou vetou, že to je jeho
problém od koho kúpi a kde ich kúpi, na akú firmu, na koho. Uvedené pôsobí ešte viac zarážajúco vo
svetle toho, že V. W. v konaní nevysvetlil, prečo časť nehnuteľností nadobudnutých do spoločnosti F.
previedli manželia W. v júli 1999 na svojich rodičov, t.j. na odporcov v tomto konaní a zvyšnú časť,
tú podstatnú časť nehnuteľností až vo februári 2001 na svojho brata H.. Q. W.. Pozoruhodné v celej
tejto súvislosti na uvedenom podnikateľskom zámere je aj to, že uvedeným spôsobom vznikla z celého
tohto obchodu manželom V. U. X. W. z nadobudnutia a následného predaja týchto nehnuteľností strata
vo výške takmer 1,9 milióna Sk, nakoľko nehnuteľnosti kúpili za sumu 3.740.418,- Sk a previedli ich
odporcom, časť tých nehnuteľností odporcom za sumu 595.080,- Sk a Q. W. zvyšnú časť za sumu
1.312.930,- Sk. K tomuto prevodu je ešte potrebné poznamenať to, že svedkyňa X..W. v konaní
síce potvrdila, že na podnikateľské účely žiadne nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva s
manželom nekupovali, vzápätí však skonštatovala, že tieto nehnuteľnosti kúpili s manželom do BSM
preto, lebo ako manželia mali nejaký plán a kým sa firma otvorí, tak to vlastne kúpili do bezpodielového
spoluvlastníctva s tým, že uvažovali, že by sa to potom vložilo do podnikania. Právny zástupca
navrhovateľov podotkol, firma W., s ktorou V..W. podnikal, bola „otvorená“, keďže existovala už od
roku 1991 a tiež aj na to, že hoci manželia W. tieto nehnuteľnosti vlastnili viac ako dva roky, nikdy
ich nevložili do podnikania spoločnosti W., ani do majetku žiadneho iného podnikateľského subjektu.
Na základe týchto skutočností sa teda možno celkom jednoznačne domnievať, že jediný dôvod, pre
ktorý predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté Q. V. U. X. W., budú zrejme spočívať v tom, že v
danom období bol H.. Q. W., ktorý bol súčasne konateľom a spoločníkom spoločnosti F., súčasne aj
konateľom a spoločníkom spoločnosti W., a že prevod, ktorý by sa uskutočnil na spoločnosť W., by
bol až príliš „okatý“. Vo vzťahu k druhému prevodu predmetných nehnuteľností, ktorý sa uskutočnil
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.07.1999 medzi V. U. X. W. ako predávajúcimi a odporcami v
tomto konaní, platí to, že odporcovia do zápisnice z pojednávania zo dňa 16.08.2012 zhodne uviedli,
že chceli získavať príjem z prenájmu, ale nehnuteľnosti kúpili za sumu 595.080,- Sk, t.j. 19.753,- Eur
a ich príjem z prenájmu vydokladovali 4 príjmovými pokladničnými dokladmi na sumu 340,- Eur za
celú dobu prenajímania 22 mesiacov, čo samozrejme znamená, že teda ich príjem bol úplne mizivý
s tým, že do tohto príjmu alebo teda ich výnos nezohľadňuje náklady, ktoré by museli vynaložiť na
vstupné náklady na dobudovanie dvojgaráže postavenej na predmetných nehnuteľnostiach, na náklady
na prevádzku a údržbu predmetných nehnuteľností a napríklad náklady daňového charakteru a tak
podobne. Ďalej odporcovia dňa 16.08.2012 zase zhodne uviedli, že ide o dvojgaráž, ktorú niekomu
prenajímajú raz za týždeň, inokedy za mesiac, ale podľa listín založených v súdnom spise odporcovia
v roku 2002 žiadali príslušné orgány o súhlas so zmenou účelu užívania predmetných nehnuteľností
na predajňu potravinárskeho nábytku. A tiež obaja odporcovia uviedli celkom jednoznačnú nepravdu,
keď skonštatovali, že o spoločnosti F. nemajú žiadnu vedomosť, a to preto, lebo z potvrdenia sociálnej
poisťovne (č.l. 366) jednoznačne vyplýva, že boli zamestnancami spoločnosti F. s prestávkami v období
od januára 2004 do decembra 2005, resp. do februára 2006, pričom odporkyňa 2/ bola dokonca isté
obdobie priamo spoločníkom spoločnosti F.. Všetky tieto skutočnosti zase evokujú dojem, že odporcovia
s týmito nehnuteľnosťami v skutočnosti vôbec nedisponovali a reálne nevykonávali práva, ktoré im z
titulu vlastníctva patrili, a že teda výkon vlastníckych práv je v skutočnosti predstieraný.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd sa musel vysporiadať so základnou otázkou, ktorý z princípov
ovládajúcich nadobudnutie vlastníckeho práva bude mať prednosť, či to bude princíp ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere alebo princíp, podľa ktorého nikto nemôže na iného previesť sám viac
práv, než má.

