Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204876
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8719204876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej žalobcu Pozemkové spoločenstvo Bývalý
urbariát T., so sídlom v Hrabušiciach, na ul. Hlavnej č. 233, IČO: 17 151 970, právne zastúpeného JUDr.
Jozefom Barabásom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na ul. Letnej č. 45, proti žalovanému
Ing. C. N. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v D., na ul. H. č. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr.
Viktorom Novýsedlákom, advokátom, so sídlom v Poprade, na ul. L. Svobodu č. 2674/1, o zaplatenie
sumy 7.282,58 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
25.05.2021 č.k. 13C 24/2019-155, takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Čo do zvyšku rozsudok potvrdzuje.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.282,58 eur s 5 % -ným ročným úrokom z omeškania od 14.09.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v

rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej sa žalobca domáha vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 7.282,58 eur vzniknutého na strane žalovaného tak, že mu v
rozpore so zákonom a internými predpismi žalobcu boli vyplatené mimoriadne odmeny za činnosť
predsedu spoločenstva v roku 2018. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ešte v roku 2018
pôsobil ako predseda spoločenstva a po dobu 6 mesiacov v roku 2018 vykonával aj funkciu

podpredsedu spoločenstva. Na základe uznesenia výboru č. XX/XXXX výbor schválil konateľom
obchodnej spoločnosti Agrourbár, spol. s r.o. mimoriadnu odmenu vo výške 500 eur ročne za každý
rok výkonu funkcie konateľa, čo u žalovaného predstavovalo sumu 10.000 eur. Na rokovaní výboru
dňa 06.12.2018 boli žalovanému ako aj ďalším členom výboru schválené mimoriadne odmeny za
činnosť vo výbore a u žalovaného táto odmena predstavovala spolu 4.100 eur. Žalobca namietal, že k
vyplateniu odmien došlo v rozpore so zákonom a Stanovami pozemkového spoločenstva, pretože výbor
nemal oprávnenie na schvaľovanie odmien, ale toto oprávnenie patrilo zhromaždeniu ako najvyššiemu

orgánu spoločenstva. Schvaľovanie odmien bolo aj predmetom zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo
dňa 11.09.2019 a v zmysle uznesenia č. 5 prijatého na zhromaždení, vlastníci rozhodli o neschválení
vyplatenia odmien osobám, ktoré zastávali funkciu orgánov spoločenstva v predchádzajúcom funkčnom
období.3. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na

základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto
plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností,
za ktorých došlo k plneniu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť
toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet
bezdôvodnéhoobohateniazískaný.Žalobcanamietal,žeodmenyvyplatenéžalovanémunebolivsúlade

so zákonom, ani internými predpismi žalobcu, teda plnenie bolo poskytnuté na základe neplatného
právneho úkonu. Vo vzťahu k odmene v sume 10.000 eur brutto žalovaný namietol, že je namieste
aplikácia ust. § 454 Občianskeho zákonníka, keď podľa neho bezdôvodne sa obohatila spoločnosť
Agrourbár, spol. s r.o., na miesto ktorej odmenu vyplatilo pozemkové spoločenstvo. Uvedené tvrdenie
by bolo na mieste za predpokladu, ak odmena bola priznaná v súlade s právnymi predpismi, resp.
internými predpismi žalobcu a spoločnosti Agrourbár, spol. s r.o. Pokiaľ ale k vyplateniu došlo na základe

neplatného rozhodnutia, nemožno konštatovať, že by Pozemkové spoločenstvo plnilo za obchodnú
spoločnosť Agrourbár, spol. s r.o. Ak poskytlo plnenie priamo žalovanému, tak sa bezdôvodne obohatil
žalovaný.

