Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113214894
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6113214894.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu V.. X. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX O. O., K. I. XX, zastúpeného U. X.. X. B., U. S. XXX XX O. O., Z. XX, P. O. O. XXX,
proti žalovanej V.. G. E., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. O., K. XX, zastúpenej X.. Q.
X., U., U. S. XXX XX O. O., W. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len „BSM"), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C/113/2013
zo dňa 31. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal BSM strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal garáž, hnuteľnosti a pohľadávky uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu, do
výlučného vlastníctva žalovanej prikázal pohľadávky uvedené taktiež vo výroku rozsudku okresného
súdu, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu 5.093,30 € v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny
poplatok v sume 682,- € na účet okresného súdu taktiež v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaná má právo na náhradu trov konania od žalobcu vo
výške 100 %.

2.Zvykonanéhodokazovaniaokresnýsúdmalzistené,žemanželstvostránuzatvorenédňaX.U.XXXX,
zaniklo dňa XX. Q.XXX rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/98/2009-58 zo dňa 30.
novembra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/35/2010-128 zo
dňa 20. apríla 2010. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 31. 05. 2010. Po rozvode

manželstva sa bývalí manželia dohodli o rozdelení a vyporiadaní hnuteľných vecí patriacich do BSM
tak, že ďalej patria tomu, kto ich v čase zániku BSM užíval a v časti, v ktorej sa bývalí manželia
nedohodli, podal žalobca návrh na vyporiadanie BSM v trojročnej prekluzívnej lehote. Počas konania
sa strany len čiastočne zhodli vo vymedzení okruhu aktív tvoriacich masu BSM s tým, že ich BSM ku
dňu zániku nebolo zaťažené pasívami a spornými zostali najmä finančné prostriedky vložené podľa
tvrdenia žalobcu žalovanou do rôznych subjektov, osobné motorové vozidlo zn. B. R. a príves zn.
W. X. J.-K. Súd manželstvo vyporiadal v stave, v akom sa nachádzalo v čase zániku manželstva

(XX. XX. XXXX). Osobné motorové vozidlo B. R., A.: O. okresný súd zaradil do masy BSM, keď mal
preukázané, že sčasti bolo kúpené za finančné prostriedky z BSM a že darovacia zmluva zo dňa 30.
júna 2009, ktorou podľa tvrdenia žalobcu predmetné motorové vozidlo daroval synovi H., súd považoval
za neplatnú, nakoľko účastníčkou tejto zmluvy nebola žalovaná ako spoluvlastníčka v režime BSM.Podľa tvrdenia žalobcu auto bolo kúpené v roku 2003, cca za 350.000,- Sk - 400.000,- Sk, kúpnu
cenu uhradili čiastočne peniazmi z BSM a čiastočne cca v sume 80.000,- Sk peniazmi, ktoré získal
predajom osobného motorového vozidla zn. Q. O., ktoré výlučne jemu daroval jeho brat, čo doložil

darovacou zmluvou zo dňa 8. novembra 1989. Pretože autom disponuje žalobca, prikázal mu ho súd za
zostatkovú sumu 2.062,- €, ktorá predstavuje 4/5 sumy 2.578,- €, za akú sa podľa právnej zástupkyne
žalovanej takéto vozidlá predávali v čase zániku BSM a ktorú sumu žalobca nenamietol. Súd pri výpočte
zostatkovej hodnoty zohľadnil, že žalobca uhradil zo svojich výlučných finančných cca jednu pätinu
kúpnej ceny auta. Súd uviedol, že situácia ohľadom motorového prívesu značky W. X. J.-K je obdobná,

strany nespochybnili, že bol kúpený z peňazí patriacich do BSM a súd poukázal na neplatnosť darovacej
zmluvy zo dňa 30. júna 2009 tak, ako to bolo pri motorovom vozidle B. R.. Súd prikázal príves žalobcovi,
ktorý ním disponuje, za zostatkovú hodnotu 1.000,- €, na ktorej sa strany dohodli.

3. Ďalej mal okresný súd listinnými dôkazmi a zhodnými výpoveďami za preukázané, že obaja bývalí
manželia vložili počas manželstva finančné prostriedky patriace do BSM do spoločnosti I. Q. A.

E.. Oznámením správcu konkurznej podstaty tejto spoločnosti zo dňa 27. septembra 2018 mal súd
preukázané, že po tom, čo bol na spoločnosť vyhlásený konkurz, si žalovaná prihlásila pohľadávku vo
výške 20.906,- € (uznaných bolo 12.720,64 €), z ktorej jej bola v rámci čiastočného rozvrhu v roku 2013
vyplatenásuma1.594,61€avrámcikonečnéhorozvrhusuma197,89€.Žalobcaprihlásilpohľadávkuvo
výške 5.350,74 € (uznaných bolo 2.159,79 €), z ktorej mu bola v rámci čiastočného rozvrhu v roku 2013

vyplatená suma 270,74 € a v rámci konečného rozvrhu suma 33,60 €. Finančné prostriedky vložené
do uvedenej spoločnosti súd vyporiadal prikázaním peňažných súm v reálnych hodnotách, ktoré boli
stranám v konkurze vyplatené.