V danom prípade odporcovia predmetné nehnuteľnosti nadobudli až po zániku tohto právneho dôvodu,
pričom zmluvné strany boli vo veľmi blízkom vzťahu. Boli v postavení blízkych osôb v zmysle § 116
Občianskeho zákonníka, pričom spoločnosť F. stratila vlastnícke právo, ktoré nadobudla originárnym
spôsobom nadobudnutia, nakoľko dražba sa aj v zmysle ustálenej judikatúry považuje za originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Na základe uvedeného a v záujme toho, aby nedošlo k
neprimeranej aplikácii ústavného princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere na predmetný
právny vzťah a súčasne k neodôvodnenému odmietaniu princípu, podľa ktorého nikto nemôže na

iného previesť viac práv ako sám má, je podľa názoru súdu nevyhnutné v predmetnej veci prihliadať
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/274/2006 zo dňa 18.12.2007, a preto sa súd
zaoberal otázkou existencie, či neexistencie dobrej vôle alebo dobromyseľnosti na strane tak manželov
V. U. X. W., ako aj na strane odporcov, ktorí tieto nehnuteľnosti nadobudli od V. U. X. W.. Ich
dobromyseľnosť hodnoverným spôsobom nebola preukázaná, ale práve naopak. Zo všetkých tých
spomenutých skutkových okolností je možno spoľahlivo dovodiť, že uvedené osoby boli viac ako
pravdepodobne nedobromyseľné, nakoľko si museli byť a podľa názoru súdu si aj boli vedomé toho,
že spoločnosť F. ešte pred nadobudnutím ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam svoje
vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam právoplatne stratila. S poukazom na uvedené odporcovia sa
nikdy nemohli stať vlastníkmi predmetných nehnuteľností na základe toho, že neboli dobromyseľní v
čase ich nadobudnutia v tom, že ich nadobúdajú od vlastníkov.

Právny zástupca odporcov správne poukazoval na názor NS SR, že pokiaľ vydražiteľ nadobudnuté
vlastnícke právo previedol na iné osoby, treba aj v oblasti správneho súdnictva pri posudzovaní účinkov
rozsudku súdu, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie správcu dane o udelení príklepu, dať
prednosť ústavnému princípu ochrany nadobudnutých práv s tým, že právne vzťahy niekoho iného než
účastníka nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Vlastník by tak nikdy nemohol si byť istý svojim
vlastníctvom a bol by porušený princíp právnej istoty.

Právny zástupca odporcov poukázal na to, že nadobúdacie právo spoločnosti F., a teda príklep
daňovej exekučnej dražby bol zrušený rozsudkom najvyššieho súdu dňa 11.02.1999. To znamená, že
akékoľvek účinky tento právoplatný rozsudok nadobudol až týmto dňom, teda manželia V. U. X. W.
nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú aj predmetom tohto konania, vkladom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností dňa 05.02.1999, teda v čase, keď nebol a neexistoval žiadny právoplatný rozsudok
žiadneho súdu o tom, že by nadobúdacie právo spoločnosti F. týmto nehnuteľnostiam malo byť zrušené,
a teda malo zaniknúť. Podľa jeho názoru nie je právne rozhodné, či boli ako nadobúdatelia dobromyseľní
alebo nie, pretože takáto otázka je relevantná pri nadobúdaní od nevlastníka podľa Občianskeho
zákonníka. Vlastnícke právo nebolo spochybňované.
(V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovatelia sa domáhali svojich práv v súdnych konaniach,
teda namietali nadobudnutie vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam inými osobami.)
Súd má za to, že s poukazom na rozhodnutie NS SR 4Cdo 274/2006 je nutné skúmať dobromyseľnosť.
Je síce pravda, že spol. F..Y..E.., W..Y..R.. previedla dané nehnuteľnosti na V..W. s manželkou v čase,
keď bola evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastník, avšak súd poukazuje na okolnosti tohto
prevodu, keďže konateľ a spoločník spoločnosti F..Y..E.., s.r.o. sa dňa 29.01.1999 dozvedel o zrušení
príklepu a dňa 01.02.1999 bola vyhotovená kúpna zmluva a zavkladovaná dňa 05.02.1999.

Právny zástupca odporcov poukazoval aj na rozhodnutie NS SR 4Cdo 274/2006, ktoré sa dotýka aj
danej veci. (l.č. 334 a 335 obsahu spisu)
Podľa tohto rozhodnutia, podľa právnej vety - Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu)
svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších
nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere.