4. Na základe predložených dokladov je nepochybné, že žalovanému boli priznané a vyplatené dve

odmeny, a to vo výške 10.000 eur a 4.100 eur, pričom prvú z týchto odmien žalobca považuje za
nedôvodnú v celom rozsahu a pri druhej odmene akceptuje, že táto odmena mohla byť v zmysle
odmeňovacieho poriadku vyplatená najviac vo výške 2.905 eur. Žalovaný argumentoval, že odmena
vo výške 10.000 eur sa netýkala činnosti spoločenstva a bola výslovne priznaná za jeho pôsobenie
vo funkcii konateľa spoločnosti Agrourbár, spol s r.o. O odmene síce rozhodol výbor, ale podľa

žalovaného sa v tejto časti rokovanie netýkalo činnosti spoločenstva, ale výbor vydal rozhodnutie
jediného spoločníka v obchodnej spoločnosti. Svedkovia, ktorí v konaní boli vypočutí, potvrdili vo svojich
výpovediach, že výbor rozhodol o priznaní takejto odmeny a viacerí svedkovia aj pripustili, že na
rokovaniachvýborusariešiliajotázkytýkajúcesaspoločnostiAgrourbár,spol.s r.o.,čozrejmevyplynulo
z toho, že žalovaný bol predsedom spoločenstva a zároveň aj konateľom v obchodnej spoločnosti.

Svedkovia tiež potvrdili, že na rokovaniach a ani v zápisniciach striktne neoddeľovali okolnosti týkajúce
sa pozemkového spoločenstva a obchodnej spoločnosti. Všetci svedkovia tiež potvrdzovali, že medzi
oboma subjektmi prebiehalo ku koncu roka vzájomné vysporiadanie pohľadávok a záväzkov, aj keď tieto
sa skôr týkali náhrad za vykonané práce zamestnancov druhého subjektu, za zapožičiavanie strojov a
pod. Ani jeden zo svedkov netvrdil, že by medzi týmito subjektmi došlo k vysporiadaniu spornej odmeny,

alebo že by sa v minulosti vysporiadavali mzdové nároky konateľov obchodnej spoločnosti. V konaní
nebolo sporné, že žalobca je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti Agrourbár, spol. s r.o., v
ktorejžalovanývykonávalfunkciukonateľaspoločnosti.Agrourbár,spol.sr.o.,ktorájezhľadiskaprávnej
formy spoločnosťou s ručením obmedzeným, teda v zmysle ust. § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka
najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Podľa § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného

zákonníka, do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie
konateľov. V zmysle § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má spoločnosť jediného spoločníka,
vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia.

5. O priznaní odmeny vo výške 10.000 eur žalovanému rozhodoval výbor spoločenstva, preto bolo

dôležité posúdenie otázky, či výbor ako orgán pozemkového spoločenstva má kompetenciu vykonávať
pôsobnosť valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti, pretože iba valné zhromaždenie môže
rozhodovať o odmeňovaní konateľov. V zmysle ust. § 13 zákona č. 97/2013 Z.z., orgány spoločenstva
sú zhromaždenie, výbor, dozorná rada a prípadne iné orgány spoločenstva, ktoré sú zriadené zmluvou
o spoločenstve. Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých

členov spoločenstva a do jeho pôsobnosti patria kompetencie uvedené v § 14 ods. 7 písm. a) až j)
zákona č. 97/2013 Z.z. a v zmysle ust. § 14 ods. 7 písm. k) tohto zákona, zhromaždenie rozhoduje o
ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva.
Z predloženej zmluvy o pozemkovom spoločenstve uzavretej dňa 06.02.2014 vyplýva, že orgánmi
spoločenstva sú zhromaždenie, výbor a dozorná rada, teda orgány, ktoré predpokladá aj zákon č.