4. Do BSM okresný súd zaradil aj ďalšie finančné prostriedky na účtoch žalobcu i žalovanej (viď bod 17

a 18 dôvodov rozsudku). Do BSM nezahrnul finančné prostriedky investované žalovanou do produktu
spoločnosti E. C. H. D.. Hoci žalobca predložil súdu potvrdenie o vklade sumy 1.300,- € dňa 29. júla
2005 a platobný príkaz na sumu 1.000,- € zo dňa 30. júla 2005, ktoré žalovaná ani nespochybňovala,
avšak nevyvrátil tvrdenie žalovanej, že tieto peniaze sa „stratili“, lebo išlo o pyramídovú hru. Žalobca
nepreukázal, že v čase zániku BSM tieto finančné prostriedky existovali. Do masy BSM súd nezaradil

ani ďalšie finančné prostriedky vložené žalovanou do rôznych ďalších spoločnosti (viď body 20 až 26
dôvodov rozsudku).

5. Súd v konaní zistil, že súčet hodnoty vyporiadaných vecí a hodnôt ku dňu vyporiadania BSM je vo
výške 22.740,77 €, ideálny podiel patriaci každému z bývalých manželov predstavuje sumu 11.370,40 €

(22.740,77:2).Pretožežalobcoviprikázalsúdaktívavhodnote16.463,73€ažalovanejvsume6.277,04
€, uložil súd žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na úplné vyrovnanie sumu 5.093,30 €. Zároveň obom
stranám uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 682,- € zodpovedajúci
výške 3 % z celkovej masy BSM. Žalovanej priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %,
keď má za to, že fakt, že výsledkom konania je uloženie povinnosti žalobcovi vyplatiť žalovanú na úplné

vyrovnanie, je dôkazom plného neúspechu žalobcu v konaní, ktorý odmietol ukončenie sporu zmierom,
ktorý mu navrhla právna zástupkyňa žalovanej už na súdnom pojednávaní dňa 8. októbra 2013, kedy mu
žalovaná bola ochotná okrem prikázania garáže vyplatiť na vyrovnanie i sumu 5.000,- €. Súd zohľadnil
aj tú skutočnosť, že do návrhu na vyporiadanie BSM žalobca nezahrnul finančné prostriedky uložené na
„jeho meno“, hoci si musel byť vedomý ich existencie a že neuspel so svojou argumentáciou ohľadne

zahrnutia osobného motorového vozidla a prívesu zaň do masy BSM.

6. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 a § 150 OZ. O náhrade trov
konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v konaní.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca z dôvodov, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP),
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

Tvrdil, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom neprihliadol na všetky okolnosti posudzovaného
prípadu, komplexne a dostatočne nepreskúmal a nevyhodnotil výsledky dokazovania vo vzájomných
súvislostiach a nezohľadnil všetky potrebné zákonné kritériá potrebné na takéto rozhodnutie. Súd
nepostupoval v súlade so zásadou rovného a spravodlivého vyporiadania majetkových aktív žalobcu ažalobkyne, súd nevysvetlil, z akého dôvodu preferoval a favorizoval tvrdenia žalovanej bez ich verifikácie
inými dôkazmi a na druhej strane tvrdenia, ktoré žalobca vysvetlil a podporil inými dôkazmi, klasifikoval
ako nepreukázané, resp. nedostatočné na to, aby vyvrátili tvrdenia žalovanej. Súd neprihliadol na to,

že v nadväznosti na výkladové hľadiská § 150 OZ konala žalovaná v rozpore s dobrými mravmi, lebo v
neprospech masy BSM a žalobcu ako bezpodielového spoluvlastníka, finančné prostriedky, ktoré počas
trvania manželstva existovali a tvorili tzv. masu BSM, svojvoľne a bez súhlasu bývalého manžela údajne
minula, avšak nedokázala potvrdiť ich spotrebu. Tieto prostriedky mali byť zahrnuté do masy BSM
a mali byť spravodlivo vyporiadané, čo súd neurobil. Žalovaná počas posledných rokov manželstva,

približne od roku 1990 mnohé finančné prostriedky patriace do BSM svojvoľne presúvala na rôzne účty a
vkladné knižky iných osôb, ako bola jej matka G. O. a ďalší členovia rodiny - syn Q.. X. E.. S uvedenými
vkladmi na účtoch a najmä na vkladných knižkách matky mohla ako spoludisponent manipulovať. Tieto
prostriedky žalovaná ku dňu 31. 05. 2010 povyberala z účtov a jemu neznámym spôsobom s nimi
naložila. Namietal absenciu výsluchu žalovanej pred súdom, ktorá nebola prítomná ani na jednom
pojednávaní. Konštatovanie súdu o tom, že zmaril výsluch žalovanej pred súdom, je hrubo nepravdivé.