Z odôvodnenia vyplýva konštatovanie, že rešpektujúc ústavný princíp ochrany nadobudnutých práv
nemôžu tretie osoby konajúce v dobrej viere a spoliehajúce sa na platné právo stratiť nadobudnuté práva,
inak by bol porušený princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom.

Súd však poukazuje na citáciu „....tretie osoby konajúce v dobrej viere...“
Práve s poukazom na uvedené súd sa síce stotožňuje s uvedením v danom rozhodnutí, a teda aj
na poukazované právnym zástupcom odporcov, avšak zdôrazňuje, že nie je pre taký záver splnená
podmienka - V DOBREJ VIERE.
Vykonaným dokazovaním súd mal zistené skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že
pri prevodoch z F..Y..E.., W..Y..R.. na V..W. a jeho manželku a z nich na odporcov absentuje
dobromyseľnosť, dobrá viera. Dané prevody sú podľa názoru súdu len fiktívne a účelové práve
spoliehajúc sa na platné právne predpisy, na základe ktorých by zostalo vlastníctvo v rodine W..
Vypočutým svedkom a odporcom však súd neuveril ich tvrdenú dobrú vieru a nevedomosť o
podstatných skutočnostiach, a to predovšetkým z dôvodu ich rozporov vo výpovediach, ako aj na
to, že V..W. vraj nevedel o tých skutočnostiach, hoci s Q..W. má dobrý vzťah, dokonca spolu
podnikali a je nepravdepodobné, že by si také závažné skutočnosti a okolnosti nepovedali medzi

sebou. Taktiež odporcovia tvrdili, že nemajú vedomosť o spol. F..Y..E., W..Y..R.., čo bolo riadne
vyvrátené. Taktiež jednotlivé okolnosti prevodov vyvolávajú pochybnosti a vyvolávajú presvedčenie o
účelovosti a špekulatívnosti prevodov, keďže Q..W. ako konateľ a spoločník spol. F..Y..E.., W. Y..R.. bol
informovaný daňovým úradom o zrušení príklepu a zároveň upovedomený o povinnosti vrátiť vydražené
nehnuteľnosti, a to dňa 29.01.1999 a následne na to 01.02.1999 bola uzavretá kúpna zmluva s V..W. a
jeho manželkou na predmetné nehnuteľnosti.

V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje, že následne V..W. s manželkou previedli predmetné
nehnuteľnosti v časti na odporcov a v časti na Q..W..

Aj keď svedkovia a odporcovia trvali na tom, že nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, súd im tvrdeniu
neuveril vzhľadom na ich rozpory vo výpovediach, ktoré preukazujú, že nevypovedali pravdivo, ale aj
vzhľadom na ich vzájomný príbuzenský vzťah/vzťahy, na prepojenie jednotlivých prevodov, čo vyvoláva
presvedčenie o účelovosti týchto prevodov, a to z F..Y..E.., W..Y..R.. na V..W. s manželkou a následne
z nich na odporcov a dokonca v časti na Q..W..
Tvrdenia odporcov a svedkov o dobrej viere v právnom význame súd posúdil za naučené a vopred
pripravené, nakoľko v bežnom živote zmluvné strany bežne neuvádzajú spojenie dobrá viera, a to aj pri
právnych úkonoch, čo sa týka laickej verejnosti bez zvlášť právneho vedomia.

Taktiež v konaní tunajšieho súdu č.k. 33C/35/2008 rozsudkom zo dňa 21.06.2010 potvrdeným
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline vo veci o určenie vlastníckeho práva a vypratania nehnuteľnosti na
návrh Q..W. voči odporcom, medzi ktorých patria aj navrhovatelia tohto konania, bolo rozhodnuté tak,
že návrh bol zamietnutý.
V odôvodnení toho rozhodnutia súd konštatoval, že bolo preukázané, že všetky okolnosti ohľadom
dražby vykonával Q..W. ako konateľ vydražiteľa. Keď sa viedlo správne konanie ohľadom nezákonnosti
rozhodnutia o udelení príklepu pred NS SR, bo to práve Q..W., ktorý sa chodil na daňový úrad informovať,
v akom štádiu vybavovania sa vec nachádza. Informácia o zrušení daného rozhodnutia NS SR bola
Q..W. riadne oznámená pracovníkmi daňového úradu a spísaný bol o tom po jeho odchode aj úradný
záznam. Pokiaľ úradný záznam nemá náležitosti v zmysle § 11 a§ 12 zák.č. 511/1992 Zb., nič to nemení
na tom, že pracovníkmi daňového úradu bola táto skutočnosť oznámená a mal o tom vedomosť. Napriek
tomu, že Q..W. ako konateľovi vydražiteľa bolo známe zrušenie rozhodnutia o príklepe dňa 29.01.1999,
dňa 01.02.1999 bola uzavretá kúpna zmluva so spol. F..Y..E.., W..Y..R.. ako predávajúcou a V..W. s
manželkou ako kupujúcimi na sporné nehnuteľnosti. Q..W. napriek tomu, že tou vedomosťou disponoval,
kúpnou zmluvou z 05.02.2001 uvedené nehnuteľnosti od nich odkúpil. Vychádzajúc z uvedeného podľa
názoru súdu v danom konaní je zrejmé, že Q..W. nemohol byť v dobrej viere, že nehnuteľnosti kupoval
od vlastníka, keďže mu bolo známe, že príklep, ktorým ich získal právny predchodca, bol zrušený
rozsudkom NS SR.
Vychádzajúc z uvedeného súd v tom konaní dospel k záveru, že Q..W. nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov v dobrej viere, nakoľko už v čase, keď sa
vykonával prevod na V..W. a jeho manželku, už mu bola známa skutočnosť, že Najvyšším súdom SR
bolo zrušené rozhodnutie o príklepe, vydané v rámci daňovej exekúcie, preto nemôže byť chránené
jeho právo.