97/2013 Z.z. a okrem toho bol vytvorený aj ďalší orgán, čo umožňuje ust. § 13 ods. 1 písm. d)
zákona, a to zbor zástupcov. Zmluva o pozemkovom spoločenstve vymedzuje pôsobnosť jednotlivých
orgánov obdobne ako príslušné ustanovenia zákona č. 97/2013 Z.z. s tým, že pôsobnosť zboru
zástupcov upravujú stanovy. Stanovy Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice boli prijatédňa 06.02.2014 a pôsobnosť jednotlivých orgánov vymedzujú rovnako ako zmluva o pozemkovom
spoločenstve s tým, že bližšie špecifikujú pôsobnosť zboru zástupcov, do kompetencie ktorého spadajú
činnosti uvedené v článku 12 v bode 12.4 stanov. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone

pôsobnosti valného zhromaždenia nie je zmluvou o pozemkovom spoločenstve zverené výboru, ani
inému z orgánov spoločenstva, teda s poukazom na ust. § 14 ods. 7 písm. k) zákona č. 97/2013 Z.z.,
ktorému korešponduje aj článok 9 bod 9.8 písm. j) stanov, takéto rozhodnutie spadá do pôsobnosti
zhromaždenia. Ani zo zakladateľskej listiny spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. nevyplýva, že by
pôsobnosť valného zhromaždenia mal za žalobcu vykonávať iný orgán.

6. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že pôsobnosť valného zhromaždenia, resp.
rozhodnutia jediného spoločníka, môže prijímať iba zhromaždenie ako najvyšší orgán žalobcu a keďže
otázka odmeňovania konateľov obchodnej spoločnosti patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, tak
rozhodnutie výboru o priznaní odmeny je neplatné pre rozpor so zákonom ako aj internými predpismi
žalobcu. Takýto výklad súd prvej inštancie považoval za logický aj vzhľadom ku skutočnosti, že konateľ

žalobcu je zároveň predsedom spoločenstva, ktorý riadi činnosť výboru, teda orgánu rozhodujúceho
o priznaní jeho mimoriadnej odmeny. Nepochybne žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti mal
uzavretú mandátnu zmluvu a dojednania obsiahnuté v článku IX. umožňovali valnému zhromaždeniu
schváliť konateľovi za mimoriadne výsledky v hospodárení spoločnosti, resp. za mimoriadne úkony
jednorazovúodmenu.Ajzuvedenéhozmluvnéhoustanoveniajetedazrejmé,žetátoprávomocprináleží

len valnému zhromaždeniu, pričom s poukazom na vyššie uvedené výbor nemôže vykonávať pôsobnosť
valného zhromaždenia. Vzhľadom na uvedené uznesenie výboru č. 10/2018 je neplatné, keďže nebolo
prijaté na to oprávneným orgánom, teda ak došlo na základe tohto uznesenia k plneniu žalovanému, ide
o bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 131
Obchodného zákonníka, ktoré upravuje okruh subjektov oprávnených napadnúť neplatnosť uznesenia

valného zhromaždenia, tak toto ustanovenie sa vzťahuje iba na prípady, keď rozhodnutie vydá valné
zhromaždenie, teda subjekt, ktorý je oprávnený vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia a nie na
prípady, kedy rozhodnutie spadajúce do kompetencie valného zhromaždenia príjme iný orgán, ktorý nie
je na takéto rozhodnutie v zmysle právnych predpisov alebo interných predpisov oprávnený.

7. Ak žalovaný v rámci argumentácie tvrdil, že aj uznesenie č. 47/2018 malo byť prijaté v rámci uznesení
valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, s touto argumentáciou sa prvoinštančný súd nestotožnil.
Z obsahu predloženej zápisnice z rokovania výboru zo dňa 06.12.2018 jednoznačne vyplýva, že výbor
schvaľuje odmeny členom volených orgánov podľa odmeňovacieho poriadku schváleného zborom
zástupcov dňa 28.03.2014. Z tohto listinného dokladu jednoznačne vyplýva, že ide o odmeny, ktoré