Namietal, že žalovaná nepredložila súdu žiadny relevantný dôkaz, kedy, akým spôsobom a v akom
rozsahu vykonala operácie spojené s vkladmi a výbermi finančných prostriedkov na jednotlivých účtoch.
Predmetom vyporiadania nemalo byť R. značky B. R. a príves, pretože ohľadom týchto hnuteľností
sa manželia dohodli o rozdelení a vyporiadaní hnuteľných vecí patriacich do BSM tak, že ďalej patria
tomu, kto ich v čase zániku BSM užíval. Súd nezohľadnil ani nemal záujem zistiť, kto z bývalých

manželov za 50 rokov koľko prostriedkov a vlastnej fyzickej práce do BSM vložil a kde a ktorým z
manželov a na čo boli spotrebované. Pokiaľ súd konštatoval, že BSM sa vyporiadava v stave, v akom sa
nachádza v čase zániku manželstva, potom fakticky popiera svoje tvrdenia v predchádzajúcich bodoch
odôvodnenia rozsudku. Záver o tom, že nemožno vyporiadať všetky finančné prostriedky a materiálne
hodnoty nadobudnuté manželmi aj preto, že tieto sa pri materiálnom zabezpečovaní rodiny čiastočne

skonzumovali alebo použili na tvorbu materiálnych hodnôt, tvoriacich v deň zániku masu BSM, je len
konštrukciou súdu prvej inštancie, ktorá nie je opretá o výsledky dokazovania. Tvrdil, že uznal hodnotu
starej poškodenej garáže na LV XXXX, ktorú sám staval a má viac ako 50 rokov, na 7.000,- €, a preto
považuje za spravodlivé žalovanej vyplatiť polovičnú sumu dohodnutej zostatkovej sumy. Namietal,
že podobne čestne nepostupovala aj žalovaná s vyporiadaním ďalších dvoch garáží postavených a

získaných počas trvania manželstva. Ďalej namietal, že argumenty súdu uvedené v časti o vyporiadaní
auta a prívesu sú vo väčšine konštatačnej časti nepravdivé. Žalovaná nedokázala, že o darovacej
zmluve z 30. 06. 2009 oboch predmetov nevedela. Namietal, že súd nezdôvodnil a nevysvetlil, z akého
dôvodu finančné prostriedky vložené do spoločnosti I. Q. A. E. vyporiadal prikázaním peňažných súm v
reálnych hodnotách, ktoré boli stranám v konkurze vyplatené. Súd mal do výlučného vlastníctva žalobcu

prikázať finančné investície vo výške 5.350,74 € a žalovanej v hodnote 20.906,- €. Namietal závery
okresného súdu o tom, že nevyhovel návrhu žalobcu na zahrnutie žalobcom špecifikovaných finančných
prostriedkov do masy BSM. Tvrdil, že nemôže súhlasiť so záverom súdu o výške aktív BSM a spôsobe
rozdelenia týchto aktív. Namietal aj výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania. Napadnutá
časť o trovách konania je podľa jeho názoru nesprávna a vytvára pro futuro hrozbu, že náhrada trov

konania môže byť posudzovaná podľa subjektívnych hodnotení procesného postupu a vyjadrení strany
sporu zo strany súdu, čo nie je prípustné. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch žiadal
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu podala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá tvrdila, že manželstvo strán sporu

bolo rozvedené právoplatne 31. 05. 2010 a tento dátum je rozhodujúci pre zánik BSM a k tomuto dátumu
sa zisťujú a vyporiadavajú aj všetky aktíva a pasíva, ktoré majetok manželov tvoria alebo zaťažujú.
Súd pri vyporiadaní BSM takto aj postupoval, zisťoval prostredníctvom finančných inštitúcií existenciu
prostriedkov práve k tomuto dňu. K otázke, či osobné motorové vozidlo B. R. a príves k nemu patria
do BSM, uviedla, že nevie vo vzťahu k čomu sa má k tejto položke vyjadrovať, keď opakovane bolo

v konaní konštatované, že auto aj príves do BSM patria a nebola sporná ani ich hodnota. Odvolateľ v
podstate opakovane vznáša námietky k posudzovaniu dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, keď bez
akéhokoľvek dôkazu nesúhlasí s vyporiadaním BSM vo vzťahu k existencii finančných prostriedkov ku
dňu jeho zákonného zániku. Tvrdila, že nevidí zákonný dôvod na zrušenie nepadnutého rozhodnutia ani
na jeho zmenu. Rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť.

9. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý tvrdil, že neboli hodnoverne vyvrátené
tvrdeniažalobcu,žežalovanásvojvoľnebezjehosúhlasuzneužilaznačnéspoločnéfinančnéprostriedky
patriace do BSM. Dôkazom je 24 príloh doporučeného listu, ktorý žalobca poslal súdu 11. 09. 2017 aten sa jeho obsahom dostatočne ani nezaoberal. Žalobca ďalej v podstate zopakoval svoje tvrdenia, či
už prednesené v priebehu konania, alebo ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

10. Žalovaná v ďalšom písomnom vyjadrení poukázala na to, že prílohy, ktoré k vyjadreniu žalobca
predložil boli predmetom dokazovania okresného súdu a zostatky uvedené na prílohe č. 2, resp. prílohe
č. 1 boli v aktuálnom stave prevzaté do napadnutého rozsudku. Uviedla tiež, že žalobca vo svojom
vyjadrení sumárne poukazuje na nie dobré vzťahy medzi ním a ostatnými členmi rodiny. Nie je ale
predmetom tohto konania riešenie týchto vzťahov. Pokiaľ žalobca žiadal pri vyporiadaní BSM prihliadnuť

na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a zaslúžil sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí,
túto svoju požiadavku nešpecifikoval. Ohľadom zdedených pozemkov uviedla, že nebolo povinnosťou
žalovanej po ich predaji, ktorý bol súdu dostatočne preukázaný informovať žalobcu. Navrhla rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri

rozhodovaní vychádzal zo zisteného stavu veci a na základe neho vec aj správne právne posúdil. Pri
vyporiadaní BSM vychádzal zo zákonných zásad zakotvených v § 143, § 149 ods. 1 až 3 a v § 150
OZ. Pri rozhodovaní správne vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, v konaní nebolo
preukázané, že by niektorý z manželov vynaložil niečo na spoločný majetok zo svojho majetku okrem
prostriedkov použitých na kúpu osobného motorového vozidla R. žalobcom a nebolo preukázané, že

by bolo zo spoločného majetku vynaložené niečo na osobný majetok niektorého z bývalých manželov.
Taktiež nebolo preukázané, že by sa niektorý z manželov nestaral o rodinu, alebo že sa nezaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Súd BSM vyporiadal v stave, v akom sa nachádzalo v čase
jeho zániku, t. j. ku dňu 31. 05. 2010 a neprihliadol na majetok, ktorý bol v priebehu manželstva minutý
alebo finančné prostriedky skonzumované. Správne tiež okresný súd postupoval, keď hnuteľné veci ako

ajgarážprisúdildovlastníctvatohozbývalýchmanželov,ktorýichužíva.Pokiaľžalobcanamietalspôsob
vyporiadania finančných prostriedkov, ktoré vložili bývalí manželia do spoločnosti I. Q. A. E., postup
súdu ohľadom vyporiadania týchto finančných prostriedkov odvolací súd považuje taktiež za zákonný s
poukazom na to, že okresný súd v konečnom dôsledku vyrovnal podiely bývalých manželov na mase
BSM uložením povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 5.093,30 € v súdom

určenej lehote. V konaní taktiež nebolo zistené, že by okresný súd procesným postupom znemožnil
žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva a že by dospel na základe vykonaných dôkazov
súdknesprávnymskutkovýmzisteniam.Okresnýsúdneporušilprávostránsporunaspravodlivýproces,
nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,
naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Súd sa

vyporiadal s každou jednotlivou námietkou vznesenou stranami sporu, na ktoré poukázali v konaní.
Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti
vyporiadania BSM v súdenej veci spôsobom, ako ho aj vyporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís súd prvej

inštancie dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah
predmetného odvolania je v podstate zhodný s obsahom vyjadrení žalobcu pred okresným súdom, a
preto odôvodnenie rozhodnutia považuje odvolací súd za úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie.
Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré
by neboli zistené a vyhodnotené súdom prevej inštancie. Odvolací súd však poukazuje aj na to, že

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú jednotlivú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, žerozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí (§
157 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania a citované právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad,
a z ktorých vyvodil svoje právne závery primerane vysvetlil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu, a teda aj vo výroku o náhrade trov
konania, keďže odvolací súd sa v stotožňuje aj s dôvodmi rozsudku okresného súdu vo výroku o náhrade
trov konania.

14. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto v zmysle ustanovenia § 255 ods.
1 CSP odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).