Vlastnícke právo nadobúdateľov, pokiaľ svoje právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu a nezaniká,
čo je v súlade s čl. 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a
ochrany nadobudnutých práv.
Opačná interpretácia, podľa ktorej dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého
nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov vlastníka, tento vlastník stráca vlastnícke
právo, aj keď mu čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a § 123 Občianskeho zákonníka poskytujú
ochranu, narušuje celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. To však platí oba pri
právach, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere, keď dobrá viera vystupuje ako korektív všeobecne
platný pre občianske právo. Akceptovanie výkladu, že zánikom nadobúdacieho titulu, ktorý bol v rade
prevodcov ako prvý, by si vlastník, ktorý nadobudol vlastnícke právo derivatívne, nikdy nemohol byť
istý svojim vlastníctvom, zjavne nezodpovedá poňatiu materiálneho právneho štátu. Zrušenie rozsudku,
ktorým bolo určené vlastnícke právo, môže pôsobiť výhradne medzi účastníkmi konania, je záväzné
pre účastníkov konania a nemôže mať vplyv na riadne nadobudnuté vlastnícke právo tretej osoby aj s
poukazom na § 243d ods.2 O.s.p.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že V..W. s jeho manželkou, ako ani
odporcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od svojich právnych predchodcov
v dobrej viere, nakoľko prevody sa vykonali v čase, keď bola známa skutočnosť, že Najvyšším súdom
SR bolo zrušené rozhodnutie o príklepe vydané v rámci daňovej exekúcie, v dôsledku čoho bola spol.
F..Y..E.., W..Y..R.. povinná vrátiť to, čo dražbou nadobudla, pričom súd neuveril odporcom a ani ich
právnym predchodcom, že nemali o tom vedomosť, a teda im neuveril, že by nadobudli vlastnícke právo
v dobrej viere, preto nemôže byť chránené ich právo.
Súd zároveň poukazuje, že spol. F..Y..E.., W..Y..R.. nielenže nevrátila nadobudnuté nehnuteľnosti, ale
následne ich previedla na osoby blízke konateľom a spoločníkom danej spoločnosti, s ktorými boli v
príbuzenskom a zároveň podnikateľskom vzťahu a dokonca danej spoločnosti boli vrátené peňažné
prostriedky vynaložené v predmetnej dražbe a teda navrhovateľ 1/ ako povinný by tak nemal ani
nehnuteľnosti, ani finančné prostriedky za ne, ale iba dlhy, v dôsledku čoho prebehla daná exekúcia.
Súd opätovne uvádza, že dané prevody posúdil ako fiktívne, účelové, či špekulatívne a smerujúce k
obchádzaniu zákona a spravodlivosti a teda proti dobrým mravom, a takýto postup nemôže požívať
zákonnú ochranu, a to s poukazom na zásadu „Ius est ars boni et aequi.“ (Právo je umenie dobra a
spravodlivosti.)
Danými prevodmi bola snaha zneužiť, či využiť ústavný princíp ochrany vlastníckeho práva, avšak
pozabudnúc na dobrú vieru, a tak obísť ústavné princípy.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom určil, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti
každý v podiele 1 vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti patrili do BSM, avšak ich manželstvo je rozvedené
a od rozvodu a zároveň zániku BSM uplynula lehota dlhšia ako 3 roky, pre ktorú sa BSM stalo podielovým
spoluvlastníctvom z dôvodu nevyporiadania BSM v stanovenej lehote, resp. nepodania návrhu na
vyporiadanie BSM v danej lehote.

Súd ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko zistený skutkový stav bol postačujúci pre meritórne
rozhodnutie. Ak aj v priebehu konania navrhovali účastníci konania nejaké ďalšie dôkazy, na pojednávaní
dňa 21.03.2013 netrvali na žiadnom ďalšom dokazovaní.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods.3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).