sa týkajú činnosti členov orgánov spoločenstva a táto skutočnosť je zrejmá aj z prílohy zápisnice,
ktorú tvoria schválené odmeny jednotlivým členom. U žalovaného sa výslovne uvádza suma 3.100 eur
plus 1.000 eur za funkciu podpredsedu, čo zjavne súvisí s tým, že v roku 2018 žalovaný vykonával
aj funkciu podpredsedu a túto skutočnosť žalovaný vo svojej výpovedi aj potvrdil. Aj v tomto prípade
schválenie odmien bolo vykonané orgánom, ktorý na to nebol kompetentný, preto ako už bolo uvedené

vyššie, podľa článku 12 bodu 12.4 písm. f) stanov odmeňovanie členov volených orgánov patrilo v tom
čase do pôsobnosti zboru zástupcov. Ako vyplýva z predloženej notárskej zápisnice (č.l. 27 spisu),
priznané odmeny neschválilo ani zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva. Odmeny priznané
uznesením výboru č. 47/2018 sú zjavne v rozpore so schváleným odmeňovacím poriadkom, podľa
ktorého mimoriadnu ročnú odmenu možno priznať do výšky 50 % z vyplatených miezd, čo v prípade

žalovaného predstavuje sumu 2.905 eur, tak ako ju v žalobe vyčíslil žalobca a nie sumu 4.100 eur. Keďže
ani táto odmena nebola vyplatená v súlade s interným predpisom žalobcu - odmeňovacím poriadkom
a jej priznanie neurobil na to kompetentný orgán, nemožno konštatovať, že by priznanie odmeny bolo
platným právnym úkonom, a preto prijatie plnenia žalovaným na základe uznesenia výboru č. 47/2018
možno považovať za bezdôvodné obohatenie.

8. V písomnom vyjadrení z 27.01.2020 žalovaný namietol aj výšku uplatneného bezdôvodného
obohatenia, pretože žalobca poukazoval na vyplatenie sumy 10.818,82 eur, avšak podľa opraveného
mzdovéholistužalovanýmalmaťnároknasumu6.461,29eurnetto,tedapodľažalovanéhobezdôvodné
obohatenie, ktorého vznik inak popieral, by malo byť nanajvýš v sume 4.357,53 eur. Z predložených

listinných dôkazov nesporne vyplýva, že dňa 02.03.2018 bola žalobcovi priznaná odmena 10.000 eur
s tým, že po vykonaní zrážok bola žalovanému za mesiac marec 2018 vyplatená suma 7.365,01
eur, pričom suma 7.000 eur bola poukázaná na účet žalovaného a suma 365,01 eur mu bola
vyplatená v hotovosti. Dňa 06.12.2018 boli žalovanému schválené ďalšie odmeny vo výške 4.100 eurza výkon činnosti funkcie predsedu a podpredsedu spoločenstva. Za mesiac november bola potom
žalovanému vyplatená suma 3.453,81 eur. Za rok 2018 bola teda celkovo žalovanému vyplatená
odmena vo výške 13.743,87 eur netto, aj keď podľa opraveného mzdového listu mu mala byť vyplatená

odmena vo výške 6.461,29 eur. Pokiaľ žalovaný namieta, že túto sumu treba odpočítať od sumy
10.818,82 eur, tak je potrebné poukázať na to, že uvedená suma predstavuje iba vyplatené odmeny
za mesiac marec a december 2018 v čistom, ale žalovanému boli vyplácané aj pravidelné mesačné
odmeny za výkon činnosti funkcie predsedu spoločenstva a žalobca vyplácanie týchto odmien, ako ani
mimoriadnej odmeny priznanej žalovanému vo výške podľa odmeňovacieho poriadku nespochybňuje,

resp. nevymáha v tomto konaní. Žalovanému teda bola celkovo vyplatená suma 13.743,87 eur netto,
z čoho suma 6.461,29 eur predstavuje odmeny, ktorých vyplatenie žalobca akceptuje. Predmetom
konania je rozdiel medzi týmito čiastkami, teda suma 7.282,58 eur. Žalovaný žiadnym spôsobom
nespochybňoval úvahy žalobcu o tom v akej maximálnej výške žalovanému mohla byť priznaná
odmena, ani vyplatenie vyššie uvedených súm, preto súd s poukazom na uvedené dospel k záveru,
že výška bezdôvodného obohatenia bola žalobcom určená správne a s prihliadnutím na záver o vzniku

bezdôvodnéhoobohatenia,zaviazalžalovanéhokvydaniubezdôvodnéhoobohateniavovýške7.282,58
eur.

9.Predmetomkonaniajevydaniebezdôvodnéhoobohatenia,tedanárok,priktoromObčianskyzákonník
ani iné právne predpisy neupravujú jeho lehotu splatnosti. Táto lehota nevyplýva ani z dohody strán

sporu. V zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom,
čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie odmien listom zo dňa
15.07.2019, ktorý si žalovaný nevyzdvihol v odbernej lehote a dňom 14.08.2019 bola zásielka vrátená
žalobcovi. V uvedenom liste žalobca určil lehotu na plnenie do 30 dní od doručenia výzvy. V otázke
doručenia je potrebné analogicky postupovať v zmysle ust. § 111 ods. 3 C.s.p., keďže Občiansky

zákonník ani zákon č. 97/2013 Z.z. neupravujú spôsob doručovania. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia, teda ak zásielka bola doručovaná na adresu, na ktorej žalovaný mal pobyt podľa Registra
obyvateľov SR, sa vrátila ako nevyzdvihnutá, dňom vrátenia odosielateľovi sa považuje za doručenú,
teda od nasledujúceho dňa začala plynúť 30-dňová lehota na plnenie, ktorá uplynula dňom 13.09.2019.
Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Prvoinštančný súd preto priznal žalobcovi úrok z

omeškania od 14.09.2019 a v časti o priznaní úroku z omeškania od 14.08.2019 do 13.09.2019 žalobu
zamietol.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok je nepreskúmateľný, pričom
skutkové zistenia nie sú správne. Žalobca nenapadol uznesenie výboru pozemkového spoločenstva
č. XX/XXXX, na ktorom bola schválená odmena žalovanému ako konateľovi obchodnej spoločnosti

Agrourbár, spol. s r.o. vo výške 10.000 eur pre nedostatok formy a neuviedol ani, či bolo toto uznesenie
napadnuté na súde v zmysle ust. § 131 Obchodného zákonníka.

12. V konaní nebolo sporné, že suma 10.000 eur bola odmenou žalovaného ako konateľa spoločnosti
Agrourbár,spol.sr.o.Ztohovyplýva,žesúdprvejinštanciemalúplneinýmspôsobomodôvodniťpasívnu

legitimáciu žalovaného v tomto konaní s poukazom na ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Otázka
pasívnej legitimácie žalovaného je zásadnou otázkou a túto otázku súd nedostatočným spôsobom
odôvodnil, čím znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Prvoinštančný súd dospel ku skutkovému záveru, že pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti
Agrourbár, spol. s r.o. má vykonávať zhromaždenie žalobcu a nie výbor. Skutočnosť je však taká,
že ani jedno rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone funkcie valného zhromaždenia spoločnosti
Agrourbár, spol. s r.o. nebolo vykonávané zhromaždením žalobcu, ale výborom žalobcu. V tomto smere
neargumentoval ani žalobca a nepopieral, že funkciu valného zhromaždenia Agrourbár, spol. s r.o.

vždy vykonával výbor žalobcu, teda výbor Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice. Aj
vypočutí svedkovia uviedli, že pôsobnosť valného zhromaždenia Agrourbár, spol. s r.o. vždy vykonával
výbor Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice. Túto skutočnosť potvrdil svedok Ing. M.
M. na pojednávaní konanom dňa 04.11.2020. Taktiež ju potvrdil vo svojej písomnej odpovedi na otázkysvedok Ing. M. N.. Otázka, či výbor žalobcu môže vykonávať funkciu valného zhromaždenia bola v
stručnosti otvorená len tesne pred skončením posledného pojednávania dňa 27.04.2021, pričom právny
zástupca žalovaného na otázku súdu v tomto smere uviedol, že pre toto konanie nie je rozhodujúce, či

niektoré rozhodnutia výboru boli vo forme notárskych zápisníc, keďže rozhodnutie o odmena konateľa
nie je takým rozhodnutím, ktoré sa zasiela do Obchodného registra. Okrem toho, na tomto pojednávaní
samotný žalobca potvrdil, že valné zhromaždenie spoločnosti Agrourbár, spol. s r.o. bolo vykonávané
tak, že u notára bol vždy žalovaný ako predseda spoločenstva a Ing. T. ako podpredseda spoločenstva.
Teda priamo žalobca uviedol, že funkciu valného zhromaždenia spoločnosti Agrourbár, spol. s r.o. nikdy

nevykonávalo zhromaždenie pozemkového spoločenstva.

14. Aj keď zákon č. 97/2013 Z.z. v ust. § 16 priamo nestanovuje, že výbor pozemkového spoločenstva
vykonáva funkciu valného zhromaždenia, ak je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti pozemkové
spoločenstvo, neznamená to, že túto pôsobnosť má zhromaždenie v zmysle ust. § 14 ods. 7 písm.
k) zákona č. 97/2013 Z.z. Pri zodpovedaní otázky právomoci výboru vykonávať funkciu valného

zhromaždenia v obchodnej spoločnosti je totiž rozhodujúce znenie ust. § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013
Z.z., podľa ktorého je výbor výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Pri rozhodovaní jediného
spoločníka vo funkcii valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným koná za tohto
spoločníkavždyjehoštatutárnyorgán.Jenesporné,ževýborpozemkovéhospoločenstvaještatutárnym
a výkonným orgánom spoločenstva a to jednak v zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 a jednak

v zmysle článku 10 bod 10.1 Stanov žalobcu. V zmysle článku 10 bod 10.6 koná za výbor navonok
predseda.

15.Odmena10.000eurbolažalovanémuvyplatenáakoodmenakonateľa,čookreminéhokorešponduje
s článkom IX. mandátnej zmluvy medzi spoločnosťou Agrourbár, spol. s r.o. a žalovaným, kde je

uvedené, že valné zhromaždenie môže konateľovi za mimoriadne výsledky v hospodárení spoločnosti,
resp. za mimoriadne úkony konateľa schváliť jednorázovú odmenu. V zmysle § 454 Občianskeho
zákonníka je totiž subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil, Agrourbár, spol. s r.o., keďže žalobca za
neho plnil to, čo podľa práva mal plniť sám. Žalobca si teda svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia mal uplatniť voči spoločnosti Agrourbár, spol. s r.o.

16. Žalovaný taktiež viackrát upozornil na znenie ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého nie je bezdôvodným obohatením, ak bolo prijaté plnenie dlhu neplatného len pre nedostatok
formy, teda že podpis jediného spoločníka nie je úradne osvedčený. Na tomto mieste treba ešte
zdôrazniť, že žalovaný prijal konateľskú odmenu 10.000 eur dobromyseľne, ktorá bola navyše riadne

zdanená daňou z príjmu a zaťažená odvodom do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, takže
žalovaný dostal z tejto odmeny v čistom oveľa nižšiu sumu.

17. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené a v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
bolo podané aj neoprávnenou osobou.

19. Podľa ust. § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu
konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie a teda či je u neho
daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. V zamietavej časti týkajúcej sa úroku z omeškania od
14.08.2019 do 13.09.2019 osobou oprávnenou na podanie odvolania bol iba žalobca a nie žalovaný.

20. V dôsledku uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. b) C.s.p. odvolanie
žalovaného smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odmietol ako podané
neoprávnenou osobou.

21. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.22. V danom prípade, ako to vyplýva zo zápisnice z rokovania výboru Pozemkového spoločenstva
Bývalý urbariát Hrabušice zo dňa 02.03.2018 (č.l. 11 spisu) uznesením č. XX/XXXX bola konateľom

obchodnej spoločnosti Agrourbár, spol. s r.o. schválená za jeden rok výkonu funkcie konateľa suma 500
eur. Žalovanému tak za rok 1997 až 2017 bola schválená a následne vyplatená odmena vo výške 10.000
eur. K vyplateniu odmeny došlo z prostriedkov žalovaného.

23. Výbor žalovaného je pritom len jedným z orgánov spoločenstva. Týmito orgánmi v súlade s ust. § 13

ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách sú zhromaždenie, výbor, dozorná rada a
iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

24. Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie, čo priamo vyplýva z ust. § 14 ods. 1 zákona č.
97/2013 Z.z. Na rozdiel od zhromaždenia, výbor je iba výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva
(§ 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z.).

25. Rozhodnutie výboru žalovaného o schválení odmeny nemožno považovať za rozhodnutie
zhromaždenia.

26. Pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť Agrourbár, spol. s r.o., jej jediným spoločníkom bol žalovaný.

Za takejto situácie žalovaný ako jediný spoločník v súlade s ust. § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka
vykonával pôsobnosť valného zhromaždenia.

27. Do pôsobnosti valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti v súlade s ust. § 125
ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka patrí i vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov. Valné

zhromaždenie nesmie na iný orgán delegovať pôsobnosť, ktorá je kogentne ust. § 125 Obchodného
zákonníka zverená valnému zhromaždeniu. Právna úprava teda neumožňuje zveriť pôsobnosť vo
veciach vymenovania, odvolania a odmeňovania konateľom na iné orgány, nakoľko rozhodovanie o
týchto otázkach patrí ex lege do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia.

28. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na ust. § 131 Obchodného zákonníka. Použitie tohto
ustanovenia by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by o odmene žalovaného rozhodovalo zhromaždenie.
Ako to už bolo skôr konštatované, o odmene žalovaného rozhodoval subjekt odlišný od zhromaždenia
a to výbor. Ak výbor schválil odmenu pre žalovaného, išlo o postup odporujúci zákonu, v dôsledku
čoho vznikla žalovanému povinnosť takto získané bezdôvodné obohatenie vydať v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Čo sa týka obrany žalovaného, podľa ktorej za bezdôvodné obohatenie sa nedá v zmysle ust.
§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať prijatie plnenia dlhu neplatného len pre nedostatok
formy, táto je bezpredmetná. Vyplatenie peňažných prostriedkov žalovanému schválil orgán, ktorý na
to nebol oprávnený a teda k vyplateniu peňažných prostriedkov došlo v rozpore so zákonom a nie iba
pre nedostatok formy.

30. Výsledkom vykonaného dokazovania nezodpovedá ani tvrdenie žalovaného o prijatí konateľskej
odmeny vo výške 10.000 eur dobromyseľne. Žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti Agrourbár,
spol. s r.o. pôsobil na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.02.2006 (č.l. 94 až 96 spisu).
V súlade s článkom IX. zmluvy označenom ako odmena konateľa, bola valnému zhromaždeniu daná

možnosť schváliť konateľovi jednorazovú odmenu za mimoriadne výsledky v hospodárení spoločnosti,
resp. za mimoriadne úkony konateľa. Jediným orgánom oprávneným na schválenie jednorazovej
odmeny bolo zhromaždenie a žiadny iný orgán, čo žalovanému muselo byť známe.

31. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo

výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 7.282,58 eur s 5 % -ným ročným
úrokom z omeškania od 14.09.2019 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.32. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).